SK286059B6 - Spôsob digitálneho záznamu informácií, nosič záznamov a zapisovacie zariadenie na vykonávanie tohtospôsobu - Google Patents

Abstract

Pri zázname informácií na vhodné médium, najmä CD, sa počas zapisovacieho úkonu vytvára záznam (11). Záznam (11) obsahuje programovú časť (20) so zaznamenávanými informáciami. Pred záznamom programovej časti (20) sa zaznamenáva vopred určený počet výbehových blokov (25, 26). Počas záznamového úkonusa zaznamenáva na médium identifikačný kód (RID) identifikujúci zariadenie použité na príslušný záznamový úkon. Podľa predloženého vynálezu je identifikačný kód (RID) zaznamenávaný v najmenej jednom z uvedených nábehových blokov (21, 22, 23, 24) a výbehových blokov (25, 26). To poskytuje možnosť zaznamenávania plného identifikačného kódu aj v prípade relatívne krátkeho záznamu.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa vo všeobecnosti týka záznamu informácií na nosič, najmä kompaktný disk, ďalej len CD.

V rozsahu predloženého vynálezu treba termín „informácia“ chápať v širšom zmysle: týka sa akejkoľvek formy informácií, nielen dátových súborov, ale napríklad aj audio- a videoinformácii.

Hoci predložený vynález je osobitne dôležitý pri záznamoch na CD, odborníci v danej oblasti chápu, že vynález nie je na obmedzený na túto oblasť a že môže byť užitočný aj na záznam na iné médiá, ako je napríklad DVD. Vynález však bude ďalej vysvetlený špecificky na použitie pri záznamoch na CD.

Doterajší stav techniky

Záznam informácií možno zhruba rozdeliť na dve kategórie: na jednej strane záznamy výrobcov a na druhej strane záznamy spotrebiteľov. O záznam výrobcu ide napríklad vtedy, keď výrobca poskytuje záznam hudby na nosiči vo veľkých množstvách a na mnohých trhoch prostredníctvom normálnych kanálov; koncový používateľ (spotrebiteľ) si také CD môže kúpiť v obchode a prehrať si ho na svojom prehrávacom zariadení. O záznam spotrebiteľa ide vtedy, keď spotrebiteľ sám vlastní záznamové zariadenie, pomocou ktorého môže zhotovovať záznamy.

Výroba záznamov spotrebiteľom je dlho existujúcim javom, ktorý je v audioodvetví veľmi dôležitý. Umožňuje spotrebiteľovi zhotovovať si záznamy svojej obľúbenej hudby v poradí, ktoré si určí sám, napríklad pomocou rádioprijímača, gramofónového záznamu atď. ako zdroja. Spotrebiteľ môže ako záznamové médium využiť magnetickú pásku (kotúčový magnetofón alebo kazetový magnetofón). Takýto záznam môže byť v podstate porušením autorských práv. Keďže konvenčné záznamové systémy sú založené na analógových technikách záznamu, pričom vždy dôjde k určitej strate kvality, bude to obyčajne obmedzené na súkromie osôb a nenáležité použitie bude vo všeobecnosti prebiehať v malom rozsahu.

V nedávnej minulosti sa na spotrebiteľský trh uviedli zariadenia, ktoré umožňujú digitálny záznam, napríklad na magnetickú pásku alebo CD. Spotrebiteľovi sa najmä ponúka pomerne nová možnosť použitia CD ako záznamového média. Keďže sa používajú techniky digitálneho záznamu, tieto CD majú takú vysokú kvalitu, že tu existuje nezanedbateľné riziko zneužitia vo forme rozsiahleho pirátstva. Táto technika navyše ponúka možnosť kopírovania počítačových programov a aj v tejto oblasti je zneužitie (nezákonné kopírovanie) nežiaduce.

Z týchto dôvodov zariadenia na záznam CD určené pre spotrebiteľský trh sú konštruované tak, že pri zázname CD sa zapíše aj jedinečný kód špecifický pre zariadenie, pomocou ktorého možno príslušné zariadenie identifikovať. Ak sa objaví nezákonný záznam, je potom možné vystopovať zariadenie, ktorým sa tento záznam uskutočnil. Tento kód sa označuje ako RID kód (Recorder IDentification code).

Predložený vynález sa osobitne týka spôsobu, ktorým sa zaznamenáva RID kód.

