SK285077B6 - Zásuvný zvodič prepätia - Google Patents

Abstract

Zásuvný zvodič prepätia obsahuje dolný diel (22) s uloženiami (23) kontaktov a horný diel (24) s kontaktnými kolíkmi (9), zasunovateľnými do uloženia (23) kontaktov s prvkom (1) zvodiča prepätia, usporiadaným medzi týmito kontaktnými kolíkmi (9), a tvoreným výhodne varistorom, pričom v prívodnom vedení na prvok (1) zvodiča prepätia je usporiadané najmenej jedno spájkované miesto (25), pri ktorom jedna zo spájkovaných častí (11, 8) prívodného vedenia je spojená s pružinou (2) predpínajúcou túto časť (8) v smere do spájkovaného miesta (25), pričom časť (8) prívodného vedenia, ktorá je predpätá pružinou (2) je tvorená mostíkom, ktorého obidva konce (81, 82) sú prostredníctvom spájkovaných miest (25) spojené s ďalšími časťami (11) prívodného vedenia.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zásuvného zvodiča prepätia, obsahujúceho dolný diel s uložením kontaktov a horný diel s kontaktnými kolíkmi zásuvnými do uloženia kontaktov a s prvkom zvodiča prepätia, výhodne varistorom, usporiadaným medzi týmito kontaktnými kolíkmi, pričom v prívodnom vedení na prvok zvodiča prepätia je usporiadané najmenej jedno spájkované miesto, pri ktorom jedna z časti spájkovaného prívodného vedenia jc spojená s pružinou, predpnutou v smere od spájkovaného miesta.

Doterajší stav techniky

Prechodné prepätia, ktoré vznikajú napríklad úderom blesku, majú relatívne veľkú energiu a môžu preto spôsobiť veľké škody na elektrických zariadeniach. Je preto potrebné usporiadať opatrenia, ktorými sa takéto prepätia zvedú. Na tento účel sú vhodné napäťovo závislé odpory, ktoré pri malých nízkych napätiach majú veľký odpor, oproti tomu pri vysokých napätiach majú nepatrný odpor, ako napríklad varistory, iskriská a podobne. Tieto konštrukčné prvky sa zapoja medzi obidva vodiče, ktorých napätie sa má kontrolovať.

Pri normálnom napätí pôsobí zvodič, až na stratové prúdy, ako nevodivý prvok, pri vzniku prepätia oproti tomu ako skrat, takže sa napätie vodičov podstatne zmenší a energia prepätia sa z najväčšej časti zvedie do zeme.

Akonáhle sa má zviesť energia prepätia, ktorá prevyšuje schopnosť zvodiča takúto energiu zviesť, potom toto vedie k poškodeniu zvodiča.

Dôsledkom toho je, že aj pri normálnom sieťovom prevádzkovom napätí má tento zvodič nízky odpor, takže cez neho trvalo tečie neprípustné vysoký prúd.

Aby sa zabránilo takýmto chybovým prúdom, zapojujú sa do série so zvodičom prepätia zariadenia, ktoré spôsobia úplné a trvalé odpojenie tohto chybného zvodiča od siete.

Jedno z najbežnejších takýchto zariadení má vnútri krytu zvodiča prepätia usporiadané kruhové lanko, ktoré je pohyblivé a je zapojené v sérii so zvodičom prepätia, a navzájom spojuje obidva úseky prívodného vedenia na zvodiči prepätia, nachádzajúcom sa v jeho kryte. Toto kruhové lanko je jedným koncom spojené s prvým úsekom prívodného vedenia, napríklad nitovaním alebo zváraním a na svojom druhom konci má doštičku z vodivého materiálu, napríklad z medi, ktorá je s kruhovým tankom trvalo spojená takisto nitovaním alebo zváraním, a je zaťažená pružinou takým spôsobom, že je predpnutá v smere od spájkovaného miesta.

Tak prúd tekúci zvodičom bezprostredne po predpnutí, ako aj následný prúd siete, tečúci pri poškodenom zvodiči, spôsobujú ohriatie zvodiča. Toto teplo sa šíri po prívodných vedeniach a dospeje tiež do spájkovaného miesta. Akonáhle sa pri tomto ohrievacom procese dosiahne teplotu tavenia spájky, potom sa môže doštička, upevnená na kruhovom lanku, v dôsledku pôsobenia sily pružiny, od kruhového lanka odtrhnúť, čím sa zvodič prepätia oddelí jedným pólom od siete. V uvedenom spájkovanom mieste sa použije spájka s presne definovanou teplotou tavenia. Táto teplota tavenia sa zvolí taká, aby sa nedosiahla pri takej tepelnej energii, ktorá ešte nemôže poškodiť zvodič prepätia. Spájkované spojenie zostáva nerozpojené a tým je aj zvodič prepätia schopný plniť svoju funkciu, ale pri väčších tepelných energiách sa odpojí.

Doteraz známe riešenia kruhového lanka majú ale ten zásadný nedostatok, že sú veľmi citlivé na nárazové prúdy.

Použité kruhové lanko musí pozostávať z veľkého množstva navzájom spolu splietaných tenkých drôtikov, aby bolo na potrebný pohyb dostatočne ohybné. Pri vysokých nárazových prúdoch spôsobujú magnetické sily, ktoré sa pritom vyskytujú, zmrštenie, t. j. zmenšenie prierezu jednotlivých vlákien, čo vedie na ich odtrhnutie. Samotné kruhové lanko je pritom nad prúdmi tečúcimi zvodičom prepätia a ktoré ho inak nemôžu ohroziť, resp. spôsobiť jeho poškodenie, zničenie a dochádza na chybné vypnutie. Okrem toho je takýto kruhový zvodič relatívne drahý, čo vedie na vysoké výrobné náklady celého zvodiča prepätia.

