SK16612002A3 - Deriváty hygromycínu A na použitie na liečenie bakteriálnych a protozoálnych infekcií - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka nových derivátov hygromycínu A, ktoré sú užitočné ako antibakteriálne a antiprotozoálne činidlá pre cicavcov, vrátane človeka, a tiež pre ryby a vtáky. Ďalej sa vynález týka farmaceutických kompozícií na báze týchto nových zlúčenín a spôsobov liečenia bakteriálnych a protozoálnych infekcií cicavcov, rýb a vtákov.

Doterajší stav techniky

Med. Chem. Left

Med. Chem. Left

Hygromycín A je prirodzeným fermentačným produktom, ktorý bol prvýkrát izolovaný zo Streptomyces hygroscopicus roku 1953. Ako antibiotikum hydromycín A vykazuje aktivitu proti ľudským patogénom, a uvádza sa, že vykazuje silnú in vitro účinnosť proti Serpulina (Treponema) hyodysenteriae, ktorá vyvoláva dyzentériu prasiat. Ako odkazy na semisyntetické modifikácie hygromycínu je možné uviesť: derivatizáciu 5 ketónu hygromycínu A na 2,4-dinitrofenylhydrazón, ktorá je opísaná v K. Isono et al., J. Antibiotics 1957, 10, 21, R. L. Mann a D. 0. Woolf, J. Amer Chem. Soc. 1957, 79, 120; K. Isono et al. , a sa tiež týka tiosemikarbazónu v polohe 5; redukciu 5 ketónu hygromycínu A na 5 alkohol, ktorá je opísaná v R.

L. Mann a D. O. Woolf, a tiež v S. J. Hecker et al., Bioorg.

1992, 2, 533 a S. J. Hecker et al., Bioorg.

1993, 3, 295; furanózové analógy sú opísané v

B. H. Jaynes et al., Bioorg. Med. Chem. Left. 1993, 3, 1531, a

B. H. Jaynes et al., J. Antibiot. 1992, 45, 1705; analógy s aromatickým kruhom sú opísané v S. J. Hecker et al. , Bioorg.

Med. Chem. Left. 1993, 3, 289, a C. B. Cooper et al. , Bioorg.

Med. Chem. Left. 1997, 7, 1747; enamidové analógy sú opísané v

S. J. Hecker et al. , Bioorg. Med. Chem. Left. 1992, 2, 533;

amínocyklitólové analógy sú opísané v S. J. Hecker et al., Bioorg. Med. Chem. Left. 1992, 2, 1015, a S. J. Hecker et al., Bioorg. Med. Chem. Left. 1992, 2, 1043. Deriváty hygromycínu A podľa vynálezu majú široké spektrum účinnosti proti gram-negatívnym aj gram-pozitívnym baktériám a prvokom. Deriváty hygromycínu sú tiež opísané v US predbežnej patentovej prihláške č. 60/162581 (podanej 29. októbra 1999) a US patentových prihláškach č. 09/462592 (podanej 3. mája 1999), 09/380718 (podanej 8. apríla 1999) a 09/453429 (podanej 2. decembra 1999). Tieto prihlášky sú citované náhradou za prenesenie ich obsahu do tohto textu.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu sú zlúčeniny všeobecného vzorca 1

HO,

O

‘Ν'

H

OH

OH (1) kde

R¹ a R¹⁰ predstavuje každý nezávisle vodík alebo hydroxyskupinu ;

« · r » r · r » r r e · e * *' » · r r r f r r · r r _r ŕ '· c + - c '-r

R² predstavuje vodík alebo Ci-C₆ alkylskupinu, pričom táto R² alkylskupina je prípadne substituovaná jednou alebo dvoma skupinami R⁴;

R³ je vždy nezávisle zvolený zo súboru pozostávajúceho z C₆-Cio arylových a 5- až 10-členných heteroaromatických zvyškov, pričom heteroaromatické a arylové zvyšky vo význame R³ sú substituované skupinou -CHR⁹NR^1:LR¹² a prípadne substituované jednou až štyrmi skupinami R⁴;

R⁴ je pri každéom svojom výskytue nezávisle zvolený zo súboru pozostávajúceho z Ci-C₁₀ alkylskupiny, C₂-Ci₀ alkenylskupiny, C₂-Cx₀ alkynylskupiny, halogénu, kyanoskupiny, nitroskupiny, trifluórmetylskupiny, difluórmetylskupiny, trifluórmetoxyskupiny, azidoskupiny, hydroxyskupiny, Ci-C₆ alkoxyskupiny, skupiny -C(O)R⁵, -C(O)OR⁵, -NR⁶C(O)OR⁸, -OC(O)R⁵,

