SK283719B6 - Rúrka z termoplastického materiálu - Google Patents

Abstract

Rúrka pozostáva najmenej z dvoch vrstiev termoplastov odlišných vlastností, pričom vnútorná rúrka ako nosná vrstva je na svojom vonkajšom obvode opláštená krycou vrstvou zo zosieťovaného polyetylénu a termoplastom vnútornej rúrky je polyetylén s vysokou hustotou s dlhodobou pevnosťou väčšou ako 8 N/mm2, konštrukcia vnútorná rúrka/krycia vrstva je so zreteľom na hrúbku steny v celkovom priereze identická s hrúbkou steny jednovrstvovej rúrky z polyetylénu s vysokou hustotou s dlhodobou pevnosťou alebo menšou ako 8 N/mm2 a zaťažiteľnosť vnútorným tlakom konštrukcie vnútorná rúrka/krycia zodpovedá najmenej zaťažiteľnosti jednovrstvovej rúrky z polyetylénu s vysokou hustotou s dlhodobou pevnosťou rovnakou alebo menšou ako 8 N/mm2. Rúrka je zvariteľná obvyklými spôsobmi, pri ktorých použitím materiálu PE 100 na nosnú rúrku vychádza jej stena tenšia ako pri dosiaľ používanom materiáli PE 80, takže na dosiahnutie vonkajšieho štandardného priemeru zostáva väčšia hrúbka na ochranu proti mechanickému poškodeniu pri ukladaní potrubia. ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka rúrky z termoplastického materiálu, pozostávajúcej z najmenej dvoch vrstiev termoplastov rôznych vlastností, pričom vnútorná rúrka ako nosná vrstva je na svojom vonkajšom obvode opláštená ochranným plášťom tvoriacim kryciu vrstvu.

Doterajší stav techniky

Niekoľkovrstvové rúrky sú široko známe. Napríklad v európskom patentovom spise číslo EP A 174611 a v svetovom patentovom spise číslo WO-A 8 401988 sa opisujú niekoľkovrstvové rúrky z termoplastu, ktoré majú vrchnú vrstvu zo zosieťovaného polyetylénu. Európsky patentový spis číslo EU 0 337037 BI opisuje niekoľkovrstvovú rúrku pozostávajúcu z nosnej rúrky zo zosieťovaného polyetylénu s vysokou hustotou a z vonkajšieho plášťa z nezosieťovaného polyetylénu s vysokou hustotou. Táto rúrka využíva jednak priaznivé vlastnosti zosieťovaného polyetylénu, ktoré spočívajú v tom, že rúrky z tohto materiálu majú vysokú chemickú odolnosť a vysokú odolnosť proti teplu, odolávajú odieraniu a sú necitlivé proti korózii pod napätím a proti vrubovým účinkom. Nedostatok takýchto rúrok zo zosieťovaného polyetylénu spočíva však v tom, že sú ťažko zvárateľné alebo sa nedajú zvárať vôbec. Tento nedostatok sa podľa stavu techniky obchádza tým, že je zosieťovaný polyetylén s vysokou hustotu aspoň na vonkajšej strane opatrený plášťom z nezosieťovaného zvárateľného polyetylénu.

Takéto niekoľkovrstvové rúrky je možné vyrábať spoločným vytlačovaním. Pokiaľ sa na zosietenie nosnej polyetylénovej rúrky použije spôsob silanového zosieťovania, môže pretláčanie nosnej polyetylénovej rúrky prebiehať spolu so silanovým zosieťovačom, bez toho, že pri vytlačovaní dôjde k zosieteniu. Toto zosietenie nastane až dodatočne, napríklad pri uskladnení vytlačených rúrok vo vlhkom prostredí.

Spôsob silanového zosieťovania má teda tú prednosť, že vrstva rúrky, vybavená zosieťovačom, môže byť vytlačovaná spôsobom spoločného vytlačovania so zvárateľnou polyetylénovou vrstvou za získanie niekoľkovrstvovej rúrky, pričom sa obidve vrstvy navzájom tesne vnútri zvaria, čo je zapríčinené tým, že zosieťovač v nosnej vrstve rúrky ešte nezačal pôsobiť.

Niekoľkovrstvová rúrka vyrobená týmto spôsobom sa potom vystaví pôsobeniu vlhkého prostredia, čím dôjde k zosieťovaniu nosnej vrstvy rúrky a rúrka získa priaznivé vlastnosti zosieťovaného polyetylénu.

