SK279952B6 - Element jadrového reaktora, najmä absorpčný elemen - Google Patents

Description

Element jadrového reaktora je v pozdĺžnom plášťovom telese (4) vybavený koaxiálnym vodiacim kanálom (6) na voľné vedenie tyče (7) pripojiteľné k hornému dielu (30) palivového elementu (29). Na spodnom konci plášťového telesa (4) je spodný diel (3), ktorý' je prídržným elementom (33) pripojiteľný k hornému dielu (30) palivového elementu (29). Na zaistenie proti pádu je vodiacemu kanálu (6) priradená voľnobežka na tyč (7), pričom prídržný element (33) je spôsobilý zablokovať homý diel (30) proti vytiahnutiu zo spodného dielu (3) v smere pozdĺžnej osi (4a) plášťového telesa (4) a spodného dielu (3).

Oblasť techniky

Vynález sa týka elementu jadrového reaktora, najmä absorpčného elementu, s pozdĺžnym plášťovým telesom, ktoré má horný a dolný koniec, a v ktorom je vytvorený vodiaci kanál koaxiálny s plášťovým telesom na voľné vedenie tyče, ktorá je na dolnom konci pozdĺžneho plášťového telesa pripojiteľná k hornému dielu palivového elementu, a so spodným dielom usporiadaným na tomto dolnom konci plášťového telesa, predstavujúcim duté teleso koaxiálne s plášťovým telesom, a vybaveným prídržným elementom na horný diel palivového elementu.

Doterajší stav techniky

Taký element jadrového reaktora, vytvorený ako absorpčný element, je známy zo str. 50 publikácie Nuclear Engineering Intemational Special Publications, Fuel Review 1991”. V tomto absorpčnom elemente je jeho spodný diel pevne spojený s plášťovým telesom, a prídržný elementu je vytvorený ako pozdĺžna štrbina na uloženie radiálneho kolíku upraveného na hornom dieli palivového element a jadrového reaktora. Táto pozdĺžna štrbina je na koncovej hrane spodného dielu absorpčného elementu odvrátenej od plášťového telesa otvorená.

V jadrovom reaktore je tyč vedená vo vodiacom kanáli na svojom hornom konci zvisle zavesená, zatiaľ čo jej dolný koniec je spojený bajonetovým spojením s horným dielom palivového elementu jadrového reaktora, takže palivový element jadrového reaktora visí na tyči pod absorpčným elementom.

Týmto spôsobom sú síce absorpčný element a palivový element jadrového reaktora radiálnym kolíkom v pozdĺžnej štrbine spodného dielu absorpčného elementu navzájom proti sebe orientované v určitom natočení, ak zradí však spojenie v hornom dieli palivového elementu jadrového reaktora, môže buď palivový element samotný alebo spolu s absorpčným elementom v jadrovom reaktore spadnúť. V každom prípade tu existuje nebezpečie, že palivový element jadrového reaktora sa poškodí. Ak sa zrúti absorpčný element spolu s palivovým elementom, dostane sa absorpčný element nechtiac do svojej vypínacej polohy v jadre reaktora, čo vedie k poklesu výkonu jadrového reaktora. Ak však zostane absorpčný element, napríklad vzhľadom na trecí styk, mimo svoju vypínaciu polohu v jadrovom reaktore, nachádza sa v jadre reaktora namiesto zrúteného palivového elementu iba voda ako moderátorová substancia. To vedie k nežiaducemu zvý šeniu výkonu palivových tyčí, ktoré ešte ostali v jadre reaktora, K nežiaducemu zvýšeniu výkonu palivových tyčí môže dôjsť aj vtedy, keď absorpčný element pri normálnom zasunutí do jadra reaktora zostane napríklad v dôsledku trecieho styku visieť, zatiaľ čo palivový element jadrového reaktora pripojený k tyči - čo je vyhotovené samo o sebe - je z jadra reaktora vysunutý.

Úlohou vynálezu je preto zamedziť vzniku uvedených porúch.

