SK281036B6 - Spôsob vyhľadávania obrazov, nosič záznamu a zariadenie na vykonávanie spôsobu - Google Patents

Spôsob vyhľadávania obrazov, nosič záznamu a zariadenie na vykonávanie spôsobu Download PDF

Info

Publication number
SK281036B6
SK281036B6 SK1435-92A SK143592A SK281036B6 SK 281036 B6 SK281036 B6 SK 281036B6 SK 143592 A SK143592 A SK 143592A SK 281036 B6 SK281036 B6 SK 281036B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
coded picture
line
track
picture
image
Prior art date
Application number
SK1435-92A
Other languages
English (en)
Other versions
SK143592A3 (en
Inventor
Josef Maria Karel Timmermans
Original Assignee
Koninklijke Philips Electronics N. V.
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Family has litigation
First worldwide family litigation filed litigation Critical https://patents.darts-ip.com/?family=26126014&utm_source=google_patent&utm_medium=platform_link&utm_campaign=public_patent_search&patent=SK281036(B6) "Global patent litigation dataset” by Darts-ip is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License.
Priority claimed from NL9002113A external-priority patent/NL9002113A/nl
Application filed by Koninklijke Philips Electronics N. V. filed Critical Koninklijke Philips Electronics N. V.
Publication of SK143592A3 publication Critical patent/SK143592A3/sk
Publication of SK281036B6 publication Critical patent/SK281036B6/sk

Links

Classifications

    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N1/00—Scanning, transmission or reproduction of documents or the like, e.g. facsimile transmission; Details thereof
    • H04N1/32—Circuits or arrangements for control or supervision between transmitter and receiver or between image input and image output device, e.g. between a still-image camera and its memory or between a still-image camera and a printer device
    • H04N1/32101—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title
    • H04N1/32106—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title separate from the image data, e.g. in a different computer file
    • H04N1/32112—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title separate from the image data, e.g. in a different computer file in a separate computer file, document page or paper sheet, e.g. a fax cover sheet
    • G—PHYSICS
    • G09—EDUCATION; CRYPTOGRAPHY; DISPLAY; ADVERTISING; SEALS
    • G09G—ARRANGEMENTS OR CIRCUITS FOR CONTROL OF INDICATING DEVICES USING STATIC MEANS TO PRESENT VARIABLE INFORMATION
    • G09G5/00—Control arrangements or circuits for visual indicators common to cathode-ray tube indicators and other visual indicators
    • G09G5/36—Control arrangements or circuits for visual indicators common to cathode-ray tube indicators and other visual indicators characterised by the display of a graphic pattern, e.g. using an all-points-addressable [APA] memory
    • G09G5/39—Control of the bit-mapped memory
    • G09G5/391—Resolution modifying circuits, e.g. variable screen formats
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/02—Editing, e.g. varying the order of information signals recorded on, or reproduced from, record carriers
    • G11B27/031—Electronic editing of digitised analogue information signals, e.g. audio or video signals
    • G11B27/034—Electronic editing of digitised analogue information signals, e.g. audio or video signals on discs
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/10—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel
    • G11B27/102—Programmed access in sequence to addressed parts of tracks of operating record carriers
    • G11B27/105—Programmed access in sequence to addressed parts of tracks of operating record carriers of operating discs
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/10—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel
    • G11B27/11—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information not detectable on the record carrier
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/10—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel
    • G11B27/19—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier
    • G11B27/28—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/10—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel
    • G11B27/19—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier
    • G11B27/28—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording
    • G11B27/30—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording on the same track as the main recording
    • G11B27/3027—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording on the same track as the main recording used signal is digitally coded
    • G11B27/3036—Time code signal
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/10—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel
    • G11B27/19—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier
    • G11B27/28—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording
    • G11B27/32—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording on separate auxiliary tracks of the same or an auxiliary record carrier
    • G11B27/327—Table of contents
    • G11B27/329—Table of contents on a disc [VTOC]
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N1/00—Scanning, transmission or reproduction of documents or the like, e.g. facsimile transmission; Details thereof
    • H04N1/00127—Connection or combination of a still picture apparatus with another apparatus, e.g. for storage, processing or transmission of still picture signals or of information associated with a still picture
    • H04N1/00281—Connection or combination of a still picture apparatus with another apparatus, e.g. for storage, processing or transmission of still picture signals or of information associated with a still picture with a telecommunication apparatus, e.g. a switched network of teleprinters for the distribution of text-based information, a selective call terminal
    • H04N1/00283—Connection or combination of a still picture apparatus with another apparatus, e.g. for storage, processing or transmission of still picture signals or of information associated with a still picture with a telecommunication apparatus, e.g. a switched network of teleprinters for the distribution of text-based information, a selective call terminal with a television apparatus
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N1/00—Scanning, transmission or reproduction of documents or the like, e.g. facsimile transmission; Details thereof
    • H04N1/00962—Input arrangements for operating instructions or parameters, e.g. updating internal software
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N1/00—Scanning, transmission or reproduction of documents or the like, e.g. facsimile transmission; Details thereof
    • H04N1/21—Intermediate information storage
    • H04N1/2166—Intermediate information storage for mass storage, e.g. in document filing systems
    • H04N1/217—Interfaces allowing access to a single user
    • H04N1/2175—Interfaces allowing access to a single user with local image input
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N1/00—Scanning, transmission or reproduction of documents or the like, e.g. facsimile transmission; Details thereof
    • H04N1/32—Circuits or arrangements for control or supervision between transmitter and receiver or between image input and image output device, e.g. between a still-image camera and its memory or between a still-image camera and a printer device
    • H04N1/32101—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title
    • H04N1/32106—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title separate from the image data, e.g. in a different computer file
    • H04N1/32122—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title separate from the image data, e.g. in a different computer file in a separate device, e.g. in a memory or on a display separate from image data
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N1/00—Scanning, transmission or reproduction of documents or the like, e.g. facsimile transmission; Details thereof
    • H04N1/32—Circuits or arrangements for control or supervision between transmitter and receiver or between image input and image output device, e.g. between a still-image camera and its memory or between a still-image camera and a printer device
    • H04N1/32101—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title
    • H04N1/32128—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title attached to the image data, e.g. file header, transmitted message header, information on the same page or in the same computer file as the image
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N1/00—Scanning, transmission or reproduction of documents or the like, e.g. facsimile transmission; Details thereof
    • H04N1/387—Composing, repositioning or otherwise geometrically modifying originals
    • H04N1/393—Enlarging or reducing
    • H04N1/3935—Enlarging or reducing with modification of image resolution, i.e. determining the values of picture elements at new relative positions
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N1/00—Scanning, transmission or reproduction of documents or the like, e.g. facsimile transmission; Details thereof
    • H04N1/46—Colour picture communication systems
    • H04N1/64—Systems for the transmission or the storage of the colour picture signal; Details therefor, e.g. coding or decoding means therefor
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N1/00—Scanning, transmission or reproduction of documents or the like, e.g. facsimile transmission; Details thereof
    • H04N1/46—Colour picture communication systems
    • H04N1/64—Systems for the transmission or the storage of the colour picture signal; Details therefor, e.g. coding or decoding means therefor
    • H04N1/646—Transmitting or storing colour television type signals, e.g. PAL, Lab; Their conversion into additive or subtractive colour signals or vice versa therefor
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N5/00—Details of television systems
    • H04N5/76—Television signal recording
    • H04N5/91—Television signal processing therefor
    • H04N5/92—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback
    • H04N5/926—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback by pulse code modulation
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N9/00—Details of colour television systems
    • H04N9/79—Processing of colour television signals in connection with recording
    • H04N9/797—Processing of colour television signals in connection with recording for recording the signal in a plurality of channels, the bandwidth of each channel being less than the bandwidth of the signal
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N9/00—Details of colour television systems
    • H04N9/79—Processing of colour television signals in connection with recording
    • H04N9/80—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback
    • H04N9/804—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback involving pulse code modulation of the colour picture signal components
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N9/00—Details of colour television systems
    • H04N9/79—Processing of colour television signals in connection with recording
    • H04N9/80—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback
    • H04N9/804—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback involving pulse code modulation of the colour picture signal components
    • H04N9/8042—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback involving pulse code modulation of the colour picture signal components involving data reduction
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N9/00—Details of colour television systems
    • H04N9/79—Processing of colour television signals in connection with recording
    • H04N9/87—Regeneration of colour television signals
    • H04N9/877—Regeneration of colour television signals by assembling picture element blocks in an intermediate memory
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N9/00—Details of colour television systems
    • H04N9/79—Processing of colour television signals in connection with recording
    • H04N9/87—Regeneration of colour television signals
    • H04N9/88—Signal drop-out compensation
    • H04N9/888—Signal drop-out compensation for signals recorded by pulse code modulation
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/17—Card-like record carriers
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/20—Disc-shaped record carriers
    • G11B2220/21—Disc-shaped record carriers characterised in that the disc is of read-only, rewritable, or recordable type
    • G11B2220/213—Read-only discs
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/20—Disc-shaped record carriers
    • G11B2220/25—Disc-shaped record carriers characterised in that the disc is based on a specific recording technology
    • G11B2220/2525—Magneto-optical [MO] discs
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/20—Disc-shaped record carriers
    • G11B2220/25—Disc-shaped record carriers characterised in that the disc is based on a specific recording technology
    • G11B2220/2537—Optical discs
    • G11B2220/2545—CDs
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/20—Disc-shaped record carriers
    • G11B2220/25—Disc-shaped record carriers characterised in that the disc is based on a specific recording technology
    • G11B2220/2537—Optical discs
    • G11B2220/2545—CDs
    • G11B2220/255—CD-I, i.e. CD-interactive
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/40—Combinations of multiple record carriers
    • G11B2220/41—Flat as opposed to hierarchical combination, e.g. library of tapes or discs, CD changer, or groups of record carriers that together store one title
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B2220/00—Record carriers by type
    • G11B2220/60—Solid state media
    • G11B2220/65—Solid state media wherein solid state memory is used for storing indexing information or metadata
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/002—Programmed access in sequence to a plurality of record carriers or indexed parts, e.g. tracks, thereof, e.g. for editing
    • G—PHYSICS
    • G11—INFORMATION STORAGE
    • G11B—INFORMATION STORAGE BASED ON RELATIVE MOVEMENT BETWEEN RECORD CARRIER AND TRANSDUCER
    • G11B27/00—Editing; Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Monitoring; Measuring tape travel
    • G11B27/10—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel
    • G11B27/19—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier
    • G11B27/28—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording
    • G11B27/32—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording on separate auxiliary tracks of the same or an auxiliary record carrier
    • G11B27/326—Indexing; Addressing; Timing or synchronising; Measuring tape travel by using information detectable on the record carrier by using information signals recorded by the same method as the main recording on separate auxiliary tracks of the same or an auxiliary record carrier used signal is a video-frame or a video-field (P.I.P.)
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N19/00—Methods or arrangements for coding, decoding, compressing or decompressing digital video signals
    • H04N19/30—Methods or arrangements for coding, decoding, compressing or decompressing digital video signals using hierarchical techniques, e.g. scalability
    • H04N19/39—Methods or arrangements for coding, decoding, compressing or decompressing digital video signals using hierarchical techniques, e.g. scalability involving multiple description coding [MDC], i.e. with separate layers being structured as independently decodable descriptions of input picture data
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N2201/00—Indexing scheme relating to scanning, transmission or reproduction of documents or the like, and to details thereof
    • H04N2201/32—Circuits or arrangements for control or supervision between transmitter and receiver or between image input and image output device, e.g. between a still-image camera and its memory or between a still-image camera and a printer device
    • H04N2201/3201—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title
    • H04N2201/3225—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title of data relating to an image, a page or a document
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N2201/00—Indexing scheme relating to scanning, transmission or reproduction of documents or the like, and to details thereof
    • H04N2201/32—Circuits or arrangements for control or supervision between transmitter and receiver or between image input and image output device, e.g. between a still-image camera and its memory or between a still-image camera and a printer device
    • H04N2201/3201—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title
    • H04N2201/3225—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title of data relating to an image, a page or a document
    • H04N2201/3226—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title of data relating to an image, a page or a document of identification information or the like, e.g. ID code, index, title, part of an image, reduced-size image
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N2201/00—Indexing scheme relating to scanning, transmission or reproduction of documents or the like, and to details thereof
    • H04N2201/32—Circuits or arrangements for control or supervision between transmitter and receiver or between image input and image output device, e.g. between a still-image camera and its memory or between a still-image camera and a printer device
    • H04N2201/3201—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title
    • H04N2201/3225—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title of data relating to an image, a page or a document
    • H04N2201/3242—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title of data relating to an image, a page or a document of processing required or performed, e.g. for reproduction or before recording
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N2201/00—Indexing scheme relating to scanning, transmission or reproduction of documents or the like, and to details thereof
    • H04N2201/32—Circuits or arrangements for control or supervision between transmitter and receiver or between image input and image output device, e.g. between a still-image camera and its memory or between a still-image camera and a printer device
    • H04N2201/3201—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title
    • H04N2201/3225—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title of data relating to an image, a page or a document
    • H04N2201/3243—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title of data relating to an image, a page or a document of type information, e.g. handwritten or text document
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N2201/00—Indexing scheme relating to scanning, transmission or reproduction of documents or the like, and to details thereof
    • H04N2201/32—Circuits or arrangements for control or supervision between transmitter and receiver or between image input and image output device, e.g. between a still-image camera and its memory or between a still-image camera and a printer device
    • H04N2201/3201—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title
    • H04N2201/3225—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title of data relating to an image, a page or a document
    • H04N2201/3254—Orientation, e.g. landscape or portrait; Location or order of the image data, e.g. in memory
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N2201/00—Indexing scheme relating to scanning, transmission or reproduction of documents or the like, and to details thereof
    • H04N2201/32—Circuits or arrangements for control or supervision between transmitter and receiver or between image input and image output device, e.g. between a still-image camera and its memory or between a still-image camera and a printer device
    • H04N2201/3201—Display, printing, storage or transmission of additional information, e.g. ID code, date and time or title
    • H04N2201/3274—Storage or retrieval of prestored additional information
    • H04N2201/3277—The additional information being stored in the same storage device as the image data
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N5/00—Details of television systems
    • H04N5/76—Television signal recording
    • H04N5/765—Interface circuits between an apparatus for recording and another apparatus
    • H04N5/775—Interface circuits between an apparatus for recording and another apparatus between a recording apparatus and a television receiver
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N5/00—Details of television systems
    • H04N5/76—Television signal recording
    • H04N5/78—Television signal recording using magnetic recording
    • H04N5/781—Television signal recording using magnetic recording on disks or drums
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N5/00—Details of television systems
    • H04N5/76—Television signal recording
    • H04N5/84—Television signal recording using optical recording
    • H04N5/85—Television signal recording using optical recording on discs or drums
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N5/00—Details of television systems
    • H04N5/76—Television signal recording
    • H04N5/91—Television signal processing therefor
    • H04N5/92—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback
    • H04N5/9201—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback involving the multiplexing of an additional signal and the video signal
    • H04N5/9206—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback involving the multiplexing of an additional signal and the video signal the additional signal being a character code signal
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N9/00—Details of colour television systems
    • H04N9/79—Processing of colour television signals in connection with recording
    • H04N9/80—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback
    • H04N9/82—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback the individual colour picture signal components being recorded simultaneously only
    • H04N9/8205—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback the individual colour picture signal components being recorded simultaneously only involving the multiplexing of an additional signal and the colour video signal
    • H—ELECTRICITY
    • H04—ELECTRIC COMMUNICATION TECHNIQUE
    • H04N—PICTORIAL COMMUNICATION, e.g. TELEVISION
    • H04N9/00—Details of colour television systems
    • H04N9/79—Processing of colour television signals in connection with recording
    • H04N9/80—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback
    • H04N9/82—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback the individual colour picture signal components being recorded simultaneously only
    • H04N9/8205—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback the individual colour picture signal components being recorded simultaneously only involving the multiplexing of an additional signal and the colour video signal
    • H04N9/8227—Transformation of the television signal for recording, e.g. modulation, frequency changing; Inverse transformation for playback the individual colour picture signal components being recorded simultaneously only involving the multiplexing of an additional signal and the colour video signal the additional signal being at least another television signal

Landscapes

  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Multimedia (AREA)
  • Signal Processing (AREA)
  • General Engineering & Computer Science (AREA)
  • Physics & Mathematics (AREA)
  • Computer Hardware Design (AREA)
  • General Physics & Mathematics (AREA)
  • Theoretical Computer Science (AREA)
  • Human Computer Interaction (AREA)
  • Signal Processing For Digital Recording And Reproducing (AREA)
  • Television Signal Processing For Recording (AREA)
  • Indexing, Searching, Synchronizing, And The Amount Of Synchronization Travel Of Record Carriers (AREA)
  • Management Or Editing Of Information On Record Carriers (AREA)
  • Compression Or Coding Systems Of Tv Signals (AREA)
  • Polarising Elements (AREA)
  • Apparatus For Radiation Diagnosis (AREA)
  • Storing Facsimile Image Data (AREA)
  • Facsimiles In General (AREA)
  • Facsimile Heads (AREA)

