SK280110B6 - Spôsob snímacieho sledovania prvého typu optického - Google Patents

Description

Oblasť vynálezu

Vynález sa týka spôsobu snímacieho sledovania prvého typu optického nosiča záznamu v prvom režime a druhého typu optického nosiča záznamu v druhom režime. Vynález tiež opisuje zariadenie na uskutočňovanie uvedeného spôsobu.

Doterajší stav techniky

Nutnosť takého spôsobu a zariadenia vyplynula z vývoja nových zdrojov žiarenia, ktoré vytvárajú žiarenie kratšej vlnovej dĺžky, než na aké bolo v bežnej praxi zvyknuté, ako sú krátkovlnné laserové diódy a zdroje žiarenia tvorené kombináciou bežného diódového laseru a zdvoj ovača kmitočtu. Ak sa taký nový zdroj žiarenia použije v čítacom zariadení, môže mať toto zariadenie tvar menšej čítacej škvrny alebo sledovacieho miesta. V dôsledku toho bude možné čítať nové nosiče záznamu s menšími informačnými podrobnosťami a s väčšou informačnou hustotou, ako je obvyklé. Vzhľadom na veľký počet bežných nosičov záznamu, ktoré sú už v užívaní, je veľmi žiaduce, aby nové čítacie zariadenie bolo tiež vhodné na čítanie nosičov záznamu.

Zariadenie typu opísaného v úvodnom odseku je známe z japonskej patentovej prihlášky č. 2-83830. Toto zariadenie môže čítať nosiče záznamu s rôznymi informačnými hustotami tým, že sa prispôsobuje rozmer čítacieho sledovacieho miesta na informačnej rovine informačnej hustote, t. j. čítacie sledovacie miesto sa zväčšuje pre čítanie nosičov záznamu majúcich väčšie informačné podrobnosti. Fázová štruktúra v informačnej rovine navrhnutá na čítanie pri krátkej vlnovej dĺžke nie vždy je uspokojivo čitateľná zväzkom, majúcim krátku vlnovú dĺžku. V známom zariadení sa sledovacie miesto zväčšuje pohybom planparalelnej dosky do zbiehajúceho sa zväzku žiarenia. V dôsledku toho sa ohnisko zväzku posúva pozdĺž optickej osi a zväčšuje sa prierez zväzku v oblasti informačnej roviny. Nevýhodou tohto spôsobu je to, že je zväčša k dispozícii malý priestor medzi šošovkovým systémom a nosičom záznamu, takže vkladanie prídavnej dosky má za následok väčšie riziko toho, že sa nosič záznamu dotkne dosky a bude poškodený v dôsledku nárazu na zariadenie. Ďalšou nevýhodou je, že keď sa mení typ nosiča záznamu, je nutné posunúť súčiastku zariadenia, v tomto prípade dosku, ktorá je pomerne náročná na priestor v oblasti, kde je nedostatok miesta.

Podstata vynálezu

Predmetom predloženého vynálezu je spôsob snímacieho sledovania prvého typu optického nosiča záznamu v prvom režime a druhého typu optického nosiča záznamu v druhom režime, pričom každý typ nosiča záznamu má informačnú rovinu štruktúry usporiadanú v stopách a obsahujúcu informáciu, pričom táto štruktúra je fázová štruktúra v prípade druhého typu, pričom prvý typ je navrhnutý na snímacie sledovanie žiarením prvej vlnovej dĺžky a druhý typ je navrhnutý na snímacie sledovania žiarením druhej vlnovej dĺžky, pričom prvá vlnová dĺžka je kratšia ako je druhá vlnová dĺžka, spočívajúci v tom, že v druhom režime sa čítacie sledovacie miesto vytvorené žiarením prvej vlnovej dĺžky udržiava na okraji stopy, ktorá má byť snímaná.

V jednom uskutočnení vynálezu sa v druhom režime snímacieho sledovania druhého typu optického nosiča záznamu na sledovanie stopy udržiava stred čítacieho sledo vacieho miesta v odstupe od stredovej čiary stopy, ktorá má byť snímaná, pričom táto vzdialenosť sa v podstate rovná jednej pätine periódy stopy druhého typu nosiča záznamu.

V ďalšom uskutočnení vynálezu, v ktorom je druhá vlnová dĺžka dvakrát tak veľká ako je prvá vlnová dĺžka, je priečna vzdialenosť medzi dvoma sledovacími miestami v podstate 1,5-násobok periódy stopy prvého typu nosiča záznamu.

Predmetom vynálezu j e tiež zariadenie na snímacie sledovanie prvého typu optického nosiča záznamu v prvom režime a druhého typu optického nosiča záznamu v druhom režime. Zariadenie obsahuje zdroj žiarenia s prvou vlnovou dĺžkou, šošovkovú sústavu na zaostrovanie zväzku žiarenia na sledovacie miesto v informačnej rovine, prvý detekčný systém na transformáciu žiarenia sledovacieho miesta z informačnej roviny na informačný signál a servosystém na sledovanie stopy na udržiavanie sledovacieho miesta na stredovej čiare stopy, ktorá má byť sledovaná v druhom režime. Elektronický obvod servosystému na sledovanie stopy obsahuje prvý vstup signálu chyby sledovania stopy, ktorého druhý vstup pričítania ofsetového signálu k signálu chyby sledovania stopy v druhom režime je pripojený k spínaču a/alebo ešte obsahuje prostriedky na generovanie najmenej jedného sledovacieho zväzku stopy na vytváranie najmenej jedného sledovacieho miesta stopy prostredníctvom šošovkovej sústavy, pričom toto sledovacie miesto stopy je umiestnené naprieč vzhľadom na vlastné sledovacie miesto, a detekčný systém sledovania stopy na prijímanie sledovacieho zväzku žiarenia na sledovanie stopy od informačnej sústavy.

V zariadení podľa vynálezu druhý vstup servosystému obsahuje obvod na určovanie kvality informačného signálu a na poskytovanie jednosmerného prúdového signálu závislého od tejto kvality.

Zariadenie podľa vynálezu obsahuje spínač s dvoma vstupmi a jedným výstupom, vý stup ktorého je pripojený k riadiacemu vstupu servosystému na sledovanie stopy, pričom prvý vstup spínača, ktorý jc spojený s výstupom spínača v prvom režime, je pripojený k výstupu obvodu na generovanie signálu chyby sledovania stopy z výstupných signálov prvého detekčného systému, a druhý vstup spínača, ktorý je spojený s výstupom spínača v druhom režime, je pripojený k výstupu ďalšieho obvodu na generovanie signálu chyby sledovania stopy z výstupných signálov prvého detekčného systému a systému na detekciu sledovania stopy.