Podľa iného známeho riešenia, spočívajúceho na rovnakom funkčnom princípe, sa miesto kruhového lanka použije medená doštička, ktorá je opäť svojím jedným koncom trvalo spojená s prvým úsekom prívodného vedenia a svojím druhým koncom je spojená pájanim s úsekom druhého prívodného vedenia. Na túto medenú doštičku pôsobí s odstupom od svojho prvého konca pružina, ktorá doštičku po rozpojení spájkovaného miesta od neho odhne. Aby sa toto odhnutie medenej doštičky umožnilo, musí byť vyrobená z dostatočne tenkého medeného plechu. Tým má ale nepatrný prierez a v dôsledku toho pomerne veľký odpor a tým vykazuje aj silné ohriatie pri prietoku prúdu, ktoré už pri nepatrnej veľkosti prúdu a doby jeho trvania môže viesť na odtavenie doštičky. Rovnako ako pri kruhovom vodiči je aj tu malá odolnosť proti nárazovému prúdu.

Ďalej je známe použiť namiesto medenej doštičky listovú pružinu, ktorá už sama osebe vytvára predpätie v smere od spájkovaného miesta, a ktorá sa preto bez pôsobenia prídavnej pružiny, pri rozpojení spájkovaného miesta, pohybuje svojím druhým koncom od spájkovaného miesta.

Materiály, ktoré sú vhodné na výrobu listových pružín, ako napríklad oceľ, majú pomerne vysoký špecifický odpor, takže aj tu existuje problém malej odolnosti pri nárazových prúdoch.

Podstata vynálezu

Úlohou vynálezu preto je navrhnúť zásuvný zvodič prepätia uvedeného druhu, ktorý je pri jednoduchej, funkčne spoľahlivej konštrukcii necitlivý proti nárazovým prúdom.

Podľa vynálezu sa táto úloha splní tak, že pružne predpnutá časť prívodného vedenia je tvorená mostíkom, ktorého obidva konce sú prostredníctvom spájkovaných miest spojené s ďalšími časťami prívodného vedenia.

Toto riešenie sa celkom obíde bez pružnej, ohybnej časti prívodného vedenia a s ňou spojenými problémami.

Pohyblivá časť prívodného vedenia je sama osebe pevná a môže sa preto vyrobiť s relatívne veľkým prierezom a z dobre vodivého materiálu, ako je meď. Odolnosť pohyblivej časti prívodného vedenia proti nárazovým prúdom je tak najmä vysoká.

Okrem toho sú tu usporiadané dve prcrušovacie miesta, čim sa spôsobí najmä spoľahlivé odpojenie zvodiča prepätia od siete. Okrem toho, že je proces odpojenia sám osebe veľmi rýchly a spoľahlivo uskutočniteľný, môžu sa pri ňom vytvoriť dva do série zapojené elektrické oblúky. Tieto majú vyššie udržovacie napätie, ako je jeden elektrický oblúk a v dôsledku toho zhasnú skôr.

V jednom rozvinutí vynálezu je vytvorený mostík, ktorého prierez má tvar dvojitého písmena L.

Obidva úseky prívodného vedenia, spojené mostíkom, môžu byť v dôsledku toho usporiadané ďaleko navzájom od seba, napriek tomu môže takto vytvorený prekonať po merne len nepatrnú dráhu z uzatvorenej polohy do otvorenej polohy.

Ďalším znakom je, že mostík je na jednom konci vybavený strmeňom vytvoreným vcelku s mostíkom, na ktorom je upevnená pružina.

Skrutkové pružiny, ako bude ďalej ešte vysvetlené, predstavujú najmä výhodné uskutočnenia pružiny, pretože sú najmä jednoduchým spôsobom, totiž zavesením upevnené na strmeni.

V ďalšom vytvorení vynálezu je prvý koniec mostíka spojený pájaním s kontaktným kolíkom.

Tým prívodné vedenie vystačí s minimálnym počtom jednotlivých dielov, totiž kontaktným kolíkom, mostíkom a spojením na zvodič prepätia. Prívodné vedenie je pokiaľ možno vytvorené neprerušované, čím sa odstráni potreba vyrábania spojovacích miest, čo je veľmi nákladné a zhoršuje vodivosť.

Ďalšie rozvinutie vynálezu spočíva v tom, že pružina jc tvorená skrutkovitou pružinou, výhodne ťažnou pružinou.

Takéto pružiny sú jednoduché a malých rozmerov, ale napriek tomu s dostačujúcimi silami na účely vynálezu.

Podľa najmä výhodného uskutočnenia vynálezu je mostík usporiadaný bezprostredne v susedstve s doskou dna horného dielu, ktorá má v smere pohybu mostíka vytvorený priechodný otvor a že v základni dolného dielu je vykývnuto uložená kolíska ovládajúca pomocný kontakt, ktorá v pokojovom stave pri správne nasadenom hornom diele prechádza priechodným otvorom.

Pri uvoľnení mostíka je potrebná výmena chybného horného dielu, pričom pri tomto uskutočnení môže sa rozpojenie mostíka avizovať jednoducho generovaným signálom.

V súvislosti s týmto usporiadaním sa môže uskutočniť také opatrenie, aby mostík v otvorenom stave prekrýval priechodný otvor aspoň v oblasti kolísky, nachádzajúcej sa v otvorenom stave.

Tým nie je možné, aby sa horný diel, ktorý je už defektný, zasadil do dolného dielu, pretože pri tomto pokuse by kolíska dolného dielu narazila na mostík, a tým zabránila bezchybnému nasadeniu horného dielu.

Ďalším znakom vynálezu je, že kolíska je spojená s pružným konštrukčným dielom, predpinajúcom ju v smere jej pokojovej polohy.

Tým dôjde na automatické nastavenie kolísky späť do jej pokojovej polohy, akonáhle sa chybný horný diel vyberie z dolného dielu.

