SK282522B6 - Aerosólový rozprašovač a spôsob jeho plnenia - Google Patents

Abstract

Nízkotlakový rozprašovač (10) sa líši od už existujúcich vysokotlakových aerosólových rozprašovačov. Valcovitá nádobka má hrúbku steny, ktorej tvar je udržiavaný vnútorným tlakom. Tekutý obsah (28), ktorý má byť rozprášený, je v nádobke zmiešaný s plynným propelentom. Ventil rozprašovača, umiestnený na hornej časti nádobky, privádza tekutý obsah a propelent cez úzku odbočku (90) z priestoru hlavovej časti nádobky (28) do komôrky telesa ventilu (64), kde propelent atomizuje tekutú látku a vypudzuje ju cez dýzu (110). Tlak plynu je koordinovaný s hrúbkou steny a dna nádoby, aby nádoba mala dostatočnú odolnosť proti deformácii a roztrhnutiu, pri zvýšení teploty. Napriek tomu má nádobka hrúbku steny dostatočne malú, aby mohla byť deformovaná tlakom ruky vtedy, keď je prázdna.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka aerosólového rozprašovača na naplnenie a rozprašovanie tekutého materiálu stlačeným a/alebo skvapalneným plynom, ktorý pozostáva z nádobky s valcovou stenou a príslušných vypúšťacích prostriedkov, ako aj spôsobu jeho plnenia.

Doterajší stav techniky

Veľa materiálov v plynnom a najmä v kvapalnom stave je rozprašovaných z tlakových aerosólových rozprašovačov bezbariérového typu, v ktorých nie je tekutý materiál, ktorý má byť rozprášený, oddelený od stlačenej pohonnej látky (propelentu). Tento vynález je zameraný na rozprašovač bezbariérového typu. V nádobke môže byť bariéra vo forme piesta alebo zväčšenej pružnej membrány, pričom je materiál určený na vypudenie umiestnený na strane bariéry smerujúcej k výtoku z nádobky, zatiaľ čo propelent je na opačnej strane membrány, tlačí na membránu a tým vytlačuje tekutý materiál von z výtokového otvoru rozprašovača. Typické je, že propelent nie je vypudzovaný spoločne s materiálom. Rozprašovače s bariérou sú predovšetkým určené na rozprašovanie viskóznych produktov, a to z toho dôvodu, že bezbariérové rozprašovače nie sú schopné tieto produkty rozprášiť.

Aerosólový rozprašovač podľa tohto vynálezu má ventil, vytvárajúci obrazec rozprašovaného produktu, s malým prietokovým otvorom, ktorý tvorí styk medzi vnútrajškom nádoby a malou vírivou komôrkou v tlačidle rozprašovača. Zmes tekutého materiálu a propelentu vstupuje do vírivej komôrky v tlačidle rozprašovača, a odtiaľ von cez výtokový otvor. Ak je ventil otvorený, vytláča zvýšený tlak zmes propelentu a materiálu cez otvor vo ventile, do vírivej komôrky. Náhly pokles tlaku na úroveň tlaku okolia, pri tom, ako víriaca zmes propelentu a tekutého materiálu opustí otvor v tlačidle do okolitej atmosféry, je často spojený s okamžitým odparením ešte tekutého propelentu a rýchlou expanziou stlačeného propelentu v okamihu, keď opúšťa otvor ventilu, a kedy atomizuje tekutý materiál na malé kvapôčky. Rozprášeniu niekedy napomáhajú pary propelentu, ktoré prechádzajú z nádobky cez prídavný otvor do komôrky ventilu, čo zvyšuje množstvo propelentu, schopného vytlačiť zmes z výtokového otvoru tlačidla. Ak sa predpokladá, že rozprašovaný obrazec bude mať tvar tekutého zväzku alebo rozprašovaným materiálom má byť pena, použije sa modifikovaný ventil s väčším otvorom a bez vírivej komôrky.

Cieľom týchto rozprašovačov je schopnosť vypudiť v podstate všetky tekuté materiály z nádobky, a to tak, aby aj pri rozprašovaní, kedy je obrazcom zväzok, alebo pri rozprašovaní peny, zostal charakter obrazca rovnaký pre celý obsah nádobky.

