SK280518B6 - Stavebné obloženie - Google Patents

Stavebné obloženie Download PDF

Info

Publication number
SK280518B6
SK280518B6 SK2774-90A SK277490A SK280518B6 SK 280518 B6 SK280518 B6 SK 280518B6 SK 277490 A SK277490 A SK 277490A SK 280518 B6 SK280518 B6 SK 280518B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
layer
fibers
mat
main layer
main
Prior art date
Application number
SK2774-90A
Other languages
English (en)
Inventor
Jorma Nieminen
Bell Jean Le
Ulf Westerlund
Erkii N�Rhi
Original Assignee
Roctex Oy Ab
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Priority claimed from FI892751A external-priority patent/FI88937C/fi
Application filed by Roctex Oy Ab filed Critical Roctex Oy Ab
Publication of SK280518B6 publication Critical patent/SK280518B6/sk

Links

Classifications

    • B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B32—LAYERED PRODUCTS
    • B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
    • B32B7/00—Layered products characterised by the relation between layers; Layered products characterised by the relative orientation of features between layers, or by the relative values of a measurable parameter between layers, i.e. products comprising layers having different physical, chemical or physicochemical properties; Layered products characterised by the interconnection of layers
    • B32B7/04—Interconnection of layers
    • B32B7/12—Interconnection of layers using interposed adhesives or interposed materials with bonding properties
    • B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B32—LAYERED PRODUCTS
    • B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
    • B32B38/00—Ancillary operations in connection with laminating processes
    • B32B38/16—Drying; Softening; Cleaning
    • B32B38/164—Drying
    • B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B32—LAYERED PRODUCTS
    • B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
    • B32B5/00—Layered products characterised by the non- homogeneity or physical structure, i.e. comprising a fibrous, filamentary, particulate or foam layer; Layered products characterised by having a layer differing constitutionally or physically in different parts
    • B32B5/22—Layered products characterised by the non- homogeneity or physical structure, i.e. comprising a fibrous, filamentary, particulate or foam layer; Layered products characterised by having a layer differing constitutionally or physically in different parts characterised by the presence of two or more layers which are next to each other and are fibrous, filamentary, formed of particles or foamed
    • B32B5/24—Layered products characterised by the non- homogeneity or physical structure, i.e. comprising a fibrous, filamentary, particulate or foam layer; Layered products characterised by having a layer differing constitutionally or physically in different parts characterised by the presence of two or more layers which are next to each other and are fibrous, filamentary, formed of particles or foamed one layer being a fibrous or filamentary layer
    • B32B5/26—Layered products characterised by the non- homogeneity or physical structure, i.e. comprising a fibrous, filamentary, particulate or foam layer; Layered products characterised by having a layer differing constitutionally or physically in different parts characterised by the presence of two or more layers which are next to each other and are fibrous, filamentary, formed of particles or foamed one layer being a fibrous or filamentary layer another layer next to it also being fibrous or filamentary
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D04—BRAIDING; LACE-MAKING; KNITTING; TRIMMINGS; NON-WOVEN FABRICS
    • D04H—MAKING TEXTILE FABRICS, e.g. FROM FIBRES OR FILAMENTARY MATERIAL; FABRICS MADE BY SUCH PROCESSES OR APPARATUS, e.g. FELTS, NON-WOVEN FABRICS; COTTON-WOOL; WADDING ; NON-WOVEN FABRICS FROM STAPLE FIBRES, FILAMENTS OR YARNS, BONDED WITH AT LEAST ONE WEB-LIKE MATERIAL DURING THEIR CONSOLIDATION
    • D04H1/00—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres
    • D04H1/40—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties
    • D04H1/42—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties characterised by the use of certain kinds of fibres insofar as this use has no preponderant influence on the consolidation of the fleece
    • D04H1/4209—Inorganic fibres
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D04—BRAIDING; LACE-MAKING; KNITTING; TRIMMINGS; NON-WOVEN FABRICS
    • D04H—MAKING TEXTILE FABRICS, e.g. FROM FIBRES OR FILAMENTARY MATERIAL; FABRICS MADE BY SUCH PROCESSES OR APPARATUS, e.g. FELTS, NON-WOVEN FABRICS; COTTON-WOOL; WADDING ; NON-WOVEN FABRICS FROM STAPLE FIBRES, FILAMENTS OR YARNS, BONDED WITH AT LEAST ONE WEB-LIKE MATERIAL DURING THEIR CONSOLIDATION
    • D04H1/00—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres
    • D04H1/40—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties
    • D04H1/42—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties characterised by the use of certain kinds of fibres insofar as this use has no preponderant influence on the consolidation of the fleece
    • D04H1/4209—Inorganic fibres
    • D04H1/4218—Glass fibres
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D04—BRAIDING; LACE-MAKING; KNITTING; TRIMMINGS; NON-WOVEN FABRICS
    • D04H—MAKING TEXTILE FABRICS, e.g. FROM FIBRES OR FILAMENTARY MATERIAL; FABRICS MADE BY SUCH PROCESSES OR APPARATUS, e.g. FELTS, NON-WOVEN FABRICS; COTTON-WOOL; WADDING ; NON-WOVEN FABRICS FROM STAPLE FIBRES, FILAMENTS OR YARNS, BONDED WITH AT LEAST ONE WEB-LIKE MATERIAL DURING THEIR CONSOLIDATION
    • D04H1/00—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres
    • D04H1/40—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties
    • D04H1/42—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties characterised by the use of certain kinds of fibres insofar as this use has no preponderant influence on the consolidation of the fleece
    • D04H1/4209—Inorganic fibres
    • D04H1/4242—Carbon fibres
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D04—BRAIDING; LACE-MAKING; KNITTING; TRIMMINGS; NON-WOVEN FABRICS
    • D04H—MAKING TEXTILE FABRICS, e.g. FROM FIBRES OR FILAMENTARY MATERIAL; FABRICS MADE BY SUCH PROCESSES OR APPARATUS, e.g. FELTS, NON-WOVEN FABRICS; COTTON-WOOL; WADDING ; NON-WOVEN FABRICS FROM STAPLE FIBRES, FILAMENTS OR YARNS, BONDED WITH AT LEAST ONE WEB-LIKE MATERIAL DURING THEIR CONSOLIDATION
    • D04H1/00—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres
    • D04H1/40—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties
    • D04H1/42—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties characterised by the use of certain kinds of fibres insofar as this use has no preponderant influence on the consolidation of the fleece
    • D04H1/4326—Condensation or reaction polymers
    • D04H1/435—Polyesters
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D04—BRAIDING; LACE-MAKING; KNITTING; TRIMMINGS; NON-WOVEN FABRICS
    • D04H—MAKING TEXTILE FABRICS, e.g. FROM FIBRES OR FILAMENTARY MATERIAL; FABRICS MADE BY SUCH PROCESSES OR APPARATUS, e.g. FELTS, NON-WOVEN FABRICS; COTTON-WOOL; WADDING ; NON-WOVEN FABRICS FROM STAPLE FIBRES, FILAMENTS OR YARNS, BONDED WITH AT LEAST ONE WEB-LIKE MATERIAL DURING THEIR CONSOLIDATION
    • D04H1/00—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres
    • D04H1/40—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties
    • D04H1/44—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties the fleeces or layers being consolidated by mechanical means, e.g. by rolling
    • D04H1/46—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties the fleeces or layers being consolidated by mechanical means, e.g. by rolling by needling or like operations to cause entanglement of fibres
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D04—BRAIDING; LACE-MAKING; KNITTING; TRIMMINGS; NON-WOVEN FABRICS
    • D04H—MAKING TEXTILE FABRICS, e.g. FROM FIBRES OR FILAMENTARY MATERIAL; FABRICS MADE BY SUCH PROCESSES OR APPARATUS, e.g. FELTS, NON-WOVEN FABRICS; COTTON-WOOL; WADDING ; NON-WOVEN FABRICS FROM STAPLE FIBRES, FILAMENTS OR YARNS, BONDED WITH AT LEAST ONE WEB-LIKE MATERIAL DURING THEIR CONSOLIDATION
    • D04H1/00—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres
    • D04H1/40—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties
    • D04H1/44—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties the fleeces or layers being consolidated by mechanical means, e.g. by rolling
    • D04H1/46—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties the fleeces or layers being consolidated by mechanical means, e.g. by rolling by needling or like operations to cause entanglement of fibres
    • D04H1/498—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties the fleeces or layers being consolidated by mechanical means, e.g. by rolling by needling or like operations to cause entanglement of fibres entanglement of layered webs
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D04—BRAIDING; LACE-MAKING; KNITTING; TRIMMINGS; NON-WOVEN FABRICS
    • D04H—MAKING TEXTILE FABRICS, e.g. FROM FIBRES OR FILAMENTARY MATERIAL; FABRICS MADE BY SUCH PROCESSES OR APPARATUS, e.g. FELTS, NON-WOVEN FABRICS; COTTON-WOOL; WADDING ; NON-WOVEN FABRICS FROM STAPLE FIBRES, FILAMENTS OR YARNS, BONDED WITH AT LEAST ONE WEB-LIKE MATERIAL DURING THEIR CONSOLIDATION
    • D04H1/00—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres
    • D04H1/40—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties
    • D04H1/54—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties by welding together the fibres, e.g. by partially melting or dissolving
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D04—BRAIDING; LACE-MAKING; KNITTING; TRIMMINGS; NON-WOVEN FABRICS
    • D04H—MAKING TEXTILE FABRICS, e.g. FROM FIBRES OR FILAMENTARY MATERIAL; FABRICS MADE BY SUCH PROCESSES OR APPARATUS, e.g. FELTS, NON-WOVEN FABRICS; COTTON-WOOL; WADDING ; NON-WOVEN FABRICS FROM STAPLE FIBRES, FILAMENTS OR YARNS, BONDED WITH AT LEAST ONE WEB-LIKE MATERIAL DURING THEIR CONSOLIDATION
    • D04H13/00—Other non-woven fabrics
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D06—TREATMENT OF TEXTILES OR THE LIKE; LAUNDERING; FLEXIBLE MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • D06N—WALL, FLOOR, OR LIKE COVERING MATERIALS, e.g. LINOLEUM, OILCLOTH, ARTIFICIAL LEATHER, ROOFING FELT, CONSISTING OF A FIBROUS WEB COATED WITH A LAYER OF MACROMOLECULAR MATERIAL; FLEXIBLE SHEET MATERIAL NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • D06N3/00—Artificial leather, oilcloth or other material obtained by covering fibrous webs with macromolecular material, e.g. resins, rubber or derivatives thereof
    • D06N3/04—Artificial leather, oilcloth or other material obtained by covering fibrous webs with macromolecular material, e.g. resins, rubber or derivatives thereof with macromolecular compounds obtained by reactions only involving carbon-to-carbon unsaturated bonds
    • D06N3/06—Artificial leather, oilcloth or other material obtained by covering fibrous webs with macromolecular material, e.g. resins, rubber or derivatives thereof with macromolecular compounds obtained by reactions only involving carbon-to-carbon unsaturated bonds with polyvinylchloride or its copolymerisation products
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D06—TREATMENT OF TEXTILES OR THE LIKE; LAUNDERING; FLEXIBLE MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • D06N—WALL, FLOOR, OR LIKE COVERING MATERIALS, e.g. LINOLEUM, OILCLOTH, ARTIFICIAL LEATHER, ROOFING FELT, CONSISTING OF A FIBROUS WEB COATED WITH A LAYER OF MACROMOLECULAR MATERIAL; FLEXIBLE SHEET MATERIAL NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • D06N5/00—Roofing materials comprising a fibrous web coated with bitumen or another polymer, e.g. pitch
    • D—TEXTILES; PAPER
    • D06—TREATMENT OF TEXTILES OR THE LIKE; LAUNDERING; FLEXIBLE MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • D06N—WALL, FLOOR, OR LIKE COVERING MATERIALS, e.g. LINOLEUM, OILCLOTH, ARTIFICIAL LEATHER, ROOFING FELT, CONSISTING OF A FIBROUS WEB COATED WITH A LAYER OF MACROMOLECULAR MATERIAL; FLEXIBLE SHEET MATERIAL NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • D06N7/00—Flexible sheet materials not otherwise provided for, e.g. textile threads, filaments, yarns or tow, glued on macromolecular material
    • D06N7/0002—Wallpaper or wall covering on textile basis
    • B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B32—LAYERED PRODUCTS
    • B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
    • B32B2307/00—Properties of the layers or laminate
    • B32B2307/50—Properties of the layers or laminate having particular mechanical properties
    • B32B2307/514—Oriented
    • B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B32—LAYERED PRODUCTS
    • B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
    • B32B2310/00—Treatment by energy or chemical effects
    • B32B2310/04—Treatment by energy or chemical effects using liquids, gas or steam
    • B32B2310/0445—Treatment by energy or chemical effects using liquids, gas or steam using gas or flames
    • B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B32—LAYERED PRODUCTS
    • B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
    • B32B2471/00—Floor coverings
    • B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B32—LAYERED PRODUCTS
    • B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
    • B32B2607/00—Walls, panels
    • B32B2607/02—Wall papers, wall coverings