V tejto súvislosti sa navrhuje tiež také usporiadanie, aby pružný konštrukčný diel predpnul kolísku v obidvoch smeroch jej vykývnutia, v smere pokojovej polohy.

Tým nie je dolným dielom vopred určený žiaden zo smerov pohybu mostíka, pretože každé vykývnutie umožňuje spätný pohyb kolísky do jej pokojovej polohy.

Najmä výhodné je, aby pružný konštrukčný diel bol tvorený skrutnou pružinou, prebiehajúcou okolo osi otáčania kolísky, pretože takáto pružina je priestorovo nenáročná a jej montáž je veľmi jednoduchá.

V tejto súvislosti je výhodné také uskutočnenie vynálezu, pri ktorom je skrutná pružina tvorená skrutkovitou pružinou, ktorej obidva konce prebiehajú paralelne s osou otáčania a dosadajú na postranné plochy kolísky a narážok, vytvorených na dolnom diele a lícujúcich s týmito postrannými plochami.

Skrutkovité pružiny sú najmä jednoducho vyrobiteľné s takými silami, ktoré sú na požadovaný účel potrebné. Okrem toho sa ich zasadenie do dolného dielu uskutoční tak, že sa obidva konce pružiny uložia na narážky vytvorené v dolnom diele bez akéhokoľvek ďalšieho upevnenia, čím sa ušetri jedna výrobná operácia.

Ďalšie výhodné uskutočnenie môže obsahovať optickú signalizáciu poruchy, obsahujúcu na čelnej strane horného dielu usporiadania priechodný otvor, a páku pohyblivo uloženú vo vnútrajšku horného dielu, ktorá je usporiadaná od oblasti priechodného otvoru až do pohybovej dráhy mostíka, a ktorej prvý koniec, nachádzajúci sa v oblasti priechodného otvoru, nesie signalizačnú doštičku, ktorá je na svojom povrchu, privrátenom na priechodný otvor, vybavená typickou značkou na prevádzkový stav „VYPNUTÉ“. Táto značka je pohybom páky, spôsobeným mostíkom pri jeho otváracom pohybe, uvedená z polohy, v ktorej nie je viditeľná priechodným otvorom, do viditeľnej polohy. Prípadne je signalizačná doštička na svojom povrchu, privrátenom na priechodný otvor, vybavená značkou, typickou pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“, značka, ktorá je prostredníctvom pohybu páky, spôsobeným mostíkom pri jeho otváracom pohybe, uvedená z polohy, neviditeľnej priechodným otvorom, do viditeľnej polohy.

S takouto signalizáciou môže sa stav zvodiča označiť jednoducho a pre každého zrozumiteľnou formou.

Výhodné uskutočnenie sa môže usporiadať tak, že páka je vykývnuteľne uložená a že značka signalizačnej doštičky, typickej pre prevádzkový stav „VYPNUTÉ“ sa nachádza v uzatvorenom stave mostíka pod oblasťou čelnej strany v susedstve priechodného otvoru a prostredníctvom vykývnutia páky, vyvolaného mostíkom pri jeho otváracom pohybe, sa vykývne pod priechodný otvor. V prípade, že značka signalizačnej doštičky, typická pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“ , sa nachádza v uzatvorenom stave mostíka, pod priechodným otvorom, potom je vykývnutím páky, spôsobenom mostíkom pri jeho otváracom pohybe, vykývnutá pod oblasť čelnej strany, nachádzajúcej sa v susedstve priechodného otvoru.

Na signalizačné poruchy vystačí táto konštrukcia s jediným konštrukčným prídavným dielom, totiž samotnou pákou. V dôsledku použitia iba jediného konštrukčného dielu sú len nepatrné mechanické trenia a tým je zaistená prevádzková spoľahlivosť a nepatrné výrobné náklady.

V tejto súvislosti môže ďalší znak vynálezu spočívať v tom, že pod signalizačnou doštičkou, upevnenou na páke, je usporiadaná ďalšia doštička, upevnená nepohyblivo v hornom diele.

Tým je takisto jednoznačne signalizovaný prevádzkový stav, v ktorom je signalizačná doštička neviditeľná, pomocou zodpovedajúceho vytvorenia upevnenej doštičky.

Podľa iného uskutočnenia je signalizačná doštička vybavená značkou typickou tak pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“, ako aj pre prevádzkový stav „VYPNUTÉ“.

Tým môže doštička, upevnená nepohyblivo v hornom dieli odpadnúť, ktorá ako prídavný konštrukčný diel, vyžaduje prídavná výrobné náklady.

Výhodné pritom môže byť, aby sa druhý koniec páky, zasahujúci do dráhy pohybu mostíka, vybavil zárezom, do ktorého zasahuje strmeň mostíka, pretože tým je páka mostíkom zaistená a je samotným mostíkom držaná vo svojej pokojovej polohe. Tým sa môžu ušetriť prípadné zvláštne konštrukčné diely, ktoré sú na to potrebné.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude v ďalšom bližšie objasnený na príkladoch uskutočnenia, znázornených na pripojených výkresoch.

Na obr. la, lb je znázornené prvé uskutočnenie horného dielu zvodiča prepätia podľa vynálezu v pohľade zhora a zboku vždy s odobraným horným krytom, prípadne bočnou stenou.

Na obr. Ic, ld je znázornené druhé uskutočnenie horného dielu v rovnakých pohľadoch ako na obr. 1.

Na obr. 2a je znázornené najmä výhodné uskutočnenie horného dielu v pohľade zhora pri odohranom hornom kryte.

Na obr. lb je znázornený horný diel podľa obr. 2a v pohľade zboku.

Na obr. 2c je znázornený rez vedený podľa priamky A-A horným dielom podľa obr. 2a, 2b.

Na obr. 2d je znázornený horný diel podľa obr. 2b v rovnakom pohľade s ďalším uskutočnením optickej signalizácie poruchy.

