SK284664B6 - Biologicky účinná frakcia rastlinného melanínu, spôsob jej výroby, farmaceutický prostriedok s jej obsahom a jej použitie - Google Patents

Biologicky účinná frakcia rastlinného melanínu, spôsob jej výroby, farmaceutický prostriedok s jej obsahom a jej použitie Download PDF

Info

Publication number
SK284664B6
SK284664B6 SK1098-98A SK109898A SK284664B6 SK 284664 B6 SK284664 B6 SK 284664B6 SK 109898 A SK109898 A SK 109898A SK 284664 B6 SK284664 B6 SK 284664B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
melanin
phytomelanin
plant
melanins
producing
Prior art date
Application number
SK1098-98A
Other languages
English (en)
Other versions
SK109898A3 (en
Inventor
Ing. Csc. Kereste� J�N
Ing. Kereste� J�N
Original Assignee
Ing. Csc. Kereste� J�N
Ing. Kereste� J�N
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Ing. Csc. Kereste� J�N, Ing. Kereste� J�N filed Critical Ing. Csc. Kereste� J�N
Priority to SK1098-98A priority Critical patent/SK284664B6/sk
Priority to DE69912291T priority patent/DE69912291T2/de
Priority to AT99935267T priority patent/ATE252619T1/de
Priority to PCT/SK1999/000013 priority patent/WO2000009616A1/en
Priority to AU50780/99A priority patent/AU5078099A/en
Priority to EP99935267A priority patent/EP1104446B1/en
Priority to CZ20010474A priority patent/CZ302799B6/cs
Publication of SK109898A3 publication Critical patent/SK109898A3/sk
Priority to US09/781,544 priority patent/US6576268B2/en
Publication of SK284664B6 publication Critical patent/SK284664B6/sk

Links

Classifications

    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C09DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09BORGANIC DYES OR CLOSELY-RELATED COMPOUNDS FOR PRODUCING DYES, e.g. PIGMENTS; MORDANTS; LAKES
    • C09B61/00Dyes of natural origin prepared from natural sources, e.g. vegetable sources
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K36/00Medicinal preparations of undetermined constitution containing material from algae, lichens, fungi or plants, or derivatives thereof, e.g. traditional herbal medicines
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K36/00Medicinal preparations of undetermined constitution containing material from algae, lichens, fungi or plants, or derivatives thereof, e.g. traditional herbal medicines
    • A61K36/18Magnoliophyta (angiosperms)
    • A61K36/185Magnoliopsida (dicotyledons)
    • A61K36/77Sapindaceae (Soapberry family), e.g. lychee or soapberry
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P25/00Drugs for disorders of the nervous system
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P31/00Antiinfectives, i.e. antibiotics, antiseptics, chemotherapeutics
    • A61P31/12Antivirals
    • A61P31/14Antivirals for RNA viruses
    • A61P31/18Antivirals for RNA viruses for HIV
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P35/00Antineoplastic agents
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P37/00Drugs for immunological or allergic disorders
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P39/00General protective or antinoxious agents
    • A61P39/06Free radical scavengers or antioxidants

Landscapes

  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Natural Medicines & Medicinal Plants (AREA)
  • Pharmacology & Pharmacy (AREA)
  • Veterinary Medicine (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • General Health & Medical Sciences (AREA)
  • Animal Behavior & Ethology (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Nuclear Medicine, Radiotherapy & Molecular Imaging (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Medical Informatics (AREA)
  • Epidemiology (AREA)
  • Mycology (AREA)
  • Microbiology (AREA)
  • Botany (AREA)
  • Biotechnology (AREA)
  • Alternative & Traditional Medicine (AREA)
  • Bioinformatics & Cheminformatics (AREA)
  • Virology (AREA)
  • Toxicology (AREA)
  • Immunology (AREA)
  • Neurosurgery (AREA)
  • AIDS & HIV (AREA)
  • Oncology (AREA)
  • Communicable Diseases (AREA)
  • Biomedical Technology (AREA)
  • Neurology (AREA)
  • Molecular Biology (AREA)
  • Biochemistry (AREA)
  • Tropical Medicine & Parasitology (AREA)
  • Cosmetics (AREA)
  • Compounds Of Unknown Constitution (AREA)
  • Medicines Containing Plant Substances (AREA)
  • Pharmaceuticals Containing Other Organic And Inorganic Compounds (AREA)
  • Medicinal Preparation (AREA)

Abstract

Biologicky aktívna frakcia rastlinného melanínu získateľná spôsobom, pri ktorom sa na rastlinnú surovinu obsahujúcu natívny polymér a/alebo základné stavebné jednotky, ako napríklad katechíny a leukoantokyanidíny, pôsobí 0,05 až 0,3M vodným roztokom hydroxidu alkalického kovu pri teplote 15 až 75 °C, pH extraktu sa nastaví na 1 až 2 pridaním anorganickej kyseliny na báze chlóru, pričom vylúčený sediment sa vyčistí a následne vysuší pri 100 až 110 °C.ŕ

