SK283140B6 - Spôsob výroby výbežkov mechanického upevňovacieho systému s množinou výbežkov usporiadaných na podklade - Google Patents

Abstract

Pri spôsobe výroby výbežkov mechanického upevňovacieho systému s množinou výbežkov (22) usporiadaných na podklade (24) sa zahreje taviteľný materiál na teplotu najmenej jeho teploty topenia a nanáša sa vo forme jednotlivých kvapiek materiálu vo viskóznom stave pomocou nanášacieho prostriedku na podklad (24) pohybujúci sa relatívne vzhľadom na nanášací prostriedok, pričom tieto jednotlivé kvapky materiálu na podklade priľnievajú a pri súčasnom chladnutí a zvyšovaní viskozity sa vyťahujú do voľne tvarovaných výbežkov (22), priľahnutých na podklade (24) na jednom konci a voľne z nej vybiehajúcich na druhom konci, pričom sa výbežky odkláňajú od smeru kolmého na podklad.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka upevňovateľných mechanických upevňovacích systémov a najmä spôsobu výroby upevňovacieho systému majúceho zlepšenie konštrukčnej a upevňovacej vlastnosti.

Doterajší stav techniky

Mechanické upevňovacie systémy, schopné opakovaného upevňovania, sú v odbore dobre známe. V typickom prípade takéto upevňovacie systémy zahrnujú dve hlavné zložky, a to výbežok, ktorý je pripojený k podkladu a zachytáva doplnkovú druhú zložku, t. j. prijímaciu plochu. Prijímacia plocha v typickom prípade obsahuje jednu alebo viac vrstiev prameňov alebo vlákien. Vybiehajúca časť výbežku mechanického upevňovacieho systému, typicky označovaná ako zachytávači prostriedok, preniká do prijímacej plochy a zachytáva pramene alebo vlákna prijímacej plochy. Výsledné mechanické zachytenie a fyzické prekážky bránia oddeľovaniu výbežku z prijímacej plochy, dokiaľ oddeľovacie sily nepresiahnu buď pevnosť upevňovacieho systému v odlupovaní alebo v šmyku.

Často si odborník v odbore želá zvoliť alebo zhotoviť na mieru upevňovacie vlastnosti mechanického upevňovacieho systému na požadované použitie. V určitých aplikáciách sa pevnosť upevňovacieho systému v šmyku stáva dôležitou (ak nie rozhodujúcou) a návrhár môže požadovať, aby sa šmyková pevnosť výbežku upravila presne na mieru na mechanické upevňovanie podľa potrieb takéhoto použitia.

Napríklad môžu byť mechanické upevňovacie systémy, spôsobilé opakovaného upevňovania (zapínania), použité v spojení s absorpčnými výrobkami na jednorazové použitie (t. j. na vyhodenie po použití), ako sú plienky. Patentový spis USA č. 4 846 815 opisuje plienku vybavenú upevňovacím prostriedkom spôsobilým na opätovné upevneniu, ktorý' poskytuje odolnosť proti bežne sa vyskytujúcim šmykovým namáhaniam, a ktoré sú pohodlné a šetrné proti koži osoby, ktoráju nosí. Patentový spis USA č. 4 869 724 opisuje absorpčný výrobok na vyhodenie po použití s lepivými páskovými príchytkami a mechanickými sponkami na opakované upevňovanie, použité v spojení jedna s druhou na umožnenie opakovaného upevňovania absorpčného výrobku na vyhodenie po použití okolo tela nositeľa a na vhodné odstránenie plienky po tom, čo bola znečistená.

Ak sa použije mechanický upevňovací systém spôsobilý opakovaného upevňovania v spojení s absorpčným výrobkom na vyhodenie po použití, ako je plienka, je potrebná určitá minimálna pevnosť v šmyku na minimalizovanie možností toho, že sa mechanický upevňovací systém rozpojí počas nosenia, a výrobok sa oddelí alebo odpadne od tela nositeľa. Tento jav zvyšuje pravdepodobnosť toho, že absorpčný výrobok nebude náležíte zachytávať telesné výlučky, ktoré ním majú byť absorbované.

Ak jc absorpčný predmet inkontinenčný ochranný prostriedok pre dospelých, môžu byť rovnaké výhodne používané systémy spôsobilé opakovaného zapínania, ako je opísané v patentovej prihláške USA č. 07/382 157 z 18. 7. 1989. V protiklade k požiadavke, aby upevňovacie systémy mali určitú minimálnu pevnosť v šmyku, ako je opisované v uvedenom spise, však môže byť pri inkontinenčnom produkte pre dospelých požadované, aby mechanický upevňovací prostriedok s ním použitý mal len určitú maximálnu pevnosť v šmyku. Rozdiel vyplýva z toho, že nositeľ môže mať obmedzenú manuálnu silu alebo zručnosť a ak je pev nosť v šmyku upevňovacieho systému príliš veľká, nositeľ nemusí byť schopný podľa potreby sňať absorpčný výrobok po použití na prehliadku, či je znečistený, alebo na rutinnú výmenu výrobku.

Ešte v ďalšej aplikácii môže byť žiaduce mať k dispozícii mechanický upevňovací systém, ktorý dovoľuje určitý sklz výbežku vzhľadom na prijímaciu plochu, a smerom, v ktorom je požadovaný upevňovací záber. Takýto sklz bočným smerom vytvára upevňovací systém, ktorý je určený spôsobom prestaviteľný v relatívnej polohe výbežkov na prijímacej ploche, keď sú obidva spojované diely vzájomne k sebe pripevnené.

Môžu byť rovnako významné iné vlastnosti, ako sú konštrukčné vlastnosti alebo geometrie mechanických upevňovacích systémov. Odborník v odbore si tiež môže želať tieto vlastnosti presne upraviť podľa požiadaviek. Napríklad môže byť bočné vybiehanie výbežkov presne upravené na hodnotu, ktorá z výbežku predstavuje doplnkový útvar vzhľadom na určitú požadovanú prijímaciu plochu. Iná konštrukčná vlastnosť, ako je uhol zvieraný výbežkom s podkladom, ovplyvňuje hĺbku, v ktorej vniká výbežok do prijímacej plochy. Návrhár si tiež môže želať upraviť tieto vlastnosti geometrie upevňovacieho systému primerane k pevnosti vrstiev a vlákien alebo prameňov prijímacej plochy a požadovanej šmykovej pevnosti upevňovacieho systému.

Obzvlášť bolo zistené, že existuje určitý vzťah medzi uhlami zvieranými výbežkami s rovinou podkladu a pevnosťou upevňovacieho systému v šmyku. Ďalej existuje vzťah medzi určitými parametrami výrobného procesu a uhlami zvieranými výbežkami, vyplývajúcimi z takýchto procesov.

Vynález si preto kladie za úlohu vytvoriť spôsob vhodného prispôsobovania upevňovacích vlastností, najmä pevnosti mechanických upevňovacích výbežkov v šmyku, keď sa mechanický upevňovací systém vyrába. Cieľom vynálezu je tiež vytvoriť spôsob prispôsobovania bočného vybiehania mechanických upevňovacích výbežkov a uhlov zvieraných upevňovacími výbežkami s podkladom, a to počas výroby mechanického upevňovacieho systému. Konečne je cieľom vynálezu vytvoriť mechanický· upevňovací výbežok, ktorý môže bočné kĺzať v smere rovnobežnom s rovinou prijímacej plochy po tom, čo došlo k zachyteniu, a počas, čo sú upevňovací výstupok a prijímacia plocha navzájom spolu upevnené.

Podstata vynálezu

Uvedený cieľ je dosiahnutý spôsobom výroby výbežkov mechanického upevňovacieho systému s množinou výbežkov usporiadaných na podklade, ktorého podstatou je že sa zahreje taviteľný materiál na teplotu najmenej teploty topenia a nanáša sa vo forme jednotlivých kvapiek materiálu vo viskóznom stave pomocou nanášacieho prostriedku na podklad pohybujúci sa relatívne vzhľadom na nanášací prostriedok, pričom tieto jednotlivé kvapky materiálu na podklade prilípajú a pri súčasnom chladnutí a zvyšovaní viskozity sa vyťahujú do voľne tvarovaných výbežkov, prilípajúcich na podklade na jednom konci a voľne z neho vybiehajúcich na druhom konci, pričom sa výbežky odkláňajú od smeru kolmého na podklad.

Pod pojmom jednotlivé kvapky materiálu'’ v zmysle definície predmetu vynálezu sa rozumejú nespojené jednotlivé množstvá s veľkosťou, ktorá pri nanášaní taviteľného materiálu na podklad vedie k tvorbe jednotlivých tvaro vaných výbežkov, ako bolo uvedené, a ako je podrobnejšie vysvetlené neskôr.

Pod pojmom „voľne tvarovaný” sa rozumie tvarovanie bez pôsobenia vonkajších tvarovacích nástrojov, t. j. len zotrvačnými silami, pôsobiacimi na voľný koniec kvapky v dôsledku relatívneho pohybu podkladu vzhľadom na nanášací prostriedok.

Taviteľný materiál zahriaty na najmenej teplotu topenia sa podľa výhodného uskutočnenia vynálezu ukladá do buniek nanášacieho prostriedku vo forme otáčajúceho sa nanášacieho valca, vybaveného na obvode otvorenými komôrkovými bunkami rozmiestnenými v požadovanom rozmiestnení výbežkov, pričom nanášacím valcom sa otáčajú do oblasti dotyku kvapiek nanášaného taviteľného materiálu s podkladom, pričom sa podklad zavádza do oblasti dotyku a vedie sa rýchlosťou odlišnou od obvodovej rýchlosti otáčania nanášacieho valca, a bunky obsahujúce taviteľný materiál sa tak otáčajú do dotyku taviteľného materiálu s pohybujúcim sa podkladom, pričom taviteľný materiál sa v oblasti dotyku oddeľuje od komôrkových buniek nanášacieho valca a prilípa na podklade vo forme jednotlivých kvapiek materiálu vytvárajúcich voľne tvarované výbežky vytiahnutím a vychýlením v smere rozdielovej pohybovej zložky nanášacieho valca a pohybu pohybujúceho sa podkladu.

Výhodne je v oblasti dotyku podklad podporovaný na jeho strane opačnej od nanášacieho valca oporným valcom, pričom obidva valce sa otáčajú v smere pohybu podkladu s navzájom odlišnými rýchlosťami, pričom podklad sa po prechode oblastí dotyku odťahuje so zmeneným smerom pohybu, vychýleným vzhľadom na prvý smer, v ktorom do oblasti dotyku vstupuje, pod odťahovým uhlom, pričom táto zmena smeru pohybu vymedzuje odklonový uhol gama, ktorý podklad v odklonenom druhom smere v okamihu opustenia miesta dokončovania nanášania kvapiek zviera s prvým smerom. Odklonový uhol je výhodne ostrý uhol. Odklonový ostrý uhol je účelne v rozpätí od 5° do 40°.

Podľa ďalšieho znaku vynálezu je počiatočný smer nanášania, v ktorom sa materiál začína vydávať na podklad vystupovaním jeho kvapiek z komôrkových buniek nanášacieho valca, je kolmý na prvý smer, v ktorom podklad vstupuje do oblasti dotyku.

Ukladanie kvapiek na podklad je podľa ďalšieho znaku vynálezu dokončované v treťom smere, vychýlenom od začiatočného smeru v smere otáčania nanášacieho valca zo štrbiny medzi valcami, ktorý zviera s druhým smerom, v ktorom podklad opustí miesto dokončovania nanášania, tupý uhol beta. Tupý uhol beta je v rozpätí od 100° do 110°.

Podľa ďalšieho znaku vynálezu sa podklad pohybuje rýchlosťou odlišnou od obvodovej rýchlosti nanášacieho valca, pričom rýchlosť podkladu je o 2 až 25 % vyššia alebo o 2 až 15 % nižšia, ako je obvodová rýchlosť nanášacieho valca. Výhodne sa podklad pohybuje rýchlosťou o 2 až 16 % väčšou, ako je obvodová rýchlosť nanášacieho valca.