Na obr. 3 je znázornený v pohľade zhora horný diel podľa obr. 2 zasadený do dolného dielu, pričom obidva diely sú znázornené bez horného krytu.

Na obr. 4a, 4b, 4c je znázornený dolný diel podľa obr. 3 v pohľade zhora bez horného krytu, resp. pohľad zboku, resp. v pôdoryse.

Na obr. 4d je znázornená v detaile kolíska usporiadaná v dolnom diele.

Na obr. 4e je detailné znázornenie podľa obr. 4d, s najmä výhodným uskutočnením skrutnej pružiny, predpínajúcej kolísku v smere jej pokojovej polohy.

Na obr. 5a, 5b sú znázornené dve možné uskutočnenia spínacieho prístroja obsahujúceho pomocný kontakt.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Konštrukčné diely zvodiča prepätia, ako varistory, suppressordiody, alebo podobne, sa môžu zničiť elektrickou energiou nimi vedenou pri zvode prepätia. Je preto výhodné, zabudovať ich, podobne ako tavné poistky, do ochranného obvodu proti prepätiu tak, že sa môžu jednoduchým spôsobom vymeniť. Analogicky s tavnými poistkami obsahuje dolný diel 22 trvalo spojený s prúdovým obvodom, ktorýje vybavený uložením kontaktov 23. Prvok 1 zvodiča prepätia samotný, ktorýje pri tomto vynáleze tvorený varistorom, je usporiadaný v hornom diele 24. Tento má kontaktné kolíky 9, ktoré sú zasunovateľné do uloženia kontaktov 23 v dolnom diele 22. S kontaktnými kolíkmi 9 je spojený prvok 1 zvodiča prepätia. Zvodič prepätia je tak do prúdového obvodu zasunovateľný a vysunovateľný a tým jednoduchým spôsobom vymeniteľný.

Aby sa tento zásuvný zvodič prepätia, ktorý sa spravidla montuje do skriňových rozvádzačov, mohol prispôsobiť iným prístrojom rozvádzača, ako ochranným vypínačom vedenia, Fl-ochranným vypínacom a podobne, má dolný diel 22 tvar písmena U a horný diel 24 má tvar kvádra, pozri obr. 4. Tieto geometrické tvary nie sú ale pre vynález podstatne a môžu sa ľubovoľne meniť.

Aby sa prvok 1 zvodiča prepätia mohol po jeho poruche oddeliť od siete, nezávislo od vysunutia horného dielu 24, je vnútri horného dielu 24 v prívodnom vedení na prvok 1 zvodiča prepätia usporiadané najmenej jedno spájkované miesto 25, pri ktorom jedna zo spájaných časti 8, 11 prívodného vedenia, a síce so spájanou časťou 8 prívodného vedenia, je spojená pružina 2, predpínajúca ju v smere od spájkovaného miesta 25. Ako bolo už v úvode vysvetlené, je toto spájkované miesto 25 ohrievané tak zvodovými prúdmi, vyvolanými prepätím, ako aj sieťovými následnými prúdmi a pri dosiahnutí teploty tavenia spájky sa uvedená spájaná časť prívodného vedenia odtrhne od spájkova ného miesta 25, čo má za následok oddelenie prvku 1 zvodiča prepätia od siete.

Podľa vynálezu je pružinou predpnutá časť 8 prívodného vedenia tvorená mostíkom, ktorého obidva konce 81, 82 sú prostredníctvom spájkovaných miest 25 spojené s ďalšiou časťou 11 prívodného vedenia. Prvá možnosť konkrétneho vytvorenia tohto princípu je znázornená na obr. la, lb. Tu znázornený horný diel 24 má dolný kryt 4 v tvare škatule, vnútri ktorého sú usporiadané prvok 1 zvodiča prepätia, kontaktné kolíky 9, prívodné vedenia 10, 11. Tento dolný kryt 4 je uzatvorený horným krytom 7 v tvare dosky, ktorá však bola vo všetkých znázornených pohľadoch na horný diel 24, vypustená.

Mostík 8 je rovinná doštička, ktorej prvý koniec 81 je priamo spojený s kontaktným kolíkom 9 a ktorej druhý koniec 82 je spojený pájanim s časťou 11 prívodného vedenia, vedúceho na prvý prípoj prvku 1 zvodiča prepätia. Spojenie pájanim mostíka 8 priamo s kontaktným kolíkom 9 je výhodné, pretože sa môže ušetriť elektrické vedenie. V rámci vynálezu je tiež spojenie kontaktného kolíka pevne s časťou prívodného vedenia, napríklad zvaním a mostík 8 spojiť pájanim až s ďalšou časťou prívodného vedenia. Pružina 2, vytvorená ako skrutkovitá pružina a fungujúca ako ťažná pružina je upevnená jedným koncom na výstupok 3 dolného krytu 4 a druhým koncom je pripevnená na strmeň 83, vytvorený na mostíku 8 a predpína tým mostík v smere kolmom na zásuvný smer horného dielu 24. Po ohriatí spájkovaných miest 25 na ich teplotu, pripadne nad ich teplotu tavenia, sa posunie mostík 8 v smere jeho predpnutia pružinou 2 a preruší sa jeho dotyk s kontaktným kolíkom 9 a časťou 11 prívodného vedenia.

Iný možný spôsob vytvorenia a usporiadania mostíka 8 je znázornený na obr. lb, lc. Tu je mostík 8 vytvorený tak, že v priereze má tvar dvojitého písmena L. Kontaktný kolík 9 a časť 11 prívodného vedenia, s ktorými je spojený pájaním, sú vzájomne proti sebe usporiadané s odstupom. Pružina 2 je usporiadaná tak, že prebieha v zásuvnom smere horného dielu 24, takže smer pohybu mostíka 8 jc kolmý na smer podľa obr. la, lb.