Description

Oblasť techniky
Vynález sa týka relatívne tenkej pružnej rohože, určenej na použitie ako základná rohož na stavebné obloženie. Vynález sa týka aj stavebných krytín, napr. podlahových, stenových, strešných krytín, ktoré sú vyrobené z tejto základnej rohože.
Ide o stavebné obloženie obsahujúce kryciu vrstvu z polymémeho materiálu a základovú rohož s hlavnou vrstvou, tvoriacu najväčšiu časť hrúbky a plošnej hmotnosti rohože a ďalej pozostávajúcu z netkaných pretržitých a náhodne usporiadaných minerálnych vlákien, ktoré sú do tvaru rohože vytvarované suchým spôsobom a navzájom mechanicky spojené.
Doterajší stav techniky
Známe je používanie materiálu podobného plsti ako základu rôznych stavebných materiálov, napr. obloženia podláh alebo stien, alebo strešných krytín, alebo krytinovej plsti na zabezpečenie zvukovej alebo tepelnej izolácie. Najmä v prípade obloženia podláh a stien sa požaduje schopnosť tlmiť zvuk krokov a schopnosť tepelnej izolácie ako i schopnosť ochrany stavieb pred možným požiarom. Rovnaké vlastnosti týkajúce sa najmä protipožiarnej ochrany sa požadujú v prípade krytinových lepeniek.
Rôzne rohože a stavebné materiály majúce takéto rohože ako ich základ, ako i ich výrobné postupy sú v podstate opísané v patentovej literatúre, napríklad v európskej patentovej prihláške 176 847, nemeckej zverejnenej prihláške DE-A-1 919 709, nemeckej zverejnenej prihláške DE-A-3 226 041, v USA patente 4 657 801, v anglickom patente 1 532 621, nemeckej zverejnenej prihláške DE-A3 017 018 a USA patente 4 175 514 a 4 522 876, v európskom patente 315 553 a v britskom patentovom spise č. 1 293 685.
Tieto patenty a patentové prihlášky opisujú rohože a z nich vyrobené produkty, ktoré však nemajú žiadne optimálne schopnosti tepelnej izolácie, neposkytujú dobrú protipožiarnu ochranu a ich výroba je zložitá. Britský patentový spis 1 293 685 opisuje zloženú konštrukciu rohože so zapustenými spevňovacími vláknami.
Podstata vynálezu
Uvedené nevýhody do značnej miery odstraňuje obloženie podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že plošná hmotnosť hlavnej vrstvy rohože je 200 až 600 g/m2 a ako zábrana proti prenikaniu polymémeho materiálu z krycej vrstvy je usporiadaná tenšia povrchová vrstva vlákien tepelne spojených tepelným laminovaním povrchu fóliovej krycej vrstvy pri ohreve na teplo pri mäknutí pred jej pripojením k hlavnej vrstve alebo tak, že základová rohož a krycia vrstva sú svojim povrchom mechanicky spojené s nosným podkladom, na ktorom tvoria samostatné vrstvy. Rohož má základnú vrstvu, ktorej konštrukcia pozostáva z pretržitých minerálnych vlákien (výhodne najmenej 50 % hmotn.). Vlákna sú navzájom mechanicky spojené. Základná vrstva tvorí najväčšiu vrstvu v základnej rohoži tak z hľadiska hrúbky, ako i plošnej hmotnosti. Navyše môže mať základná rohož ďalšiu vrstvu kvôli zlepšeniu jeho priľnavosti alebo pevnosti. Základná rohož sa výhodne vyrába suchou metódou s použitím prúdu vzduchu a v tomto prípade je hlavná vrstva tvorená náhodne orientovanými minerálnymi vláknami.
Ďalej podľa jedného výhodného uskutočnenia vynálezu, vrstva obsahujúca minerálne vlákna, obsahuje navyše zmes vlákien rôzneho druhu, ako napr. rezané sklené vlákna alebo syntetické vlákna, pričom je táto zmes vlákien s minerálnymi vláknami ako i navzájom prepojená ihlovaním (vpichovaním).
Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia vynálezu je na povrchu hlavnej vrstvy obsahujúcej minerálne vlákna, upevnená tenšia povrchová vrstva obsahujúca tepelne spoj iteľné vlákna, ktorá je na vrstve minerálnych vlákien najvýhodnejšie upevnená ihlovaním. Táto povrchová vrstva výhodne obsahuje aspoň dva rôzne vláknité materiály z plastu ktoré majú rôzne teploty tavenia.
Vynález ďalej zahrnuje rôzne obloženia, majúce základnú rohož ako nosnú vrstvu a polymérmi nepriepustnú vrstvu, napríklad z polyvinylchloridu alebo chlórovaného polyetylénu, použitú ako povlakovú vrstvu základnej rohože.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Príklady uskutočnenia rohože na stavebné obloženie podľa vynálezu sú znázornené na výkrese, kde obr.l predstavuje schematické znázornenie rohože v reze, obr. 2 tiež v reze znázornené alternatívne uskutočnenie rohože a z neho vyrobeného produktu a obr. 3 znázorňuje spôsob výroby rohože podľa vynálezu.
Príklad uskutočnenia vynálezu
Na obr.l a 2 je hlavná vrstva označená vzťahovým číslom 1. Hlavná vrstva 1 obsahuje hlavne pretržitč minerálne vlákna, napr. minerálnu vlnu, sklenú vlnu alebo troskovú vlnu, keramické alebo uhlíkové vlákna väčšinou pomerne krátke delené vlákna. Výraz pretržité vlákno v tejto súvislosti znamená opak nekonečného vlákna. Na základe dobrej priľnavosti dosahovanej podľa vynálezu, môže byť plošná hmotnosť hlavnej vrstvy 1 dosť veľká, napr. 2000 g/m2. Hmotnosť hlavnej vrstvy 1 sa však môže pohybovať v širokom rozsahu napríklad medzi 80 až 2000 g/m2. Optimálna protipožiarna ochrana a tlmenie zvuku, bez nutnosti vytvárať príliš hrubú hlavnú vrstvu 1, sa dosahuje pri hodnotách 200 až 600 g/m2. Hustota hlavnej vrstvy 1 je výhodne nad 200 kg/m3, aby sa dosiahla dobrá izolačná schopnosť. Dĺžka minerálnych vlákien v hlavnej vrstve 1 sa väčšinou pohybuje v rozsahu 1 až 20 mm, výhodne 4 až 10 mm. V prípade sklenených a uhlíkových vlákien môžu byť predtým uvedené hodnoty i vyššie. So zreteľom na náklady a tepelnú odolnosť sa uprednostňuje minerálna vlna a trosková vlna.
Netkaná rohož z minerálnych vlákien tvoriaca hlavnú vrstvu 1, je výhodne vyrábaná suchou metódou bez chemických spojív. Pojem suchá metóda v tejto súvislosti znamená, že predbežne spracované nespojité vlákna sú fúkané prúdom vzduchu na povrch dierkovaného drôteného sita kvôli vytváraniu rohože, pričom vzduch prechádza týmto drôteným sitom. Tu sa poukazuje na skoršiu fínsku patentovú prihlášku č. 880 755 prihlasovateľa, v ktorej je táto metóda podrobnejšie opisovaná. Predbežne spracované vlákna, t. j. minerálne vlákna, ktoré sú pred vytvorením rohože čo najdokonalejšie rozpletené a z ktorých boli po tavnom zvlákňovaní odstránené nečistoty, sú použité ako surovina na rohož.
Oddelená krycia vrstva 3 uložená na hornej strane hlavnej vrstvy 1 kvôli vytvoreniu stavebného obloženia sendvičového typu, môže byť použiteľná z akejkoľvek pastovitej hmoty, ktorá priľne na hlavnú vrstvu 1 pôsobením tepla a/alebo chemickým spojením. Alternatívne môže byť horná strana hlavnej vrstvy 1 opatrená krycou vrstvou 3 vo forme filmu tepelným laminovaním, pričom sa povrch filmu zahreje na teplotu mäknutia predtým, ako je pripojený k základnej rohoži. Krycia vrstva 3 môže byť z akéhokoľvek polymérneho materiálu vytvárajúceho uzatvorený horný povrch rohože. Vhodné materiály sú napríklad polyvinylchlorid alebo chlórovaný polyetylén.