Ako bude ďalej vysvetlené podrobnejšie, RID kód sa dosiaľ prelínal s vlastnými informáciami. To naznačuje, že informácie sa musia zaznamenávať s pomerne dlhými prerušeniami, keď sa zapisuje plný RID kód. Toto nie je nedostatkom v prípade audiozáznamov, pretože sa zaznamenáva sekvencia minimálne niekoľkých sekúnd a obyčajne niekoľkých minút. Toto však je nedostatkom v prípade záznamu dát, keď existuje potreba pomerne krátkej dĺžky záznamu.

Podstata vynálezu

Dôležitým cieľom predloženého vynálezu je poskytnúť riešenie tohto problému, ktoré bude pokiaľ možno kompatibilné s existujúcim spôsobom.

Ako je známe odborníkom v tejto oblasti, pri operáciách digitálneho záznamu je potrebné používať metódu korekcie chýb, pomocou ktorej možno chybne zapísané alebo načítané bity „opraviť“. V momentálne používanej metóde korekcie chýb sa uvažuje vopred určený počet bajtov v kombinácii. Aby sa zabezpečilo, že aj prvý a posledný bit záznamu budú skontrolované a prípadne opravené, pred vlastným záznamom sa nahrá niekoľko nábehových blokov a po vlastnom zázname sa nahrá niekoľko výbehových blokov. Ako je známe, tieto nábehové bloky slúžia aj ako „záchytné“ bloky pre čítacie zariadenie, ktorým sa záznam číta. Pomocou týchto blokov sa napríklad zachytávajú hodiny čítacieho zariadenia a napríklad sa synchronizuje dekodér, aby priamo prebehlo správne čítanie, keď čítacia hlava čítacieho zariadenia dosiahne začiatok prvého dátového bloku.

Hoci tieto nábehové a výbehové bloky sú potrebné, aby umožnili uspokojivé čítanie vlastného záznamu čítacím zariadením, informačný obsah uvedených nábehových a výbehových blokov v tomto prípade nemá funkciu. Predložený vynález je založený na myšlienke, že uvedené bloky predstavujú určité množstvo pamäťového priestoru, ktorýje nevyhnutne spojený s každým záznamom, ktorý priestor sa dosiaľ nevyužíval, a že tieto bloky sú eminentne vhodné na záznam informácie týkajúcej sa vlastného záznamu a/alebo záznamového zariadenia.

Podľa výhodného aspektu predloženého vynálezu sa preto RID kód zaznamenáva v najmenej jednom nábehovom a/alebo výbehovom bloku.

Všetky nábehové a výbehové bloky sú výhodne zapísané totožným spôsobom.

Tieto a iné aspekty vynálezu budú zjavné a vysvetlené s odkazom na opísané uskutočnenia.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obrázok 1 ukazuje schematicky štruktúru záznamu informácie na CD.

Obrázok 2 ukazuje schematicky spracovanie dát v čítacom zariadení.

Obrázok 3 ukazuje schematicky štruktúru Q-bajtu a obrázok 4 ukazuje schematicky zapisovacie zariadenie.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Záznam informácií na CD je v praxi už známy. Použitý formát bude ďalej vysvetlený s odkazom na obrázky 1A až ID.

Obrázok 1 ukazuje schematicky štruktúru záznamu informácií na CD. Keďže spôsob, ktorým sa tento záznam fyzicky dosahuje, nie je predmetom predloženého vynálezu a keďže poznatky o tomto režime záznamu nie sú potrebné pre odborníka v danej oblasti na pochopenie predloženého vynálezu a sú tiež známe samy osebe, tento predmet sa ďalej opisovať nebude.

Na obrázku 1A je záznam informácií na CD zobrazený ako lineárna stopa 10. Odborníkom v danej oblasti bude zrejmé, že záznam na CD má v skutočnosti tvar kruhový alebo špirálový. Stopa 10 môže byť zapísaná počas jediného zapisovacieho úkonu, aleje alternatívne možné, ako ilustruje obrázok 1A, aby bola stopa 10 zapísaná počas viacerých, navzájom nezávislých zapisovacích úkonov, pričom je v zásade možné, že počas každého zapisovacieho úkonu bolo aktívne iné zapisovacie zariadenie. Časť stopy 10 zapísaná počas jedného zapisovacieho úkonu sa bude ďalej označovať ako záznam 11.