Description

Vynález sa týka melanínov, vhodných na použitie v potravinárskom priemysle, farmácii, medicíne a bioelektronike.
Vynález sa týka aj spôsobu výroby tejto úzkomolekulovej frakcie melanínu zo surovín rastlinného pôvodu tzv. fytomelanínu, ktorý má definované a reprodukovateľné fyzikálno-chemické vlastnosti a vyššiu biologickú aktivitu než známe opísané rastlinné melaníny, ktorý je vhodný na praktické použitie v priemysle a vo ľarmakológii.
Doterajší stav techniky
Melaníny - všeobecný názov pre skupiny vysokomolekulárnych čiernych a hnedých pigmentov, vznikajúcich pri oxidácii a polymerizácii fenolov. Melaníny sa normálne nachádzajú v prírode a sú jedným z najčastejších zoochrómov. Nachádzajú sa vo vlasoch, očiach, koži , vo vnútorných orgánoch, a tak v podstate sú najviac lokalizované v povrchových častiach organizmov. Tmavé semená, bobule, lístky kvetov, rastlín. Opálenie človeka, koža černochov, mnohé druhy živočíchov vďačia svojmu sfarbeniu predovšetkým melanínom ako je uvedené napríklad v Nicolaus R. A.: Melanins, Paris-Hermann 1968, s. 310; Ljach S. P., Ruban R. D.: Mikrobnye melaníny. Moskva.Nauka 1972, s. 184 a Bidzilja N. L: Svobodnye radikály v oblucennych rastenijach i semenách. Kiev. Náuková dumka 1972, s. 210. Samotný termín „melanín“ vznikol z gréckeho slova a označoval význam „čierny“. Melaníny - unikátne biopolyméry, majúce v živom organizme predovšetkým funkciu ochrany proti UV-žiareniu, ionizačnej radiácii, vysokým a nízkym teplotám. V poslednej dobe sa melaninogenéza predstavovala ako komplexná adaptácia živých organizmov na hraniciach adaptability života. Možno nájsť unikátne príklady rezistentnosti živých organizmov k geofyzickým a geochemickým faktorom v extrémnych situáciách. Sú to predovšetkým vysokopoložené oblasti, kde vo výške 4 až 5 km čiemopigmentné huby predstavujú jedinú mikroflóru, a taktiež aj horúce piesočnaté a chladné kamenisté púšte niektorých regiónov [Ljach S. P.: Mikrobnyj melaninogenez i ego funkcii. Moskva, Nauka 1981, 274s; Ostrovskaja M., Doncov A.: Fyziologičeskyje funkcii melanina v organizme. Fyziologija celoveka 1985, s. 670 - 679], Známe sú aj organizmy, stabilné pri ožiarení subletálnymi dávkami poriadku 900 Krad. So stratou pigmentu klesá aj inertnosť k γ - žiareniu. Nesmieme zaujímavou je predstava otázky o melaninoch v paleobiologickom aspekte. Vysokomelanizované spóry húb sa neobyčajne často objavujú vo veľkých množstvách vo vrstvách počiatku „kriedy“, kedy bolo dokázané vymretie mnohých druhov zvierat a rastlín. Táto perióda je zhodná s periódou prechodu Zeme cez „magnetickú nulu“, a tak aj jej neschopnosti ochrany pred kozmickou radiáciou [Bidzilja N. I.: Svobodnye radikály v oblucennych rastenijach i semenách. Kiev. Náuková dumka 1972, s. 210; Ljach S. P.: Mikrobnyj melaninogenez i ego funkcii. Moskva, Nauka 1981, 274s; Ostrovskaja M., Doncov A.: Fyziologičeskyje funkcii melanina v organizme. Fyziologija celoveka 1985, s. 670 - 679]. Takže existuje aj vedecky preukázaný základ, že melaníny boli ten „blahorodný“ materiál, ktorý poslúžil pri chemickej evolúcii niektorých polymémych predbiologických štruktúr. Možnosť uvede ného je daná z charakteru samotného procesu syntézy týchto látok a aj vlastností súčasných melanínov. Veľkú pozornosť si predovšetkým zasluhuje ľahkosť, s ktorou sa tieto pigmenty syntetizujú pri modelovaní podmienok, ktoré predpokladajúc existovali na Zemi v perióde vzniku zložitých látok z aromatických štruktúr [Blois M. S.: Proischozdenije predbiologičeskych systém. Moskva, Mir 1966, 464s; Pavlovskaja T. E.: Abiogenez i nacalnyje stadii evolúcii zizni. Moskva, Nauka 1968, 216s; Blois M. S.: The melanins, their synthesis and structure. Photochem and Photobiol. Rev. 1978 v. 3, s. 151; Swan G. A.: Current knowledge of melanin structure. Pigment celí. vl. Basel: Harger 1973, s. 151], V anglických anotáciách CN 1059540, RU 2069697 a RU 2083214, ako aj vo WPI-anotácii JP-A-4-175377 sú opísané spôsoby izolácie, respektíve purifikácie melanínu.
Klasifikácia melanínov
Melaníny, v závislosti od biologických objektov, ktoré ich syntetizujú, sa rozdeľujú na tri základné skupiny: mikróbne, živočíšne a rastlinné. Existujú aj syntetické melaníny, ktoré vznikajú autooxidácioiu 3,4-dioxidifenylalanínu (DOPA-melanín) ako uvádzajú napríklad Mason H. S.: In Pigment Celí Gr. ovth., Acad. Press Inc., N. Y. 1953, s. 235, Peers E.: Hystochemistry. Moscow, IL 1962, s. 640s, Keretz D.: Ann. intab. dermatol, din. esperimentele 1961, s. 268 a Thomas M.: Modem methods of plánt analysys. Springcr-Verlag. 1953, 4. s. 661. S mikróbnymi melanínmi sa stretávame len pri niektorých mikroorganizmoch, patriacich predovšetkým k rodom: Bacillus, Pseudomonas a Azatobaster. Sú to čierne a hnedé, niekedy červeno-hnedé pigmenty, všeobecne sa nerozpúšťajúce v organických rozpúšťadlách, rozpustné v zásadách s nešpecifickými spektrálnymi charakteristikami. Mnohé skutočnosti dokazujú, že ide o oxidačné procesy, ktoré sú bázou pri vzniku bakteriálnych melanínov. Pozornosť si vyžaduje ten fakt, že absolútna väčšina mikroorganizmov syntetizujúcich tieto pigmenty patria k aeróbnym formám. Živočíšne melaníny sa lokalizujú v povrchových tkanivách - koži, vlasoch, srsti, perí a sietnici oči. Rastlinné melaníny sú opísané veľmi málo. Je známe, že sa nachádzajú v povrchových tkanivách niektorých semien a plodov. Doteraz sú známe a opísané tri spôsoby izolácie melanínov rastlinného pôvodu, a to fytomelanínu zVitis Vinifera L. Tieto preparáty sú však sumárne produkty so širokým spektrom fyzikálno-chemických vlastností, v dôsledku čoho nie je možné použiť takýto produkt za základ liečiva ako je uvedené v Zherebin J. L. a kol.: Sposob polučenija vodorostvorimogo melanina. t.A.S.SSSR patent. N.939446. 1983, Sendega R. V., Venger L. A., Baklanova L, V.: Sposob polučenija enomelanina. patent. A.S.SSSR N. 1345606. 1987 a Godzenko A. L A kol.: Sposob polučenija enomelanina. Patent RU 07,09,93. bl. N.33-36. Medzi melanínmi je najviac opísaný a známy tzv. syntetický melanín alebo aj DOPA-melanín, ktorý vzniká autooxidáciou 3,4-dioxifcnylalanínu (DOPA). Oxidácia DOPA prechádza takým spôsobom a štádiami, ako fermentatívna autooxidácia tyrozínu v živých organizmoch, výsledkom ktorého je vznik živočíšnych a mikróbnych melanínov. Schéma tohto procesu je uvedená v Villee Claude A., Dethier Vincent G.: Biological principles and processes. Philadelphia-London-Toronto. 1971, s. 822 a Brechtlová, Halčák, Chandoga a kol.: Lekárska biochémia I., Asklepios. 1992, s. 228.
Schéma
TXRQZIN
COOH
(la)
Blízky traktát opísal Nicolaus: „Prírodné melaníny sú zložité makromolekuly, ktoré vznikajú pri enzymatickej oxidácii orto-difenolov, väčšinou nenahradených, takých ako 5,6-dioxyindol, pyrokatechinol a 1,8-dioxynaftalén“ [Nicolaus R. A.: Melanins, Paris-Hermann 1968, s. 310].
Chemická štruktúra a melaninogenéza
Chemická štruktúra prírodných melanínov je dodnes neustanovená, nakoľko majú nesmieme zložitú polymému štruktúru a typovú rôznorodosť, čo nám nemôže dať vyčerpávajúci opis dokonca aj tých pigmentov, ktoré sa skúmali počas niekoľkých rokov. V súčasnosti neexistuje ani jednotná mienka, ktoré zlúčeniny zodpovedajú pojmu „melanín“. Mason opisuje melaníny ako vysokomolekulárne polyméry, ktoré vznikajú pri enzymatickej oxidácii fenolov, predovšetkým pyrokatecholu, 3,4-dioxyfenylalanínu, (DOPA) a 5,6-dioxyindolu. [Mason H. S.: In Pigment Celí Gr. ovth., Acad. Press Inc., N. Y. 1953, 235sJ.
Peers a Keretz opisujú melaníny pigmenty, vznikajúce pri oxidácii aromatických aminokyselín: tyrozínu a dioxyfenylalanínu [Peers E.: Hystochemistry. Moscow, IL 1962, 640s; Keretz D.: Ann. intab. dermatol, din. esperimentele 1961, 268s]. Thomas navrhuje považovať za melanín len dusík obsahujúce pigmenty, t. j. deriváty 5,6-dioxyindolu, ktorý sa nachádza v stave oxidovanom alebo redukovanom [Thomas M.: Modem methods of plánt analysys SpringerVerlag. 1953,4. 661s].
V súčasnosti existujú dve základné teórie vzniku a štruktúry zumelanínov. Prvá pojednáva o tom, že zumelaníny sú v podstate homopolyméry indol-5,6-chinónu [Pulman B., Pulman A.: Kvantovaja biochémia. Moskva, Mir 1965, 654s], Druhá, Nicolausova interpretácia, z množstva experimentov uskutočňovaných na základe predpokladu, že v mechanizme melanogenézy prebieha voľnoradikálová polymerizácia rôznych monomérov. Polyfunkcionálnosť monomérov, neprítomnosť strohej stavby väzieb medzi radikálmi privádza k syntéze polymérov s nerovnomerným obsahom a organizačnou štruktúrou, čo nakoniec priviedlo k mienke, že v prírode pravdepodobne neexistujú dva absolútne rovnaké melanínové pigmenty [Nicolaus R. A.: Melanins, Paris-Hermann 1968, s. 310]. Preto melanín je trojrozmerný polymér, ktorého počet možných štruktúr sa rovná množstvu druhov molekúl melanínu v prírode. Počas dlhých rokov sa za základný model považoval pigment spór huby Ustilago maydis. Je to prakticky jediný melanín (mikrobiálny), štruktúra ktorého vo všeobecnosti je preskúmaná a potvrdená. (Vzorec (Ha))
Nicolaus usudzuje, že pri polymerizácii pyrokatechinolu na melanín vznikajú zložité cyklické štruktúry s kondenzovanými kruhmi, nachádzajúcimi sa v rozličných stupňoch oxidácie [Nicolaus R. A.: Melanins, Paris-Hermann 1968, 310 s.; Ljach S. P., Ruban R. D.: Mikrobnye melaniny. Moskva. Nauka 1972, s. 184],
Druhým, v podstate preskúmaným melanínom je čierny pigment, ktorý vzniká v zrelých spórach huby Aspergillus niger. Patri do skupiny tzv. alomelanínov a nazýva sa Aspergillus niger - melanín. [Nicolaus R. A.: Melanins, Paris-Hermann 1968, s. 310; Blois M. S.: Proischozdenije predbiologičeskych systém. Moskva, Mir 1966, s. 464] V
V súčasnej dobe možno predpokladať, že základ melaninogenézy v živých organizmoch je proces založený na fermentatívnej oxidácii tyrozínu cez DOPA v prítomnosti tyrozinázy na dopachinón, z ktorého množstvom oxidácií, dekarboxylácií a konjugácií vzniká pigment. To je „klasická cesta“.
Jednako, niekedy syntéza prebieha odlišnou cestou a melanogénom môže byť nielen tyrozín, ale aj iné fenoly, napríklad pyrokatechinol. Ale napriek tomu treba pripomenúť, že geneticky podmienená schopnosť vytvárať tyrozinázu a melaninové pigmenty v živých organizmoch je celkove vysoko stabilná [Brechtlová, Halčák, Chandoga a kol.: Lekárska biochémia I., Asklepios. 1992, 228s; Skárka B., Ferenčík M.: Biochémia. Bratislava, Vydavateľstvo Alfa 1992, s. 846],
Identifikácia melanínov
Jednou z príčin nedostatočného preskúmania melanínov je problematika izolovania z biologických objektov, pretože tieto pigmenty sú nerozpustné vo väčšine známych organických a minerálnych rozpúšťadiel [Nicolaus R. A.: Melanins, Paris-Hermann 1968, s. 310; Ljach S. P.: Mikrobnyj melaninogenez i ego funkcii. Moskva, Nauka 1981, s. 274; Blois M. S.: The melanins, their synthesis and structure. Photochem and Photobiol. Rev. 1978 v. 3, s. 151], Okrem toho sa melanín nachádza v biologických objektoch in vivo a je pružne naviazaný na iné biopolyméry: bielkoviny, polysacharidy, lipidy, ostatné pigmenty a prímesi.
Ťažkosti a problémy vydelenia (izolácie) spočívajú aj v ich koloidnej podstate a neschopnosti kryštalizovať. V dôsledku toho existujú dve základné metódy izolácie melanínových pigmentov.
Prvá skupina metód pozostáva najprv z extrakcie melanínu vhodnými rozpúšťadlami a potom v odstránení sprievodných prímesi. Jediným, takmer univerzálnym rozpúšťadlom melanínov, sú 0,5 až 1,0 M vodné roztoky zásad NaOH a KOH. Takéto vlastnosti melanínov sú podmienené ich polyfenolovou štruktúrou. Preto sa aj zásaditá extrakcia používa na vydelenie z buniek a tkanív živočíchov, mikrobiálnych a niektorých rastlinných objektov.
Druhá skupina metód extrakcie melanínu sa predstavuje ako spôsob, pri ktorom sa odstraňujú všetky ostatné materiály okrem melanínu. Toto odstránenie nepotrebných materiálov sa uskutočňuje hydrolýzou kyselinou a premývaním vhodnými rozpúšťadlami až dovtedy, pokiaľ nezostane požadovaný preparát - melanín [Ljach S. P., Ruban R. D.: Mikrobnye melaniny, Moskva, Nauka 1972, s. 184].