Obvyklým spôsobom ako týchto cieľov dosiahnuť, je pri použití stlačeného plynu používať počiatočný tlak asi 90 - 140 psig alebo 621 - 965 kPa, a v prípade skvapalneného plynu, použiť ho v dostatočnom množstve. Pri skvapalnenom plyne pri teplote 21 °C by mal byť tlak asi 207 až 345 kPa. Tieto tlaky sa zvyšujú na oveľa vyššie hodnoty vplyvom vzájomných vzťahov medzi teplotou a tlakom pri skvapalnených plynoch. Zvýšený tlak v nádobke vyžaduje, aby stena nádobky bola dosť hrubá, a to z toho dôvodu, aby nenastala deformácia alebo roztrhnutie vplyvom vysokého tlaku pri plnení nádobky, skladovaní a v priebehu používania. Niekedy je nádobka v priebehu prepravy a skladovania vystavená zvýšenej okolitej teplote, takže nádobka musí byť schopná odolať zvýšenému tlaku plynov spôsobeného zvýšením teploty.

Veľa vládnych úradov zákonným nariadením stanovilo, že určité typy aerosólových rozprašovačov musia mať zvláštnu odolnosť proti deformácii a proti roztrhnutiu. To by malo zabrániť, aby nenastala deformácia pretlakovej nádoby ajaj následné roztrhnutie. Tak napr. ministerstvo dopravy USA (DOT) vydalo smernicu, podľa ktorej musia byť uzatvorené nádoby, ktoré majú menší obsah ako 819,2 cm³, schopné znášať bez trvalej deformácie vnútorný tlak rovnajúci sa tlaku rovnovážnej sústavy zamýšľaného obsahu, vrátane tekutého materiálu a propelentu pri 54,4 “C, a tlak v nádobke nesmie prekročiť 965 kPa, pri teplote 54,4 °C. Len čo tlak v nádobke prevýši 965 kPa, budú sa na túto nádobku vzťahovať zvláštne technické podmienky. DOT požaduje, aby nedochádzalo k trvalej deformácii nádobky pri 54,4 °C a nesmie dôjsť k jej roztrhnutiu pri tlaku, ktorý sa rovná jedenapolnásobku tlaku pri teplote 54,4 °C. Ak je rovnovážny tlak v nádobke pri tejto teplote napr. 965 kPa, potom sa nádobka nesmie roztrhnúť pri tlaku 144,8 kPa.

Aerosólové rozprašovače, ktoré rozprašujú tekuté materiály, používajú rôzne propelenty, napr. skvapalnený alebo stlačený plyn. Skvapalnené propelenty obsahujú chlorofluorované uhľovodíky, z ktorých niektoré sa predávajú pod obchodnou značkou FREÓN, pritom niektoré nie sú ako propelenty do rozprašovačov povolené, s výnimkou použitia pri niektorých farmaceutikách, uhľovodíkoch alebo dimetyléteroch a iných tekavých látok. Stlačený plyn používaný ako propelent obsahuje dioxid uhlíka, oxid dusíka, nitrogén, vzduch atď. Tekuté propelenty sú výhodnejšie ako stlačené plyny, pretože tým, že sú tekuté sa vyparujú a vytvárajú tým stály tlak plynu v nádobke, a zostatok kvapaliny vytvára zásobu na produkovanie ďalšieho plynu v množstve, ktoré je väčšie, ako množstvo vypúšťaného propelentu. Pri stlačenom plyne, ako propelente, sa musí spočiatku dodať väčšie množstvo plynného propelentu, aby bol schopný vypudiť celý obsah nádobky pri určitom tlaku.

Aby bol aerosólový rozprašovač schopný odolávať narastajúcemu vnútornému tlaku, a vyhovieť normám DOT, sú nádobky známych rozprašovačov vyrábané z kovu, a to z ocele alebo hliníka, a majú dostatočne hrubú stenu. Obvyklá oceľová nádobka s priemerom 52,4 mm musí bezpečne udržať stlačený obsah pri tlaku 965 kPa, čo znamená, že pri nádobke, ktorá nie je určená pre príliš vysoký tlak, je hrúbka steny od 0,020 do 0,304 mm. Dno a horná časť nádoby, ktoré sa obvykle vplyvom vyššieho tlaku vydujú a inak deformujú, majú hrúbku steny v rozmedzí 0,304 do 0,457 mm. Pri uvádzaných hrúbkach stien, dna a hornej časti, by mohla nádobka vysoká 14,13 mm mať hmotnosť 59 g. Nádobka rovnakých rozmerov, vyrobená z hliníka, ktorá by vydržala uvedené tlaky, by mala mať hrúbku steny 0,304 mm a hrúbku dna asi 0,406 mm. Oceľové a hliníkové nádobky majú dostatočnú hrúbku stien, aby boli tuhé a nepodliehali deformáciám pri použití sily vyvolanej prstom, ktorá dosahuje asi 2,27 - 4,55 kg, a to pri naplnenej aj pri prázdnej nádobka. Musia zostať tuhé a nesmú sa zboriť ani pri vákuu dosahujúcom hodnotu 60 cm ortuťového stĺpca. Toto vákuum sa zvyčajne vyskytuje pri prehýbaní ventilu, aby sa odstránil zostatkový vzduch.

