SK17942001A3 - Absorpčný výrobok so zlepšeným zabezpečením proti presakovaniu - Google Patents

Description

Tento vynález sa týka absorpčného výrobku, ako je hygienická vložka, slipová vložka alebo inkontinenčná ochrana, ktorý je určený na to, aby sa nosil v oblasti rozkroku nositeľky vo vnútri slipov alebo nohavičiek, pričom uvedený výrobok má vo všeobecnosti podlhovastý tvar s dvoma dlhými stranami, dvoma krátkymi stranami, dvoma koncovými časťami a centrálnou časťou umiestnenou medzi koncovými časťami, s obalovou vrstvou priepustnou pre kvapalinu alebo vrchnou vrstvou, ktorá je určená na to, aby pri použití bola v blízkosti tela nositeľky, s obalovou vrstvou nepriepustnou pre kvapalinu alebo základovou vrstvou, ktorá je určená na to, aby pri použití bola vzdialená od tela nositeľky, a medzi uvedenými vrstvami, v smere od obalovej vrstvy priepustnej pre kvapalinu k obalovej vrstve nepriepustnej pre kvapalinu, s drenážnou vrstvou a s prvkom tvoriacim vyvýšeninu na tej strane výrobku, ktorá pri použití leží v blízkosti tela nositeľky.

Doterajší stav techniky

Bežné absorpčné výrobky vyššie uvedeného druhu sú obvykle ploché. Keďže spodná časť brucha nositeľky nie je plochá, m'ôžu sa. v dôsledku toho vyskytnúť problémy pri zakladaní a nosení takýchto výrobkov. V takýchto prípadoch nie je kontakt medzi výrobkom a telom nositeľky najlepší a ak sú medzi výrobkom a telom nositeľky medzery, potom je vážne riziko, že telesná tekutina bude unikať pozdĺž dlhých bočných okrajov výrobku. Takýto únik je obzvlášť nežiaduci, pretože môže veľmi ľahko dôjsť k ušpineniu odevu nositeľky. Osobitným problémom v tomto ohľade je únik zo zadnej časti, ku ktorému bežne dochádza, keď si nositeľka ľahne, napríklad v noci.

So zámerom riešiť tento problém sa navrhli absorpčné výrobky s vytvarovanou vyvýšeninou. Absorpčné výrobky, ktoré majú vyvýšeninu, sú opísané okrem iných v EP-A-0 419 434. Účelom absorpčného výrobku s vytvarovanou vyvýšeninou je dosiahnuť pri použití kontakt s genitáliami nositeľky. Vylúčené telesné tekutiny sa môžu zachytiť okamžite po opustení tela nositeľky a absorbujú sa okamžite výrobkom bez toho, aby pretiekli po jeho povrchu a cez dlhé okraje výrobku.

Iným nedostatkom plochých výrobkov je, že výrobok je počas použitia ovplyvňovaný silami vyvolanými napríklad stehnami nositeľky, ktorými sa výrobok pokrčí, a/alebo spôsobia, že sa dlhé okraje výrobku preložia cez jeho povrch priepustný pre kvapalinu. Pokrčený povrch a/alebo dovnútra preložené dlhé okraje výrobku významne zmenšia povrch, priepustný pre kvapalinu, a to v mnohých prípadoch na takú veľkosť, ktorá je nedostatočná na zachytenie celého množstva tekutiny vylúčeného nositeľkou v určitom čase, pričom môže dôjsť k úniku tekutiny.

Obvyklým spôsobom vytvorenia vyvýšeniny je jednoducho umiestnenie veľkého množstva absorpčného materiálu v absorpčnej výplni v ploche, kde sa vyvýšenina požaduje, čím z tohto prebytočného materiálu vznikne vyvýšenina. Vyvýšeniny sa najčastejšie vytvárajú z absorpčného materiálu označovaného ako buničina z celulózovej drte, inými slovami rozvláknená celulóza napríklad z termomechanickej celulózy, chemotermomechanickej celulózy alebo z chemickej sulfitovej celulózy alebo sulfátovej celulózy. Takýto materiál však nie je v mokrom stave stabilný, v dôsledku čoho vyvýšenina tvorená takýmto materiálom sa v mokrom stave zdeformuje a stratí svoj tvar. Na to, aby sa získala vyvýšenina tvorená, buničinou z celulózovej drte, ktorá má počas použitia dostatočnú výšku, je potrebné pri výrobe vyvýšeniny použiť tak veľa buničiny z celulózovej drte, že to vedie k tomu, že vyvýšeninu nositeľka pociťuje ako nepohodlnú. Iný problém, ktorý sa vyskytuje pri výrobku skonštruovanom v zhode s vyššie uvedeným opisom je, že riadenie kapacity disperzie tekutiny vo výrobku v smere osi z sa stráca, pretože výrobok stráca v mokrom stave svoj tvar. Je tiež známe, že sa dá vyrobiť výrobok, ktorý má vyvýšeninu obrátenú k nositeľke, umiestnením formovacieho alebo tvarovacieho prvku na vrchol absorpčného jadra. Nedostatkom tohto prístupu je, že vyvýšenina spôsobí obmedzenie prenosu tekutiny nadol do výrobku, pretože tvarovací prvok sa musí nasýtiť tekutinou predtým, než prepustí tekutinu do nižšie uloženého absorpčného jadra, pričom uvedené jadro má pre kvapalinu silný sací a absorbujúci účinok a tiež kvapalinu zadržujúci absorpčný účinok. Predchádzajúce patentové dokumenty tiež navrhovali použitie pórovitých materiálov na vytvorenie vyvýšeniny. Problém s použitím pórovitých materiálov vo vyvýšenine spočíva v ťažkostiach v získaní pórovitej štruktúry, ktorá má dostatočne otvorené póry na to, aby sa dosiahol účinný prístup kvapaliny do štruktúry, a pritom materiál musí mať veľkú schopnosť zadržať kvapalinu vo svojej štruktúre bez toho, aby sa z neho kvapalina vytlačila pri zaťažení nositeľkou, napríklad keď si nositeľka sadne. Vyvýšenina na vrchnej strane výrobku sa môže tiež vytvoriť na plochom výrobku tvarovacím prvkom, ktorý sa vyformuje do konvexného tvaru voči nositeľke, keď sa strany výrobku v oblasti rozkroku stlačia stehnami nositeľky. Nevýhodou tohto riešenia je, že tvarovací prvok sa vracia do svojho pôvodného plochého stavu okamžite po tom, čo nositeľka prestane pôsobiť na strany výrobku tlakom, napr. keď stojí s rozkročenými nohami alebo sedí v „lotosovej polohe“, a tiež preto, že je obtiažne vytvoriť tvar, ktorý odpovedá v zásade tvaru tela nositeľky iba ohybovou deformáciou.

