SK23695A3

SK23695A3 - Nuclear reactor element, mainly absorber element

Info

Publication number: SK23695A3
Application number: SK236-95A
Authority: SK
Inventors: Peter Rau; Walter Sauermann; Dieter Menges; Rolf Schiffer
Original assignee: Siemens Ag
Priority date: 1992-08-21
Filing date: 1993-08-09
Publication date: 1995-07-11
Also published as: BG61115B1; UA27922C2; FI950773A0; DE4227794A1; HUT70346A; CZ39095A3; WO1994005014A1; FI950773A; DE4227794C2; HU219918B; BG99288A; SK279952B6; HU9500513D0; CZ282278B6

Description

Element jadrového reaktora, najmä absorpčný element rmc-pr

Oblasť techniky

Vynález sa týka e 1ementu jadrového reaktora, najmä absorpčného elementu, s pozdĺžnym plášťovým telesom, ktoré má horný a dolný koniec, a v ktorom je vytvorený vodiaci kanál koaxiálny s plášťovým te1 esom pre voľné vedenie tyče, ktorá je na dolnom konci pozdĺžneho plášťového telesa pripojiteľná k hornému dielu palivového elementu, a so spodným dielom usporiadaným na tomto dolnom konci plášťového telesa, predstavujúcim duté teleso koaxiálne s plášťovým telesom, a opatreným prídržným elementom pre horný diel palivového elementu.

Doterajší stav techniky

Taký element jadrového reaktora, vytvorený ako absorpčný element, je známy zo

Internát ional Special

Publications, Fuel Reviev

1991

V tomto absorpčnom elemente je jeho spodný diel pevne spojený s plášťovým telesom, a prídržný element je vytvorený ako pozdĺžna štrbina na uloženie radiálneho kolíku upraveného na hornom dielu palivového elementa jadrového reaktora. Táto pozdĺžna štrbina je na koncovej hrane spodného dielu absorpčného elementu odvrátenej od plášťového telesa otvorená.

V jadrovom reaktore je tyč vedená vo vodiacom kanále na svojom hornom konci zvisle zavesená, zatiaľ čo jej do1ný koniec je spojený bajonetovým spojením s horným dielom palivového elementu jadrového reaktora, takže palivový element jadrového reaktora visí na tyči pod absorpčným elementom.

Týmto spôsobom sú síce absorpčný element a palivový element jadrového reaktora radiálnym kolíkom v pozdĺžnej štrbine spodného dielu absorpčného elementu navzájom voči sebe orientované v určitom natočení, ak zradí však spojenie v hornom dielu palivového elementu jadrového reaktora, môže buď palivový element samotný alebo spolu absorpčným elementom v jadrovom reaktore spadnúť.

V každom prípade tu existuje nebezpečie, že palivový element j adrového reaktora sa poškod í.

Ak sa žrút i absorpčný element spolu s pa1 i vovým e 1ementom, dostane sa absorpčný element nechtiac do svojej vypi nacej polohy v jadre reaktora, čo vedie k poklesu výkonu j adrového reaktora.

Ak zostane však absorpčný element, napr í k 1 ad vzhľadom k treciemu styku, mimo svoju vypínaciu polohu v jadrovom reaktore, nachádza sa v jadre reaktora nam i esto zrúteného palivového elementu iba voda ako moderátorova substancia. To vedie k nežiadúcemu zvýšen i u výkonu palivových tyčí, ktoré ešte ostal i v jadre reaktora.

K nežiadúcemu zvýšeniu výkonu palivových tyčí môže dôjsť aj vtedy, keď absorpčný element pri normálnom zasunutí do jadra reaktora zostane napríklad v dôsledku trecieho styku visieť, zatiaľ čo palivový element jadrového reaktora pripojený k tyči

- čo je vyhotovené samo o sebe - je z jadra reaktora vysunutý.

Úlohou vynálezu preto je zamedziť vzniku vyššie uvedených porúch.