V dôsledku toho štandardnú metódu, vhodnú pre všetky druhy prírodných melanínov nie je možné navrhnúť a opísať, nakoľko chemická zložitosť a rôznorodosť biologických materiálov a špecifiká samotných melanínov vyžadujú individuálny prístup. Napríklad, pri extrakcii ustilagomelanínu sa používa druhý spôsob preparatívnej techniky. Spóry huby Ustilago maydis sa opracujú koncentrovanou HC1 a potom postupne rôznymi rozpúšťadlami sa odstraňujú prímesi. Melaniny niektorých objektov sa izolujú v podstate ľahko „mäkkými metódami“. Napríklad melanín dúhovky býčieho oka alebo melanín z atramentu chobotnice Sépia offinalis - sépiomelanín. Tieto preparáty sa izolujú bez opracovania kyselinou alebo zásadami, nakoľko sa nachádzajú v biologickom objekte vo forme sodných solí. Takýchto príkladov je však veľmi málo. V základe sa používa spôsob zásaditej extrakcie následným kyselinovým vyzrážaním pre melaniny živočíšneho, mikrobiálneho aj rastlinného pôvodu [Nicolaus R. A.: Melanins, Paris-Hermann 1968, s. 310;].
Obsah melanínov v bunkách húb je značne diferencovaný v širokom rozmedzí: od 2 až 3 % hmotn. až do 35 až 40 %. Obsah melanínu v rastlinných objektoch je podstatne nižší, a to od 0,2 do 0,3 % hmotn. až 6 až 8 % hmotn.
Jedným z testov identifikácie melanínov sú VlS-spektrá. Melaniny majú jasné spektrálne čiary absorpcie, jednu v oblasti dĺžky vín 1600 až 1700 cm'1, druhú v oblasti 3300 až 3500 cm'1. Tieto spektrálne čiary zodpovedajú karbonylovým skupinám (absorpcia v oblasti 1700 cm'1), uhlík-uhlíkovým väzbám (absorpcia v oblasti 1600 cm'1), NH4 a OH- skupinám (absorpcia v oblasti 3300 až 3500 cm'1).
Pre melaniny prírodného aj syntetického pôvodu je charakteristické UV-spektrum, v ktorom nedosahujú piky ani nemajú jasné absorpčné pásma, hlavne v oblasti krátkych vln. Taktiež podobná charakteristika je aj v oblasti viditeľnej časti spektra s naklonenou diagonálou v hraniciach
-0,0019 až -0,0040. Takéto optické charakteristiky sú typické pre melaníny.
Charakteristické sú aj rôzne chemické reakcie, pomocou ktorých je možné vyvodiť záver o prítomnosti melanínových monomérov v preparáte:
a) nerozpustnosť vo vode a väčšine organických rozpúšťadiel,
b) plná rozpustnosť v 0,5 M NaOH alebo KOH,
c) vyzrážanie sa z roztokov pri prítomnosti FeCl3,
d) odfarbovanie pri použití silných oxidačných činidiel (KMnO4, H2O2),
e) schopnosť regenerovať amoniakový roztok AgNO3.
Najdôležitejšia charakteristika melanínových pigmentov je prítomnosť paramagnetických centier v koncentrácii 1016 až 1018 spin/g [Nicolaus R. A.: Melanins ,Paris-Hermann 1968, s. 310; Bidzilja N. I.: Svobodnye radikály v oblucennych rastenijach i semenách. Kiev. Náuková dumka 1972, s. 210; Ostrovskaja M., Doncov A.: Fyziologičeskyje funkcii melanina v organizme. Fyziologija celoveka 1985, s. 670 - 679].
Z biologickej stránky ustanovenie melanínovej podstaty pigmentov je vydelenie tyrozinázy a jej substrátov v daných objektoch, a taktiež ustanovenia priamej väzby medzi tyrozinázovou aktivitou a melaninogenézou (pigmentogenézou).
Identifikácia melanínu takým spôsobom na základe jedného - dvoch testov je nejednoznačná, takže je nevyhnutné použiť celý komplex testovania. Prítomnosť nezaplnenej spodnej energetickej hladiny v melanínoch a ich schopnosť „loviť“ z okolitého prostredia nespárené elektróny privádza k tomu, že melanín prejavuje radioprotektorové vlastnosti, pohlcujúc nespárené elektróny voľných radikálov, vznikajúcich v systémoch pri účinku ionizujúcej radiácie [Bidzilja N. I.: Svobodnye radikály v oblucennych rastenijach i semenách. Kiev. Náuková dumka 1972, s. 210; Godzenko A. I. a kol.: Sposob polucenija enomelanina. Patent Ru. 07,09,93. bl. N.33-36].
Počas posledných rokov boli publikované výsledky experimentálnych výskumov, ktoré potvrdili prítomnosť radioprotektorových vlastností melanínov. Pritom tieto vlastnosti prejavujú melaníny, keď sa nachádzajú v objekte, ale aj po ich umelom zavedení do živého organizmu [Hill H. Z., Hill G. J.: Eumelanin Causes DNA strand Breaks and kills Cells. - Pigments Celí research 1, 1987, 163 - 170; Hill H. Z., Peak J. G., Peak M. J.: Induction of DNA-Pro-tein crosslinks in melanotic cloudman S91 mouse melanoma cells by monochromatic 254 and 405 nm light. Pigment Celí Research 2, 1989, 427 - 430; Tsuneaki Chida, Hugh D. Sisler: Effect of inhibitors of melanín biosynthesis on appresorial penetration and reductive reactions in Pyricularía oryzae and Pyricularía grisea. Pesticíde Biochemistry and Phisiology 29, 1987, s. 244 - 251; Jacobsohn M. K., Dobre V. C., Branam Ch., Jacobsohn G. M.: Oxidation of 2-hydroxyestradiol and its incorporation into melanín by mushroom tyrosinase. J. steroid Biochem. Vol. 31, No. 4A, 1988, s. 377 - 385; Giovanni Sichel: Biosynthesis and funetion of melanins in hepatic pigmentary systém, Pigment Celí Research 1: 250 - 258, 1988]. Experimenty, uskutočňované na čiernych bunkách obsahujúcich melanín kvasiniek Nadsomiela nigra ukázali, že tieto sú podstatne rezistentnejšie k ožiareniu ako bunky kvasiniek, ktoré neobsahovali melaníny. Pri umelom pestovaní kvasiniek v biologickej pôde s obsahom hexachlóracetónu, inhibítorom melaninogenézy, bola vypestovaná kultúra, ktorá úplne stratila rezistenciu k žiareniu [Chruljova I. M.: Issledovanije štruktúry i svojstv melanina i ego syntetičeskych analogov. Ref., Moskva 1973, 20s; Baraboj V. A.: Biologičes koe dejstvije rastiteľnych fenolnych soedinenij. Kiev. Náuková dumka 1976, 260s; Zherebin J. L. a kol.: Farmakologičeskije svojstva enomelanínovych pigmentov. Doklady AN SSSR séria B 1984, s. 64 - 68].
Výsledky praktických pokusov a prehľad dostupnej literatúry dáva predpoklad vyvinutia melaninového preparátu, slúžiaceho ako efektívny rádioprotektor živých buniek organizmov, vyrobený na báze prírodných materiálov a produktov látkovej premeny metabolizmu.
Antinádorová aktivita melanínových pigmentov
V súčasnosti je väčšina výskumných pracovníkov a vedcov názoru, že rakovinová bunka sa odlišuje od normálnej nie tým, že v nej chýbajú niektoré špecifické látky, ale pomerom komponentov biochemických systémov, patriacich k normálnej bunke. Práce N. M. Emanuela a kol. potvrdili, že pre negatívny rast je podstatná zmena koncentrácie voľných radikálov v biochemických komponentoch bunky, v dôsledku čoho musia vplývať antioxidanty na rozvoj týchto procesov. Toto dalo autorom základ predpokladať, že takáto fyzikálno-chemická vlastnosť melanínov, ako je antioxidačná aktivita je dôležitý ukazovateľ procesu bunkového metabolizmu. Na tomto je založená schopnosť fenolových skupín reagovať s voľnými radikálmi - aktívnymi centrami biochemického systému bunky. Elementárny akt spolupôsobnosti inhibítora s voľným radikálom R vedie v systéme k vzniku radikálu inhibítora, stabilnejšieho a menej reaktívneho ako radikál R [Chruljova I. M.: Issledovanije štruktúry i svojstv melanina i ego syntetičeskych analogov. Ref., Moskva 1973, s. 20],
Táto hypotéza bola potvrdená vo vedeckých prácach. Vtedy ako predmet výskumu bol vybraný syntetický, prírodný (živočíšny) a biosyntetický melanín. Živočíšny melanín sa získal kyselinovo-zásaditou metódou z myšacej melanomy Harding-Passa. Biosyntetický melanín sa syntetizoval z DOPA v prítomnosti tyrozinázy, vydelenej z myšacej melanomy Harding-Passa [Chruljova I. M., Berlín A. A.: Protivoopucholjevaja aktivnosť syntetičeskych, biosyntetičeskych i prírodných melanínov. Izvestija AN SSSR. 1973 No. 3, s. 438 - 442]. Na základe uskutočnených experimentov bolo dokázané, že melaníny nie sú karcinogénne a výsledky umožnili potvrdiť, že melaníny majú schopnosť antinádorovej aktivity v dávkach od 150 do 250 mg/kg, dosahujúc efekt 50 až 60 % brzdenia rastu nádoru.
Imunogénna aktivita melanínových pigmentov
V súčasnosti existuje značné množstvo lekárskych preparátov, ako nikdy predtým v medicíne. Takmer vždy, ako pravidlo, sa po nejakom čase v literatúre objavujú články, hovoriace o zvýšenej citlivostí k novému preparátu. Boli prijaté mnohé miery a pokusy ustanoviť závislosť medzi fyzikálno-chemickými vlastnosťami a imunogénnou aktivitou [Vladimírov V. G., Krasilmikov I. J., Arapov O. B.: Radioprotektory. Kiev. Náuková dumka, 1980, s. 264; VÍDAL cat. - Lekarstvennyje preparáty v Rosii. Astra-Pharm-Servis, Moskva, 1997, s. 1166] liečivých zlúčenín preto, aby bolo možné predvídať a posúdiť ich alergicitu. Jednako dodnes uskutočňovanie takýchto korektív nie je možné kvôli úrovni súčasných vedeckých poznatkov, ale sú ustanovené niektoré fakty, ktoré možno predstaviť nasledovne. Imunogénna aktivita antigénu závisí od jeho fyzikálno-chemických vlastností a od schopnosti imunizujúceho organizmu odpovedať na daný antigén. Podľa schopnosti vyzvať imunitnú odpoveď, antigény možno rozdeliť na dve skupiny - slabé a silné. Medzi látkami určenej chemickej podstaty sú najsilnejšími imunogénami bielkoviny, hoci aj polysacharidy, syntetické polypeptidy a iné polymé5 ry sa môžu stať pri určitých podmienkach imunogénami [Koen S., Word P., Mat-Classen R.: Immunology. Moskva Medicína. 1983, s. 400; Allergeny i immunopatologija v klinike i experimente, Sbomik náučných trúdov. Moskva 1988. s. 164; Buc M. a kol.: Klinická imunológia. Bratislava, Veda. 1997. 364s]. Dostatočne vysoká molekulová hmotnosť je aj podmienkou dostačujúcej imunogenity antigénov. Napríklad, ak je molekulová hmotnosť menej než 10.000 pravidlom je, že takáto látka slabo imunogénna.
Väčšina vysokomolekulárnych bielkovín má molekulovú hmotnosť viac než 100.000. So zmenšením rozmerov a molekulovej hmotnosti antigénov sa stráca individualita ich štruktúry, znižuje sa cudzorodosť a imunogénna aktivita. Bolo zaznamenané, že čim zložitejšia je štruktúra molekuly antigénu, tým viac je imunogénny. Príklad bol ukázaný na imunogenite syntetických polypeptidov. Pokiaľ bol polypeptid vytvorený z ostatkov jednej aminokyseliny, bol slabo imunogénny. Ak pozostával z viacerých druhov dvoch alebo troch aminokyselín, tak získaval imunogénne vlastnosti. Prítomnosť aromatických aminokyselín (napríklad tyrozínu) v syntetických polypeptidoch zabezpečuje imunogénnosť molekuly. Ukázalo sa, že schopnosť vyvolať vznik protilátok v značnom stupni patri látkam, ktoré majú povrchovo nabité skupiny.
Niektoré teórie spájajú imunitnú aktivitu zlúčenín aj s pevnosťou ich molekuly. Takým spôsobom imunogénnosť, schopnosť indukovať bunkovú alebo humorálnu imunitnú odpoveď závisí od osobitosti a fyzikálno-chemických vlastností antigénu, rozmerov jeho molekuly, charakteru a množstva i lokalizácie antigénnych determinánt v molekule antigénu.
Na základe uvedeného a ostatných všeobecných poznatkov o vlastnostiach živočíšnych, mikrobiálnych, rastlinných a syntetických melanínov všetky tieto látky majú vlastnosť imunogénnej aktivity, a podľa všetkého ich možno zaradiť do skupiny slabých antigénov.
Farmakologické vlastnosti melanínov
Pri použití melanínov na farmakologické účely značný význam má ich rozpustnosť. V predtým opísaných prácach sa používali preparáty melanínov vo forme vodných suspenzií alebo suspenzií vo fyziologickom roztoku, aplikovali sa intramuskuláme, ale prakticky sa nikdy nevstrebávali a preto mali len lokálny efekt.
Najefektívnejšie sú rozpustné melaníny aplikované perorálne alebo intravenózne. Podobné preparáty boli vyrobené, ale predstavovali predovšetkým pseudoglobulínové melanoproteíny, t. j. komplexy chromogénnych častí s bielkovinami, ktoré nie sú schopné transportovať elektróny a majú zníženú schopnosť obrany pred vplyvom radiácie a toxických voľných radikálov [Buc M. a kol.: Klinická imunológia. Bratislava, Veda. 1997, s. 364; Ferenčík M., Štvrtinová V., Bemadič M., Jakubovský J., Hulin I.: Zápal, horúčka, bolesť. Bratislava, Slovák Academic Press. 1997, s. 216; Mayer V., Hallauer J., Baum M. K.: Ochorenie spôsobené nákazou vírusom HIV/AIDS. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, 1996, s. 364].
Záujem predstavuje výskum farmakologickej aktivity vodorozpustnej (chromogénnej) časti pigmentu, extrahovaného z rastlinných kultúr - fytomelanínu.
Melanínové preparáty vo svete
V súčasnej dobe, predovšetkým za obdobie posledných 15 rokov sa sústreďuje čoraz viac pozornosti vo svete melanínom ako perspektívnym preparátom pre mnohé oblasti priemyslu a v medicíne. Melaníny v súčasnosti vyrába viacero spoločností, najznámejšie sú produkty, ktoré vyrába a distribuuje SIGMA CHEMICAL Corp., USA [Sigma Chemical Co.: Biochemikalien und Reagenzien fur die Naturwissen schaftliche Forschung. Deutschland, 1997, s. 2736; The Merck Index, An encyclopedia of chemicals, drugs and biologicals, 12th edítion. Whítehouse Station, NJ. 1996, s. 2668].