Zariadenie podľa vynálezu obsahuje dve sledovacie miesta stopy, ktoré sú v priečnom reze posunuté a sú umiestnené na oboch stranách vlastného sledovacieho miesta, a obsahuje dva detekčné systémy sledovania stopy na prijímanie žiarenia dvoch sledovacích zväzkov z informačnej roviny, pričom zariadenie obsahuje spínač s dvoma vstupmi a jedným výstupom, ktorý je pripojený k riadiacemu vstupu servosystému na sledovanie stopy, pričom prvý vstup spínača, ktorý je spojený s výstupom spínača v prvom režime, je pripojený k výstupu obvodu na generovanie signálu chyby sledovania stopy z výstupných signálov najmenej dvoch detekčných systémov sledovania stopy, a druhý vstup spínača, ktorý' je spojený s výstupom spínača v druhom režime, je pripojený k výstupu obvodu na generovanie signálov chyby sledovania stopy z výstupných signálov prvého detekčného systému a jedného z detekčných systémov sledovania stopy.

V zariadení podľa vynálezu najmenej jeden z detekčných systémov obsahuje dva detektory, výstupy ktorých sú vedené na vstupy diferenciálneho zosilňovača.

SK 280110 Β6

Zariadenie podľa vynálezu obsahuje diskriminátor s výstupom pripojeným k nastavovaciemu servosystému sledovania stopy.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom popise na príkladoch uskutočnenia vynálezu s odvolaním sa na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje obr. 1 schému optickej hlavy čítacieho zariadenia, obr. 2 pohľad zospodu na fázovú štruktúru prvého typu nosiča záznamu s čítacím sledovacím miestom prispôsobeným fázovej štruktúre, obr. 2b priečny rez fázovou štruktúrou a čítacím sledovacím miestom, vedený rovinou A-A z obr. 2a, obr. 2c tangenciálny rez fázovou štruktúrou a čítacím sledovacím miestom z obr. 2a, obr. 2d priebeh pridruženého informačného signálu, obr. 3 a pohľad zospodu na fázovú štruktúru druhého typu nosiča záznamu s čítacím sledovacím miesto, ktoré je príliš malé, a ktoré nie je prispôsobené fázovej štruktúre, obr. 3b priečny rez fázovou štruktúrou a čítacím sledovacím miestom z obr. 3s, obr. 3c tangenciálny rez fázovou štruktúrou a čítacím sledovacím miestom z obr. 3a, obr. 3d priebeh pridruženého informačného signálu, obr. 4a pohľad zospodu na fázovú štruktúru druhého typu nosiča záznamu s čítacím sledovacím miestom priečne posunutým podľa vynálezu, obr. 4b priečny rez fázovou štruktúrou a čítacím sledovacím miestom z obr. 4a, obr. 4c tangenciálny rez fázovou štruktúrou a čítacím sledovacím miestom z obr. 4a, obr. 4d priebeh pridruženého informačného signálu, obr. 5 schéma optickej hlavy so sledovacím servosystémom na sledovanie stopy v súlade s prvým režimom, obr. 6 schéma optickej hlavy na sledovanie stopy v súlade s druhým režimom, obr. 7a a 7b zobrazenie polôh sledovacích miest v súlade s druhým spôsobom sledovania stopy na fázovej štruktúre nosiča záznamu prvého a druhého typu, obr. 8 schéma optickej hlavy na sledovanie stopy podľa tretieho spôsobu, obr. 9a a 9b zobrazenie polôh sledovacích miest podľa tretieho spôsobu sledovania stopy na fázovej štruktúre nosiča záznamu prvého a druhého typu, obr. 10 schéma optickej hlavy na sledovanie stopy podľa štvrtého spôsobu a obr. 1 la a 11b zobrazenie polôh sledovacích miest podľa štvrtého spôsobu sledovania stopy na fázovej štruktúre nosiča záznamu prvého a druhého typu. Zhodné vzťahové značky v rôznych obrázkoch sa vzťahujú na rovnaké zložky alebo súčiastky.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr. 1 znázorňuje priečny rez častí optického nosiča záznamu 1, ktorý je snímaný čítacím sledovacím miestom 7 poskytovaným optickou hlavou čítacieho zariadenia. Nosič záznamu má informačnú rovinu 2, v ktorej je uložená informácia vo forme fázovej štruktúry. Táto fázová štruktúra môže byť vo forme jamiek alebo hrbolčekov na informačnej rovine. Fázová štruktúra je usporiadaná v stopách 3, ktoré sú kolmé na rovinu výkresu. Optická hlava obsahuje zdroj žiarenia 4, napríklad diódový laser. Zväzok 5 žiarenia vysielaný zdrojom žiarenia 4 je zaostrovaný na sledovacie miesto 7 na informačnej rovine 2 šošovkovým systémom 6. Neznázomené servosystémy udržujú čítacie sledovacie miesto v informačnej rovine a na stope 8, ktorá sa má sledovať. Zväzok 9 žiarenia, odrážaný informačnou rovinou, je modulovaný informáciou fázovej štruktúry. Odrazené žiarenie je smerované deličom 10 zväzku, napríklad čiastočne priepustným zrkadlom, do detekčného systému 11 citlivého na žiarenie, ktoré mení moduláciu zväzku do elektrického informačného signálu 12.

Rozmery čítacieho sledovacieho miesta 7 a geometria fázovej štruktúry musia byť navzájom prispôsobené tak, aby dosiahli dobrú moduláciu odrazeného zväzku 9. Toto je zrejmé z obr. 2a, 2b a 2c, ktoré ukazujú fázovú štruktúru, ktorá je prispôsobená čítaciemu sledovaciemu miestu 7 a je čítaná v odraze. Obr. 2a a 2b ukazujú informačnú rovinu 2 v pohľade zospodu a priečnom reze, s tromi vedľa seba ležiacimi stopami 3 majúcimi stredové čiary vyznačené čiarkovanými čiarami 13. Stredná stopa 8 je stopa, ktorá sa má čítať. Vzdialenosť medzi stredovými čiarami vedľa seba ležiacich stôp, stopová perióda, je označená pl. V nosiči záznamu 1 tohto príkladu je fázová štruktúra skupina jamiek, sústredených na stredovej čiare, v ktorej je informácia kódovaná v dĺžke jamiek a rozstupmi medzi nimi. Šírka jamiek alebo šírka stopy je označená ako šírka wl.