Takto vyrobená niekoľkovrstvová rúrka s vonkajším plášťom z nezosieťovaného polyetylénu sa potom môže podľa stavu techniky spojovať vo zvyčajných objímkach pre elektrozváranie alebo sa môže napríklad zvárať s tvarovkami a podobnými útvarmi.

S niekoľkovrstvovými rúrkami sa dajú napríklad spojovaním jednotlivých rúrok zhotovovať potrubia, ktoré sa ukladajú do výkopu, ktorý sa potom zahrabe. Pretože je však tento spôsob nákladný, prechádza sa pri plynových, vodovodných, kanalizačných a odvodňovacích potrubiach stále viacej na bezvýkopové ukladanie, pri ktorom pri rôznom riešení sa v zemi vyvrtávajú alebo pretlačujú vodorovné valcovité dutiny, ktorými sa dodatočne alebo spolu s vŕtaním preťahujú potrubia. Pritom sa berie do zreteľa, že vývrty, urobené v zemi, nie sú hladké, naopak -podľa povahy pôdy - sú čiastočne veľmi drsné a vyvolávajú oškrenie. Potrubia zaťahované do takýchto zemných vývrtov sú vystavené pri zaťahovaní silnému mechanickému namáhaniu na vonkajšej strane, ktoré vedú sčasti k neprijateľnému poškodeniu povrchu rúrok. Očakávaná životnosť takýchto poškodených potrubí môže byť podstatne znížená.

Dĺžka potrubia, zaťahovaných do takýchto zemných vývrtov, môže byť až niekoľko stoviek metrov. Aby zaťahovanie takýchto dlhých potrubí prebiehalo bez problémov, je potrebné, aby pokladané rúrky boli na vonkajšej strane hladké, teda aby neboli žiadne prečnievajúce spoje rúrok, ktoré môžu zaťahovanie podstatne sťažiť. Z tohto dôvodu sa pre tieto techniky ukladania potrubí nehodia rúrky spojované objímkami.

K tomuto ešte pristupuje okolnosť, že tieto zemné vývrty nie sú dokonale rovné, prebiehajú napríklad v oblúku, ak sa má potrubie krížiť s cestou alebo s riekou. Tým sa zvyšuje trenie medzi rúrkou a zeminou a zvyšuje sa tak oškrenie.

Pre bezvýkopové kladenie potrubí sú preto potrebné ohybné rúrky, ktoré môžu byť zhotovované a dopravované vo veľkých dĺžkach. Týmto požiadavkám vyhovujú vo veľkej miere polyetylénové rúrky, ktoré sa môžu vyrábať v dĺžkach niekoľko stoviek metrov a dodávať navinuté na cievkach alebo v tvare návinov. Polyetylénové rúrky sú však citlivé proti vrubom a z tohto dôvodu sa nehodia bez všetkého pre bezvýkopové ukladanie, pretože pri podmienkach na staveniskách sú práve vystavené veľkému namáhaniu na vonkajšej strane pri zaťahovaní.

Ku kompenzácii tohto slabého miesta sa môžu napríklad pre tento prípad použitia zvoliť rúrky s väčšou hrúbkou steny, pri ktorých očakávaná zvyšujúca hrúbka steny odolá namáhaniu vnútorným tlakom v prevádzke. Toto riešenie má však ten nedostatok, že pri nutnom dodržaní vonkajšieho priemeru rúrky na použitie zvyčajných spojovacích prvkov sa zväčšením hrúbky steny zmenší svetlosť rúrok.

Ak má byť dodržaná svetlosť štandardných rúrok, ide zväčšenie hrúbky steny na ťarchu vonkajšieho priemeru rúrky, takže sa potom nedajú použiť štandardné spojovacie prvky. Bolo už tiež navrhnuté, naniesť na štandardnú rúrku v druhej pracovnej operácii ochranný plášť ako vrstvu odolávajúcu opotrebovaniu.

Výhodou tohto riešenia je, že po odobraní ochrannej vrstvy na spojovaných miestach ostane štandardný vonkajší priemer rúrky a dajú sa použiť zvyčajné spôsoby spojovania.

Pri tejto konštrukcii je nedostatkom, že prídavným ochranným plášťom sa podstatne zväčší tuhosť rúrky v pozdĺžnom smere a tým sa sťaží ukladanie. Ako ďalší nedostatok je potrebné označiť, že pri odoberaní ochranného plášťa môže byť na vonkajšom obvode poškodená základná rúrka, ak sa nepracuje čisto. Odstránenie ochranného plášťa je okrem toho dodatočná pracovná operácia, ktorá techniku ukladania potrubia ekonomicky zaťažuje.