Podstata vynálezu

Túto úlohu splňuje element jadrového reaktora, najmä absorpčný element, s pozdĺžnym plášťovým telesom, ktoré má horný a dolný koniec, a v ktorom je vytvorený vodiaci kanál koaxiálny s plášťovým telesom na voľné vedenie tyče, ktorá je na dolnom konci pozdĺžneho plášťového telesa pripojiteľná k hornému dielu palivového elementu, a so spodným dielom usporiadaným na tomto dolnom konci plášťového telesa, predstavujúcim duté teleso koaxiálne s plášťovým telesom, a vybaveným prídržným elementom na horný diel palivového elementu, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že vodiacemu kanálu je vnútri plášťového telesa priradená voľnobežka, ktorá pôsobí proti vytiahnutiu tyče z horného konca plášťového telesa v pozdĺžnom smere tohto plášťového telesa silovým stykom medzi tyčou a pozdĺžnym plášťovým telesom, a že prídržný element na spodnom dieli je spôsobilý tvarovým stykom zablokovať horný diel palivového elementu proti vytiahnutiu zo spodného dielu v smere pozdĺžnej osi plášťového telesa a spodného dielu.

Voľnobežka bráni tomu, aby element jadrového reaktora (absorpčný element) nemohol pozdĺž tyče voľne spadnúť do jadrového reaktora, pričom prídržný element tvorí na spodnom dieli absorpčného elementu s priradeným podobným prídržným elementom na palivovom elemente jadrového reaktora medzi elementom jadrového reaktora a palivovým elementom jadrového reaktora tvarový styk, takže palivový element visí prídavné na elemente jadrového reaktora čiže absorpčnom elemente a nemôže sa od neho uvoľniť.

Zamýšľané oddelenie elementu jadrového reaktora (absorpčného elementu) od palivového elementu je možné v princípe vykonať tak, že tvarový styk medzi elementom jadrového reaktora (absorpčným elementom) a palivovým elementom sa opäť zruší a potom sa môže element jadrového reaktora (absorpčný element) pozdĺž tyče od palivového elementu odtiahnuť.

Podľa ďalšieho výhodného vyhotovenia vynálezu, v ktorom je voľnobežke priradené zariadenie s teplotným snímačom umiestnené v plášťovom telese, ktoré silový styk medzi plášťovým telesom a tyčou zruší reverzibilne vtedy, keď je teplota na teplotnom snímači menšia ako vopred stanovená hodnota, existuje možnosť vo vypnutom, a preto chladnom reaktore, napríklad otáčaním tyče okolo jej pozdĺžnej osi, najskôr uvoľniť spojenie tyče s horným dielom palivového elementu jadrového reaktora a následne tyč z jadrového reaktora absorpčným elementom vytiahnuť. Potom je možné pomocou zdvíhacieho zariadenia najskôr zdvihnúť z jadrového reaktora absorpčný element a za ním aj palivový element.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej bližšie objasnený na príklade vyhotovenia podľa priložených výkresov, na ktorých obr. 1 znázorňuje v perspektívnom pohľade a čiastočnom reze absorpčný element podľa vynálezu, ktorý je spojený s palivovým elementom jadrového reaktora, obr. 2 je rozdelený na obr. 2A a 2B a znázorňuje v pozdĺžnom reze absorpčný element z obr. 1, a obr. 3 obmenené vyhotovenie jednej časti absorpčného elementu podľa obr. 1 a 2.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Absorpčný element 2 podľa obr. 1 a 2 má spodný diel 3 v tvare dutého valca. Na tomto spodnom dieli 3 tvaru dutého valca je koaxiálne a s odstupom k spodnému dielu 3 usporiadané pozdĺžne plášťové teleso 4, vyhotovené ako duté teleso. Tento spodný diel 3 je uložený v plášťovom telese 4 otočné okolo svojej pozdĺžnej osi a svojím nákružkom 5 smerujúcim von z plášťovej plochy spodného dielu 3 je pridržiavaný v plášťovom telese 4 neposuvne v smere pozdĺžnej osi 4a plášťového telesa 4. Ďalej sú medzi spodným dielom 3 a plášťovým telesom 4 nad sebou a koaxiálne usporiadané krúžky 41 z látky silne absorbujúcej neutróny, ktoré sú pridržiavané vnútri na plášťovom telese 4.

Zatiaľ čo spodný diel 3 svojím spodným koncom vyčnieva zo spodného konca plášťového telesa 4, nachádza sa horný koniec spodného dielu v blízkosti horného konca plášťového telesa 4 vnútri tohto plášťového telesa 4.

Na tomto hornom konci nesie spodný diel 3 voľnobežku. Táto voľnobežka je priradená vodiacemu kanálu 6 na tyč 7, ktorý je upravený vnútri spodného dielu 3 a je koaxiálny so spodným dielom 3 a plášťovým telesom 4.