Abstract

Spôsob vyhľadávania obrazov obsahuje nosič (70) záznamu a čítacie zariadenie. Kódovaný obraz (4TV, 16TV, 64TV a 256TV), zložený z po sebe nasledujúcich obrazových riadkov, sa zaznamenáva do súvislej stopy (71) nosiča záznamu. Čítacie zariadenie obsahuje prostriedky, ktoré snímajú stopu pomocou čítacej hlavy na čítanie kódovaných obrazových riadkov, zaznamenaných v stope majúcej zvolenú adresu s určitou presnosťou vyhľadávania. Spolu s kódovanými obrazovými riadkami (APDB) sú do stopy (71) zaznamenané riadkové číslo (LN) a riadková synchronizácia. Riadkové číslo udáva sledové číslo príslušného obrazového riadku v kódovanom obraze. Riadková synchronizácia udáva začiatok príslušného obrazového riadku. Okrem toho sú zaznamenané v časti (IIDB) stopy adresy (ADLN#1, ....., ADLN#1009) pre rad kódovaných obrazových riadkov kódovaného obrazu, a to na udávanie polôh, kde boli príslušné obrazové riadky zaznamenané do stopy. Zariadenie ďalej obsahuje prostriedky na vyhľadávanie kódovaného obrazového riadku na základe adries čítaných zo stopovej časti (IIDB).ŕ