Doteraz bola osvojená výroba syntetického melanínu (tzv. DOPA-melanín) a sépiomelanínu, izolovaného z atramentovej náplne Séphia officinális. Preparáty sú však predovšetkým vďaka exotickým surovinám veľmi drahé, v nedostatočnom množstve, a tým aj všeobecne nedostupné širokému použitiu. V malých množstvách sa na laboratórnej báze vyrábajú niektoré druhy melanínov živočíšneho a mikróbneho pôvodu, ktoré ale kvôli značnej komplikovanosti výroby a nedostatku základných surovín v súčasnej dobe nepredstavujú seriózne a lacné možnosti osvojenia priemyselnej veľkovýroby. Výroba melanínov rastlinného pôvodu v chemicky čistej podobe k dnešnému dňu nie je známa.
Všetky známe procesy sú založené na izolácii melanínu komplikovanými metódami z biologických štruktúr, v ktorých sa nachádzajú alebo synteticky, t. j. autooxidáciou tyrozínu.
Podstata vynálezu
Predložený vynález sa týka biologicky aktívnej frakcie rastlinného melanínu získateľnej spôsobom, pri ktorom sa rastlinná surovina obsahujúca natívny polymér a/alebo základné stavebné jednotky, ako napríklad katechíny a leukoantokyaníny, ošetruje 0,05 až 0,3M vodným roztokom hydroxidu alkalického kovu pri teplote 15 až 75 °C, pH extraktu sa nastaví na 1 až 2 pridaním anorganickej kyseliny na báze chlóru, pričom vylúčený sediment sa purifikuje a následne suší pri 100 až 110 °C.
Uvedené nedostatky sú do značnej miery odstránené biologicky účinnou frakciou melanínu podľa tohto vynálezu, ktorého štruktúra vzniká ako výsledok polymerizácie rastlinných flavonoidov predovšetkým katechínov a lekoanto-cyadinínov (III).
SK 284664 Β6
flavon (III)
Nakoľko ide o amorfnú látku, nie je možné určiť striktnú štruktúra. Ako príklad uvádzame jednu z najpravdepodobnejších štruktúr (IV), kde šípkami sú ukázané ďalšie cesty možnej polymerizácie.
kde R nezávisle predstavuje OH, -COOH alebo -NH2.
Základom molekuly fytomelanínu je štruktúra, pozostávajúca z monomémych jednotiek rastlinných flavonoidov, podľa vynálezu, predovšetkým katechínov a lekoantokyanidínov. Nakoľko samotná polymerizácia a tým aj počet možností vzniku rôznych štruktúr je značne veľký, to limitujúcim faktorom je v tomto prípade molekulová hmotnosť Mh = (5 +1).103 Da.
Empirický vzorec jednej z najpravdepodobnejších štruktúr znázornený vzorcom (IV) je [C34-59 014.23 H32.44 N 6.g]n, kde n = 6+8
V nasledujúcej tabuľke č. 1 sú uvedené fyzikálno-chemické vlastnosti látky vznikajúcej ako výsledok polymerizácie rastlinných flavonoidov podľa nami navrhnutej technológie.
Tabuľka č. 1 Fyzikálno-chemické vlastnosti fytomelanínu
Molekulová hmotnosť (5±l).103Da
-OH skupiny =0 skupiny 4,02 až 4,05 % hmotn. 1,04 až 1,06 % hmotn.
Obsah jednotlivých prvkov (% hmotn.) C 49,44 až 49,52 H 5,10 až 5,73 N 1,15 až 1,24 O 41,20 až 42,10 Koncentrácia nespárených elektrónov (spin/g) 1018 až 1022
Spektrum, (cm1) 3433, 1620, 1400 1200 až 1100
Melaniny rastlinného pôvodu je len celkový sumárny názov pre tmavohnedé a čierne pigmenty rastlín, ktoré sú z chemického hľadiska produkty oxidácie flavan-3,4 diolov.
V súvislosti s tým, že na reakciu oxidačnej polymerizácie vplýva celý rad faktorov, ako napríklad teplota, pH-prostredia, hydromodul, pomer fáz, čas reakcie, obsah a koncentrácia zložiek, a podobne, teda aj jej produkty sa môžu čiastočne odlišovať a nemajú natoľko strohé fyzikálno-chemické charakteristiky, alebo sa aj značne odlišujú jeden od druhého.
Táto štruktúra je najpravdepodobnejšia za dodržania podmienok polymerizácie pri ich syntéze z prírodných rastlinných surovín, podrobne opísaných ďalej a zodpovedajúceho technologického postupu. Takéto podmienky prakticky vylučujú cestu kondenzácie flavonoidov s otvorením pyránového cyklu (schéma K. Freidenberga), ale zodpovedajú reakcii podľa schémy D. E. Katueno o spojení molekúl „hlava k hlave“ a „chvost k chvostu“ [Kretovich V. A.: Osnovy biochimii rastenij. Moskva. Vysšaja škola. 1970. 540s],
Popri tom, v základe molekuly známych melanínov jc pyrokatechinolová štruktúra (vzorec (II)), ktorá vzniká ako výsledok pri otvorení pyránového cyklu molekúl lekoantokyanidínov a následnou polymerizáciou vzniknutých fragmentov. To je možné vysvetliť „tvrdšími“ podmienkami, pričom jedna z hlavných príčin je používanie vysokých koncentrácií zásad 0,25 až 1,20 M, neadekvátnych tepelných režimov, použitie nedemineralizovanej vody v celom procese alebo len čiastočne. Okrem toho, nami navrhnutá technológia zabezpečuje vznik štruktúry polyméru s nie veľmi veľkým stupňom kondenzácie (n = 5-7) v dôsledku čoho je možné syntetizovať jednorodý po chemickej stránke produkt - polymér, fytomelanín, s určitými fyzikálno-chemickými a biologickými charakteristikami a reprodukovateľnými vlastnosťami.
Izolácia prírodného polyméru z biologických objektov je prakticky nemožná. Osobitne sa to týka melanínov rastlinného pôvodu, pre ktoré neexistuje bezreagentné rozpúšťadlo. Jedinými rozpúšťadlami sú len 0,5 až 1,0 M vodné roztoky NaOH alebo KOH. Jednako, proces rozpustenia nie je fyzikálny proces, ale v skutočnosti chemickou reakciou zásady a polyméru, ktorá spôsobuje deštrukciu samotného natívneho biopolyméru. Takýmto zásahom sa hrubo narušuje chemická podstata, čím vlastne dochádza k rozkladu na jednotlivé fragmenty, ktoré sa ďalej „zošívajú“ podľa niektorej zo známych schém oxidačnej polymerizácie. Následným postupom sa odstraňujú vzniknuté prímesi a iné produkty reakcie.
V súvislosti s uvedeným takýmto spôsobom vyrobený produkt nie je jeho pôvodná natívna forma, ale syntetický polymér, ktorý tiež je charakterizovaný vlastnosťami, prislúchajúcimi pôvodným melanínom a tejto triede zlúčenín. Tak vlastne môžeme hovoriť o syntéze produktu biochemickou cestou na báze pôvodných rastlinných surovín.
Identifikácia
Jedným z testov identifikácie fytomelanínu sú VIS-
- spektrá, jasné spektrálne čiary absorbcie:
- v oblasti dĺžky vín 1600 - 1700 ern
- v oblasti 3300 - 3500 cm'1.
Tieto spektrálne čiary zodpovedajú karbonylovým skupinám (absorpcia v oblasti 1700 cm'1), uhlík-uhlíkovým väzbám (absorpcia v oblasti 1600 cm1), NH a OH- skupinám (absorpcia v oblasti 3300 až 3500 cm’1) (tab. č. 1).
Ďalšie identifikačné znaky alebo charakteristiky sú nasledujúce:
a) nerozpustnosť vo vode a väčšine organických rozpúšťadiel,
b) úplná rozpustnosť v 0,5 M NaOH alebo KOH,
c) vyzrážanie sa z roztokov pri prítomnosti FeCl3,
d) odfarbenie pri použití silných oxidačných činidiel (KMnO4, H2O2),
e) schopnosť regenerovať amoniakový roztok AgNO3.
Najdôležitejšia charakteristika pre fytomelanín je prítomnosť paramagnetických centier (nespárených voľných elektrónov) v koncentrácii 1018 až 1022 spin/g.
Spôsob výroby frakcie rastlinného melanínu spočíva v tom, že na rastlinnú surovinu sa pôsobí 0,05 až 0,3 M vodným roztokom hydroxidu alkalického kovu pri teplote 15 až 75 °C, pH extraktu sa upraví na hodnotu 1 až 2, prídavkom anorganickej kyseliny na báze chlóru, pričom vylúčený sediment sa vyčistí a následne vysuší pri 100 až 110 °C.
Výhodne sa čistenie uskutočňuje premývaním roztokom kyseliny na báze chlóru s pH 1,0 až 3 až do dosiahnutia bezfarebnej kvapaliny nad sedimentom, následným premývaním etanolom a ďalšími organickými polárnymi rozpúšťadlami. Pri všetkých procesoch sa používa voda farmakologickej kvality.
Po vysušení sa produkt môže podrobiť ešte ďalšiemu čisteniu a aktivizuje sa semichinónny radikál.
Spôsob prípravy látky, ktorej fyzikálno-chemické parametre zodpovedajú tab. č. 1, spočíva v nasledujúcich krokoch:
Vydelenie sumárneho produktu
Základná surovina
Zásaditá reakcia
Zásaditý extrakt filtrácia, centrifugovanie, r sedimentácia kyselinou
Sediment fytomelanínu premývanie kyslými vodnými roztokmi a farmakologicky čistou vodou
Sediment fytomelanínu - H-forma sediment očistený od primesi a produktov degradácie natívneho pigmentu premývanie etanolom
H-forma fytomelanínu očistená od etanolorozpustných foriem tanínu, antokyánového komplexu premývanie etylacetátom
H-forma fytomelanínu očistená od etylacetátnej frakcie tanínu a lignínu premývanie acetónom
H-forma fytomelanínu očistená od lignínu a acetónovej frakcie tanínu vysušenie pri 102 až 105 °C
H-forma fytomelanínu sumárny produkt nerozpustný vo vode
Získaný sumárny produkt predstavuje frakciu rastlinných melanínov s molekulovou hmotnosťou Mh = = (5 ±2). 103 Da. Ďalšie štádium technologického procesu je odstránenie zostatkových sprevádzajúcich primesi a produktov degradácie natívneho polyméru.
Resedimentácia a doplnkové očistenie
H-forma fytomelanínu (sumárny produkt) rozpustenie v zásadách, separácia, ultracentrifugácia ▼
Očistený zásaditý roztok sedimentácia kyselinou, premývanie farmakologicky čistou vodou
H-forma fytomelanínu očistená od zostatočných množstiev sprevádzajúcich prímesí
Postupné premývanie organickými rozpúšťadlami pri centrifugácii do absolútne bezfarebných premývacích roztokov (D = 0,000) vysušenie pri 102 až 105 °C ▼
H-forma fytomelanínu očistená od primesi a produktov degradácie natívneho polyméru konečného produktu
H-forma fytomelanínu očistená od primesi a produktov degradácie natívneho polyméru opracovanie koncentrovanou kyselinou var pod sparným chladičom ▼
H-forma fytomelanínu jcdnorodá po chemickej stránke - premývanie farmakologicky čistou vodou do celkového odstránenia Cl, premývanie dimetylformamydom sušenie produktu ▼
H-forma fytomelanínu s molekulovou hmotnosťou (5 ±1).1O3 Da a koncentráciou nespárených elektrónov 1018 až 1022 spin/g opracovanie NH4OH pri pH 10,0 až 11,0 ▼
membránna filtrácia
Vodorozpustná forma fytomelanínu (amoniakálny roztok)
Konečný produkt môže byť pripravený v nasledovných formách:
a) suchý amorfný prášok tmavohnedej farby s charakteristickým kovovým leskom, nerozpustný vo vode,
b) suchý amorfný prášok tmavohnedej farby s charakteristickým kovovým leskom, rozpustný vo vode,
c) vodný roztok fytomelanínu s maximálnou koncentráciou do 3 až 5 % hmotn.,
d) pasta tmavohnedej farby s obsahom základného produktu 10 až 15 % hmotn.
Podstatu vynálezu tvorí aj farmaceutický prostriedok, ktorý obsahuje frakciu rastlinného melanínu podľa tohto vynálezu a farmaceutický prijateľný nosič.
Bolo zistené, že frakcia rastlinného melanínu, podľa vynálezu je vhodná na použitie ako liečivo a to najmä ako antioxidant, na blokovanie peroxidácie lipidov, na aktiváciu leukocytov, na reguláciu a priebeh komplementového systému. Na základe dosiahnutých výsledkov uvedených ďalej a opisu biologickej funkcie látok melanínovej povahy [Ferenčík M., Štvrtinová V., Bemadič M., Jakubovský J., Hulín I.: Zápal, horúčka, bolesť. Bratislava, Slovák Academic Press. 1997, s. 216; Mayer V., Hallauer J., Baum M. K.: Ochorenie spôsobené nákazou vírusom HIV/AIDS. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, 1996, s. 364; Sigma Chemical Co.: Biochemikalien und Reagenzien fur die Naturwissen schaftliche Forschung. Deutschland, 1997, s. 2736; Ďuračková Z., Bergendi Ľ., Liptákova A., Muchová J.: Free radicals derived trom oxygen and medicíne. Bratislava Medical Joumal, 1993 No. 8, s. 419 - 434; Ďuračková Z., Felix K., Feniková Ľ., Kepštová I., Labuda
J., West U.: Superoxide dismutase mimetic activity of a cyclic tetrameric Schiff base N-coordinated Cu(II) complex. BioMetals 1995 No. 5, s. 183 - 187; Novák M.: Neuroimunology of The Alzheimer's Disease. Bratislava Medical joumal 1997, 98. s. 303 - 314] môžeme vyvodiť nasledovné.
Poškodenie v ľudskom organizme vzniká pôsobením vonkajších alebo vnútorných faktorov. Pod poškodením treba rozumieť merateľné zmeny, pri ktorých sa poruší homeostáza intracelulámeho prostredia natoľko, že vnútrobunkové štruktúry a aj samotné bunky nedokážu udržať a kompenzovať poruchu vlastnými mechanizmami. V tomto momente dochádza k poruche subcelulámych štruktúr a k strate integrity buniek. Ak proces postihne dostatočne veľký počet buniek, tak ireverzibilné bunkové pomery sa prejavia stratou funkcie príslušného orgánu. Výsledkom jc porucha orgánov s následnými zmenami funkcií celého organizmu.