Nakoniec môže byť vyrábaná rúrka v celom priereze steny z materiálu odolávajúcemu opotrebovaniu, napríklad zo zosieťovaného polyetylénu. To by však výrobné náklady predražilo, čo by nedávalo hospodársky osoh takéhoto riešenia.

Z nemeckého patentového spisu číslo DE 41 32 984 Cl je známa niekoľkovrstvová plastová rúrka, pri ktorej jadrová rúrka pozostáva z polyolefmu, ktorá je opláštená vrstvou polyvinylfluoridu (PVDF). Mechanickú stabilitu tejto vrstvenej konštrukcie preberá jadrová rúrka, zatiaľ čo povlak PVDF slúži ako difúzny uzáver. Povlak PVDF môže byť prídavné chránený ochrannou vrstvou oproti vonkajším vplyvom. Nedostatkom tohto riešenia je použitie drahého PVDF.

SK 283719 Β6

Z nemeckého patentového spisu číslo DE 44 18 006 Al je známa ďalšia niekoľkovrstvová plastová rúrka so základnou rúrkou z polyoleflnu a s uzávernou vrstvou z termoplastického polyesteru. Obidve vrstvy tejto konštrukcie sú navzájom kohezivne spojené vhodnou lepivou vrstvou. Takéto rúrky môžu byť kladené ako potrubia na pitnú vodu aj do kontaminovanej pôdy, pretože uzáverné vrstvy zabraňujú prenikaniu rušivých látok do pretekajúcej tekutiny.

Nedostatkom rúrky s uzávernou PDVF-vrstvou je, že táto uzáverná vrstva spočíva na základnej rúrke iba rôznou zmraštivosťou, zatiaľ čo uzáverná vrstva z termoplastického polyesteru musí byť na základnú rúrku nalepená.

Úlohou vynálezu teda je vytvoriť rúrku z termoplastu odolávajúcu opotrebeniu na bezvýkopové ukladanie, ktorú je možné spojovať štandardnými spojovacími prvkami bez nutnosti odstraňovania ochrannej vrstvy, pri ktorej ďalej nie je svetlosť v porovnaní so štandardnou rúrkou dotknutá, a pri ktorej môže byť navyše vytvorený diíúzny uzáver.

Podstata vynálezu

Rúrka z termoplastického materiálu, pozostávajúca najmenej z dvoch vrstiev termoplastov odlišných vlastností, pričom vnútorná rúrka ako nosná vrstva je na svojom vonkajšom obvode opláštená krycou vrstvou zo zosieťovaného plyetylénu (PVE), spočíva podľa vynálezu v tom, že termoplastom vnútornej rúrky je polyetylén s vysokou hustotou (PEHD) a dlhodobou pevnosťou väčšou ako 8 N/mm², konštrukcia vnútorná rúrka/krycia vrstva je so zreteľom na hrúbku steny v celovom priereze identická s hrúbkou steny jednovrstvovej rúrky z polyetylénu s vysokou hustotou s dlhodobou pevnosťou rovnakou alebo menšou ako 8 N/mm² a zaťažiteľnosť s vnútorným tlakom konštrukcie vnútorná rúrka /krycia vrstva zodpovedá najmenej zaťažiteľnosti jednovrstvovej rúrky z polyetylénu s vysokou hustotou s dlhodobou pevnosťou rovnako alebo menšou ako 8 N/mm².

Vynález využíva tú skutočnosť, že pri zachovaní zvyčajných normovaných hrúbok stien pre definované vonkajšie priemery rúrok a definované tlakové stupne sa ako materiál nosnej rúrky používa polyetylén vysokej hustoty s vyššou pevnosťou, pri ktorej je možné voliť tenšiu hrúbku steny rúrky.

Ostávajúca hrúbka steny pre vonkajšiu vrstvu odolávajúcu opotrebovaniu zo zosieťovaného polyetylénu (VPE) môže byť vykonaná dostatočne hrubá až do zvyčajnej normalizovanej hrúbky steny.

Výhody týchto opatrení pozostávajú v tom, že pri rovnakej hrúbke steny zodpovedajúcej štandardnej hrúbke nie je ohybnosť rúrky cez jej dvojvrstevnosť znížená. Spoločným vytlačovaním nosnej rúrky s ochranným plášťom odolávajúcim opotrebovaniu sa obidva typy materiálu v styku zvaria a sú tak nerozborné spojené.