V obidvoch týchto uskotočneniach sa pohyb mostíka 8, uskutočnený na oddelenie prvku 1 zvodiča prepätia, použije na vedenie optickej signalizácie poruchy. Táto zahrnuje priechodný otvor 27, usporiadaný na čelnej strane 26 horného dielu 24 a páku 5 uloženú pohyblivo vnútri horného dielu 24, ktorá je usporiadaná od oblasti priechodného otvoru 27 až do dráhy pohybu mostíka 8. Na svojom prvom konci, nachádzajúcom sa na oblasti priechodného otvoru 27, nesie signalizačnú doštičku 50, ktorá je na svojom povrchu, privrátenom na priechodný otvor 27, vybavená značkou 53 typickou na prevádzkový stav „VYPNUTÉ“, Táto značka 53 je po celom povrchu signalizačnej doštičky 50, ktorý má približne veľkosť priechodného otvoru 27. Otvárací pohyb mostíka 8 sa prenesie na páku 5, čo tak podľa obr. 1, ako aj podľa obr. 2 prebieha tak, že páka 5 priamo doľahne na mostík 8. Značka 53, typická na prevádzkový stav „VYPNUTÉ“ sa uvedie z polohy, ktorá nie je vidieť priechodným otvorom 28, do viditeľnej polohy. Ako značka 53 typická pre prevádzkový stav „VYPNUTÉ“ prichádza do úvahy napríklad červený náter, nápisy ako „PORUCHA“, „DEFEKT“ a podobne.

Doteraz skôr abstraktne uvažované zviditeľnenie značky 53 signalizačnej doštičky sa podľa obr. 1 konkrétne uskutočňuje zodpovedajúcim vykývnutím páky 5. Táto je výkyvné uložená na výstupok 51 v tvare kolíka dolného krytu 4 a má taký tvar, žc signalizačná doštička 50 pri uzatvorenom stave mostíka 8 sa dostane pod oblasť čelnej strany 26, v susedstve priechodného otvoru 27. V dôsledku otvárajúceho pohybu mostíka 8 sa druhý koniec páky 5, zasahujúci do dráhy pohybu mostíka 8 vykývne v smere pohybu hodinových ručičiek a posunie tým signalizačnú doštičku 50 pod priechodný otvor 27. Výhodné je, že druhý koniec páky 5, zasahujúci do dráhy pohybu mostíka 8, je vybavený zárezom 52, do ktorého zasahuje druhý výstupok 84 mostíka 8.

Pod signalizačnou doštičkou 50 je v hornom diele 24 nepohyblivo umiestnená ďalšia doštička 6. V prevádzkovom stave horného dielu 24, v ktorom signalizačná doštička nie je vidieť, je teraz možné priechodným otvorom 27 vidieť túto doštičku 6, Táto môže byť vybavená značkou 54, typickou pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“, ako napríklad zeleným náterom, alebo písmenami „OK“ a podobne.

Na obr. lc je znázornená optická signalizácia poruchy, spočívajúca na inom funkčnom princípe. Páka 5 tu nie je výkyvné uložená, ale je usporiadaná posuvne v smere pohybu mostíka 8. Signalizačná doštička 5 sa stále nachádza pod priechodným otvorom 27, iba jej vzdialenosť od priechodného otvoru sa v dôsledku pohybu mostíka 8 zmenší. Aby bolo zaistené, že signalizačná doštička 50 a tým aj značka 53 nebudú v pokojovom stave mostíka 8 vidieť, sú medzi ňou a priechodným otvorom 27 usporiadané nepriesvitné pružné stojky 28, ktoré sú upevnené v hornom diele 24 iba na jeho koncoch, odvrátených od signalizačnej doštičky 50. Pri posunutí mostíka 8 signalizačná doštička 50 prerazí tieto stojky 28 a tým je značka 53, typická pre prevádzkový stav „VYPNUTÉ“ cez priechodný otvor 27 viditeľná.

Značku 53 typickú pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“ je potrebné pri tomto druhu konštrukcie umiestniť na pružných stojkách 28.

Vytvorenie vynálezu podľa obr. 2 až 4 je najmä výhodné. Mostík 8 je opäť vytvorený v tvare dvojitého písmena L, ako je najlepšie vidieť na obr. 2c a je spojený len pájaním s kontaktným kolíkom 9 a s časťou 11 prívodného vedenia. Ich pozdĺžna os a pružina 2 sú usporiadané, resp. prebiehajú kolmo na zásuvný smer horného dielu 24, a sú usporiadane vedľa dosky 29 horného dielu 24, pozri obr. 2a a obr. 3. Na druhom konci 82 mostíka 8 je usporiadaný strmeň 83 na upevnenie pružiny 2, pričom tento strmeň 83 je vytvorený vcelku s mostíkom 8.

Optická signalizácia poruchy je takmer identická s uskutočnením podľa obr. la, takže vysvetlenie funkcie nie je nutné. Rozdiely sú však v nasledujúcich dvoch bodoch. Po prvé, tu zasahuje strmeň 83, slúžiaci na upevnenie pružiny 2 do zárezu 51, takže zvláštny výstupok 84 na obr. la odpadá. Druhý rozdiel spočíva v umiestnení priechodného otvoru 27. Tu je oproti uskutočneniu podľa obr. la posunutý približne o šírku signalizačnej doštičky 50 smerom doľava, takže signalizačná doštička 50 leží v uzatvorenom stave mostíka 8 pod priechodným otvorom 27.

V dôsledku vykývnutia páky 8, ktoré nasleduje po otvorení mostíka 8, sa signalizačná doštička 50 vykývne z viditeľnej polohy cez priechodný otvor 27 do polohy, kde ju nie je možné vidieť, totiž pod oblasť čelenej strany 21, susediacej s priechodným otvorom. Značka 54 typická pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“ sa tu musí umiestniť na signalizačnú doštičku 50, zatiaľ čo pre prevádzkový stav „VYPNUTÉ“ na nepohyblivú doštičku 6.