Obr. 2 ukazuje nosič záznamu v reze rovinou A-A. Zväzok 5 žiarenia je zaostrovaný do polohy jamky 14 v informačnej rovine 2. V informačnej rovine 2 tvorí zväzok žiarenia čítacie sledovacie miesto 7, ktorého veľkosť je úmerná vlnovej dĺžke žiarenia. Intenzita v čítacom sledovacom mieste je zväčša najvyššia v strede miesta a klesá smerom k okraju. Informačná rovina 2 odráža žiarenie čítacieho miesta 7, ktorého priemer je väčší, ako je šírka jamky. Časť zväzku, ktorá je odrážaná dnom jamky, prejde dlhšiu dráhu vzhľadom na hĺbku jamky, ako časť zväzku odrážaná mimo jamky. V dôsledku toho sa vytvorí fázový rozdiel medzi dvoma odrazenými časťami zväzku, takže zväzok je fázovo modulovaný. Hĺbka jamky definuje fázový rozdiel medzi časťami zväzku. Pomer povrchovej plochy čítacieho sledovacieho miesta 7 vnútri a mimo jamky 14 definuje vzájomnú intenzitu dvoch častí zväzku. V závislosti od fázového rozdielu budú zväzkové časti vzájomne interferovať s detekčným systémom 11, konštruktívne alebo deštruktívne. Ak hĺbka jamky poskytuje fázový rozdiel 180° a ak rovnaké časti žiarenia sú odrážané vnútri a mimo jamky, je principiálne možné dosiahnuť moduláciu 100 % informačného signálu. Na obr. 2c je znázornená jamka 14 v tangenciálnom priečnom reze a obr. 2d znázorňuje pridružený informačný signál 12 označený S, ako funkciu polohy čítacieho sledovacieho miesta 7 vzhľadom na jamku. Najväčšia modulácia informačného signálu sa dosahuje, keď je čítacie sledovacie miesto celkom nad jamkou.

Opísané zariadenie, majúce zdroj 4 žiarenie, ktorý vysiela žiarenie prvej vlnovej dĺžky, napríklad v modrej časti spektra, je určený na čítanie prvého typu nosiča 1 záznamu, ktorého geometria fázovej štruktúry je prispôsobená tejto prvej vlnovej dĺžke. Perióda pl stopy a šírka wl jamky sú relatívne malé, napríklad 0,8 pm resp. 0,3 μιη. Čítanie tohto nového typu nosiča záznamu je umožňované okrem iného použitím bežného typu diódového lasera majúceho vlnovú dĺžku 0,8 pm v kombinácii so zdvojovačom kmitočtu, ktorý prevádza žiarenie diódového lasera na žiarenie polovičnej vlnovej dĺžky. Je potrebné, aby nosiče záznamu druhého typu, navrhnuté na čítanie pri dlhšej vlnovej dĺžke ako je prvá vlnová dĺžka, mohli byť tiež čítané pomocou tohto zariadenia.

Obr. 3a ukazuje pohľad zospodu na časť takého nosiča 15 záznamu druhého typu, ako napríklad bežný disk na zvukový záznam, známy ako „kompaktný disk“ alebo „CD“. Tento nosič záznamu je optimalizovaný na čítanie pomocou druhého zväzku, ktorého vlnová dĺžka sa rovná vlnovej dĺžke žiarenia z uvedeného bežného diódového lasera. pri ktorom sa nezdvojuje kmitočet. Keď sa použije rovnaký šošovkový systém, druhý zväzok tvorí druhé čítacie sledovacie miesto, ktoré je dvakrát tak veľké, ako je čí

SK 280110 Β6 tacie sledovacie miesto 7 z obr. 2b. Aby časť zväzku odrážaná jamkou 16 druhého typu nosiča záznamu bola rovnako veľká, ako je časť zväzku odrážaná okolím tejto jamky pri čítaní druhým čítacím sledovacím miestom, je treba, aby bola šírka w2 jamky 16 dvakrát tak veľká, ako je šírka wl jamky 14 nosiča 1 záznamu. Aby bolo možné čítať stopy nosiča 15 záznamu pomocou druhého čítacieho sledovacieho miesta s minimálnou mierou prepočutia, je treba, aby perióda p2 stopy tohto nosiča záznamu bola približne dvakrát tak veľká, ako pri nosiči 1 záznamu. Okrem toho je treba, aby hĺbka jamky 16 bola dvakrát tak veľká, ako hĺbka jamky 14, aby sa tak pri používaní druhého čítacieho sledovacieho miesta druhej vlnovej dĺžky dosiahol fázový' rozdiel 180° medzi časťami zväzku. Keby bol nosič záznamu čítaný zväzkom 5 prvej vlnovej dĺžky, vznikol by problém spočívajúci v tom, že čítacie sledovacie miesto 7 tvorené týmto zväzkom nie je prispôsobené geometrii jamky 16. Ak je stred čítacieho sledovacieho miesta 7 umiestnený na stredovej čiare 18 stopy, ako je znázornené na obr. 3a a v priečnom reze na obr. 3b, je teraz časť zväzku odrážaná jamkou omnoho silnejšia, ako je časť zväzku odrážaná oblasťou mimo jamky. Okrem toho je fázový rozdiel medzi časťami zväzku okolo 360° vzhľadom na väčšiu hĺbku jamky 16. Bude zrejmé, že dôjde k menej deštruktívnej vzájomnej interferencii medzi časťami zväzkov, a že informačný signál 12 má menšiu modulačnú hĺbku.

Keď sa sníma jamka 16, bude čítacie sledovacie miesto 7 počas krátkeho času nad predným okrajom jamky, ako je znázornené v tangenciálnom priečnom reze na obr. 3c. Situácia sa potom odlišuje od opísaného prípadu, v ktorom je zväzok priamo nad jamkou. Žiarenie odrážané na polovici sklonu predného okraja bude fázovo posunuté približne o 180° vzhľadom na časti zväzku, ktoré sú odrážané od troch strán mimo jamky a odo dna jamky. Ak je stred 19 čítacieho sledovacieho miesta, kde je najvyššia intenzita, umiestnený na polovici sklonu, bude intenzita časti zväzku odrážaná v polovici sklonu porovnateľná s intenzitou časti zväzku odrážanou odo dna a mimo jamky. To spôsobí deštruktívnu interferenciu, ktorá povedie k značne silnej modulácii informačného signálu 12 v mieste začiatku jamky. Obr. 3d ukazuje výchylku informačného signálu, označovaného Si, ako funkciu polohy stredu čítacieho sledovacieho miesta 7 vzhľadom na jamku 16. V mieste, kde čítacie sledovacie miesto vstupuje do jamky dochádza k veľmi silnej modulácii, zatiaľ Čo modulácia v jamke je malá vzhľadom na opísané deštruktívne interferencie. Toto skreslenie informačného signálu vzhľadom na signál z obr. 2d môže spôsobiť problémy pri spracovávaní informačného signálu. Zariadenie zisťuje prítomnosť jamky zisťovaním, či informačný signál spadá pod danú úroveň. Na obr. 3d je takáto úroveň znázornená čiarkovanou čiarou. Vzhľadom na skreslenie signálu budú teraz zisťované dve jamky namiesto jednej. Výsledkom je, že druhý typ nosiča záznamu nemôže byť uspokojivo čítaný týmto spôsobom, alebo nemôže byť týmto spôsobom čítaný vôbec.