Vlákna hlavnej vrstvy 1 môžu byť v priebehu vytvorenia vláknitej rohože tiež zmiešané s inými vláknami, ktoré budú ďalej nazývané zmesové vlákna, napríklad so sekanými sklenenými vláknami, v množstve nepresahujúcom 40 hmotn. %, alebo so syntetickými vláknami, napríklad polyesterovými, v množstve nepresahujúcom 20 hmotn. %. Pojem sekané sklenené vlákna znamená, že sekané sklenené vlákna sú pripravované sekaním skleneného nepretržitého vlákna na kratšie vlákna, v dôsledku čoho majú tieto vlákna homogénne vlastnosti z hľadiska hrúbky a pevnosti a sú vhodné ako spevňovacie vlákna v rohoži, pričom zvyšok vlákien je tvorený predovšetkým vláknami, ktoré nemajú tak homogénne vlastnosti ako vlákna minerálnej vlny alebo troskovej vlny. Pojem syntetické vlákno znamená vlákno zo syntetického polymérneho materiálu. Horná hranica sekaných sklenených vlákien je závislá od ich ceny. Zmesové vlákna, uložené do hlavnej vrstvy 1 a v priebehu ukladania rohože zmiešané spolu s minerálnymi vláknami, môžu byť použité na spevnenie vláknitej rohože, bez zníženia jej protipožiarnej ochrany alebo schopnosti tlmenia zvuku. Ak je hlavná vrstva í so spevnenou vrstvou mechanicky spojená ihlovanim, slúžia vlákna primiešané uvedeným spôsobom ako pomoc na tento účel. Najmä tam, kde je dĺžka zmesových vlákien väčšia, ako je stredná dĺžka minerálnych vlákien, slúžia zmesové vlákna účinne ako faktor prispievajúci k pevnosti. Zmesové vlákna môžu byť použité tiež ako pomocný prostriedok na spevnenie vláknitej rohože pri vytváraní jej hlavnej vrstvy 1 pomocou ľahkého tepelného spájania.
Pri použití zmesových vlákien, pri ktorých stredná dĺžka syntetických vlákien je napr. 20 až 25 mm a dĺžka sekaných sklenených vlákien je približne 50 mm, môže byť dĺžka minerálnych vlákien v rozsahu 3 až 10 mm. Zakrivenie zvlnených syntetických vlákien môže mať tiež kladný vplyv pri vzájomnom spájaní minerálnych vlákien.
Základná rohož znázornená na obr.l podľa jedného uskutočnenia vynálezu, je takzvaná kombinovaná rohož. Základná rohož je netkaná pružná rohož, vyrobená z pomerne krátkych opísaných vlákien. Hlavná vrstva 1 kombinovanej rohože pozostáva väčšinou z pretržitých minerálnych vlákien a na jej hornej strane je povrchová vrstva 2, obsahujúca tepelne spojené vlákna. Povrchová vrstva 2 je celkom tenká, 0,5 až 1 mm, a je tvorená úplne alebo sčasti z takých delených vlákien orientovaných paralelne s hlavnou rovinou základnej rohože, ďalej nazývaných spojovacie vlákna, ktoré sa môžu pri tepelnom spracovaní taviť, čím sa vlákna navzájom spájajú. Tepelné spracovanie je výhodne uskutočňované pri teplote 100 až 200 °C. Povrchová vrstva 2 môže obsahovať prinajmenej dva materiály s rôznou teplotou tavenia. Úplným roztavením vlákien jedného materiálu pri tepelnom spracovaní si povrchová vrstva 2 zachová svoju vláknitú štruktúru pomocou druhých vlákien, ktoré majú vyššiu teplotu tavenia.
Krycia vrstva 3 môže byť na základnú rohož upevnená v roztavenom stave alebo postupným tavením vrstvy na jej strane privrátenej k rohoži, pred jej uvedením do styku s rohožou. Pri dotyku s rohožou roztavený polymémy mate riál za súčasného tuhnutia pripojí kryciu vrstvu na rohož. Jednou z výhod vynálezu v prípade, keď je kombinovaná rohož tepelne pokrývaná krycou vrstvou 3 uvedenou do vhodného stavu, napríklad roztavenou pastovitou hmotou alebo čiastočne roztaveným filmom je, že krycia vrstva 3 a podperná hlavná vrstva 1 nemôžu navzájom priamo reagovať. Ak sa používa krycia vrstva 3 v tekutom stave, materiál by bez prítomnosti oddeľovacieho materiálu vnikal značne hlboko do hlavnej vrstvy 1 a spôsoboval by nerovnomernú zmenu vlastností hlavnej vrstvy 1, takže by nemohol byť ľahko kontrolovateľný pri hľadaní výhodného optimálneho stavu. V takomto prípade by bolo potrebné zmieriť sa s nežiaducimi zmenami kvality alebo by bolo potrebné vynaložiť mnoho úsilia a nákladov len na dosiahnutie rovnomernej kvality. Keď sa používa pastovitá hmota, bola by jej spotreba veľká v dôsledku otvorenej vláknitej štruktúry vrstvy minerálnych vlákien rohože v porovnaní so zamýšľaným použitím pastovitej hmoty. Separačný účinok povrchovej vrstvy 2 je dôležitejší v prípade tekutej povlakovej pasty, ktorá však má tiež spájací účinok, ktorý bude ďalej vysvetlený.
Povrchová vrstva 2 pôsobí totiž ako spojovacia vrstva medzi krycou vrstvou 3 a hlavnou vrstvou 1. Pretože povrchová vrstva 2 obsahuje navzájom tepelne spojiteľné vlákna, sú tieto tiež v dôsledku horúcej povlakovej pastovitej hmoty tiež pevne spojené s krycou vrstvou 3. Keď obsahuje povrchová vrstva 2 dva rôzne vláknité materiály majúce rôzne teploty tavenia, môžu byť vlákna materiálu s vyššou teplotou tavenia najskôr navzájom spojené tak, že materiál s nižšou teplotou tavenia je nútený sa taviť v priebehu tepelného spracovania základnej rohože pred jej opísaným povliekaním. Povliekanie s krycou vrstvou 3 na hornej strane kombinovanej rohože môže byť potom uskutočnené pri teplote tavenia materiálu s vyššou teplotou tavenia.
Voľbou zložiek povrchovej vrstvy 2 podľa skutočnej potreby, môžu byť vlastnosti priľnavosti kontrolované v širokom rozsahu bez akéhokoľvek vedľajšieho účinku na iné vlastnosti hlavnej vrstvy 1. Spojovacie vlákna povrchovej vrstvy 2 môžu zahrňovať napríklad polyetylénové vlákna taviace sa pri teplote cca 100 °C a polyesterové vlákna, taviace sa pri teplote, cca 200 °C. Môžu byť použité tiež iné kombinácie materiálov, ako napr. polyetylén-polypropylén alebo polypropylén-polyester. Uvedené látky je treba chápať i ako ich kopolyméry t. j. polyméry obsahujúce ich monomérne jednotky alebo tiež ich deriváty, t. j. polyméry majúce uhlíkovú kostru základného polyméru a väzby medzi monomémymi jednotkami, ale rôzne postranné skupiny.
Kombinovaná rohož podľa vynálezu umožňuje mnohostranné možnosti použitia ako súčasť rôznych stavebných materiálov. Napríklad povlaková pastovitá hmota, roztieraná v neskoršom štádiu nemôže vnikať do stávajúcej hlavnej vrstvy 1, ktorá môže mať akúkoľvek štruktúru rohože a prevažne obsahovať minerálne vlákna. Takto môžu byť i vlastnosti hlavnej vrstvy 1 v priebehu výroby kombinovanej rohože optimalizované, aby sa celkom presne dosiahla požadovaná úroveň bez toho, aby sa bolo potrebné obávať zmien týchto vlastností v dôsledku iného materiálu, ktorý' sa rozotrel alebo pripojil na rohož v neskoršom štádiu.