Description

Oblasť techniky
Vynález sa týka spôsobu vyhľadávania obrazov, obsahujúceho nosič záznamu a čítacie zariadenie, pričom kódovaný obraz zložený z po sebe nasledujúcich kódovaných obrazových riadkov je zaznamenaný do priliehajúcej stopy nosiča záznamu, pričom táto stopa bola vybavená adresami, pričom čítacie zariadenie obsahuje čítaciu hlavu na čítanie zaznamenaných kódovaných obrazových riadkov sledovaním stopy a prostriedky na pohybovanie čítacou hlavou so špecifickou presnosťou vyhľadávania do stopovej časti majúcej zvolenú adresu.
Vynález sa ďalej vzťahuje na nosič záznamu a čítacie zariadenie na vykonávanie spôsobu.
Doterajší stav techniky
Uvedený systém, nosič záznamu a čítacie zariadenie sú známe, okrem iného z knihy „Compact Disc Interactive, a designer overview“, vydanej Kluwerom (ISBN 9020121219). Táto kniha opisuje takzvaný systém CD-I, ktorý umožňuje zaznamenávanie kódovaných obrazov na kompaktnom disku. Zobrazenia zaznamenaných kódovaných obrazov môžu byť reprodukované pomocou CD-I prehrávača. Pre určité spracovávacie operácie na spracovávanie obrazov, ako napríklad zobrazovanie zväčšených zobrazení zvolenej časti kódovaného obrazu musia byť zaznamenané kódované obrazy čítané len čiastočne. Pretože celková dĺžka čítania kódovaného obrazu môže byť pre kódované obrazy s vysokou rozlišovacou schopnosťou dlhá, je žiaduce, aby kódované obrazové riadky mohli byť vyhľadávané selektívne.
Podstata vynálezu
Vynález si kladie za cieľ vytvoriť prostriedky umožňujúce, aby časti stôp, do ktorých bol zaznamenaný kódovaný obrazový riadok, mohli byť rýchlo vyhľadávané.
Tento cieľ je podľa vynálezu dosiahnutý spôsobom vyhľadávania obrazov zahrnujúci nosič záznamu a čítacie zariadenie, pričom kódovaný obraz zložený z po sebe nasledujúcich kódovaných obrazových riadkov je zaznamenaný do priliehajúcej stopy nosiča záznamu, pričom táto stopa bola vybavená adresami, pričom čítacie zariadenie obsahuje čítaciu hlavu na čítanie zaznamenaných kódovaných obrazových riadkov sledovaním stopy, prostriedky na pohybovanie čítacej hlavy do stopovej časti majúcej zvolenú adresu, pričom spolu s kódovanými obrazovými riadkami boli na nosiči zaznamenané synchronizácie riadkov a riadkové čísla, pričom každé riadkové číslo udáva poradové číslo príslušného kódovaného obrazového riadku v kódovanom obraze a každá riadková synchronizácia udáva začiatok príslušného kódovaného obrazového riadku, pričom obrazové riadky majú premenlivú dĺžku, pričom na nosiči záznamu sú zaznamenávané tiež adresy pre množstvo kódovaných obrazových riadkov kódovaného obrazu menšie, ako je ich celkový počet, pričom tieto adresy udávajú, kde boli príslušné obrazové riadky zaznamenané v stope, pričom zariadenie obsahuje prostriedky na voľbu kódovaného obrazového riadku v rámci zvoleného kódovaného obrazu, prostriedky na čítanie zaznamenaných adries obrazových riadkov zvoleného obrazu, prostriedky na voľbu na základe takto čítaných adries, časti stopy ležiacej pred časťou stopy, kde začína záznam zvoleného kódovaného obrazového riadku, prostriedky na pôsobenie, aby sa čítacia hlava pohybovala do zvolenej stopovej časti a prostriedky na ná sledné zisťovanie čítania začiatku zvoleného kódovaného obrazového riadku na základe čítaných riadkových čísel a riadkových synchronizácií.
Tým, že sa pridá riadková synchronizácia a riadkové číslo každému kódovanému riadku v obrazovom súbore a zaznamenaním adries čísla kódovaných obrazových riadkov, je možné rýchlo nájsť adresu stopovej časti ležiacej v krátkej vzdialenosti pred začiatkom zaznamenávania požadovaného kódovaného obrazového riadku. Spôsob podľa vynálezu je obzvlášť výhodný, ak na kódovanie obrazu bolo zvolené kódovanie s premenlivou dĺžkou, takže stopový priestor, potrebný na ukladanie kódovaného obrazového riadku, sa líši od jedného obrazového riadku k druhému obrazovému riadku. V takomto prípade totiž poloha v stope, kde záznam určitého kódovaného obrazového riadku začína, už nemôže byť jednoznačne odvodená od začiatočnej polohy záznamu prvého kódovaného obrazového riadku.
Okrem toho má pridanie riadkovej synchronizácie a riadkového čísla výhodu v tom, že v prípade nesprávneho čítania môže byť šírenie chyby obmedzené nanajvýš na dĺžku kódovaného obrazového riadku. Je to tak preto, že na začiatku každého obrazového riadku je riadkové číslo známe a začiatočný bod kódovaného riadku je známy, takže dekódovanie a reprodukcia nesprávne čítaných obrazových riadkov môžu byť jednoducho rekonštruované.
Výhodné uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu sa vyznačujú tým, že dĺžky stopových častí, umiestnených medzi polohami udávanými zaznamenanými adresami kódovaných obrazových riadkov, v podstate zodpovedajú presnosti vyhľadávania.
Ak sa počas posunu čítacej hlavy táto hlava pohybuje do časti s adresou udávajúcou kódovaný obrazový riadok, predchádzajúci zvolenému kódovanému riadku, stane sa vysoko pravdepodobné, že po posune čítacej hlavy táto hlava dosiahla polohu ležiacu pred polohou, kde záznam požadovaného kódovaného obrazového riadku začína. Týmto spôsobom sa predíde tomu, aby po posune čítacej híavy bol potrebný ďalší posun čítacej hlavy v opačnom smere. Čakacia doba od okamihu, v ktorom posun čítacej hlavy skončil, do okamihu, v ktorom sa dosiahne zvoleného kódovaného obrazového riadku, je obmedzená, čím sa umožní dosiahnutie krátkeho celkového prístupového času. Okrem toho je veľkosť stopového priestoru na zaznamenávanie adries čísla obrazových riadkov minimálna.
Nosič záznamu majúci priliehajúcu stopu, obsahujúcu adresy a detekovateľné znaky na zobrazovanie kódovaného obrazu, zloženého z po sebe nasledujúcich kódovaných obrazových riadkov premenlivej dĺžky, obsahuje podľa vynálezu ďalšie znaky na zobrazovanie synchronizácie a riadkových čísel, pričom každé riadkové číslo udáva poradové číslo príslušného kódovaného obrazového riadku v kódovanom obraze a každá riadková synchronizácia udáva začiatok príslušného kódovaného obrazového riadku a tým, že znaky sú ďalej na zobrazovanie adresy polôh pre množstvo kódovaných obrazových riadkov kódovaného obrazu menšie, ako je ich celkový počet, pričom tieto adresy polôh udávajú, kde sú príslušné obrazové riadky umiestnené v stope.
Nosič záznamu podľa vynálezu sa vyznačuje tým, že stopa je špirálovitá stopa a prostriedky na pohybovanie čítacou hlavou sú uspôsobené na pohybovanie čítacou hlavou v smere priečnom na stopy, pričom dĺžky stopových častí, ležiacich medzi polohami udávanými zaznamenávanými adresami kódovaných obrazových riadkov, v podstate zodpovedajú polovici dĺžky otáčky špirálovitej stopy.
Toto uskutočnenie optimálne využíva skutočnosť, že presnosť vyhľadávania v prípade, že sa použije čítacia hla va, ktorá sa pohybuje radiálne cez stopu, sa rovná plus alebo mínus jednej polovici dĺžky otáčky špirálovitej stopy.
Čítacie zariadenie, obsahujúce čítaciu hlavu (280) na čítanie z nosiča záznamu, podľa nároku 4, zaznamenaných kódovaných obrazových riadkov sledovaním stopy a prostriedky na pohybovanie čítacej hlavy (284) do stopovej časti majúcej zvolenú adresu, podľa vynálezu obsahuje prostriedky na spracovávanie obrazu na voľbu kódovaného obrazového riadku v rámci zvoleného kódovaného obrazu pripojené k čítacej hlave, riadiace prostriedky pripojené k čítacej hlave na čítanie adries polôh zvoleného obrazu a na voľbu, na základe adries polôh, stopovej časti ležiacej pred stopovou časťou, kde sa začína zaznamenávanie zvoleného kódovaného obrazového riadku a prostriedky na pôsobenie, aby sa čítacia hlava pohybovala do zvolenej stopovej časti a prostriedky na extrakciu dát pripojené k riadiacim prostriedkom na následnú detekciu čítania začiatku zvoleného kódovaného obrazového riadku na základe čítaných riadkových čísel a riadkových synchronizácií.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom opise na príkladoch uskutočnenia s odvolaním sa na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje: obr. 1 systém na ukladanie obrazu, obr. lb systém na vyhľadávanie obrazu a reprodukciu a obr. lc zjednodušený systém na vyhľadávanie a reprodukciu, obr. 2 grafické znázornenie vhodného formátu pre záznam obrazovej informácie na nosiči záznamu, obr. 3 schému vhodného kódovania obrazovej informácie, obr. 4 schému vhodného zvyškového kódovania na použitie na kódovanie obrazovej informácie, obr. 5 vhodné usporiadanie farebnej informácie obrazu pre rad kódovaných obrazov so zvyšujúcimi sa rozlišovacími schopnosťami, obr. 6 schému formátu čiastkového súboru obsahujúceho zvyškovo kódovaný obraz, obr. 7 pohľad na nosič záznamu, na ktorom boli zaznamenané kódované obrazy usporiadané vhodným spôsobom, obr. 8 obraz zostavený z obrazových riadkov, obr. 9 schematické zobrazenie niekoľkých rozdielnych spracovávacích funkcií na spracovávanie obrazu, obr. 10 blokovú schému uskutočnenia vyhľadávacieho a reprodukčného systému, schopného zobrazovať obrazovú informáciu s preferenčnými nastavovaniami reprodukcie, obr. 11 grafické znázornenie vhodného formátu na záznam preferenčných nastavovaní reprodukcie na nosič záznamu, obr. 12 schému vhodného formátu na ukladanie preferenčných nastavovaní reprodukcie v energeticky nezávislej pamäti, obr. 13 pohľad na mozaikový obraz zostavený zo šestnástich obrazov s nízkou rozlišovacou schopnosťou, obr. 14 zväčšený detail uskutočnenia vyhľadávacieho a reprodukčného systému obrazu, obr. 15 schému uskutočnenia, v ktorom skupiny riadiacich dát môžu byť usporiadané vo zväzkoch, obr. 16 blokovú schému extrakčného obvodu dát na použitie vo vyhľadávacom a reprodukčnom systéme obrazu znázornenom na obr. 14, obr. 17 zväčšenú podrobnosť uskutočnenia systému na ukladanie obrazov, obr. 18 blokovú schému záznamovej jednotky na použitie v systéme na ukladanie obrazov, obr. 19 schému formátu CD-ROM XA, obr. 20 schému vhodnej organizácie nosiča záznamu, ak obrazová informácia bola zaznamenaná v súlade s formátom CD-I, obr. 21, 23 a 24 vhodné tvary obrazových riadkov absolútne kódovaných obrazov pre niekoľko rozdielnych rozlišovacích schopností, ak zaznamenaná informácia bola rozdelená do blokov v súlade s formátom CD-I, obr. 22 schému obrazu zostaveného z obrazových riadkov na ilustráciu tvaru z obr. 21, obr. 25 príklad spracovávacej jednotky obrazu, obr. 26 a 27 schémy ukazujúce spracovávacie funkcie pre spracovávanie obrazu, ktoré majú byť vykonávané spracovávacou jednotkou obrazu, obr. 28 blokovú schému uskutočnenia čítacieho zariadenia, obr. 29 a 31 schémy príkladov zjednodušenej jednotky na spracovávanie obrazu a obr. 30 schému činnosti zjednodušenej spracovávacej jednotky obrazu, znázornenej na obr. 29 a 31.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Obr. la znázorňuje systém 12 ukladania obrazov, v ktorom vynález môže byť použitý. Systém 12 ukladania obrazov obsahuje snímaciu jednotku 1 obrazov na snímanie obrazov na nosiči 3 obrazov, napríklad pásikovitom fotografickom negatíve alebo diapozitíve. Snímací systém 1 obrazov ďalej obsahuje kódovaciu jednotku na kódovanie obrazovej informácie získanej snímaním. Kódovaná obrazová informácia sa zaznamenáva na nosič 184 záznamu pomocou záznamovej jednotky 5 pri riadení riadiacou jednotkou
4. Pred zaznamenávaním môže riadiaca jednotka 4 aplikovať zvolené spracovávanie obrazov, napríklad na zvyšovanie úrovne, korekciu alebo editáciu obrazového znázornenia definovaného kódovanou obrazovou informáciou. Na tento účel môže riadiaca jednotka obsahovať spracovávací prostriedok obrazov, ktorý je sám o sebe známy. Záznamová jednotka 5 môže obsahovať napríklad optické, magnetické alebo magnetooptické záznamové zariadenie. Vzhľadom na vysokú úložnú kapacitu optických alebo magnetooptických nosičov záznamu je dávaná prednosť použitiu optických alebo magnetooptických záznamových zariadení. Riadiaca jednotka 4 môže obsahovať počítačový systém, napríklad takzvaný „osobný počítač“ alebo takzvanú pracovnú stanicu s vhodným hardvérom a aplikačným softvérom.
Je všeobecne žiaduce mať k dispozícií taký nákladný počítačový systém pre riadiacu jednotku v spojení s elektronickou tlačiarňou 9 obrazov vzhľadom na zložitosť riadenia a funkciou spracovávania obrazov. Ak sa však požaduje zobrazovať len zvolené kódované obrazy na obrazovke, je výpočtová kapacita a pamäťová kapacita počítačového systému vo forme osobného počítača alebo pracovnej stanice vysoká, v porovnaní s riadiacimi funkciami, ktoré majú byť vykonávané. V tomto prípade je požadované používať zjednodušenú riadiacu jednotku s obmedzenou výpočtovou a pamäťovou kapacitou a s obmedzenou rýchlosťou spracovávacích dát.
Obr. lc znázorňuje taký zjednodušený systém 14 na vyhľadávanie a reprodukciu obrazov. Tento zjednodušený systém 14 obsahuje zobrazovaciu jednotku 10 a vyhľadávaciu a čítaciu jednotku 11, obsahujúcu čítaciu jednotku 6. Riadiaca jednotka na riadenie vyhľadávacej a čítacej operácie a v prípade použiteľnosti obmedzeného spracovávania obrazov, môže byť uložená v jednej z jednotiek 10 a 11, ale výhodne v jednotke 11. Keď je riadiaca jednotka uložená vo vyhľadávacej a čítacej jednotke 11, je možné ako zobra
SK 281036 Β6 zovacie zariadenie používať okrem iného štandardný televízor alebo monitorovú jednotku.
Toto je výhodné, predovšetkým pre spotrebiteľské použitie, pretože spotrebiteľ si musí kúpiť len vyhľadávacie a čítacie zariadenie na zobrazovanie obrazov. Vzhľadom na ich porovnateľne vysoké náklady, sú napriek tomu systém 12 na ukladanie obrazov znázornený na obr. la a systém 13 na vyhľadávanie obrazov a reprodukciu znázornený na obr. lb, obzvlášť vhodné pre centrálne použitie, napríklad v laboratóriách na spracovávanie fotografických snímok.
Na zaznamenávanie kódovanej obrazovej informácie je výhodné zaznamenávať informáciu na nosič záznamu vo vopred určenom formáte a poradí. Obr. 2 znázorňuje vhodný formát a poradie, v ktorom súbory obsahujúce kódovanú obrazovú informáciu sú označené ako súbory IP1,..........,
Ipn. Ďalej budú súbory IP1,...., Ipn označované ako obrazové súbory. Okrem toho je zaznamenaný vyšší počet riadiacich súborov BB. Tieto súbory obsahujú riadiace dáta, ktoré sa používajú pri riadení čítania kódovanej informácie, na účel vykonávania spracovávacích obrazových informácií na čítanej obrazovej informácii a na účely zobrazovania obrazov zodpovedajúcich kódovanej obrazovej informácii. Je nutné poznamenať, že časť riadiacich dát môže byť zahrnutá v obrazových súboroch. Výhodne je táto časť riadiacich dát časťou vzťahujúcou sa špecificky na riadenie čítania, zobrazovania a spracovávania obrazov obrazovej informácie obsiahnutej v príslušnom obrazovom súbore. Je to výhodné v tom, že potrebné riadiace dáta sa stanú dostupnými v okamihu, keď sú potrebné, t. j. v okamihu, keď je obrazový súbor čítaný.
Okrem obrazových súborov Ip a pridružených riadiacich súborov BB môže byť žiaduce v rade prípadov zaznamenávať súbory s prídavnou informáciou, napríklad zvukovou informáciou alebo textovou informáciou. Taká zvuková a/alebo textová informácia sa môže vzťahovať napríklad na kódované obrazové informácie a môže byť potom reprodukovaná alebo zobrazovaná, keď sa zobrazuje príslušná kódovaná obrazová informácia. Súbory s prídavnou informáciou sú označené ako súbory ADD a môžu byť zaznamenané napríklad za kódovanou obrazovou informáciou.
Pre každý uložený obraz obrazové súbory obsahujú väčší počet čiastkových súborov, ktoré definujú každé zobrazenie rovnakého snímaného obrazu, pričom rozlišovacie schopnosti zobrazenia, definované týmito kódovanými obrazmi, sú odlišné. Na obr. 2 sú jednotlivé čiastkové súbory pre obrazový súbor IP1 označené ako čiastkové súbory TV/4, TV, 4TV, 16TV, 64TV, 256TV. Čiastkový súbor TV definuje zobrazenie sledovaného obrazu s rozlišovacou schopnosťou zodpovedajúcou v podstate normovému obrazu NTSC alebo PAL TV. Taký obraz môže obsahovať napríklad v každom z 512 riadkov 768 obrazových prvkov. Čiastkový súbor TV/4 predstavuje snímaný obraz s rozlišovacou schopnosťou vo vodorovnom a zvislom smere, zníženú lineárne na polovicu vzhľadom na rozlišovacie schopnosti predstavované čiastkovým súborom TV. Čiastkové súbory 4TV, 16TV, 64TV a 256TV definujú zobrazenie obrazov, ktorých vodorovná a zvislá rozlišovacia schopnosť sa zvýšila zodpovedajúcim spôsobom lineárne na dvojnásobok, štvornásobok, osemnásobok a šestnásťnásobok.
Výhodne sú čiastkové súbory usporiadané takým spôsobom, že rozlišovacie schopnosti zobrazení, definovaných po sebe nasledujúcimi kódovanými obrazmi, vzrastajú (lineárne) v krokoch po dvoch. Počas reprodukcie, keď sú po sebe nasledujúce čiastkové súbory spravidla čítané po sebe, je možné potom jednoducho najprv zobraziť zobrazenie ob razu s nízkou rozlišovacou schopnosťou, následne nahradiť toto zobrazenie celkom alebo čiastočne, zobrazeniami rovnakého obrazu zakaždým so zvyšujúcou sa rozlišovacou schopnosťou. Je to výhodné v tom, že čakací čas, pred tým, ako sa zobrazenie obrazu objaví na obrazovke, je minimalizovaný. Vzhľadom na obmedzené množstvo informácie potrebnej na tento účel, je potom čítací čas kódovaného obrazu definujúceho znázornenie s nízkou rozlišovacou schopnosťou krátky, v porovnaní s čítací čas kódovaných obrazov definujúcich zobrazenie s vyššou rozlišovacou schopnosťou.
Zvyčajne známe zobrazenie obrazov je také, v ktorom sa obraz skladá z matice malých plôch s konštantnou hodnotou jasu a/alebo konštantnou hodnotou farby. V tomto zobrazení je zvyčajné zvoliť plochy s konštantnou hodnotou farby tak, aby boli väčšie, ako sú plochy s konštantnou hodnotou jasu.
Plocha s konštantnou hodnotou farby bude ďalej označovaná ako obrazový prvok farby a plocha s konštantnou hodnotou jasu ako obrazový prvok jasu. Rad obrazových prvkov farby šírky, rovnajúcej sa plnej šírke obrazu, bude ďalej označovaný ako obrazový riadok farby. Rad obrazových prvkov jasu šírky, rovnajúcej sa plnej šírke obrazu, bude ďalej označovaný ako obrazový riadok jasu. Obraz znázornený obrazovými riadkami jasu a obrazovými riadkami farby môže byť definovaný jednoducho kódovaným obrazom tým, že sa priradí každému obrazovému prvku jasu a obrazovému prvku farby číslicový kód, udávajúci príslušnú hodnotu jasu a príslušné hodnoty farby.
Obr. 3 poskytuje formou príkladu štruktúru obrazu obrazových prvkov farby a obrazových prvkov jasu. Obrazové prvky jasu sú označené ako obrazové prvky Y2.b.......,
Yk-lr-i- Obrazové prvky farby sú označené ako obrazové prvky C1?1....... CK R Je treba poznamenať, že na obr. 3, ako je zvyčajné, sú rozmery obrazových prvkov farby dvakrát tak veľké, ako sú rozmery obrazových prvkov jasu. To znamená, že rozlišovacia schopnosť informácie farby vo vodorovnom a zvislom smere je polovičná, ako je rozlišovacia schopnosť informácie jasu.
Vhodným obrazovým kódovaním je to, v ktorom sa každému obrazovému prvku jasu a každému obrazovému prvku farby priraďujú číslicový kód alebo číslicové kódy, vymedzujúce absolútnu hodnotu zložky jasu Y a absolútnej hodnoty farebných zložiek U a V. Také kódovanie bude ďalej označované ako absolútne obrazové kódovanie. Výhodne sú zaznamenávané zobrazenia niekoľkých obrazov s nízkou rozlišovacou schopnosťou ako absolútne kódované obrazy. To umožňuje, aby obrazová informácia bola znovu získavaná jednoduchým spôsobom. Je to obzvlášť výhodné pre zjednodušené vyhľadávania obrazov a reprodukčný systém 14, pretože to umožňuje, aby cena takého systému, ktorý je určený pre spotrebiteľský trh, bola udržiavaná na nízkej úrovni použitím jednoduchých dekódovacích systémov obrazu.
Použitie obrazového súboru s niekoľkými absolútne kódovanými obrazmi rôznych rozlišovacích schopností zjednodušuje reprodukciu zobrazení zložených obrazov, kde zobrazenie (reprezentácia) obrazu s nízkou rozlišovacou schopnosťou je zobrazované v rámci obrysu zobrazenia obrazu s vyššou rozlišovacou schopnosťou. Reprodukcia takého zobrazenia zloženého obrazu je označovaná ako „obraz v obraze“ („picture in picture“ alebo „PIP“). Zaznamenávanie väčšieho počtu absolútne kódovaných obrazov vymedzujúce zobrazenie rovnakého obrazu s rôznymi rozlišovacími schopnosťami zjednodušuje reprodukciu zväčšených zobrazení podrobností kódovaného obrazu. Taká íunkcia sa tiež označuje ako TELE-fúnkcia (alebo ZO
OM-funkcia, t. j. približovanie transfokátorom). Skutočnosť, že sú k dispozícii absolútne kódované obrazy s rôznymi rozlišovacími schopnosťami, vedie k tomu, že pre niektoré TELE-funkcie a PIP-íúnkcie je požadovaná obrazová informácia priamo k dispozícii a nemusí byť odvodzovaná pomocou prídavných spracovávacích operácií obrazu, ktoré je potrebné uskutočňovať zložitými obvodmi.
Pri zaznamenávaní obrazovej informácie je zvyčajné zaznamenávať kódované obrazové prvky vo vodorovných radách (alebo riadkoch) alebo niekedy v stĺpcoch. Zaznamenávanie v čiarach je považované za výhodnejšie, pretože v bežne dostupných zobrazovacích jednotkách by mala byť obrazová informácia predkladaná vo forme riadkov.
Keď sa absolútne kódované obrazové prvky zaznamenávajú do čiastkových súborov TV/16, TV/4 a TV, je dávaná prednosť nezaznamenávať po sebe nasledujúce kódované obrazové riadky tesne vedľa seba. Taký spôsob usporadúvania zaznamenanej informácie sa často označuje ako „prekladanie“. Výhodou takéhoto spôsobu je, že ak relatívne veľká časť informácie nemôže byť vyhľadaná vzhľadom na defekty na disku alebo na iné príčiny, zmenšuje to pravdepodobnosť, že dve priľahlé obrazové čiary v zobrazení kódovaného obrazu sú reprodukované nesprávne. Zobrazenia s chybami v priľahlých obrazových riadkoch sa dajú relatívne ťažké rekonštruovať. Nie je to však tak v prípade zobrazení, v ktorých chybne čítané obrazové prvky (alebo obrazový riadok) ležia medzi dvomi správne čítanými obrazovými riadkami. V takom prípade chybne čítané obrazové prvky (alebo obrazový riadok) môžu byť nahradené jednoducho obrazovými prvkami (alebo obrazovým riadkom) odvodenými z jedného alebo oboch priľahlých obrazových riadkov. Je nutné poznamenať, že chybne čítané obrazové prvky môže byť tiež ľahko rekonštruované použitím takzvaných kódov na opravu chýb. Oprava chýb na základe takých opravných kódov je však pomerne zložitá a je preto menej vhodná na použitie v zjednodušenom systéme 14 na vyhľadávanie a reprodukciu, v ktorom je potrebné vylúčiť použitie zložitých obvodov, kedykoľvek je to možné, s ohľadom na vysoké náklady.