Melaníny, a tým aj fytomelanín, patria do skupiny látok, ktoré sa zúčastňujú nápravných opatrení. To znamená, že nejde o látku, ktorá nejakým spôsobom kompenzuje stratu alebo poruchu. Nejde ani o látku, ktorá sa uplatňuje ako faktor suplementácie deficitu. Ide o látku, ktorá s aktívnym zásahom do procesov, ktoré sa spustia pri poškodení homeostázy buniek a následne celých orgánov. V zmysle moderných koncepcií medicíny je riešenie problému poškodenia buniek a orgánov principiálnym riešením. Tento prístup plne rešpektuje najmodernejšie trendy v rozvoji vedeckého bádania v oblasti biologicko-lekárskych vied. Princíp straty homeostázy buniek je základom vzniku všetkých porúch v ľudskom organizme okrem geneticky podmienených porúch. Vo svojej podstate aj pôsobenie fyzikálnych faktorov ako je radiácia, pôsobenie extrémnych teplôt a fyzikálnych faktorov spôsobuje poruchu štruktúry buniek. Aj v týchto prípadoch musí organizmus zabezpečiť optimalizáciu pomerov v zmysle prežitia organizmu. To, čo následne v organizme prebieha je proces, na ktorom sa podieľa veľa mechanizmov a látok. Látka fytomelanín má v tomto procese celkom kruciálne postavenie. Vyplýva to z toho, že v procese poškodenia sa aktivujú mechanizmy zamerané na odstránenie poškodzujúcej škodliviny. Pritom vznikajú látky, ktoré majú vysokú baktericidnú účinnosť a schopnosť veľmi prudko reagovať s inými látkami, ktoré sa v mieste poškodenia nachádzajú. Látky zamerané na likvidáciu škodliviny nemajú schopnosť rozlíšiť medzi poškodením užitočného a neužitočného, V konečnom dôsledku tieto látky poškodzujú všetky štruktúry, ktoré sa nachádzajú v mieste ich vzniku, tvorby a pôsobenia. Ide poväčšine o látky s nízkou molekulovou hmotnosťou. Podobný proces poškodenia vzniká aj vtedy, ak dôjde k poruche už poškodeného a adaptovaného orgánu alebo tkaniva. Tak pri ateroskleróze vzniká istý druh rovnovážneho stavu medzi porušenou cievou, prietokom krvi a tkanivom, ktoré je zásobované krvou z tejto cievy. Ak sa poruší integrita cievy preaterosklerotický proces, tak sa tejto dramatickej situácie zúčastňujú opäť mechanizmy smerujúce k náprave a prežitiu organizmu. Tieto aj uvedené procesy nápravy poškodenia prebiehajú s účasťou tvorby reaktívnych intermediátov kyslíka, superoxidového aniónu, hydrogén peroxidu, hydroxylového radikálu, singletového kyslíka a reaktívnych intermediátov dusíka. Fytomelanín sa na základe doterajších analýz uplatňuje ako prostriedok na „ovládanie“ tvorby týchto látok. Tieto látky majú schopnosť reagovať so škodlivinou, ale ich významná úloha je v tom, že spúšťajú kaskádu zmien tvorby ďalších látok, ktoré sa uplatňujú ako poškodzujúce látky a ako látky, ktoré zabezpečujú aktiváciu a reguláciu reparačných procesov. Týmito látkami sa ovplyvňuje výmena medzibunkových informácií. Doterajšie používané látky pri liečbe majú charakter látok s tlmivým alebo stimulačným účinkom. Ďalšie látky majú funkciu suplementácie alebo kompetetívnej inhibície.
V prípade fytomelanínu ide o látku, ktorej účinok závisí od stavu aktivácie pri poškodení a od stavu aktivácie systémov zúčastňujúcich sa týchto zložitých procesov (komplementový systém, koagulačný systém a kininový systém). Fytomelanín sa uplatňuje v pravom slova zmysle ako regulátor, ktorý by mohol slúžiť na to, aby sa do dôsledkov ovládali procesy, ktoré prebiehajú spontánne. Na prípravu koncepcie bádania celkového využitia v medicíne zameraného na objasnenie úlohy tejto molekulovej frakcie melanínov rastlinného pôvodu je ďalej potrebné urobiť sledovania modelovej situácie na celistvom organizme (repefúzne poškodenia, kyslíkový a kalciový paradox). Išlo by o štúdie, ktoré by mali definovať účasť fytomelanínu pri poškodení a reparácii organizmu. Fytomelanín - látka môže byť mimoriadne perspektívnou, jej väzba na enzýmy a na látky obsahujúce kovové prvky môže znamenať veľmi široké použitie. Navyše látka, ktorá sa správa ako regulátor procesov, môže nachádzať použitie pri mnohých smrteľných chorobách a objasnení pôvodu vzniku mnohých, doteraz neobjasnených chorôb.
Frakcia fytomelanínu podľa tohto vynálezu, ako účinná látka na použitie ako liečivo, môže byť použitá v nasledujúcich farmakologických formách: suchá látka vodorozpustná, injekčná forma, suchá látka perorálne použitie, roztok na injekčnú aplikáciu, roztok na perorálne použitie, tablety, granuly, kapsuly, dražé, suspenzie, sirup, gél, želé, masť, krémy, roztok na vonkajšie použitie, roztok pre infúzie, aerosólové formy, kozmetická prísada na tekutiny, krémy, šampóny.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Na priloženom obrázku je znázornená kalibračná krivka používaná pri meraní antioxidatívnej schopnosti fytomelanínu.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1
Spôsob výroby Aesculus hippocastanicum L. - fytomelanin
Ako základná surovina na vydelenie produktu boli použité šupky Aesculus hippocastanicum v množstve 2000 g, predtým oddelené od jadra, premyté vodou a vysušené na max. 10 % hmotn. vody.
Použité chemické látky:
- demineralizovaná voda vo farmakologickej kvalite
- HCI 37 % dym. p. a.
- NaOH p .a.
- etanol p. a.
- etylester kyseliny octovej p. a.
- acetón p. a.
- dimetylformamid p. a.
Na sedimentáciu a premývanie je možné použiť akúkoľvek kyselinu na báze chlóru, no pre jednoduchosť je najvhodnejšie použitie kyseliny chlorovodíkovej.
Použitá technika:
- laborátome sklo
- centrifúga Heraeus Megafuge 2
- vákuová odparka Heidolph VV 2000
- demineralizačná stanica Wemer Roó
- magnetické miešadlo a príslušenstvo
- kontrolná a meracia technika
- ostatné zariadenia a príslušenstvo (sušiaca skriňa...)
Vydelenie sumárneho produktu z Aesculus hippocastanicum L.
Základná surovina
- vysušené šupky sme rozdelili do 10 sklenených nádob každá s objemom 3500 ml a to tak, že do každej nádoby sme dali 200 g vysušených šupiek Aesculus hippocastanicum,
- pripravenú surovinu sme zaliali 0,3 M vodným roztokom NaOH, premiešali 30 min. a celú zmes nahriali do teploty 50 °C. Cas reakcie bol 10 hodín.
Zásaditý extrakt
- po 10 hodinách sa extrakt očistil od hrubých mechanických prímesí na hrubom filtri a na centrifúge pri
3500 ot./minútu sa odstránili malé a mikroskopické mechanické nečistoty,
- celkovo sa získalo 32 1 zásaditého extraktu, ktorý sa rovnomerne rozdelil do 10 sklenených reakčných fliaš s objemom každej 20 1,
- do každej fľaše sa doliala do plného objemu farmakologicky čistá voda a doplnila sa HCI tak, aby sa dosiahla hodnota pH 1,5,
- celá zmes sa premiešala, v krátkom čase vznikol sediment červeno-hnedej až tmavohnedej farby, ktorý sa nechal 12 hodín sedimentovať.
Sediment fytomelanínu Aesculus hippocastanicum L.
- vzniknutý sediment sa na odstredivke oddelil od tekutej zložky zmesi,
- sediment sa ďalej premýval slabokyslým vodným roztokom HCI pri pH prostredia pH 1,5 až 3,0, až kvapalina nad sedimentom bola bezfarebná (10 x opakované premývanie) pri pomere zmesi 1 : 8.
Sediment fytomelanínu Aesculus hippocastanicum H-forma
- oddelený skoncentrovaný sediment sa ďalej premyl etanolom a na centrifúge sa oddelil sediment od kvapaliny,
- etanolové premývanie sa uskutočňovalo dovtedy, pokiaľ sa etanol sfarboval prímesami v ňom rozpustnými,
- premývalo sa postupne ďalej etylacetátom a následne acetónom, až do dosiahnutia stavu, keď nie sú organické rozpúšťadlá sfarbené prímesami, v nich sa rozpúšťajúcimi,
- presušenie produktu na vzduchu pri izbovej teplote,
- premletie vysušeného produktu na laboratórnom mlynčeku na rozmer zrna 0,200 - 0,250 mm,
- preosiatie na laboratórnom site 0,25 mm,
- vysušenie pri teplote 100 až 110 °C do trvalej hmotnosti.
H-forma fytomelanínu Aesculus hippocastanicum nerozpustný vo vode sumárny produkt prášok tmavohnedej farby s kovovým leskom
Získaný sumárny produkt predstavuje frakciu rastlinných melanínov s Mh - (5 ±2).1O3 Da. Ďalšie štádium technologického procesu je odstránenie zostatkových sprievodných prímesí a produktov degradácie natívneho polyméru.
Resedimentácia a doplnkové očistenie H-forma fytomelanínu Aesculus hippocastanicum (sumárny produkt)
Získaná H-forma sa opätovne rozpustila v 20 1 0,3 M NaOH, získaný zásaditý extrakt sa centrifugoval až do úplného odstránenia mikroskopických mechanických prímesí. Centrifugácia sa vykonávala pri 3500 ot./minútu počas 25 minút. Získaný očistený extrakt sa zriedil 5-násobným množstvom farmakologicky čistej vody a pridala sa HCI do pH 2,0. Dostatočné bolo 3-násobné premytie vodným roztokom HCI pri pH 2,0 až 3,0 na úplné odstránenie prímesí.
Uskutočnilo sa postupné premývanie organickými rozpúšťadlami v poradí etanol, etylacetát, acetón pri centrifugácii do absolútne bezfarebných premývacích roztokov (D = 0,000). Produkt sa vysušil pri 102 až 105 °C.
Získala sa H-forma fytomelanínu Aesculus hippocastanicum očistená od prímesí a produktov degradácie natívneho polyméru, ako tmavohnedý prášok s charakteristickým kovovým leskom.
Konečný produkt H-forma fytomelanínu Aesculus hippocastanicum očistená od prímesí a produktov degradácie natívneho polyméru
Získaný produkt sa opracoval 6 M HC1 varom pod spätným chladičom počas 6 hodín, pomer zmesi 1 : 5. Produkt sa premyl farmakologicky čistou vodou až do úplného odstránenia Cľ, čo bolo preverené kvalitatívnou reakciou na Cľ.
Získal sa produkt - H-forma fytomelanínu jednorodá po chemickej stránke. Na zvýšenie biologickej aktivity a aktivácie semichinónneho radikálu sa produkt suspendoval s dimetylformamidom 1 : 5, suspenzia sa rozdelila centrifugáciou pri 2400 ot./min. počas 10 minút. Produkt sa sušil pri 102 až 105 °C počas 120 minút.
Na získanie vodorozpustnej formy sa preparát rozpustil vo vodnom roztoku NH4OH, ktorý sa pripravil tak, aby bola hodnota pH 10 až 11, odparenie prebytočného amoniaku vo vákuovej odparke a časť roztoku sa koncentrovala na 1,375 % hmotn.
Vodorozpustná forma fytomelanínu tzv. Aesculus hippocastanicum - melanín. Získaný produkt je prášok tmavohnedej až čiernej farby, ktorý sa bezo zvyšku plne rozpúšťa v redestilovanej (apirogénnej) vode, maximálna koncentrácia je cca. 5 % hmotn.
Preparát svojimi vlastnosťami zodpovedá tab. č. 1, pričom koncentrácia nespárených elektónov je I O19 spin/g.
Touto technológiou sa vyrobilo z 2000 g základnej suroviny 17,565 g konečného produktu, t. j. 0,87 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť suroviny.
V závislosti od šarže šupiek Aesculum hippocastanicum t. j. základnej suroviny sa môže počet premývaní a množstva použitých reagentov odlišovať od uvedeného príkladu v určitých hraniciach. Samozrejme, tým aj celkové množstvo konečného produktu sa môže odlišovať v hraniciach 0,7 až 1,15%.
Táto skutočnosť a nepatrné rozdiely v technológii a výstupe konečného produktu sú spôsobené tým, že prírodné suroviny v konkrétnom prípade Aesculus hippocastanicum L. nemajú identické chemické zloženie a jednorodosť, pričom niektoré partie v závislosti predovšetkým od daných klimatických podmienok a samotných stromov (rastlín) sa môžu aj značne odlišovať.
Príklad 2 až 9
Ako základná surovina na výrobu fytomelanínu sa použili nasledovné východiskové produkty:
Castanea sativa.
Thea L.
Vitis vinifera L.
Fagopyrum esculentum L.
Heliantus annus L.
Hippophae ramnoides L.
Vicia faba L.
Junglas regia L.
Tabuľka č. 2 Fyzikálno-chemické vlastnosti rastlinných fytomelanínov
N Druh suroviny Mh Da x 103 -OH % hmotn. =0 % hmotn. Chemické zloženie prvok, % hmotn. EPR Spin/g kabs pri λ = 465 nm
C H N O
1 Vitis vinifera L. 5+1 4,05 1,06 49,52 5,73 1,14 41,20 1018 0,019
2 F. esculentum 5+1 4,08 1,03 49,63 5,84 1,20 41,49 1018 0,019
3 Helianthus a. L. 5 ±1 4,04 1,00 49,58 5,46 1,32 41,66 kF 0,019
4 Hippophae r. L. 5 ±1 4,08 1,02 49,20 5,04 1,40 42,36 1019 0,019
5 Thea L. 5+1 4,00 1,04 49,12 5,08 1,28 42,68 10ž() 0,019
6 Vicia faba L. 5 ±1 4,09 1,06 49,80 4,95 1,28 42,92 1018 0,019
7 Junglas regia L. 5 ±1 4,04 1,04 49,44 5,10 1,24 42,10 TF 0,019
Spektrum pre všetky druhy (cm’1): 3433,1620,1450,1220 - 1100
Tieto východiskové suroviny boli spracované rovnakým postupom, ako v príklade 1. Vlastnosti získanej frakcie z týchto surovín boli v dobrej zhode s vlastnosťami uvedenými v tabuľke 1. Na základe uvedených rastlinných surovín sledovania ukázali, že fytomelanín je možné vyrobiť - biosyntetizovať zo všetkých typov, pričom samotný konečný produkt je rovnaký a nezávisí od druhu základnej suroviny. Nakoľko podľa tabuliek a opísanej literatúry je zrejmé, že pravdepodobný obsah melanínu v rastlinných objektov je nižší než nami dosiahnuté hodnoty, to taktiež svedčí o tom, že nespolymerizované monoméme jednotky rastlinných flavonoidov našou technológiou boli spolymerizované na konečný produkt-fytomelanín. Z toho dôvodu je možné vyrobiť fytomelanín aj zo suroviny, ktorá neobsahuje pôvodný natívny polymér, ale len monoméry základných stavebných jednotiek polyméru - fytomelanínu. V tomto prípade môžeme hovoriť o syntéze produktu. Na základe uvedeného možno predpokladať, že všetky ostatné, zatiaľ nesledované melanizované rastliny (suroviny) taktiež obsahujú fytomelanín, ktorý je možné získať v tejto opisovanej podobe, pričom rozdiel predstavuje len málo sa líšiaca koncentrácia nespárených elektrónov (paramagnetických centier), čo závisí od stupňa aktivácie semichinónneho radikálu. Tento záver sa týka aj iných druhov surovín s dostatočným obsahom rastlinných flavonoidov, vhodných na polymerizáciu fytomelanínu.