Povrch povrchovej vrstvy 2 je po tepelnom spracovaní nasledujúcom po vpichovaní (ihlovaní) hladký proti povlakovej vrstve 3 a to do tej miery, že nemá žiadne vyčnievajúce vlákna. Jeho pórovitosť však môže byť upravovaná kontrolovateľným spôsobom voľbou akosti vlákien a tepelného spracovania podľa potreby, aby bol zaistený adhézny povrch pre pastovitú hmotu. Priľnavosť je tiež podporená chemickým spájaním, ktoré môže byť uskutočňované spracovaním povrchu podľa potreby a s použitím známych metód.
Na obr. 1 sú tiež schematicky znázornené syntetické vlákna 2a povrchovej vrstvy 2, ktoré sú vzhľadom na hlavnú vrstvu 1 v dôsledku vpichovania (ihlovania) usporiadané priečne a ktorých časť vyčnieva na opačnej strane hlavnej vrstvy 1. Tieto syntetické vlákna 2a, tvoriace vlasu podobnú štruktúru na opačnej strane hlavnej vrstvy 1, môžu byť tiež použité ako prostriedok na pripojenie krycej vrstvy 3 na hlavnú vrstvu 1. Syntetické vlákna 2a vytvárajú na tejto strane povrch, ktorý môže byť pri predbežnom tepelnom spracovaní tvorený do tenkého filmu, na ktorom môže byť plastický materiál krycej vrstvy 3 ľahko upevnený buď laminovaním uvedeným spôsobom alebo ako roztavená pastovitá hmota. Tak je možné vytvoriť i na opačnej strane hlavnej vrstvy 1 určitý druh tenkej povrchovej vrstvy s oddeľovacím a spájacím účinkom. Ak je krycia vrstva 3 upevnená na tejto strane, povrchová vrstva 2 tvorí dolný voľný povrch rohože a v tomto prípade predstavuje len spevňovaciu vrstvu.
Množstvo tepelne spojiteľných spojovacích vlákien v povrchovej vrstve 2 môže predstavovať 10 až f 00 % celkového množstva vlákien vrstvy. Výhodný rozsah predstavuje 20 až 40 %. Vlákna povrchovej vrstvy 2 sú tiež pretržité vlákna. Hmotnosť povrchovej vrstvy 2 sa môže pohybovať v rozsahu 10 až 100 g/m2 , dĺžka vlákien v rozsahu 2 až 30 mm a ich hrúbka medzi 4 až 30 pm. Zostatok vlákien povrchovej vrstvy 2 môžu byť tepelne nespojiteľné vlákna, napr. iné syntetické vlákna, ktoré nie je možné tepelne spojiť·
Na obr. 2 je znázornený výrobok vhodný predovšetkým ako obkladový materiál na strechy. Tento výrobok sa vyrába s použitím základnej rohože podľa vynálezu ako nosnej vrstvy. Tento obkladový materiál obsahuje povlakovú vrstvu 3 chrániacu pred poveternostnými vplyvmi, pod ktorou sa nachádza základná rohož podľa vynálezu, na ktorej hornej strane je krycia vrstva 3 upevnená pomocou povliekacej vrstvy tvorenej roztavenou pastovitou hmotou alebo laminovaním krycej vrstvy 3 a základnej rohože, vo vyhrievanom kalandrovacom stroji. Krycia vrstva 3 môže byť z polyvinylchloridu alebo chlórovaného polyetylénu, alebo z iného plastického materiálu, ktorý odoláva poveternostným vplyvom. Osvedčili sa chlórované plastické materiály, lebo tieto majú okrem dobrej odolnosti proti poveternostným vplyvom a dobrej spracovateľnosti, tiež odolnosť proti požiarom, vzhľadom na to, že obsahujú chlór.
Ďalej je podrobnejšie opísaná poloha niektorých vlákien v základnej rohoži podľa obr. 2, pričom toto usporiadanie vlákien zvyšuje pevnosť rohože a je ho možné tiež aplikovať na rohož znázornenú na obr. 1. Základná rohož obsahuje v súlade s príkladom na obr. 1 hlavnú vrstvu 1 vytvorenú zpretržitých minerálnych vlákien použitím suchej metódy. Základná rohož môže tiež obsahovať opísané zmesové vlákna. Podiel zmesových vlákien môže byť v blízkosti jedného z povrchov hlavnej vrstvy 1 väčší ako v prostriedku, v takomto prípade sa zlepší pevnosť výrobku. Zmesové vlákna môžu byť v tomto prípade už v priebehu vytvárania rohože suchou metódou a pri ihlovaní posunuté do blízkosti jedného z povrchov. Ak je produkt pripravovaný laminovaním krycej vrstvy 3, môže veľká väčšina stredných zmesových vlákien ležať na opačnej strane hlavnej vrstvy 1 vzhľadom na kryciu vrstvu 3. Krycia vrstva 3 nalaminovaná na voľné minerálne vlákna a na zmesové vlákna na druhej strane, prispieva k spevneniu hlavnej vrstvy 1 na protiľahlých stranách, pričom štruktúra zahrnuje navyše i také zmesové vlákna, ktoré sa rozprestierajú naprieč v smere hrúbky hlavnej vrstvy 1, čím sú obidve strany navzájom spájané. Zmesové vlákna prečnievajúce v smere hrúbky, môžu byť tiež vlákna povrchovej vrstvy 2, ktorých konce v dôsledku ihlovania vyčnievajú tiež na opačnej strane hlavnej vrstvy 1, pričom krycia vrstva 3 môže byť upevnená na tej strane, na ktorej konce prečnievajú. V prípade, že sú tieto vlákna tepelne spojiteľné, môže sa z nich vytvoriť film predtým, než sa upevní krycia vrstva 3 uvedeným spôsobom, vzťahujúcim sa na obr. 1. Je potrebné pochopiť, že v prípade čiastočného tavenia povrchu termoplastickej krycej vrstvy 3 v laminovacom procese nie je prenikanie materiálu krycej vrstvy 3 do hlavnej vrstvy 1 nevyhnutne tak výrazné, ako pri použití tekutej roztavenej pasty. V tomto prípade je krycia vrstva 3 v smere do hĺbky prakticky oddelená od hlavnej vrstvy 1 už pri nedostatku separačnej vrstvy na povrchu. Pokiaľ priečne vyčnievajúce vlákna sú taký druh, že z nich nemôže byť vytvorený separačný film, napríklad ide o sekané sklené vlákna, spojenie krycej vrstvy 3 s tepelným laminovaním podľa uvedeného postupu s povrchom, z ktorého vyčnievajú zmesové vlákna, by síce ovplyvnilo pevnosť, nie však zníženie kvality vzhľadom na to, že hlavná vrstva 1 je dostatočne impregnovaná krycím materiálom.
Postup výroby hlavnej vrstvy 2 rohože znázornenej na obr. 2, obsahuje uloženie minerálnych vlákien, zmiešaných s voliteľnými zmesovými vláknami, na dierované drôtené sito kvôli vytvoreniu rohože, napríklad spôsobom opísanom vo fínskej patentovej prihláške č. 880 755. Po tomto kroku je vrstva stláčaná na požadovanú hustotu, obyčajne nad 200 kg/m3, načo sa ihneď vykoná ihlovanie. Dĺžka zdvihu pri ihlovaní môže byť nastavená tak, aby zodpovedala hrúbke vrstvy. Ak sú prítomné zmesové vlákna, môže sa ihlovanie uskutočňovať tak, aby boli zmesové vlákna presúvané bližšie k druhému povrchu a aby na tomto druhom povrchu tiež vyčnievali. Ak sú sekané sklené vlákna prítomné ako zmesové vlákna, sú pri ihlovaní lámané na kratšiu dĺžku. Ak sú syntetické vlákna prítomné ako zmesové vlákna, zostávajú pri tomto procese neporušené. Obojstranná konštrukcia pripravená pomocou zmesových vlákien, má význam z hľadiska pevnosti konečného výrobku. Ak sú ako zmesové vlákna použité buď sekané sklené vlákna alebo syntetické vlákna, môže byť hlavná vrstva 1 spevnená preto, že sa viac zmesových vlákien nachádza v blízkosti jedného z povrchov než v strede, v tomto prípade môže byť krycia vrstva 3 upevnená uvedenou laminovacou metódou. To znamená, že povrch krycej vrstvy 3, pozostávajúci z termoplastického materiálu, je zahriaty na teplotu mäknutia a v tomto stave je pripojený k hlavnej vrstve 1. Zmesové vlákna pôsobia ako spevňujúci faktor spôsobom opísaným v predchádzajúcom odseku.