V prípade, že obrazová informácia je zaznamenávaná na diskovitom nosiči záznamu so špirálovitou stopou bude časť stopy potrebná pre záznam kódovaného obrazu zaberať niekoľko otáčok špirálovitej stopy. S ohľadom na jednoduchú rekonštrukciu chybne čítaných obrazových riadkov je potom žiaduce, aby kódované obrazové riadky, vymedzujúce priľahlé obrazové riadky v znázornenom obraze, ktorý sa má reprodukovať, nepriliehali na seba ani v smere stopy (tiež označovanom tangenciálny smer), ani v smere priečnom na stopu (tiež označovanom radiálny smer), čo bude vysvetlené s odvolaním sa na obr. 7 a 8.
Obr. 7 znázorňuje nosič 70 záznamu, ktorý má tvar disku, na ktorom bol zaznamenaný obraz 80 zložený z po sebe nasledujúcich obrazových riadkov 1,....... 1„ do špirálovitej stopy 71 vo forme radu absolútne kódovaných obrazových riadkov BLal, BLa3, BLaS, BLa7, BLa9, BLall, BLal3, BLa2, BLa4, ....... Absolútne kódované čiary
BLal, ..., BLa13 predstavujú zodpovedajúce obrazové riadky 11; .... 113. Absolútne kódované riadky boli zaznamenané takým spôsobom, že informácia po sebe nasledujúcich obrazových riadkov na seba neprilieha ani v radiálnom, ani v tangenciálnom smere. Na obrázku je znázornená časť 72 disku neschopná čítania, tiež označovaná ako chyba. Znázornená chyba zasahuje cez viac ako jednu otáčku špirálovitej stopy 71. Pretože kódované obrazové riadky vymedzujúce priľahlé obrazové čiary na seba navzájom nepriliehajú ani v radiálnom, ani v tangenciálnom smere, zabraňuje to tomu, aby kódované obrazové riadky definujúce priľahlé obrazové riadky boli čítané nesprávne v dôsledku výskytu chýb disku. Je potrebné poznamenať, že pre jasnosť je dĺžka, zaujímaná kódovaným obrazovým riadkom BLa na zázname, znázornená podstatne väčšia, ako je v skutočnosti. V praxi sa vyskytuje pomerne často prípad, že chyba disku zaberá niekoľko po sebe zaznamenaných kódovaných obrazových riadkov. S ohľadom na požiadavku, že priľahlé obrazové riadky by nemali byť definované priľahlo zaznamenanými kódovanými obrazmi v stope, závisí poradie absolútne kódovaných obrazových riadkov v stope výrazne od dĺžky otáčok špirálovitej stopy a od dĺžky potrebnej pre záznam absolútne kódovaného obrazového riadku. Usporiadanie vhodné na zaznamenávanie absolútne kódovaných obrazových riadkov bude opísané podrobnejšie v ďalšom opise.
Pre vyššie rozlišovacie schopnosti má ukladanie absolútne kódovanej obrazovej informácie nevýhodu v tom, že množstvo informácie, ktoré je potrebné zaznamenať, je veľmi veľké. Pre také obrazy s vysokou rozlišovacou schopnosťou je veľmi výhodné zvyškové kódovanie. V takom zvyškovom kódovaní sú určované a potom kódované rozdiely medzi signálovou hodnotou obrazových bodov s vysokou rozlišovacou schopnosťou a signálovou hodnotou zodpovedajúcou časti obrazu s nízkou rozlišovacou schopnosťou.
Na ilustráciu tohto spôsobu kódovania obr. 4 znázorňuje jeden obrazový prvok jasu Y s nízkou rozlišovacou schopnosťou a štyri obrazové prvky jasu Yj ľ, Y21, Yi 2 a Yw- zodpovedajúceho obrazu s vyššou rozlišovacou schopnosťou v prípade, že vodorovná a zvislá rozlišovacia schopnosť je zvýšená dvojnásobne. Namiesto absolútnej hodnoty jasu obrazových prvkov jasu Υ3ι1·,....., Υ2>2· zvyškové kódovanie kóduje rozdiely (ďalej označované ako zvyškové hodnoty) medzi hodnotami jasu obrazových prvkov jasu Y] r,....., Y2j2· a prvku jasu V. Týmto spôsobom môžu byť určené zvyškové hodnoty úplného obrazu ato pre informáciu jasu, tak aj farby. Pretože počet zvyškových hodnôt rovnajúcich sa nule alebo veľmi malým hodnotám je veľký v porovnaní s počtom veľkých zvyškových hodnôt, je možné získať podstatnú kompresiu dát tým, že sa aplikuje prídavné kódovanie, v ktorom sa zvyškové hodnoty nelineárne kvantujú a následne sa podrobia napríklad Huffmanovmu kódovaniu.
Zvyškovo kódovaný obraz môže byť použitý ako základňa pre nové zvyškové kódovanie pre obraz s ďalej zvýšenými rozlišovacími schopnosťami. Ak sa tak zaznamenáva absolútne kódovaný obraz s nízkou rozlišovacou schopnosťou a rad zvyškovo kódovaných obrazov zvyšujúcich sa rozlišovacích schopností vo forme podrobenej kompresie, je možné zaznamenať viac kódovaných obrazov, definujúcich zobrazenia rovnakého obrazu so zvyšujúcimi sa rozlišovacími schopnosťami. V obrazovom súbore IP1 znázornenom na obr. 2 sú obrazy v čiastkových súboroch TV/4 a TV absolútne kódované a obrazy v čiastkových súboroch 4TV, 16TV, 64TV a 256TV sú zvyškovo kódované s nelineárnym kvantovaním a Huffmanovým kódovaním. Taký kódovaný obraz bude v ďalšom opise stručne označovaný ako zvyškovo kódovaný obraz.
Informácia farby sa tiež zvyškovo kóduje spôsobom podobným ako informácia jasu. Vodorovná a zvislá rozlišovacia schopnosť po sebe zvyškovo kódovaných informácií sa však zvyšuje dvojnásobne namiesto štvornásobku ako u informácie jasu. To znamená, že obrazový súbor obsahujúci len zvyškovo kódovanú informáciu jasu a žiadnu informáciu farby (4TV a 64TV) sa strieda s obrazovým súborom obsahujúcim ako zvyškovo kódovanú informáciu jasu, a tak aj zvyškovo kódovanú informáciu farby (16TV a
256TV), pozri obr. 2. Vynechanie informácie farby v čiastkových súboroch 4TV a 64TV zmenšuje požadovanú úložnú kapacitu a čas prístupu na kódovanú obrazovú informáciu v obrazovom súbore. Neprítomnosť informácie farby v čiastkových súboroch 4TV a 64TV však nemusí negatívne ovplyvňovať kvalitu obrazu počas reprodukcie. Je to tak preto, že počas reprodukcie zobrazenia kódovaného obrazu, pre ktorý nebola zaznamenaná žiadna farebná informácia, je možné použiť farebné informácie budúceho kódovaného obrazu definujúceho zobrazenie s vyššou rozlišovacou schopnosťou, alebo farebná informácia predchádzajúceho obrazu definujúceho zobrazenie s nižšou rozlišovacou schopnosťou. Aby sa zmenšil celkový čas prístupu na požadovanú obrazovú informáciu, je dávaná prednosť zaznamenávaniu obrazovej informácie U, V do čiastkových obrazových súborov 16TV a 256TV vedľa informácie jasu v čiastkových súboroch 4TV a 64TV , ako je znázornené pre súbor IP* na obr. 5.
Ešte kratší čas prístupu na požadovanú informáciu farby s vysokou rozlišovacou schopnosťou sa získa, ak sa informácia farby v čiastkových súboroch 16TV a 256TV rozdelí do časti U*, V* a časti U', V', pričom časť U*, V* definuje informáciu farby majúcu vodorovnú a zvislú rozlišovaciu schopnosť, ktorá je dvakrát taká nízka, ako je rozlišovacia schopnosť reprezentovaná časťami U*, V* a U', V' spolu. To je možné napríklad v tom, že pre obraz je kódovaná informácia farby jedného zo štyroch obrazových prvkov, ktoré sú k dispozícii, najprv zaznamenaná do časti U*, V* a potom sa zaznamenáva kódovaná informácia farby ďalších obrazových prvkov obrazu, ako je znázornené na obr. 5. V tomto obraze sú obrazové prvky náležiace do časti U*, V* (UV11, UV31, UV51,.....) znázornené ako vyšrafované bloky a obrazové prvky farby náležiace do časti U', V’ (UV21, UV41,....., UV12, UV22, UV2) sú znázornené ako nevyšrafované bloky. Informácia U*, V* v 16TV a 256TV definuje informácia farby s vodorovnou a zvislou rozlišovacou schopnosťou, ktorá je polovičná ako rozlišovacia schopnosť informácia jasu definovanej v zodpovedajúcich čiastkových súboroch 4TV a 64TV.
Zodpovedajúca informácia jasu v čiastkovom súbore 4TV a 64TV spolu so zodpovedajúcou informáciou farby U*, V* v čiastkových súboroch 16TV a 256TV opäť definujú zobrazenie, ktorého vodorovná a zvislá rozlišovacia schopnosť informácie farby sa rovná polovici rozlišovacej schopnosti informácie jasu. To znamená, že pomer medzi rozlišovacou schopnosťou informácie farby čiastkového súboru 4TV a 64TV a informácie farby U*, V* zodpovedajúceho čiastkového súboru 16TV a 256TV sa rovná pomeru medzi rozlišovacou schopnosťou obrazovej informácie a informácie jasu zobrazení definovaných čiastkovými súbormi TV/4, TV, 16TV a 256TV ako celku, takže je možné zobrazovať na obrazovke zobrazenia všetkých uložených kódovaných obrazov s rovnakým rozlišovacím pomerom medzi informácie farby a informácie jasu.
Je však treba poznamenať, že počas reprodukcie zobrazení kódovaného obrazu zaznamenaného pomocou čiastkového súboru 4TV je tiež možné použiť informáciu farby čiastkového súboru TV alebo úplnú informáciu farby čiastkového súboru 16TV. Ako už bolo uvedené, je zvyčajné zaznamenávať kódované obrazové prvky čiaru po čiare.
Keď sa použije zvyškové kódovanie, ako bolo opísané, pri použití nelineárneho kvantovania a Huffmanovho kódovania, sú zvyškové hodnoty zobrazené pomocou kódov premenlivej dĺžky. To znamená, že priestor potrebný na zaznamenávanie zvyškovo kódovaných obrazových čiar je premenlivý. Poloha, v ktorej je zaznamenávaný začiatok zvyškovo kódovanej obrazovej čiary, je preto jednoznačne definovaná začiatkom zaznamenávania prvej kódovanej obrazovej čiary kódovaného obrazu. To komplikuje selektívne čítanie kódovaných obrazových riadkov, napríklad len tých kódovaných obrazových riadkov, ktoré sú potrebné na vykonávanie TELE-tunkcie. Tento problém môže byť zmiernený zaznamenávaním riadkového čísla LN (pozri obr. 6) na začiatku každého kódovaného obrazového riadku BL a synchronizačného kódu LD čiary. Synchronizačný kód riadku môže byť napríklad jedinečná bitová kombinácia, ktorá sa nevyskytuje v rade Huffinanových kódov reprezentujúcich informáciu zvyškovo kódovaných obrazových prvkov. Je potrebné poznamenať, že pridanie synchronizačných kódov LD a riadkových čísel LN má významnú výhodu v tom, že uľahčuje čítaciu synchronizáciu a významne zmenšuje šírenie chýb po chybne čítanom zvyškovom kóde.
Veľmi rýchle vyhľadávanie zvolených kódovaných obrazových riadkov môže byť dosiahnuté tým, že adresy na ktorých záznamy kódovaných obrazových riadkov na nosiči záznamu začínajú, sú zaznamenané na nosiči záznamu v samostatnom riadiacom súbore, výhodne na začiatku každého čiastkového súboru. Na obr. 6 boli tieto adresy označené napríklad ako ADLN#1,....., ADLN#1009 v riadiacom súbore IIDB na začiatku čiastkového súboru 4TV. Informácia obrazového riadku vo forme radu zvyškovo kódovaných obrazových riadkov je vložená do sekcie APDB čiastkového súboru 4TV (sekcia APDB predstavuje skutočnú obrazovú informáciu v čiastkovom súbore 4TV).
Keď sa vyhľadávajú začiatočné body obrazových riadkov na nosiči záznamu počas procesu hrubého vyhľadávania, pohybuje sa čítací prvok vzhľadom na nosič záznamu do polohy krátko pred začiatočným bodom, kde sa začína záznam kódovaného obrazového riadku. Následne sa uskutočňuje postup jemného vyhľadávania, v ktorom sa pri sledovaní nosiča záznamu rýchlosťou zodpovedajúcou normálnej čítacej rýchlosti vyčká na začiatok záznamu zvoleného zvyškovo kódovaného obrazového riadku, potom začne čítanie zvoleného kódovaného obrazového riadku. Presnosť, ktorou môže byť zvolený čítací prvok uložený vzhľadom na nosič záznamu počas postupu hrubého vyhľadávania, je obmedzený a v optických systémoch ukladania dát je spravidla omnoho väčší, ako sú vzdialenosti medzi polohami, v ktorých začínajú záznamy po sebe nasledujúcich kódovaných obrazových riadkov na nosiči záznamu. Preto je dávaná prednosť ukladaniu len začiatočných adries obmedzeného počtu kódovaných obrazových riadkov, ktorých začiatočné body sú uložené so vzájomnými odstupmi o vzdialenosť v podstate rovnajúcu sa presnosti s ktorou môže byť čítací prvok uložený počas postupu hrubého vyhľadávania. To umožňuje, aby informácia zvolených kódovaných obrazových riadkov v uloženom kódovanom obraze bola miestne nájdená a čítaná rýchlo, bez potreby zbytočne veľkého priestoru na ukladanie adresných dát. V prípade diskového nosiča záznamu je priemerná presnosť vyhľadávania počas pochodu hrubého vyhľadávania, v ktorom sa čítací prvok pohybuje radiálne cez disk, definovaná ako jedna polovica dĺžky jednej otáčky disku, čo znamená, že vzdialenosti medzi polohami udanými adresami, v podstate zodpovedajú polovici dĺžky jednej otáčky, keď sú použité diskové nosiče záznamu.
Uložené kódované obrazy všeobecne definujú rad obrazov v „krajinovom“ formáte na šírku (t. j. preto, aby sa dala zobraziť verná reprodukcia obrazu v orientácii, v ktorej je šírka obrazu väčšia ako je výška obrazu) a rad obrazov v portrétovom formáte, (t. j. preto, aby sa dala zobraziť verná reprodukcia v orientácii, v ktorej je výška obrazu väčšia, ako je šírka obrazu).
Na ilustráciu obr. 1 ukazuje nosič záznamu s niekoľkými obrazmi vo formáte na šírku (2a, 2b, 2c a 2d) a jeden obraz v portrétovom formáte (2e). Na nosiči záznamu sú všetky kódované obrazy zaznamenané, ako keby sa jednalo o zobrazenie obrazov v krajinovom formáte na šírku. Je to tak preto, aby sa umožnilo použitie jednotného sledovania obrazov bez potreby zisťovať, či sledovaný obraz je v krajinovom formáte alebo v portrétovom formáte a predstavovať sledovanie a/alebo spracovávanie obrazu v závislosti od zisteného výsledku. To však znamená, že počas reprodukcie budú zobrazenia obrazov v portrétovom formáte zobrazované v nesprávne pootočenej polohe. Tomu sa dá predísť tým, že sa vytvorí možnosť priradiť kód zaznamenaným kódovaným obrazom, ktorý udáva, či zobrazenie má byť pootočené pri reprodukcii a ak je to tak, či zobrazenie by malo byť otočené o uhol 90, 180 alebo 270 stupňov. Tento kód pootočenia môže byť zaradený do každého obrazového súboru IP1,....., IP. Je tiež možné zaznamenávať tieto kódy pootočenia do riadiaceho súboru BB alebo ukladať tieto kódy pootočenia v nezávislej pamäti, uloženej v čítacej jednotke alebo pripojenej k tejto jednotke.
Počas reprodukcie je potom možné určovať na základe kódu pootočenia, či obraz, ktorý sa má zobrazovať, má byť pootočený, a ak je to tak, môže byť uskutočnené pootočenie o požadovaný uhol pred reprodukciou. Nevýhoda zahŕňania kódov pootočenia do obrazových súborov IP spočíva v tom, že tieto kódy pootočenia musia byť určované už počas snímania obrazov. V praxi to znamená, že operátor systému na ukladanie by mal určiť pre každý snímaný obraz, či sa má ukladaný obraz otáčať počas reprodukcie, pretože známe pomocné dáta nie sú vždy schopné zisťovať, či snímaný obraz je krajinového alebo portrétového formátu a či obraz je predkladaný snímacej jednotke v správnej orientácii. Je to nežiaduce, pretože to vyžaduje, aby operátor bol prítomný pri zaznamenávaní, čo znemožňuje realizáciu plne automatizovaného systému 12 naukladanie obrazov.
Ak sú kódy pootočenia už k dispozícii počas zaznamenávania kódovanej obrazovej informácie, bude výhodné zaznamenávať tieto kódy pootočenia na nosič záznamu. V prípade organizácie znázornenej na obr. 2 sú vhodné polohy na zaznamenávanie kódov pootočenia v čiastkovom súbore FPS riadiaceho súboru BB. Z dôvodov pohodlie užívateľa je žiaduce uviesť, okrem požadovaného pootočenia, či miesto zobrazovania uložených kódovaných obrazov má byť zobrazovaný obraz, ktorý je zľahka posunutý (doľava, doprava, hore alebo dolu). To je určite žiaduce, ak zobrazovacia plocha, na ktorej má byť obraz zobrazený, je menšia, než sú rozmery obrazu, preto je možné, že dôležitý detail obrazu vypadne zo zobrazovacej plochy. Požadované posunutie môže byť uvedené priradením posunového kódu každému kódovanému obrazu. Na obr. 9 je vhodné posunové kódovanie pre obraz 90 definované pomocou súradníc xp a yp vrcholu 91 obrazu, ktorý má byť zobrazovaný po posunutí. Pomocou posunových kódov a zväčšovacieho kódu je možné špecifikovať činiteľ zväčšenia, s ktorým má byť zobrazená určitá časť pôvodného obrazu. Z obrázku jc zrejmé zväčšenie zobrazenia 93 časti obrazu 90, definovanej posunom xp, yp a činiteľom zväčšenia 2. Okrem uvedených dát je tiež možné zahrnúť ďalšie zobrazovacie dáta obrazu do čiastkového súboru FPS riadiaceho súboru BB, ako napríklad parametre udávajúce úpravu farby alebo jasu, ktorá sa má uskutočňovať pred tým, ako sa zobrazí zobrazenie kódovaného obrazu. Okrem toho je výhodné ukladať požadovaný sled, v ktorom musia byť obrazy reprodukované v čiastkovom súbore FPS v rámci riadiaceho súboru BB.
Uvedená informácia o slede zobrazovaní, otáčaní, posune, zväčšení, jasnosti a úpravách farby a ďalších spraco vávacích informáciách obrazu, ktoré sa majú uskutočniť pred reprodukciou zobrazenia kódovaného obrazu, bude ďalej označovaná ako preferenčné nastavovanie reprodukcie. Súbor preferenčných nastavovaní reprodukcie vymedzujúci prednostný sled, ako aj všetky požadované spracovávacie operácie na obraze pre všetky kódované obrazy na nosiči záznamu bude ďalej takto označovaný ako súbor preferenčných nastavovaní reprodukcie. Výhodne sa môže zaznamenávať viac ako jeden súbor preferenčných nastavovaní reprodukcie v súbore FPS. To umožňuje, aby rôznymi osobami bol zvolený rozdielny zobrazovací sled, napríklad osobami v rámci rodiny. Dovoľuje to užívateľovi, aby uskutočnil voľbu z rôznych preferenčných nastavovaní reprodukcie. Je si však treba všimnúť to, že keď je nosič záznamu typu pre jednorázový záznam (write-only), môžu byť súbory preferenčných nastavovaní reprodukcie zaznamenané na nosiči záznamu len vtedy, ak sú k dispozícii počas zaznamenávania. To vyžaduje ľudský zásah počas zaznamenávania. Počas čítania nosiča záznamu sa volí súbor preferenčných nastavovaní reprodukcie a reprezentácie kódovaných obrazov môžu byť zobrazené v súlade so zvolenými preferenčnými nastavovaniami reprodukcie.
Obr. 10 je bloková schéma uskutočnenia systému na vyhľadávanie a zobrazovanie obrazu, pomocou ktorého môžu byť reprezentácie kódovaných obrazov zobrazované v súlade so zvoleným súborom preferenčných nastavovaní. V tejto schéme je znázornená čítacia jednotka 100 na čítanie nosiča záznamu. Na účely ďalšieho vedenia čítanej informácie je čítacia jednotka 100 pripojená k riadiacej a spracovávacej jednotke 101 signálu. Z informácie prijatej čítacím zariadením 100 volí jednotka 101 súbor FPS obsahujúci súbor(y) preferenčných nastavovaní reprodukcie a ukladá tento (tieto) súbor(y) do riadiacej pamäte 102. Pomocou jednotky 103 na vstup dát, napríklad zariadenia .na diaľkové ovládanie, môže užívateľ voliť súbor z riadiacej pamäte 102 a môže následne aktivovať jednotku 101 na zahájenie čítacieho cyklu, v ktorom je kódovaná obrazová informácia čítaná v slede udávanom zvoleným súborom preferenčných nastavovaní reprodukcie pri riadení jednotkou 101. Potom, čo bola kódovaná obrazová informácia prečítaná, je táto informácia spracovávaná v súlade so zvoleným súborom preferenčných nastavovaní reprodukcie a je vedená do zobrazovacej jednotky 104.
Môže dôjsť k tomu, že po určitom čase preferenčné nastavovania reprodukcie uložené na nosiči záznamu, už celkom nevyhovujú požiadavkám užívateľa alebo, že na nosič záznamu neboli zaznamenané žiadne preferenčné nastavovania reprodukcie alebo chybné také nastavovania. Obzvlášť je to problematické, ak nosič záznamu je typu, na ktorý sa už nedá zaznamenať ďalší záznam, pretože zaznamenané preferenčné nastavovanie reprodukcie nemôžu byť menené. Tento problém môže byť zmiernený tým, že sa systém na vyhľadávanie a zobrazovanie informácie z obr. 10 vybaví energeticky nezávislou pamäťou 105, v ktorej je uložený spolu s identifikačným kódom nosiča záznamu nový súbor preferenčných nastavovaní reprodukcie alebo informácia o požadovaných zmenách preferenčných nastavovaní reprodukcie zaznamenaných na nosiči záznamu na nosič záznamu špecifikovaný pomocou identifikačného kódu nosiča záznamu. S ohľadom sa obmedzenú úložnú kapacitu energeticky nezávislej pamäte 105, je žiaduce zaznamenať informáciu potrebnú pre referenčné nastavovanie reprodukcie v čo najkompaktnejšej forme a z tohto dôvodu je dávaná prednosť zaznamenávaniu informácie o zmenených preferenčných nastavovaniach reprodukcie.
Obr. 11 znázorňuje formou príkladu vhodný formát 101 preferenčných nastavovaní reprodukcie zahrnutých do sú7 boru FPS na nosiči záznamu. Formát 110 obsahuje sekciu DID, v ktorej je uložený jediný identifikačný kód nosiča záznamu. Taký kód môže obsahovať veľké náhodné číslo vytvorené pomocou generátora náhodných čísel a zaznamenané na nosič záznamu. Kód môže obsahovať časový kód udávajúci čas v rokoch, mesiacoch, dňoch, hodinách, minútach, sekundách a zlomkoch sekúnd. Alternatívne môže identifikačný kód nosiča záznamu obsahovať kombináciu časového kódu a náhodného čísla. Vo formáte 110 je sekcia DID nasledovaná sekciami FPS1, FPS2,....., FPSn preferenčných nastavovaní reprodukcie. Každá zo sekcií FPS1, ....., FPSn preferenčných nastavovaní reprodukcie obsahuje časť SEL, v ktorej je uvedené identifikačné číslo súboru každého z rozdielnych súborov preferenčných nastavovaní reprodukcie, ktoré majú byť zvolené rôznymi užívateľmi, a časť špecifikujúca sled SEQ, v ktorom majú byť zobrazenia uložených obrazov reprodukované. Po tejto časti nasledujú kódované sekcie FIM#1,....., FIM#n ukladajúce pre obrazy 1,....., n preferenčné spracovávacie operácie, ktoré majú byť vykonané pre tým, než sa zobrazujú reprezentácie príslušného obrazu.
Obr. 12 znázorňuje príklad vhodného formátu 120, v ktorom môže byť informácia o požadovaných úpravách súborov preferenčných nastavovaní reprodukcie uložená v energeticky nezávislej pamäti 105. Formát 120 obsahuje sekciu 121 udávajúcu kombinácie identifikácií nosiča záznamu a identifikačné čísla súborov, pre ktoré bola uložená informácia o preferenčných nastavovaniach reprodukcie. Každej z týchto kombinácií je priradený ukazovateľ, zahrnutý v sekcii DID-POINT a udávajúci adresu sekcií DFPS1,....., DFPSN v energeticky nezávislej pamäti 105.
Každá sekcia DFPS obsahuje časť LSEQ s kódom udávajúcim priestor (napríklad v počte bytov) potrebný na špecifikovanie nového sledu. Ak časť LSEQ udáva dĺžku rôznu od nuly, bude LSEQ nasledovaná časťou NSEQ s dátami udávajúcimi nový zobrazovací sled. Po NSEQ sú udávané nové preferenčné spracovávacie operácie pre každý obraz s modifikovanými preferenčnými spracovávacími operáciami. Sekcie LTELE a LPAN udávajú dĺžku, ktorá je k dispozícii na ukladanie nových dát týkajúcich sa zväčšenia obrazov (v sekcii NTELE) a posunu obrazu (v sekcii NPAN). Týmto spôsobom je možné voliť presnosť, s ktorou sa má informácia o spracovávaní obrazov ukladať. Tak je možné napríklad definovať tri rozdielne dĺžky, udávajúce rôzne presnosti. Po LTELE a LPAN nasledujú časti NTELE a NPAN. Ak informácia o obrazovom zväčšení a posune obrazu nemusí byť menená, je toto udávané dĺžkou nula v LTELE a LPAN. Tým, že sa ukladajú len preferenčné spracovávacie operácie pre obrazy s modifikovanými preferenčnými spracovávacími operáciami je značne zmenšený priestor potrebný na ukladanie nových preferenčných nastavení reprodukcie. Okrem zmenšení požadovaného priestoru na ukladanie uvedených zaznamenávaných rozdielov, je možné dosiahnuť prídavné zmenšenie aj udávaním dĺžky požadovanej na ukladanie modifikovaných dát. Keď je nosič záznamu čítaný, je z preferenčných nastavovaní reprodukcie zaznamenaných na nosiči záznamu a rozdielov uložených v pamäti 105 upravený súbor preferenčných nastavovaní reprodukcie, a tento upravený súbor sa ukladá do pamäte 102.