Absorpčný výrobok tohto druhu, ktorý je opísaný v úvode, je známy z EP-A1-0 768 072. V tomto prípade však prvok vytvárajúci vyvýšeninu predstavuje aj prvok, ktorá má absorbovať a zadržiavať vylúčenú tekutinu a obsahuje tiež stlačiteľný a pružný materiál odolný voči vlhkosti.

Predmetom tohto vynálezu je absorpčný výrobok vyššie uvedeného druhu, ktorý má tvar dobre odpovedajúci tvaru tela nositeľky, zabezpečuje, že riziko úniku tekutiny je nepatrné, a umožňuje vyrobiť prvok tvoriaci vyvýšeninu z absorbujúceho materiálu, ktorý nie je stabilný za mokra, a aj z neabsorbujúceho materiálu.

Podstata vynálezu

Tento zámer sa dosiahne v súlade s týmto vynálezom pomocou výrobku toho druhu, ktorý je opísaný v úvode, ktorý je charakteristický absorpčnou vrstvou umiestnenou medzi drenážnou vrstvou a prvkom tvoriacim vyvýšeninu, pričom absorpčná vrstva má menšie kapiláry než drenážna vrstva a tá časť prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorá leží oproti absorpčnej vrstve.

Drenážna vrstva, ktorá má nižšiu intenzitu a tým aj väčšie kapiláry než pod ňou ležiaca absorpčná vrstva, je umiestnená na absorpčnej vrstve, čím prispieva k rýchlemu prenikaniu kvapaliny v smere z nadol do absorpčnej vrstvy, inými slovami získa sa gradient vo veľkosti kapilár s veľkými kapilárami v drenážnej vrtsve a menšími kapilárami v absorpčnej vrstve, čo znamená, že absorpčná vrstva bude odoberať/odťahovať kvapalinu z drenážnej vrstvy. V dôsledku rozdielu vo veľkosti kapilár medzi materiálom absorpčnej vrstvy a materiálom prvku tvoriaceho vyvýšeninu (absorpčná vrstva má menšie kapiláry než prvok tvoriaci vyvýšeninu) nedochádza k samovoľnej disperzii kvapaliny do nižšie ležiaceho prvku tvoriaceho vyvýšeninu, pretože kapilárne sily pôsobia v opačnom smere, t.j. absorpčná vrstva odoberá akúkoľvek kvapalinu nachádzajúcu sa v prvku tvoriacom vyvýšeninu. To znamená, že prvok tvoriaci vyvýšeninu nemusí nevyhnutne obsahovať materiál, ktorý zachováva svoj tvar v mokrom stave, pretože tento prvok nebude zaťažený veľkými množstvami kvapaliny. Takáto konštrukcia výrobku umožňuje použiť na prvky tvoriace vyvýšeninu široký výber hydrofóbnych materiálov, hydrofilných materiálov a ich zmesí.

Absorpčná vrstva bude výhodne presahovať za obrysovú líniu prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ale vo vnútri obrysovej línie drenážnej vrstvy. Drenážna vrstva je umiestnená na absorpčnej vrstve, pretože sa požaduje rýchle preniknutie kvapaliny do vyvýšeniny, pričom povrch, ktorý pri použití leží v blízkosti nositeľky, bude suchší a príjemnejší než by bol v iných prípadoch, a tiež sa tak získa mäkšia a príjemnejšia vyvýšenina. Výhoda získaná tým, že povrch absorpčnej vrstvy bude väčší než povrch prvku tvoriaceho vyvýšeninu, je v tom, že touto vrstvou sa môže zakryť prvok tvoriaci vyvýšeninu a spolu s ním vytvoriť na vrchnej strane výrobku vyvýšeninu, a zároveň vytvoriť okolo základne vyvýšeniny plochu absorbenta prijímajúcu tekutinu na vysporiadanie sa s tekutinou, ktorá preniká príliš rýchlo na to, aby sa absorbovala vo vrchole vyvýšeniny, ale tečie nadol k základni vyvýšeniny. Takto sa vytvorí okolo vyvýšeniny bezpečnostná zóna.

Podľa jedného zvlášť výhodného praktického uskutočnenia vynálezu má vyvýšenina podlhovastý tvar a zužuje sa smerom ku koncovým častiam výrobku a pri pohľade od jednej krátkej strany výrobku bude mať výhodne trojuholníkový prierez, ktorý má väčšiu šírku pri základni než pri vrchole, výhodne s dĺžkou medzi 20 mm a 140 mm a výškou medzi 5-20 mm. Zistilo sa, že takéto praktické uskutočnenie dodáva výrobku dobré vlastnosti z hľadiska pohodlia; výrobok má na ohmat menšiu hrúbku, prináša menej nepohodlia a vizuálne je vnímaný ako menší a pohodlnejší na nosenie. Vyvýšenina bude výhodne mať v zásade trojuholníkový prierez, inými slovami z pohľadu od jednej krátkej strany absorpčného výrobku bude mať vyvýšenina väčšiu šírku pri jeho základni než pri jeho vrchole, kde vrchol smeruje k strane s obalovou vrstvou prijímajúcou kvapalinu a základňa smeruje k zadnej časti výrobku. Jednou výhodou, ktorú poskytuje vyvýšenina s prierezom opísaným vyššie, je to, že sa dosiahlo dobré prispôsobenie telu, kde vrchol vyvýšeniny môže prísť do styku s telom medzi lábiami bez nepohodlia. Prvok tvoriaci vyvýšeninu je výhodne tvorený pružným materiálom, ktorý nemusí byť nevyhnutne absorbentom.

Podľa prvého praktického uskutočnenia je prvok tvoriaci vyvýšeninu tvorený neabsorbujúcim materiálom.

' l

Podľa iného praktického uskutočnenia je prvok tvoriaci vyvýšeninu tvorený absorbujúcim materiálom.

Podľa ešte ďalšieho praktického uskutočnenia je vyvýšenina umiestnený v zásade v centrálnej časti výrobku.

Podľa výhodného praktického uskutočnenia vynálezu prvok tvoriaci vyvýšeninu zasahuje aj na veľké plochy koncových častí výrobku, pričom uvedené koncové časti sú pri použití výrobku prehnuté dozadu, čím sa dosiahne odpovedajúca pozdĺžne pretiahnutá vyvýšenina, ktorá vyčnieva z roviny výrobku na tej strane výrobku, ktorá má pri použití ležať v blízkosti nositeľky.