Vynález rieši uvedený problém a tiež problém sledovania stopy pri čítaní nosiča záznamu druhého typu a prvej vlnovej dĺžky a prináša nové zariadenie, ktoré pracuje pri vlnovej dĺžke , najmenšej z uvedených vlnových dĺžok, s ktorými môžu byť stopy oboch typov nosiča záznamu uspokojivo čítané a sledované. Toto zariadenie pracuje s dvoma čítacími režimami. Prvý· režim, ktorý sa používa pri čítaní prvého typu nosiča záznamu, je režim opísaný s odvolaním sa na obr. 2a, 2b, 2c a 2d. Keď sa číta nosič záznamu druhého typu, použije sa druhý režim, v ktorom je stred čítacieho sledovacieho miesta 7 posunutý v priečnom smere, t. j. kolmo na stopy 3 smerom k okraju stopy. Obr.

4a a 4b ukazujú čítacie sledovacie miesto 7 posunuté o vzdialenosť s od stredovej čiary 18 stopy. Pretože stred 19 čítacieho sledovacieho miesta 7, t. j. časť majúca najväčšiu intenzitu, teraz umiestnený nad sklonom 20 jamky, vplyv tohto sklonu na odrazený zväzok vzhľadom na situáciu znázornenú na obr. 3a sa zvýšil. Fáza odrazeného žiarenia sa odlišuje od 0° pre časť zväzku žiarenia odrazeného v ploche 21 mimo jamky na 180° pre žiarenie odrazené v polovici sklonu 20 až na približne 360° pre žiarenie odrazené odo dna 22 jamky. Časť zväzku odrazená plochou 21 a dnom 22 bude preto deštruktívne interferovať s časťou zväzku odrazenou v polovici sklonu 20. Intenzita časti zväzku, ktorá sa odráža v polovici sklonu, je závislá od strmosti sklonu. Experimenty preukázali, že uhol sklonu v rozsahu od 30° a 70° poskytuje dobré výsledky. To je tiež oblasť, v ktorej je možné uspokojivo vytvárať nosiče záznamu pomocou lisostrikového postupu. Vzhľadom na vysokú intenzitu zväzku 5 v strede 19 budú obe časti zväzku porovnateľné v intenzite v prípade uhla naklonenia v rámci uvedeného rozsahu a poskytnúť prijateľnú moduláciu odrazeného zväzku 9. Následkom toho je potom uspokojivá modulácia výstupného signálu detekčného systému 11 a teda uspokojivé čítanie informácie uloženej na nosiči 15 záznamu. V situácii z obr. 3a, s nezmeneným čítacím sledovacim miestom 7, bude tiež dochádzať k deštruktívnej interferencii medzi časťou zväzku odrazenou na strede sklonu 20 a časťou zväzku odrazenou plochou mimo jamky a dnom 22. Pretože je však v tomto prípade najväčšia intenzita zväzku 5 v mieste dna 22, budú intenzity častí zväzku značne rozdielne. Dochádza preto k menšej deštruktívnej interferencii, takže nosič 15 záznamu v situácii z obr. 3a je ťažšie čitateľný, ako v situácii z obr. 4a.

Ak pri snímaní jamky 16 čítacie sledovacie miesto 7 leží nad predným okrajom jamky 16, ako je znázornené na obr. 4c, dôjde k rovnako silnej modulácii informačného signálu ako v prípade na obr. 3c. Pretože je však modulácia v strede jamky teraz oveľa silnejšia ako na obr. 3c, nebude už informačný signál spadať pod úroveň dosahovanú s čítacím miestom na polovici okraja jamky. Informačný signál S; znázornený na obr. 4d, má rovnako pravidelnú výchylku počas čítania podľa vynálezu, ako informačný signál z obr. 2d v bežnom zariadení a môže tak byť uspokojivo spracovávaný. Hĺbka modulácie informačného signálu závisí od sklonu 20, priemeru čítacieho sledovacieho miesta 7 a posunu s a je v zásade o niečo menšia, ako pri čítaní pomocou čítacieho sledovacieho miesta, pre ktoré bol nosič záznamu navrhnutý. To však môže byť korigované pomocou zvláštneho zosilnenia.

Hodnota posunu s na dosiahnutie uspokojivého informačného signálu nie je rozhodujúca. Zistilo sa, že sa dosahuje uspokojivý informačný signál pri posunoch s v rozsahu medzi 0,2 w2 a 0,9 w2. S uspokojením sa to môže využívať, ak sa musia čítať nosiče záznamu s veľkou výchylkou určitých rozmerov. Napríklad pri kompaktných diskoch je malý rozptyl v perióde p2 stopy, ale oveľa väčší rozptyl v šírke stopy w2. Zistilo sa , že pri posune s v rozsahu medzi 0,1 a 0,3, výhodne 0,2 krát perióda stopy p2 môže byť väčšina nosičov záznamu druhého typu uspokojivo čítaná, bez ohľadu na šírku stopy a priemer čítacieho miesta. V dôsledku toho zariadenie nemusí prispôsobovať posun nosiča záznamu druhého typu, ktorý sa má čítať, ale môže sa používať pevný posun v druhom režime. Aj keď bol vynález opísaný s odvolaním sa na fázovú štruktúru v tvare jamky, je zrejmé, že v princípe sa hodí pre všetky fázové štruktúry, okrem iného fázovej štruktúry v tvare hrbolčekov. Pomer medzi prvou a druhou vlnovou dĺžkou nemusí byť dvojnásobkom. Opísaný princíp sa tiež uplat

SK 280110 Β6 ňuje pre jedenapolnásobok alebo trojnásobok a tolerancie pre posun zostávajú v platnosti.