Na rozdiel od známeho stavu techniky, kde výbežky buď vystupovali zvisle z podkladu alebo boli náhodne naklonené v rôznych usporiadaniach, zaisťuje vynález riadený tvar a orientáciu, najmä s ohľadom na pevnostné vlastnosti. Voľne tvarované výbežky podľa vynálezu odstraňujú problémy známeho stavu techniky preto, že výbežky môžu byť tvarovo riadené počas ich tvorby na zaistenie požadovanej šmykovej pevnosti. Riadením rozdielovej rýchlosti nanášacieho prostriedku proti podkladu, ako i veľkosti uhlov v mieste priechodu medzi nanášacím valcom a podkladom a teploty, sa nanášaný termoplastický materiál tvaruje do vopred zvolených tvarov. Takéto tvary nie sú možné postupmi, ako je vstrekovanie alebo rezanie tkaných slučiek.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom opise na príkladoch uskutočnenia neobmedzujúcich jeho rozsah, s odvolaním na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje obr. 1 bočný pohľad z profilu na výbežok upevňovacieho systému podľa vynálezu, obr. 2 bočný schematický rez zariadením, ktoré je možné použiť na výrobu výbežku upevňovacieho systému podľa vynálezu, obr. 3 grafické znázornenie účinku rýchlostného rozdielu medzi dopravovaným podkladom a ukladacím prostriedkom na zvieraný uhol drieku výbežku pre dva rozdielne odklonové uhly zvierané medzi vystupujúcim podkladom a rovinou vstupu do zariadenia, obr. 4 grafické znázornenie upevňovacieho systému pre dva rozdielne odklonové uhly zvierané medzi vystupujúcim podkladom a rovinou vstupu do zariadenia, obr. 5 grafické znázornenie účinku kladného a záporného rýchlostného rozdielu na šmykovú pevnosť upevňovacieho systému pre dva odklonové uhly zvierané medzi prvým a druhým smerom, definovanými neskôr, obr. 6A a 6B schematické znázornenie dvoch výbežkov vyrobených podľa vynálezu, majúcich každý rovnaký rýchlostný rozdiel medzi dopravovaným podkladom a nanášacím valcom a majúcim rozdielne odklonové uhly medzi prvým a druhým smerom, obr. 7A a 7B schematické znázornenie dvoch výbežkov podľa vynálezu majúce každý rovnaký kladný rýchlostný rozdiel medzi dopravovaným podkladom a nanášacím valcom a majúcim rozdielne odklonové uhly medzi prvým a druhým smerom, obr. 8A a 8B schematické znázornenie dvoch výbežkov vyrobených podľa vynálezu majúcich každý rovnaký uhol zvieraný medzi prvým a druhým smerom, a obr. 9A a 9B schematické znázornenie dvoch výbežkov podľa vynálezu majúcich každý záporný rýchlostný rozdiel medzi dopravovaným podkladom a nanášacím valcom a majúcich rozdielne odklonové uhly zvierané medzi prvým a druhým smerom.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Upevňovací systém podľa vynálezu obsahuje najmenej jeden výbežok 22, ako je znázornený na obr. 1 a výhodne množinu výbežkov 22. Každý výbežok 22 môže byť pripojený k podkladu 24 vopred určenej kombinácie. Každý z výbežkov 22 má základňu 26, driek 28 a zachytávači prostriedok 30. Základne 26 výbežkov 22 sú vo vzájomnom dotyku, sú pripojené k podkladu 24 a podporujú konce driekov 28 výbežkov 22, privrátené k podkladu 24. Drieky 28 vyčnievajú smerom von z podkladu 24 a základní 36. Drieky 28 prechádzajú na konci odľahlom vzhľadom na podklad 24 k zachytávacieho prostriedku 30.

Zachytávači prostriedok 30 vyčnieva bočné z drieku 28 v jednom alebo viacerých smeroch na spôsob hákovitého hrotu. Pojem „bočné” (do strany) tu znamená ako majúce vektorovú zložku všeobecne rovnobežnú s rovinou podkladu 24 vzhľadom na uvažovaný výbežok 22, t. j. v smere relatívneho pohybu podkladu vzhľadom na nanášaci prostriedok v zmysle spôsobu podľa vynálezu. Vybiehanie zachytávacieho prostriedku 30, z obvodu drieku bočným sme rom dovoľuje zachytávaciemu prostriedku 30, aby bol upevnený do neznázomenej doplnkovej prijímacej plochy. Zachytávači prostriedok 30 je pripojený a výhodne prilípa ku koncu výbežku 22, opačnému vzhľadom na pripojenie k podkladu 24. Je zrejmé, že zachytávači prostriedok 30 môže byť pripojený k výbežku 22 v polohe medzi základňou 26 a vzdialeným koncom drieku 28.

Ako je zrejmé z obr. 2, sú výbežky 22 ukladané na podklad 24 v roztavenom, výhodne kvapalnom stave, a tuhnú ochladzovaním a výhodne prudkým ochladením na dosiahnutie požadovanej štruktúry a tvaru, aká je opisovaná neskôr. Voľne tvarovaný výbežok 22 alebo zoskupenie (množina) výbežkov 22 môže byť zhotovené výrobným postupom, ktorý je podobný spôsobu bežne známemu ako hĺbkotlač. Pri použití tohto postupu sa nechá všeobecne rovinný podklad 24, majúci dve proti sebe ležiace plochy, prechádzať medzi štrbinu dvoch valcov, a to nanášacieho valca 72 a oporného valca 74, ako je znázornené na obr. 2. Valce 72 a 74 majú všeobecne rovnobežné osi a sú udržované pre nanášací dotyk s podkladom 24, keď podklad prechádza štrbinou 70. Jeden z valcov, a to nanášací valec 72, je vybavený množinou slepých dutín s uzatvorenými koncami, označovaných ako komôrkové bunky 76, zodpovedajúce požadovanej kombinácii výbežkov 22, ktoré sa majú ukladať na podklade 24. Druhý valec, a to oporný valec 74, poskytuje oporu a reakciou proti nanášaciemu valcu 72 na ukladanie podkladu 24 vzhľadom na nanášací valec 72, keď podklad 24 prechádza štrbinou 70.

Tepelne citlivý materiál, výhodne termoplastický materiál, z ktorého sa majú výbežky 22 vytvárať, je privádzaný zo zahriateho zdroja, ako je žľab 80. Tepelne citlivý materiál je zahrievaný, výhodne na najmenej teplotu topenia. Tepelne citlivý materiál sa zavádza do buniek 76, keď sa nanášací valec 72 otáča okolo stredovej čiary. Bunky 76, obsahujúce tepelne citlivý materiál, ho dopravujú, až sa dostane do styku s podkladom, 24 a zahriaty, tepelne citlivý materiál sa ukladá na podklad 24 v požadovanej kombinácii zoskupení výbežkov.

S pokračujúcim posunom medzi podkladom 24 a valcom 72 a 74 sa výbežky 22 preťahujú v smere majúcom bočnú zložku, všeobecne rovnobežnú s rovinou podkladu 24, čím sa vytvára driek 28 a zachytávači prostriedok 30. Nakoniec je možné nepotrebnú časť výbežku 22 odstrihnúť od zachytávacieho prostriedku 30 orezávacím prostriedkom 78. Orezávací prostriedok 78 však nie je nevyhnutný a výbežok 22 môže byť oddelený od jeho odpadu bez použitia špeciálneho orezávacieho prostriedku 78 za podmienky, že parametre, pri ktorých sa upevňovací systém 20 vyrába, zodpovedajú orezanému tvaru bez takého špeciálneho orezávacieho prostriedku 78. Vzhľadom na viskoelastické vlastnosti termoplastického materiálu sa výbežok 22 zaťahuje pod vplyvom gravitácie a zmršťovania, ktoré sa objavujú počas chladenia. Výbežok 22 potom chladne a výhodne je tvarovo fixovaný na pevnú štruktúru, v ktorej zachytávači prostriedok 30 prilieha ku drieku 28.

Upevňovací systém 20 je upevnený k doplnkovej prijímacej ploche. Pod pojmom „prijímacia plocha”, ku ktorej je zachytávači prostriedok 30 výbežkov 22 upevňovacieho systému 20 upevnený, sa rozumie akákoľvek rovina alebo plocha majúca exponovanú plochu s tesne rozmiestnenými otvormi doplnkovou proti zachytávaciemu prostriedku 30 a definovanú jedným alebo dvoma prameňmi vlákien alebo alternatívne majúce exponovanú plochu, ktorá je schopná lokalizovanej pružnej deformácie, takže zachytávači prostriedok 30 môže zostať zachytený a nemôže byť vyťahovaný bez kolízie. Otvory alebo lokalizované pružné deformácie umožňujú vnikanie zachytávacieho prostriedku 30 do roviny prijímacej plochy, zatiaľ čo pramene (alebo nedeformovaný materiál) prijímacej plochy, vložené medzi otvory (alebo deformované plochy) bránia vyťahovaniu alebo uvoľňovaniu upevňovacieho systému 20, pokiaľ je to požadované užívateľom, alebo dokiaľ pevnosť upevňovacieho systému 20 v lúpaní alebo v šmyku sa inak prekročí. Prijímacia plocha môže byť rovinná alebo zakrivená.

Prijímacia plocha majúca pramene alebo vlákna sa považuje za „doplnkovú”, ak otvory medzi prameňmi alebo vláknami majú takú veľkosť, že dovoľujú najmenej jednému zachytávaciemu prostriedku 30 preniknúť do roviny prijímacej plochy, a pramene majúce takúto veľkosť, že sú zachytávané zachytávacími prostriedkami 30. Prijímacia plocha, ktorá je lokálne deformovateľná, sa nazýva „doplnková”, ak aspoň jeden zachytávači prostriedok 30 je schopný pôsobiť lokálne rušenie v rovine prijímacej plochy, ktoré vzdoruje snímaniu alebo oddeľovaniu upevňovacieho systému 20 od prijímacej plochy.

Vhodné prijímacie plochy zahrňujú zosietené peny, úplety, netkané materiály a slučkové materiály spojené s očkami.

Na vyšetrenie zložiek upevňovacieho systému 20 a jednotlivých výbežkov 22 do väčších podrobností je treba, aby podklad 24 upevňovacieho systému 20 bol dostatočne pevný na zabránenie odtrhávania a oddeľovania medzi jednotlivými výbežkami 22 upevňovacieho systému 20, pričom je treba, aby súčasne bol plochou, ku ktorej budú výbežky 22 ľahko prilípať a budú schopné pripojenia k výrobku, ktorý má byť upevnený, ako je požadované užívateľom. Pod pojmom „pripojenie” sa tu rozumie stav, keď prvý člen alebo zložka je upevnená alebo pripojená ku druhému členu alebo zložke, a to buď priamo alebo nepriamo, kde prvý člen alebo zložka je pripevnený alebo pripojený k medziľahlému členu alebo zložke, ktorý sám je pripevnený alebo pripojený ku druhému členu alebo zložke. Združenie medzi prvým členom alebo zložkou je určené na zotrvanie počas života predmetu. „Podklad” je akákoľvek plocha, ku ktorej je pripojený jeden alebo viac výbežkov 22.

Podklad 24 by tiež mal byť schopný valcovania, a rovnako byť schopný vydržať bežné výrobné procesy, byť poddajný, takže môže byť ohýbaný na požadovaný tvar, a byť schopný odolávať teplu tekutých výbežkov 22, ktoré sa na ňom ukladajú bez toho, že by došlo k jeho roztavovaniu alebo bez toho, že by došlo ku škodlivým účinkom než výbežky 22 stuhnú. Podklad 24 by tiež mal byť k dispozícii v rôznych šírkach. Vhodné podklady 24 zahrnujú úplety, tkaniny, netkané textílie, gumové a vinylové fólie a obzvlášť polyolefínové fólie a výhodne papier z kraftovej celulózy. Biely kraftový (sulfátový) papier majúci základnú hmotnosť 0,08 kg/m² sa javí ako vhodný.

Základňa 26 výbežku 22 je obvykle rovinná časť výbežku 22, ktorá je pripojená k podkladu 24 a prilieha k blízkemu koncu drieku 28 výbežku. Pod pojmom „základňa” sa tu rozumie tá časť výbežku 22, ktorá je v priamom dotyku s podkladom 24 a podporuje driek 28 výbežku 22. Nie je potrebné, aby bolo vidieť rozhranie medzi základňou 26 a driekom 28 výbežku 22. Je len dôležité, aby driek 28 sa neoddeľoval od základne 26 a základňa 26 sa neoddeľovala od podkladu 24 počas použitia.

Prierez 26 základne by mal zaistiť dostatočnú konštrukčnú celistvosť, a teda plochu pre požadovanú pevnosť proti odlupovaniu a strihu upevňovacieho systému 20, založenú na hustote kombinácie výbežkov 22 a dĺžke driekov 28 jednotlivých výbežkov 22 a ďalej zaistiť primeranú adhéziu na podklad 24. Ak je použitý ďalší driek 28, základňa 26 by mala mať všeobecne väčšiu prierezovú plochu na zaistenie dostatočnej adhézie na podklad 24 a primeranú konštrukčnú celistvosť.

Tvar päty základne 26 na podklade 24 nie je dôležitý a môže byť rozšírený v akomkoľvek smere na zaistenie väčšej konštrukčnej celistvosti, a tak väčšej odolnosti proti odlupovaniu v tomto smere. Pod pojmom „päta” sa tu rozumie dotyková plocha základne 26 na podklade 24. Pomer strán päty by nemal byť príliš veľký, inak výbežok 22 sa môže stať nestabilný, keď je vystavený silám rovnobežným s kratšou stranou päty. Pomer strán menší ako okolo 1,5 : 1 je považovaný za vhodný a všeobecne je považovaná za výhodnejšiu kruhová päta.