Obrázok 1B je schematická ilustrácia vo väčšej mierke časti stopy 10 zobrazenej na obrázku 1A a ilustruje, že každý záznam 11 obsahuje programovú časť 20 s dĺžkou, ktorá je v zásade neobmedzená (samozrejme v rámci možností CD). Obrázok 1C vo väčšej mierke ilustruje časť programovej časti 20 zobrazenej na obrázku 1B a ukazuje, že programová časť 20 je ďalej rozdelená na za sebou nasledujúce programové rámce 30. Každý programový rámec 30 obsahuje 32 osembitových bajtov týkajúcich sa vlastnej zaznamenanej informácie a jeden extra osembitový bajt 40, ktorý sa označuje ako subkódový bajt. Z uvedených 32 osembitových bajtov 24 bajtov nesie vlastnú zaznamenanú informáciu a tieto sa teda môžu označovať ako informačné bajty, zatiaľ čo ďalších 8 bajtov sa pridáva pre kód korekcie chýb a možno ich preto označovať ako korekčné bajty. Subkódový bajt 40 sa používa na záznam ďalších informácií, ako bude vysvetlené.

Obrázok ID schematicky zobrazuje subkódový bajt 40 zahrnutý do každého programového rámca 30 zobrazeného na obrázku 1C. Osem bitov subkódového bajtu 40 je postupne označených písmenami P, Q, R, S, T, U, V, W, ako je naznačené na obrázku ID. Po sebe nasledujúce subkódové bajty 40] až 40₉₈ zodpovedajúce 98 po sebe nasledujúcim programovým rámcom 30 spoločne predstavujú subkódový rámec 50, ktorý definuje plný cyklus subkódovej informácie.

Obrázok 2 ilustruje schematicky, ako sa informácie načítané z CD 1 spracúvajú v zariadení na čítanie CD 100. Čítací prvok 101 pôsobí signálom na signál voliaci prvok 103, ktorý signál predstavuje po sebe nasledujúce programové rámce 30. Zariadenie na čítanie CD 100 má prvý kanál na spracovanie signálu 110 na „normálne“ spracovanie vlastných informácií záznamu, napríklad reprodukcie hudby. Signál voliaci prvok 103 aplikuje 32 informačných bajtov programových rámcov 30 na tento prvý kanál spracovania signálu 110.

Zariadenie na čítanie CD 100 má druhý kanál na spracovanie signálu 120, ktorý sa označuje ako P-kanál na spracovanie informácií predstavovaných P-bitmi subkódových bajtov 40. Zariadenie na čítanie CD 100 má tretí kanál na spracovanie signálu 130, ktorý sa označuje ako Q-kanál na spracovanie informácií predstavovaných Q-bitmi subkódových bajtov 40. Zariadenie na čítanie CD 100 má štvrtý kanál na spracovanie signálu 140, ktorý sa označuje ako R-W-kanál na spracovanie informácií predstavovaných kombináciou R-W-bitov. Preto signál voliaci prvok 103 usmerňuje P-bity z programových rámcov 30 do P-kanála 120, Q-bity z programových rámcov 30 do Q-kanála 130 a iné bity zo subkódových bajtov 40 do R-W-kanála 140.

Deväťdesiatosem po sebe nasledujúcich P-bitov Pj až P₉₈ subkódového rámca 50 definuje P-rámec. Deväťdesiatosem po sebe nasledujúcich Q-bitov Qi až Q₉₈ subkódového rámca 50 definuje Q-rámec. Päťstoosemdesiatosem bitov R] až W₉₈ subkódového rámca 50 definuje R-W-rámec. Ako príklad sa tu uvádza, že P-rámce obsahujú informácie vyznačujúce oblasti na CD medzi stopami, nábehovú oblasť disku, výbehovú oblasť disku a podobne. Obsahová tabuľka disku môže byť napríklad uložená pomocou Q-rámcov v nábehovej oblasti disku, zatiaľ čo Q-rámce spojené so záznamom môžu obsahovať číslo stopy a čas nahrávky. R-W-kanál je určený pre text a grafiku.

Obrázok 3 ilustruje schematicky obsah Q-rámca všeobecne označený vzťahovou značkou 60, ako je definovaný 98 po sebe nasledujúcimi Q-bitmi Q! až Q₉₈ subkódového rámca 50. Každý Q-rámec 60 obsahuje 9 rámcových častí 61 až 69. Prvá rámcová časť 61 obsahuje 2 synchronizačné bity. Druhá rámcová časť 62 obsahuje 4 kontrolné bity naznačujúce, či zaznamenaná informácia je audioinformácia alebo dátová informácia. Tretia rámcová časť 63 obsahuje 4 režimové bity vyznačujúce režim, v ktorom sa príslušný Q-rámec 60 používa.