Takto je možné zabezpečiť dobrú pevnosť hlavnej vrstvy 1 bez akýchkoľvek chemických spojív, ktoré sú pri normálnej suchej metóde s použitím minerálnej vlny používané, a to dokonca v množstve 50 % hmotnosti vlákien, čo má škodlivý účinok na ohnivovzdomosť produktu.
Na obr. 2 je prerušovanou čiarou naznačená vrstva 2, ktorá je tenšia ako hlavná vrstva 1, obsahujúca teplom spojiteľné vlákna. Táto vrstva 2 sa nachádza medzi hlavnou vrstvou 1 a krycou vrstvou 3, rovnako ako pri kombinovanej rohoži na obr. 1. Vlákna tejto tenkej vrstvy 2 môžu v súlade s príkladom na obr. 2 pozostávať z polyetylénu, polypropylénu alebo polyesteru alebo môžu pozostávať z nejakej zmesi uvedených druhov vlákien, pričom vrstva 2 môže byť spojená s hlavnou vrstvou 1 ihlovaním.
Základná rohož je voľným povrchom upevnená na nosný podklad 4, ktorý v prípade strešnej krytiny môže byť tv orený akoukoľvek nosnou štruktúrou, napr. doskou z mi
SK 280518 Β6 nerálnej vlny alebo drevotrieskovou doskou alebo doskou z penového polystyrénu alebo polyuretánu. Upevnenie je uskutočnené v závislosti od podkladového materiálu pomocou vhodného lepidla, ktoré je na obr. 2 označené ako spojovacia vrstva 5, alebo priklincovaním. Obkladači materiál môže byť tiež upevnený priamo na homú stranu starej krytinovej lepenky alebo plsti, keď sú obnovované strešné materiály. Základná rohož môže byť položená tiež ako samostatná vrstva na nosný podklad 4, načo je krycia vrstva položená na homú stranu strednej vrstvy. Obidve vrstvy môžu byť na nosný podklad 4 upevnené mechanicky.
Potrebné je poznamenať, že zmesové vlákna hlavnej vrstvy 1 sú užitočné na použitie lepiacej vrstvy 5, pretože priečne sa rozprestierajúce zmesové vlákna sú na jednej strane pripojené k lepidlu a na druhej strane sú pripevnené ku krycej vrstve 3.
Hlavná vrstva 1 základnej rohože krytiny, s malou hrúbkou 1 až 3 mm a bez akýchkoľvek chemických spojív, zabraňuje prekvapujúco dobre šíreniu sa ohňa na konštrukcie nachádzajúce sa pod touto vrstvou a zabraňuje tiež migrácii látok, oddelených v priebehu požiaru z krycej vrstvy 3 do ďalších konštrukcií, ktoré sa nachádzajú pod ňou. Pokusy ukazujú, že v priebehu normálneho používania hlavná vrstva 1, ktorá nemá žiadne chemické spojivá, zabraňuje po dlhý čas migrácii mikromolekulámych zlúčenín buď z krycej vrstvy 3 alebo z lepiacej vrstvy 5 rovnako dobre ako syntetické polymérne vlákna. Jednou z výhod základnej rohože podľa vynálezu, ktorá nemá žiadny vzťah k protipožiarnej ochrane je, že môže byť použitá ako dobre sa usadzujúca dosadacia vrstva medzi krycou vrstvou 3 a nosným podkladom 4, pričom v tomto prípade je možné dobre klásť obloženie ako celok i na nerovné podklady.
Obr. 3 ukazuje výrobnú linku na výrobu základnej rohože podľa vynálezu. Pretržité minerálne vlákna tvoriace hlavnú vrstvu 1 a voliteľne zmiešané s inými vláknami, sú privádzané v smere šípky A pomocou dierovaného dopravného pásu 15. Vlákna dobre oddelené od seba, boli predtým na dopravný pás 15 uložené pomocou veľmi rýchlo sa otáčajúceho oihlovaného valca s použitím prúdu vzduchu. V tomto štádiu je rohož, vytvárajúca sa na dopravnom páse, mierne zvlnená.
Dopravný pás 15 unáša vláknovú rohož dopredu k miestu 16, kde sa vláknová rohož dostáva pod zvislý vzduchový kanál 17, usporiadaný nad dopravným pásom 15. Vo vzdušnom kanáli 17 sa vzduch fúka dole v smere šípky B tak, že vzduch prechádza vláknitou rohožou, označenou na obr. 3 prerušovanou čiarou, ako i perforovaným dopravným pásom 15 a ďalej odchádza kanálom umiestneným pod dopravným pásom 15. Súčasne je vláknová rohož pritláčaná k dopravnému pásu 15 a výsledok toho je znázornený prerušovanou čiarou. Pri pohľade v smere pohybu dopravného pásu 15 je medzi prednou stenou vzduchového kanála 17 a dopravným pásom 15 medzera, ktorou hrubá vláknová rohož prechádza do vzduchového kanála 17. V zadnej stene vzduchového kanála 17 je v mieste, kde stlačená vláknitá rohož opúšťa vzduchový kanál 17, umiestnený valček 18, ktorý je pri otáčaní sa v styku s hornou plochou vláknitej rohože a súčasne utesňuje medzeru, ktorá sa na tomto mieste nachádza. Vlákna, tvoriace povrchovú vrstvu 2 podľa vynálezu, sú do vzduchového kanála 17 privádzané nad miestom, kde vláknitá rohož vstupuje do kanála 17. Vlákna sú zavádzané šikmo dole smerujúcim kanálom 19, ktorý je napojený na kanál 17. Vlákna sú do kanála 19 privádzané pomocou rýchlo sa otáčajúceho oihleného valca, ktorý vlákna rozmotáva a vrhá ich do kanála 19, z ktorého sú zachytávané prúdom vzduchu vo vzduchovom kanáli 17, ktorý pritláča vlákna na horný povrch privádzanej vláknitej rohože. Týmto spôsobom môže byť už v tomto štádiu vytváraná na hornej strane hlavnej vrstvy 1 tenká vláknitá vrstva 2 majúca rovný povrch, a to v dôsledku skutočnosti, že miesta obsahujúce menej vlákien v hlavnej vrstve 1, umožňujú lepší prechod vzduchu, v dôsledku čoho sa na týchto miestach prúdom vzduchu v smere B automaticky zhromažďuje viac vlákien povrchovej vrstvy 2.
Za dopravným pásom 15 je takto získaná kombinovaná rohož podrobená ihlovaniu, pri ktorom je časť vlákien povrchovej vrstvy 2 mechanickým vpichovaním ihiel orientovaná smerom k hlavnej vrstve 1. Tieto vlákna mechanicky spájajú vlákna povrchovej vrstvy 2 a vlákna hlavnej vrstvv 1
V závislosti od hrúbky vláknitej rohože a od dĺžky nespojitých vlákien povrchovej vrstvy 2 môžu v tomto prípade vyčnievať vlákna aj na opačnej strane, takže na zadnej strane je týmito vyčnievajúcimi vláknami povrchovej vrstvy 2 vytvorená štruktúra podobná vlasu. Oihlované valce a ihlovanie sú už skôr známe z inej textilnej technológie a preto nie sú podrobne opisované. Po ihlovani môžu byť vlákna povrchovej vrstvy 2 navzájom spojené tepelným spracovaním, t. j. s použitím teplôt v rozsahu 100 až 200 °C, v závislosti od materiálov povrchovej vrstvy 2. Pri tomto spôsobe môžu byť použité už skôr známe zariadenia na tepelné spracovanie.
Povrchová vrstva 2 môže byť vytvorená tiež tak, že sa hrubšia rohož vytvorená z minerálnych vlákien a predstavujúca hlavnú vrstvu 1, vytvára na hornej strane tenkej povrchovej vrstvy 2, vytvorenej predtým na perforovanom site, pričom v tomto prípade je metóda v podstate rovnaká, ako je uvedené. Tiež v tomto prípade môžu byť vrstvy navzájom spojené nasledujúcim ihlovaním.