Aj keď sú tieto opatrenia známe už z patentového spisu číslo ΕΌ 0 337 037 BI, je potrebné tento význak v tejto súvislosti pripomenúť ako prednosť. Okrem tohto už nie jc nutné odlupovanie krycieho plášťa odolávajúceho opotrebovaniu pri spojovaní rúrok. Ako ďalšiu výhodu je treba oceniť, že vďaka extrémnej odolnosti oproti opotrebovaniu krycieho plášťa zo zosieťovaného polyetylénu (VPE) už sa nemusí rátať s poškodením povrchu, ktoré by mohlo viesť k ťažkostiam pri zhotovovaní spojov. Pretože drahý materiál, odolávajúci opotrebovaniu krycieho plášťa zo zosieťovaného polyetylénu tvoria iba 1/3 alebo 50 % hrúbky steny, sú náklady na takúto rúrku oproti rúrke s plnou stenou zo zosieťovaného polyetylénu podstatne znížené.

V praxi sa nedá vylúčiť, že rúrky trpia pri doprave a ukladaní na vonkajšej strane poškodzovaním ryhami a vrubmi, ktoré môžu podstatne znížiť očakávanú životnosť normálnych rúrok z PE 80 alebo PE 100 podľa veľkosti poškodenia.

Pri niektorých spôsoboch ukladania, napríklad pri bezvýkopovom ukladaní s vyplavovacím vyvrtávaním, preťahujú sa rúrky PEHD vo veľkých dĺžkach úzkym zemným kanálom, pričom nutne môže dochádzať na vonkajšej strane vplyvom nepriaznivých pôdnych podmienok k veľmi silnému opotrebeniu.

Je samozrejme možnosť tomuto znehodnoteniu pevnosti rúrok povrchovým poškodením čeliť tým, že sa použijú hrubšie rúrky a tým sa zvýši normálny súčiniteľ bezpečnosti. To však nutne vedie k tomu, že pri štandardných vonkajších priemeroch sa vnútorná svetlosť rúrok vplyvom hrubšej steny zmenší, čo je z hydraulických dôvodov spravidla nežiaduce. Okrem toho je citlivosť proti vrubom pri PE 80 alebo PE 100 rozhodujúca. Pevnosť rúrok sa s opotrebovanou vonkajšou vrstvou alebo s hĺbkou vrubov neznižuje lineárne, ale predovšetkým má veľkú úlohu tvar vrubov, ich hĺbka a napätie v koreni vrubu pre očakávanú životnosť rúrky v tejto poškodenej oblasti.

Podľa vynálezu sa vonkajšie vrstva normálnych rúrok ohrozená opotrebovaním a ryhovaním, nahrádza vrstvou zosieťovaného polyetylénu, ktorá sa volí tak hrubá, že v praxi očakávané vruby nie sú v žiadnom prípade hlbšie ako je ochranná vrstva. Tým je docielené, že vruby zostanú v oblasti VPE. Vplyvom svojej materiálovej štruktúry je VPE absolútne necitlivý proti vrubom, čo značí, že nie je nebezpečie, že sa vrub ďalej rozšíri a povedie nakoniec k natrhnutiu rúrky PE 100. To je podstatná vlastnosť rúrky tohto nového druhu.

Tenkostenné rúrky PEHD, napríklad rúrky SDR 17 (PE 100 PN 10) sa pri mechanickom spojovaní chovajú vplyvom menšej tuhosti menej priaznivo ako rúrky SDR 11 (PE 80 PN 10), prípadne ako rúrky podľa vynálezu. Spojovacia technika je preto podstatne mohutnejšia a menej citlivá proti montážnym nedostatkom. Pri použití mechanických spojok je preto možné pri type rúrok podľa vynálezu upustiť od výstužných puzdier.

Zváranie pomocou štandardných elektrozvarovacích objímok je bez problémov možné.

Je známe, že polyetylénové rúrky kladú menší odpor proti difúzii chuťových látok, napríklad aromatických uhľovodíkov. Ak sa použijú normálne rúrky PEHD, napríklad na potrubie na pitnú vodu v pôdach silne využívaných k poľnohospodárstvu, musí sa rátať s tým, že príchuť močovky predifúnduje stenou PE - rúrky a pitnú vodu chuťové ovplyvní. Hrúbka steny teda prirodzene v oblasti znehodnotenia pitnej vody má svoju úlohu, rovnako ako merná hmotnosť použitého PE - typu. Typy materiálov s menšou hustotou majú väčší difúzny súčiniteľ ako typy materiálov s vyššou hustotou. PE 100 je preto menej kritický pri difúznych problémoch ako PE 80. Pretože však hrúbka steny ovplyvňuje difundované množstvo chuťových látok približne lineárne, odstráni sa menší sklon k difúzii opäť menšou hrúbkou steny PE 100.