Podľa iného praktického uskutočnenia nezasahuje vyvýšenina do oblasti predných koncových častí výrobku, takže výrobok bude lepšie sledovať zakrivenie tela nositeľky. Predpokladá sa, že sa tento výrobok prehne tak, že vyvýšenina sa bude dotýkať rozkroku nositeľky a bude pokračovať dozadu medzi polovice zadku tak, že to prispieva k účinnému upevneniu, predovšetkým keď si nositeľka ľahne, napríklad k spánku.

Podľa ďalšieho praktického uskutočnenia vynálezu má absorpčná vrstva f r a drenážna vrstva pozdĺžne prebiehajúci zárez v smere pozdĺžnej stredovej osi výrobku tak, že pod ním ležiaci prvok tvoriaci vyvýšeninu bude vyčnievať nahor cez absorpčnú vrstvu. Pretože prvok tvoriaci vyvýšeninu bude počas použitia prichádzať do styku s vlhkosťou, je prospešné, aby aspoň časť prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorá leží oproti vyššie ležiacej absorpčnej vrstve, t. j. povrchové plochy materiálu tvoriaceho vyvýšeninu, bola tvorená materiálom s väčšími kapilárami než má materiál absorpčnej vrstvy, a výhodne si do istej miery zachovávala svoj tvar v suchom aj v mokrom stave, a aby tá časť prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorá vyčnieva cez zárez v absorpčnej vrstve a v drenážnej vrstve, mala tiež väčšie kapiláry než drenážne vrstva. Týmto sa získa akvizičná plocha, ktorá má štruktúru zloženú zo zvlášť veľkých kapilár v oblasti zárezu nahor na vyvýšeninu. Ohraničujúca absorpčná vrstva potom odvodňuje akvizičnú plochu a disperguje kvapalinu ďalej do absorpčnej vrstvy. Toto praktické uskutočnenie je zvlášť priaznivé v tých prípadoch, keď sa v krátkom čase vylúči veľký objem tekútiny.

Pozdĺžny zárez v absorpčnej vrstve a v drenážnej vrstve tiež umožňuje, aby sa materiál ľahšie vyformoval okolo prvku tvoriaceho vyvýšeninu, čím sa umožní ľahšie získať zaostrenejší vrchol vyvýšeniny.

Podľa ešte ďalšieho praktického uskutočnenia vynálezu má absorpčná vrstva a drenážna vrstva pozdĺžny zárez v súlade s predchádzajúcim opisom, pričom koncové časti zárezu sa spojili s ďalším zárezom, ktorý zviera so zdanlivým predĺžením pozdĺžneho zárezu uhol γ odpovedajúci veľkosti 10°90°.

V jednom variante vyššie uvedených praktických uskutočnení, ktoré zahŕňajú pozdĺžny zárez v absorpčnom telese a v drenážnej vrstve, sa hustota prvku tvoriaceho vyvýšeninu postupne zvyšuje smerom nadol, t. j. od absorpčnej vrstvy smerom k obalovej vrstve nepriepustnej pre kvapalinu. Týmto spôsobom sa získa akvizičná plocha so štruktúrou so zvlášť veľkými pórmi v oblasti zárezu nahor na vyvýšeninu a časť tekutiny sa odvedie susediacou absorpčnou vrstvou a ďalej sa disperguje v uvedenej absorpčnej vrstve, kým časť tekutiny sa disperguje a zadrží v prvku tvoriacom vyvýšeninu. Takéto praktické uskutočnenie je obzvlášť vhodné, keď sa očakáva, že sa v jednom okamihu vylúči veľký objem tekutiny.

Prehľad obrázkov na výkresov

Vynález sa teraz podrobnejšie opíše s odkazom na priložené obrázky, v ktorých:

Obrázok 1 je pohľad na hygienickú vložku podľa prvého praktického uskutočnenia vynálezu zo strany, ktorá pri použití leží v blízkosti nositeľky;

Obrázok 2 je pozdĺžny rez hygienickou vložkou znázornenou na obrázku 1 pozdĺž osi II-II na uvedenom obrázku;

Obrázok 3 je pohľad na hygienickú vložku podľa druhého praktického uskutočnenia vynálezu zo strany, ktorá pri použití leží v blízkosti nositeľky;

Obrázok 4 je pozdĺžny rez hygienickou vložkou na obrázku 3 pozdĺž osi

IV- IV na uvedenom obrázku;

Obrázok 5 je priečny rez hygienickou vložkou na obrázku 1 pozdĺž osi

V- V na uvedenom obrázku;

Obrázok 6 je priečny rez hygienickou vložkou na obrázku 3 pozdĺž osi

VI- VI na uvedenom obrázku a ilustruje prvý variant vyvýšeniny;

Obrázok 7 je priečny rez podobný rezu na obrázku 6 a znázorňuje druhý variant vyvýšeniny podľa druhého praktického uskutočnenia vynálezu;

Obrázok 8 je priečny rez podobný rezu na obrázku 5, na ktorom je schematicky znázornená disperzia tekutiny vo vyvýšenine;

Obrázok 9 je priečny rez podobný rezu na obrázku 6, kde je schematicky znázornená disperzia tekutiny vo vyvýšenine podľa prvého variantu;

Obrázok 10 je priečny rez podobný rezu na obrázku 7, znázorňujúci druhý variant vyvýšeniny podľa druhého praktického uskutočnenia vynálezu, kde je schematicky znázornená disperzia tekutiny vo vyvýšenine; a

Obrázky 11 a 12 znázorňujú príklady zárezov v drenážnej vrstve a v absorpčnej vrstve.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Aj keď v nasledujúcich praktických uskutočneniach slúžiacich ako príklady sú opísané absorpčné výrobky vo forme hygienickej vložky, rozumie sa, že tieto praktické uskutočnenia sa môžu tiež aplikovať na slipovú vložku a na dámsku inkontinenčnú ochranu. Obrázok 1 zobrazuje hygienickú vložku j_, ktorá má vo všeobecnosti podlhovastý tvar s pozdĺžnym smerom, priečnym smerom, dvoma dlhými stranami 14, dvoma krátkymi stranami 15, dvoma koncovými časťami 11, 13 a centrálnou časťou 12 umiestnenou medzi uvedenými koncovými časťami.