Podstata vynálezu

Túto úlohu splňuje element jadrového reaktora, najmä absorpčný element, s pozdĺžnym plášťovým telesom, ktoré má horný a dolný koniec, a v ktorom je vytvorený vodiaci kanál koaxiálny s plášťovým telesom pre voľné vedenie tyče, ktorá je na dolnom konci pozdĺžneho plášťového telesa pripojiteľná k hornému dielu palivového elementa, a so spodným dielom usporiadaným na tomto dolnom konci plášťového telesa, predstavujúcim duté teleso koaxiálne s plášťovým telesom, a opatreným prídržným elementom pre horný diel palivového elementu, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že vodiacemu kanálu je vo vnútri plášťového telesa priradená voľnobežka, ktorá pôsobí proti vytiahnutiu tyče z horného konca plášťového telesa v pozdĺžnom smere tohoto plášťového telesa silovým stykom medzi tyčou a pozdĺžnym plášťovým telesom, a že prídržný element na spodnom dielu je spôsobilý tvarovým stykom zablokovať horný diel palivového elementu proti vytiahnutiu zo spodného dielu v smere pozdĺžnej osi plášťového telesa a spodného dielu.

Voľnobežka bráni tomu, aby element jadrového reaktora (absorpčný element) nemohol pozdĺž tyče voľne spadnúť do jadrového reaktora, pričom prídržný element tvorí na spodnom dielu absorpčného elementu s priradeným podobným prídržným elementom na palivovom elemente jadrového reaktora medzi elementom jadrového reaktora a palivovým elementom jadrového reaktora tvarový styk, takže palivový element visí prídavné na elemente jadrového reaktora čiže absorpčnom elemente a nemôže sa od neho uvoľniť.

Zamýšľané oddelenie e 1ementu jadrového reaktora (absorpčného elementu) od pa1 i vového e 1ementu je možné v pr i nc í pe vykonať tak, že tvarový styk medzi e 1ementom j adrového reaktoru (absorpčným e 1ementom) pali vovým e 1 ementom reaktora sa opäť zruší a potom sa môže element element) pozdĺž tyče (absorpčný od j adrového pali vového elementu odtiahnuť.

Podľa ďalšieho výhodného vyhotovenia vynálezu, v ktorom je voľnobežke priradené zariadenie s teplotným snímačom umiestnené v plášťovom telese, ktoré silový styk medzi plášťovým telesom a tyčou zruší reverzibilne vtedy, keď je teplota na teplotnom snímači menšia ako vopred stanovená hodnota, existuje možnosť vo vypnutom, a preto chladnom reaktore, napríklad otáčaním tyče okolo jej pozdĺžnej osi, najskôr uvoľniť spojenie tyče s horným dielom palivového e 1ementu jadrového reaktora a následne tyč z jadrového reaktora absorpčným e 1ementom vyt iahnuť.

Potom j e možné pomocou zariadenia najskôr zdvihnúť z jadrového reaktora absorpčný element a za ním aj palivový element.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej bližšie objasnený na príklade vyhotovenia podľa priložených výkresov, na ktorých obr. 1 znázorňuje v perspektívnom pohľade a čiastočnom reze absorpčný element podľa vynálezu, ktorý je spojený s palivovým elementom jadrového reaktora, obr. 2 je rozdelený na obr. 2A a 2B a znázorňuje v pozdĺžnom reze absorpčný element z obr. 1, a obr. 3 obmenené vyhotovenie jednej časti absorpčného elementu podľa obr. 1 a 2.