V režime 3 majú vonkajšie rámcové časti nasledujúci význam.

Siedma rámcová časť 67 obsahuje štyri bity, ktoré sa rovnajú nule. Osma rámcová časť 68 obsahuje 8 bitov predstavujúcich rámcovú hodnotu absolútneho času. Deviata rámcová časť 69 obsahuje 16 bitov pre kód korekcie chýb (CRC).

Štvrtá rámcová časť 64 a šiesta rámcová časť 66 obsahujú 30 bitov a 28 bitov s významom, ktorý je definovaný obsahom piatej rámcovej časti 65, ktorá obsahuje dva bity. Ak sa obsah piatej rámcovej časti rovná 00, 58 bitov štvrtej rámcovej časti 64 a šiestej rámcovej časti 66 predstavuje Intemational Štandard Recording Code (ISRC), čo je jedinečný kód pre každé hudobné dielo. Ak sa obsah piatej rámcovej časti 65 rovná 01, 58 bitov štvrtej rámcovej časti 64 a šiestej rámcovej časti 66 predstavuje kód, ktorý ešte nebol definovaný, aleje vyhradený na použitie v budúcnosti, a preto sa označuje ako TBD kód (To Be Defined). Hodnota 10 pre piatu rámcovú časť 65 nie je použitá.

Ak je obsah piatej rámcovej časti 65 rovnajúci sa 11, 58 bitov štvrtej rámcovej časti 64 a šiestej rámcovej časti 66 predstavuje RID kód. Známy RID kód je zložený nasledovne. Prvých 18 bitov definuje tri alfanumerické znaky, ktoré sú kódované podľa 6-bitového kódu a spolu definujú kód výrobcu, ktorý predstavuje názov výrobcu záznamového zariadenia, ktorým bol zapísaný príslušný záznam. Nasledujúcich 20 bitov definuje dva alfanumerické znaky, ktoré sú tiež kódované podľa uvedeného 6-bitového kódu, a dve číslice, ktoré sú kódované podľa 4-bitového BCD kódu a spolu definujú typový kód predstavujúci typ záznamového zariadenia, ktorým bol zapísaný príslušný záznam. Posledných 20 bitov spolu definuje binárne číslo s MSB na začiatku bez znamienka, ktoré číslo je kód zariadenia, ktorý je jedinečný pre samotné záznamové zariadenie.

Treba poznamenať, že formát Q-rámca používaný v praxi, ktorý je formátom ISRC kódu používaného v praxi, a formát RID kódu používaného v praxi vyhovujú štandardu, v ktorom je jeden z každých 100 ± 5 po sebe nasledujúcich Q-rámcov formátovaný podľa režimu 3. Po sebe nasledujúce Q-rámce režimu 3 tvoria nasledujúce kódy v cyklickej postupnosti: ISRC, ISRC, RID, ISRC, ISRC, TBD, atď. To znamená, že RID kód sa zaznamenáva iba raz za šesť Q-rámcov režimu 3, t. j. iba raz za 600 Q-rámcov, alebo iba raz za 58 800 programových rámcov 30. Keďže každý informačný rámec v audiozázname predstavuje 6 audiovzoriek, pričom audio je vzorkované pri vzorkovacej rýchlosti 44,1 kHz, čo znamená, že RID kód sa zaznamenáva iba raz za 8 sekúnd audiočasu. To je prijateľné, pretože audiozáznamy budú sotva niekedy trvať dlhšie ako 8 sekúnd, pričom je veľmi nepravdepodobné, že by sa nezákonné kópie takých krátkych audiofragmentov robili na komerčnej škále. V prípade záznamu dát to však znamená, že RID kód sa zaznamenáva iba raz za 58 800 blokov 24 zaznamenaných dátových bajtov, t. j. raz za viac ako 1,4 megabajtov. Keďže existuje potreba možnosti záznamu dát po menších množstvách, známy spôsob záznamu RID kódu nie je vhodný na záznam dát.

Ako bolo ilustrované na obrázku 1B, programovú časť 20 záznamu 11 predchádzajú v dátovom zázname štyri nábehové bloky 21, 22, 23 a 24 a po programovej časti 20 záznamu 11 nasledujú dva výbehové bloky 25 a 26. Každý blok má dĺžku 2 kilobajty. Štyri nábehové bloky 21, 22, 23 a 24 nasledujú po štartovacom bloku 28 a po dvoch výbehových blokoch 25 a 26 nasleduje koncový blok 29. Štartovací blok 28 záznamu 11 sa čiastočne prekrýva s koncovým blokom 29 predchádzajúceho záznamu 11.