Pre tu opisované uskutočnenie je vhodná základňa 26, majúca pätu spravidla kruhového prierezu a priemer približne 0,76 až 1,27 mm. Ak je požadované vytvoriť upevňovací systém 20, majúci väčšiu pevnosť proti lúpaniu alebo strihu v obzvláštnom smere, prierezová plocha základne 26 môže byť zmenená pre rozšírenie veľkosti v tomto smere, takže pevnosť a konštrukčná celistvosť proti osi kolmej na tento smer vzrastie. Táto obmena pôsobí, že výbežky 22 sú silnejšie, keď sú ťahané v rozšírenom smere základne 26.

Driek 28 prilieha k základni 26 a vybieha smerom von zo základne 26 a podkladu 24. Pod pojmom „driek” sa tu rozumie tá časť výbežku 22, ktorá je umiestnená medzi ľahle a prilieha k základni 26 a zachytávaciemu prostriedku 30. Driek 28 zaisťuje pozdĺžny odstup zachytávacieho prostriedku 30 od podkladu 24. Pod pojmom „pozdĺžny” sa tu rozumie smer majúci tvarovú zložku smerom od podkladu 24, pričom sa v tomto smere zväčšuje kolmá vzdialenosť od roviny podkladu 24 v základni 26 výbežku 22. Ak nie je uvedené inak, ide o smer majúci vektorovú zložku smerom k takej rovine podkladu 24.

Ku drieku 28 a základni 26 každého výbežku 22 je pridružený začiatok 36. „Začiatok” drieku 28 je bod, ktorý môže byť uvažovaný ako stred základne 26 a nachádza sa v typickom prípade vnútri päty základne 26. Začiatok 36 je viditeľný pri pohľade na výbežok 22 zo strany. Pohľad ”zo strany” je pohľad v akomkoľvek smere vedenom radiálne ku drieku a základni 26, ktorý je tiež rovnobežný s rovinou podkladu 24. Ak je upevňovací systém vyrábaný podľa ďalej opisovaného postupu, je výhodné, ale nie nevyhnutné, aby pohľad na výbežok 22 bol vedený v priečnom smere stroja vzhľadom na dráhu podkladu 24 štrbinou 70, keď sa určuje začiatok 36.

Zistí sa bočná vzdialenosť medzi odľahlými okrajmi päty základne pre obzvláštne uvažovaný bočný pohľad, a táto vzdialenosť sa rozpolí, čím sa získa stred základne pre takýto pohľad. Keď sa polí päta základne 26 pre obzvláštne uvažovaný bočný pohľad, neberie sa zreteľ na menšie poruchy kontinuity (ako prechody drsnosti vyplývajúce z pripojenia k podkladu 24). Tento bod je začiatok 36 drieku 28.

Driek 28 zviera uhol α s rovinou podkladu 24. Pod pojmom „rovina podkladu” sa tu rozumie plochá rovinná plocha podkladu 24 na základni 26 hlavného uvažovaného výbežku 22. Uhol α sa určuje nasledovne. Výbežok 22 sa prehliada v pohľade z profilu. „Pohľad z profilu” na výbežok 22 je buď jeden z dvoch obzvláštnych bočných pohľadov a zisťuje sa nasledovne. Výbežok 22 sa vizuálne prehliadne z bočných pohľadov, takže sa stane zjavným smer majúci maximálne bočné vybiehanie. „Bočné vybiehanie” je vzdialenosť v smere do strany a rovnobežnom s rovinou podkladu 4 zo stredu základne 26 v takom pohľade, t. j. začiatku 36 drieku 28, k priemeru najvzdialenejšieho bočné odľahlého bodu na výbežku viditeľnom v takom pohľade, keď je taký bod pozdĺžne a kolmo premietaný smerom dolu na rovinu podkladu 24.

Bude zrejmé odborníkom v odbore, že maximálne bočné vybiehanie 38 je to, ktoré zodpovedá najväčšej vzdialenosti od vonkajšieho obvodu drieku 28 alebo zachytávacieho prostriedku 30 od opačnej strany základne 26. Bočný pohľad na výbežok 22, ktorý maximalizuje bočné vybiehanie 38, je profilový pohľad na takýto výbežok 22. Bude tiež zrejmé odborníkom v odbore, že ak sa upevňovací systém 20 vyrába spôsobom neskôr opisovaným, je maximálne bočné vybiehanie 38 v typickom prípade rovnobežné so smerom priechodu strojom a teda profilový pohľad je orientovaný v smere naprieč priechodu strojom. Bokorys znázornený na obr. 1 je jeden z profilových pohľadov na výbežok 22. Bude ďalej zrejmé odborníkom v odbore, že je možný ešte ďalší profilový pohľad spravidla 180° proti znázornenému profilovému pohľadu (takže maximálne bočné vybiehanie 38 je orientované smerom doľava od pozorovateľa). Ktorýkoľvek z obidvoch profilových pohľadov sa spravidla rovnako dobre hodí na definovanie opisovaného spôsobu.

Začiatok 36 drieku sa nachádza, ako bolo opísané, s výbežkom 22 v profilovom pohľade. Pri stálom udržovaní drieku 22 v profilovom pohľade sa pomyselná rezná rovina 40 - 40, všeobecne rovnobežná s rovinou podkladu 24, potom uvedie do dotykovej polohy s obvodom výbežku 22 v bode alebo segmente výbežku 22, majúceho najväčšiu kolmú vzdialenosť od roviny podkladu 24. Toto zodpovedá časti výbežku 22 majúceho najvyššiu výškovú polohu. Kolmá vzdialenosť od pomyselnej reznej roviny 40 - 40 k ploche podkladu 24, ku ktorej sú základne 26 výbežkov pripojené, vymedzuje „výšku” výbežku 22. Pomyselná rezná rovina 40 - 40 sa potom uvedie o jednu štvrtinu takej najväčšej kolmej vzdialenosti bližšie k podkladu od bodu najvyššej výškovej polohy, takže pomyselná rezná rovina 40 - 40 zachytáva výbežok 22 vo výškovej polohe troch štvrtín kolmej vzdialenosti od roviny podkladu 24 k bodu výbežku 22 v pozdĺžnom smere najvzdialenejšom od podkladu 24.

Pomyselná rezná rovina 40 - 40 sa potom použije na určenie troch bodov na výbežku 22. Prvý bod je bod, kde rezná rovina zachytáva prednú hranu 42 výbežku 22 a je označovaná ako 75 %-ný predný bod 44. „Predná hrana” je vrchol obvodu drieku 28, ktorý je v pozdĺžnom smere orientovaný smerom od roviny podkladu 24. Druhý bod je uložený v uhle 180° okolo stredu výbežku 22 a je to bod, kde rezná rovina 40 - 40 zachytáva zadnú hranu 46 výbežku 22 a je označovaná ako 75 %-ný zadný bod 48. „Zadná hrana” je vrchol obvodu drieku 28, ktorý je v pozdĺžnom smere orientovaný smerom k podkladu 24 a je spravidla uložený na opačnej strane vzhľadom na prednú hranu 42. Priamka spájajúca tieto dva body patrí samozrejme do reznej roviny 40 - 40 a je polená na získanie stredného bodu 47 pomyselnej reznej roviny 40 - 40. Potom je vedená priamka spájajúca stredný bod 47 pomyselnej reznej roviny 40 - 40 so začiatkom 36 drieku 28 v základni 26. Zovretý uhol a, ktorý táto priamka vymedzuje vzhľadom na rovinu podkladu 24, je uhol α drieku 28.

Inak povedané, je uhol a, ktorý driek 28 zviera s rovinou podkladu 24, pravouhlý doplnok toho uhla najvzdialenejšieho od kolmice vymedzovanej priamkou, ktorá sa nachádza v ktoromkoľvek pohľade zo strany spájajúcej stredný bod 47 reznej roviny a začiatok 36. Najmenší uhol zvieraný s rovinou podkladu 24, keď je táto priamka sledovaná v akomkoľvek smere radiálne ku drieku 28, a obzvlášť začiatku 36, pričom tento smer je všeobecne rovnobežný s rovinou podkladu 24 a je ortogonálny ku kolmici, je teda uhol α drieku. Je potrebné si povšimnúť to, že keď je výbežok 22 sledovaný približne v smere priechodu strojom, bu de zreteľný uhol a okolo 90°. Ako bolo uvedené, je však uhol a, ktorý má byť meraný, uhol odchyľujúci sa najviac od kolmice a ide spravidla o uhol a, ktorý je určovaný pri pohľade na výbežok 22 z profilu, v typickom prípade v reze priečne strojom.

Uhol a drieku 28 môže byť kolmý na rovinu podkladu 24, alebo ide výhodne o ostrý uhol vzhľadom na túto rovinu na zaistenie požadovanej pevnosti v obzvláštnom smere, pričom tento smer je všeobecne rovnobežný s maximálnym bočným (pozdĺžnym) vybiehaním 38. Čím viac sa však uhol a drieku 28 vychyľuje viac od kolmice, tým viac to má za následok špecifickú strihovú pevnosť v smere do strany (bočným smerom). Pre tu opisované uskutočnenie sa ukazuje ako vhodný driek 28 majúci uhol a medzi okolo 30° a okolo 70°, výhodne okolo 80°. Ak uhol drieku 28 je menší ako okolo 80°, uvažuje sa v každom prípade driek 28 ako orientovaný nie kolmo proti rovine podkladu 24 (bez ohľadu na jeho bočnú orientáciu).

Priemer 49 zachytávacieho prostriedku 49 sa tiež meria z profilového pohľadu. Je to maximálny priemer vydutia blízko vzdialeného konca zachytávacieho prostriedku 30 a je spravidla kolmý na priemet osi drieku 28 a zachytávacieho prostriedku 30.

Predchádzajúce meranie sa ľahko vykoná pri použití dostupného goniometra. Ak je požadované presnejšie meranie, bude odborníkom v odbore jasné, že určenie profilového pohľadu, začiatku 36, reznej roviny 40 - 40, 75 % bodov 44, 47 a 48 a uhla a drieku 28 môže byť výhodne uskutočnené urobením fotografie výbežku 22 a odvodením cez mierku z tejto fotografie. Ako dobre vhodný na tento účel sa videl riadkovací elektrónový mikroskop typu dostupného na trhu. V prípade potreby môže byť uskutočnených niekoľko fotografií na určenie maximálneho bočného vybiehania 38 a ktoréhokoľvek profilového pohľadu.

Driek 28 by mal v pozdĺžnom smere vybiehať zo základne 26 na vzdialenosť dostatočnú na to, aby zaistila odstup zachytávacieho prostriedku 30 od podkladu vo výške, ktorá dovoľuje, aby zachytávači prostriedok 30 ľahko zachytil pramene alebo vlákna na prijímacej ploche alebo do nich zabral. Relatívne dlhý driek 28 zaisťuje výhodu v tom, že môže vniknúť hlbšie do prijímacej plochy, čím sa dovolí, že zachytávači prostriedok môže zachytiť alebo zabrať do väčšieho počtu prameňov alebo vlákien. Obrátene poskytuje relatívne kratšiu dĺžku drieku 28 výhodu v tom, že vznikne relatívne silnejší výbežok 22, ale tiež poskytuje v zodpovedajúcej miere menšie prenikanie do prijímacej plochy a môže byť preto nevhodná na prijímacie plochy, ako je vlna alebo voľne prepletené materiály, ktoré majú menej husto uložené pramene alebo vlákna.

Ak sa použije pletený alebo tkaný materiál prijímacej plochy, je vhodný relatívne kratší driek 28 majúci pozdĺžnu dĺžku od podkladu 24 k bodu alebo segmentu najvyššej výškovej polohy okolo 0,5 mm, výhodne najmenej 0,7 mm. Ak sa použije vysoký našuchorený materiál majúci mernú veľkosť väčšiu ako okolo 0,9 mm, je vhodnejší relatívne dlhší driek 28 majúci väčší pozdĺžny rozmer najmenej okolo 1,2 mm, výhodne najmenej okolo 2,0 mm. Keď sa dĺžka drieku 28 zväčšuje a pevnosť v šmyku v zodpovedajúcej miere klesá, hustota výbežkov 22 upevňovacieho systému 20 môže byť zvýšená pre kompenzáciu takej straty šmykovej pevnosti.

Ako je opísané, určuje pozdĺžna dĺžka drieku 28 pozdĺžny odstup zachytávacieho prostriedku 30 od podkladu 24. „Pozdĺžny odstup” je najmenšia kolmá vzdialenosť od roviny podkladu 24 k obvodu zachytávacieho prostriedku 30. Na zachytávači prostriedok 30 konštantnej geometrie sa pozdĺžny odstup zachytávacieho prostriedku 30 od podkla du 24 zväčšuje so zväčšujúcou sa dĺžkou drieku 28 v pozdĺžnom smere. Dobré zachytávanie alebo záber a pridržovanie prameňov alebo vlákien prijímacej plochy zachytávacím prostriedkom 30 upevňovacieho systému 20 zaisťuje pozdĺžny odstup, ktorý je najmenej dvojnásobný ako priemer uvedeného prameňa alebo vlákna, a výhodne desaťkrát taký veľký, ako je priemer vlákna alebo prameňa. Pre tu opisované uskutočnenie v typickom prípade je vhodný výbežok 20 majúci pozdĺžny odstup okolo 0,2 mm až okolo 0,8 mm.