Príklady vyhotovenia vynálezu

Absorpčný element 2 podľa obr. 1 a 2 má spodný diel 3 v tvare dutého válca. Na tomto spodnom dielu 3 tvaru dutého valca je koaxiálne a s odstupom voči spodnému dielu 3 usporiadané pozdĺžne plášťové teleso 4, vyhotovené ako duté teleso. Tento spodný diel 3 je uložený v plášťovom telese 4 otočné okolo svojej pozdĺžnej osi a svojim nákružkom 5 smerujúcim von z plášťovej plochy spodného dielu 3 je pridržovaný v plášťovom telese 4 neposuvne v smere pozdĺžnej osi 4a plášťového telesa 4. Ďalej sú medzi spodným dielom 3 a plášťovým telesom 4 nad sebou a koaxiálne usporiadané krúžky 41 z látky silne absorbujúcej neutróny, ktoré sú pridržované vo vnútri na plášťovom telese 4.

Zatiaľ čo spodný diel 3 svojim spodným koncom vyčnieva zo spodného konca plášťového telesa 4, nachádza sa horný koniec spodného dielu 3 v blízkosti horného konca plášťového telesa 4 vo vnútri tohoto plášťového telesa 4.

Na tomto hornom konci nesie spodný diel 3 voľnobežku.

Táto voľnobežka je priradená vodiacemu kanálu 6 pre tyč 7, ktorý je upravený vo vnútri spodného dielu 3 a je koaxiálny so spodným dielom 3 a plášťovým telesom 4.

Voľnobežka zostavená z troch môžu napríklad byť rovnako veľké obr. 1 a 2 znázornené iba jedno telieska 8 sa nachádzajú svojim stále v jednej prierezovej rovine voľných teliesok 8, ktorými guľôčky, a z ktorých je na teliesko 8. Guľôčky tvoriaca stredom voči sebe navzájom spodného dielu 3.

Všetky tri telieska 8 majú vzhľadom k pozdĺžnej osi 4a plášťového telesa 4 od seba rovnaký uhlový odstup. Každé z týchto voľných teliesok 8 sa odvaľuje po odvaľovacej ploche 9 tvoriacej šikmú rovinu, ktorá je vždy usporiadaná na vnútornej strane spodného dielu 3 pri hornom konci plášťového telesa 4. Každá zo šikmých rovín je sklonená voči pozdĺžnej osi 4a plášťového telesa 4 pod rovnakým uhlom a v rovnakom priereze plášťového telesa pozdĺžnej osi 4a rovnaký.

je

Ďal ej odstup šikmých rovín od sa odstup medzi šikmými rov i nam i a pozdĺžnou osou

4a plášťového telesa 4 smere k hornému koncu plášťového telesa 4 pomaly zmenšuje, takže te1 i eska 8 sa mozu odvaľovať na šikmých rovinách v smere tej to pozdĺžnej os i 4a s odstupom k pozdĺžnej osi 4a plášťového telesa 4. ktorý sa taktiež v smere k hornému koncu plášťového telesa 4 trochu zmenšuje.

Každá šikmá rovina je na svojom konci privrátenom k spodnému koncu plášťového telesa 4 zakrytá krycím telesom 10, ktoré je upevnené na vnútornej strane spodného dielu 3.

Medzi krycím telesom 10 a príslušným telieskom 8 je predopnutá pružina 1 1 , vytvorená ako vinutá pružina, ktorej pozdĺžna os je rovnobežná s pozdĺžnou osou 4a plášťového telesa 4. Táto pružina 11 je namáhaná na tlak a opiera sa svojim jedným koncom o krycie teleso 10 a svojim druhým koncom o voľné telíesko 8.

Teplotný snímač zostavený z pozdĺžneho bimetalového telesa, ktoré je vytvorené z dvoch rúrok, ktoré sú koaxiálne voči sebe, voči plášťovému telesu 4, a preto aj spodnému dielu

3. Vnútorná rúrka ako druhé kovové teleso 13 má väčší súčiniteľ tepelnej rozťažnosti ako vonkajšia rúrka ako prvé kovové teleso 12. Vnútorná rúrka tvorí navyše súčasť vodiaceho kanála 6, určeného pre tyč 7. Zatiaľ čo obe rúrky sú na jednom konci k sebe pripevnené, je vonkajšia rúrka na druhom konci upevnená ku kryciemu telesu 10 na jeho strane privrátenej k dolnému koncu plášťového telesa 4. Druhý koniec vnútorné rúrky je opatrený vždy unášacím telesom 14 pre každé teliesko 8, ktoré voľne zasahuje nad odvaľovaciu plochu 9 a dosadá zozadu na príslušné teliesko 8 v polohe medzi horným koncom plášťového telesa 4 a týmto telieskom 8.