Programová časť 20 má v zásade ľubovoľnú dĺžku, ale v praxi je rozdelená na bloky 27 obsahujúce čisté 2 kilobajty vlastných dát. Špecifickejšie, každý blok 27 obsahuje 98 rámcov 30, t. j. 98 x 24 = 2352 bajtov zaznamenaných informácií obsahujúcich synchronizačné, adresné a chybovo korekčné bity na vyššej úrovni. Štyri nábehové bloky 21, 22, 23 a 24 a dva výbehové bloky 25 a 26 slúžia na dva dôležité účely. V prvom rade umožňujú korekciu chýb pre prvý a posledný dátový blok programovej časti 20. V skutočnosti sa použitý algoritmus korekcie chýb rozkladá na viacero po sebe nasledujúcich blokov. Aby sa zabezpečilo bezchybné čítanie posledného dátového bloku 27 programovej časti 20, dva výbehové bloky 25 a 26 sú zapojené do algoritmu korekcie chýb. Koncový blok 29, ktorý je čiastočne prepísaný štartovým blokom 28 nasledujúceho záznamu 11, je neúplný a nekorigovateľný a posledný výbehový blok 26 bude len čiastočne použiteľný na účely záznamu, pretože koncový blok 29 je prevažne nečitateľný. Prvý výbehový blok 25 možno pravdepodobne čítať bez chýb, ale nie je to úplne isté.

Aby sa zabezpečilo bezchybné čítanie prvého dátového bloku 27 programovej časti 20, dva posledné výbehové bloky 23 a 24 sú zapojené do algoritmu korekcie chýb.

Najdôležitejší dôvod, prečo počet nábehových blokov je väčší ako počet výbehových blokov, je skutočnosť, že čítacie zariadenie, ktoré má čítať záznam 11, sa musí presne adaptovať na spôsob, ktorým bol zaznamenaný záznam 11. Je napríklad potrebné synchronizovať hodiny čítacieho zariadenia so zapísanými informáciami. Skôr ako sa čítacie zariadenie spoľahlivo „zachytí“, uplynie určitý čas a počas tohto obdobia príslušné bloky (21, 22) nie sú použiteľné na korekciu chýb; väčší počet nábehových blokov teraz slúži na kompenzáciu tohto efektu. Dva posledné nábehové bloky 23 a 24 sú čitateľné bez chyby s veľkou istotou.

Pre uvedené funkcie, t. j. korekciu chýb a zachytávanie, je dôležité, aby nábehové bloky 21 až 24 a výbehové bloky 25 až 26 boli platné bloky, ale obsah informácií zapísaných v týchto blokoch nie je dôležitý. Čo sa týka uvedených funkcií, tieto bloky možno považovať za pomocné bloky s fiktívnymi informáciami. Predložený vynález navrhuje využiť pamäťový priestor uvedených blokov zaznamenaním „užitočných“ informácii do nich, napríklad uvedeného RID kódu identifikujúceho príslušné záznamové zariadenie.

V zásade je možné v šiestich nábehových a výbehových blokoch zaznamenávať vzájomne sa líšiace informácie, ale keďže vzdialenosť k programovej časti 20 je väčšia, šanca bezchybného čítania je menšia. Najpoužiteľnejší je posledný nábehový blok 24 a (možno v trošku menšom rozsahu) prvý výbehový blok 25. Kvôli jednoduchosti je však vhodné zapísať tú istú informáciu do všetkých šiestich nábehových a výbehových blokov. Vynález bude ďalej vysvetlený s odkazom na záznam v poslednom nábehovom bloku 24.

Ako bolo vysvetlené, RID kód dosiaľ zapisovaný do Q-kanála má dĺžku 12 znakov a celkový počet 58 bitov zaznamenaných vo veľkom medzipriestore v programovej časti 20 záznamu 11. Ten istý konvenčný RID možno zaznamenať v poslednom nábehovom bloku 24 v rámci predloženého vynálezu. Dôležitou výhodou vynálezu je, že posledný nábehový blok 24 nemá žiadne obmedzenia umiestnenia na záznam akýchkoľvek informácií a že 58 bitov štandardného RID kódu možno takto umiestniť bližšie k sebe, než ako sa to robí pri konvenčnom spôsobe záznamu. Je výhodné zaznamenať niektoré z týchto 58 bitov, alebo dokonca aj všetkých týchto 58 bitov, jeden za druhým, t. j. kontinuálne, v poslednom nábehovom bloku 24.