Tvar prierezu drieku 28 nie je rozhodujúci. Driek 28 tak môže mať akýkoľvek požadovaný prierez, podľa uvedených parametrov týkajúcich sa prierezu základne 26. „Prierez ” je rovinná plocha akejkoľvek časti výbežku 22, vedená kolmo na driek 28 alebo zachytávači prostriedok 30. Driek 28 je výhodne skosený pre znižovanie prierezovej plochy keďže sa vzdialený koniec drieku 28 a zachytávači prostriedok 30 výbežku 22 v pozdĺžnom smere a do strany (bočné) približujú. Toto usporiadanie zaisťuje zodpovedajúci úbytok momentu zotrvačnosti drieku 28 a zachytávacieho prostriedku 30, čo má za následok takmer konštantné napätie, keď sa separačné sily vedú na upevňovací systém 20, a tým sa zmenšuje množstvo nadbytočných materiálov zahrnutých vo výstupku 22.

Na udržiavanie požadovanej geometrie v širokom rozpätí veľkostí výbežku 22 je možné použiť rovnomerný priemer prierezových plôch na stanovenie mierok výbežkov 22. Jeden pomer, ktorý spravidla riadi celkové zužovanie výbežku 22, je pomer plochy priemeru základne 26 k ploche prierezu výbežku 22 v najvyššej polohe výbežku 22. Ako bolo uvedené, pojem „najvyššia poloha” sa vzťahuje na ten bod alebo segment drieku 28 alebo zachytávači prostriedok 30, ktorý' má najväčšiu kolmú vzdialenosť od roviny podkladu 24. V typickom prípade funguje dobre výbežok 22, majúci pomer prierezovej plochy základne 26 k najvyššej prierezovej ploche najvyššej polohy v rozpätí od okolo 4 : 1 do okolo 9:1.

Na tu preberané uskutočnenie sa ukázal ako vhodný všeobecne kruhový driek 28, ktorý sa zužuje zo základne o priemer s veľkosťou od okolo 0,76 mm do okolo 1,27 mm, ako bolo uvedené, do priemeru najvyššieho miesta od okolo 0,41 mm do okolo 0,51 mm. Konkrétne poskytuje všeobecne priemer kruhového prierezu okolo 0,46 mm v mieste najvyššej polohy prierezovú plochu okolo 0,17 mm². Všeobecne kruhový prierez základne 26 s priemerom okolo 1,0 mm poskytuje prierezovú plochu základne okolo 0,81 mm². Táto konštrukcia má za následok pomer prierezovej plochy základne k prierezovej ploche v najvyššom mieste okolo 5 : 1, čo je v rámci uvedeného rozpätia.

Zachytávači prostriedok 30 je pripojený ku drieku 28 a výhodne prilieha ku vzdialenému koncu drieku 28. Zachytávači prostriedok 30 vyčnieva radiálne smerom von a zvonka od obvodu drieku 28 a môže mať ďalej zložku, ktorá vybieha pozdĺžne, t. j. jc orientovaná smerom k podkladu 24 alebo od neho. Pod pojmom „zachytávači prostriedok” sa tu rozumie akýkoľvek výbežok vybiehajúci bočné vzhľadom na obvod drieku 28 (iný ako malé nerovnosti na obvode drieku 28), ktorý vzdoruje oddeľovaniu alebo snímaniu z prijímacej plochy. Pojem „obvod” znamená plochu mimo výbežku 22. Pojem „radiálne” znamená od kolmice na podklad 24 alebo k tejto kolmici, pričom táto kolmica prechádza začiatkom 36, ktorý leží spravidla v strede päty základne 26.

Zachytávači prostriedok 30 má tvarovú zložku rovnobežnú s rovinou podkladu a zložku orientovanú krovine podkladu 24. Môže mať tak bočnú, ako i pozdĺžnu zložku. Nie je dôležité, aby výbežok 22 mal viditeľne ostro vyme dzené zakončenie konca drieku 28, odľahlého od podkladu. Ohraničenie medzi driekom 28 a zachytávacím prostriedkom 30 nemusí byť naopak vôbec rozoznateľné. Je len potrebné, že pozdĺžne orientované líce obvodu drieku 28 je prerušené, takže zachytávači prostriedok 30 má líce s vektorovou zložkou rovnobežnou s rovinou podkladu 24 a obrátenou k nej.

Zachytávači prostriedok 30 môže mať bočné vybiehanie 38 väčšie ako driek 28 alebo naopak, podľa potreby. Ako je znázornené na obrázkoch, zachytávači prostriedok 30 je výhodne všeobecne oblúkový a môže byť tvarovaný do zvinutej zahnutej krivky. Ak má zachytávači prostriedok 30 zahnutú krivku, zachytávači prostriedok 30 zahrnuje segment, ktorý' sa pozdĺžne približuje podkladu v základni alebo v polohe s bočným odstupom od základne 26. Tento segment je bočné orientovaný smerom ku drieku 28, i keď segment nemusí byť nutne orientovaný k začiatku 36.

Zachytávači prostriedok 30 každého výbežku v množine výbežkov 22, tvoriaci upevňovací systém 20, môže byť orientovaný do strany (bočné) v podstate rovnakom smere, ak sú požadované relatívne jednosmerne prevládajúce vlastnosti upevňovacieho systému, ako je pevnosť proti lúpaniu a pevnosť v šmyku, alebo môže byť náhodne orientovaný na zaistenie v podstate izotropných vlastnosti v bočných smeroch. Zachytávači prostriedok 30 môže byť tvorený háčikovitými hrotmi, ktoré vybiehajú v podstate z jednej strany drieku 28 pri vymedzovaní v podstate konvexného obrysu a prenikajú do otvoru prijímacej plochy na zachytávanie prameňov alebo vlákien prijímacej plochy na vnútornom polomere zakriveného zachytávacieho prostriedku 30. Vzájomná kolízia medzi zachytávacím prostriedkom 30 a prameňmi vlákien prijímacieho povrchu bráni uvoľňovaniu upevňovacieho systému 20 od prijímacej plochy, až sa presiahne pevnosť upevňovacieho systému v odlupovaní a v šmyku. Zachytávači prostriedok 30 by nemal radiálne vyčnievať príliš ďaleko bočným smerom, lebo inak by nemusel zachytávači prostriedok 30 preniknúť do otvoru v prijímacej ploche. Prierez zachytávacieho prostriedku 30 by mal mať takú veľkosť, aby prenikol do otvorov v prijímacej ploche.

Prierezová plocha a geometria zachytávacieho prostriedku 30 nie sú rozhodujúce, pokiaľ má zachytávači prostriedok 30 konštrukčnú celistvosť, ktorá zaisťuje dostatočnú pevnosť v šmyku a ohybe na pokrytie požadovaných pevností v odlupovaní a v šmyku pri upevňovacom systéme 20 majúcom pole výbežkov 22 danej hustoty. Pre tu opísané uskutočnenie je tu vhodný zachytávači prostriedok 30 v tvare hákovitého hrotu majúceho maximálne bočné vybiehanie 38 v smere do strany od stredu základne k odľahlému bočnému obvodu od okolo 0,79 mm do okolo 1,4 mm.

Ak sa zvolí zoskupenie výbežkov 22 pre upevňovací systém 20, môže byť zoskupenie výbežkov 22 usporiadané v akejkoľvek kombinácii a hustote podľa požiadaviek na docielenie pevností proti odlupovaniu a šmyku, požadované na obzvláštnu aplikáciu upevňovacieho systému 20. Všeobecne sa zvyšuje so zvyšovaním hustoty zoskupenia výbežkov úmerne odolnosť proti odlupovaniu a šmyku lineárnym spôsobom. Jednotlivé výbežky 22 by nemali byť uložené tak tesne vedľa seba, aby kolidovali so zachytávacími prostriedkami 30 susedných výbežkov 22 a bránili ich zachytávaniu prameňov a vlákien prijímacej plochy. Ak sú výbežky 22 uložené príliš tesne vedľa seba, môže dôjsť k zhusteniu prameňov alebo vlákien prijímacej plochy, ktoré vedie k zakrývaniu otvorov medzi prameňmi alebo vláknami. Obrátene by výbežky 22 nemali byť umiestnené od seba v príliš veľkých odstupoch tak, aby vyžadovali nadmernú plochu podkladu 24 na poskytnutie upevňovacieho systému 20 priemernej pevnosti v šmyku a odlupovaniu.

Je vhodné usporiadať zoskupenie výbežkov 22 v radách tak, že každý výbežok 22 má spravidla rovnaký odstup od susedného výbežku 22. Rady sú spravidla orientované v smere priechodu strojom a smere priečne priechodu strojom podľa výrobného postupu opísaného a definovaného neskôr. Všeobecne by každý rad výbežkov 22 v smere priechodu strojom a v smere priečne priechodu strojom mal byť umiestnený v rovnakom odstupe od susedného radu výbežkov v smere výbežkov 22 v smere priechodu strojom a v smere priečne priechodu strojom na zaistenie všeobecne rovnomerného napäťového poľa v upevňovacom systéme 20 a prijímacej ploche, keď sú vyvíjané separačné sily na upevňovací systém 20 a prijímaciu plochu.

Pod pojmom „rozstup” sa tu rozumie vzdialenosť, meraná buď v smere priechodu strojom alebo priečne priechodu strojom, medzi stredmi piet základní 26 výbežkov 22 v priľahlých radách. V typickom prípade je vhodný upevňovací systém 20 majúci množinu výbežkov 22 s rozstupom od okolo 1,02 mm do okolo 5,08 mm v obidvoch smeroch, pričom rozstup okolo 2,03 mm je považovaný za najvýhodnejší. Susedné rady v smere naprieč stroja sú výhodne posunuté o približne polovicu rozstupu v priečnom smere stroja pre zdvojnásobenie vzdialenosti v smere stroja medzi susednými radami naprieč stroja.

Výbežky 22 môžu byť uvažované ako usporiadané v matici na mriežke s veľkosťou jedného štvorcového centimetra majúceho množinu výbežkov 22 s okolo 2 do okolo 10 radov výbežkov 22 na centimeter tak v smere stroja, ako i v smere naprieč strojom, výhodne okolo 5 radov výbežkov 22 na centimeter v každom smere. Táto mriežka bude mať za následok vytvorenie upevňovacieho systému 20 majúceho okolo 4 až 100 výbežkov 22 na štvorcový centimeter podkladu 24.

Výbežky 22 upevňovacieho systému 20 môžu byť vytvorené z tepelne citlivého materiálu, ktorý je stabilný a udržuje tvar vzhľadom na svoju pevnosť, ale nie je taký krehký, že by došlo k zlyhaniu, keď je upevňovací systém vystavený separačným silám. Pod pojmom „tepelne citlivý” sa tu rozumie vlastnosť materiálu, ktorý sa postupne mení z pevného stavu do kvapalného stavu pri vyvíjaní tepla. Ako zlyhávanie sa považuje stav, keď sa výbežok 22 zlomil alebo už ďalej nemôže odolávať reakcii v prítomnosti oddelovacích síl. Výhodne má materiál modul pružnosti v ťahu podľa ASTM D-638 od okolo 241 MPa do okolo 310 MPa.

Ďalej by mal mať materiál výbežkov dostatočne nízku teplotu topenia na zaistenie ľahkého spracovania a relatívne vysokú viskozitu na zaistenie lepkavej a tuhej konzistencie pri teplotách blízkych teplote topenia materiálu, takže drieky 28 môžu byť preťahované a zachytávači prostriedok 30 môže byť ľahko tvarovaný podľa opisovaného spôsobu výroby. Je tiež dôležité, aby výbežky 22 boli viskoelastické, aby sa umožnila väčšia obmena parametrov ovplyvňujúcich štruktúru výbežku 22, a obzvlášť geometria zachytávacieho prostriedku 30. Vhodný je materiál majúci komplexnú viskozitu od okolo 20 do okolo 100 Pa.s pri teplote ukladania na podklad 24.

Viskozita môže byť meraná mechanickým spektrometrom pri použití dynamického operačného módu pri vzorkovanej frekvencii 10 Hz a 10 % materiálovom namáhaní. Je dávaná prednosť kotúčovitej alebo doskovitej geometrii, obzvlášť s kotúčom majúcim polomer okolo 12,5 mm a medzerou okolo 1,0 mm medzi kotúčom a doskou.

Výbežky 22 sú výhodne vytvorené z termoplastického materiálu. Pod pojmom „termplastický” sa rozumejú nezosietené polyméry tepelne citlivého materiálu, ktorý tečie pri aplikácii tepla alebo tlaku. Adhézne termoplasty taviteľné za horúca sa obzvlášť dobre hodia na výrobu upevňovacieho systému 20 podľa vynálezu, najmä podľa opisovaného a definovaného postupu. Pod pojmom adhezívny a taviteľný za tepla sa rozumie viskoelastický termoplast, ktorý si podržiava zvyškové napätie pri stuhnutí z kvapalného stavu. Polyesterové a polyamidové adhezívne termoplasty taviteľné za horúca sú obzvlášť vhodné. Pod pojmom „polyestery” a „polyamidy” sa tu rozumejú reťazce, majúce opakujúce sa esterové a amidové jednotky.