Hmotnosť a hustotu vláknitej rohože je samozrejme možné ovplyvňovať intenzitou privádzania vlákien a lýchlosťou prúdenia vzduchu v smere B. Pri použití rýchlo sa otáčajúcich oihlených valcov, ktoré vlákna účinne rozmotávajú, má získaná rohož obyčajne objemnejšiu štruktúru, v ktorej sú vlákna náhodilo orientované.
Po tepelnom spracovaní môže byť získaná rohož navíjaná napr. do kotúča a neskoršie použitá ako surovina v uvedených stavebných prvkoch.
Opísané pracovné postupy môžu byť použité tiež v prípadoch, keď na hlavnej vrstve 1 nie je vytváraná povrchová vrstva 2.
Rohož podľa obr. 1, tvoriaca hlavnú vrstvu 1 bola vyrobená z minerálnej vlny, pričom vlákna mali dĺžku menšiu ako 5 mm a hrúbku 6 pm. Rohož mala konečnú hrúbku približne 3 mm. Vlákna boli zhromaždené tak, aby vytvárali rohož a aby v nej boli náhodne orientované. Hmotnosť tejto vrstvy bola približne 600 g/m2.
Na horný povrch tejto hlavnej vrstvy 1 bola prúdom vzduchu nasatá povrchová vrstva 2, majúca hrúbku približne 0,5 mm a pozostávajúca z polyesterových a polyetylénových vlákien s dĺžkou približne 20 mm a hrúbkou približne 20 pm. Hmotnosť povrchovej vrstvy 2 bola stanovená asi na 100 g/m2. Povrchová vrstva 2 bola k hlavnej vrstve 1 upevnená ihlovaním. Po upevnení bola povrchová vrstva 2 tepelne spracovaná pri teplote asi 100 °C kvôli získaniu konečnej kombinovanej rohože. V tomto štádiu sa polyetylénové vlákna tavili a tak vzájomne zlepili polyesterové vlákna.
Po tepelnom spracovaní bolo možné na povrchu hlavnej vrstvy 1 vidieť spojovaciu vrstvu ako približne 1 mm hrubú, svetlo sfarbenú vrstvu oproti hnedastému zafarbeniu hlavnej vrstvy 1, t. j. vlákna minerálnej vlny. Spojovaciu vrstvu nebolo možné ťahom oddeliť od hlavnej vrstvy 1 bez toho, aby došlo k porušeniu celej kombinovanej rohože.
Na kombinovanú rohož bola nanesená pastovitá hmota polyvinylchloridu kvôli vytvoreniu povlakovej vrstvy s hrúbkou približne 1 mm. Roztavená vrstva pastovitej hmoty spôsobila súčasne tavenie polyesterových vlákien, v dôsledku čoho bola povlaková vrstva pevne upevnená na povrchovej vrstve 2. Ani teraz nebolo možné rohož ťahom oddeliť, pretože bola rozrušená celá rohož.
Stavebný prvok podľa vynálezu ukázal, že má dobrú rozmerovú stálosť a schopnosť tlmenia zvuku krokov.
Okrem toho budú v nasledujúcom opísané niektoré skúšky ohňovzdomosti, uskutočnené s obkladovými materiálmi, patriacimi do rozsahu vynálezu.
Obkladové konštrukcie (krytina) s veľkosťou 400 mm x 1000 mm boli pripravené zo vzoriek (konštrukcie A, B a C). Konštrukcia skúšobných kusov, začínajúc od hornej strany bola nasledujúca:
Konštrukciu A tvoril jednovrstvový povlak alkorplan, teda povlakové vrstvy PVC s hrúbkou 1,2 mm, rohož pozostávajúca z minerálnych vlákien a z prímesi 15 % polyesterových vlákien, spojená ihlovaním, a povrchová vrstva PX 120/3800 tvorená živičnou krytinovou lepenkou s hrúbkou asi 2 až 3 mm. Povrchová vrstva PX bola nalepená na podklad z drevotrieskovej dosky a rohož z minerálnych vlákien a povlak z alkorplanu boli na tento podklad pripevnené priklincovaním.
Konštrukciu B tvorili povrchová vrstva PX 120/3800, rohož z minerálnych vlákien a hliníkom povlečená polyuretánová doska s hrúbkou 55 mm. Jednotlivé vrstvy boli na polyuretánovej doske upevnené pribitím klincami.
Konštrukciu C tvorila povrchová vrstva PX 120/3800, rohož z minerálnych vlákien, dve vrstvy a polystyrénová doska s hrúbkou 100 mm, akosti N. Povrchová vrstva PX a rohože z minerálnych vlákien boli na polystyrénovej doske upevnené pribitím klincami. Nameraná hrúbka rohoží z minerálnych vlákien, použitých pri skúškach, bola približne 2 až 3 mm a hmotnosť bola 480 g/m2.
Ohňovzdomosť bola stanovená podľa fínskej normy SFS 4194:E Stanovenie ohňovzdomosti obloženia proti vonkajšiemu ohňu. Výsledky skúšok sú uvedené v dodatku 1 a 2.
Na základe výsledkov skúšok je možné prísť k záveru, že testované obkladacie materiály A, B a C vyhovujú požiadavkám stanoveným pre obkladači materiál z hľadiska mierneho šírenia ohňa. Tieto požiadavky sú uvedené v publikácii, ktorú vydala Nordická komisia pre stavebné predpisy.
Pri tejto skúške boli testované nasledujúce vzorky: Vzorku Č.l tvorila povlaková vrstva alkarplan 35076, čo je PVC s hrúbkou 1,2 mm, medzivrstva, tvorená rohožou z minerálnych vlákien obsahujúca 10 až 12 % polyesterových vlákien, s hrúbkou približne 2 mm a plošnej hmotnosti približne 340 g/m2, spájané ihlovaním, a polystyrénová doska s hrúbkou 50 mm a hustotou 19 kg/m3.
Vzorku č.2 tvorila povlaková vrstva a medzivrstva, ako je uvedená a polyuretánová doska ako nosný podklad s hrúbkou 50 mm, hustotou 41 kg/m3.
Vzorku č.3 tvorili uvedená povlaková vrstva, rohož z minerálnych vlákien ako medzivrstva, obsahujúca približne 15 % polyesterových vlákien, ktorá má hrúbku približne 1,5 mm a plošnú hmotnosť približne 280 g/m2, spojené ihlovaním, a polystyrénová doska ako nosný podklad s hrúbkou 50 mm a hustotou 19 kg/m3.
Ako podklad pre všetky tri vzorky slúžila doska kremičitanu vápenatého.
Ako skúšobná metóda sa použila skúška podľa normy DS/INSTA 413, zodpovedajúca skúšobnej metóde NT FIRE 006. Výsledky skúšok sú uvedené v dodatku 3.
DODATOK 1
Konštrukcia A
Rýchlosť dúchaaál» vzduchu 2 m/s 4 m/s
Stajfcii. Krytina byl* 1 2 3 X 4 5 6 X
zapálená,» Vychádzajúce 35 35 35 35 40 40 35 38
piameoe, πμιτι Koniec pálenia, 4:55 5:40 5:20 5:18 3:35 3:25 3:30 3:30
min:i 11:25 12.55 10:35 11:38 9:35 920 9.00 9:18
Dĺžka polcodcmt krytiny, cm*) 54 50 55 53 50 52 56 53
Dĺžka spálenej
plochy podkladu, cmx\ - 24 _ 29 26 27 . 25 30 22
x) merané od stredu ohrievacieho roštu
Konštrukcia B
Rýchlosť dóchuébo vzduchu 2 m/ι 4 m/s
Skútri č. 1 2 3 X 4 5 6 X
Krytina bol* zapálená, s Vychádzajúce 30 35 35 33 40 40 40 40
plamene, min:s 7:30 6:15 6:35 6:47 5:05 4:50 5:45 5:13
Koniec pálenia tnuts 9:00 9:20 8:30 8:57 7:20 6:55 7:30 7:15
Dĺžka po&odenia krytiny, cm ) 51 44 46 47 45 44 46 45
Dĺžka spálenej plochy podkladu CD1X) 36 39 39 38 41 39 41 40
x) merané od stredu ohrievacieho rošte
DODATOK 2
Konštrukcia C
Rýchlosť toctmthgvatnAu_______________
SkúÄai 1 2 3 4 5
Krytina bob x
zapálená Vychádzajúce 35 35 35 35 35 40 40 38
plameae min:i 5:10 5:05 5:20 5:12 3:55 3:30 4:35 4:00
Koniec pálenia mm.» 1:20 7:25 9:30 8:25 7:15 7:25 715 718
Dĺžka po&odenu krytiny, cm x) 42 45 47 45 45 41 42 43
Dĺžka spálenej plochy podkladu cn*-) _ 39 39 -31 JL, 34 — 31
DODATOK 3
Vzorka č. I 2 3
Zapálenie konitrakcie, a 14 13 14
Vyhasnutie plamedov, min# 3:40 4:55 7:05
Koniec pálenia, mín: e 9:00· 7:00· 8:00·
Dižfca zmdcocj plochy (merané od ttradu ptameŕli), mm -v povlaku z PVC 450 435 500
* v rohoži z minerálnych vlákien 210 255 475
• vnoAiade 445 365 48Π
* zhasnutie