Na obr. 2d je konečne znázornená tretia možnosť umiestnenia značiek 53, 54 pre prevádzkové stavy „VYPNUTÉ“ a „ZAPNUTÉ“. Signalizačná doštička 50 je tu vytvorená približne dvakrát taká široká, ako je podľa obr. la a 2a, a je vybavená značkami 53, 54 typickými tak pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“, ako aj pre prevádzko vý stav „VYPNUTÉ“, ktoré sú vytvorené ako vzájomne vedľa seba ležiace prúžky. Pri vykývnutí páky 5 sa preto značka 53 pre „VYPNUTÉ“ z polohy, ktorú nie je možné vidieť priechodným otvorom 27, uvedie do viditeľnej polohy a súčasne značka 54 pre „ZAPNUTÉ“ sa uvedie z polohy viditeľnej priechodným otvorom 27 do polohy, kde ju nie je možné vidieť.

Prídavné na optickú signalizáciu poruchy má toto uskutočnenie vynálezu ešte elektrickú signalizáciu poruchy. Jej najdôležitejšou súčasťou je kolíska 12, uložená výkyvné v základni dolnej časti 22 a ktorá vystupuje zo základne v smere na horný diel 24 a zasahuje do neho, a ktorá pri svojom vykývnutí ovláda pomocný kontakt 40. Týmto pomocným kontaktom môže uzatvoriť napájači prúdový obvod poplašného zariadenia, ako signálne žiarovky, sirény alebo podobne, čim môže byť osoba, poverená údržbou týchto zariadení, informovaná o poruche, napriek tomu, že by musela kontrolovať jednotlivé zvodiče prepätia.

Pomocný kontakt 40 nie je usporiadaný v dolnom diele 22 zvodiča prepätia, ale nachádza sa v spínacom prístroji 41, usporiadaný v skriňovom rozvádzači bezprostredne vedľa dolného dielu 22. Na prenos výkyvného pohybu kolísky 12 na pomocný kontakt 40 má kolíska 12 v oblasti svojej osi 31 vykývnutia vybranie 37. Spínací prístroj 41 je vybavený hriadeľom 42, presahujúcim jeho kryt, ktorého koniec zasahuje do vybrania 37, a na ktorý pôsobí svojím výkyvným pohybom kolíska 12. Tento hriadeľ 42 je mechanicky spojený s pomocným kontaktom 40 a uzatvorí ho pri zodpovedajúcom vykývnutí.

Možné uskutočnenie takéhoto spínacieho prístroja 41 je znázornené na obr. 5a, 5b. Na obr. 5a je pomocný kontakt 40 vytvorený ako rozpínací a obsahuje dva nosiče 43, v tvare listových pružín, ktoré sú svojimi prvými koncami upevnené v kryte a ktorých druhé konce nesú kontakty 44 a klzátko 45. Na hriadeli 42, ktorý je v zábere s kolískou 12, je vytvorená kľučka 46. Kontakty 44 v pokojovej polohe kľučky 46 dosadajú vzájomne na seba. Pomocný kontakt 40 je uzatvorený.

Pri vykývnutí kolísky 12 zaujme kľučka 46 jednu z polôh 46 , ktorej hrot pritom vychýli jeden z nosičov 43 kontaktov a oddelí kontakty 44 vzájomne od seba. Ako zreteľne z obrázkov vyplýva, môže sa kľučka 46 vykývnuť tak v smere pohybu hodinových ručičiek, ako aj proti smeru hodinových ručičiek, aby došlo na rozpojenie pomocného kontaktu 40.

Podľa uskutočnenia znázorneného na obr. 5b je pomocný kontakt 40 vytvorený ako prepínací kontakt. Pritom sú usporiadané dva pevné kontakty 47, 48 a iba jeden pohyblivý kontakt 44, ktorý je upevnený na voľnom konci nosiča 43 kontaktov v tvare listovej pružiny.

Pri vykývnutí kľučky 46 proti smeru pohybu hodinových ručičiek, vychýli sa nosič 43 kontaktu tak, ako je znázornené na obr. 5 a. Tým sa oddelí pohyblivý kontakt 44 od prvého pevného kontaktu 45 a dosadne na druhý pevný kontakt 45.

Toto vykývnutie je uskutočniteľné len v prípade pri vykývnutí kolísky 12 v smere proti pohybu hodinových ručičiek.

Na vykývnutie kolísky 12 sa použije mostík 8, s tým cieľom je vytvorený na doske 29 dna horného dielu 24 v oblasti pohybu mostíka 8 priechodný otvor 30. Kolíska 12 prechádza v svojej pokojovej polohe, v ktorej je na výkrese znázornená, týmto priechodným otvorom 30 pri nasadzenom hornom diele 24 a dostane sa tak dovnútra pohybovej dráhy mostíka 8. Pri otváracom pohybe dosadne strmeň 83, príp. presnejšie povedané výstupok 85 vytvorený na strmeni 83, zasahujúci do priechodného otvoru 30, na kolísku 12 a tuto unáša, rovnako tak ako spájku 5 zo sebou, pozri najmä obr. 3 a obr. 2c.

Aby kolíska 12 zostala pri zasadení horného dielu 24 vo svojej pokojovej polohe, je vybavená pružným konštrukčným dielom , ktorý ju v smere na pokojovú polohu predpne. Možnosti konkrétneho uskutočnenia tohto konštrukčného dielu sú znázornené na obr. 4d.

Čiarkované je znázornená skrutkovitá pružina 32, upevnená svojím prvým koncom v dolnom diele 22 a svojím druhým koncom na kolíske 12 s odstupom od jej osi 31 vykývnutia. Toto usporiadanie je podmienené tým, že mostík 8 môže vykonať pohyb len v smere, znázornenom na obr. 3, nie však v obrátenom smere. Pri opačnom smere pohybu by totiž došlo pri otváraní môstika 8 na vykývnutie kolísky 12 proti smeru pohybu hodinových ručičiek, pri ktorom by ťažná pružina 32 nemohla zaistiť jej návrat do východiskovej polohy. Aby sa zaistilo vrátenie kolísky 12 aj pri vykývnutí v smere pohybu hodinových ručičiek, môže sa pripojiť druhá ťažná pružina 33, pôsobiaca v obrátenom smere.