Ak sa zvolí polyesterový adhezívny materiál taviteľný za tepla, ukazuje sa, že dobre pracuje adhezívny materiál, majúci komplexnú viskozitu okolo 23 + 2 Pa.s pri teplote okolo 194° C. Ak sa zvolí polyamidový adhezívny materiál taviteľný za horúca, ukázal sa ako dobre fungujúci materiál, majúci komplexnú viskozitu okolo 90 ± 10 Pa.s pri teplote okolo 204° C. Bolo zistené, že dobre funguje teplom taviteľný polyamidový adhezívny materiál.

Opísané výbežky 22 môžu byť vyrábané spôsobom zahrnujúcim ukladanie jednotlivých nespojitých množstiev (kvapiek v zmysle definície predmetu vynálezu) zahriateho, tepelne citlivého materiálu na podklad 24, ktorý sa pohybuje relatívne proti zvolenému prostriedku na ukladanie zahriateho tepelne citlivého materiálu. Konkrétnejšie sa pri spôsobe privádza tepelne citlivý alebo taviteľný materiál, ako je opísaný, zahrieva sa na najmenej topenia tak, že zahriaty tepelne citlivý materiál je v tekutom stave. Podklad 24 je privádzaný a dopravovaný relatívne vzhľadom na prostriedok na nanášanie tohto zahriateho materiálu. Použije sa prostriedok na nanášanie jednotlivých nespojitých množstiev (kvapiek v zmysle definície predmetu vynálezu) zahriateho, tepelne citlivého (ďalej taviteľného) materiálu. Nespojité množstvá taviteľného materiálu, sa ukladajú z nanášacieho prostriedku na podklad 24. Odborníkovi v odbore bude zrejmé, že nanášací prostriedok na ukladanie nespojitého množstva tepelne citlivého materiálu môže byť dopravovaný a podklad 24 môže byť držaný nepohyblivý alebo môže byť podklad dopravovaný a ukladací prostriedok je držaný nepohyblivý, na zaistenie relatívneho pohybu medzi podkladom 24 a ukladacim prostriedkom.

Počas ukladania nespojitých množstiev tepelne citlivého materiálu, ktoré tvoria výbežok 22, sú definované dva smery. Jeden smer, ďalej označovaný ako druhý smer, je smer v ktorom je podklad odťahovaný v okamihu prilipnutia taviteľného materiálu na podklad 24, alebo presnejšie povedané smer orientácie podkladu 24, v ktorom podklad opusti miesto dokončenia ukladania. Smer nie je na obr. 2 znázornený, a v praxi sa prejavuje ako dôsledok vychýlenia podkladu v štvrtom smere F4, v ktorom je odťahovaný zo štrbiny 70 medzi nanášacím valcom 72 a oporným valcom 74 pod uhlom δ vzhľadom na prvý smer Fl, v ktorom podklad vstupuje do štrbiny 70. To vyplýva z toho, že k ukladaniu kvapky na podklad nedochádza okamžite. I keď začiatočná zložka ukladania je orientovaná v začiatočnom smere Fo kolmom na podklad 24, nanášací valec 72 pokračuje počas ukladania v otáčaní, takže v okamihu, keď uloženie je dokončené (kvapka celkom opustí komôrkovú bunku 76 a prilipne na podklad 24), došlo k natočeniu smeru, v ktorom bola kvapka nakoniec vytiahnutá z komôrkovej bunky 76. Toto odchýlenie sa deje na malej ploche a nemôže byť preto na obr. 2 zreteľne znázornené. V podstate sa prejavuje tak, že neznázornený tretí smer (v ktorom je nanášanie dokončené) je odchýlený v malom uhle v smere hodinových ručičiek od začiatku smeru Fo (kolmého v prvom smere Fl), a neznázornený druhý smer je odchýlený v malom uhle od vodorovného prvého smeru Fl smerom ku štvrtému smeru F4. Tretí smer je teda definovaný ako smer, v ktorom je ukladanie taviteľného materiálu na pohybujúcom sa podklade 24 dokončované, zatiaľ čo druhý smer je definovaný ako smer orientácie podkladu 24 v okamihu, keď podklad opustí miesto dokončenia ukladania. Neznázornený druhý a tretí smer zvierajú neznázornený uhol beta. Podklad 24 je pod uhlom δ odťahovaný zo štrbiny 70 výhodne neznázomeným valcom.

Oblasťou dotyku taviteľného materiálu v zmysle vynálezu sa rozumie v danom uskutočnení všeobecne oblasť štrbiny medzi valcami 72, 74, počínajúc najužším miestom štrbiny 70, v ktorom začína taviteľný materiál opúšťať v začiatočnom smere Fo zvisle orientovanú komôrkovú bunku 76, a končiac polohou trochu pootočenou za týmto najužším miestom štrbiny 70 v smere 75, v ktorej je ukladanie kvapiek na podklad 24 dokončované v treťom smere a v ktorom podklad opustí miesto ukladania (a teda oblasť dotyku) v druhom smere. Druhý smer predstavuje dotykovú rovinu k opornému valcu 74 v tomto bode (alebo lepšie: povrchovej priamke). Ako je zrejmé z obr. 2, podklad 24 sa ďalej ohýba okolo oporného valca 74 a opúšťa ho v štvrtom smere F4, ktorý zodpovedá dotykovej rovine v bode (povrchovej priamke), kde podklad nadobúda priamočiary smer smerom k neznázomenému odoberaciemu valcu, ktorý' ho odťahuje.

Na zaistenie požadovaných vlastností v pevnosti v šmyku definovaných neskôr, je uhol beta výhodne tupý. Všeobecne sa tupý uhol beta viac blíži k hodnote okolo 100°, buď od väčších alebo menších uhlov, čo má v typickom prípade za následok vytvorenie upevňovacieho systému 20, majúceho relatívne väčšiu pevnosť v šmyku. Je možné odvodiť, že výhodný uhol okolo 100° sa môže trochu líšiť podľa nanášacieho prostriedku zvoleného na nanášanie zahriateho tepelne citlivého materiálu na podklad 24.

Počas procesu ukladania zahriateho taviteľného materiálu na podklad 24 výhodne vzniká rýchlostný rozdiel medzi dopravným podkladom 24 a ukladaným tepelne citlivým (taviteľným) materiálom. Takýto rýchlostný rozdiel sa považuje za „kladný”, ak rýchlosť podkladu v jeho doprednom pohybe je väčšia, ako je rýchlosť nanášacieho prostriedku, ako sú bunky 76 v nanášacom valci použitom na ukladanie horúceho tepelne citlivého (taviteľného) materiálu v bode ukladania takéhoto materiálu na podklad 24. Obrátene je lýchlostný rozdiel považovaný za „záporný”, ak rýchlosť dopravovaného podkladu 24 je menšia, ako je rýchlosť komôrkovej bunky 76 na ukladanie tepelne citlivého materiálu v bode ukladania takéhoto materiálu na podklad 24. Bude zrejmé odborníkom v odbore, že ak prostriedok na ukladanie zahriateho tepelne citlivého materiálu je držaný nepohyblivo a podklad 24 sa pohybuje, vzniká vždy kladný rýchlostný rozdiel. Vytvorením kladného rýchlostného rozdielu môžu viskoelastické reologické vlastnosti tepelne citlivého materiálu umožňovať preťahovanie materiálu v bočnom smere (do strany) a dodávať mu požadované upevňovacie vlastnosti, hlavne žiaducu pevnosť v šmyku.

Upevňovací systém 20 podľa vynálezu môže byť vyrábaný pri použití modifikovaného hĺbkotlačového procesu. Hĺbkotlač je dobre známa v odbore, ako dokladá patentový spis USA č. 4 643 130, na ktorý sa tu odvolávame. Ako je znázornené na obr. 2, podklad 24 môže byť posúvaný štrbinou 70 vytvorenou medzi proti sebe ležiacimi valcami, a to nanášacím valcom 72 a oporným valcom 74. Valce 72 a 74 majú v podstate vzájomne rovnobežné osi uložené v podstate rovnobežne s rovinou podkladu 24. Každý z valcov 72 a 74 sa otáča okolo svojej príslušnej osi, takže valce 72 a 74 majú v podstate rovnakú plochu a otáčajú sa rovnakým smerom v štrbine 70. V prípade potreby môžu mať valce 72 a 74 v mieste štrbiny 70 tiež v podstate vzájomne zhodné obvodové rýchlosti.

V prípade potreby tak nanášací valec 72, ako i oporný valec 74 môžu byť poháňané vonkajšou neznázomenou hnacou silou alebo jeden valec môže byť poháňaný vonkajšou hnacou silou a druhý valec môže byť poháňaný trecím záberom s prvým valcom. Ukázalo sa, že elektromotor na striedavý prúd s výstupným výkonom 1500 W poskytuje primeranú hnaciu silu. Otáčaním aktivujú valce 72 a 74 nanášací prostriedok na nanášanie ohriateho, tepelne citlivého materiálu na podklad 24 na tvorbu výbežkov 22. Valce 72 a 74 sa môžu otáčať pri rovnakých alebo rôznych obvodových rýchlostiach. Je len potrebné, aby sa obidva valce 72 a 74 otáčali v rovnakom smere v mieste štrbiny 70.

Nanášací prostriedok by mal byť schopný zaistiť teplotu materiálu výbežkov 22 tak v smere stroja, ako i priečne stroja a poskytnúť požadovanú hustotu výbežkov 22 v rámci poľa. Nanášací prostriedok by tiež mal byť schopný vytvárať výbežky majúce rôzne priemery základne 26 a výšky drieku 28. Nanášací valec 72 konkrétne vytvára nanášací prostriedok na nanášanie výbežkov 22 na podklade 24 v požadovanej plošnej kombinácii, opisovanej skôr, alebo inej kombinácii, podľa výrobného spôsobu podľa vynálezu.

Pojem „nanášací prostriedok” sa vzťahuje na zariadenie, ktoré dopravuje kvapalný materiál výbežku z voľného objemového množstva (jednotlivé kvapky v zmysle definície predmetu vynálezu) na podklad 24 v dávkovaniach zodpovedajúcich jednotlivým výbežkom 22. Pojem „nanášať“ znamená dopravovať materiál výbežkov z voľne loženej formy a jeho dávkovanie na podklade 24 v jednotkách zodpovedajúcich jednotlivým výbežkom 22.

Jedným vhodným nanášacím prostriedkom na nanášanie materiálu výbežkov na podklad 24 je matica jednej alebo viacerých komôrkových buniek 76 v nanášacom valci 72. Pod pojmom „komôrková bunka” sa tu rozumie akákoľvek dutina alebo iná zložka nanášacieho valca 72, ktorá prenáša materiál výbežkov zo zdroja na podklad 24 a ukladá tento materiál na podklad 24 v nespojitých jednotkách.

Prierezová plocha komôrkovej bunky 76, uvažovaná v povrchu nanášacieho valca 72, spravidla zodpovedá tvaru päty základne 26 výbežku 22. Prierez komôrkovej bunky 76 by mal byť približne rovný požadovanému prierezu základne 26. Hĺbka bunky 76 čiastočne určuje dĺžku výbežku 22 v pozdĺžnom smere, konkrétne kolmú vzdialenosť od základne 26 k bodu alebo segmentu najvyššej polohy. Zatiaľ čo však sa hĺbka bunky 76 zväčšuje na viac ako približne 70 % priemeru bunky 76, pozdĺžny rozmer výbežku 22 v podstate zostáva konštantný. K tomu dochádza preto, že nie všetok kvapalný materiál výbežku je vytiahnutý z komôrkovej bunky 76 a uložený na podklad 24. Vzhľadom na povrchové napätie a viskozite kvapalného materiálu výbežku jeho časť zostane v komôrkovej bunke 76 a nebude prenášaná do podkladu 24.

Pre tu opisované uskutočnenie primerane vyhovuje slepá, všeobecne valcovitá tvarovaná komôrková bunka 76 majúca hĺbku medzi okolo 50 a okolo 70 % priemeru. V prípade potreby môže byť komôrková bunka trochu zošikmená do tvaru zrezaného kužeľa na vyhovenie bežným výrobným procesom, ako je chemické leptanie.

V prípade tvarovania do tvaru zrezaného kužeľa by uhol zošikmenia komôrkovej bunky 76 nemal byť väčší ako okolo 45° na získanie výhodného zošikmenia drieku 28 a na poskytnutie pomerov základne k najvyššej polohe uvedených skôr. Ak zviera zošikmenie komôrkovej bunky 76 väčší uhol, môže to mať za následok výbežok 22 majúci príliš veľké zužovanie. Ak je zovretý uhol príliš malý alebo ak je komôrková bunka 76 valcová, môže to mať za násle dok driek 28 všeobecne rovnomerného prierezu, a teda vznik plôch s väčším napätím. Pre tu opisované uskutočnenie poskytuje vhodný výbežok 22 komôrková bunka 76 majúca zovretý uhol okolo 45°, priemer obvodu valca od okolo 0,89 mm do okolo 1,22 mm a hĺbku v rozpätí od okolo 0,25 mm do okolo 0,51 mm.