Claims (11)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY
    1. Stavebné obloženie obsahujúce kryciu vrstvu z polymémeho materiálu a základovú rohož s hlavnou vrstvou, tvoriacu najväčšiu časť hrúbky a plošnej hmotnosti rohože a ďalej pozostávajúca z netkaných pretržitých a náhodne usporiadaných minerálnych vlákien, ktoré sú do tvaru rohože vytvarované suchým spôsobom a navzájom mechanicky spojené, vyznačujúce sa tým, že plošná hmotnosť hlavnej vrstvy (1) je 200 až 600 g/m2 a ako zábrana proti prenikaniu polymémeho materiálu z krycej vrstvy (3) je usporiadaná tenšia povrchová vrstva (2) vlákien tepelne spojiteľných tepelným laminovaním povrchu fóliovej krycej vrstvy (3) pri ohreve na teplotu mäknutia pred jej pripojením k hlavnej vrstve (1) alebo tak, že základová rohož a krycia vrstva (3) sú svojim povrchom mechanicky spojené s nosným podkladom (4), na ktorom tvoria samostatné vrstvy.
  2. 2. Stavebné obloženie podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že krycia vrstva (3) je na hlavnej vrstve (1) upevnená laminovaním za tepla pomocou povrchu vytvoreného z termoplastického materiálu krycej vrstvy (3).
  3. 3. Stavebné obloženie podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že krycia vrstva (3) a základová tkanina sú navzájom spojené mechanicky.
  4. 4. Stavebné obloženie podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že hlavná vrstva (1) obsahuje okrem minerálnych vlákien sekané sklené vlákna, v maximálnom množstve 40 % hmotn. ako zmesové vlákna.
  5. 5. Stavebné obloženie podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že hlavná vrstva (1) obsahuje okrem minerálnych vlákien syntetické vlákna, napríklad polyesterové, v maximálnom množstve 20 % hmotn. ako zmesové vlákna.
  6. 6. Stavebné obloženie podľa nároku 4 alebo 5, vyzná ž u j ú c e sa tým, že stredná dĺžka zmesových vlákien hlavnej vrstvy (1) je väčšia ako stredná dĺžka minerálnych vlákien.
  7. 7. Stavebné obloženie podľa niektorého z nárokov 4 až
    6, vyznačujúce sa tým, že podiel zmesových vlákien je väčší v blízkosti jedného z povrchov hlavnej vrstvy (1) ako uprostred tejto vrstvy.
  8. 8. Stavebné obloženie podľa niektorého z nárokov 4 až
    7, vyznačujúce sa tým, že krycia vrstva (3) je tepelne spojená s minerálnymi vláknami hlavnej vrstvy (1) a s priečne prebiehajúcimi a na povrchu hlavnej vrstvy (1) voľne ležiacimi zmesovými vláknami, tepelným laminovaním povrchu termoplastického materiálu krycej vrstvy (3).
  9. 9. Stavebné obloženie podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že na povrchu hlavnej vrstvy (1) sú usporiadané tepelne spojiteľné vlákna.
  10. 10. Stavebné obloženie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že povrchová vrstva (2) pozostáva najmenej z dvoch rôznych vláknitých materiálov, ktoré majú rôzne teploty tavenia.
  11. 11. Stavebné obloženie podľa nárokov 1 alebo 10, vyznačujúce sa tým, polymémy materiál krycej vrstvy (3) je na uvedenú povrchovú vrstvu (2) hlavnej vrstvy (1) nanesený vo forme tavnej pasty.
SK2774-90A 1989-06-05 1990-06-05 Stavebné obloženie SK280518B6 (sk)