Namiesto pridania energeticky nezávislej pamäte 105 alebo prídavné k nej môže byť na hľadanie preferenčných nastavovaní reprodukcie vo vyhľadávacom a zobrazovacom systéme znázornenom na obr. 10 použitá vymeniteľná pamäť 106, napríklad vo forme magnetickej karty, EPROM, EEPROM alebo NVRAM.
Je to výhodné v tom, že užívateľ môže zobrazovať obrazovú informáciu na nosiči záznamu v súlade s rovnakým preferenčným nastavovaním reprodukcie na rôznych systémoch na vyhľadávanie a zobrazovanie informácie, ku ktorým môže byť pripojená vymeniteľná pamäť 106. Keď sa používa jedna alebo obe pamäte 105 a 106 na ukladanie preferenčných nastavovaní reprodukcie, je žiaduce, aby bola uskutočnená voľba z rôznych súborov preferenčných nastavovaní reprodukcie definovaných súbormi preferenčných nastavovaní reprodukcie na nosiči záznamu a modifikáciami týchto preferenčných nastavovaní reprodukcie uložených v pamätiach 105 a 106. Na tento účel by jednotka 101 mala obsahovať voliace prostriedky. Tieto voliace prostriedky môžu byť typu, ktorý je ovládaný užívateľom na uskutočnenie voľby z niekoľkých súborov preferenčných nastavovaní reprodukcie zaznamenanej na nosiči záznamu a pamätiach 105 a 106. Alternatívne však tieto voliace prostriedky môžu byť typu, ktorý počas reprodukcie, na základe obsahu pamätí 105 a 106 a súborov preferenčných nastavovaní reprodukcie zaznamenaných na nosiči záznamu, určuje súbory preferenčných nastavovaní reprodukcie, ktoré sú k dispozícii pre príslušné nosiče záznamu a ukladá ich napríklad do pamäte 102. Následne sa zvoli jeden zo súborov preferenčných nastavovaní reprodukcie v pamäti 102 v súlade s vopred určeným kritériom voľby. Výhodným kritériom voľby je také, že najvyššia priorita je priradená informácii o preferenčnom nastavovaní reprodukcie vo vymeniteľnej pamäti 106, stredná priorita informácii o preferenčnom nastavovaní reprodukcie v energeticky nezávislej pamäti a najnižšia priorita preferenčným nastavovaniam reprodukcie na nosiči záznamu. Ak jednotka 101 obsahuje počítač, môže byť automatická voľba uskutočňovaná zavedením vhodného voliaceho programu do počítača.
Teraz je možné opäť sa odvolať na súbor OV na obr. 2, kde všetky obrazové súbory IP1,....., Ipn obsahujú čiastkový súbor TV/16 obsahujúci absolútne kódovaný obraz s nízkou rozlišovacou schopnosťou. Zaznamenávanie súboru OV je výhodné v tom, že je možné získať prehľad o kódovanej obrazovej informácii, zaznamenanej na nosiči záznamu s minimálnym prístupovým časom. To je možné napríklad tým, že sa po sebe zobrazujú kódované obrazy v čiastkovom súbore TV/16 ako reprezentácia, ktorá celkom alebo čiastočne vypĺňa obrazovku, výhodne v slede definovanom zvoleným súborom preferenčných nastavovaní reprodukcie. Ako príklad znázorňuje obr. 13 mozaikový obraz 130 zostavený zo zobrazení (IM#1, IM#3, ....., IM#26) šestnástich obrazov čiastkových súborov s nízkou rozlišovacou schopnosťou.
Obr. 14 ukazuje uskutočnenie systému na vyhľadávanie a zobrazovanie informácie z obr. Ic vo väčších podrobnostiach. V tomto systéme vyhľadávacia a čítacia jednotka 11 obrazu obsahuje čítaciu jednotku 6, riadiacu jednotku 140 a spracovávaciu jednotku 141 obrazu. Čítacia jednotka 6 poskytuje informáciu čítanú z nosiča záznamu riadiacej jednotke 140, a spracovávacej jednotke 141 obrazu po signálovej dráhe 142. Riadiaca jednotka 140 potom zvolí určitú informáciu obsiahnutú v riadiacich súboroch BB a IIDB z čítanej informácie. Spracovávacia jednotka 141 obrazu zvolí obrazovú informáciu z čítanej informácie a prevádza túto obrazovú informáciu na informáciu vhodnú pre zobrazovaciu jednotku 10. Čítacia jednotka 6 a spracovávacia jednotka 141 obrazu sú riadené riadiacou jednotkou 140 na základe dát zavádzaných užívateľom, napríklad cez vstupnú jednotku 143 dát, a na základe riadiacich dát v riadiacich súboroch BB a IIDB.
Vzhľadom na veľké množstvo informácií pre každý zaznamenaný obraz, je výhodné čítať súbory obsahujúce obrazovú informáciu s vysokou rýchlosťou, t. j. s vysokou bitovou rýchlosťou, za účelom minimalizovania čítacieho času na čítanie obrazu. To však znamená, že dáta v riadiacom súbore sú tiež čítané vysokou bitovou rýchlosťou. Táto riadiaca úloha vyžaduje len obmedzenú rýchlosť spracovávania dát, umožňujúcu používať na tento účel jednoduchý lacný mikropočítač, majúci nízku rýchlosť spracovania dát. Taký lacný mikropočítač však nie je schopný spracovávania riadiacich dát, ktoré sú dodávané vysokou rýchlosťou počas čítania riadiacich súborov BB a IIDB. Je to tak preto, že rýchlosť, pri ktorej sú riadiace dáta predkladané, (ktorá sa v podstate rovná rýchlosti obrazovej informácie) je príliš vysoká na umožňovanie toho, aby bola spracovávaná pomalým lacným počítačom. Tento problém môže byť zmiernený, ak je každá bitová skupina obsahujúca riadiace dáta zaznamenaná n krát (n je celé číslo väčšie ako jeden alebo sa rovná 2) po sebe na nosiči záznamu. Skupina n krát opakovane zaznamenaných bitových skupín bude ďalej označovaná ako zväzok. Keď sa čítajú riadiace dáta, sú potom dodávané zväzky n totožných bitových skupín. Obr. 15 znázorňuje formou príkladu spôsob, ktorým môžu byť riadiace dáta v riadiacich súboroch BB a IIDB dodávané čítacou jednotkou 6 v prípade, že n sa rovná 2 a počet bitov na bitovú skupinu je 8.
Na obr. 15 sú bitové skupiny označené ako bitové skupiny 150 a zväzky ako zväzky 151. Počet bitov na bitovú skupinu je osem a počet bitových skupín na zväzok sa rovná dva.
Opakovaním totožných bitových skupín n krát sa dosiahne to, že rýchlosť, ktorou sú riadiace dáta dodávané čítacou jednotkou, je zmenšená n krát bez použitia prídavných pomocných funkcií. Vhodnou voľbou hodnoty n je tak možné zmenšiť rýchlosť, ktorou sú riadiace dáta privádzané do pomalého mikropočítačového systému riadiacej jednotky 141 do takej miery, že môže byť spracovávaná pomalým mikropočítačovým systémom 144. Medzi dráhou a mikropočítačovým systémom 144 môže byť uložený obvod 145 na extrakciu dát, na poskytovanie každého zo zväzkov 151 riadiacich dát do mikropočítačového systému 144 ako jednu bitovú skupinu pri rýchlosti rovnajúcej sa opakovaniu bitovej skupiny delenej n.
Taký obvod 145 na extrakciu dát môže obsahovať napríklad register 160 (pozri obr. 16a), do ktorého sa zavádza hodinová frekvencia rovnajúca sa rýchlosti opakovania bitovej skupiny delenej n. Tento hodinový signál môže byť získaný veľmi jednoducho použitím jedného bitu v každej bitovej skupine 150 ako synchronizačného bitu 152. K synchronizačným bitom, 152 po sebe nasledujúcich bitových skupín 150, môže byť priradená logická hodnota, ktorá sa strieda s frekvenciou vzťahujúcou sa na rýchlosť opakovania zväzkov 151 bitových skupín 150. Rýchlosť striedania sa môže rovnať polovici rýchlosti opakovania zväzkov (ako je znázornené na obr. 15) alebo ich násobku. To má výhodu v tom, že môže byť použitý hodinový signál, ktorý je odvodený priamo od synchronizačných bitov.
Obvod 145 na extrakciu dát obsahuje hodinový extrakčný obvod 161, ktorý poskytuje striedajúci sa hodinový signál, zodpovedajúci striedajúcim sa logickým hodnotám synchronizačných bitov do vstupu registra 160, na riadenie zavádzania. Register 160 je zvyčajného typu, do ktorého sa zavádza bitová skupina každého zväzku 151 pod riadením hodinového signálu. Hodinový extrakčný obvod 161 tiež prenáša hodinový signál do mikropočítačového systému 144 cez signálové vedenie 162. Výhodne sú bitové skupiny v riadiacom súbore usporiadané v takzvaných rámcoch, ktoré sú označené na obr. 15 ako rámce 154. V tomto prípade je žiaduce, aby začiatok každého rámca 154 mohol byť zabezpečovaný jednoducho. Veľmi jednoduchá detekcia môže byť získaná tým, že sa na začiatok rámcov 154 vkladá niekoľko synchronizačných skupín 153 so synchronizačnými bitmi 152, ktoré vykazujú vopred určenú kombináciu logických hodnôt synchronizačných bitov 152, ktoré sa môžu vyskytovať v iných zväzkoch.
Každý rámec 154 má časť 155 obsahujúcu nadbytočnú informáciu na účel zisťovania, či rámec bol dobre prečítaný mikropočítačom 144. Nesprávne čítanie môže byť spôsobené napríklad prerušením programu, pri ktorom je proces čítania riadiacich dát prerušený na uskutočňovanie iného riadiaceho programu. Taký riadiaci program môže byť vyvolaný napríklad ako dôsledok prívodu dát do vstupnej jednotky 143 dát na privádzanie zavádzaných dát z vstupnej jednotky 143 dát. Pretože nesprávne čítanie dát z riadiacich súborov BB a IIDB je spravidla spôsobované prerušením programov, vyžaduje, aby sa uskutočnila samostatným mikropočítačom 144 korekcia chýb na základe časti 155. Obvod 145 na extrakciu dát obsahuje detektor 163 synchronizácie rámcov, ktorý zisťuje začiatok každého rámca na základe synchronizačných bitov 152 v synchronizačných bitových skupinách 153 rámcov. Po zistení začiatku rámca detektor 163 synchronizácia rámcov poskytuje synchronizačný signál mikropočítaču 144 po signálovom vedení 164. Pri riadení signálmi prijímanými po signálových vedeniach 164 a 165 mikropočítač 144 číta riadiace dáta, ktoré sú k dispozícii v registri 160, v princípe zvyčajným spôsobom. Je treba poznamenať, že v princípe môžu byť funkcie detektor 163 synchronizácie rámcov a/alebo register 160 a/alebo hodinový extrakčný obvod 161 tiež vykonávané mikropočítačom 144 samotným.
V opísanom procese čítania riadiacich dát z riadiacich súborov BB a IIDB sa hodinový signál pre register 160 odvodzuje zo synchronizačných bitov 152. Je však tiež možné odvodzovať hodinový signál na zavádzanie do registra 160 z hodinového signálu obrazovej informácie, ktorý je zvyčajne generovaný v spracovávacej jednotke 141 signálu na účely čítania kódovanej obrazovej informácie. Tento hodinový signál obrazovej informácie má pevný vzťah s rýchlosťou opakovania bitovej skupiny v čítaných obrazových súboroch a v dôsledku toho s rýchlosťou opakovania bitovej skupiny v riadiacich súboroch BB a IIDB. Je to tak preto, že riadiace súbory a obrazové súbory boli formátované a kódované rovnakým spôsobom. Hodinový signál na zavádzanie do registra 160 preto môže byť odvodzovaný z hodinového signálu obrazovej informácie pomocou deliaceho obvodu kmitočtu.
Obr. 16b znázorňuje príklad extrakčného obvodu 145 dát, ktorý používa kmitočtový delič 165 na odvodzovanie hodinového signálu z registra 160, pričom tento delič odvodzuje hodinový signál z hodinového signálu obrazovej informácie, ktorý je vedený do kmitočtového deliča 165 spracovávacej jednotky 141 signálu cez signálové vedenie 166. Hodinový signál na vedenie do registra 160 musí byť synchronizovaný so začiatkom rámcov 154. To môže byť realizované jednoducho použitím opätovne nulovateľného počítačového obvodu pre kmitočtový delič 165, pričom tento počítací obvod je znovu nastavovaný zakaždým signálom opätovného nastavenia, generovaným na zistenie začiatku rámcov. Signál opätovného nastavenia môže byť signál poskytovaný synchronizačným detektorom 163 rámcov po signálovom vedení 164 ako odozva na každé zistenie synchronizačných bitových skupín 153 rámca.
V prípade, že informácia v riadiacich súboroch je usporiadaná v blokoch, napríklad spôsobom, ktorý je zvyčajný v
SK 281036 Β6
CD-ROM a CD-ROM XA a ktorý bude opísaný ďalej s odvolaním sa na obr. 19, signál na opätovné nastavenie čítača môže byť odvodený na základe blokových synchronizačných sekcií (SYNC) uložených na začiatku každého bloku (BLCK). To však vyžaduje, aby začiatok každého rámca 154 vždy ležal v pevnej polohe vzhľadom na blokovú synchronizačnú sekciu (SYNC). Toto môže byť dosiahnuté jednoducho tým, že sa zvolí začiatok každého rámca na začiatku bloku. V nakoniec popísanom spôsobe synchronizácie hodinového signálu pre register 160 sa nepoužívajú synchronizačné bitové skupiny 153 rámcov, uložené na začiatku každého rámca 154. V tom prípade je však tiež žiaduce, aby začiatok každého rámca 154 obsahoval rad bitových skupín neobsahujúcich žiadne riadiace dáta. Po zistení začiatku každého rámca totiž mikropočítač vyvolá čítací program na riadenie čítania privádzaných riadiacich dát. V tomto okamihu však môže byť mikropočítač zaneprázdnený vykonávaním inej kontrolnej úlohy. Toto prerušenie aktívnej kontrolnej úlohy a následné vyvolanie čítacieho programu vyžaduje určitý čas. Ak sa uloží niekoľko bitových skupín bez akýchkoľvek riadiacich dát na začiatku každého rámca 154, je zabezpečené s vysokou spoľahlivosťou, že počas čítania prvého zväzku 151 užitočných riadiacich dát v každom rámci 154 je mikropočítač 144 pripravený čítať riadiace dáta pod kontrolou čítacieho programu. Z uvedeného je zrejmé, že synchronizačné bitové skupiny 153 na začiatku každého rámca môžu slúžiť dvom účelom, t. j. na poskytnutie synchronizácie a na realizáciu čakacieho času dovtedy, keď budú predkladané prvé užitočné dáta.
V prípade, že sa bitové skupiny 153 použijú len na realizáciu čakacieho času, môžu logické hodnoty v týchto bitových skupinách zaujímať ľubovoľnú hodnotu.
Ak bitové skupiny 153 sú použité na synchronizačné účely, je dôležité, aby bitové skupiny 153 vykazovali bitovú kombináciu, ktorá sa nevyskytuje v iných bitových skupinách rámca 154. Na tento účel je možný rad rôznych spôsobom, ako napríklad použitie nerovnakých bitových skupín vo zväzku alebo zavádzanie prídavných zväzkov bez užitočnej riadiacej informácie medzi zväzky a riadiace dáta. Nakoniec uvedený spôsob môže spočívať napríklad v zavádzaní zväzkov obsahujúcich len bity logickej hodnoty „0“ po každých desiatich zväzkoch. Keď sa použije skupina napríklad tridsiatich dvoch synchronizačných bitových skupín 153 rámcov, obsahujúcich len bity logickej hodnoty „1“, toto zaručí, že kombinácia tvorená medzi bitovými skupinami 153 sa nevyskytuje v iných zväzkoch rámca 154.
Obr. 17 ukazuje uskutočnenie systému 12 na ukladanie obrazu vo väčších podrobnostiach. Snímacia jednotka 1 na obr. 17 obsahuje snímací prvok 170 na snímanie nosiča 3 obrazu a na prevádzanie snímanej obrazovej informácie na zvyčajné informačné signály, napríklad RGB obrazové signály, predstavujúce snímaný obraz. Obrazové signály na výstupe snímacieho prvku definujú najvyššiu dosažiteľnú rozlišovaciu schopnosť v počte obrazových prvkov na obraz. Informačné signály poskytované snímacím prvkom 170 sú prevádzané na signál jasu Y a dva rozdielové signály farby U a V pomocou zvyčajného maticového obvodu 171. Kódovací obvod 172 prevádza signály Y, U a V zvyčajným spôsobom na absolútne kódované signály (pre obrazy s vyššou rozlišovacou schopnosťou) a zvyškovo kódované obrazy (pre obrazy s vyššou rozlišovacou schopnosťou) v súlade s kódovacími schémami opísanými. Snímací prvok 170, maticový obvod 171 a kódovací obvod 172 sú riadené pomocou zvyčajného riadiaceho obvodu 174 na základe riadiacich povelov, vedených do riadiaceho obvodu 174 riadiacu jednotkou 4 cez prepojovací obvod 175. Ria diaca jednotka 4 môže obsahovať počítačový systém obsahujúci zobrazovaciu jednotku 176, počítaciu a úložnú jednotku 177 a jednotku 178 na zavádzanie dát, napríklad klávesnicu, na zavádzanie dát užívateľom. Zvyčajným spôsobom sú zobrazovacia jednotka 176 a jednotka 178 na zavádzanie dát pripojené k počítaču a úložnej jednotke 177. Počítacia a úložná jednotka 177 je ďalej pripojená na snímaciu jednotku 1 obrazu a záznamovú jednotku 5 cez zodpovedajúci prepojovací obvod 179 a 180. Záznamová jednotka 5 obsahuje formátovaciu a kódovaciu jednotku 181, ktorá prevádza informáciu, ktorá sa má zaznamenávať, a ktorá je prijímaná z riadiacej jednotky cez prepojovací obvod 182 na kódy, ktoré sú vhodné na zaznamenávanie a ktoré sú usporiadané vo formáte vhodnom na zaznamenávanie. Dáta, ktoré boli takto kódované a formátované, sú vedené do záznamovej hlavy 183, ktorá zaznamenáva zodpovedajúcu informačnú kombináciu na nosič 184 záznamu. Záznamový proces je riadený riadiacim obvodom 185 na základe riadiacich povelov prijatým z riadiacej jednotky 4 a v prípade použiteľnosti adresnou informáciou udávajúcou polohu záznamovej hlavy 183 vzhľadom na nosič 184 záznamu.
Do úložnej a riadiacej jednotky 177 je zavedený vhodný softvér na usporiadanie kódovanej obrazovej informácie, poskytovanej snímacou jednotkou zvyčajným spôsobom podľa uvedených formátovacích pravidiel a na zostavovanie obrazových súborov IP a OV. Okrem toho je do počítacej a úložnej jednotky 177 uložený softvér na vkladanie preferenčných nastavovaní reprodukcie zavádzaných operátorom do riadiaceho súboru zvyčajným spôsobom a podľa uvedených formátovacích pravidiel spolu s ďalšími automaticky generovanými riadiacimi dátami, ako je napríklad zoznam adries, na ktorých boli rôzne súbory zaznamenané na nosiči 184 záznamu.
Počítacia úložná jednotka 177 môže byť ďalej softvér na spracovávanie obrazov umožňujúci, aby snímaná obrazová informácia bola spracovávaná, napríklad na účel korekcie chyby, ako napríklad korekcie zaostrenia alebo odstránenia zŕn alebo na účely úpravy farby alebo jasu obrazu.
Súbory zložené počítacou a úložnou jednotkou 177 sú vedené do záznamovej jednotky 5 v požadovanom sledovom poradí s cieľom ich zaznamenávania.
Veľmi vhodné kombinácie nosiča 184 záznamu a záznamovej jednotky 5 boli opísané podrobnejšie okrem iného v európskych patentových prihláškach č. 88203019.0 (PHQ 88.001), 90201309.3 (PHQ 89.016), 8900092.8 (PHN 12.398), 8802233.8 (PHN 12.299), 8901206.3 (PHN 12.671), 90201094.1 (PHN 12.925), 90201582.5 (PHN 12.994), 90200687.3 (PHN 13.148), 90201579.1 (PHN 13.243) a holandských patentových prihláškach č. 8902358 (PHN 13.088) a9000327 (PHN 13.242). Nosič záznamu, tu opísaný, sa veľmi dobre hodí na záznam informácie podľa CD formátu. Záznamové zariadenie na zaznamenávanie súborov na takom nosiči záznamu je zobrazené schematicky na obr. 18. Znázornené záznamové zariadenie obsahuje formátovací obvod 186, ktorý obsahuje informáciu, ktorá sa má zaznamenávať, ktorá bola vedená cez prepojovací obvod 182 v súlade s formátovacou schémou, napríklad ako je zvyčajné v takzvanom systéme CD-ROM alebo CD-ROM XA.
Na ilustráciu je tento formát podrobne znázornený na obr. 19, v súlade s týmto formátom sú dáta usporiadané v blokoch BLCK dĺžky zodpovedajúcej dĺžke rámca druhotného kódu v CD signále. Každý blok BLCK obsahuje synchronizačnú sekciu SYNC bloku, sekciu HEAD záhlavia obsahujúcu adresu vo forme absolútneho časového kódu zodpovedajúceho absolútnemu časovému kódu v časti druhotného kódu zaznamenanej v bloku, a ak je použitý formát CD-ROM XA, blok BLCK ďalej obsahuje sekciu SUBHEAD druhotného záhlavia, obsahujúcu okrem iného číslo súboru a číslo kanála. Okrem toho obsahuje každý blok BLCK sekciu dáta, obsahujúcu informáciu, ktorá sa má zaznamenať. Každý blok BLCK môže tiež obsahovať sekciu EDC&ECC obsahujúcu nadbytočnú informáciu na účely detekcie chyby a korekciu chyby. Záznamová jednotka 5 znázornená na obr. 18 ďalej obsahuje kódovací obvod
187 na kódovanie CIRC pre prekladanie informácie a na pripojovanie kódov parity na účely detekcie chyby a korekcie chyby (ďalej označované ako kódy na korekciu chyby). Obvod 187 na kódovanie CIRC vykonáva uvedené operácie na formátovanej informácii, poskytovanej formátovacím obvodom 186. Potom, čo tieto operácie boli vykonané, informácia vedená do modulátora 188 EFM, v ktorom je informácii dodaná forma, ktorá sa lepšie hodí pre zaznamenávanie na nosiči záznamu. Okrem toho pridáva modulátor
188 EFM informáciu druhého kódu, ktorá obsahuje okrem iného absolútny časový kód ako adresnú informáciu v takzvanom kanále Q druhotného kódu.
Obr. 20 ukazuje organizáciu nosiča záznamu v prípade, že informácia bola zaznamenaná do stopy 20 v súlade s opísaným CD formátom. Časti zodpovedajúce organizácii znázornenej na obr. 2 nie sú rovnaké vzťahové značky.
Zaznamenanej informácii predchádza zavádzacia sekcia Ll (tiež označovaná ako zavádzacia stopa), ako je zvyčajné pri zaznamenávaní CD signálov a je zakončená zvyčajnou výstupnou sekciou LO (tiež označovanou ako výstupná sekcia).
Keď informácia zaznamenávaná v CD formáte, je dávaná prednosť tomu, aby do riadiaceho súboru BB bola zahrnutá sekcia zaznamenaná v súlade so štandardom CD-I. Tieto sekcie sú „označenie disku a adresár“ (Disc Label & Directory) označené DL a takzvané aplikačné programy AF. To umožňuje, aby zaznamenaná obrazová informácia bola zobrazovaná pomocou štandardného systému CD-I. Výhodne je v aplikačnej programovej sekcii AF tiež zahrnutý čiastkový súbor FPS so súbormi preferenčných nastavovaní reprodukcie. Okrem sekcií DL a AF obsahuje riadiaci súbor BB čiastkový súbor IT obsahujúci sekciu CNTR s riadiacimi dátami a sekciu FPS so súbormi preferenčných nastavovaní reprodukcie vo formáte už opísanom, s odvolaním sa na obr. 15. Výhodne je sekcia IT zaznamenaná vo vopred určenej oblasti na nosiči záznamu v sekcii vopred určenej dĺžky. Toto slúži na zjednodušenie vyhľadávania požadovanej informácie mikropočítačom. Ak sekcia IT nie je dostatočne veľká na uloženie všetkých riadiacich dát, môže byť časť riadiacich dát zaznamenaná v sekcii ITC pre súbor OV. V tomto prípade je dávaná prednosť tomu, aby bol zahrnutý v sekcii IT ukazovateľ na udávanie začiatočnej adresy sekcie ITC.
V prípade, že informácia bola zaznamenaná vo formáte CD, ukazuje obr. 21 pre absolútne kódovaný čiastkový súbor TV také usporiadanie obrazových čiar Y01, Y02,.....,
Y16 s absolútne kódovanou informáciou jasu a obrazových riadkov C01, C03....... C15 s absolútne kódovanou informáciou farby, že po sebe nasledujúce riadky na seba nepriliehajú v smere stopy (tiež označovanom ako tangenciálny smer) a v smere priečnom na stopu (tiež označovanom radiálny smer).
Obr. 22 ukazuje polohy obrazových riadkov pre pridruženú obrazovú reprezentáciu (zobrazenie). Ako je znázornené na obr. 21 a 22, je niekoľko nepárnych kódovaných obrazových riadkov jasu (Y01, Y03,....., Y15) s kódovanou informáciou jasu, zaznamenaných v sekcii obsahujúcej bloky BLCK#1, #2 a #3, následne niekoľko párnych kódovaných obrazových riadkov farby (C01, C05, ....., C13) s kódovanou informáciou farby, zaznamenaných v sekcii obsahujúcej bloky BLCK84 a #5, potom párne kódované obrazové riadky jasu (Y02,....., Y16) s kódovanou informáciou jasu sú zaznamenané v sekcii obsahujúcej bloky BLCK#5, ....., #8 a nakoniec kódované párne obrazové riadky farby (C03, C07, ....., C15) s kódovanou informáciou farby sú zaznamenané v sekcii obsahujúcej bloky BLCK#8, ....., #9. Kódované obrazové riadky v blokoch