Voľnobežka zostavená z troch voľných teliesok 8, ktorými môžu napríklad byť rovnako veľké guľôčky, a z ktorých je na obr. 1 a 2 znázornené iba jedno teliesko 8. Guľôčky tvoriace telieska 8 sa nachádzajú svojím stredom proti sebe navzájom stále v jednej prierezovej rovine spodného dielu 3.

Všetky tri telieska 8 majú vzhľadom na pozdĺžnu os 4 a plášťového telesa 4 od seba rovnaký uhlový odstup. Každé z týchto voľných teliesok 8 sa odvaľuje po odvaľovacej ploche 9 tvoriacej šikmú rovinu, ktorá je vždy usporiadaná na vnútornej strane spodného dielu 3 pri hornom konci plášťového telesa 4. Každá zo šikmých rovín je sklonená na pozdĺžnu os 4a plášťového telesa 4 pod rovnakým uhlom a v rovnakom priereze plášťového telesa 4 je odstup šikmých rovín od pozdĺžnej osi 4a rovnaký. Ďalej sa odstup medzi šikmými rovinami a pozdĺžnou osou 4a plášťového telesa 4 v smere k hornému koncu plášťového telesa 4 pomaly zmenšuje, takže telieska 8 sa môžu odvaľovať na šikmých rovinách v smere tejto pozdĺžnej osi 4a s odstupom k pozdĺžnej osi 4a plášťového telesa 4, ktorý sa taktiež v smere k hornému koncu plášťového telesa 4 trochu zmenšuje.

Každá šikmá rovina je na svojom konci privrátenom k spodnému koncu plášťového telesa 4 zakrytá krycím telesom 10, ktoré je upevnené na vnútornej strane spodného dielu 3. Medzi krycím telesom 10 a príslušným telieskom 8 je predopnutá pružina 11, vytvorená ako vinutá pružina, ktorej pozdĺžna os je rovnobežná s pozdĺžnou osou 4a plášťového telesa 4. Táto pružina 11 je namáhaná na tlak a opiera sa svojím jedným koncom o krycie teleso 10 a svojím druhým koncom o voľné teliesko 8.

Teplotný snímač zostavený z pozdĺžneho bimetalového telesa, ktoré je vytvorené z dvoch rúrok, ktoré sú koaxiálne voči sebe, voči plášťovému telesu 4, a preto aj spodnému dielu 3. Vnútorná rúrka ako druhé kovové teleso 13 má väčší súčiniteľ tepelnej rozťažnosti ako vonkajšia rúrka ako prvé kovové teleso 12. Vnútorná rúrka tvorí navyše súčasť vodiaceho kanála 6, určeného na tyč 7. Zatiaľ čo obe rúrky sú na jednom konci k sebe pripevnené, je vonkajšia rúrka na druhom konci upevnená ku kryciemu telesu 10 na jeho strane privrátenej k dolnému koncu plášťového telesa 4. Druhý koniec vnútornej rúrky je opatrený vždy unášacim telesom 14 pre každé teliesko 8, ktoré voľne zasahuje nad odvaľovaciu plochu 9 a dosadá zozadu na príslušné teliesko 8 v polohe medzi horným koncom plášťového telesa 4 a týmto telieskom 8.

Ďalej je vnútorná rúrka vybavená pre každé teliesko 8 priechodným okienkom 15, ktoré predstavuje pozdĺžny otvor rozkladajúci sa v smere pozdĺžnej osi 4a plášťového telesa 4 a ktorým môže byť príslušné teliesko 8 vedené v tomto priechodnom okienku 15 silovo pritlačované k tyči

7. Výhodne je každé teliesko 8 vyhotovené zo zvlášť tvrdého materiálu, napríklad zo zliatiny železo - chróm - molybdén, a môže mať povrch vybavený ryhovaním.

Na konci spodného dielu 3 je na hornom konci plášťového telesa 4 upravená objímka 16, ktorá je usporiadaná koaxiálne s plášťovým telesom 4, a preto aj so spodným dielom 3, a ktorá má podiel na vytvorení vodiaceho kanálu

6. Táto objímka 16 je vybavená troma lopatkami 17, ktoré majú voči pozdĺžnej osi objímky 16 od seba rovnaký uhlový' odstup. Tieto lopatky 17 voľne vedú objímku 16 v spodnom dieli 3. Na tieto lopatky 17 ďalej dosadá vinutá pružina 18, ktorá sa svojím jedným koncom opiera o tieto tri lopatky 17 a svojím druhým koncom sa opiera o osadenie 19 na vnútornej ploche spodného dielu 3. Aspoň jedna z lopatiek 17 je vybavená výstupkom 20, ktorým voľne zasahuje do pozdĺžnej štrbiny 21 vychádzajúc od okraja na konci spodného dielu 3.