Bude evidentné, že pamäťový priestor v bloku s dĺžkou 2 kilobajty je bohato dostatočný na uloženie takého RID kódu. Ostáva potom dokonca dostatočný priestor na uloženie RID kódu niekoľko raz, ak to bude potrebné, a/alebo na uloženie iných užitočných informácii. V rámci predloženého vynálezu je dokonca možné, aby bola zaznamenaná informácia o príslušnom záznamovom zariadení rozsiahlejšia ako konvenčný RID kód.

V konkrétnom uskutočnení navrhuje predložený vynález nasledujúce kódovanie. Kód indikujúci, že sa zaznamenal platný RID kód, sa zaznamenáva do prvých piatich bajtov (bajty 0 až 4) bloku. Tento kód môže pozostávať zo znakov „RID01“. Prinajmenšom dočasne sa nasledujúce tri bajty nepoužijú a majú obsah 00H.

Tri alfanumerické znaky zodpovedajúce uvedenému kódu výrobcu sa zaznamenajú v nasledujúcich troch bajtoch (8 -10). Prinajmenšom dočasne sa nasledujúcich päť bajtov nepoužije a majú obsah 00H.

Dva alfanumerické znaky a dve číslice zodpovedajúce vyššie uvedenému typovému kódu sa zaznamenajú v nasledujúcich štyroch bajtoch (16 -19). Prinajmenšom dočasne sa nasledujúce štyri bajty nepoužijú a budú mať obsah 00H.

Uvedený špecifický kód zariadenia sa zaznamená vo forme 20-bitového čísla v nasledujúcich troch bajtoch (24 - 26). Prvé štyri bity bajtu 24 sa rovnajú 0. Piaty bit bajtu 24 je MSB uvedeného 20-bitového čísla, zatiaľ čo posledný bit bajtu 26 je LSB uvedeného 20-bitového čísla. Prinajmenšom dočasne sa nasledujúcich päť bajtov nepoužije a budú mať obsah 00H.

Ak treba, bajty 32 - 63 obsahujú v alfanumerických znakoch plný názov výrobcu záznamového zariadenia, ktorým bol zapísaný príslušný záznam. Ak sa táto možnosť nevyužije, tieto bajty majú obsah 00H.

Ak treba, bajty 64 - 79 obsahujú v alfanumerických znakoch doplnkové údaje o type záznamového zariadenia, ktorým bol zapísaný príslušný záznam. Ak sa táto možnosť nevyužije, tieto bajty majú obsah 00H.

Ak treba, bajty 80 - 95 obsahujú v alfanumerických znakoch doplnkové údaje o exemplári záznamového zariadenia, ktorým bol zapísaný príslušný záznam. Ak sa táto možnosť nevyužije, tieto bajty majú obsah 00H.

Bajty 96 - 255 sa nepoužívajú, prinajmenšom zatiaľ, a majú obsah 00H.

Bajty 256 - 1023 sú voľne použiteľné a význam informácii v nich uložených môže byť voľne definovaný výrobcom záznamového zariadenia. V tomto prípade by mohlo záznamové zariadenie ukladať najmä informácie týkajúce sa napríklad parametrov zápisu nastavených počas procesu zápisu. V neskoršej operácii zápisu by mohlo toto isté zapisovacie zariadenie čítať tieto informácie a nastaviť znova tie isté parametre zápisu bez zložitého testovacieho postupu na stanovenie optimálnych parametrov zápisu.

Bajty 1024 - 2047 nie sú použité, prinajmenšom dočasne, a majú obsah 00H.

Obrázok 4 ukazuje schematicky zapisovacie zariadenie 200 na uskutočnenie tu opísaného spôsobu zápisu. Zapisovacie zariadenie 200 obsahuje zapisovači prvok 201 na vyvolanie fyzickej zmeny predstavujúcej informáciu, ktorá sa zaznamenáva na CD 1. Tento zapisovači prvok 201 môže byť štandardný zapisovači prvok obsahujúci napríklad laser a nebude opísaný podrobnejšie.