Na účely zefektívnenia premývacieho procesu slabokyslými vodnými roztokmi (HC1) je možné použiť tento roztok nahriaty do teploty max. 75 °C, čo má za následok zníženie počtu premytí.
Na základe dosiaľ dosiahnutých výsledkov a vyvodených záverov predpokladáme, že použitím nových spôsobov aktivácie (elektrochemickou cestou, ožiarením, premytím, suspendovaním inými vhodnými polárnymi rozpúšťadlami a kyselinami) semichinónneho radikálu môžeme dosiahnuť hodnotu EPR - koncentráciu nespárených voľných elektrónov 1022 spin/g. Zároveň predpokladáme na báze praktických výsledkov, ktoré sú ďalej uvedené, že zvýšenie tejto hodnoty zároveň zvyšuje biologickú aktivitu fytomelanínu a potencionalizuje jeho možnosti, tým aj možnosti a eventuálny spôsob použitia.
Nie vždy je potrebné robiť resedimentáciu, pokiaľ východiskový produkt po prvej sedimentácii už zodpovedá požadovanej kvalite. Toto je spôsobené rôznymi druhmi vstupnej suroviny a tým aj ich rôznou kvalitou. V prípade použitia suroviny napr. čierneho fermentovaného vietnamského čaju, už pôvodne spracovaného na priame použitie, vstupná kvalita suroviny je natoľko vysoká a produkt jednorodý, že nie je potrebné použiť čistenie a resedimentáciu na dosiahnutie konečného produktu zodpovedajúceho vlastnosťami tab. č. 1 a vyznačujúceho sa biologickou aktivitou.
Farmakologické vlastnosti fytomelanínu
Na základe prevedenia toxikologických skúšok bolo určené, že fytomelanín nie je toxický a ani mutagénny preparát. Toxicita je veľmi nízka, LD50 > 2500 mg/kg, z čoho je možné vyvodiť záver, že látka je použiteľná ako fytofarmatykum na základe predbežných výsledkov. Ako štandard pre základné štúdie bol použitý Aesculus hippocastanicum - melanín, ďalej už len fytomelanín, prevedený do amoniakálnej formy a skladovaný pri teplote 8 až 10 °C v priebehu 3 mesiacov. Potom bola vzorka použitá na experimentálne určenie biologickej aktivity. Pôvodná vzorka použitá na komplex testovania biologickej aktivity mala úroveň EPR 1,47 . 1018 spin/g. Ďalšia šarža, použitá na komparáciu (SOD-like aktivita a IC30) mala hodnotu 2,8 . 101’spin/g. Rozdiel vznikol v dôsledku lepšieho chemického vyčistenia preparátu aaktivácie semichinónneho radikálu viacnásobným suspendovaním v polárnych organických rozpúšťadlách.
Experimentálne boli určené niektoré antioxidačnc vlastnosti fytomelanínu, ktoré možno zhrnúť nasledovne za niektorých predpokladov a vysvetlením základných termínov.
Voľné radikály sú vysokoreaktívne molekuly odvodené od kyslíka alebo dusíka a majú okrem pozitívnej úlohy v niektorých fyziologických procesoch, prevažne negatívnu úlohu. Proti toxicite voľných radikálov existujú v organizme alebo širšie v prírode látky, schopné ich eliminovať. Tieto látky sa vo všeobecnosti označujú ako antioxidanty [Brechtlová, Halčák, Chandoga a kol.: Lekárska biochémia I., Asklepios. 1992, s. 228; Ďuračková Z., Bergendi Ľ., Liptáková A., Muchová J.: Free radicals derived from oxygen and medicíne. Bratislava Medical Joumal, 1993 No. 8, s. 419 - 434; Ďuračková Z., Felix K., Feniková Ľ., Kepštová I., Labuda J., West U.: Superoxide dismutase mimetic activity of a cyclic tetrameric Schiff base N-coordinated Cu(II) complex. BioMetals 1995 No. 5, s. 183 - 187],
Sériou praktických experimentov na báze súčasných moderných a potvrdených metód boli stanovené niektoré základné antioxidačné vlastnosti, ktoré potvrdili perspektívnosť a široké možnosti použitia v tejto oblasti. Boli stanovené antioxidačné vlastnosti tejto látky, fytomelanínu, s EPR poriadku 10ls spin/g.
Stanovenie celkovej antioxidačnej schopnosti (Total antioxidant status)
Na stanovenie celkovej antioxidačnej schopnosti sa použil set TAS fy Randox, Veľká Británia. Metóda je založená na tvorbe radikálu Abts+ (2,2'-azinodi-(3-ethylbenzthiazoline sulphonate)). Tento radikál vzniká pôsobením peroxidu vodíka na metmyoglobín, kedy vzniká ferrylmyoglobín, ktorý reaguje s Abts za vzniku Abts + radikálu.
HX - Fe3++ H2O2 ----► X - (Fe4+= O) + H2O
Abts + X - (Fe4+= O) ----► Abts++ HX - Fe3+
HX - Fe3+ metmyoglobín
X - (Fe4+ = O) ferrylmyoglobín
Pripravili sa vzorky apipetovali podľa postupu uvedeného v sete. Výsledky antioxidačnej schopnosti látky sú vyjadrené koncentráciou Troloxu, ktorý bol použitý ako štandard na výpočet antioxidačnej aktivity. Od nameraných absorbancií sme odčítali absorbanciu blanku a vypočítali koncentráciu Trolox-like vo vzorke podľa vzorca:
( Abl- Aw) C vz = -------- x Cst (Abi - Aet)
Výsledky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3
vzorka fytomelanín [c] Trolox-like [c] Trolox-like [c] / LX [c]
0,1 0,663 6,63
0,01 0,113 11,29
0,1 1,215 12,15
0,1 1,216 12,16
0,1 1,047 10,47
Z dvoch roztokov fytomelanínu s koncentráciami 0,1 a 0,01 mmol/1 bola vypočítaná antioxidačné schopnosť na Trolox a predstavuje:
10,54 +- 1,02 mmol/1 Troloxu-like aktivity
Linearita bola overená v koncentračnej závislosti, výsledky sú uvedené v tabuľke č. 3.
Zachovanie biologickej aktivity sme stanovili zmeraním TAS v roztoku v 0, 7 a 14 dní. Výsledky sú uvedené v tabuľke č. 4.
Tabuľka č. 4
Deň stanovenia Koncentrácia (mmol/1)
0,01 0,1 1,0
0 0,531 1,125 2,374
7 1,217
14 1,025
Stanovenie antioxidačnej schopnosti fytomelanínu ako vo vode rozpustné antioxidanty (ACW)
Na stanovenie sa použili roztoky setu FAT, Berlín pre ACW (Antioxidant capicity in water soluble antioxidants)
- ako štandard bol použitý Trolox - rozpustná forma vitamínu E,
- postupovalo sa podľa návodu uvedeného v sete, pričom na stanovenie sa použili roztoky fytomelanínu v koncentráciách:
A = 1 mmol/1 (5 mg/ml)
B = 0,1 mmol/1 (1 Ox riedený roztok A)
C = 0,01 mmol/1 (lOx riedený roztok B)
Pri meraní ACW sa antioxidačné schopnosť vyhodnotila ako posun cez „lag“ fázy krivky, ktorý predstavuje posun kriviek pri štandarde Troloxu, a z ktorých bola zostrojená kalibračná krivka, ktorá je znázornená na priloženom obrázku.
Z tejto kalibračnej krivky bola počítačom vypočítaná koncentrácia ACW, a po prepočte aktivity ACW na jednotku koncentrácie fytomelanínu (0,0087 : 0,01) aktivita charakterizovaná ACW je aktivita fytomelanínu = 0,87 aktivity vitamínu E, ak vyhodnocujeme posun „lag“ fázy, t. j. trapingovú aktivitu.
Ak však na vyhodnotenie použijeme plochu integrálu chemiluminescenčnej krivky, čo skôr zodpovedá scavengerovej aktivite, to v prepočte na jednotkovú koncentráciu fytomelanínu je 5,56 scavengerovej aktivity Troloxu.
Stanovenie SOD podobnej aktivity a IC50 fytomelanínu
Na stanovenie SOD podobnej aktivity bola použitá chemiluminometrická metóda na chemiluminometri PHOTOCHEM, kde sa na stanovenie použil set FAT, Berlín pre SOD aktivitu. Merania boli vykonané počas 3 minút a zaznamenával sa integrál plochy chemilumuniscenčnej krivky, počítačom bola prepočítaná hodnota na jednotkovú aktivitu SOD (hmotnostnú) a predstavuje 0,2 aktivity SOD, v mólovej koncentrácii prepočet na jednotkovú aktivitu je aktivita fytomelanínu 0,0316 aktivity SOD. Takýto veľký rozdiel je daný rozdielom v molekulovej hmotnosti 5000 pre fytomelanín versus: 32000 pre SOD.
Aktivita SOD sa vyjadruje hodnotou IC5C, čo je koncentrácia látky, ktorá dokáže na 50 % inhibovať detekciu voľných radikálov. Táto hodnota bola prepočtom cez hmotnosť na 0,28 aktivity SOD.
Pokiaľ však bol použitý fytomelanín so zvýšenou koncentráciou voľných nespárených elektrónov na hodnotu 1019 spin/g, použitím uvedenej metodiky sme dosiahli nasledovné výsledky, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 5.
Tabuľka č. 5
Vzorka č. -log 1C5O % aktivity SOD
1 6,171422 76,53
2 5,482290 67,98
3 5,768617 71,53
4 5,445406 67,53
5 5,67558 70,38
6 6,037841 74,87
SOD 8,064184 100,00
Vplyv fytomelanínu na degradáciu DNA
Na určenie vplyvu fytomelanínu na degradáciu DNA bola použitá chromozomálna bovinná DNA a systém xantín-xantín oxidáza na tvorbu superoxidu.
2H* _
X + XO k kyselina močová + O 2‘ + H2O
Reakčná zmes (1 ml) obsahovala 0,25 mg DNA/RZ, xantin 3,10’4 mol/1 RZ. Xantin-oxidáza bola pridávaná do reakčnej zmesi tak, aby delta absorbancie (510 nm) za minútu, čo je ukazovateľ tvorby superoxidu, bola v rozmedzí 0,03 až 0,04.
K reakčnej zmesi bol buď pridaný alebo v kontrole nepridaný určitý objem roztoku fytomelanínu. Reakčná zmes bola doplnená 25 nM fosfátovým pufrom pri pH 7,4 na potrebný objem. Reakčná zmes bola inkubovaná pri 37 °C 60 minút. Reakcia bola zastavená s TCA (2,8 % zásobný roztok) - 0,75 ml. Po pridaní 0,25 ml tiobarbitúrovej kyseliny (TBA) bola reakčná zmes zahrievaná v uzavretých skúmavkách pri 95 °C, počas 30 minút. Po ochladení bola spektrofotometrovaná proti blanku a pomocou štandardu tetraetoxypropánu (TEP) bola vypočítaná tvorba koncového produktu oxidačného poškodenia DNA-malondialdehydu (MDA) v prepočte na 1 mg DNA. Výsledky sú uvedené v tabuľke č. 6.
Tabuľka č. 6
DNA + X + XO DNA + X + XO + DNA + X - XO+ DNA + X - XO+
Fytomelanín mmol/1 0,0 0,1 0,01 0,001
MDA pmol/mg DNA 4,87 +- 0,41 1,14+- 0,12 2,07+- 0,18 2,99 +- 0,32
n 9 6 9 6
Štiepenie DNA 100% 23,4 % 42,5 % 61 %
Inhibícia štiepenia 0% 76,6 % 57,5 % 39%
Na základe dosiahnutých výsledkov sa zistilo, žc:
a) fytomelanín je schopný eliminovať voľné radikály,
b) fytomelanín má minimálne 10,00 násobok aktivity rozpustnej formy vitamínu E (Troloxu) pri použití organického radikálu ABTS zo setu TAS, Randox, Anglicko,
c) fytomelanín má viac scavengerovú ako trapingovú aktivitu,
d) fytomelanín má min. 5,50 scavengerovej aktivity Troloxu,
e) fytomelanín má min. 0,87 trapingovej aktivity Troloxu,
f) fytomelanín má min. 0,20 aktivity Superoxiddizmutázy,
g) fytomelanín je schopný inhibovať štiepenie DNA superoxidom. Pri koncentrácii 0,01 mmol/1 štiepenie DNA inhibuje na min. 57,5 %,
h) so zvýšením koncentrácie nespárených voľných elektrónov (EPR) sa biologická aktivita fytomelanínu potencializuje.
Ďalej bolo ustanovené základnými skríningovými testami, že:
a) fytomelanín je schopný plne zablokovať peroxidáciu lipidov,
b) fytomelanín je schopný aktivovať (anergovať) leukocyty,
c) fytomelanín vplýva na reguláciu a priebeh komplementového systému,
d) fytomelanín vplýva na kontrakciu ciev (kapilár),
e) fytomelanín si zachováva stabilné a reprodukovateľné vlastnosti počas dlhého obdobia a nestráca ich ani pri agresívnom chemickom opracovaní.
Priemyselná využiteľnosť
Fyzikálno-chemické vlastnosti a biologická aktivita udávajú možnosti použitia fytomelanínu vo viacerých priemyselných oblastiach, no predovšetkým v elektronickom a elektrochemickom priemysle, živočíšnej výrobe, agropriemysle, výrobe a spracovaní potravín, spotrebnej chémie a najmodernejších technológiách nových materiálov. Značná pozornosť je vo svete upriamená na oblasť použitia v jadrových technológiách obdobných materiálov patriacich k melanínom. Veľmi zaujímavým faktom je aj, vďaka farmakologickým vlastnostiam, uplatnenie látky v rôznych modifikáciách prakticky vo všetkých oblastiach kozmetiky. Súčasná tendencia uplatňovania nových biotechnológii v e kologických aj iných smeroch dáva veľmi široké uplatnenie aj v tomto odbore, perspektívnom pre budúce tisícročie.
Biologické použitie
Vychádzajúc zo súčasných poznatkov predpokladáme, že bude možné použitie fytomclanínu na liečenie rôznych typov zhubných rakovinových nádorov, porúch imunitného systému vrátane AIDS, chorôb krvného pôvodu a porúch vyplývajúcich z porušenia homeostázy buniek, zložitých a ťažko liečiteľných psychických porúch organizmu (schizofrénia, epilepsia ...), nervového a ostatných regulačných systémov, závislostí od narkotík, na báze tejto látky je možné vytvoriť rádioprotektívny preparát binárneho účinku.
Na základe uvedených skutočností v dosiaľ publikovanej literatúre a dosiahnutých praktických výsledkov zo základných skríningových testov predpokladáme použitie fytomelaninu ako: antioxidantu, rádioprotektora, fagostatyka, cytostatyka, antikarcenogénneho prípravku, na liečenie porúch imunitného systému atď.
8. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje frakciu rastlinného melanínu podľa nároku 1 a farmaceutický prijateľný nosič.
9. Frakcia rastlinného melanínu, podľa nároku 1, na použitie ako liečivo.
10. Frakcia rastlinného melanínu, podľa nároku I, na použitie ako antioxidant.
11. Frakcia rastlinného melanínu, podľa nároku 1, na použitie na blokovanie peroxidácie lipidov.
12. Frakcia rastlinného melanínu, podľa nároku 1, na použitie na reguláciu aktivity leukocytov.
13. Frakcia rastlinného melanínu, podľa nároku 1, na použitie na reguláciu a priebeh komplementového systému.