Oceľové aj hliníkové nádobky majú chybu, týkajúcu sa zvýšeného záujmu o zhoršovanie životného prostredia. Je vhodné znížiť množstvo kovu v nádobke, aby sa uľahčilo následné spracovanie, a ďalej preto, že zásoby rúd a minerálov používaných pri výrobe klesajú. Získavanie rudy a jej spracovanie na kov spotrebováva veľké množstvo energie, rovnako ako aj výroba hrubostenných nádob spotrebuje viac energie ako výroba tenkostenných nádob. Do úvahy je treba brať aj náklady na dopravu kovu od počiatočnej fázy dopravy rudy do miesta výroby kovu, ďalej do miesta výroby nádobky, a ďalej na dopravu naplnených rozprašovačov do miesta určenia. Vzhľadom na to, že sa ročne vyrábajú a používajú miliardy aerosólových rozprašovačov, bolo by zmenšenie hrúbky steny nádob rozprašovačov veľkým prínosom pre životné prostredie.

Použitie ľahkých a tenkostenných nádob na tekuté materiály je známe. Napríklad pri niektorých nápojoch nasýtených oxidom uhlíka a pri niektorých potravinách nastala výmena hrubostenných nádobiek s väčšou hmotnosťou, za tenkostenné a ľahšie nádobky hliníkové a oceľové. V prípade šumivých nápojov rozpustený plyn, napr. dioxid uhlíka, a v prípade potravín, ktoré neobsahujú plyn, a kde je plyn pridávaný dodatočne, napríklad tekutý dusík alebo stlačený plyn, poskytuje tlak plynu tenkostennej nádobe tuhosť, takže nádobka sa nebude pri manipulácii boriť a deformovať pri normálnom tlaku prsta na nádobku, pred jej otvorením. Takéto nádobky s mäkkou stenou sa nepoužívali na rozprášenie obsahu, ktorý je pod tlakom. Nádobky sú pôvodne tesne uzatvorené. Po otvorení unikne obsah okamžite do ovzdušia a nádobka stráca svoju tuhosť.

Podstata vynálezu

Uvedené nedostatky do značnej miery odstraňuje aerosólový rozprašovač na naplnenie a rozprašovanie tekutého materiálu stlačeným a/alebo skvapalneným plynom, pozostávajúci z nádobky s valcovou stenou a príslušných vypúšťacích prostriedkov, kde nádobka obsahuje hnací a tekutý materiál, ktorý má byť rozprašovaný, pričom nádobka je bez deliacej priehradky na oddelenie obidvoch materiálov, kde aerosólový rozprašovací ventil je vybavený otvorom, prispôsobeným na otvorenie a rozprášenie určeného množstva hnacieho a tekutého materiálu vo vybratom tvare prúdu postreku alebo vo forme peny takým spôsobom, že v nádobke zostane dostatočný tlak hnacieho materiálu na vypudenie všetkého tekutého materiálu, ktorého podstata spočíva v tom, že stena nádobky je ľahko deformovateľná, keď nie je pod bežným tlakom prsta a odolná deformácii, keď je pod tlakom.

Vo výhodnom uskutočnení má stena nádobky hrúbku zodpovedajúcu zväčšeniu priemeru nádobky najmenej o 0,001 až 0,0015 veľkosti priemeru pri vnútornom tlaku 689,5 kPa.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je nádobka vybavená viečkom a dnom, ktoré sú pripojené ku stene na vytvorenie uzavretého priestoru nádobky.