Nanášací valec 72 a oporný valec 74 by mali byť stláčané v rovine spájajúcej osi valcov na vytláčanie lepidla z komôrkových buniek 76 v nanášacom valci 72 na podklad 24 a na poskytovanie dostatočného trecieho záberu na poháňanie protiľahlého valca, pokiaľ nie je poháňaný zvonku. Oporný valec by mal byť trochu mäkší a poddajnej ší ako nanášací valec 72 na zaistenie pružného podkladania materiálu výbežkov, keď je ukladaný na podklade 24 z tlačového valca 72. Vhodný je oporný valec 74 majúci gumový povlak s tvrdosťou podľa Shora A od okolo 40 do okolo 60.

Teplota nanášacieho valca 72 nie je rozhodujúca, ale nanášací valec 72 by mal byť zahrievaný na bránenie tuhnutia výbežkov 22 počas prenosu zo zdroja ukladaním na podklad 24. Všeobecne je požadovaná teplota blízka teplote zdroja materiálu. Bolo zistené, že dobre funguje teplota nanášacieho valca 72 okolo 179 °C.

Je treba poznamenať, že môže byť potrebný chladiaci valec, ak je podklad 24 negatívne ovplyvňovaný teplom prenášaným z materiálu výbežkov. Ak je požadovaný chladiaci valec, môže byť vrazený do oporného valca 74 pri použití prostriedkov dobre známych v odbore. Toto usporiadanie je často potrebné, ak sa použije polypropylén, polyetylén alebo iný polyoleflnový podklad 24.

Materiál použitý na vytváranie jednotlivých výbežkov 22 musí byť udržovaný v zdroji, ktorý zaisťuje potrebnú teplotu na nanášanie výbežkov 22 na podklad 24. V typickom prípade je požadovaná teplota niečo nad teplotou topenia materiálu. Materiál sa považuje ako pri teplote topenia alebo nad teplotou topenia, ak jc materiál čiastočne alebo celkom v kvapalnom stave.

Ak je zdroj výbežkov udržovaný na príliš vysokej teplote, nemusí byť materiál výbežkov dostatočne viskózny a môže viesť ku tvorbe zachytávacích prostriedkov 30, ktoré sa smerom do strany (bočné) spájajú s výbežkami 22 priľahlými v smere stroja. Ak je teplota materiálu veľmi vysoká, výbežok 22 bude tiecť do malej, trochu pologuľatej tvarovanej kvapky, a zachytávači prostriedok 30 sa nevytvorí. Obrátene, ak je teplota zdroja príliš nízka, materiál výbežku sa neprenesie zo zdroja k prostriedku na ukladanie materiálu alebo následne sa nemusí správne prenášať z nanášacieho prostriedku 76 na podklad 24 v požadovanom zoskupení alebo kombinácii. Zdroj materiálu by tiež mal poskytnúť všeobecne rovnomerný teplotný profil materiálu, byť v spojení s prostriedkom na ukladanie adhézneho materiálu na podklad 24 a byť ľahko doplňovaný, keď sa materiál výbežkov spotrebuje,

Vhodný zdroj je žľab 80, v podstate spoločne roztiahnuteľný s tou časťou rozmeru priečne nanášacieho valca 72 stroja, ktorá má komôrková bunky 76, a priľahlý k nej. Žľab 80 má dno s uzatvoreným koncom, vonkajšiu stranu a konce. Vrch môže byť otvorený alebo uzatvorený. Vnútorná strana žľabu 80 je otvorená, dovoľujúca kvapalnému materiálu, ktorý' sa v žľabe 80 nachádza, voľne sa dotýkať a byť v spojení s obvodom nanášacieho valca 72, a vstupovať do komôrkových buniek 76 alebo byť v spojení s akýmkoľvek iným požadovaným prostriedkom na ukladanie tepelného citlivého materiálu na podklad 24.

Zdroj je zvonku zohrievaný známymi neznázornenými prostriedkami na udržovanie materiálu výbežkov v kvapalnom stave a na vhodnej teplote. Výhodná teplota je nad teplotou topenia, ale pod hodnotou, pri ktorej dochádza k význačnej strate viskoelasticity. V prípade potreby môže byť kvapalný materiál vnútri žľabu 80 zmiešaný alebo recirkulovaný na podporovanie homogenity a rovnomerného rozdelenia teploty.

Proti dnu žľabu 80 je umiestnený stierač 82, ktorý ovláda množstvo materiálu výbežku vedeného k nanáäaciemu valcu 72. Stierač 82 a žľab 80 sú udržované nepohyblivé, keď sa nanášací valec 72 otočí, čo dovoľuje stieraču 82 otierať obvod nanášacieho valca 72 a oškrabovať akýkoľvek materiál výbežkov, ktorý nie je uložený v jednotlivých komôrkových bunkách 76, z nanášacieho valca 72, a dovoľuje takému materiálu, aby bol recyklovaný. Toto usporiadanie dovoľuje materiálu výbežku aby bol ukladaný z komôrkových buniek 76 na podklad 24 v požadovanom poli podľa geometrie komôrkových buniek 76 na obvode nanášacieho valca 72. Ako je zjavné na obr. 2, leží stierač 82 výhodne vo vodorovnej rovine, obzvlášť vodorovný vrchol nanášacieho valca 72, ktorý leží pred miestom štrbiny 70 z hľadiska otáčania.

Potom, čo boli uložené na podklad 24, môžu byť výbežky 22 odrezané z nanášacieho valca 72 a komôrkovej bunky 76. V prípade potreby môže byť orezávanie dokončené ako samostatný pochod v spôsobe na orezávanie výbežkov 22 na zachytávači prostriedok 30 upevňovacieho systému a odpad. Pod pojmom „odpad” sa tu rozumie akýkoľvek materiál orezaný z výbežku 22, ktorý netvorí časť upevňovacieho systému 20. V závislosti na zostavení radu parametrov, ako sú ďalej uvádzané uhly, ktoré zaujíma podklad na výstupe zo zariadenia vzhľadom na smer vstupu a nanášania, rozdiel rýchlosti, viskozita zahriateho, tepelne citlivého materiálu, tvaru komôrkovej bunky 76, atď., nemusí byť samostatný orezávací krok potrebný. Orezávanie môže nastať v dôsledku toho, že podklad 24 je dopravovaný smerom od bodu nanášania.

Ak je použitý, mal by orezávací prostriedok 78 byť nastaviteľný na poskytovanie rôznych veľkostí výbežkov 22 a bočných vybiehaní 38 zachytávacieho prostriedku 30 a tiež zaistiť rovnobežnosť v poli v priečnom smere stroja. Pod pojmom „orezávací prostriedok” sa rozumie akékoľvek zariadenie alebo prvok, ktorý v pozdĺžnom smere oddeľuje odpad od upevňovacieho systému 20. Pojem „orezávať” sa týka oddeľovania odpadu od upevňovacieho systému 20, aký je opísaný. Orezávací prostriedok 78 by mal tiež byť čistý a nemal by korodovať, oxidovať alebo prenášať korózne látky a kontaminujúce látky (ako je materiál odpadu) na výbežky 22. Vhodný orezávací prostriedok je drôt 78 uložený všeobecne rovnobežne s osou valcov 72 a 74 a umiestnený s odstupom od podkladu 24, ktorý je trochu väčší, ako je kolmá vzdialenosť od výbežku 22 k podkladu 24.

Výhodne je drôt 78 elektricky vyhrievaný na zabránenie tvorby zhromažďovania roztaveného materiálu výbežkov 22 na orezávacom prostriedku 78, na kompenzovanie akéhokoľvek ochladzovania výbežkov 22, ku ktorému dochádza medzi okamihom, keď materiál výbežkov opustí zohriaty zdroj a okamihom, keď dochádza k orezávaniu, a na podporovanie preťahovania zachytávacieho prostriedku 30 smerom do strany (bočné). Zahrievanie orezávacieho prostriedku 78 by tiež malo zaistiť rovnomerné rozdelenie teploty v smere priečne strojom, takže sa vytvorí pole výbežkov 22 majúce v podstate rovnomernú geometriu.

Všeobecne môže byť s tým, ako stúpa teplota materiálu výbežkov, použitá relatívne chladnejšia teplota drôtu 78 orezávacieho prostriedku. Keď rýchlosť podkladu 24 klesá, dochádza k menej častej potrebe chladenia horúceho drôtu 78 pri orezávaní každého výbežku 22 a odpadu, čo umožňuje použitie drôtu 78 pri rovnakých teplotách s nižším prí konom. Je treba poznamenať, že keď sa teplota horúceho drôtu 78 zvyšuje, bude to mať za následok výbežok 22 majúci relatívne kratší driek 28. Obrátene sa bude dĺžka drieku 28 a bočná dĺžka zachytávacieho prostriedku 30 zvyšovať v obrátenom pomere, keď bude klesať teplota horúceho drôtu 78. Nie je potrebné, aby orezávací prostriedok 78 sa skutočne dotýkal výbežku 22 na to, aby mohlo dôjsť k orezávaniu. Výbežok 22 môže byť orezávaný vyžarovaným teplom vysielaným orezávacím prostriedkom 78.

Pre tu opisované uskutočnenie bol rozhodnutý ako vhodný chrómniklový drôt 78, majúci priemer okolo 0,51 mm zahrievaný na teplotu od okolo 343 °C do okolo 416 °C. Bude jasné, že nôž, laserový rezací alebo iný orezávací prostriedok 78 môže nahradzovať opísaný horúci drôt 78.

Je dôležité, aby orezávací prostriedok 78 bol uložený v polohe, ktorá dovoľuje, aby došlo k preťahovaniu materiálu výbežkov pred tým, ako je výbežok orezávaný od odpadu. Ak je orezávací prostriedok 78 uložený príliš ďaleko od roviny podkladu 24, materiál výbežku bude prechádzať pod orezávacím prostriedkom 78 a nebude ním zachytávaný, čím sa vytvorí veľmi tenký zachytávači prostriedok 30 výbežku 22, ktorý nebude umiestnený v riadnom odstupe od podkladu 24 alebo priľahlých výbežkov 22. Obrátene, ak orezávací prostriedok 78 je uložený príliš blízko k rovine podkladu 24, bude orezávací prostriedok 78 krátiť driek 28 a zachytávači prostriedok 30 sa nevytvorí.

Orezávací prostriedok 78 z horúceho drôtu, uložený vo vzdialenosti 14 mm až 22 mm, výhodne okolo 18 mm v smere priechodu strojom od miesta štrbiny 70, približne 4,8 mm až 7,9 mm radiálne smerom von od oporného valca 74 a približne 1,5 mm až 4,8 mm radiálne smerom von od nanášacieho valca 72, má polohu primerane uloženú pre tu opisovaný spôsob výroby.

Po uložení materiálu výbežkov 22 z komôrkovej bunky 76 na podklad 24 valce 72 a 74 pokračujú v otáčaní v smeroch 75, 75a vyznačených šípkami na obr. 2. To má za následok relatívny posun medzi dopravovaným podkladom 24 a komôrkovými bunkami 76, počas ktorého (pred orezávaním) materiál výbežku premosťuje priestor medzi podkladom 74 a nanášacím valcom 72. Relatívny posun pokračuje, materiál výbežkov sa preťahuje až dôjde k orezaniu a výbežok 22 je oddelený od komôrkovej bunky 76 nanášacieho valca 72. Pod pojmom „preťahovanie” sa tu rozumie zväčšovanie v lineárnom rozmere, kde aspoň časť prírastku sa stane v podstate trvalá na dobu životnosti upevňovacieho systému 20.

Ako je uvedené, môže byť tiež potrebné orezávať jednotlivé výbežky 22 od nanášacieho valca 72 ako časť procesu, ktorým sa tvorí zachytávači prostriedok 30. Keď je orezaný, je výbežok 22 v pozdĺžnom smere rozdelený na dve časti, a to koniec odľahlý od podkladu a zachytávači prostriedok 30, ktorý zostane ako súčasť upevňovacieho systému 20, a neznázomený odpad, ktorý zostáva s nanášacím valcom 72 a môže byť podľa potreby recyklovaný. Potom, čo sú výbežky 22 orezané od odpadu, je upevňovaciemu systému 20 dovolené stuhnúť skôr ako dôjde k dotyku výbežkov 22 s inými predmetmi. Po stuhnutí výbežkov 22 môže byť podklad 24 zvinutý do zvitku na ukladanie podľa potreby.

Podklad 24 môže byť dopravovaný štrbinou 70 v prvom smere Fl pri rýchlosti okolo 3 až 31 metrov za minútu. Podklad 24 môže byť ťahaný štrbinou 70 pri rýchlosti od približne o 25 % väčšej do približne o 15 % menšej, ako je obvodová rýchlosť uvedeného nanášacieho valca 72, čím s získava 25 %-ný kladný rýchlostný rozdiel až po 15 %-ný záporný rozdiel. Výhodne sa použije kladný rýchlostný

SK 283140 Β6 rozdiel najmenej 2 %. Ak sa použije zariadenie z obr. 2, rýchlosť dopravovaného podkladu 24 je preto najmenej okolo o 2 % väčšia, ako je povrchová rýchlosť nanášacieho valca 72.