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
FI892751A FI88937C (fi) 1989-01-09 1989-06-05 Taeckmaterial foer ytor av byggnader, saerskilt tak

Publications (1)

Publication Number Publication Date
SK280518B6 true SK280518B6 (sk) 2000-03-13

Family

ID=8528574

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK2774-90A SK280518B6 (sk) 1989-06-05 1990-06-05 Stavebné obloženie

Country Status (15)

Country Link
EP (1) EP0429596B1 (sk)
JP (1) JP3083553B2 (sk)
AT (1) ATE135425T1 (sk)
AU (1) AU635033B2 (sk)
CA (1) CA2033972C (sk)
CZ (1) CZ285694B6 (sk)
DD (1) DD300412A5 (sk)
DE (1) DE69025861T2 (sk)
DK (1) DK0429596T3 (sk)
FI (1) FI910540A0 (sk)
HU (1) HUT65016A (sk)
NO (1) NO301084B1 (sk)
RU (1) RU2095251C1 (sk)
SK (1) SK280518B6 (sk)
WO (1) WO1990015181A1 (sk)

Families Citing this family (17)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
GB8823144D0 (en) * 1988-10-03 1988-11-09 Elliot G Laminate & process for producing same
AU655999B2 (en) * 1992-07-28 1995-01-19 Geoffrey John Humby A composite structure
FR2700783B1 (fr) * 1993-01-28 1995-04-14 Chaignaud Ste Indle Ets La Revêtement multistrate perfectionné pour paroi et son application notamment aux vaigrages nautiques.
DE9314391U1 (de) * 1993-09-23 1993-12-09 Heidelberger Kunststofftechnik Mehrlagige Dämmplatte
DE4409329A1 (de) * 1994-03-18 1995-09-21 Hartmann Paul Ag Verbundmaterial zur Schall- und Wärmeisolation
US5624726A (en) * 1995-01-09 1997-04-29 Minnesota Mining And Manufacturing Company Insulation blanket
FR2780420B1 (fr) * 1998-06-25 2000-08-11 Mci Technologies Procede de fabrication d'un revetement de fibres de verre
FR2790716B1 (fr) * 1999-03-08 2001-05-11 Mermet Sa Toile a peindre destinee a former un revetement d'une surface interieure de batiment
EP1046742A1 (en) * 1999-04-23 2000-10-25 Wattex Carrier for bituminous lengths
US7351673B1 (en) * 1999-07-30 2008-04-01 Johns Manville Laminates including two or more layers of organic synthetic filament non-wovens and glass fiber webs and scrims
FR2887561A1 (fr) * 2005-06-22 2006-12-29 Saertex France Soc Par Actions Procede de fabrication d'un materiau isolant a partir de dechets de fibres, materiau isolant obtenu
RU2682619C2 (ru) 2014-07-31 2019-03-19 Юнилин, Бвба Способ и установка для изготовления изделия для покрытия пола и получаемое в результате изделие для покрытия пола
ES2548068B2 (es) 2015-07-03 2016-02-26 Universitat Politècnica De València Cortina de barrera frente a la luz, al ruido, al calor, al fuego y a las radiaciones electromagnéticas
GB2542344B (en) * 2015-09-14 2022-03-23 Louise Humphries Vinyl-coated material and method of manufacture thereof
ES2647327B1 (es) * 2016-06-20 2018-07-05 Geotexan S.A Procedimiento de fabricación de planchas de césped
CN112384666B (zh) * 2018-07-12 2023-01-06 扎伊罗技术股份公司 生产矿物棉板的方法
RU2762581C1 (ru) * 2021-01-25 2021-12-21 Акционерное общество "Информационные спутниковые системы" имени академика М.Ф.Решетнёва" Система разделения

Family Cites Families (4)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
DE1926311A1 (de) * 1969-05-23 1970-12-03 Kuag Textil Ag Verfahren und Vorrichtung zur Verstaerkung eines Wirrfaservlieses
US4522876A (en) * 1984-07-05 1985-06-11 Lydall, Inc. Integral textile composite fabric
DE3435643A1 (de) * 1984-09-28 1986-04-10 Hoechst Ag, 6230 Frankfurt Schichtstoff
FR2622604B1 (fr) * 1987-11-03 1990-01-19 Chomarat & Cie Complexe textile multicouches a base de nappes fibreuses ayant des caracteristiques differentes

Also Published As

Publication number Publication date
EP0429596A1 (en) 1991-06-05
NO910430L (no) 1991-02-05
FI910540A0 (fi) 1991-02-05
CA2033972C (en) 2000-10-10
AU5720490A (en) 1991-01-07
AU635033B2 (en) 1993-03-11
ATE135425T1 (de) 1996-03-15
DE69025861T2 (de) 1996-09-12
CA2033972A1 (en) 1990-12-06
WO1990015181A1 (en) 1990-12-13
CS9002774A2 (en) 1991-11-12
DE69025861D1 (de) 1996-04-18
HUT65016A (en) 1994-03-28
NO910430D0 (no) 1991-02-05
NO301084B1 (no) 1997-09-08
CZ285694B6 (cs) 1999-10-13
JP3083553B2 (ja) 2000-09-04
DK0429596T3 (da) 1996-07-22
DD300412A5 (de) 1992-06-11
EP0429596B1 (en) 1996-03-13
HU905233D0 (en) 1992-01-28
RU2095251C1 (ru) 1997-11-10
JPH04500248A (ja) 1992-01-16

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US5458960A (en) Flexible base web for a construction covering
SK280518B6 (sk) Stavebné obloženie
US6630046B1 (en) Method of making wall and floor coverings
US7669303B2 (en) Complex comprising a drylaid veil of glass fibres, and a nonwoven fabric of organic fibres
US20070110980A1 (en) Gypsum board liner providing improved combination of wet adhesion and strength
CA2567988A1 (en) Formation of leather sheet material using hydroentanglement
CA2552517C (en) Insulation product having nonwoven facing and method of making same
CA3035791A1 (en) Multiple layer substrate for roofing materials
EP3860846B1 (en) Flame-resistant composite substrates for bituminous membranes
EP1200660A2 (en) Hydrodynamically bounded carrier webs and use thereof
JPS6366384A (ja) 被覆層を持つビチユ−メン・ウエッブおよびそれの使用方法
JPH11221872A (ja) 断熱用繊維材
FI88937B (fi) Taeckmaterial foer ytor av byggnader, saerskilt tak
CA3037946A1 (en) Impact resistant waterproofing material having a film layer
HU220394B (hu) Társított szigetelőanyag, célszerűen építőipari célokra és eljárás ennek előállítására