V ďalšom výhodnom uskutočnení hrúbka steny, dna a viečka zodpovedá medzi pevnej deformácie materiálu pri teplote 54,4 °C pri 1,5-násobku tlaku generovaného vybratým typom a množstvom hnacieho materiálu.

Výhodné je, keď nádobka je kovová s hrúbkou steny najviac 0,165 mm pri priemere 52,4 mm.

Výhodné je tiež, keď nádobka je kovová s hrúbkou steny najviac 0,191 mm pri priemere 66 mm.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je nádobka kovová s hrúbkou steny najviac 0,216 mm pri priemere 76 mm.

V ďalšom výhodnom uskutočnení hrúbka steny nádobky s priemerom 52,4 mm je 0,086 až 0,139 mm.

V ďalšom výhodnom uskutočnení hrúbka steny nádobky s priemerom 66 mm je 0,127 až 0,178 mm.

Výhodné je, keď hrúbka steny nádobky s priemerom 76 mm je 0,152 až 0,203 mm.

Výhodné je tiež, keď medza pevnosti steny vnútorným vákuom je vymedzená stĺpcom ortuti najviac 46 cm.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je rozprašovací ventil tvorený ventilovým telesom s komorou spojenou s ovzduším, pričom ventilové teleso má vytvorený otvor, spojujúci vnútorný objem nádobky s komorou.

V ďalšom výhodnom uskutočnení má ventilové teleso vytvorenú odbočku, pričom otvor a odbočka spojujú vnútrajšok nádobky a komoru.

Výhodné je, keď odbočka má priemer v rozsahu 0,127 až 0,178 mm.

Podstatou vynálezu je aj spôsob plnenia aerosólového rozprašovača, pričom sa nádobka naplní tekutým rozptyluschopným materiálom a plynným nosným materiálom na vypudenie všetkého tekutého materiálu vo forme spreja alebo peny pri dostatočnom natlakovaní nádobky, pričom tekutý' a nosný materiál sú spolu zmiešané pri tlaku najviac 724 kPa pri izbovej teplote.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1 znázorňuje nárys priečneho rezu aerosólového rozprašovača s ventilom, podľa vynálezu.

Obr. 2 znázorňuje zväčšený čiastočný pohľad na oblasť okolo ventilu nádobky, so zobrazením niektorých častí ventilu.

Obr. 3 znázorňuje zväčšený čiastočný pohľad na ventil, driek a tlačidlo.

Obr. 4 znázorňuje pohľad zvnútra tlačidla pozdĺž čiary 4 na obr. 3.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je zobrazený nízkotlakový aerosólový rozprašovač 10 podľa vynálezu. Je zobrazený ako tenkostenná oceľová nádobka 12 s integrovaným dovnútra vyklenutým, tlačidlom 14, typu, ktorý sa používa pre zvyčajný nápojový rozprašovač.

Hrúbka steny oceľovej nádobky je asi 0,127 mm, čo je štandardná hrúbka pre nádobku s nápojom, nasýteným oxidom uhlíka. Stena nádobky je deformovateľná pôsobením relatívne malej sily, vyvolanej tlakom prsta, a má hodnotu 2,27 - 4,55 kg. Tvar nádobky je udržovaný proti sile vyvolanej prstom vnútorným tlakom plynu v nádobke, ktorý dosahuje hodnôt 172 - 621 kPa. Napriek tomu, že je teleso rozprašovača opísané ako teleso vyrobené z oceľového plechu, môže byť alternatívne vyrobené z hliníka alebo iného materiálu, pokiaľ vyhovuje požiadavkám a má potrebné kvality. Ostatné znaky rozprašovača s týmito vlastnosťami a vnútorným tlakom plynu sú opísané v predchádzajúcej kapitole „Podstata vynálezu“.

Horná časť nádobky je otvorená v mieste 16. Tuhá klenba 18 je umiestnená na hornej časti 16 nádobky 12, a obvodová horná časť nádobky a obvodová časť klenby sú prehnuté a navzájom zalemované v mieste 20, takže tvoria tesnenie, ktoré môže byť zvarené alebo inak utesnené. Klenba 18 je zhotovená zo silnejšieho a pevnejšieho oceľového plechu, takže sa nebude deformovať ani vplyvom vnútorného tlaku plynu, ani vplyvom vonkajšej sily vyvolanej tlakom prsta, a čo je dôležitejšie, môže podopierať ventil, a nebude sa deformovať pritom, keď je tlačidlo rozprašovača tlačené smerom k nádobke. Klenba 18 má vo svojej strednej hornej časti otvor s obvodovou časťou 22, ktorá je uzatvorená tuhým viečkom ventilu 25. Viečko má obvodovú drážku, do ktorej zapadá kŕčok klenby. Klenba má v alternatívnom vyhotovení otvor, cez ktorý je upevnený ventil, čo umožňuje vynechať viečko ventilu. Alternatívne je možné vytvoriť klenbu z hornej steny nádoby.