Upevňovacie vlastnosti, najmä pevnosť v šmyku upevňovacieho systému 20 alebo jednotlivého výbežku 22, môžu byť tiež ovplyvňované vzájomným uhlom β druhého a tretieho smeru, uplatňujúcich sa v dynamických pochodoch tohto procesu, pričom druhý smer je smer orientácie podkladu v okamihu, keď opustí miesto nanášania kvapky taviteľného materiálu na podklad 24, ako už bolo vysvetlené, a tretí smer je smer, v ktorom je dokončované ukladanie zahriateho taviteľného materiálu na dopravovaný podklad 24, ako bolo rovnako vysvetlené. Podklad 24 je v okamihu, keď opustí miesto nanášania (oblasť dotyku), odťahovaný vzhľadom na prvý smer Fl, v ktorom vstúpil do štrbiny 70 medzi valce 72, 74, pod odklonovým uhlom gama, ktorý je ostrý uhol zvieraný medzi druhým smerom, v ktorom podklad opustí miesto nanášania, a prvým smerom Fl, vymedzujúcim na obr. 2 vodorovnú rovinu štrbiny 70. V typickom prípade sa bude zmenšovaním uhla gama medzi prvým smerom Fl a druhým smerom, alebo zmenšovaním uhla β medzi druhým smerom a tretím smerom dosahovať pri výslednom upevňovacom systéme 20 relatívne vyššia pevnosť v šmyku, ako podrobnejšie vyplýva z ďalej uvedených príkladov a grafov a ako je ďalej podrobnejšie opisované.

Tento vzťah všeobecne platí, bez ohľadu na relatívny rozdiel rýchlosti medzi dopravovaným podkladom 24 a prostriedkom na ukladanie zohriateho, tepelne citlivého materiálu na dopravovaný podklad 24. Tento vzťah tiež platí tak pre kladné rýchlostné rozdiely, ako i pre záporné rýchlostné rozdiely. Proces, pri ktorom je dopravovaný podklad 24 v okamihu ukladania ťahaný v tupom uhle β vzhľadom natretí smer s veľkosťou okolo 100° do okolo 110° a konkrétnejšie, kde je dopravovaný podklad 24 odťahovaný od prvého smeru Fl v okamihu nanášania v druhom smere, zvierajúcom odklonový uhol gama od okolo 5 do okolo 40°, je považovaný ako dobre fungujúci.

Z obr. 3 je všeobecne viditeľné, že keď vzrastá kladný rýchlostný rozdiel, klesá uhol a výbežkov 22 zvieraný s podkladom 24 a výbežky 22 sa viac orientujú do strany (bočné) a viac sa blížia smeru rovnobežnému so smerom podkladu 24. Tento vzťah platí a je v podstate lineárny pre dva zvolené odklonové uhly gama 15° a 35° medzi smerom Fl a druhým smerom, v ktorom je podklad 24 orientovaný v okamihu, keď opúšťa miesto nanášania, a zahrnuje rozpätie od záporného 11 %-ného rýchlostného rozdielu do kladného 16 %-ného rýchlostného rozdielu.

Ako je viditeľné z obr. 4, meria sa pevnosť v šmyku mechanického upevňovacieho systému v gramovej sile vzorky upevňovacieho systému 20 majúceho plochu okolo 4,84 cm². Táto vzorková veľkosť bola zvolená preto, že je dostatočne veľká a je typická pre veľkosti použité pri uvedenej aplikácii. Šmyková pevnosť sa skúša pri použití modelového materiálu ako prijímacej plochy. Šmyková sila môže byť meraná ťahaním upevneného upevňovacieho systému 20 a rovinou prijímacej plochy. Počas merania je uhol sklonu a výbežkov 22 všeobecne orientovaný v rovnakom smere, ako v ktorom je podklad 24 ťahaný ťažným strojom (výbežok 22 z obr. 1 je ťahaný doprava). Spôsob použitia na určenie odolnosti upevňovacieho systému 20 proti šmykovým silám je podrobnejšie opísaný v patentovom spise USA č. 4 699 622, na ktorý sa tu odvolávame z hľadiska opisu vhodnej techniky na meranie šmykových síl.

Podľa obr. 4 je viditeľné, že šmyková sila upevňovacieho systému 20 je vzťahnutá na uhol ct driekov 28 výbežkov 22, a teda k rýchlostnému rozdielu, a to na základe vzťahu vyznačeného na obr. 3. Ako je znázornené na obr. 4, je výhodné, aby uhol medzi driekmi 28 a podkladom 24 bol menší ako okolo 70° a výhodne menší ako okolo 65°, na udržovanie pevnosti v šmyku aspoň okolo 1000 g na 4,8 cm², pretože je viditeľné, že pevnosť v šmyku rýchle klesá, čím viac sa drieky 28 stávajú kolmo orientovanými vzhľadom na podklad nad rozpätím 65 až 70°. Tiež z obr. 4 je viditeľné, že pre všetky zaznamenané hodnoty zovretých driekových uhlov a sa získavajú väčšie pevnosti v šmyku, ak sa podklad 24 odťahuje od roviny štrbiny 70 pri odklonovom uhle gama 15° miesto väčšieho odklonového uhla gama 35°.

Z obr. 4 je viditeľné, že je všeobecne potrebné, aby uhol a medzi driekom 28 výbežku 22 a podkladom 24 bol menší ako 70°. Obzvlášť je žiaduci uhol a od okolo 20° do okolo 65°. Tento vzťah opäť platí pre obidva odklonové uhly gama medzi prvým smerom Fl vstupu do štrbiny 70 a druhým smerom, v ktorom je podklad 24 orientovaný v okamihu, keď opustí miesto dokončovania nanášania.

Obr. 5 znázorňuje vzťah medzi rýchlostným rozdielom dopravovaného podkladu 24 a pevnosťou v šmyku mechanického upevňovacieho systému 20 dosahovanú takýmto rýchlostným rozdielom. Na obrázku je vyznačený tak kladný, ako i záporný rýchlostný rozdiel. Z obr. 5 je však všeobecne viditeľné, že je žiaduci kladný rýchlostný rozdiel okolo 2 až 16 %. Tento vzťah opäť platí ako pre opisované odklonové uhly gama.

Iný faktor, ktorý môže byť zvážený odborníkmi v odbore, je polomer zakrivenia nanášacieho valca 72 a jeho vzťah k rýchlostnému rozdielu a odklonovému uhlu gama medzi prvým smerom Fl a druhým smerom. Keď klesá polomer zakrivenia nanášacieho valca 72, sú odpad a driek 38 výbežkov 22, ktorý sa tvorí, odťahované od podkladu 24 v uhle, ktorý v blízkosti štrbiny 70 je viac kolmý na rovinu prvého smeru Fl. Pri tuhnutí bude mať takýto výbežok 22 typicky relatívne väčší uhol a ako výbežok 22 vyrobený v podmienkach, ktoré sú podobné, okrem použitia väčšieho polomeru zakrivenia nanášacieho valca 72.

Aby nedošlo k poklesu šmykovej sily na základe vzťahu z obr. 4, mali by byť pri poklese polomeru zakrivenia nanášacieho valca 72 buď rýchlostný rozdiel alebo odklonový uhol gama alebo oboje tiež nižšie. Ak sa polomer zakrivenia nanášacieho valca 72 zväčšuje alebo zmenšuje bez zodpovedajúcej kompenzácie rýchlostného rozdielu alebo odklonového uhla gama, uhol a výbežku 22, a teda i šmyková pevnosť upevňovacieho systému 20 nemusia zodpovedať šmykovej pevnosti požadovanej na použitie. Najmä ak rýchlostný rozdiel a odklonový uhol gama nezodpovedá polomeru zakrivenia nanášacieho valca 72, môže byť prečnievajúca odpadová časť výbežku 22 orientovaná príliš kolmo vzhľadom na podklad 24 a pri tuhnutí môže byť uhol sklonu a výbežku 22 väčší, ako je požadované, čo má za následok upevňovací systém 20 s menšou pevnosťou v šmyku, ako je požadované.

Na zaistenie zlepšeného upevňovacieho systému 20 podľa vynálezu je dôležité použiť so zariadením na výrobu upevňovacieho systému 20 prostriedok udeľujúci jednotlivo nanášaným množstvám ukladaného tepelne citlivého materiálu vektorovou orientáciou v základni 26 výbežku 22, ktorá nie je ortogonálna (viac ako okolo 10° od osi v akomkoľvek smere) k rovine podkladu 24. Ak sa použije zariadenie z obr. 2, zahrnujúce dva prostriedky na udeľovanie neortogonálnej vektorovej orientácie k podkladu 24 nespojito ukladanému taviteľnému materiálu uvedený rýchlostný rozdiel a ostrý odklonový uhol gama medzi prvým smerom Fl, v ktorom do oblasti dotyku vstupuje, a druhým smerom, v ktorom túto oblasť opúšťa v okamihu ukladania.

Sú uskutočniteľné rôzne odchýlky opisovaného zariadenia a spôsobu v rámci vynálezu. Ak sa použije v prípade potreby relatívne silný podklad 24 a dostatočné napätie, môže byť vypustený oporný valec 74 zariadenia z obr. 2. Namiesto toho, ako je známe odborníkom v odbore, môže podklad 24 obaľovať nanášací valec 72 použitím sledovacích valcov, ktoré vytvorí oblúk v tvare písmena S okolo nanášacieho valca 72. V tomto usporiadaní nie je použitá priechodná medzivalcová štrbina 70, aká je viditeľná na obr. 2, ale namiesto toho umožňuje napätie podkladu 24 ukladanie zahriateho materiálu citlivého na teplo z komôrkových buniek 76 nanášacieho valca 72. Je však treba poznamenať, že ak sa zvolí tento tvarový variant pre zariadenie a prostriedok na ukladanie zahriateho materiálu citlivého na teplo na podklad 24, podklad musí mať dostatočnú pevnosť v ťahu na zabránenie trhania a na udržovanie napätia potrebného na správne ukladanie zahriateho materiálu citlivého na teplo.

Ďalej budú uvedené štyri názorné, neobmedzujúce príklady ukazujúce, ako môžu byť rôzne parametre výrobného procesu kombinované, menené, udržované konštantné a používané na výrobu opätovne upevňovateľných upevňovacích systémov 20, majúcich požadovanú štruktúru, geometriu a pevnosť v ťahu. Reprezentatívny výbežok 22 pre upevňovací systém 20 každého príkladu je znázornený na obr. 6A až 9B.

Ak uvažujeme najprv parametre udržované konštantné vo všetkých štyroch príkladoch, používa každý z nasledujúcich príkladov uvedený adhczívny materiál taviteľný za tepla na báze polyesterov. Adhezívny materiál je udržovaný na teplote 179 až 181 °C a je nanášaný na 0,13 až 1,18 mm hrubý podklad 24 z bieleného kraftového papiera, dopravovaný pri konštantnej rýchlosti okolo 6,31 metrov za minútu.

Zariadenie zvolené na ukladanie zahriateho materiálu citlivého na teplo je podobné tomu, aké je znázornené na obr. 2 a má nanášací valec 72 s priemerom približne 16 cm a oporný valec 74 s priemerom približne 15,2 cm. Nanášací valec 72 má zoskupenie slepých komôrkových buniek 76 v tvare zrezaného kužeľa, majúceho každá priemer okolo 1,0 mm, usporiadaných na obvode nanášacieho valca 72, s hĺbkou 0,46 mm a uložených v matici okolo 75 buniek na štorcový centimeter.

Každý príklad používa orezávací prostriedok 78, obzvlášť horúci drôt 78 s priemerom 0,76 mm a dlhý okolo 61 cm. Horúci drôt 78 je uložený v odstupe vodorovne okolo 5,1 mm od nanášacieho valca 72 a okolo 22,9 mm od oporného valca 74 pre každý príklad. Horúci drôt 78 je elektricky vyhrievaný.

Ak uvažujeme ďalej o parametroch obmeňovaných v príkladoch, je elektrický výkon privádzaný do horúceho drôtu 78 nastavovaný podľa vzdialenosti od horúceho drôtu 78 k podkladu 24 a rýchlosti tlačového valca 72 na zohľadnenie chladenia, ku ktorému dochádza medzi obvodom horúceho drôtu 78 a povrchom výbežkov 22 vytvorených podľa rôznych príkladov. Uhol β medzi druhým a tretím smerom je obmieňaný na ukázanie účinku dvoch rozdielnych uhlov β. Konkrétne príklady používajú odklonové uhly gama 15° a 35°. Tiež rýchlostný rozdiel medzi ukladacím prostriedkom 76 a dopravovaným podkladom 24 bol menený a zahrnuje tak kladné, ako i záporné rýchlostné rozdiely. Pre každý príklad sa buď udržoval konštantný rýchlostný rozdiel a odklonový uhol gama bol nastavovaný alebo naopak, takže v rovnakom príklade nie sú nastavované obidva parametre.