Ďalej je vnútorná rúrka opatrená pre každé teliesko 8 priechodným okienkom 15, ktoré predstavuje pozdĺžny otvor rozkladajúci sa v smere pozdĺžnej osi 4a plášťového telesa 4 a ktorým môže byť príslušné teliesko 8 vedené v tomto priechodnom okienku 15 silovo pritlačované k tyči 7. S výhodou je každé teliesko 8 vyhotovené zo zvlášť tvrdého napríklad zo zliatiny železa - chróm - molybdén, mater i álu, a môže mať povrch opatrený ryhovaním.

Na konci spodného dielu 3 je na hornom konci plášťového telesa 4 upravená objímka 16, ktorá je usporiadaná koaxiálne s plášťovým telesom 4, a preto aj so spodným dielom 3, a ktorá má podiel na vytvorení vodiaceho kanálu 6. Táto objímka 16 je opatrená troma lopatkami 17, ktoré majú voči pozdĺžnej osi od obj í mky voľne vedú objímku uhlový odstup.

Na seba rovnaký v spodnom dielu

3.

ďalej dosadá vinutá pružina 18, ktorá sa svoj im jedným koncom opiera o tieto tri lopatky 17 a svojim druhým koncom sa opiera o osadenie 19 na vnútornej ploche spodného dielu 3. Aspoň jedna z lopatiek je opatrená výstupkom ktorým voľne zasahuje do pozdĺžnej štrbiny vychádzajúc od okraja na konci spodného dielu

3.

Každá lopatka ďalej tvorí vzperu smeruj úcu k hornému koncu plášťového telesa 4. Vzpery 22 sú zakončené prstencom

23, koaxiálnym s plášťovým telesom 4, a voľne vloženým v hornom dielu 24.

Tento horný diel 24 je vložený v hornom konci plášťového telesa 4 a pomocou skrutiek je k plášťovému telesu 4 pevne pri skrutkovaný.

Zvonku na prstenci 23 je ďalej upravené aspoň jedno rebro

26, ktoré zasahuje do pozdĺžneho zárezu 26a vychádzajúceho z koncovej hrany horného dielu

24. vytvoreného ako duté te1 eso.

Časť spodného dielu vyčnievajúceho zo spodného konca plášťového telesa 4 zasahuje do horného dielu 30 palivového e 1ementu.

vytvoreného ako duté teleso, ktorý je pevne vložený v hornom konci schránky pozdĺžneho palivového elementu jadrového reaktora, kde je bajonetovým spojením 30a spojený zaskočení m so schránkou

31. V schránke 31 sú usporiadané v jednom rade navzájom rovnobežnej palivovej tyče, vyplnenej jadrovým palivom.

Horný diel 30 palivového elementu má dno opatrené pr i echody, napríklad pre kvapaliny, na jej vonkajšej strane je vytvorená prvá spojovacia polovica 32 rozoberáte 1 nej spojky (napr í k 1 ad bajonetovej spojky), ktorá je koaxiálna s pozdĺžnou osou 4a plášťového je otvorená smerom telesa 4. Táto prvá spojovacia polovica 32 k vodiacemu kanálu 6 v absorpčnom elemente

2.

Tyč 7 vedená vodiacim kanálom je na svojom konci, nachádzajúcom sa v prvej spojovacej polovici 32, opatrená druhou spojovacou polov i cou tejto rozoberateľnej spojky.