Riadiaci prvok 203 generuje riadiace signály 202 na riadenie zapisovacieho prvku 201. Riadiaci prvok 203 je spojený s pamäťou 204, v ktorej je uložený RID kód identifikujúci príslušné zapisovacie zariadenie

200. Riadiaci prvok 203 je uspôsobený na generovanie riadiacich signálov pri záznamovom úkone, ktoré predstavujú informácie na zápis z programovej časti 20 záznamu 11. Pred riadiacimi signálmi predstavujúcimi uvedenú programovú časť 20 generuje riadiaci člen 203 aj riadiace signály definujúce nábehové bloky 21, 22, 23 a 24, ktoré riadiace signály obsahujú RJD kód uložený v uvedenej pamäti 204. Po riadiacich signáloch definujúcich uvedenú programovú časť 20 generuje riadiaci prvok 203 aj riadiace signály definujúce výbehové bloky 25 a 26, ktoré riadiace signály obsahujú RID kód uložený v uvedenej pamäti 204.

Keďže nábehové a výbehové bloky sú spojené s každým jednotlivým záznamom 11 bez ohľadu na dĺžku programovej časti 20, je zabezpečené, že informácie identifikujúce použité záznamové zariadenie s istotou sú zaznamenané počas každého záznamového úkonu, aj keď programová časť 20 má krátku dĺžku iba 2 kilobajtov.

Bude tiež evidentné, že spôsob záznamu RID informácie navrhovaný predloženým vynálezom je kompatibilný s aktuálne známym spôsobom v zmysle, že oba spôsoby možno použiť vedľa seba a že navzájom so sebou neinterferujú. V praxi to znamená, že RID kód môže byť zapísaný v aspoň jednom nábehovom a/alebo výbchovom bloku podľa protokolu navrhnutého predloženým vynálezom a že môže byť zapísaný aj v Q-kanáli podľa aktuálneho protokolu. Ak sa RID kód musí čítať pre kontrolné účely, možno prečítať Q-kanál alebo nábehové a/alebo výbehové bloky, alebo oboje, zatiaľ čo podľa predloženého vynálezu RID kód zaznamenaný v jednom z nábehových a/alebo výbehových blokov je čitateľný s väčšou mierou istoty pri krátkej dĺžke záznamu 11. Na druhej strane bez konvenčného záznamu RID kódu v Q-kanáli sa možno zaobísť, ak je RID kód podľa predloženého vynálezu zapísaný v aspoň jednom z nábehových a/alebo výbehových blokov a výhodne vo všetkých týchto blokoch.

Odborníkom v danej oblasti bude evidentné, že ochranný rozsah predloženého vynálezu podľa definície v nárokoch nie je obmedzený uvedenými a s odkazom na výkresy opísanými uskutočneniami, ale že je možné zmeniť alebo upraviť ilustrované uskutočnenia záznamu podľa vynálezu v rámci vynálezu. Je napríklad možné napísať RID kód do Q-kanála nábehového bloku.

Jc ďalej možné, že bude stačiť iba jeden nábehový blok a nebudú potrebné žiadne výbehové bloky na istých systémoch, napríklad DVD, v ktorých sa používa iná metóda korekcie chýb. Odborníkom v danej oblasti bude evidentné, že v takej situácii možno RID kód zaznamenať v tomto jedinom nábehovom bloku.