Claims (7)

1. Biologicky aktívna frakcia rastlinného melanínu získateľná spôsobom, pri ktorom sa na rastlinnú surovinu obsahujúcu natívny polymér a/alebo základné stavebné jednotky, ako napríklad katechíny a leukoantokyanidíny, pôsobí 0,05 až 0,3M vodným roztokom hydroxidu alkalického kovu pri teplote 15 až 75 °C, pH extraktu sa nastaví na 1 až 2 pridaním anorganickej kyseliny na báze chlóru, pričom vylúčený sediment sa vyčisti a následne vysuší pri 100 až 110°C.
2. Spôsob výroby frakcie rastlinného melanínu podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že na rastlinnú surovinu, ktorá obsahuje natívny polymér a/alebo základné stavebné jednotky ako katechíny, a lekoantokyanidíny, sa pôsobí 0,05 až 0,3 M vodným roztokom hydroxidu alkalického kovu pri teplote 15 až 75 °C, pH extraktu sa upraví na hodnotu 1 až 2, prídavkom anorganickej kyseliny na báze chlóru, pričom vylúčený sediment sa vyčistí anásledne vysuší pri 100 až 110 °C.
3. Spôsob výroby frakcie rastlinného melanínu podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že čistenie sa uskutočňuje premývaním roztokom kyseliny na báze chlóru s pH 1,0 až 3 až do dosiahnutia bezfarebnej kvapaliny nad sedimentom, následným premývaním organickým polárnym rozpúšťadlom.
4. Spôsob výroby frakcie rastlinného melanínu podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že vhodnými organickými rozpúšťadlami sú etanol, etylacetát, acetón, dimetylformamid.
5. Spôsob výroby frakcie rastlinného melanínu podľa nároku 2, 3 alebo 4, vyznačujúci sa tým, že po vysušení sa produkt znovu podrobí čisteniu a ďalej sa aktivizuje semichinónny radikál.
6. Spôsob výroby frakcie rastlinného melanínu podľa nároku 5, vyznačujúci sa tým, že na úplné odstránenie minerálnej zložky a ďalšiu aktiváciu semichinónového radikálu sa používa anorganická kyselina na báze chlóru ako HC1 a HC1O4.
7. Spôsob výroby frakcie rastlinného melanínu podľa nároku 2až 6, vyznačujúci sa tým, že vo všetkých procesoch sa používa voda vo farmakologickej kvalite.
SK1098-98A 1998-08-13 1998-08-13 Biologicky účinná frakcia rastlinného melanínu, spôsob jej výroby, farmaceutický prostriedok s jej obsahom a jej použitie SK284664B6 (sk)