BLCKňl,....., BLCK#9 definujú priľahlú časť obrazovej reprezentácie (zobrazenia) znázornenej na obr. 22. Skupina sekcií, definujúca priliehajúcu časť zobrazení, bude ďalej označovaná ako sekčná skupina. Spôsobom podobným, ako bolo opísané, vymedzujú sekčné skupiny iné priliehajúce časti zobrazenia v čiastkovom súbore TV. Kódované obrazové čiary s obrazovou informáciou pre čiastkové súbory TV/4 a TV/16 môžu byť usporiadané podobným spôsobom, ako je znázornené na obr. 23 a 24.
Toto usporiadanie zabraňuje tomu, aby dve alebo viac priliehajúcich obrazových čiar v zobrazení čítaného kódovaného obrazu bolo čítaných nesprávne v dôsledku vád disku. Rekonštrukcia zobrazení obrazov, v ktorých nesprávne čítané obrazové čiary k sebe priliehajú, sa dá veľmi ťažko realizovať. To je v protiklade s rekonštrukciou nesprávne čítaného obrazového riadku uloženého medzi dvomi správne čítanými obrazovými riadkami v zobrazení. V nakoniec menovanom prípade je rekonštrukcia jednoduchá v tom, že sa nahradia nesprávne čítané obrazové riadky obrazovými prvkami odvodenými od priľahlých obrazových riadkov.
Obr. 25 ukazuje spracovávaciu jednotku 141 vo väčších podrobnostiach. Spracovávacia jednotka 141 obrazu obsahuje prvý detekčný obvod 250 na zisťovanie synchronizačných kódov LD a čísel LN obrazových riadkov udávajúcich začiatok každého zvyškového kódovaného obrazového riadku. Druhý detekčný obvod 251 slúži na zisťovanie začiatku každého čiastkového súboru v každom obrazovom súbore so zvyškovo kódovaným obrazom na označovanie začiatku sekcie IIDB obsahujúcej adresy niekoľkých kódovaných obrazových riadkov. Je treba poznamenať, že detekčné obvody 250 a 251 sú nutné na spracovávanie zvyškovo kódovaných obrazov a nikdy na spracovávanie absolútne kódovaných obrazov. Na účel týchto detekcií sú vstupy prvého a druhého detekčného obvodu 250 a 251 pripojené na dráhu 142 signálov. Dráha 142 signálov a výstupy dekódovacieho obvodu 252 sú pripojené na dátové vstupy pamäte 255 obrazu cez multiplexor 254 na ukladanie čítanej a dekódovanej obrazovej informácie. Dátové výstupy pamäte 255 obrazu sú pripojené na vstupy dekódovacieho obvodu 252 a na vstupy muliplexora 254. Radiaci obvod 253 obsahuje generátor 256 adries na adresovanie pamäťových polôh v pamäti 255 obrazu. Spracovávacia jednotka 141 obrazu ďalej obsahuje druhý generátor adries 257 pre adresovanie pamäťových polôh s cieľom vydávania obsahu pamäte obrazu do prevodníka 258 signálu. Prevodník 258 signálu je zvyčajného typu, ktorý prevádza obrazovú informáciu čítanú z pamäte 255 obrazu do formy vhodnej na vedenie do zobrazovacej jednotky 10 obrazu. Dekódovací obvod 252 môže obsahovať napríklad Huffmanov dekódovací obvod 261a riadený riadiacou jednotkou 253 a sčítacím obvodom 259. Huffmanov dekódovací obvod 261a dekóduje informáciu prijatú po dráhe 142 signálu a následne poskytuje túto dekódovanú informáciu na jeden zo vstupov sčítacieho obvodu 259. Iný vstup sčítacieho obvodu 259 je pripojený na dátové vstupy pamäte 255 obrazu. Výsledok sčítacej operácie vykonanej sčítacím obvodom 259 je vedený do multiplexora 254. Riadiaci obvod 253 je pripojený na riadiacu jednotku 140 cez dráhu 260 riadiaceho signálu. Riadiaci obvod 253 môže obsahovať napríklad programovateľnú riadiacu a počítaciu jednotku.
Taká riadiaca a počítacia jednotka môže obsahovať napríklad pridelenú hardwarovú jednotku alebo mikroprocesorový systém so zavedeným vhodným riadiacim softvérom, pomocou ktorého na základe riadiacich povelov prijatých po dráhe 260 riadiaceho signálu sú generátor 256 adries a multiplexor 254 riadené takým spôsobom, že zvolená časť obrazovej informácie privádzanej po dráhe 142 signálu sa zavádza do pamäte obrazu. Informácie, takto uložená v obrazovej pamäti 255 sa číta pomocou generátora 257 adries a následne sa vedie do zobrazovacej jednotky 10 cez prevodník 258 signálu na jej zobrazenie.
Na obr. 26 sú vyznačené zobrazenia 261, 262 a 263 rovnakého obrazu s odlišnou rozlišovacou schopnosťou. Zobrazenie 261 obsahuje 256 obrazových riadkov, majúcich každý 384 obrazových prvkov. Zobrazenie 262 obsahuje 512 obrazových riadkov, majúcich každý 768 obrazových prvkov a zobrazenie 263 obsahuje 1024 obrazových riadkov, majúcich každý 1536 obrazových prvkov. Kódované obrazy zodpovedajúce zobrazeniam 261, 262 a 263 sú zahrnuté v po sebe nasledujúcich čiastkových súboroch TV/4, TV a 4TV obrazového súboru IP. Kapacita pamäte
255 obrazu znázornená na obr. 26 je 512 riadkov 768 pamäťových polôh (tiež nazývaných pamäťové prvky). Ak má zobrazenie znázorniť celý kódovaný obraz, zvolí sa čiastkový súbor z obrazového súboru IP, ktorého počet obrazových prvkov zodpovedá kapacite pamäte obrazu, čo je v danom prípade čiastkový súbor definujúci zobrazenie 262. Táto voľba môže byť uskutočnená na základe nastavovacích dát, ako sú čísla obrazov a sled rozlišovacích schopností (identifikácia rozlišovacej schopnosti), ktoré sú zložené na začiatku každého čiastkového súboru napríklad v záhlaví HEAD a druhotnom záhlaví SUBHEAD blokov BLCK. Pre každý čiastkový súbor sa tieto dáta čítajú riadiacim obvodom 253 ako odozva na signál poskytovaným detektorom 262a synchronizácie po zistení začiatku každého bloku BLCK.
V prípade, že sa má reprodukovať zobrazenie absolútne kódovaného obrazu, nastavuje po zistení začiatku čiastkového súboru, ktorý sa má voliť, riadiaci obvod multiplexor 254 do stavu, v ktorom je dráha 142 signálu pripojená na dátové vstupy pamäte 255 obrazu. Okrem toho, generátor
256 adresy je nastavený do stavu, v ktorom pamäťové po- lohy sú adresované synchronizovane s prijímaním po sebe nasledujúcej informácie obrazových prvkov takým spôsobom, že informácia pre obrazové riadky 11, ....., 1512 je uložená v zodpovedajúcich riadkoch rl, ....., r512 pamäte
255. Obrazová informácia takto uložená do pamäte 255 je čítaná a prevádzaná do formy vhodnej pre zobrazovaciu jednotku 10 pomocou prevodníka 258 signálov. Čítací sled je určovaný sledom, v ktorom generátor 257 adries generuje po sebe nasledujúce adresy. Počas normálnej reprodukcie je tento sled taký, že pamäť čítaná spôsobom riadok po riadku, začínajúc riadkom rl a stĺpcom cl v riadku. To je možné ako v súlade s princípom prekladaného snímania, tak aj princípom postupného snímania. V prípade čítania podľa princípu prekladania snímania sú z pamäte 255 obrazu najprv čítané všetky nepárne riadky a potom sú čítané z pamäte 255 obrazu všetky párne riadky. V prípade čítania v súlade s princípom postupného snímania sú všetky riadky čítané postupne za sebou.
Veľmi atraktívna alternatíva na ukladanie obrazovej informácie do pamäte 255 obrazu spočíva v tom, že do pamäte 255 obrazu sa ukladá najprv obrazová informácia z obrazového súboru definujúceho zobrazenie obrazu s niž šou rozlišovacou schopnosťou a následne sa obsah pamäte prepisuje kódovaným obrazom definujúcim zobrazenie rovnakého obrazu s vyššou rozlišovacou schopnosťou. V uvedenom príklade je toto možné vzhľadom na to, že pri čítaní každého kódovaného obrazového prvku z čiastkového súboru TV/4 je každá zo skupín 2x2 pamäťových prvkov zakaždým naplnená signálovou hodnotou definovanou týmto kódovaným obrazovým prvkom. Tento spôsob je známy ako metód a „priestorovej repliky“. Lepšia kvalita obrazu sa získava tým, že sa plní len jeden z pamäťových prvkov matice 2x2 signálovými hodnotami definovanými čítaným obrazovým prvkom a ostatné obrazové prvky matice 2 x 2 sa odvodzujú z priľahlých obrazových prvkov pomocou známych interpolačných postupov. Tento spôsob je známy ako metóda „priestorovej interpolácie“. Po zistení budúceho čiastkového súboru (v danom prípade TV) sa obsah pamäte obrazu zakaždým prepisuje obrazovou informáciou tohto čiastkového súboru spôsobmi opisovanými. Množstvo informácie v čiastkovom súbore TV/4 sa rovná len jednej štvrtine obsahu súboru TV. To vedie k podstatnej redukcii času, po ktorom je prvý provizórny obraz zobrazovaný na zobrazovacej jednotke. Po čítaní obrazového súboru TV/4 je tento obraz s nízkou rozlišovacou schopnosťou prepisovaný zobrazením rovnakého obrazu, majúcim požadovanú rozlišovaciu schopnosť. Pretože obrazové súbory s kódovanými obrazmi po sebe nasledujúcich rozlišovacích schopností nasledujú priamo jeden po druhom, žiaden čas nie je stratený pri vyhľadávaní čiastkového súboru TV po čítaní čiastkového súboru TV/4.
V prípade, že sa má obraz pootočiť, je generátor 256 adresy nastavený do stavu, v ktorom je sled adresovania pamäťových polôh uspôsobený podľa požadovaného uhla pootočenia Obr. 27b, 27c a 27d znázorňujú, ako je zodpovedajúca obrazová informácia na pootočenie o uhol 270, 180 a 90 stupňov uložená v pamäti. Pre názornosť tieto obrázky znázorňujú len polohy informácie prvých dvoch obrazových čiar 11 a 12 obrazu.
V prípade, že má byť zobrazená reprezentácia (zobrazenie) malého obrazu v rámci obiysu plne zahraného zobrazenia iného obrazu alebo v prípade potreby, ten istý obraz (funkcia PIP), je to možné dosiahnuť jednoducho vyplnením požadovaného miesta pamäte 255 obrazu obrazom s nízkou rozlišovacou schopnosťou čiastkového súboru TV/4 bez zväčšenia. Keď je pamäť 255 obrazu naplnená, generátor 256 adresy je potom nastavený do stavu, v ktorom je adresovaná informácia pre pamäťové polohy, v ktorých má byť uložený malý obraz. Na pozornosť sú tieto pamäťové polohy znázornené na obr. 26 ako pole 264. Počas opísaného spracovávania obrazu má prítomnosť obrazu s nízkou rozlišovacou schopnosťou v čiastkovom súbore TV/4 opäť výhodu v tom, že obrazová informácia požadovaná na vykonávanie tejto funkcie priamo k dispozícii v obrazovom súbore IP, takže prídavné spracovávanie nie je potrebné.
Keď sa má zobrazovať zväčšené zobrazenie časti absolútne kódovaného obrazu, zvolí sa informácia o časti obrazu, napríklad časť zodpovedajúca poľu 265. Informácia každého obrazového prvku zvolenej časti sa uloží do každej pamäťovej polohy skupiny 2x2 pamäťových polôh, takže na zobrazovacej jednotke je zobrazený zväčšený záber zobrazenia s nízkou rozlišovacou schopnosťou. Namiesto opakovania každého obrazového prvku 2x2 krát v pamäti môže byť pamäť naplnená v súlade s princípom priestorovej interpolácie zmieneným v uvedenom opise.
Na zväčšenie zvyškovo kódovaných obrazov sa uvedený krok uskutočňuje ako prvý. Následne sa zvolí v čiastkovom súbore 4TV časť znázornená poľom 266. Časť v poli 266 zodpovedá časti vo vnútri poľa 265 v zobrazení 262.
Riadiaci obvod 253 nastavuje multiplexor 254 do stavu, v ktorom výstup dekódovacieho obvodu 254 zvyškového kódovania je pripojený na dátové vstupy pamäte 255. Generátor 256 adries je nastavený do stavu, v ktorom adresuje pamäť 255 obrazu synchronizovane s prijatými kódovanými obrazovými bodmi v slede, v ktorom sa stane dostupnou zvyškovo kódovaná obrazová informácia z čiastkového súboru 4TV. Obrazová informácia v adresovaných pamäťových polohách je vedená do dekódovacieho obvodu 252 a pomocou sčítacieho obvodu 259 je pričítaná k zvyškovej hodnote, potom je takto upravená informácia vedená do adresovanej pamäťovej polohy. Časť obrazovej informácie, zaznamenanej na nosiči záznamu zodpovedajúcej poľu 266, je výhodne čítaná na základe informácie v riadiacom súbore IIDB. Informácia v sekcii IIDB je čítaná riadiacim obvodom 253 ako odozva na signál z detektora 250. Následne sa zvolí adresa toho kódovaného obrazového riadku z informácie, ktorý leží krátko pred prvým kódovaným obrazovým riadkom zodpovedajúcim obrazovému riadku v poli 266. Potom poskytuje riadiaci obvod povel do riadiacej jednotky 140 po dráhe 260 riadiaceho signálu, ktorá riadiaca jednotka v odpovedi na tento povel iniciuje vyhľadávací proces, v ktorom sa zistí poloha časti so zvoleným kódovaným riadkom obrazu.
Keď sa táto časť nájde, začne čítanie obrazovej informácie a úprava obsahu pamäte 255 začne, akonáhle sa dosiahne časť prvého kódovaného obrazového riadku, ktorý zodpovedá časti obrazu v rámci poľa 266. Detekcia tohto kódovaného obrazového riadku sa uskutočňuje na základe riadkových čísel, ktoré spolu s čiarovými synchronizačnými kódmi LD boli vložené na začiatku každého kódovaného obrazového riadku. Riadiaci obvod číta v týchto riadkových číslach LN v odpovedi na signál z detekčného obvodu 251. Ukladanie adresovej informácie na začiatku čiastkového súboru 4TV umožňuje dosiahnuť rýchly prístup k požadovanej informácii. Detekcia čítania požadovaných zvyškovo kódovaných obrazových riadkov je zjednodušená prítomnosťou čiarových synchronizačných kódov a riadkových čísel v čiastkovom súbore 4TV.
Obr. 28 znázorňuje uskutočnenie čítacej jednotky, pomocou ktorého je možné čítať kódovanú obrazovú informáciu, zaznamenanú na nosiči záznamu pomocou záznamovej jednotky znázornenej na obr. 18. Znázornená čítacia jednotka 6 obsahuje zvyčajnú čítaciu hlavu 280, ktorá číta informačné kombinácie na nosiči 184 záznamu sledovaním stopy 20 a prevádza výslednú informáciu na zodpovedajúce signály. Čítacia jednotka ďalej obsahuje zvyčajnú jednotku 284 na nastavovanie polohy pre pohyb čítacej hlavy 280 v smere priečnom na stopy v častí stopy 20 udávanej zvolenou adresou. Pohyb čítacej hlavy 283 je riadený riadiacou jednotkou 285. Signály prevádzané čítacou hlavou 280 sú dekódované dekódovacím obvodom 281 kódovacej modulácie EFM a sú následne vedené do dekódovacieho obvodu 282 kódovania CIRC. Dekódovací obvod 282 kódovania CIRC je zvyčajného typu, ktorý rekonštruuje pôvodnú štruktúru informácie, ktorá bola prekladaná pred zaznamenaním a ktorý uskutočňuje detekciu a prípadne koriguje nesprávne čítané kódy. Pri zistení neopraviteľných chýb poskytuje dekódovacia jednotka CIRC nový príznakový signál chyby. Informácia, ktorá bola rekonštruovaná a korigovaná dekódovacím, je vedená do odformátovacieho obvodu 283, ktorý odstraňuje prídavnú informáciu pridanú formátovacím obvodom 186 pred záznamom. Demodulačný obvod 281 modulácie EFM, dekódovací obvod 282 kódovania CIRC a odformátovací obvod 283 sú riadené zvyčajným spôsobom riadiacou jednotkou 285. Informácia poskytovaná odformátovacím obvodom 283 je vedená ďalej prepoje vacím obvodom 286. Odformátovací obvod môže obsahovať obvod na korekciu chyby, pomocou ktorého je možné zisťovať chyby, ktoré nemôžu byť opravené dekódovacím obvodom chyby, ktoré nemôžu byť opravené dekódovacím obvodom kódovania CIRC. To sa uskutočňuje pomocou nadbytočnej informácie EDC & ECC pridanej formátová- !
cím obvodom 166.
Obvod na korekciu chyby, ktorý je pomerne zložitý, a preto pomerne drahý, nie je potrebný. Je to tak preto, že účinky chybne čítaných kódov v absolútne kódovanej obrazovej informácii môžu byť jednoducho maskované nahrádzaním nesprávne čítaných kódovaných obrazových prvkov a/alebo úplného kódovaného obrazového riadku obrazovou informáciou odvodenou od jedného alebo viacerých priľahlých kódovaných obrazových prvkov alebo priľahlých kódovaných obrazových riadkov. Taká korekcia môže byť uskutočnená jednoducho pomocou spracovávacej jednotky 141 signálu znázornenej na obr. 25, programovaním riadiaceho obvodu 253 tak, že je citlivý na príznakový signál chyby dodávaný dekódovacím obvodom 282 kódovania CIRC, na riadenie generátora 256 adries tak, že sa číta informácia susedného obrazového prvku a súčasne multiplexor 254 je nastavený do stavu, v ktorom sú dátové výstupy pamäte 255 obrazu pripojené na dátové vstupy. Následne je generátor znova nastavený do svojho predchádzajúceho stavu a namiesto nesprávne čítaného kódovaného obrazového prvku sa do adresovanej pamäťovej polohy ukladá informácia čítaná z pamäte 255 obrazu.
V prípade, že je čítaný zvyškovo kódovaný obraz, nie je hodnota pamäte 255 upravovaná pri detekcii nesprávne čítanej zvyškovej hodnoty, ale zostáva nezmenená. To sa dá dosiahnuť napríklad tým, že sa nechá riadiaci signál ge- . ,<.
nerovať signálom, ktorý zabraňuje záznamu do pamäte 255,#.
keď je privádzaná chybná zvyšková hodnota.-á
Kapacita pamäte 255 obrazu je veľká, takže nákladová cena takej pamäte je pomerne vysoká. Pamäťová kapacitam môže byť zmenšená tým, že sa medzi pamäť 255 obrazu sa multiplexor 254 umiestni prevodník 290 vzorkovacej rýchlosti zvyčajného typu, ktorý zmenšuje počet obrazových prvkov na riadok zo 786 na 512.
Obr. 31 ukazuje príklad prevodníka 290 vzorkovacej rýchlosti. Príklad obsahuje sériové zapojenie vzorkovacieho obvodu na vzorkovanie smerom nahor a interpolačného obvodu 310 a dolného priepustu 311 a vzorkovacieho obvodu na vzorkovanie smerom nadol a decimovacieho obvodu 312.
Použitie prevodníka 290 vzorkovacej rýchlosti umožňuje použitie pamäte s 512 x 512 pamäťovými polohami. Pretože z praktických dôvodov je počet riadkov a počet stĺpcov pamäťových polôh v pamäti výhodne mocnina dvoch, poskytuje to pamäti obzvlášť uspokojivé rozmery. Okrem toho ako výsledok redukcie počtu pamäťových polôh na 512 na riadok sa požadovaný čítací kmitočet pamäte znižuje, takže na čítaciu rýchlosť pamäte môžu byť kladené menej obmedzujúce požiadavky.
Zvyčajne používané obrazovky majú maximálnu rozlišovaciu schopnosť zodpovedajúcu približne 5 MHz, čo zodpovedá približne 500 obrazovým prvkom na riadok, takže redukcia počtu pamäťových polôh na riadok nemá viditeľné účinky na redukovaný obraz.
Použitie prevodníka vzorkovacej rýchlosti je tiež výhodné, keď sa majú zobrazovať na obrazovke reprezentácie (zobrazenia) obrazov portrétového formátu, čo bude vysvetlené s odvolaním sa na obr. 30a, 30b, 30c a 30d.
Na obr. 30a sú ako pole 300 vyznačené rozmery podľa televíznej normy PAL. Taký obraz podľa televíznej normy PAL obsahuje 575 užitočných obrazových riadkov. Počas
SK 281036 Β6 reprodukcie informácie v pamäti obrazu s 512 x 512 pamäťovými prvkami sa využije 512 z týchto 575 užitočných obrazových riadkov. To znamená, že zobrazenie 301 kódovaného obrazu v pamäti obrazu celkom zapadá do stranového pomeru poľa 300, ako je definované televíznou normou PAL a len malá časť obrazovkovej plochy, ktorá je k dispozícii, je ponechávaná bez využitia.
Na obr. 30b je znázornené pole 320 majúce rozmery obrazu podľa normy NTSC TV. taký obraz v súlade s normou NTSC TV obsahuje 431 užitočných riadkov. To znamená, že len obmedzená časť zobrazenia 303 kódovaného obrazu v pamäti 255 obrazu padá mimo obrys podľa normy NTSC.
Obr. 30a a 30b sa vzťahujú na reprodukciu zobrazení kódovaných obrazov krajinového formátu. Keď sú však požadované zobrazenia kódovaných obrazov v portrétovom formáte, vzniká problém, že výška obrazu zodpovedá 768 obrazovým prvkom a počet využiteľných obrazových čiar je 575 podľa televíznej normy PAL a 485 podľa normy NTSC TV. Použitie obrazovej pamäte s 512 riadkami pamäťových polôh bez použitia prevodníka 290 vzorkovacej rýchlosti, by znamenalo, že riadok kódovaného obrazu by nezapadal do jedného pamäťového stĺpca. Použitím prevodníka 290 vzorkovacej rýchlosti sa však dosiahne to, že kódované obrazové riadky 768 kódovaných obrazových prvkov sa prevádzajú na kódované obrazové riadky 512 kódovaných obrazových prvkov, takže kódovaný obrazový riadok môže byť umiestnený do jedného pamäťového stĺpca. To znamená, že počas reprodukcie výška zobrazenia obrazu uloženého v pamäti 255 v podstate zodpovedá výške obrazových polí definovaných v normách PAL a NTSC TV.
Aby sa zistilo, že pomer medzi dĺžkou a šírkou zobrazení kódovaného obrazu uloženého do pamäte 255 obrazu zodpovedá pôvodnému rozmeru, je potrebné vyplniť len 256 z 512 stĺpcov pamäte obrazu obrazovou informáciou. To je možné napríklad tým, že sa do pamäte 255 uložia len párne alebo len nepárne kódované obrazové riadky. Je však tiež možné použiť iné spôsoby používajúce interpolačné postupy.
Spôsob redukovania počtu stĺpcov v pamäti obrazu vyžadujúci interpolačné postupy poskytuje zobrazenie obrazu uspokojivej kvality. To je protiklad spôsobu, pri ktorom sa v stĺpcoch pamäte obrazu ukladá len časť kódovaných obrazových riadkov.
Nevýhodou interpolačných postupov je, že sú relatívne zložité a náročné na čas, takže sú menej vhodné na použitie pri zjednodušenom vyhľadávacom a zobrazovacom systéme. Spôsob, ktorý poskytuje uspokojivú kvalitu jednoduchým spôsobom, bude opísaný ďalej pre prípad, že pamäť obrazu obsahuje 512 x 512 pamäťových polôh. Tento spôsob využíva čiastkový súbor TV/4 s 384 x 256 kódovanými obrazovými prvkami, namiesto súboru TV s 768 x 512 kódovanými obrazovými prvkami na zavedenie do pamäte.
Použitie prevodníka 290 vzorkovacej rýchlosti, pomocou ktorého môže byť počet obrazových prvkov na čítanú kódovanú obrazovú čiaru čiastkového súboru TV/4 zvýšený z 384 na 512. 256 upravených obratových riadkov 512 kódovaných obrazových prvkov, ktoré sú k dispozícii, sa zavedie do pamäte. 256 stĺpcov každej z 512 pamäťových polôh je tak naplnených obrazovou informáciou. Čítanie tejto informácie poskytuje nedeformovateľné zobrazenie v portrétovom formáte, ktorého výške v podstate zodpovedá výške obrazovkovej plochy systému PAL alebo NTSC TV a ktorého kvalita je podstatne lepšia, ako je kvalita zobrazenia portrétového formátu získaného na základe kódovaného obrazu 768 x 512 kódovaných obrazových prvkov, ktorých šírka je upravená použitím len polovice (256) z počtu 512 kódovaných obrazových riadkov.
Pre názornosť ukazuje obr. 30c zobrazenie 304 portrétového formátu uloženého kódovaného obrazu (256 x 512 kódovaných obrazových prvkov), takto získaného v rámci poľa 300, definovaného televíznou normou PAL. Obr. 30d ukazuje pre názornosť zobrazenie takto uloženého zobrazenia portrétového formátu. Zobrazenie v zásade spadá do poľa 302 vymedzovaného normou NTSC TV.
Ako bude zrejmé z predchádzajúceho opisu, umožňuje použitie prevodníka 290 vzorkovacej rýchlosti použitie pamäte obrazu majúcej rovnaký počet obrázkov a stĺpcov a zodpovedajúcej v podstate počtu využiteľných obrazových riadkov podľa normy NTSC alebo PAL. To znamená, že ako v prípade zobrazenia kódovaných obrazov, v portrétovom, tak aj v krajinovom formáte zodpovedá výška zobrazenia v podstate počtu využiteľných obrazových riadkov, takže plocha obrazovky bude správne vyplnená na zobrazenie oboch typov.