Výhodné by však bolo, usporiadať iba jediný konštrukčný diel, ktorý by uskutočňoval predopnutie kolísky 12 v obidvoch smeroch vykývnutia. Týmto konštrukčným dielom by mohol byť napríklad pružný pás 34, ktorý je pripevnený svojím prvým, koncom v dolnom diele 22 a svojím druhým koncom na kolíske 12 s odstupom od osi 31 vykývnutia a prebiehajúci kolmo na smer vykývnutia.

Jedno konkrétne uskutočnenie pružného konštrukčného dielu môže spočívať v jeho vytvorení ako skrutná pružina 13, prebiehajúca okolo osi 31 vykývnutia kolísky 12.

Táto skrutná pružina 13 by mohla byť vytvorená, ako je na obr. 4d znázornené, ako pružný prstenec, ktorý jc v oblasti kolísky 12 narezaný, ktorého obidva konce 35, 36, ktoré tým vzniknú sú ohnuté smerom von a uložené na kolíske

12.

Podľa najmä výhodného uskutočnenia, znázorneného na obr. 4e, je skrutná pružina 13 tvorená skrutkovitou pružinou. Jej obidva konce 130, 131 prebiehajú rovnobežne s osou 31 vykývnutia a prechádzajú potom prostredníctvom úsekov 132, 133, prebiehajúcich radiálne vzhľadom na os 31 vykývnutia do telesa 134 pružiny skratkovitého tvaru, prebiehajúceho opäť okolo osi 3 vykývnutia.

Konce 130, 131 dosadajú teraz na obidve bočné plochy 120, 121 kolísky 12 a súčasne na narážky 122, 123, vytvorené na dolnom diele 22 a licujúcimi s týmito bočnými plochami 120, 121, ktoré sa v pohľade podľa obr. 4e nachádzajú pod kolískou 12, a preto sú znázornené čiarkované.

Pri vykývnuti kolísky 12 proti smeru pohybu hodinových ručičiek je prvý koniec 130 pružiny spolu odnášaný bočnou plochou 120 kolísky 12, druhý koniec 131 pružiny zostáva na narážke 123. Skrutkovitá pružina 13 sa preto otočným pohybom napne a v smere svojej pokojovej polohy pôsobí na kolísku 12 vratnými silami.

Pri vykývnuti kolísky 12 v smere pohybu hodinových ručičiek nastane tento dej. Druhý koniec 131 pružiny je odnášaný bočnou plochoulžl kolísky 12, a prvý koniec 130 pružiny tlačí na narážku 120, čim sa rovnako pôsobí na kolísku 12 vratnými silami.

Okrem elektrickej signalizácie poruchy sa kolíska 12 v kombinácii s mostíkom 8 ďalej použije na zaistenie toho, aby sa len neporušené horné diely 24 zasadili do dolných dielov 22. V dôsledku bezprostredne susediaceho usporiadania mostíka 8 na dosku 29, resp. na jej priechodný otvor 30 v súvislosti s jeho geometrickými rozmermi, sa dosiahne to, že mostík 8, presnejšie jeho výstupok 85, vytvarovaný na strmeni 83, zakryje v otvorenom stave priechodný otvor 30 aspoň v oblasti kolísky 12, nachádzajúcej sa v svojej pokojovej polohe. Pri pokuse zasadiť chybný horný diel 24 do dolného dielu 22, dosadne kolíska 12 na výstupok 85, čím sa zabráni zasadeniu kontaktných kolíkov 9 do uložení 23 kontaktov. Dolný diel 22 obsahuje dolný kryt 21 a horný kryt 20. Okrem už podrobne vysvetlenej kolísky 12 má tento dolný diel 22 prípojné svorky na vedenie kontrolované na prepätie. Pozostávajú z rámu 16 upevnenom na dolnom diele 22, v ktorom sú posuvne uložené skrinky 17, ktoré sú prostredníctvom svorkových skrutiek 19, ktoré prechádzajú rámom 16 a zasahujú do závitov skriniek 17, ktoré sú nimi posunované. S pevným rámom 16 sú spojené prívodné vedenia 18, vytvorené výhodne z medi, ktorá končí na základni dolného dielu 22, a na týchto koncoch sú vybavené uloženiami 23 kontaktov. Tieto uloženia 23 kontaktov sú vytvorené ako stredové zárezy vytvorené na prívodných vedeniach 18, pričom tým vznikajúce dva koncové úseky pri každom prívodnom vedení 18 sú držané dohromady vždy jednou pružinou 14.

Dolná strana základne, ako je zvyčajné pri skriňových rozvádzačoch, je vytvorená na zaklapnutie na lištu. Na tento účel sú usporiadané dve zaisťovacie posúvače 15. Dolný diel 22 sa tým stáva vzhľadom na svoju výškovú os celkom symetrický, v dôsledku toho sú jeho dolný kryt 21 a horný kryt 20 úplne rovnaké, takže je potrebné vyrábať len jediný typ krytu.

Aby sa zaistilo, že horný diel 24 sa môže zasadiť do dolného krytu 22 len celkom konkrétne, je na vonkajšej strane dosky 29 dna horného dielu 24 umiestnený kolík 38 a v základni dolného dielu 22 jeho zodpovedajúci otvor 39.