Príklad I

Na podklade boli vytvorené dva odlišné súbory výbežkov pre upevňovací systém, a to tavením termoplastického materiálu a jeho nanášaním na podklad do jednotlivých materiálových nespojitých množstiev. Nanášanie sa vykonávalo pomocou otáčajúceho sa nanášacieho valca 72 s komôrkovými bunkami 76. Podklad sa pohyboval rýchlosťou o 2 % vyššou ako nanášací valec. Jednotlivé nespojité množstvá prilípali na podklade pri ich súčasnom chladnutí a v dôsledku rozdielnej rýchlosti sa vyťahovali na vytváranie výbežkov priliehajúcich k podkladu na jednom konci a voľne vyčnievajúcich na druhom konci. V jednom takom uskutočnení je odklonový uhol gama, ktorým podklad vystupuje z oblasti dotyku, ostrý uhol 15° a v druhom prípade je tento ostrý uhol 35°. Konce výbežkov sa orezávajú elektricky vyhrievaným drôtom s výkonom 95,2 W. Vlastnosti výbežkov sú uvedené v tab. la a lb.

S odvolaním na obr. 6A a 6B sa výbežok 22 z obr. 6A vyrába podľa parametrov tabuľky IA a výbežok 22 z obr. 6B sa vyrába podľa parametrov z tabuľky IB. Obidva výbežky boli vyrobené s kladným 2 % rýchlostným rozdielom, ale líšia sa v odklonovom uhle gama. Inak sú parametre použité v spôsobe výroby výbežkov z obr. 6A a 6B rovnaké.

Zo spodnej časti tabuliek IA a IB je viditeľné, že v súlade s obsahom obr. 4 a 5, poskytuje výbežok 22, majúci odklonový uhol gama 15°, pevnosť v šmyku takmer o 35 % väčšiu, ako je pevnosť výbežku 22 z obr. 6B, majúci uhol gama 35°. Výbežok 22 z obr. 6B je však takmer o 25 % štíhlejší a má menšie bočné vybiehanie.

Pracovné parametre	Tab. IA	Tab. IB
rýchlostný rozdiel	+ 2%	+ 2%
Odklonový uhol gama	15°	35°
Výkon horúceho drôtu (W)	95,2	95,2
Vlastnosti výbežkov	Tab. IA	Tab.IB
Pevnosť v šmyku (g/4,8 cm2)	6,600	5,100
Sklonový uhol α	66°	60°
Maximálne bočné vybiehanie (mm)	0,535	0,362
Výška (mm)	0,56	0,69
Priemer zachytávacieho prostriedku (mm) 0,15	0,175

Príklad II

Obr. 7A a 7B znázorňujú výbežky vyrobené podľa parametrov z tabuliek IIA a IIB a sú zamerané na výbežky majúce 6,6 %-ný rýchlostný rozdiel, ale veľmi malý odklonový uhol od 15° do 35°. Zachytávači prostriedok 30 výbežku 22 z obr. 7B má výraznú orientáciu späť smerom k začiatku 36 základne 26. V súlade s obr. 4 a 5 však výbežok 22 z obr. 7A má približne o 7 % výbežkov v šmyku výbežkov 22 z obr. 7B. Jedno vysvetlenie pre zväčšenú pevnosť v šmyku výbežkov 22 z obr. 7 je to, že spätná orientácia zachytávacích prostriedkov 30 bráni, aby podstatné množstvo vlákien prijímacieho povrchu, bolo zachytených upevňovacím systémom 20, a takéto nezachytené vlákna nezaisťujú dostatočnú odolnosť proti šmykovým silám.

Pracovné parametre	Tab. IIA	Tab. IIB
Rýchlostný rozdiel	+ 6,6 %	+ 6,6 %

F2 s veľkosťou 15°, má takmer o 27 % väčšiu pevnosť v šmyku ako výbežok z obr. 9B majúci odklonový uhol gama s veľkosťou 35°.

Odklonový uhol gama	15°	35°
Výkon horúceho drôtu (W)	80,0	95,2
Vlastnosti výbežkov	Tab. IIA	Tab. IIB
Pevnosť v šmyku (g/4,8 cm2)	5,900	5,500
Sklonový uhol a	55°	58°
Maximálne bočné vybiehanie (mm)	0,485	0,57
Výška (mm)	0,56	0,61
Priemer zachytávacieho prostriedku (mm)	0,15	0,125

Príklad III

V príklade III sa obmieňa rýchlostný rozdiel medzi dvomi výbežkami 22, majúcimi každý rovnaký odklonový uhol medzi gama rovinou a rovinou dopravovaného podkladu 24. Konštantný odklonový uhol gama pre obidva výbežky 22 z obr. 8A a 8B je približne 35°. Výbežok 22 z obr. 8A má kladný rýchlostný rozdiel okolo 16 %, zatiaľ čo výbežok z obr. 8B je výbežok 22 majúci kladný 2 %-ný rýchlostný rozdiel. Odborníkom v odbore bude jasné, že zachytávači prostriedok 30 výbežku 22 z obr. 8A má veľmi veľký maximálne bočný priemet 38, takmer o 71 % väčší, ako je uskutočnenie z obr. 8B. Výbežok 22 z obr. 8A má taký veľký bočný priemet 38, že výbežok 22 môže bočné skízať v smere rovnobežnom s rovinou podkladu 24, keď je zachovaný do prijímacej plochy, samozrejme za podmienok, že takéto skízanie zodpovedá orientácii profilu výbežku 22. To umožňuje odolnosť v šmyku na udržovanie spoja, napríklad plienky okolo pásu nositeľa, pri dovoľovaní uťahovania okolo menšieho obvodu časti tela, ale súčasnom vzdorovaní uvoľňovaniu spätným smerom.

Výbežok z obr. 8A má tiež pevnosť v šmyku takmer o 10 % väčšiu, ako výbežok z obr. 8B. Tento výsledok zodpovedá grafom na obr. 3, 4 a 5. Keď sa zväčšuje rýchlostný rozdiel, zmenšuje sa uhol a podľa obr. 3 a zvyšuje sa teda pevnosť v šmyku podľa obr. 4. Tiež keď sa zväčšuje rýchlostný rozdiel, zväčšuje sa pevnosť v šmyku podľa obr. 5.

Pracovné parametre	Tab. IIIA	Tab. IIIB
Rýchlostný rozdiel	+ 16 %	+ 2%
Odklonový uhol gama	35°	35°
Výkon horúceho drôtu (W)	128	95,2
Vlastnosti výbežkov	Tab. IIIA	Tab. IIIB
Pevnosť v šmyku (g/4,8 cm2)	5,600	5,100
Sklonový uhol a	45°	60°
Maximálne bočné vybiehanie (mm)	1,04	0,36
Výška (mm)	0,49	0,69
Priemer zachytávacieho prostriedku (mm)	10,075	0,175

V porovnaní výsledkov príkladov I a III je viditeľné, že tak najvyššie, ako i najnižšie hodnoty pevnosti v šmyku sa vyskytujú vo výbežkoch 22 z príkladu I majúcom kladný 2 % rýchlostný rozdiel. Tento rozdiel v pevnosti v šmyku znamená, že pri nižších kladných rýchlostných rozdieloch je výrobný proces citlivejší na zmeny v odklonovom uhle gama.

Príklad IV

Výbežky 22 znázornené na obr. 9A a 9B, vyrobené podľa parametrov z týchto obrázkov, majú každý záporný rýchlostný rozdiel 11 % a majú podstatné zníženie pevnosti v šmyku v porovnaní s výbežkami 22 z predchádzajúcich príkladov. V súlade s obr. 4 a 5 však výbežok 22 z obr. 9A, majúci odklonový uhol gama zvieraný medzi smermi Fl,

Pracovné parametre	Tab. IVA	Tab.IVB
Rýchlostný rozdiel	-11%	- 11 %
Odklonový uhol gama	15°	35°
Výkon horúceho drôtu (W)	80	80
Vlastnosti výbežkov	Tab. IV A	Tab.IVB
Pevnosť v šmyku (g/4,8 cm2)	3,300	2,600
Sklonový uhol a	87°	86°
Maximálne bočné vybiehanie (mm)	0,46	0,51
Výška (mm)	0,61	0,63
Priemer zachytávacieho prostriedku (mm)	»0,15	0,125

Odborníkom v odbore bude jasné, že je možné použiť rôzne iné obmeny a kombinácie. Napríklad môže byť nastavovaných niekoľko parametrov vrátane rôznych teplôt horúceho drôtu 78, a sú prevoditeľné rôzne prostriedky na ukladanie zahriateho tepelne citlivého materiálu na dopravovaný podklad 24. Všetky takéto kombinácie a obmeny sú v rámci vynálezu definované nasledujúcimi patentovými nárokmi.

Claims (10)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob výroby výbežkov mechanického upevňovacieho systému s množinou výbežkov usporiadaných na podklade, vyznačujúci sa tým, že sa zahreje taviteľný materiál na teplotu najmenej jeho teploty topenia a nanáša sa vo forme jednotlivých kvapiek materiálu vo viskóznom stave pomocou nanášacieho prostriedku na podklad pohybujúci sa relatívne vzhľadom nananášací prostriedok, pričom tieto jednotlivé kvapky materiálu na podklade prilípajú a pri súčasnom chladnutí a zvyšovaní viskozity sa vyťahujú do voľne tvarovaných výbežkov, prilipnutých na podklade na jednom konci a voľne z neho vybiehajúcich na druhom konci, pričom sa výbežky odkláňajú od smeru kolmého na podklad.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že sa taviteľný materiál, zahriaty na najmenej teplotu topenia, ukladá do buniek nanášacieho prostriedku vo forme otáčajúceho sa nanášacieho valca, vybaveného na obvode otvorenými komôrkovými bunkami rozmiestnenými v požadovanom rozmiestnení výbežkov, pričom nanášacím valcom sa otáča do oblasti dotyku kvapiek nanášaného taviteľného materiálu s podkladom, pričom sa podklad zavádza do oblasti dotyku a vedie sa rýchlosťou odlišnou od obvodovej rýchlosti otáčania nanášacieho valca, a bunky obsahujúce taviteľný materiál sa tak otáčajú do dotyku taviteľného materiálu s pohybujúcim sa podkladom, pričom taviteľný materiál sa v oblasti dotyku oddeľuje od komôrkových buniek nanášacieho valca a prilipa na podklade vo forme jednotlivých kvapiek materiálu vytvárajúcich voľne tvarované výbežky vytiahnutím a vychýlením v smere rozdielovej pohybovej zložky nanášacieho valca a pohybu pohybujúceho sa podkladu.
3. 3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa t ý m , že v oblasti dotyku je podklad podporovaný na jeho strane opačnej od nanášacieho valca oporným valcom, pričom obidva valce sa otáčajú v smere pohybu podkladu s navzájom odlišnými rýchlosťami, pričom podklad sa po prechode oblasťou dotyku odťahuje so zmeneným smerom (F4) pohybu, vychýleným vzhľadom na prvý smer (Fl), v ktorom do oblasti dotyku vstupuje, pod odťahovým uhlom (δ), pričom táto zmena smeru pohybu vymedzuje odklonový uhol gama, ktorý podklad v odklonenom druhom smere v okamihu opustenia miesta dokončovania nanášania kvapiek zviera s prvým smerom (Fl).
4. 4. Spôsob podľa nároku 3, vyznačujúci sa t ý m , že odklonový uhol gama je ostrý uhol.
5. 5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m , že odklonový ostrý uhol je v rozpätí od 5° do 40°.
6. 6. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 2 až 5, vyznačujúci sa tým, že počiatočný smer (Fo) nanášania, v ktorom sa materiál začína vydávať na podklad (24) vystupovaním jeho kvapiek zkomôrkových buniek nanášacieho valca, je kolmý na prvý smer (Fl), v ktorom podklad vstupuje do oblasti dotyku.
7. 7. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 2 až 6, vyznačujúci sa tým, že ukladanie kvapiek na podklad (24) je dokončované v treťom smere, vychýlenom od počiatočného smeru (Fo) v smere (75) otáčania nanášacieho valca (72) zo štrbiny (70) medzi valcami (72, 74), ktorý zviera s druhým smerom, v ktorom podklad opúšťa miesto dokončovania nanášania, tupý uhol beta.
8. 8. Spôsob podľa nároku 7, vyznačujúci sa t ý m , že tupý uhol beta je v rozpätí od 100° do 110°.
9. 9. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 2 až 8, vyznačujúci sa tým, že podklad sa pohybuje rýchlosťou odlišnou od obvodovej rýchlosti nanášacieho valca, pričom rýchlosť podkladu je o 2 až 25 % vyššia alebo o 2 až 15 % nižšia, ako je obvodová rýchlosť nanášacieho valca.
10. 10. Spôsob podľa nároku 9vyznačujúci sa t ý m , že podklad sa pohybuje rýchlosťou o 2 až 16 % väčšou, ako je obvodová rýchlosť nanášacieho valca.

    3 výkresy