Existujú rôzne prevedenia zariadenia podľa vynálezu, v ktorých sa v druhom režime čítacie sledovacie miesto 7 posúva v priečnom smere. Prvé uskutočnenie je znázornené na obr. 5. Signál 23 chyby sledovania stopy reprezentujúci výchylku medzi stredom čítacieho sledovacieho miesta 7 a stredovou čiarou 13 stopy 8, ktorá sa má sledovať a snímať, sa získava z detekčného systému 11. Tento signál sa vedie do sledovacieho servosystému 24, pričom poskytuje vstupný signál pre poháňací prostriedok 25 napríklad priečneho posunu objektívovej šošovky 6. Priečny posun šošovky 6 má tiež za následok priečny posun čítacieho sledovacieho miesta 7. Signál 23 chyby sledovania stopy môže byť vytváraný rôznymi spôsobmi. Ako je opísané v patentovom spise USA č. 4 491 940, môže detekčný systém obsahovať dve časti a rozdiel medzi výstupnými signálmi oboch časti je mierou chyby sledovania stopy. V spôsobe vytvárania signálu chyby sledovania stopy známom z patentového spisu USA č. 3 376 842 sú na oboch stranách čítacieho sledovacieho miesta vytvárané dve sledovacie miesta na sledovanie stopy. Dva zväzky žiarenia zo sledovacích miest sú zisťované samostatnými detektormi a rozdiel medzi výstupnými signálmi detektorov je mierou chyby sledovania stopy.

Posun s miesta sledovania stopy, požadovaný pre druhý režim, môže byť realizovaný vedením riadiaceho signálu 26 zo zdroja 30 jednosmerného prúdu do servosystému 24 sledovania stopy. Tento zdroj napätia je pripojený cez spínač 27 na vstup elektrického obvodu 28, napríklad sčítacím zosilňovačom servosystému 24 sledovania stopy. Ak má zariadenie čítať nosič 1 záznamu prvého typu v prvom režime, spínač 27 vedie nulové napätie na obvod 28. Ak má zariadenie čítať nosič 15 záznamu druhého typu v druhom režime, spínač 27 vedie riadiaci signál 26 do sčítacieho zosilňovača 28. V sčítacom zosilňovači 28 sa signál 23 chyby sledovania stopy a riadiaci signál 26 kombinujú takým spôsobom, že výstupný signál je signál chyby sledovania stopy s jednosmerným posunom. Tento signál riadi poháňací prostriedok 25 cez ďalší servoobvod 29, napríklad zosilňovač. Vzhľadom na jednosmerný posun nebude čítacie sledovacie miesto už sledovať stredovú čiaru 13 stopy 8, ktorá sa má snímať, ale sa bude pohybovať v priečnom odstupe od nej, určovanom signálom 26. Bude zrejmé, že v prvom režime bude čítacie sledovacie miesto 7 sledovať stredovú čiaru 13 stopy 8. Poloha spínača 27 určuje, či je zariadenie buď v prvom alebo druhom režime. Obvod 30 poskytujúci riadiaci signál môže byť nielen zdroj jednosmerného prúdu, ale tiež obvod, v ktorom sa kvalita informačného signálu 12 určuje kontrolovaním napríklad napäťových úrovní informačného signálu alebo meraním frekvencie chýb po analógovo-čislicovom prevádzaní a korigovaním hodnoty riadiaceho signálu 26 pomocou týchto dát takým spôsobom, že kvalita informačného signálu v druhom režime bude tak vysoká, ako je len možné. Pretože by obvod 30 mal určovať maximálnu hodnotu kvality, môže byť potrebné dodávať sledovaciemu miestu malé priečne vlnenie. Maximálna hodnota môže byť potom ľahko určovaná z výslednej výchylky kvality informačného signálu.

Druhé uskutočnenie zariadenia podľa vynálezu na posun čítacieho sledovacieho miesta 7 v priečnom smere je znázornené na obr. 6. Na tomto obrázku je zväzok 32 na sledovanie stopy oddeľovaný zo zväzku 5 žiarenia pomocou mriežky 31. Kvôli čo možno najväčšiemu sústreďovaniu žiarenia do prichádzajúceho zväzku žiarenia alebo čítacieho zväzku 5 a vychyľovaného sledovacieho zväzku 32 môže byť mriežka 31 zodpovedajúcim spôsobom upravená.

Sledovací zväzok tvorí sledovacie miesto 33 stopy vedľa čítacieho sledovacieho miesta 7 v informačnej rovine 2. Detekčný systém 34 sledovania stopy zisťujúci žiarenie zo sledovacieho miesta 33 leží vedľa detekčného systému 11. Poloha miest 7 a 33 na prvom type nosiča záznamu je znázornená na obr. 7a. Stred čítacieho sledovacieho miesta 7 sleduje stredovú čiaru 13 stopy 8, ktorá sa má sledovať. Stred sledovacieho miesta 33 na sledovanie stopy je posunutý o vzdialenosť d vzhľadom na stred stredovej čiary 13.

V tejto realizácii sa nepoužíva sledovacie miesto, keď sa číta nosič záznamu prvého typu. Tak informačný signál, ako aj signál chyby sledovania stopy sú odvodzované od čítacieho sledovacieho miesta 7 v tomto prvom režime. Na tento účel je detekčný systém 11 na obr. 6 rozdelený do dvoch polovíc 11a a 11b. Sčítací zosilňovač 35 tvorí súčet vstupných signálov oboch polovíc. Výstupný signál tohto sčítacieho zosilňovača je informačný signál 12. Diferenciálny zosilňovač 36 poskytuje tlakový a ťahový signál pre detekčný systém 11, t. j. rozdielový signál oboch polovíc. Tento signál je signál 23 chyby sledovania stopy a je vedený cez spínač 37 nastavený v prvej polohe do servoobvodu 29 na sledovanie stopy.

Poloha zaujímaná sledovacími miestami 7 a 33 počas druhého režimu nosiča záznamu je znázornená na obr. 7b. Stred čítacieho sledovacieho miesta 7 je posunutý o vzdialenosť s od stredovej čiary 18 stopy 38, ktorá sa má čítať, a teraz sleduje okraj stopy 38. Priečna vzdialenosť d medzi stredmi čítacieho sledovacieho miesta a slcdovacím miestom stopy je zvolená tak, aby sledovacie miesto 33 stopy sledovalo druhý okraj stopy 38 v druhom režime. Súčtový signál detekčného systému 11 je opäť informačný signál 12. Rozdiel medzi informačným signálom 12 a detekčným signálom 39 detekčného systému 34 je teraz použitý ako signál chyby sledovania stopy. Pretože intenzita zväzku 5 žiarenia je všeobecne vyššia ako intenzita sledovacieho zväzku 32, musia byť signály detekčných systémov 11 a 34 prispôsobené pred tým, ako sú od seba vzájomne odčítané. To bolo realizované na obr. 6 pomocou zoslabovača 40, ktorý zoslabuje informačný signál 12 činiteľom, ktorý sa rovná pomeru intenzít medzi zväzkami 5 a 32. Na výstupe zoslabovača 40 je tvorený diferenciálnym zosilňovačom 41 rozdielový signál a signál 39. Rozdielový signál sa následne vedie ako riadiaci signál cez spínač 37 nastavený v druhej polohe do servoobvodu 29 na sledovanie stopy.