Claims (16)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zásuvný zvodič prepätia, obsahujúci dolný diel s uložením kontaktov a horný diel s kontaktnými kolíkmi zásuvnými do uloženia kontaktov a s prvokom zvodiča prepätia, výhodne varistorom, usporiadaným medzi týmito kontaktnými kolíkmi, pričom v prívodnom vedení na prvok zvodiča prepätia je usporiadané najmenej jedno spájkované miesto, pri ktorom jedna z častí spájaného prívodného vedenia je spojená s pružinou, predpnutou v smere od spájkovaného miesta, vyznačujúci sa tým, že pružinou predpnutá časť (10) prívodného vedenia je tvorená mostíkom (8), ktorého obidva konce (81, 82) sú spojené prostredníctvom spájkovaných miest (25) s druhou časťou (11) prívodných vedení.
2. 2. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku 1, v y značujúci sa t ý m, že mostík (8) má prierez v tvare dvojitého písmena L.
3. 3. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že mostík (8) má na svojom jednom konci (82) strmeň (83), vytvorený s mostíkom (8) vcelku, na ktorom je upevnená pružina (2).
4. 4. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku 1,2 alebo 3, vyznačujúci sa tým, že prvý koniec (81) mostíka (8) je spojený pájanim s kontaktným kolíkom (9).
5. 5. Zásuvný zvodič prepätia podľa niektorého z nárokov laž 4, vyznačujúci sa tým, že pružina (2) je tvorená skrutkovitou pružinou, výhodne ťažnou pružinou.
6. 6. Zásuvný zvodič prepätia podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa t ý m , že mostík (8) je usporiadaný bezprostredne v susedstve dosky (19) dna, že doska (19) dna je vybavená v smere pohybu mostíka (8) priechodným otvorom (30) a že v základni dolného dielu (22) je výkyvné uložená kolíska (12) na ovládanie pomocného kontaktu (20), ktorá v poko jovom stave pri správne zasadenom hornom diele (24) prechádza priechodným otvorom (30) a je vykývnuteľná mostíkom (8) pri jeho otváracom pohybe.
7. 7. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku 6, vyzná í u j ú t i sa tým, že mostík (8) v otvorenom stave prekrýva priechodný otvor (30) aspoň v oblasti, v ktorej sa nachádza kolíska (12) v svojej pokojovej polohe.
8. 8. Zásuvný zvodič prepätia podľa niektorého z nárokov 6až 8, vyznačujúci sa tým, že kolíska (12) je spojená s pružným konštrukčným dielom, predpínajúcom ju v smere jej pokojovej polohy.
9. 9. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku 8, vyzná í u j ú c i sa tým, že pružný konštrukčný diel predpína kolísku (12) v obidvoch smeroch vykývnutia do jej pokojovej polohy.
10. 10. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku 9, v y značujúci sa tým, že elastický, resp. pružný konštrukčný diel je tvorený skrutnou pružinou (13), usporiadanou okolo osi (31) vykývnutia kolísky (12).
11. 11. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že skrutná pružina (13) je tvorená skrutkovitou pružinou, ktorej obidva konce (130, 131) prebiehajú rovnobežne s osou (31) vykývnutia a dosadajú na bočné plochy (120, 121) kolísky (12) a na narážky (122, 123), vytvorené na dolnom diele (22), ktoré lícujú s týmito bočnými plochami (120, 121).
12. 12. Zásuvný zvodič prepätia podľa niektorého z nárokov 1 až 11,vyznačujúci sa tým, že optická signalizácia poruchy obsahuje priechodný otvor (27) usporiadaný na čelnej strane (26) horného dielu (24) a vnútri horného dielu pohyblivo uloženú páku (5), ktorá je usporiadaná od oblasti priechodného otvoru (27) až do dráhy pohybu mostíka (8), ktorej prvý koniec, nachádzajúci sa na oblasti priechodného otvoru (27), nesie signalizačnú doštičku (50), ktorá je na svojom povrchu, privrátenom na priechodný otvor (27) vybavená značkou (53), typickou pre prevádzkový stav „VYPNUTÉ“, značka (53), je uvedená pohybom páky (5), vyvolaným otváracím pohybom mostíka (8), z polohy, ktorá nie je vidieť priechodným otvorom (27), do viditeľnej polohy, prípadne ktorá signalizačnú doštičku (50), ktorá je na svojom povrchu, privrátenom na priechodný otvor, vybavená značkou (54), typickou pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“, značka (54) je pohybom páky (5) vyvolanom mostíkom (8) pri jehootváracom pohybe, uvedená z polohy, neviditeľnej priechodným otvorom (27), do viditeľnej polohy.
13. 13. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku ^vyznačujúci sa tým, že páka (5) je uložená výkyvné a že značka (53) signalizačnej doštičky (50), typická pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“, leží v uzatvorenom stave mostíka (8) pod oblasťou čelnej strany (26), ktorá je vedľa priechodného otvoru (27) a ktorá vykývnutím páky (5), spôsobeným mostíkom (8) pri jeho otváracom pohybe, je vykývnutá pod priechodný otvor (27) prípadne, že značka (54) signalizačnej doštičky (50), typickej pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“ leží v uzatvorenom stave mostíka (8) pod priechodným otvorom (27) a vykývnutím páky (5) spôsobeným mostíkom (8) pri jeho otváracom pohybe je vykývnutá pod oblasť čelnej strany (25), hraničiacej s priechodným otvorom (27).
14. 14. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku 13, vyznačujúci sa t ý m , žc pod signalizačnou doštičkou (50), upevnenou na páke (5), je usporiadaná ďalšia doštička (6), nepohyblivo uložená na hornom diele (24).
15. 15. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že signalizačná doštička (50) je vybavená značkou typickou tak pre prevádzkový stav „ZAPNUTÉ“, ako aj pre prevádzkový stav „VYPNUTÉ“.
16. 16. Zásuvný zvodič prepätia podľa nároku 13, 14 alebo 15, vyznačujúci sa tým, že druhý koniec páky (5) zasahujúci do dráhy pohybu mostíka (8), je vybavený zárezom (52), do ktorého zasahuje strmeň (83) mostíka (8).