Preto obsahuje rúrka podľa vynálezu vo vonkajšej vrstve VPE difúznu bariéru vo forme napríklad polyamidu. Vynikajúce bariérové pôsobenie polyamidu, pomerne hrubý plášť s bariérovou vrstvou a priaznivé difúzne chovanie nosnej rúrky z PE 100, dávajú vynikajúce bariérové pôsobenie oproti difúzii, takže sú vhodné k použitiu najmä v kontaminovaných pôdach.

Vedľa difúznej bariéry polyamidu uloženého v opotrebovávanej vrstve môžu nájsť použitie tiež kovové mikro3 lamely. Používajú sa napríklad hliníkové lupienky, ktorých šírka a dĺžka je podstatne väčšia ako ich hrúbka steny. Tým dochádza pri vytlačovaní krycej vrstvy k orientácii kovových lupienkov rovnobežne s povrchom extrudátorov. Pritom sú kovové lupienky navrstvené v krycej vrstve vo vzdialenostiach závislých prakticky od koncentrácie. Tým sa dráha difúzie pre difundujúce zložky z vonkajška do kvapaliny pretekanej potrubím alebo naopak zväčší natoľko, že sa už difúzia chuťových a aromatických látok prakticky nevyskytuje.

Vynález objasňujú, nijako však neobmedzujú nasledujúce príklady praktického prevedenia.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Rúrka na tlakovú vodu z polyetylénu s vysokou hustotou typu PE 80 s vonkajším priemerom 50 mm v prevedení pre prevádzkový tlak 1 MPa má hrúbku steny 4,6 mm. To dáva svetlosť štandardnej rúrky 50 - 9,2 = 40,8 mm.

Ak sa nahradí štandardná rúrka konštrukciou podľa vynálezu, vychádzajú nasledujúce výpočty:

Pri použití polyetylénu typu PE 100 na nosnú rúrku, vychádza pre štandardný vonkajší priemer 50 mm a prevádzkový tlak 1 MPa so svetlosťou 40,8 mm hrúbka steny 2,8 mm.

K docieleniu vonkajšieho priemeru 50 mm ostáva pre nenosnú opotrebovávanú vrstvu zo zosieťovaného polyetylénu (VPE) hrúbka steny 1,8 mm. Táto hrúbka steny je vzhľadom na vysokú odolnosť zosieťovaného polyetylénu (VPE) proti opotrebovaniu celkom dostačujúca na to, aby nosnú rúrku z polyetylénu s vysokou hustotou pri zaťahovaní do zemných vývrtov celkom chránila aj pri dĺžkach väčších ako niekoľko stoviek metrov.

Príklad 2

Tlakové rúrky' sa dimenzujú predovšetkým podľa očakávaného maximálneho vnútorného tlaku, pri štandardných vodovodných potrubiach na pitnú vodu napríklad 1 MPa.

Pre rúrku z PE 80 a s vonkajším priemerom 110 mm. vychádza pritom hrúbka steny 10 mm. To dáva pomer vonkajšieho priemeru k hrúbke steny (SDR) 11. Rúrka z PE 100, konštruovaná rovnako pre vnútorný tlak 1 MPa, by potrebovala hrúbku steny 6,6 mm (SDR 17).

Vedľa vnútorného tlaku musia rúrky ešte prenášať prídavné zaťaženie, napríklad vplyvom navíjania pre dodávky väčších dĺžok rúrok v návinoch, namáhanie ohybom pri ukladaní a nakoniec aj pri odľahčení v založenom stave pôsobením pôdy a pôsobením prevádzkových zaťažení.

Uvedené namáhania síce nenamáhajú rúrku ťahovým napätím, ale chybovým napätím, napríklad pri hmotnosti zeminy deformáciou rúrok alebo vypučením pri ohýbaní rúrok.

Pri namáhaní vnútorným tlakom vstupuje hrúbka steny do výpočtu lineárne. Pri zaťažení vrcholným tlakom a pri zaťažení na vypučení vstupuje hrúbka steny do výpočtov v tretej mocnine, pričom sa modul pružnosti materiálu vyskytuje ako lineárna veličina.