Hygienická vložka znázornená na obrázkoch 1,2 a 5 zahŕňa obalovú vrstvu priepustnú pre kvapalinu alebo vrchnú vrstvu 2_umiestnenú na tej strane, vložky 1_, ktorá má pri použití ležať v blízkosti nositeľky. Obalová vrstva priepustná pre kvapalinu 2 bude výhodne tvorená trochu mäkším materiálom príjemným pre kožu. Vhodnými materiálmi priepustnými pre kvapalinu sú rozličné druhy netkaných materiálov. Inými materiálmi obalovej vrstvy, ktoré sa môžu použiť, sú perforované plastické fólie, sieť, pletené, háčkované alebo tkané textílie a kombinácie a vrstevnaté štruktúry vyššie uvedených typov materiálov.

Hygienická vložka 1 tiež zahŕňa obalovú vrstvu nepriepustnú pre kvapalinu alebo základovú vrstvu 3 umiestnenú na tej strane vložky 1, ktorá je pri použití odvrátená od nositeľky. Obalová vrstva nepriepustná pre kvapalinu 3 je obvykle tvorená tenkou plastickou fóliou. Môže sa tiež použiť materiál priepustný pre kvapalinu, ktorý sa takým či onakým spôsobom upravil, aby bol nepriepustný pre kvapalinu. Napríklad sa môže na materiál priepustný pre kvapalinu naniesť lepidlo, ktoré je nepriepustné pre kvapalinu, a navrstviť materiál priepustný pre kvapalinu na materiál nepriepustný pre kvapalinu, alebo kalandrovať za tepla materiál, ktorý bol pôvodne priepustný pre kvapalinu tak, aby sa povrch materiálu roztavil a tým sa získala vrstva nepriepustná pre kvapalinu. Môžu sa tiež použiť iné textílie obsahujúce hydrofóbne vlákna tak nepriepustné, že to umožňuje použiť ich ako bariérovú vrstvu pre kvapalinu. Obalová vrstva nepriepustná pre kvapalinu 3 môže byť výhodne priepustná pre pary.

Tieto dve obalové vrstvy 2,3 tvoria spojovací okraj 4, ktorý prečnieva naokolo z obrysu vložky a v ktorom sú tieto vrstvy navzájom spojené. Tieto vrstvy môžu byť spojené dohromady pomocou vhodnej obvyklej metódy, ako je lepenie, zvarovanie alebo zošitie.

Medzi obalovými vrstvami 2,3 je v smere od obalovej vrstvy priepustnej pre kvapalinu 2 k obalovej vrstve nepriepustnej pre kvapalinu 3 umiestnená drenážna vrstva 50, absorpčná vrstva 60 a prvok tvoriaci vyvýšeninu 70.

Prvok tvoriaci vyvýšeninu 70 tvorí spolu s obalovou vrstvou 2, drenážnou vrstvou 50 a s absorpčnou vrstvou 60 stredovú vyvýšeninu 80, ktorá vyčnieva z roviny vložky na tú stranu vložky, ktorá pri použití má ležať v blízkosti nositeľky. Predpokladá sa, že stredová vyvýšenina 80 bude ležať oproti telu nositeľky. Stredová vyvýšenina 80 môže mať podlhovastý tvar a môže sa výhodne zužovať alebo znižovať v smere k koncovým častiam 11,13 vložky. Vyvýšenina 80 má vo všeobecnosti trojuholníkový prierez. Inými slovami, pri pohľade od jednej krátkej strany absorpčného výrobku má väčšiu šírku pri základni 81 než pri vrchole 82. Vyvýšenina bude mať výhodne dĺžku 83 medzi 20 mm a 140 mm a výšku 84 medzi 5-20 mm.

Prvok tvoriaci vyvýšeninu 70 je vytvorený aspoň sčasti z tlakom deformovateľného, výhodne elastického materiálu, ktorý nemusí nevyhnutne byť absorpčným materiálom. Aspoň tá časť povrchu 71 prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorá leží oproti vyššie ležiacej absorpčnej vrstve 60, má väčšie kapiláry než absorpčná vrstva alebo hárok 60. Kvôli rozdielu vo veľkosti kapilár medzi absorpčnou vrstvou 60 a povrchom 71 prvku tvoriaceho vyvýšeninu 70, ktorý leží oproti absorpčnej vrstve 60 (absorpčná vrstva 60 má menšie kapiláry než materiál prvku tvoriaceho vyvýšeninu 70), nedochádza k samovoľnej disperzii kvapaliny z absorpčnej vrstvy 60 do prvku tvoriaceho vyvýšeninu 70 ležiaceho pod ňou skôr, než absorpčná vrstva dosiahne stav nasýtenia. To znamená, že prvok tvoriaci vyvýšeninu nemusí byť nevyhnutne z materiálu, ktorý si uchováva svoj tvar za mokra. Prvok tvoriaci vyvýšeninu 70 môže byť z materiálu, ktorý má absorbujúcu alebo neabsorbujúcu štruktúru, z celulózovej buničiny absorbujúcej alebo neabsorbujúcej, z prírodných alebo syntetických vlákien, z pórovitého materiálu alebo zo zmesí týchto materiálov. Vláknami, ktoré sa môžu s výhodou použiť, sú celulózové vlákna kvality CTMP (chemotermomechanická celulóza) alebo CP (chemická celulóza), bavlna, umelý hodváb, polypropylénové vlákna (PP), polyetylénové vlákna (PE). Na absorpčnej vrstve 60 je umiestnená drenážna vrstva 50, čím sa dosiahne rýchly prenos kvapaliny nadol do absorpčnej vrstvy 60. Táto drenážna vrstva bude výhodne dispergovať prijatú tekutinu v smere z, t. j. v smere kolmom na rovinu vložky. Tento materiál môže byť materiálom ukladaným vzduchom, ktorý má nižšiu hustotu, a preto väčšie kapiláry než nižšie ležiaca absorpčná vrstva 60. Obalová vrstva 2 musí mať otvory, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby umožnili bez prekážok transportovať tekutinu nadol do nižšie ležiacich vrstiev.

Drenážna vrstva 50 v praktickom uskutočnení na obrázku 1 je širšia a dlhšia než absorpčná vrstva 60 a výhodne sleduje vonkajší obrys okrajov absorpčného výrobku dovnútra od spojovacej oblasti 4 medzi obidvoma obalovými vrstvami 2,3. Tým vzniká okolo základne vyvýšeniny 81 absorpčná akvizičná plocha 61 ako bezpečnostná zóna v prípade, že nie je dostatok času na to, aby sa tekutina absorbovala vo vrchole 82 vyvýšeniny 80.. Táto neabsorbovaná tekutina by potom stiekla nadol smerom k základni 81 vyvýšeniny a absorbovala by sa v bezpečnostnej ploche 61.