Nádobka 12 je čiastočne naplnená tekutou, zvyčajne kvapalnou, rozpustnou náplňou 28 z akejkoľvek látky, ktorá má byť z nádobky vypudená, a ktorá má vytvoriť obrazec zväzku, spreja alebo peny. Kvapalina je obvykle zmiešaná s plynným propelentom typu, o ktorom bola zmienka v časti „Podstata vynálezu“. Kvapalný obsah sa prirodzene usadzuje na dne nádobky a nad ním sa v hornej časti 32 dopredu natlakovanej, drží plynný propelent. Priestor v hornej časti sa zväčšuje podľa toho, koľko kvapalného obsahu bolo postupne vypudené.

Viečko ventilu 25 má dno 34, ktoré podopiera ventil spreja 40 zvyčajnej konštrukcie, ale ktorý má niekoľko známych znakov, ktoré sú uspôsobené na vytvorenie účinného obrazca vo forme zväzku, spreja, a peny, pri úplne nízkom tlaku kvapalného obsahu 28 nádobky 12. Pri prechode kvapaliny zo zásoby 28 sa kvapalina zvyčajne zmiešava s plynným propelentom a vychádza z nádobky 12 cez vstupný otvor 42 ponornej trubičky' 44. Tlak v hornom hlavovom priestore 32 tlačí kvapalinu hore trubičkou 44.

Podľa obr. 2 je ponorná trubička 44 pevne upevnená na vstupnej vsuvke 46 telesa ventilu 48. Teleso ventilu je pripevnené v dne 34 viečka ventilu 25 v priehybe pripojenia dna k telesu ventilu. Horný koniec telesa ventilu 48 je otvorený. Tuhé dno 34 viečka ventilu je prehnuté v mieste cez otvorenú časť telesa ventilu, a uzatvára pod prehnutou hornou časťou 52 a nad otvorenou hornou časťou telesa ventilu, kruhové tesnenie 54 drieku ventilu, ktoré uzatvára komôrku ventilu 64, utesňuje opísaný driek ventilu 70, a zabraňuje tým presakovaniu z komôrky 64 pozdĺž drieku 70. Ak sa má nádobka používať v prevrátenej polohe, ponorná trubička nie je potrebná.

Kvapalina prechádza z trubičky 44 cez vsuvku 46 a cez zúžený prierez otvoru telesa ventilu 62 do rozšíreného prierezu vnútornej komôrky ventilu 64 telesa ventilu, plyn z hornej časti hlavového priestoru 32 môže vstúpiť do komôrky telesa ventilu 64 cez opísanú odbočku 90. Kvapalina prechádzajúca rúrkou 44 je už zmiešaná s určitým množstvom plynu propelentu, čo napomáha k plneniu komôrky 64, a rovnako to napomáha atomizácii kvapaliny do malých kvapôčok.

Driek ventilu 70 má základňu 72, ktorá je vnútri komôrky 64. Driek 70 je neustále tlačený hore, do uzatvorenej nefunkčnej polohy, tlačnou pružinou 74, ktorá sa nachádza medzi základňou drieku ventilu 72 a dnom 76 telesa ventilu 48. Pružina 74 tlačí driek hore, až horná časť 77 základne 72 drieku ventilu spočinie na spodnej strane tesnenia 54.

Driek ventilu vystupuje z telesa ventilu cez pevne upevnený otvor 78, v inak úplne vzduchotesnom tesnení 54 drieku ventilu. Tesnenie drieku je vyrobené z pružného, ľahko poddajného materiálu, a neustále tlačí na obvod drieku ventilu, utesňuje ho pred presakovaním plynov a pritom dovoľuje, aby sa driek pohyboval dole tlakom prsta a vracal sa hore tlakom pružiny 74.