Každá lopatka 17 ďalej tvorí vzperu 22 smerujúcu k hornému koncu plášťového telesa 4. Vzpery 22 sú zakončené prstencom 23, koaxiálnym s plášťovým telesom 4, a voľne vloženým v hornom dieli 24. Tento horný diel 24 je vložený v hornom konci plášťového telesa 4 a pomocou skrutiek 25 je k plášťovému telesu 4 pevne priskrutkovaný.

Zvonku na prstenci 23 je ďalej upravené aspoň jedno rebro 26, ktoré zasahuje do pozdĺžneho zárezu 26a vychádzajúceho z koncovej hrany horného dielu 24, vytvoreného ako duté teleso.

Časť spodného dielu 3 vyčnievajúceho zo spodného konca plášťového telesa 4 zasahuje do horného dielu 30 palivového elementu, vytvoreného ako duté teleso, ktorý je pevne vložený v hornom konci schránky 31 pozdĺžneho palivového elementu jadrového reaktora, kde je bajonetovým spojením 30a spojený zaskočením so schránkou 31. V schránke 31 sú usporiadané v jednom rade navzájom rovnobežnej palivovej tyče, vyplnenej jadrovým palivom.

Horný diel 30 palivového elementu má dno vybavené priechodmi, napríklad na kvapaliny, na jej vonkajšej strane je vytvorená prvá spojovacia polovica 32 rozoberateľnej spojky (napríklad bajonetovej spojky), ktorá je koaxiálna s pozdĺžnou osou 4a plášťového telesa 4. Táto prvá spojovacia polovica 32 je otvorená smerom k vodiacemu kanálu 6 v absorpčnom elemente 2. Tyč 7 vedená vodiacim kanálom 6 je na svojom konci, nachádzajúcom sa v prvej spojovacej polovici 32, opatrená druhou spojovacou polovicou 33 tejto rozoberateľnej spojky. Prvá spojovacia polovica 32 je pripojená k druhej spojovacej polovici 33.

Na hornom dieli 30 palivového elementu sú upravené dva radiálne kolíky 34, a to na vnútornej ploche tohto horného dielu 30. Tieto radiálne kolíky 34 zasahujú vždy do obvodovej štrbiny 35, ktorá je ako prídržný element na vytvorenie tvarového styku upravená kolmo na pozdĺžnu os 4a plášťového telesa 4 šikmo v dutom valci tvoriacom spodný diel 3 absorpčného elementu 2. Miesto tejto odvodovej štrbiny 35 je možné upraviť aj obvodovú drážku zvonku na plášťovej ploche dutého valca tvoriaceho spodný diel 3. Prídržným elementom na vytvorenie tvarového styku môže byť aj závora a západka, ktoré tvoria na dutom valci spodného dielu 3 radiálny výstupok, ktorý je v radiálnom smere dutého valca vratne posuvný. Prídržným elementom na vytvorenie tvarového styku však môže byť aj radiálne prehĺbenie a radiálny priechod v dutom valci spodného dielu 3.

Plášťové teleso 4 je na svojom spodnom konci na koncovej hrane vybavené aspoň jedným čapom, rovnobežným s pozdĺžnym smerom plášťového telesa 4, a tvoriacim zaskakovacie ústrojenstvo 36, ktoré na orientáciu absorpčného elementu 2 a palivového elementu 29 zaveseného na tyči 7 v určitom natočení, zasahuje do drážky 37 rovnobežnej s pozdĺžnou osou 4a plášťového telesa 4, ktorá vychádza od okraja na hornom konci horného dielu 30.

SK 279952 Β6

Pri vložení do palivového elementu 29 sa najskôr absorpčný element 2 nasadí koaxiálne na horný diel 30 palivového elementu 29 tak, že jeho spodný diel 3 na spodnom konci plášťového telesa 4 zasahuje do horného dielu 30. Pritom sú radiálne kolíky 34 vedené vždy pozdĺžnou štrbinou 38, vychádzajúce z koncovej hrany dutého telesa spodného dielu 3, k obvodovej štrbine 35.