Claims (7)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY
    1. Spôsob vyhľadávania obrazov zahrnujúci nosič záznamu a čítacie zariadenie, pričom kódovaný obraz zložený z po sebe nasledujúcich kódovaných obrazových riadkov je zaznamenaný do priliehajúcej stopy nosiča záznamu, pričom táto stopa bola vybavená adresami, pričom čítacie zariadenie obsahuje čítaciu hlavu na čítanie zaznamenaných kódovaných obrazových riadkov sledovaním stopy, prostriedky na pohybovanie čítacej hlavy do stopovej časti majúcej zvolenú adresu, vyznačujúci sa tým, že spolu s kódovanými obrazovými riadkami boli na nosiči zaznamenané synchronizácie riadkov a riadkové čísla, pričom každé riadkové číslo udáva poradové číslo príslušného kódovaného obrazového riadku v kódovanom obraze a každá riadková synchronizácia udáva začiatok príslušného kódovaného obrazového riadku, pričom obrazové riadky majú premenlivú dĺžku, pričom na nosiči záznamu sú zaznamenávané tiež adresy pre množstvo kódovaných obrazových riadkov kódovaného obrazu menšie, ako je ich celkový počet, pričom tieto adresy udávajú, kde boli príslušné obrazové riadky zaznamenané v stope, pričom zariadenie obsahuje prostriedky na voľbu kódovaného obrazového riadku v rámci zvoleného kódovaného obrazu, prostriedky na čítame zaznamenaných adries obrazových riadkov zvoleného obrazu, prostriedky na voľbu na základe takto čítaných adries, časti stopy ležiacej pred časťou stopy, kde začína záznam zvoleného kódovaného obrazového riadku, prostriedky na pôsobenie, aby sa čítacia hlava pohybovala do zvolenej stopovej časti a prostriedky na následné zisťovanie čítania začiatku zvoleného kódovaného obrazového riadku na základe čítaných riadkových čísel a riadkových synchronizácií.
  2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že prostriedky na pohybovanie čítacej hlavy majú špecifickú presnosť vyhľadávania a tým, že dĺžky stopových častí, ležiacich medzi polohami udanými zaznamenanými adresami kódovaných obrazových riadkov, v podstate zodpovedajú presnosti vyhľadávania.
  3. 3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa t ý m , že stopa je špirálovitá stopa, prostriedky na pohybovanie čítacej hlavy sú uspôsobené na pohybovanie čítacou hlavou v smere priečnom na stopy, pričom dĺžky stopových častí, ležiacich medzi polohami udávanými zaznamenanými adresami kódovaných obrazových riadkov, v podstate zodpovedajú polovici dĺžky otáčky špirálovitej stopy.
  4. 4. Nosič záznamu majúci priliehajúcu stopu, obsahujúcu adresy a detekovateľné znaky na zobrazovanie kódovaného obrazu zloženého z po sebe nasledujúcich kódovaných obrazových riadkov premenlivej dĺžky, vyznačujúci sa tým, že znaky sú ďalej na zobrazovanie synchronizácie a riadkových čísel, pričom každé riadkové číslo udáva poradové číslo príslušného kódovaného obrazového riadku v kódovanom obraze a každá riadková synchronizácia udáva začiatok príslušného kódovaného obrazového riadku a tým, že znaky sú ďalej na zobrazovanie adresy polôh pre množstvo kódovaných obrazových riadkov kódovaného obrazu menšie, ako je ich celkový počet, pričom tieto adresy polôh udávajú, kde sú príslušné obrazové riadky umiestnené v stope.
  5. 5. Nosič záznamu podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m , žc dĺžky stopových častí, ležiacich medzi polohami udávanými adresami polôh, v podstate zodpovedajú vyhľadávacej presnosti čítacej hlavy čítacieho zariadenia na čítanie nosiča záznamu.
  6. 6. Nosič záznamu podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m , že stopa je špirálovitá stopa, pričom dĺžky stopových častí, ležiacich medzi polohami udávanými adresami polôh kódovaných obrazových riadkov, v podstate zodpovedajú polovici dĺžky otáčky špirálovitej stopy.
  7. 7. Čítacie zariadenie obsahujúce čítaciu hlavu (280) na čítanie z nosiča záznamu podľa nároku 4, zaznamenaných kódovaných obrazových riadkov sledovaním stopy a prostriedky na pohybovanie čítacej hlavy (284) do stopovej časti majúcej zvolenú adresu, vyznačujúce sa t ý m , že zariadenie obsahuje prostriedky (141) na spracovávanie obrazu na voľbu kódovaného obrazového riadku v rámci zvoleného kódovaného obrazu pripojené k čítacej hlave, riadiace prostriedky (140) pripojené k čítacej hlave na čítanie adries polôh zvoleného obrazu a na voľbu, na základe adries polôh, stopovej časti ležiacej pred stopovou časťou, kde sa začína zaznamenávanie zvoleného kódovaného obrazového riadku a prostriedky (285) na pôsobenie, aby sa čítacia hlava pohybovala do zvolenej stopovej časti a prostriedky (145) na extrakciu dát pripojené k riadiacim prostriedkom (140) na následnú detekciu čítania začiatku zvoleného kódovaného obrazového riadku na základe čítaných riadkových čísel a riadkových synchronizácií.
SK1435-92A 1990-09-19 1991-09-18 Spôsob vyhľadávania obrazov, nosič záznamu a zariadenie na vykonávanie spôsobu SK281036B6 (sk)