Materiálom vhodným na drenážnu vrstvu 50 je za sucha rozvláknená celulóza zmiešaná so spojivom adhezívneho typu alebo s väzbovými vláknami, tissue materiálom alebo s netkaným materiálom, ktoré majú veľkosť kapilár v súlade s vyššie uvedenými dôvodmi.

Absorpčná vrstva 60 umiestnená pod drenážnou vrstvou 50 a prekrývajúca prvok tvoriaci vyvýšeninu 70 bude tvoriť vrstvu schopnú prijať a zadržať v podstate všetku tekutinu vylúčenú nositeľkou. Absorpčná vrstva má menšie kapiláry než vyššie ležiaca drenážna vrstva 50 a nižšie ležiaci prvok tvoriaci vyvýšeninu 70. Absorpčná vrstva 60 môže byť napríklad vyrobená z celulózovej buničiny. Táto buničina môže byť v rolkách, baloch alebo v hárkoch, ktoré sú za sucha rozvláknené a prevedené vo forme drte na buničitú rohož, niekedy s prímesou takzvaných superabsorbentov, ktoré sú polymérmi so schopnosťou absorbovať vodu alebo telesnú tekutinu (kvapalinu) v niekoľkonásobku svojej hmotnosti. Príkladmi iných absorpčných materiálov sú rozličné typy pórovitých materiálov, napríklad, z SE 9903070-2, prírodné vlákna, ako sú bavlnené vlákna, rašelina a podobne. Je tiež samozrejme možné použiť absorpčné syntetické vlákna alebo zmesi prírodných vlákien a syntetických vlákien. Prihláška patentu SE 9903070-2 opisuje lisovaný pórovitý materiál regenerovanej celulózy, napr. viskózy. Takýto pórovitý materiál bude mať výhodne hustotu 0,1 až 2,0 g/cm³. Absorpčný materiál môže tiež obsahovať ďalšie zložky, ako sú prostriedky na stabilizáciu pórovitosti, súčasti dispergujúce tekutinu, alebo spojivá, ako sú termoplastické vlákna, napríklad tie, na ktoré sa pôsobilo teplom, aby krátke vlákna a čiastočky držali pospolu v súdržnom celku. Vhodným materiálom na absorpčnú vrstvu 60 podľa tohto vynálezu je absorpčný materiál opísaný v WO 94/10956. Tento materiál je vláknitou vrstvou vytvorenou za sucha s vysokou hustotou a pevnosťou. V tomto prípade bude hustota výhodne medzi 100-300 g/m³ a výhodne medzi 200-250 g/m . Tento materiál sa môže použiť priamo v absorpčnom výrobku bez toho, aby bol najprv rozvláknený. WO 94/10953 opisuje iný podobný materiál, ktorý má zvlášť vhodné vlastnosti na účely absorpcie krvi.

Upevňovací prvok 9 vo forme podlhovastej obdĺžnikovej samolepivej oblasti je umiestnený na povrchu obalovej vrstvy nepriepustnej pre kvapalinu 3, ktorá je pri použití odvrátená od nositeľky. Upevňovací prostriedok 9 siaha cez väčšiu časť obalovej vrstvy nepriepustnej pre kvapalinu 3_. Vynález nie je obmedzený veľkosťou upevňovacieho prostriedku 9 a uvedený prostriedok môže mať formu pozdĺžnych prúžkov, priečnych oblastí, bodov, krúžkov alebo iných vzorov a usporiadaní. Vynález tiež nie je obmedzený na výlučné použitie lepivých upevňovacích prostriedkov, pretože sa môžu použiť frikčné upevňovacie prostriedky, a iné typy mechanických upevňovacích prostriedkov, ako sú zapínacie gombíky, sponky, pásky, nohavičky a podobne, sa môžu použiť vtedy, keď sa to ukáže byť vhodné.

Keď sa použije na upevnenie hygienickej vložky v nohavičkách nositeľky lepidlo citlivé na tlak, je obvyklé prekryť lepidlo odstrániteľnou ochrannou vrstvou 10, ktorá má oddeliteľné vlastnosti aspoň na tej strane, ktorá je obrátená k lepivému médiu tak, aby chránila lepidlo od nečistôt a tiež zabraňovala, aby sa lepidlo prilepilo na iné nežiaduce povrchy alebo samo na seba predtým, než sa vložka použije.

Na obrázkoch 3,4 a 6 je zobrazená hygienická vložka 301 v zásade rovnakej konštrukcie ako hygienická vložka znázornená na obrázkoch 1,2 a 5. Číslovanie rozličných súčastí vložky uvedené na obrázkoch 3, 4 a 6 je preto analogické s číslovaním použitým v opise hygienickej vložky znázornenej na obrázkoch 1,2 a 5, ale s pripočítaním 300. Vložka 301 znázornená na obrázku 3 sa však líši v dvoch aspektoch od vložky 1 opísanej s odkazom na obrázok 1. Prvok tvoriaci vyvýšeninu 370 tiež zasahuje aj na veľké plochy zadných koncových častí 313 koncových dielov výrobku, čím sa dosiahne odpovedajúca pozdĺžne pretiahnutá vyvýšenina 380, ktorá vyčnieva z roviny vložky na tej strane vložky, ktorá má pri použití ležať v blízkosti nositeľky. Je zvlášť výhodné, keď koncová časť 311 umiestnená na mons veneris nositeľky nemá vyvýšeninu 380, pretože vložka potom bude lepšie odpovedať zakriveniu tela nositeľky. Predpokladá sa, že vložku 301 si nositeľka založí tak, že vyvýšenina bude ležať oproti oblasti rozkroku nositeľky, a tak, že vyvýšenina bude pokračovať dozadu medzi polovičky zadku nositeľky a tým bude prispievať k účinnému upevneniu, hlavne keď si nositeľka ľahne, napríklad k spánku.