Prvá spojovacia polovica 32 je pripojená k druhej spojovacej polovici 33.

Na hornom dielu 30 palivového elementu sú upravené dva rad i á1 ne ko1 í ky

34, a to na vnútornej ploche tohoto horného dielu 30. Tieto radiálne kolíky 34 zasahujú vždy do obvodovej štrbiny 35, ktorá je ako tvarového styku upravená prídržný element na vytvorenie kolmo voči pozdĺžnej osi 4a dutom válci tvoriacom spodný diel absorpčného elementu 2. Miesto tejto obvodovej štrbiny 35 je možné uprav i ť aj obvodovú drážku zvonku na plášťovej ploche dutého válca tvoriaceho spodný diel 3. Prídržným elementom na vytvoren i e tvarového styku môže byť aj závora a západka, ktoré tvoria na dutom válci spodného dielu 3 radiálny výstupok, ktorý je v radiálnom smere dutého válca vratne posuvný.

Prí držným elementom na vytvorenie tvarového styku však môže byť aj radiálne prehĺbenie a radiálny priechod v dutom válci spodného dielu 3.

Plášťové teleso 4 je na svojom spodnom konci hrane opatrené aspoň jedným čapom, rovnobežným na koncovej s pozdĺžnym smerom plášťového telesa

4, a tvoriacim zaskakovac i e ústrojenstvo 36. ktoré na or i entác i u absorpčného elementu a palivového elementu zaveseného na tyči 7 v urč i tom natočení, zasahuje do drážky 37 rovnobežnej s pozdĺžnou osou

4a plášťového telesa

4, ktorá vychádza od okraja na hornom konci horného dielu

30.

Pri vložení do palivového elementu sa najskôr absorpčný e 1ement nasadí koaxiálne na horný diel 30 palivového elementu tak, že jeho spodný diel 3 na spodnom konci plášťového telesa 4 zasahuje do horného dielu 30. Pritom sú radiálne kolíky 34 vedené vždy pozdĺžnou štrbinou 38, vychádzajúce z koncovej hrany dutého telesa spodného dielu 3, k obvodovej štrbine 35.

Potom sa horným dielom 24 absorpčného elementu 2 prestrčí nástroj, pomocou ktorého sa objímka 16 presunie v smere k hornému dielu 30 palivového elementu 29 proti sile vinutej pružiny 18. Súčasne s nástrojom pôsobiacim na vzpery 22 objímka 16, a preto aj dutý válec spodného dielu 3, natočí okolo pozdĺžnej osi 4a plášťového telesa 4 do tej miery, dokiaľ rebrá 26 nebudú zasahovať do príslušných pozdĺžnych zárezov 26a v hornom dielu 24 absorpčného elementu 2. Po vybratí nástroja zaskočia rebrá 26 do pozdĺžnych zárezov 26a, takže spodný diel 3 je v tejto vopred stanovenej natočenej polohe zaskočený v plášťovom telese nachádzajú, ako bolo požadované, v dutom válci spodného dielu 3.

Potom sa konečne zasunie tyč a radiálne kolíky 34 sa v obvodovej štrbine 35 do vodiaceho kanálu a spojovacie polovice 32, 33 sa otáčaním tyče 7 okolo jej pozdĺžnej osi navzájom spoja. Potom sa palivový element 29, teraz zavesený na tyči 7, zo spodku smerom dohora zatiahne do jadra jadrového reaktora, zatiaľ čo absorpčný element 2 sa z jadra jadrového reaktora vysunie smerom dohora.

Keď chladiaci prostriedok, ktorý preteká palivovým elementom 29 a absorpčným elementom 2, dosiahol svoje prevádzkovej teploty, spôsobí bimetalové teleso zostavené z kovových telies 12. 13 cez telieska 8 silový styk medzi plášťovým telesom 4 absorpčného elementu 2 a tyčou 7, ktorý je reverzibilný čiže vratný, pretože tento silový styk sa po vypnutí jadrového reaktora a ochladenie chladiaceho prostriedku opäť zruší.