Potrebný posun s je určovaný šírkou w2 stôp 3 v druhom type nosiča záznamu a veľkosťou čítacieho sledovacieho miesta. Vzdialenosť d medzi sledovacími miestami sa rovná 2x s a je nezávislá od periódy stopy p2.

V dôsledku toho môže druhé uskutočnenie zariadenia čítať nosiče záznamu druhého typu s rôznymi alebo premenlivými periódami stopy. Bude zrejmé, že sledovacie miesto 33 stopy na obr. 7b môže byť posunuté cez celistvý počet stôp. V druhom režime môže byť sledovacie miesto 33 stopy alternatívne umiestnené presne medzi stopami. Signál chyby sledovania stopy je potom tlakový a ťahový signál detekčného systému 34 rozdelený na dve polovice, ktorý môže byť vytváraný rovnakým spôsobom ako tlakový· a ťahový’ signál detekčného systému 11. Kvôli získaniu uspokojivého tlakového a ťahového signálu musí byť veľkosť sledovacieho miesta stopy dostatočne veľká vzhľadom na periódu p2.

V treťom uskutočnení zariadenia podľa vynálezu sa použije v prvom režime spôsob generovania signálu chyby stopy prostredníctvom dvoch sledovacích mies stopy, známy z patentového spisu USA č. 3 876 842. Toto uskutočnenie je znázornené na obr. 8. Zväzok žiarenia zo zdroja 4 sa delí do čítacieho zväzku 5 a do dvoch sledovacích zväz

SK 280110 Β6 kov 43 stopy pomocou mriežky 42. Na účely jasnosti je celkom znázornený len jeden sledovací zväzok stopy čiarkovanou čiarou. Sledovacie zväzky stopy tvoria dve sledovacie miesta 44 a 45 stopy na oboch stranách čítacieho slede vacieho miesta. Detekčný systém 11 zisťuje žiarenie z čítacieho miesta 7 a ďalšie dva detekčné systémy 46 a 47 zisťujú žiarenie zo sledovacích miest 44 a 45 stopy. Poloha čítacieho sledovacieho miesta a sledovacích miest stopy, zaujímaná na informačnej rovine 2 prvého typu nosiča 1 záznamu počas prvého režimu je znázornená na obr. 9a. Stred čítacieho sledovacieho miesta 7 sleduje stredovú čiaru 13 stopy, ktorá má byť čítaná. Stredy oboch sledovacích miest stopy sú umiestnené vo vzdialenosti dl od tejto stredovej čiary po oboch stranách čítacieho sledovacieho miesta. V tomto režime je výstupný signál detekčného systému 11 informačný signál 12 a signál chyby sledovania stopy je odvodený od signálov detekčných systémov 46 a 47. S týmto cieľom je výstupný signál detekčného systému 47 vedený do diferenciálneho zosilňovača 49 cez spínač 48 v prvej polohe. Výstupný signál detekčného systému 46 je vedený na druhý vstup diferenciálneho zosilňovača. Výstupný signál diferenciálneho zosilňovača 49 je požadovaný signál 23' chyby sledovania stopy. V druhom režime je stred čítacieho sledovacieho mieste 7 posunutý' o vzdialenosť s od stredovej čiary 18 tak, že čítacie sledovacie miesto sleduje okraj stopy, ktorá sa má čítať, na druhom type nosiča záznamu, ako je znázornené na obr. 9b. Sledovacie miesto 44 stopy je opäť výstupný signál detekčného systému 11. Podľa vynálezu je teraz signál chyby sledovania stopy odvodený od výstupných signálov detekčných systémov 11 a 46. Podobne v zariadení znázornenom na obr. 6 musí byť výstupný signál detekčného systému 11 zoslabovaný zoslabovačom 50 pred tým, ako je vedení do diferenciálneho zosilňovača 49 cez spínač 48 v druhej polohe. Výstupný signál diferenciálneho zosilňovača 49 je signál 23' chyby sledovania stopy.

Ak sa vzdialenosť dl rovná trom štvrtinám periódy pl stopy, získa sa v prvom režime optimálny signál 23' chyby sledovania stopy. Vzájomná vzdialenosť medzi sledovacími miestami 44 a 45 stopy je potom 1,5 násobok periódy stopy pl. Na získanie uspokojivého informačného signálu 12 v druhom režime by sa mal posun s, ktorý sa udržiava, rovnať 1/2 dl sledovacieho systému stopy, v rozsahu medzi 0,2 w2 a 0,9 w2, pričom w2 je šírka stôp 3 druhého typu nosiča 15 záznamu. Druhý typ nosiča záznamu, kde p2 = = 3x w2 a p2 = 2x pl, v súlade s medzinárodnou normou pre kompaktný disk, je považovaný za veľmi dobre čitateľný v druhom režime. Ak sa p2 nerovná 2x pl a rovná sa napríklad l,5x pl, potom bude stred sledovacieho miesta 45 stopy na nosiči záznamu druhého typu sledovať stopu vedľa stopy, ktorá sa má čítať. Miesto použitia rozdielu medzi detekčnými signálmi sledovacích miest 7 a 44 je tiež možné použiť generovanie signálu chyby sledovania stopy rozdielu medzi detekčnými signálmi sledovacích miest 7 a 45.