Potom sa homým dielom 24 absorpčného elementu 2 prestrčí nástroj, pomocou ktorého sa objímka 16 presunie v smere k hornému dielu 30 palivového elementu 29 proti sile vinutej pružiny 18. Súčasne s nástrojom pôsobiacim na vzpery 22 objímka 16, a preto aj dutý valec spodného dielu

3, natočí okolo pozdĺžnej osi 4a plášťového telesa 4 do tej miery, dokiaľ rebrá 26 nebudú zasahovať do príslušných pozdĺžnych zárezov 26a, takže spodný diel 3 je v tejto vopred stanovenej natočenej polohe zaskočený v plášťovom telese 4 a radiálne kolíky 34 sa nachádzajú, ako bolo požadované, v obvodovej štrbine 35 v dutom valci spodného dielu 3.

Potom sa konečne zasunie tyč 7 do vodiaceho kanálu 6 a spojovacie polovice 32, 33 sa otáčaním tyče 7 okolo jej pozdĺžnej osi navzájom spoja. Potom sa palivový element 29, teraz zavesený na tyči 7, zo spodku smerom dohora zatiahne do jadra jadrového reaktora, zatiaľ čo absorpčný element 2 sa z jadra jadrového reaktora vysunie smerom dohora.

Keď chladiaci prostriedok, ktorý preteká palivovým elementom 29 a absorpčným elementom 2, dosiahne svoju prevádzkovú teplotu spôsobí bimetalové teleso zostavené z kovových telies 12, 13 cez telieska 8 silový styk medzi plášťovým telesom 4 absorpčného elementu 2 a tyčou 7, ktorý je reverzibilný čiže vratný, pretože tento silový styk sa po vypnutí jadrového reaktora a ochladení chladiaceho prostriedku opäť zruší.

Ak sklame spojka medzi tyčou 7 a homým dielom 30, zostavená z dvoch spojovacích polovíc 32, 33, počas prevádzky jadrového reaktora, nemôže byť tyč 7 vytiahnutá von z vodiaceho kanálu 6 v smere k hornému dielu 24 absorpčného elementu 2 na hornom konci plášťového telesa

4. To znamená, že palivový element 29 nie je podopretý, lež zostáva zavesený pomocou radiálnych kolíkov 34 na absorpčnom elemente 2, ktorý je zavesený v dôsledku silového styku medzi absorpčným elementom 2 a tyčou 7 pomocou teliesok 8 na tyči 7.

Na vypnutie jadrového reaktora sa palivový element 29 opäť vysunie smerom dolu z jadra reaktora a súčasne sa absorpčný element 2 do jadra reaktora zasunie.

Po vychladnutí chladiaceho prostriedku sa opäť zruší aj silový styk vytvorený pomocou teliesok 8, a to vždy pôsobením príslušného unášacieho telesa 14, takže tyč 7 môže byť po uvoľnení spojky s homým dielom 30 palivového elementu 29 z vodiaceho kanálu 6 vytiahnutá hore. Potom je možné po sebe pomocou zvláštneho zdvíhacieho zariadenia vyzdvihnúť z jadra reaktora smerom hore najskôr absorpčný element 2 a potom palivový element 29.

Na obr. 3 je znázornené, že obvodová štrbina 35 v dutom valci spodného dielu 3 na svojom konci pod ostrým uhlom voči pozdĺžnej osi 4a prechádza do pozdĺžnej štrbiny 38. Na druhom konci prechádza obvodová štrbina 35 do ďalšej pozdĺžnej štrbiny 40, usporiadanej medzi týmto jej druhým koncom a dolným koncom plášťového telesa 4. Týmto spôsobom je možné zaistiť orientáciu pri natočení medzi homým dielom 30 palivového elementu 29 na jednej strane a spodným dielom 3 na druhej strane, takže buď zaskakovacie ústrojenstvo 36, zostavené z kolíkov a spodného okraja plášťového telesa 34, alebo objímka 16 môžu odpadnúť.

Claims (12)

1. Element jadrového reaktora, najmä absorpčný element (2), s pozdĺžnym plášťovým telesom (4), ktoré má horný a dolný koniec, a v ktorom je vytvorený vodiaci kanál (6) koaxiálny s plášťovým telesom (4) na voľné vedenie tyče (7), ktoré je na dolnom konci pozdĺžneho plášťového telesa (4) pripoj iteľné k hornému dielu (30) palivového elementu (29), a so spodným dielom (3) usporiadaným na tomto dolnom konci plášťového telesa (4), predstavujúcim duté teleso koaxiálne s plášťovým telesom (4), a vybaveným prídržným elementom na horný diel (30) palivového elementu (29), vyznačujúci sa tým, že vodiacemu kanálu (6) je vnútri plášťového telesa (4) priradená voľnobežka, ktorá pôsobí proti vytiahnutiu tyče 7) z horného konca plášťového telesa (4) v pozdĺžnom smere tohto plášťového telesa (4) silovým stykom medzi tyčou (7) a pozdĺžnym plášťovým telesom (4), a že prídržný element na spodnom dieli (3) je spôsobilý tvarovým stykom zablokovať horný diel (30) palivového elementu (29) proti vytiahnutiu zo spodného dielu (3) v smere pozdĺžnej osi (4a) plášťového telesa (4) a spodného dielu (3).