Pri materiáloch typu PE 80 je modul pružnosti 800 N/mm², zatiaľ čo pri materiáloch typu PE 100 sú moduly pružnosti približne 1200 N/mm², teda približne o 50 % väčšie.

Pri uvedených rúrkach pre PN 10 má rúrka z materiálu PE 80 s hrúbkou steny 10 mm, bez rešpektovania rozdielu v module pružnosti 4 x vyššiu tuhosť ako rúrka z PE 100 s hrúbkou steny 6,6 mm. Pri rešpektovaní rozdielneho modulu pružnosti má rúrka pre PN 10 z PE 80 ešte 2,7 - násobnú tuhosť oproti rúrke pre PN 10 z PE 100.

Tým je v praxi schopnosť ohybu a návinu tenkostenných rúrok z PE 100 silne obmedzená. Stratu tuhosti, teda zaťažiteľnosť vrcholovým tlakom je rovnako treba dosadiť s 2,6 - násobnou tuhosťou.

Z uvedených dôvodov nie je v mnohých prípadoch možné nový materiál hospodárne použiť, pretože sa nedá celkom využiť možné zmenšenie hrúbky steny, vyplývajúcej zo zvýšenej zaťažiteľnosti ťahom z dôvodov stability.

Pri rúrkach podľa vynálezu je nasadenie materiálu PE 100 možné bez obmedzenia, pretože chýbajúca hrúbka steny pri rúrke z PE 80, v príklade 3,5 mm, je vyrovnaná vrstvou chrániacou pred opotrebovaním z VPE alebo bariérovou vrstvou oproti difúzii VPE/PA. Rúrky podľa vynálezu sú preto pri doprave, kladení a prevádzke s doposiaľ známymi rúrkami z PE 80 celkom porovnateľné.

Priemyselná využiteľnosť

Rúrky, zvárateľné zvyčajnými spôsobmi, pri ktorých použitím materiálu PE 100 na nosnú rúrku vychádza jej stena tenšia ako pri dosiaľ používanom materiáli PE 80, takže k dosiahnutiu vonkajšieho štandardného priemeru ostáva väčšia hrúbka k ochrane oproti mechanickému poškodeniu pri kladení potrubia.

Claims (8)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Rúrka z termoplastického materiálu, pozostávajúca najmenej z dvoch vrstiev termoplastov odlišných vlastností, pričom vnútorná rúrka ako nosná vrstva je na svojom vonkajšom obvode opláštená krycou vrstvou zo zosieťovaného polyetylénu, vyznačujúca sa tým, že termoplastom vnútornej rúrky je polyetylén s vysokou hustotu s dlhodobou pevnosťou väčšou ako 8N/mm², konštrukcia vnútorná rúrka /krycia vrstva je so zreteľom na hrúbku steny v celkovom priereze identická s hrúbkou steny jednovrstvovej rúrky z polyetylénu s vysokou hustotou s dlhodobou pevnosťou rovnakou alebo menšou ako 8 N/mm² a zaťažiteľnosť vnútorným tlakom konštrukcie vnútorná rúrka/krycia vrstva zodpovedá najmenej zaťažiteľnosti jednovrstvovej rúrky z polyetylénu s vysokou hustotou s dlhodobou pevnosťou rovnakou alebo menšou ako 8 N/mm².
2. 2. Rúrka podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že krycia vrstva zaberá najviac polovicu celového prierezu.
3. 3. Rúrka podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že krycia vrstva a vnútorná rúrka sú vo vzájomnom styku zvarené.
4. 4. Rúrka podľa nároku I, vyznačujúca sa t ý m , že do krycej vrstvy je primiešaný prídavný materiál s bariérevým účinkom proti difúzii.
5. 5. Rúrka podľa nároku 4, vyznačujúca sa t ý m , že prídavným materiálom je polyamid.
6. 6. Rúrka podľa nároku 4, vyznačujúca sa t ý m , že prídavným materiálom sú kovové mikrolamely.
7. 7. Rúrka podľa nároku 6, vyznačujúca sa t ý m , že kovové mikrolamely sú primiešané v podielu

   3 až 10 % hmotn., vztiahnuté na hmotnosť krycej vrstvy.
8. 8. Rúrka podľa nároku 5, vyznačujúca sa t ý m , že podiel polyamidu v krycej vrstve je 10 ž 80 % hmotn.