Štvrté uskutočnenie zariadenia podľa vynálezu je obmenou opísanej tretej realizácie. V štvrtom uskutočnení, znázornenom na obr. 10, sú čítacie sledovacie miesto 7 a dve sledovacie miesta 44 a 45 stopy generované rovnakým spôsobom, ako zariadenie z obr. 8. Polohy čítacieho sledovacieho miesta a sledovacích miest stopy na informačnej rovine 2 prvého typu nosiča 1 záznamu v prvom režime sú znázornené na obr. 11a. Stred čítacieho sledovacieho miesta 7 sleduje stredovú čiaru 13 stopy 8, ktorá sa má čítať. Obe sledovacie miesta stopy sú uložené s odstupom d2 od tejto stredovej čiary na oboch stranách čítacieho sledovacieho miesta. V tomto prvom režime je signál chyby sle dovania stopy odvodený pomocou signálov detekčných systémov 46 a 47. Tri detekčné systémy 11, 46 a 47 sú zostavené každý z dvoch polovíc. Výstupné signály oboch polovíc detekčného systému 11 sú spracované na súčtový signál a rozdielový signál z obvodu 51, ktoré sú znázornené na obrázku ako signál SI a signál Dl. Obvod 51 môže obsahovať súčtové a diferenciálne zosilňovače 35 a 36 z obr.

6. Súčtový signál SI obvodu 51, tvorí súčtový signál S2 a rozdielový signál D2 z polovíc detekčného systému 46. Diferenciálny zosilňovač 53 tvorí rozdielový signál D3 z polovíc detekčného systému 47. Signál chyby sledovania stopy môže byť tvorený len signálom D2 alebo D3, alebo súčtom signálov D2 a D3. Ak je k dispozícii signál Dl, môže byť pomocou kombinácie signálov Dl, D2 a D3 generovaný signál chyby sledovania stopy, ako je známe

7. európskej patentovej prihlášky č. 0 201 603. V tomto prípade sa signál Dl násobí v obvode 54 konštantou a následne sa odčíta od súčtu signálov D2 a D3 v zosilňovači 55. Výstupný signál zosilňovača 55 je signál chyby sledovania stopy, ktorý je vedený cez spínač 56 v prvej polohe servoobvodu na sledovanie stopy. V druhom režime je stred čítacieho sledovacieho miesta posunutý o vzdialenosť s rovnajúcu sa d2 vzhľadom na stredovú čiaru 18, takže stred čítacieho sledovacieho miesta sleduje okraj stopy, ktorá má byť Čítaná na druhom type nosiča záznamu, ako je znázornené na obr. 11b. Stred sledovacieho miesta 44 stopy bude potom sledovať stredovú čiaru 18 stopy, ktorá sa má čítať. Rozdielový signál D2 pridruženého detekčného systému 46 môže byť použitý ako signál chyby sledovania stopy. Ak sa sledovacie miesto 45 stopy na obr. 11b pohybuje približne priamo medzi dvoma stopami má dostatočne veľké rozmery vzhľadom na periódu p2 stopy, môže byť dosiahnutý stabilný signál chyby sledovania stopy tým, že sa vytvorí rozdielový signál zo signálov D2 a D3 prostredníctvom rozdielového zosilňovača 57. Výstupný signál rozdielového zosilňovača 57 môže byť vedený do servoobvodu cez spínač 56 v druhej polohe.

Uspokojivý signál chyby sledovania stopy v prvom režime bol získaný štvrtým uskutočnením v prípade, že d2 sa rovná polovici periódy pl stopy prvého typu nosiča. Ak je perióda p2 stopy druhého typu nosiča dvakrát tak veľká ako perióda pl, bude stred sledovacieho miesta 45 stopy na druhom type nosiča záznamu presne medzi dvoma stopami a bude v dôsledku toho poskytovať uspokojivý signál chyby sledovania stopy v druhom režime. Prítomnosť drážky medzi stopami má za následok ďalšie zdokonalenie signálu chyby sledovania stopy. Ak je p2 jedenapolnásobok pl, môže byť čítacie sledovacie miesto 7 posunuté o štvrtinu periódy pl v druhom režime, takže stredy čítacieho sledovacieho miesta a sledovacieho miesta 44 stopy ležia pozdĺž oboch okrajov stopy, ktorá má byť čítaná V tomto prípade je potom signál chyby sledovania stopy rozdiel medzi súčtovými signálmi SI a S2.

Zo štyroch uskutočnení je zrejmé, že optická hlava, pomocou ktorej možno čítať dva nosiče záznamu, môže byť navrhnutá pre akúkoľvek kombináciu periód pl, p2 stopy a šírok wl, w2 prvého a druhého typu nosiča záznamu. Signál chyby sledovania stopy môže byť všeobecne generovaný podľa jedného z uvedených spôsobov alebo ich kombinácie. Uvedená rozsiahla tolerancia vzťahu medzi posunom s čítacieho sledovacieho miesta a šírkou w2 stopy nemusí presne sledovať okraj stopy v druhom režime tak, aby sa dosiahol uspokojivý informačný signál. To poskytuje viac voľnosti v umiesťovaní čítacích sledovacích miest medzi stopami. Aj keď činnosť dvoch režimov zariadenia bola vysvetlená s odvolaním sa na dva typy nosiča záznamu, z ktorých oba majú fázovú štruktúru, je prítomnosť fá6

ŠK280110B6 zovej štruktúry obsahujúcej informáciu potrebná len v druhom type nosiča záznamu. V prvom type nosiča záznamu môže byť informácia alternatívne uložená napríklad v amplitúdových štruktúrach, akými sú plochy majúce rozdielny odraz alebo magnetické oblasti. Oba nosiče záznamu môžu tiež mať drážky na vedenie čítacieho sledovacieho miesta.

Ak má zariadenie správne fungovať, je treba, aby režim združení s typom nosiča záznamu, ktorý sa má čítať, bol zvolený pomocou spínača 27, 37, 48 alebo 56. Na tento účel môže byť zariadenie vybavené typom diskriminátora 58, ktorý môže určovať typ nosiča záznamu, ktorý sa má čítať a s odvolaním sa na polohu, v ktorej je spínač nastavený. Takýto diskriminátor je použiteľný vo všetkých opísaných zariadeniach a je znázornený formou príkladu na obr. 10. Prvá možnosť určovania typu nosiča záznamu pre diskriminátor je čítanie typovej značky na nosiči záznamu a odvodenie typu nosiča záznamu z tejto značky. Typový diskriminátor môže potom nastaviť spínač do polohy na prvý režim, napríklad keď zisti prítomnosť značky, a v druhom režime, keď zistí neprítomnosť značky. Značka môže byť zistená pomocou samostatného snímača alebo pomocou optickej hlavy. V poslednom prípade by malo byť tiež možné čítať značku uspokojivo, keď je zariadenie v druhom režime, t. j. s čítacím miestom na okraji stopy. To môže byť realizované so značkou obsahujúcou fázovú štruktúru druhého typu alebo druh čiarového kódu, v ktorom sú čiary kolmé na smer stopy, takže kód môže byť čítaný bez potreby sledovania stôp nosiča záznamu. Druhá možnosť určovania typu, v ktorom nosiče záznamu nemusia byť opatrené značkou, je nechať diskriminátor merať kvalitu informačného signálu spôsobom analogickým spôsobu, ako v obvode 30. Ak režim, ktorým zariadenie začína čítať nosič záznamu, vedie k príliš veľkému množstvu chýb v informačnom signáli, diskriminátor môže rozhodnúť o použití iného režimu na čítanie. Je tiež možné vyskúšať na začiatku čítania nosiča záznamu dva režimy a potom zvoliť spôsob poskytujúci informačný signál najvyššej kvality.