2. Element jadrového reaktora podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že prídržný element prislúcha do skupiny zahrnujúcej:

- obvodovú štrbinu (35), ktorá je sklonená k pozdĺžnej osi (4a) plášťového telesa (4),

- obvodovú drážku, ktorá je sklonená k pozdĺžnej osi (4a) plášťového telesa (4), a

- radiálny výstupok.

3. Element jadrového reaktora podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že prídržný element je upravený zvonku alebo vnútri plášťovej plochy spodného dielu (3).

4. Element jadrového reaktora podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že radiálny výstupok je vratne posuvný v radiálnom smere.

5. Element jadrového reaktoru podľa nároku 1, vy značujúci sa tým, že spodný diel (3) je uložený v plášťovom telese (4) otočné okolo pozdĺžnej osi (4a) tohto plášťového telesa (4).

6. Element jadrového reaktora podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že voľnobežke je priradené zariadenie s teplotným snímačom, umiestneným v plášťovom telese (4), na reverzibilné zrušenie silového styku medzi plášťovým telesom (4) a tyčou (7), keď je teplota na teplotnom snímači nižšia ako vopred stanovená hodnota.

7. Element jadrového reaktora podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že voľnobežka je zostavená z voľného telieska (8) na záber silovým stykom s tyčou (7), ktoré sa odvaľuje na odvaľovacej ploche, usporiadanej vnútri plášťového telesa (4), ktoré sa v smere k hornému koncu plášťového telesa (4) postupne zmenšuje, a že je vybavené pružinou (11), ktorá sa svojím jedným koncom opiera o plášťové teleso (4) a svojím druhým koncom pôsobí na teliesko (8) pružnou silou smerujúcou k hornému koncu plášťového telesa (4).

8. Element jadrového reaktora podľa nároku 6 a 7, vyznačujúci sa tým, že teplotný snímač je pozdĺžnym bimetalovým telesom skladajúcim sa z prvého kovového telesa (12), ktoré je svojím jedným koncom upevnené na plášťovom telese (4) a svojím druhým koncom je upevnené na jednom konci druhého kovového telesa (13), a že druhé kovové teleso (13) má väčší súčiniteľ tepelnej rozťažnosti ako prvé kovové teleso (12), a na svojom druhom konci je vybavené unášacim telesom (14) na teliesko (8) v smere od horného konca plášťového telesa (4).

9. Element jadrového reaktora podľa nároku 5, vyzná í u j ú c i sa tým, že spodný diel (3) je dutým valcom, ktorý je usporiadaný koaxiálne v pozdĺžnom plášťovom telese (4) a neposuvne v smere pozdĺžnej osi (4a) plášťového telesa (4), a že plášťové teleso (4) je vybavené zaskakovacím ústrojenstvom (36) na zaskočenie na hornom dieli (30) palivového elementu (29).

10. Element jadrového reaktora podľa nároku 5, vyzná č u j ú t i sa tým, že spodný diel (3) je zaskočiteľný vo vopred stanovenej polohe natočenia v plášťovom telese (4).

11. Element jadrového reaktoru podľa nároku 2, vyzná í u j ú t i sa tým, že obvodová štrbina (35), prípadne obvodová drážka v spodnom dieli (3), prechádza na jednom svojom konci do pozdĺžnej štrbiny (40), pripadne pozdĺžnej drážky, usporiadanej medzi týmto koncom obvodovej štrbiny (35), prípadne obvodovej drážky, a spodným koncom plášťového telesa (4).

12. Element jadrového reaktoru podľa nároku 1, v y značujúci sa tým, že vodiacim kanálom (6) je vedená tyč (7), ktorá je rozoberateľnou spojkou pripojená k hornému dielu (30) palivového elementu (29), a že horný diel (30) palivového elementu (29) je spojením s tvarovým stykom, na ktorom sa zúčastňuje prídržný element zavesený na spodnom dieli (3).

4 výkresy

1/4 obr. 1

SK 279952 Β6

2/4

3/Á

SK 279952 Β6