Priority Applications (8)

Application Number Priority Date Filing Date Title
SK1098-98A SK284664B6 (sk) 1998-08-13 1998-08-13 Biologicky účinná frakcia rastlinného melanínu, spôsob jej výroby, farmaceutický prostriedok s jej obsahom a jej použitie
DE69912291T DE69912291T2 (de) 1998-08-13 1999-08-10 Biologisch aktive fraktion pflanzlichen melanins, seine herstellung sowie seine verwendung
AT99935267T ATE252619T1 (de) 1998-08-13 1999-08-10 Biologisch aktive fraktion pflanzlichen melanins, seine herstellung sowie seine verwendung
PCT/SK1999/000013 WO2000009616A1 (en) 1998-08-13 1999-08-10 Biologically active fraction of vegetable melanin, process for its production and its use
AU50780/99A AU5078099A (en) 1998-08-13 1999-08-10 Biologically active fraction of vegetable melanin, process for its production and its use
EP99935267A EP1104446B1 (en) 1998-08-13 1999-08-10 Biologically active fraction of vegetable melanin, process for its production and its use
CZ20010474A CZ302799B6 (cs) 1998-08-13 1999-08-10 Biologicky úcinná frakce rostlinného melaninu, zpusob její výroby a její použití
US09/781,544 US6576268B2 (en) 1998-08-13 2001-02-12 Biologically active fraction of vegetable melanin, process for its production and its use

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
SK1098-98A SK284664B6 (sk) 1998-08-13 1998-08-13 Biologicky účinná frakcia rastlinného melanínu, spôsob jej výroby, farmaceutický prostriedok s jej obsahom a jej použitie

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK109898A3 SK109898A3 (en) 2000-12-11
SK284664B6 true SK284664B6 (sk) 2005-08-04

Family

ID=20434262

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK1098-98A SK284664B6 (sk) 1998-08-13 1998-08-13 Biologicky účinná frakcia rastlinného melanínu, spôsob jej výroby, farmaceutický prostriedok s jej obsahom a jej použitie

Country Status (8)

Country Link
US (1) US6576268B2 (sk)
EP (1) EP1104446B1 (sk)
AT (1) ATE252619T1 (sk)
AU (1) AU5078099A (sk)
CZ (1) CZ302799B6 (sk)
DE (1) DE69912291T2 (sk)
SK (1) SK284664B6 (sk)
WO (1) WO2000009616A1 (sk)

Families Citing this family (9)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
AU2004231997A1 (en) * 2003-04-16 2004-11-04 The University Of Mississippi Immunostimulatory agents in botanicals
US8586090B2 (en) * 2004-10-05 2013-11-19 Albert Einstein College Of Medicine Of Yeshiva University Melanin nanoshells for protection against radiation and electronic pulses
US20060281936A1 (en) * 2005-03-23 2006-12-14 Ramaswamy Mani Biofermented grain-based phytolipids and methods for isolating, modifying and using same
WO2010064262A2 (en) * 2008-12-05 2010-06-10 Myko Tech Private Limited A process for production of water soluble melanin using a strain of the fungus gliocephalotrichum
RU2565178C2 (ru) * 2013-11-06 2015-10-20 Федеральное государственное бюджетное образовательное учреждение высшего профессионального образования "Иркутский государственный университет" Способ получения пигмента-меланина из базидиоспор трутовых грибов
FR3035590B1 (fr) 2015-04-30 2018-09-28 Rosanna Carlini Complexe proteomelanique bioassimilable, preparation et utilisations
EP3173098A1 (en) 2015-11-27 2017-05-31 Assistance Publique-Hopitaux De Paris Immunostimulatory compositions
CN113549657B (zh) * 2021-06-18 2023-06-20 南京师范大学 一种利用蓝草或蓝草加工剩余物制备黑色素的方法
CN115736166A (zh) * 2022-12-26 2023-03-07 浙江旺林生物科技有限公司 一种包含植物炭黑的墨鱼汁粉的加工方法

Family Cites Families (10)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
JPH04175377A (ja) * 1990-11-08 1992-06-23 Taenaka Kogyo Kk メラニンの精製方法
CN1028109C (zh) * 1991-06-27 1995-04-05 青岛大学 用黑芝麻提取黑色素的方法
US5538752A (en) * 1992-08-04 1996-07-23 Regents Of The Univ. Of Minnesota Melanin compositions and uses thereof and resulting products
RU2083214C1 (ru) * 1993-04-23 1997-07-10 Голоунин Александр Васильевич Способ получения меланина
RU2060818C1 (ru) * 1994-01-04 1996-05-27 Донцов Александр Евгеньевич Способ получения меланинсодержащего фитосорбента и меланинсодержащий фитосорбент
JPH0812557A (ja) * 1994-06-29 1996-01-16 Shiseido Co Ltd 皮膚外用剤
FR2722498B1 (fr) * 1994-07-12 1996-10-11 Berkem Sa Procede de preparation d'extraits contenant des composes polyphenoliques oligomeres de type catechique a partir de xources vegetales et extraits obtenus
RU2069697C1 (ru) * 1996-03-12 1996-11-27 Лях Светлана Павловна Продуцент противоопухолевого меланинсодержащего препарата "астромеланин"
RU2069696C1 (ru) * 1996-03-12 1996-11-27 Лях Светлана Павловна Продуцент противоопухолевого меланинсодержащего препарата "астромеланин"
RU2116036C1 (ru) * 1997-06-06 1998-07-27 Светлана Павловна Лях Продуцент меланинсодержащей биологически активной добавки "астромеланин"

Also Published As

Publication number Publication date
WO2000009616A8 (en) 2001-07-19
EP1104446B1 (en) 2003-10-22
CZ2001474A3 (cs) 2001-07-11
SK109898A3 (en) 2000-12-11
US6576268B2 (en) 2003-06-10
DE69912291D1 (de) 2003-11-27
US20020041905A1 (en) 2002-04-11
DE69912291T2 (de) 2004-04-29
WO2000009616A1 (en) 2000-02-24
CZ302799B6 (cs) 2011-11-16
ATE252619T1 (de) 2003-11-15
EP1104446A1 (en) 2001-06-06
AU5078099A (en) 2000-03-06

Similar Documents

Publication Publication Date Title
Parul et al. In vitro nitric oxide scavenging activity of methanol extracts of three Bangladeshi medicinal plants
Sicari et al. Portulaca oleracea L.(Purslane) extracts display antioxidant and hypoglycaemic effects
Jose et al. Antioxidant activity of Emblica officinalis
Hsu Antioxidant activity of extract from Polygonum aviculare L.
Abdoli et al. Green synthesis of gold nanoparticles using Centaurea behen leaf aqueous extract and investigating their antioxidant and cytotoxic effects on acute leukemia cancer cell line (THP-1)
Liu et al. Preparation and characterization of a novel polysaccharide‐iron (III) complex in auricularia auricula potentially used as an iron supplement
Khan et al. Antioxidant activity of pomegranate peel powder
Suresh et al. Anthocyanins from Indian cassava (Manihot esculenta Crantz) and its antioxidant properties
Adefegha et al. Comparative effects of horseradish (Moringa oleifera) leaves and seeds on blood pressure and crucial enzymes relevant to hypertension in rat
Manikandan et al. Evaluation of antioxidant activity of Psidium guajava Linn. in streptozotocin–induced diabetic rats
SK284664B6 (sk) Biologicky účinná frakcia rastlinného melanínu, spôsob jej výroby, farmaceutický prostriedok s jej obsahom a jej použitie
Nabavi et al. Antihemolytic and antioxidant activities of Biebersteinia multifida
Kumar et al. Antihyperglycaemic and antiperoxidative effect of Helicteres isora L. bark extracts in streptozotocin-induced diabetic rats
Yağmur et al. Encapsulation of ellagic acid from pomegranate peels in microalgae optimized by response surface methodology and an investigation of its controlled released under simulated gastrointestinal studies
Oyeniran et al. Phenolic constituents and inhibitory effects of the leaf of Rauvolfia vomitoria Afzel on free radicals, cholinergic and monoaminergic enzymes in rat’s brain in vitro
Khalid et al. In-vitro assessment of antioxidant activity of Dalbergia latifolia barks extract against free radicals
Dixit et al. A review on biosynthesis, characterization and antimicrobial effect of silver nanoparticles of Moringa olifera (MO-AgNPs)
Boukhalfa et al. Antioxidant capacity and anti-inflammatory potential of two extracts of Ficus carica leaves dried in the shade and in the oven
Nasrullah et al. Phytochemical screening, antioxidant and anticholinesterase effects of Alangium salvifolium (LF) Wang root extracts
Miniyar et al. Antioxidant activity of ethyl acetate extract of Aquilaria agallocha on nitrite-induced methaemoglobin formation P.
Karunakaran et al. Comparative Antioxidant and Anti-gout Activities of Citrullus colocynthis loaded Fruit Silver nanoparticles with its Ethanolic extract
Asaduzzaman et al. Phytochemicals, nutritonal constituents, anti-bacterial and hypoglycemic activity of Aegle marmelos Lin. leaf extract in alloxan induced diabetic rats
Islam et al. Exploration of antioxidant and anticancer activity of Stephania japonica leaves extract
Rao et al. Antioxidant activity of Talinum portulacifolium (Forssk) leaf extracts
OPE et al. Effect of Ethanolic Extract of Tetrapleura Tetraptera on Some Antioxidant Enzymes in Rats Administered 1, 2-Dimethylhydrazine

Legal Events

Date Code Title Description
PC4A Assignment and transfer of rights

Owner name: KERESTES JAN, ING., CSC., POVAZSKA BYSTRICA, SK

Free format text: FORMER OWNER: KERESTES JAN, ING., CSC., POVAZSKA BYSTRICA, SK; KERESTES JAN, ING., POVAZSKA BYSTRICA, SK

Effective date: 20160127

PC4A Assignment and transfer of rights

Owner name: H.S.H. HEALTH SUPPORT HOLDING LTD, LIMASSOL, CY

Free format text: FORMER OWNER: KERESTES JAN, ING., CSC., POVAZSKA BYSTRICA, SK

Effective date: 20161103

MK4A Patent expired

Expiry date: 20180813