Ďalší hlavný rozdiel je v tom, že absorpčná vrstva 360 a drenážna vrstva 350 sú vybavené pozdĺžnym zárezom 340, ktorý prebieha pozdĺž stredovej osi A-A vložky a cez ktorý sa podkladový materiál v prvku tvoriaceho vyvýšeninu 370 vytlačil cez tieto dve vrstvy materiálu, drenážnu vrstvu 350 a absorpčnú vrstvu 360. Dĺžka zárezu 340 je aspoň 20 mm. Dĺžka zárezu 340 môže byť aspoň 20 mm, ale výhodne nie väčšia než dĺžka prvku tvoriaceho vyvýšeninu 370. Tá časť 373 prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorá sa vytlačila cez zárez 340, bude mať výhodne väčšie kapiláry než drenážna vrstva. Týmto spôsobom vznikne akvizičný povrch, ktorý vykazuje veľký priestor na prijatie kvapaliny, čoho dôsledkom je rýchlejšie prijatie kvapaliny do vložky, čo je výhodou, zvlášť v niektorých prípadoch, keď existuje možnosť vylúčenia veľkých objemov tekutiny v krátkom časovom úseku. Je výhodné, keď časť 373 prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorá sa vytlačila cez absorpčnú vrstvu 360 a drenážnu vrstvu 350, obsahuje materiál, ktorý nebude silno viazať kvapalinu (tekutinu) k jej vláknam, ale odvedie kvapalinu (tekutinu) ďalej do absorpčnej vrstvy 360 tak, že žiadna kvapalina neostane v blízkosti obalovej vrstvy priepustnej pre kvapalinu 302, a preto nebude prispievať k mokrému povrchu na pokožke užívateľky. Vlákna, ktoré možno považovať za vhodné pre túto časť 373 prvku tvoriaceho vyvýšeninu 370, sú neabsorbujúce syntetické vlákna a absorbujúce vlákna, ktoré boli spracované tak, aby sa stali hydrofóbnymi, a preto už nie sú absorbentom.

Vytvorenie pozdĺžne prebiehajúceho zárezu 340 v drenážnej vrstve 350 a v absorpčnej vrstve 360 umožňuje ľahšie zachovať trojuholníkový profil vyvýšeniny 380, a to aj vtedy, keď je vyvýšenina zaťažená telom užívateľky. V zobrazenom praktickom uskutočnení sa zárez 340 urobí bez odstránenia materiálu z drenážnej vrstvy 350 a z absorpčnej vrstvy 360, čo je výhodné. Dá sa samozrejme tiež urobiť zárez tak, že sa vysekne z vrstiev 350, 360, aj keď toto komplikuje výrobu, a preto to nie je výhodné.

Obrázok 7 ilustruje variant vyvýšeniny 380 v druhom praktickom uskutočnení, v ktorom sa hustota prvku tvoriaceho vyvýšeninu 370 postupne zvyšuje nadol od absorpčnej vrstvy 360 a k obalovej vrstve nepriepustnej pre kvapalinu 303. Riedke bodkovanie na obrázku 7 má znázorňovať nízku hustotu a tým aj väčšie veľkosti kapilár, kým hustejšie bodkovanie má znázorniť postupne sa zvyšujúcu hustotu a tým aj postupne sa zmenšujúce kapiláry. Týmto spôsobom sa dosiahne akvizičná plocha, ktorá má zvlášť veľkú jadrovú štruktúru v oblasti zárezu 340 nahor na vrchol 380 vyvýšeniny, čím sa časť tekutiny môže odviesť a ďalej dispergovať v priľahlej absorpčnej vrstve 360 a zároveň sa časť tekutiny disperguje a zadrží v prvku tvoriacom vyvýšeninu 370. Predchádzajúci opis s odkazmi na obrázky 3,4 a 6 platí tiež na vyvýšeninu 380 praktického uskutočnenia na obrázku 7, inými slovami je výhodné, aby časť 373 prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorá vyčnieva cez absorpčnú vrstvu 360 a drenážnu vrstvu 350, zahŕňala materiál, ktorý nebude viazať pevne tekutinu k jeho vláknam, ale bude odvádzať tekutinu ďalej do absorpčnej vrstvy 360, takže žiadna tekutina, ktorá by mohla ináč prispievať k mokrému povrchu v styku s pokožkou nositeľky, nezostane v blízkosti obalovej vrstvy priepustnej pre kvapalinu 302. Je žiaduce, aby aspoň centrálna časť 372 prvku tvoriaceho vyvýšeninu mala stabilný tvar v suchom aj v mokrom stave. Prvok tvoriaci vyvýšeninu podľa praktických uskutočnení znázornených na obrázkoch 3-4, 6 a 7 môže byť napríklad tvorený absorpčnou štruktúrou, celulózovou buničinou obsahujúcou absorbujúce alebo neabsorbujúce prírodné alebo syntetické vlákna, pórovité materiály alebo zmesi týchto materiálov. Vláknami, ktoré sa môžu s výhodou použiť, sú celulózové vlákna kvality CTMP alebo CP, bavlna, umelý hodváb, PP vlákna, PE vlákna, syntetické vlákna, ktorých povrch sa upravil na hydrofilný. Vyššie opísané štruktúry, vlákna a ich zmesi môžu tiež obsahovať častice superabsorpčného materiálu, ktoré sú buď rozložené rovnomerne v uvedenom materiále alebo sú uložené vo vrstvách. Pod superabsorpčným materiálom sa rozumejú polyméry, ktoré existujú vo forme vlákien, vločiek, častíc, granúl a podobne a ktoré sú schopné absorbovať telesnú tekutinu v niekoľkonásobku svojej hmotnosti, pričom napučia a vytvoria gél. Môžu sa dosiahnuť rozdielne hustoty v prvkoch tvoriacich vyvýšeninu 370, napríklad vytvorením prvku formy vláknitej rohože, t.j. privedením prúdu príslušného vláknitého materiálu a vzduchu na sito, ktoré obsahuje evakuačné otvory v niekoľkých stupňoch, a následným evakuovaním vzduchu a kompresiou častíc prvku tvoriaceho vyvýšeninu 370 na príslušné požadované hustoty. Môžu sa tiež vzájomne kombinovať vrstvy s rozličnými hustotou.

Obrázky 8-10 schematicky znázorňujú distribúciu tekutiny smerom nadol do vložky v závislosti na zvolenom variante prvku tvoriaceho vyvýšeninu pre použitie v rozličných praktických uskutočneniach.

Obrázok 8 znázorňuje vyvýšeninu, ktorá nemá zárez cez drenážnu vrstvu 50 a absorpčnú vrstvu 60. Aspoň ten povrch 71 prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorý leží oproti absorpčnej vrstve 60, musí mať veľkosť kapilár, ktorá je väčšia než veľkosť kapilár absorpčnej vrstvy 60. Centrálna časť 72 prvku tvoriaceho vyvýšeninu môže mať veľkosť kapilár, ktorá je menšia, väčšia alebo rovnaká ako veľkosť kapilár povrchu 71 prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorý leží oproti absorpčnej vrstve 60. Tekutina 90 sa absorbuje v smere z cez obalovú vrstvu 2 a drenážnu vrstvu 50 nadol do tej časti prvku tvoriaceho vyvýšeninu 3_, ktorý sa vytlačil nahor cez zárez 40, a odtiaľ nadol do nižšie ležiacej absorpčnej vrstvy 60, kde sa tekutina ďalej disperguje v uvedenej vrstve a zachytí sa v nej.