Driek ventilu má vnútorný priechod 82 s malým vstupným otvorom 84, ktorý sprostredkováva styk medzi komôrkou telesa ventilu 64 a priechodom drieku ventilu 82. Malý prierez otvoru 84 obmedzuje množstvo kvapaliny, ktoré môže byť vypudené. Otvor vstupu 84 je umiestnený tak, že ak je driek ventilu stlačený do otvorenej polohy, kedy je možné obsah vypudzovať, čo je poloha znázornená na obr. 2, otvor 84 je v komôrke telesa ventilu 64, a obsah komôrky môže voľne prechádzať otvorom 84. Ak je driek ventilu v hornej polohe, pod tlakom pružiny 74, je otvor 84 mimo komôrku 64, aje utesnený tesnením 54. Otvor 84, ak je v polohe mimo komôrku 64, znemožňuje priechod materiálu z komôrky telesa ventilu 64 a nádobky 12.

Pretože je nádobka 12 pre určité látky dopredu natlakovaná na nízku hodnotu, musí sa do komôrky telesa ventilu 64 dostať dostatočné množstvo plynu, ktorý by pomohol atomizovať kvapalinu. Z tohto dôvodu je vyvŕtaný v bočnej stene telesa ventilu 48, ktorá je zvyčajne z plastickej hmoty, otvor odbočky 90 s veľmi malým prierezom, približne 0,1552 mm. Bola vyvinutá technika vŕtania laserom, ktorá umožňuje vŕtanie otvorov s veľmi malým prierezom 0,127 - 0,203 mm, čo dovoľuje, že len malý prúd plynu z hlavovej časti priestoru 32, prechádza odbočkou 90 do komôrky telesa ventilu 64. Ak by bol otvor odbočky 90 príliš veľký, obvykle 0,508 mm, bol by plyn z priestoru 32 vypudený príliš rýchlo. Tlak v nádobke by sa znížil tak rýchlo, že by sa nevypudil celý obsah nádobky. Z tohto dôvodu bude nízkotlakový aerosólový rozprašovač pracovať najlepšie s takými látkami, pri ktorých sa nedá spoliehať len na plyn rozpustený v kvapaline, a stlačený nad ňou, aby dodal celý plynný aerosól do komôrky telesa ventilu 64, a ak bude pracovať s odbočkou s úzkym otvorom. Pre určité typy plynných propelentov, ako napr. chlorofluorované uhľovodíky, uhľovodíky, a pre iné skvapalnené plynné propelenty, ktoré sa ľahko odparujú, a propelenty, ktoré sa ľahko rozpúšťajú v kvapaline, ktorá sa má vypudzovať, nie je nutné používať odbočku, dokonca ani pri nízkotlakových rozprašovačoch.

Výstupný koniec 92 drieku ventilu 70 vystupuje do prijímacej komôrky 98 v ručne ovládanom tlačidle 96. Tlačidlo spôsobuje mechanické rozptýlenie skôr vytvorených kvapôčok a zostatkovej kvapaliny. Z hornej časti trubice spreju vedie úniková cesta pre zmes kvapôčok a plynu cez zúženú komôrku 98 do kruhovej komôrky 102, ktorá rozdeľuje tok, a ktorá je definovaná kruhovou drážkou smerujúcou dovnútra od čela tlačidla 96. Kruhová komôrka 98 je zakrytá vložkou diskovej dýzy 104 (obr. 4), ktorá má množstvo tangenciálnych otvorov 106, ktoré zvádzajú plyn a kvapôčky do kruhovej vírivej komôrky 108. Kvapôčky a plyn potom prechádzajú otvormi dýz 110 pod silou, ktorá je určená mnohými prvkami ventilu a tlakom v nádobke. Je možné použiť rôzne varianty dýz, ktoré mechanicky rozptyľujú obsah. Niektoré sú zalisované vnútri, takže disková vložka nie je potrebná.