Ak sklame spojka medzi tyčou 7 a horným dielom 30, zostavená z dvoch spojovacích polovíc 32, 33, počas prevádzky jadrového reaktora, nemôže byť tyč 7 vytiahnutá von z vodiaceho kanálu 6 v smere k hornému dielu 24 absorpčného elementu 2 na hornom konci plášťového telesa 4. To znamená, že palivový element 29 nie je podopretý, lež zostáva zavesený pomocou radiálnych kolíkov 34 na absorpčnom elemente 2, ktorý je zavesený v dôsledku silového styku medzi absorpčným elementom 2 a tyčou 7 pomocou teliesok 8 na tyči 7.

Na vypnutie jadrového reaktora sa palivový element 29 opäť vysunie smerom dolu z jadra reaktora a súčasne sa absorpčný element 2 do jadra reaktora zasunie.

Po vychladnutí chladiaceho prostriedku sa opäť zruš í aj silový styk vytvorený pomocou teliesok 8, a to vždy pôsobením príslušného unášacieho telesa 14, takže tyč 7 môže byť po uvoľnení spojky s horným dielom 30 palivového elementu 29 z vodiaceho kanálu vytiahnutá hore. Potom je možné po sebe pomocou zvláštneho zdvíhacieho zariadenia vyzdv i hnúť j adra reaktora smerom hore najskôr absorpčný e 1ement potom palivový element 29.

Na obr. 3 je znázornené, že obvodová štrb i na dutom válci spodného dielu 3 na svojom konci pod pozdĺžnej osi 4a prechádza ostrým do pozdĺžnej štrbiny 38.

uhlom voči

Na druhom konci prechádza obvodová štrbina 35 do ďalšej pozdĺžnej štrbiny

40, usporiadanej medz i týmto jej druhým koncom a dolným koncom plášťového telesa

4. Týmto spôsobom je možné zaisti ť orientáciu pri natočení medzi horným dielom 30 palivového elementu 29 na jednej strane a spodným dielom 3 na druhej strane.

takže buď zaskakovacie ústrojenstvo 36.

zostavené z kolíkov a spodného okraja plášťového telesa 34.

alebo objímka 16 môžu odpadnúť.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Element jadrového reaktora, najmä absorpčný element (2). s pozdĺžnym plášťovým telesom (4), ktoré má horný a dolný koniec, a v ktorom je vytvorený vodiaci kanál (6) koaxiálny s plášťovým telesom (4) na voľné vedenie tyče (7), ktoré je na dolnom konci pozdĺžneho plášťového telesa (4) pripojí teľné k hornému dielu (30) palivového elementu (29), a so spodným dielom (3) usporiadaným na tomto dolnom konci plášťového telesa (4), predstavujúcim duté teleso koaxiálne s plášťovým telesom (4), a opatreným prídržným elementom pre horný diel (30) palivového elementu (29), vyznačujúci sa tým, že vodiacemu kanálu (6) je vo vnútri plášťového telesa (4) priradená voľnobežka, ktorá pôsobí proti vytiahnutiu tyče (7) z horného konca plášťového telesa (4) v pozdĺžnom smere tohoto plášťového telesa (4) silovým stykom medzi tyčou (7) a pozdĺžny plášťovým telesom (4), a že prídržný element na spodnom dielu (3) je spôsobilý tvarovým stykom zablokovať horný diel (30) palivového elementu (29) proti vytiahnutiu zo spodného dielu (3) v smere pozdĺžnej osi (4a) plášťového telesa (4) a spodného dielu (3).
2. Element jadrového reaktoru podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že prídržný element prislúcha do skupiny zahrňujúcej obvodovú štrbinu (35). ktorá je sklonená voči pozdĺžnej osi (4a) plášťového telesa (4), obvodovú drážku, ktorá je sklonená voči pozdĺžnej osi (4a) plášťového telesa (4), a radiálny výstupok.
3. Element jadrového reaktoru podľa nároku 1. vyznačujúci sa tým, že prídržný element je upravený zvonku alebo vo vnútri plášťovej plochy spodného dielu (3).
4.