Claims (15)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob digitálneho záznamu informácií na vhodné médium, najmä CD, pri ktorom sa počas zapisovacieho úkonu vytvára záznam (11), pričom záznam (11) obsahuje programovú časť (20) so zaznamenávanými informáciami; pričom pred zaznamenaním programovej časti (20), vopred určený počet nábehových blokov (21, 22, 23, 24) sa zaznamená tesne pred programovú časť (20) a/alebo po zaznamenaní programovej časti (20), vopred určený počet výbehových blokov (25, 26) sa zaznamená tesne po programovej časti; a počas zapisovacieho úkonu sa na médium zaznamená identifikačný kód (RID) identifikujúci zapisovacie zariadenie použité na príslušný zapisovači úkon, vyznačujúci sa tým, že uvedený identifikačný kód (RID) sa zaznamená v najmenej jednom z uvedených nábehových blokov (21, 22, 23, 24) a výbehových blokov (25, 26).
2. 2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že identifikačný kód (RID) sa zaznamená v každom nábehovom bloku (21, 22, 23, 24) a výbehovom bloku (25, 26).
3. 3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že v každom nábehovom bloku (21, 22, 23, 24) a výbehovom bloku (25, 26) sa zapíše rovnaká informácia.
4. 4. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že identifikačný kód (RID) sa zaznamená v poslednom nábehovom bloku (24).
5. 5. Spôsob podľa nároku 1, 2, 3 alebo 4, vyznačujúci sa tým, že vopred určený počet nábehových blokov je 4 a vopred určený počet výbehových krokov je 2.
6. 6. Nosič záznamov na digitálny záznam informácii, ako je napríklad CD, na ktorom je aspoň jeden záznam (11), ktorý obsahuje programovú časť (20) a vopred určený počet nábehových blokov (21, 22, 23, 24) a/alebo vopred určený počet výbehových blokov (25, 26), pričom nábehové bloky (21, 22, 23, 24) sú tesne pred programovou časťou (20) a výbehové bloky (25, 26) sú tesne po programovej časti (20), vyznačujúci sa tým, že aspoň jeden z uvedených nábehových blokov (21, 22, 23, 24) a/alebo výbehových blokov (25, 26) obsahuje identifikačný kód (RID) identifikujúci zapisovacie zariadenie použité na príslušný zapisovači úkon.
7. 7. Nosič záznamov podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že identifikačný kód (RID) sa zaznamená v každom nábehovom bloku (21, 22, 23, 24) a výbehovom bloku (25, 26).
8. 8. Nosič záznamov podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že v každom nábehovom bloku (21, 22, 23, 24) a výbehovom bloku (25, 26) sa zapíše rovnaká informácia.
9. 9. Nosič záznamov podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že identifikačný kód (RID) sa zaznamená v poslednom nábehovom bloku (24).
10. 10. Nosič záznamov podľa nároku 6, 7, 8 alebo 9, vyznačujúci sa tým, že vopred určený počet nábehových blokov je 4 a vopred určený počet výbehových krokov je 2.
11. 11. Zapisovacie zariadenie (200) na digitálny záznam informácií na vhodné médium, najmä CD (1), ktoré obsahuje:

    zapisovači prvok (201) na vyvolanie fyzickej zmeny v uvedenom médiu predstavujúcej zaznamenávanú informáciu;

    riadiaci člen (203) na riadenie zapisovacieho prvku (201) pomocou riadiacich signálov (202);

    pamäť (204) spojenú s riadiacim prvkom (203), v ktorom je uložený RID kód identifikujúci uvedené zapisovacie zariadenie (200);

    pričom uvedený riadiaci prvok (203) je uspôsobený na generovanie riadiacich signálov (202) pri zapisovačom úkone, pričom riadiace signály predstavujú zapisované informácie programovej časti (20) záznamu (11); vyznačujúce sa tým, že riadiaci prvok (203) je tiež uspôsobený na generovanie riadiacich signálov (202) pri uvedenom zapisovačom úkone a pred riadiacimi signálmi (202) predstavujúcimi uvedenú programovú časť (20), pričom riadiacimi signálmi sa definuje vopred určený počet nábehových blokov (21, 22, 23, 24) na zaznamenanie tesne pred programovú časť (20), a/alebo na generovanie riadiacich signálov (202) pri uvedenom zapisovačom úkone a po riadiacich signáloch (202) predstavujúcich uvedenú programovú časť (20), pričom riadiacimi signálmi sa definuje vopred určený počet výbehových blokov (25, 26) na zaznamenanie tesne po programovej časti (20); pričom riadiaci prvok (203) je tiež uspôsobený na zahrnutie identifikačného kódu (RID) uloženého v uvedenej pamäti (204) do uvedených riadiacich signálov (202), ktorými sa definuje aspoň jeden z uvedených nábehových blokov (21, 22, 23, 24) a/alebo výbehových blokov (25, 26).
12. 12. Zapisovacie zariadenie podľa nároku 11, vyznačujúce sa tým, že riadiaci prvok (203) je uspôsobený na zahrnutie identifikačného kódu (RID) v každom nábehovom bloku (21, 22, 23, 24) a výbehovom bloku (25, 26).
13. 13. Zapisovacie zariadenie podľa nároku 12, vyznačujúce sa tým, že riadiaci prvok (203) je uspôsobený na generovanie riadiacich signálov definujúcich vopred určený počet nábehových blokov (21, 22, 23, 24) a výbehových blokov (25, 26), pričom generované riadiace signály obsahujú rovnakú informáciu.
14. 14. Zapisovacie zariadenie podľa nároku 11, vyznačujúce sa tým, že riadiaci prvok (203) je uspôsobený na zahrnutie identifikačného kódu (RID) v poslednom nábehovom bloku (24).
15. 15. Zapisovacie zariadenie podľa nároku 11, 12, 13 alebo 14, v y z n a č u j ú c e sa t ý m , že vopred určený počet nábehových blokov je 4 a vopred určený počet výbehových krokov je 2.