Applications Claiming Priority (3)

Application Number Priority Date Filing Date Title
EP90202487 1990-09-19
NL9002113A NL9002113A (nl) 1990-09-19 1990-09-27 Beeldopzoeksysteem, alsmede een registratiedrager en een inrichting voor toepassing in het systeem.
PCT/NL1991/000174 WO1992005554A1 (en) 1990-09-19 1991-09-18 Picture retrieval system, and record carrier and device for use in the system

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK143592A3 SK143592A3 (en) 1994-11-09
SK281036B6 true SK281036B6 (sk) 2000-11-07

Family

ID=26126014

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK1435-92A SK281036B6 (sk) 1990-09-19 1991-09-18 Spôsob vyhľadávania obrazov, nosič záznamu a zariadenie na vykonávanie spôsobu

Country Status (14)

Country Link
EP (1) EP0500927B1 (sk)
JP (2) JP3273508B2 (sk)
KR (1) KR100283340B1 (sk)
CN (1) CN1031539C (sk)
AT (1) ATE200938T1 (sk)
AU (1) AU661829B2 (sk)
BR (1) BR9105988A (sk)
CA (1) CA2068886C (sk)
CZ (1) CZ289474B6 (sk)
DE (1) DE69132594T2 (sk)
MY (1) MY110221A (sk)
RU (1) RU2051428C1 (sk)
SK (1) SK281036B6 (sk)
WO (1) WO1992005554A1 (sk)

Families Citing this family (9)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
DE69321895D1 (de) * 1992-08-03 1998-12-10 Koninkl Philips Electronics Nv Einrichtung zum Auslesen von Information
GB2283876B (en) * 1993-11-09 1998-06-24 Matsushita Electric Ind Co Ltd Encoding and decoding code sequences and frames
US6502199B2 (en) 1995-09-29 2002-12-31 Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. Method and an apparatus for reproducing bitstream having non-sequential system clock data seamlessly therebetween
MY120755A (en) * 1995-09-29 2005-11-30 Matsushita Electric Ind Co Ltd A method and an apparatus for interleaving bitstream to record thereof on a recording medium, and reproducing the interleaved bitstream therefrom
TW436777B (en) 1995-09-29 2001-05-28 Matsushita Electric Ind Co Ltd A method and an apparatus for reproducing bitstream having non-sequential system clock data seamlessly therebetween
KR100243225B1 (ko) 1997-07-16 2000-02-01 윤종용 블록화효과 및 링잉잡음 감소를 위한 신호적응필터링방법 및신호적응필터
IL138671A (en) * 1999-01-27 2005-12-18 Koninkl Philips Electronics Nv Record carrier, playback device and method of recording information
US6654553B2 (en) 2000-12-01 2003-11-25 Nidek Co., Ltd. Fundus camera
CN101686363A (zh) * 2004-04-28 2010-03-31 松下电器产业株式会社 流产生装置,流产生方法,编码装置,编码方法,记录介质及其程序

Family Cites Families (10)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US4161753A (en) * 1977-07-08 1979-07-17 International Business Machines Corporation Video recording disk with interlacing of data for frames on the same track
NL8303046A (nl) * 1983-09-01 1985-04-01 Philips Nv Inrichting voor het uitlezen van een schijfvormige registratiedrager.
JPS6052960A (ja) * 1983-09-01 1985-03-26 Sony Corp デイスク再生装置
US4694441A (en) * 1983-10-14 1987-09-15 Nippon Gakki Seizo Kabushiki Kaisha Position control device for an optical reproduction system in an optical type disc reproduction device
GB8405429D0 (en) * 1984-03-01 1984-04-04 Index Data Programmes Storage and retrieval of information on video tape
NL8500735A (nl) * 1985-03-14 1986-10-01 Philips Nv Systeem voor het regelsgewijs in een compressie-inrichting comprimeren van binaire data van een beeldveld, decompressie-inrichting voor gebruik in zo een systeem en afbeeldinrichting voorzien van zo een decompressie-inrichting.
JP2630375B2 (ja) * 1986-02-28 1997-07-16 パイオニア株式会社 アドレス探索機能を有する情報再生装置
NL8600980A (nl) * 1986-04-18 1987-11-16 Philips Nv Werkwijze voor het overdragen van update informatie voor een stilstaand videobeeld.
NL8601005A (nl) * 1986-04-21 1987-11-16 Philips Nv Informatieverwerkende inrichting voorzien van een massageheugen waarin beeldinformatie voor lijnsgewijs samengestelde beelden groepsgewijs verdeeld is opgeslagen.
US4843484A (en) * 1986-09-12 1989-06-27 Pioneer Electronic Corporation Information recording disc with composite index codes and its playback method

Also Published As

Publication number Publication date
EP0500927B1 (en) 2001-05-02
EP0500927A1 (en) 1992-09-02
DE69132594T2 (de) 2001-10-18
AU8667091A (en) 1992-04-15
ATE200938T1 (de) 2001-05-15
CZ289474B6 (cs) 2002-01-16
AU661829B2 (en) 1995-08-10
JP3642751B2 (ja) 2005-04-27
CA2068886A1 (en) 1992-03-20
MY110221A (en) 1998-03-31
SK143592A3 (en) 1994-11-09
JPH05502541A (ja) 1993-04-28
CZ9201435A3 (cs) 2001-10-17
KR100283340B1 (ko) 2001-03-02
CA2068886C (en) 2002-03-26
DE69132594D1 (de) 2001-06-07
RU2051428C1 (ru) 1995-12-27
WO1992005554A1 (en) 1992-04-02
CN1062065A (zh) 1992-06-17
JP2002171489A (ja) 2002-06-14
BR9105988A (pt) 1993-02-02
CN1031539C (zh) 1996-04-10
JP3273508B2 (ja) 2002-04-08

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US5835674A (en) Picture retrieval system, and record carrier and device for use in the system
CA2091166C (en) Method of recording picture information, record carrier, and picture retrieval and reproduction device for reading the record carrier
EP0500913B1 (en) System comprising a record carrier and a reading device
SK281036B6 (sk) Spôsob vyhľadávania obrazov, nosič záznamu a zariadenie na vykonávanie spôsobu
EP0549688B1 (en) Method of recording picture information, record carrier, and picture retrieval and reproduction device for reading the record carrier
AU655944B2 (en) Read device
WO1992005553A1 (en) Information retrieval and reproduction device
WO1992005653A1 (en) Method of recording coded pictures, record carrier on which coded pictures have been recorded, and picture retrieval and reproduction device for reading the record carrier

Legal Events

Date Code Title Description
MM4A Patent lapsed due to non-payment of maintenance fees

Effective date: 20100918