Obrázok 9 znázorňuje vyvýšeninu, ktorá má zárez 340 cez drenážnu vrstvu 350 a cez absorpčnú vrstvu 360. Povrch 371 prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorý leží oproti absorpčnej vrstve 360, a tá časť 373 prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorá prečnieva cez drenážnu vrstvu 350 a absorpčnú vrstvu 360, musia mať aspoň takú veľkosť kapilár, ktorá je väčšia než veľkosť kapilár absorpčnej vrstvy 360. Centrálna časť 372 prvku tvoriaceho vyvýšeninu môže mať veľkosť kapilár, ktorá je menšia, väčšia alebo rovnaká ako je veľkosť kapilár povrchu 371 prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorý leží oproti absorpčnej vrstve 360. Tekutina 90 sa absorbuje v smere z cez obalovú vrstvu 302 a nadol do tej časti prvku tvoriaceho vyvýšeninu 373, ktorý sa vytlačil nahor cez zárez 340, a odtiaľ nadol do nižšie ležiacej absorpčnej vrstvy 360, kde sa tekutina ďalej disperguje v uvedenej vrstve a zachytí sa v nej.

Obrázok 10 znázorňuje vyvýšeninu, ktorá má zárez 340 cez drenážnu vrstvu 350 a absorpčnú vrstvu 360. Povrch 371 prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorý leží oproti absorpčnej vrstve 360, a tá časť 373 prvku tvoriaceho vyvýšeninu 370, ktorá vyčnieva cez drenážnu vrstvu 350 a absorpčnú vrstvu 360, musia mať aspoň takú veľkosť kapilár, ktorá je väčšia než veľkosť kapilár absorpčnej vrstvy. Veľkosť kapilár centrálnej časti 372 prvku tvoriaceho vyvýšeninu sa postupne znižuje v smere k obalovej vrstve nepriepustnej pre kvapalinu 3. tak, že tvorí prirodzený absorpčný gradient smerom nadol v centrálnej časti 372 prvku tvoriaceho vyvýšeninu. Tekutina 90 sa absorbuje v smere z cez obalovú vrstvu 302 nadol do tej časti 373 prvku tvoriaceho vyvýšeninu 370, ktorý sa vytlačil nahor cez zárez 340, a odtiaľ nadol do nižšie ležiacej absorpčnej vrstvy 360, kde sa časť tekutiny ďalej disperguje v uvedenej vrstve 360 a zachytí sa v nej. Okrem toho sa v dôsledku gradientu vo veľkosti kapilár časť tekutiny môže dispergovať smerom nadol v centrálnej časti 372 prvku tvoriaceho vyvýšeninu.

Obrázky 11 a 12 znázorňujú príklady tvaru zárezu 340. Vhodná dĺžka zárezu bude aspoň 20 mm a výhodne nie väčšia nezje dĺžka prvku tvoriaceho vyvýšeninu 370; pozri obrázok 3. Zárez 340 môže byť tvorený iba jednoduchým pozdĺžnym zárezom, ako je vidieť na obrázku 11, alebo to môže byť zárez znázornený na obrázku 12. Zistilo sa, že je výhodné pripojiť ku koncovým častiam 341a, 341b pozdĺžneho zárezu (pozri obrázok 12) ďalšie zárezy 343, ktoré zvierajú so zdanlivým predĺžením pozdĺžneho zárezu 340 uhol γ odpovedajúci veľkosti medzi 10°-90°. Toto umožňuje, aby sa zárez 340 mohol ľahšie otvoriť a tým umožniť ľahšie vytlačenie pod ním ležiaceho materiálu tvoriaceho vyvýšeninu 370 cez obe vrstvy, drenážnu vrstvu 350 a absorpčnú vrstvu 360. Dĺžka zárezov 343 je medzi 3-25 mm, výhodne 5-15 , r mm. Nie je potrebné, aby zárezy 343 na oboch koncoch pozdĺžneho zárezu 340 mali rovnaké dĺžky alebo umiestnenia voči pozdĺžnemu zárezu 340. Tiež nie je potrebné, aby sa zárezy urobili rovnakým spôsobom pri obidvoch koncových častiach 341a, 341b.

Vďaka svojmu trojrozmernému tvaru prispôsobenému tvaru ženského tela je výrobok podľa tohto vynálezu veľmi vhodný na to, aby bol nosičom aktívnej látky. Príkladmi vhodných aktívnych látok sú uvedené v W0-A199/17813, ktorý je tu uvedený ako odkaz na ďalšie podrobnosti. Použitie baktérií Lactobacillus plantarum, kmeň LB931, ktorý je uložený v Deutsche Sammlung von Mikroorganismen a ktorému bolo pridelené prístupové číslo DSM11918, v absorbčných výrobkoch je opísané v WO-A1-99/45099. Výrobok podľa tohto vynálezu výhodne obsahuje LB931 na svojej ploche, ktorá prichádza do styku s urogenitálnou oblasťou, t. j. s perineom, močovou rúrou a vagínou. Aktívna látka je tak nanesená na ploche výrobku, ktorá zahŕňa prvok tvoriaci vyvýšeninu. Aktívna látka je výhodne nanesená na obalovej vrstve priepustnej pre kvapalinu alebo na drenážnej vrstve a tiež na prvku tvoriacom vyvýšeninu v tom praktickom uskutočnení, v ktorom jeho časť vyčnieva cez absorpčnú vrstvu a drenážnu vrstvu.

Rozumie sa, že vynález sa nepovažuje za obmedzujúci sa iba na jeho vyššie opísané praktické uskutočnenia slúžiace ako príklady a že je možné si predstaviť ďalšie varianty a modifikácie v rámci pripojených nárokov. Okrem toho všetky predstaviteľné kombinácie opísaných praktických uskutočnení sú zahrnuté do oblasti vynálezu.

Je napríklad pochopiteľne možné pridať k prvému praktickému uskutočneniu podľa obrázku 1 zárez, ktorý je podobný zárezu opísanému s odkazom na praktické uskutočnenie podľa obrázku 3, a rovnako dobre je možné vynechať uvedený zárez z tohto praktického uskutočnenia.