Aj keď bola opísaná len čítacia funkcia zariadenia podľa vynálezu, je tiež možné s týmito zariadeniami uskutočňovať záznam na nosiče záznamu. V tomto prípade je sledovacie miesto zaznamenávajúce sledovacie miesto, ktoré sleduje stopu, na ktorej sa má realizovať záznam, a má väčšiu intenzitu ako čítacie sledovacie miesto.

Claims (9)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob snímacieho sledovania prvého typu optického nosiča záznamu v prvom režime a druhého typu optického nosiča záznamu v druhom režime, pričom každý typ nosiča záznamu má informačnú rovinu štruktúry usporiadanú v stopách a obsahujúcu informáciu, pričom táto štruktúra je fázová štruktúra v prípade druhého typu, pričom prvý typ je navrhnutý na snímacie sledovanie žiarením prvej vlnovej dĺžky a druhý typ je navrhnutý na snímanie sledovania žiarením druhej vlnovej dĺžky, pričom prvá vlnová dĺžka je kratšia ako je druhá vlnová dĺžka, vyznačujúci sa tým, že v druhom režime sa čítacie sledovacie miesto vytvorené žiarením prvej vlnovej dĺžky udržiava na okraji stopy, ktorá má byť snímaná.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že v druhom režime snímacieho sledovania druhého typu optického nosiča záznamu sa na sledovanie stopy udržiava stred čítacieho sledovacieho miesta v odstupe od stredovej čiary stopy, ktorá má byť snímaná, pričom táto vzdialenosť sa v podstate rovná jednej pätine periódy stopy druhého typu nosiča záznamu.
3. 3. Spôsob podľa nároku 1, v ktorom je druhá vlnová dĺžka dvakrát tak veľká ako je prvá vlnová dĺžka, vyznačujúci sa tým, že priečna vzdialenosť medzi dvoma sledovacími miestami je v podstate 1,5-násobok periódy stopy prvého typu nosiča záznamu.
4. 4. Zariadenie na snímacie sledovanie prvého typu optického nosiča záznamu v prvom režime a druhého typu optického nosiča záznamu v druhom režime, pričom obsahuje zdroj žiarenia s prvou vlnovou dĺžkou, šošovkovú sústavu na zaostrovanie zväzku žiarenia na sledovacie miesto v informačnej rovine, prvý detekčný systém na transformáciu žiarenia sledovacieho miesta z informačnej roviny na informačný signál a servosystém na sledovanie stopy na udržiavanie sledovacieho miesta na stredovej čiare stopy, ktorá má byť sledovaná v druhom režime, vyznačujúce sa tým, že elektronický obvod (28) servosystému (24) na sledovanie stopy obsahuje prvý vstup signálu chyby sledovania stopy, ktorého druhý vstup pričítania ofsetového signálu k signálu chyby sledovania stopy v druhom režime je pripojený k spínaču (27) a/alebo ešte obsahuje prostriedky (31,42) na generovanie najmenej jedného sledovacieho zväzku stopy na vytváranie najmenej jedného sledovacieho miesta stopy prostredníctvom šošovkovej sústavy, pričom toto sledovacie miesto stopy je umiestnené naprieč vzhľadom na vlastné sledovacie miesto, a detekčný systém (34) sledovania stopy na prijímanie sledovacieho zväzku žiarenia na sledovanie stopy od informačnej sústavy.
5. 5. Zariadenie podľa nároku 4, vyznačujúce sa tým, že druhý vstup servosystému (24) obsahuje obvod (30) na určovanie kvality informačného signálu a na poskytovanie jednosmerného prúdového signálu závislého od tejto kvality.
6. 6. Zariadenie podľa nároku 4a 5, vyznačujúce sa tým, že obsahuje spínač (37) s dvoma vstupmi a jedným výstupom, výstup ktorého je pripojený k riadiacemu vstupu servosystému (29) na sledovanie stopy, pričom prvý vstup spínača (37), ktorý je spojený s výstupom spínača v prvom režime, je pripojený k výstupu obvodu (36) na generovanie signálu chyby sledovania stopy z výstupných signálov prvého detekčného systému (11), a druhý vstup spínača (37), ktorý' je spojený s výstupom spínača v druhom režime, je pripojený k výstupu ďalšieho obvodu na generovanie signálu chyby sledovania stopy z výstupných signálov prvého detekčného systému (11) a systému (34) na detekciu sledovania stopy.
7. 7. Zariadenie podľa nárokov 5a 6, vyznačujúce sa tým, že obsahuje dve sledovacie miesta stopy, ktoré sú v priečnom reze posunuté a sú umiestnené na oboch stranách vlastného sledovacieho miesta, a obsahuje dva detekčné systémy (46, 47) sledovania stopy na prijímanie žiarenia dvoch sledovacich zväzkov z informačnej roviny, pričom zariadenie obsahuje spínač (56) s dvoma vstupmi a jedným výstupom, ktorý je pripojený k riadiacemu vstupu servosystému (29) na sledovanie stopy, pričom prvý vstup spínača (56), ktorý je spojený s výstupom spínača v prvom režime, je pripojený k výstupu obvodu (55) na generovanie signálu chyby sledovania stopy z výstupných signálov najmenej dvoch detekčných systémov sledovania stopy, a druhý vstup spínača (56), ktorý je spojený s výstupom spínača v druhom režime, je pripojený k výstupu obvodu (57) na generovanie signálov chyby sledovania stopy z výstupných signálov prvého detekčného systému (11) a jedného z detekčných systémov (46,47) sledovania stopy.
8. 8. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 5 až 7, vyznačujúce sa tým, že najmenej jeden z detekčných systémov (11, 46, 47) obsahuje dva detektory, výstupy ktorých sú vedené na vstupy diferenciálneho zosilňovača (35, 36, 51, 52, 53).
9. 9. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 5 až 8, vyznačujúce sa tým, že obsahuje diskriminátor (58) s výstupom pripojeným k nastavovaciemu servosystému sledovania stopy.