Vynález, ktorý bol opísaný, je prispôsobiteľný na použitie v iných konštrukciách ventilov aerosólových rozprašovačov, ktoré vytvárajú obrazce vo forme zväzku, spreju alebo peny. Jedinou požiadavkou je, aby bol ventil prispôsobiteľný na vypudzovanie len malého množstva kvapalného obsahu a plynu a to ak aby vypudenie zásoby kvapaliny a plynu neprebehlo príliš rýchlo, a nedochádzalo pritom ku state tlaku plynu a kvapalného obsahu. Charakteristické znaky ventilu sú vybrané tak, aby zabezpečili taký pomer toku kvapaliny a plynu, ktorý by bol správnym pomerom, zabezpečujúcim stanovené ciele. Môžu sa použiť aj iné ventily, ktoré môžu stanovené ciele splniť. Napriek tomu, že bol tento vynález opísaný vzhľadom na určité vyhotovenie, skúsení v odbore ľahko nájdu iné použitie, modifikácie, varianty. Prednosť sa dáva tomu, aby vynález nebol obmedzený špecifickým opisom, ale len priloženými nárokmi.

Claims (15)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Aerosólový rozprašovač na naplnenie a rozprašovanie tekutého materiálu stlačeným a/alebo skvapalneným plynom, pozostávajúci z nádobky (10) s valcovou stenou

   SK 282522 Β6 (12) a príslušných vypúšťacích prostriedkov, kde nádobka (10) obsahuje hnací a tekutý materiál, ktorý má byť rozprašovaný, pričom nádobka (10) je bez deliacej priehradky na oddelenie obidvoch materiálov, kde aerosólový rozprašovací ventil (40) je vybavený otvorom (84), prispôsobeným na otvorenie a rozprášenie určeného množstva hnacieho a tekutého materiálu vo vybratom tvare prúdu postreku alebo vo forme peny takým spôsobom, že v nádobke (10) zostane dostatočný tlak hnacieho materiálu na vypudenie všetkého tekutého materiálu, vyznačujúci sa tým, že stena (12) nádobky (10) je ľahko deformovateľná, keď nie je pod bežným tlakom prsta a odolná deformácii, keď je pod tlakom.
2. 2. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že stena (12) nádobky (10) má hrúbku zodpovedajúcu zväčšeniu priemeru nádobky (10) najmenej o 0,001 až 0,0015 veľkosti priemeru pri vnútornom tlaku 689,5 kPa.
3. 3. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že nádobka (10) je vybavená viečkom (16) a dnom (14), ktoré sú pripojené ku stene (12) na vytvorenie uzavretého priestoru nádobky (10).
4. 4. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že hrúbka steny (12), dna (14) a viečka (16) zodpovedá medzi pevnej deformácie materiálu pri teplote 54,4 °C pri 1,5-násobku tlaku generovaného vybratým typom a množstvom hnacieho materiálu.
5. 5. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že nádobka (10) je kovová s hrúbkou steny najviac 0,165 mm pri priemere 52,4 mm.
6. 6. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že nádobka (10) je kovová s hrúbkou steny najviac 0,191 mm pri priemere 66 mm.
7. 7. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že nádobka (10) je kovová s hrúbkou steny najviac 0,216 mm pri priemere 76 mm.
8. 8. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 5, vyznačujúci sa tým, že hrúbka steny nádobky (10) s priemerom 52,4 mm je 0,086 až 0,139 mm.
9. 9. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že hrúbka steny nádobky (10) s priemerom 66 mm je 0,127 až 0,178 mm.
10. 10. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že hrúbka steny nádobky (10) s priemerom 76 mm je 0,152 až 0,203 mm.
11. 11. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že medza pevnosti steny (12) vnútorným vákuom je vymedzená stĺpcom ortuti najviac 46 cm.
12. 12. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že rozprašovací ventil (40) je tvorený ventilovým telesom (48) s komorou (64) spojenou s ovzduším, pričom ventilové teleso (48) má vytvorený otvor (84), spojujúci vnútorný objem nádobky (10) s komorou (64).
13. 13. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 12, vyznačujúci sa tým, že ventilové teleso (48) má vytvorenú odbočku (90), pričom otvor (84) a odbočka (90) spojujú vnútrajšok nádobky (10) a komoru (64).
14. 14. Aerosólový rozprašovač podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že odbočka (90) má priemer v rozsahu 0,127 až 0,178 mm.
15. 15. Spôsob plnenia aerosólového rozprašovača podľa nárokov laž 14, vyznačujúci sa tým, že nádobka (10) sa naplní tekutým rozptylu schopným materiálom a plynným nosným materiálom na vypudenie všet kého tekutého materiálu vo forme spreja alebo peny pri dostatočnom natlakovaní nádobky, pričom tekutý a nosný materiál sú spolu zmiešané pri tlaku najviac 724 kPa pri izbovej teplote.