Element jadrového reaktoru podľa nároku 1 , z n aposuvný v radiálnom smere.
5.

Element jadrového čujú že radiálny reaktoru podľa výstupok nároku 1 , že spodný diel (3) je vratne

2 n aje uložený v plášťovom telese (4) otočné okolo pozdĺžnej osi (4a) tohoto plášťového telesa (4).
6. Element jadrového reaktoru podľa nároku 1. vyznačujúci sa tým, že voľnobežke je priradené zariadenie s teplotným snímačom, umiestneným v plášťovom telese (4), ktoré reverzibilne zruší silový styk medzi plášťovým telesom (4) a tyčou (7), keď je teplota na teplotnom snímači nižšia ako vopred stanovená hodnota.
7.

Element jadrového reaktoru podľa nároku 1, vyznáčujú i sa m, že voľnobežka je zostavená z voľného telieska ( 8) na záber silovým stykom s tyčou (7), ktoré sa odvaľuje odvaľovacej ploche, usporiadanej vo vnútri plášťového telesa (4), s odstupom voči pozdĺžnej osi na (4a) plášťového telesa (4), ktoré sa v smere k hornému koncu plášťového telesa (4) postupne zmenšuje, a že je opatrené pružinou (11), ktorá sa svojim jedným koncom opiera o plášťové teleso (4) a svojim druhým koncom pôsobí na teliesko (8) pružnou silou smerujúcou k hornému koncu plášťového telesa ( 4) .
8. Element jadrového reaktoru podľa nároku 6 a 7, v y značujúci sa tým. že teplotný snímač je pozdĺžnym bimetalovým telesom, skladajúcim sa 2 prvého kovového telesa (12), ktoré je svojim jedným koncom upevnené na plášťovom telese (4) a svojim druhým koncom je upevnené na jednom konci druhého kovového telesa (13), a že druhé kovové teleso (13) má väčší súčiniteľ tepelnej rozťažnosti ako prvé kovové teleso (12), a na svojom druhom konci je opatrené unášacím telesom (14) na teliesko (8) v smere od horného konca plášťového telesa (4).
9. Element jadrového reaktoru podľa nároku 5, vyznačujúci sa tým, že spodný diel (3) je dutým válcom, ktorý je usporiadaný koaxiálne v (4) a neposuvne v smere pozdĺžnej (4), a že plášťové teleso (4) ústrojenstvom (36) na zaskočen palivového elementa (29).

pozdĺžnom plášťovom telese osi (4a) plášťového telesa je opatrené zaskakovacím i e na hornom dielu (30)
10. Element jadrového reaktoru podľa nároku 5, vyznačujúci sa tým, že spodný diel (3) je zaskoč i teľný vo vopred stanovenej polohe natočenia v plášťovom telese (4).
11. Element jadrového reaktoru podľa nároku 2, vyzná- čujúci sa tým, že obvodová štrbina (35), prípadne obvodová drážka svojom konci do v spodnom dielu pozdĺžnej štrbiny (3), prechádza na jednom (40), prípadne pozdĺžnej drážky, usporiadanej medzi týmto koncom obvodovej štrbiny (35), prípadne obvodovej drážky, a spodným koncom plášťového te1 esa (4).
12. Element jadrového reaktoru podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že vodiacim kanálom (6) je vedená tyč (7). ktorá je rozoberateľnou spojkou pripojená k hornému dielu (30) palivového elementu (29), a že horný diel (30) palivového elementu (29) je spojením s tvarovým stykom, na ktorom sa zúčastňuje prídržný element. zavesený na spodnom dielu (3).