Claims (18)

1. Absorpčný výrobok, ako je hygienická vložka, slipová vložka alebo inkontinenčná ochrana, ktorý je určený na to, aby sa nosil v oblasti rozkroku pod spodnou bielizňou nositeľky, pričom uvedený výrobok má v zásade podlhovastý tvar a zahŕňa dve dlhé strany (14). dve krátke strany (15). dve koncové časti (11.13), centrálnu časť (12) umiestnenú medzi uvedenými koncovými časťami, obalovú vrstvu priepustnú pre kvapalinu (2), ktorá je určená na to, aby pri použití ležala v blízkosti tela nositeľky, obalovú vrstvu nepriepustnú pre kvapalinu (3), ktorá je určená na to, aby pri použití bola vzdialená od tela nositeľky, a ďalej zahŕňa medzi uvedenými vrstvami (2; 3.) pri pohľade v smere od obalovej vrstvy priepustnej pre kvapalinu (2) k obalovej vrstve nepriepustnej pre kvapalinu (2) drenážnu vrstvu (50) a prvok tvoriaci vyvýšeninu (70), ktorý tvorí vyvýšeninu (80) na tej strane výrobku, ktorá má ležať pri použití v blízkosti tela nositeľky, vyznačujúci sa absorpčnou vrstvou (60) umiestnenou medzi drenážnou vrstvou (50) a prvkom tvoriacim vyvýšeninu (70), pričom uvedená absorpčná vrstva (60) má menšie kapiláry než drenážna vrstva (50) a prvok tvoriaci vyvýšeninu (70).

2. Absorpčný výrobok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že absorpčná vrstva (60) presahuje aspoň sčasti za obrysovú líniu (74) prvku tvoriaceho vyvýšeninu (70), ale vo vnútri obrysovej línie (53) drenážnej ' I vrstvy (5.)·

3. Absorpčný výrobok podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že prvok tvoriaci vyvýšeninu (70) je vytvorený z tlakom deformovateľného, výhodne elastického materiálu.

4. Absorpčný výrobok podľa nároku l, 2 alebo 3, vyznačujúci sa tým, že prvok tvoriaci vyvýšeninu (70) je vytvorený z neabsorbujúceho materiálu.

5. Absorpčný výrobok podľa nároku l, 2 alebo 3, vyznačujúci sa tým, že prvok tvoriaci vyvýšeninu (70) je vytvorený z absorbujúceho materiálu.

6. Absorpčný výrobok podľa niektorého z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že absorpčná vrstva (60) je tvorená hárkom vyrobeným suchou cestou, ktorý obsahuje 5 až 100 % celulózových vlákien a ktorý má 'I “1 hustotu medzi 100 až 300 g/m , výhodne medzi 200 až 250 g/m a hmotnosť na plochu povrchu medzi 30 až 2000 g/m², a ktorý sa vyrobil kompresiou siete obsahujúcej celulózové vlákna bez následného rozvláknenia a tvorby drte.

7. Absorpčný výrobok podľa niektorého z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že absorpčná vrstva (60) je tvorená lisovaným hárkom pórovitej celulózy, ktorá má hustotu medzi 0,2 až 2,0 g/cm³.

8. Absorpčný výrobok podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že vyvýšenina (80) má podlhovastý tvar a zužuje sa smerom ku koncovej časti (11.13) uvedeného výrobku a pri pohľade od jednej' krátkej strany výrobku má uvedený vyvýšenina výhodne trojuholníkový prierez, ktorý má väčšiu šírku pri základni (8J_) než pri vrchole (82) a výhodne má dĺžku (83) medzi 20 mm a 140 mm a výšku (84) medzi 5 až 20 mm.

9. Absorpčný výrobok podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že vyvýšenina (80) je umiestnený v zásade v centrálnej časti (12) objektu.

fj)

10. Absorpčný výrobok podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že zadná koncová časť (85) vyvýšeniny zasahuje do zadnej koncovej časti (13) uvedeného výrobku.

11. Absorpčný výrobok podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že predná koncová časť (85) vyvýšeniny nezasahuje do oblasti prednej koncovej časti (11) uvedeného výrobku.

12. Absorpčný výrobok podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že absorpčná vrtsva (360) a drenážna vrstva (350) majú pozdĺžne prebiehajúci zárez (340) v smere pozdĺžnej stredovej osi (V) výrobku a cez tento zárez je časť nižšie ležiaceho prvku tvoriaceho vyvýšeninu (370) vytlačená nahor cez absorpčnú vrstvu (360) a cez drenážnu vrstvu (350).

13. Absorpčný výrobok podľa nároku 12, vyznačujúci sa tým, že tá časť prvku tvoriaceho vyvýšeninu (373). ktorá vyčnieva nahor cez absorpčnú vrstvu (360) a drenážnu vrstvu (350). má väčšie kapiláry než drenážna vrstva (350).

14. Absorpčný výrobok podľa nároku 12 alebo 13, vyznačujúci sa tým, že zárez (340) bude mať dĺžku aspoň 20 mm a výhodne dĺžku, ktorá nie je väčšia než dĺžka prvku tvoriaceho vyvýšeninu (370).

15. Absorpčný výrobok podľa nárokov 12 až 14, vyznačujúci sa tým, že aspoň jedna z koncových častí (341a, 341b) pozdĺžne prebiehajúceho zárezu je spojená s ďalším zárezom (343) v oblasti koncových častí (341a, 341b) uvedeného pozdĺžne prebiehajúceho zárezu, v ktorom uvedený ďalší zárez (343) zviera medzi sebou a zdanlivým predĺžením

Μ pozdĺžneho zárezu (340) uhol γ odpovedajúci 10°-90°; a že tento ďalší zárez (343) má dĺžku medzi 3 až 25 mm, výhodne medzi 5 až 15 mm.

16. Absorpčný výrobok podľa niektorého z nárokov 1 až 15, vyznačujúci sa tým, že na obalovej vrstve priepustnej pre kvapalinu alebo na drenážnej vrstve na jej ploche zahŕňajúcej prvok tvoriaci vyvýšeninu je nanesená aktívna látka, ako je kyselina mliečna.

17. Absorpčný výrobok podľa niektorého z nárokov 12 až 15, vyznačujúci sa tým, že na obalovej vrstve priepustnej pre kvapalinu alebo na drenážnej vrstve na jej ploche zahŕňajúcej prvok tvoriaci vyvýšeninu a/alebo na časti prvku tvoriaceho vyvýšeninu, ktorý vyčnieva nahor cez absorpčnú vrstvu a cez drenážnu vrstvu, je nanesená aktívna látka, ako je kyselina mliečna.

18. Absorpčný výrobok podľa nároku 16 alebo 17, vyznačujúci sa tým, že aktívnou látkou je Lactobacillus plantarum, kmeň LB931, ktorý je uložený v Deutsche Sammlung von Mikroorganismen a bolo mu pridelené prístupové číslo DSM11918.

Obr. 2

Obr. 3 _z40

Obr. 4