-NR⁶SO2R⁸, -SO2NR⁵R⁶, -NR⁶C(O)R⁵, -C(O)NR⁵R⁶, -nr⁵r⁶,

-S (O) j (CR⁶R⁷)_m(C₆-C₁₀ aryl), -S(0)j(Cx-C_s (CR^SR⁷) ra (C6-C10 aryl), -O (CR⁶R⁷) m (C₆-C₁₀ alkyl), aryl),

-NR⁶(CR^bR')n,(C6-Cio aryl), -(CR⁶R⁷)m(4- až 10-členný heterocyklus), -C (0) (CR⁶R⁷) m (C₆-C₁₀ aryl) a -C(0)~ -(CR⁶R⁷)_m(4- až 10-členný heterocyklus), kde m predstavuje celé číslo 0 až 4; j predstavuje celé číslo 0 až 2; a alkylové, alkenylová, alkynylové, arylové a heterocyklické zvyšky vyššie uvedených skupín R⁴ sú prípadne substituentmi nezávisle pozostávajúceho z nitroskupiny, trifluórmetoxyskupiny, substituované 1 až 3 zvolenými zo súboru halogénu, kyanoskupiny, trifluórmetylskupiny, azidoskupiny, skupiny ter

R³, R¹

-NR⁶SO2R⁸, -so2nr⁵r⁶, -c (O) r⁵, -c (O) OR⁵, -OC(O)R⁵, -NR⁶C(O)OR⁸, -NR⁶C(O)R^s, -C(O)NR⁵R⁶, -NR⁵R⁶, -OR⁵, CiCio alkylskupiny a skupiny - (CR⁶R⁷) m(C6-C10 aryl) a -(CR⁶R⁷) m(4- až 10-členný heterocyklus), kde m predstavuje celé číslo 0 až 4;

,12

R¹³ a R¹⁴ je každý nezávisle zvolený zo súboru pozostávajúceho z vodíka, Ci-Ci₀ alkylskupiny, skupiny - (CR⁶R⁷) m (C6-C10 aryl), - (CR⁶R⁷) m (C₃-Ci₀ cykloalkyl), indanylskupiny a skupiny -(CR⁶R⁷)_m(4- až 10-členný heterocyklus), kde m predstavuje celé číslo 0 až 4, a vyššie uvedené substituenty R⁵, R¹¹, ,12

R a R“ sú, substituované 1 zvolenými zo kyanoskupiny, s

až súboru prípadne nezávisle halogénu, výnimkou vodíka, substituentmi pozostávajúceho z nitroskupiny, benzylskupiny, trifluórmetylskupiny, trifluór-metoxyskupiny, azidoskupiny, skupiny -CH₂ (C₂-C_s alkenyl), -C(O)R⁶, C(O)OR⁶, -OC(O)R^S, -NR^SC(O)R⁷, -C(O)NR⁶R⁷, -NR⁶R⁷, hydroxyskupiny, C_x-C₆ alkylskupiny a Ci-C₆ alkoxyskupiny; alebo

R¹¹ a R¹² môžu byť vzaté dohromady za vzniku 4- až 7-člennej heterocyklickej skupiny, ktorá je prípadne substituovaná jednou skupinou R¹⁴;

R⁶ a R⁷ je každý nezávisle zvolený zo súboru pozostávajúceho z vodíka, skupiny -C(0) (0_τ-0₆ alkyl), C_x-C₆ alkylskupiny a skupiny - (CH₂) _n (C₆-C_X0 aryl), kde n 0 až 2, a arylové predstavuj e substituenty substituentmi celé číslo sú prípadne nezávisle substituované 1 až 3 zvolenými zo súboru pozostávaj úceho halogénu, kyano s kup i ny, c r nitroskupiny, trifluórmetylskúpiny, trifluórmetoxyskupiny a azidoskupiny;

-NR⁶R⁷ môže byť vzatý dohromady za vzniku skupiny vzorca

R⁸ je vždy zvolený zo substituentov uvedených v definícii R⁵, s tým rozdielom, že R⁸ nepredstavuje vodík;

ich farmaceutický vhodné preliečivá, soli a solváty.

Ako konkrétnejšie uskutočnenie zlúčenín všeobecného vzorca 1 je možné uviesť zlúčeniny, kde R³ predstavuje fenylskupinu, ktorá je substituovaná jednou skupinou -CH2NR^i:lR¹² a prípadne substituovaná 1 až 4 skupinami R⁴. V ešte konkrétnejšom uskutočnení je táto fenylskupina substituovaná jednou skupinou -CH2NR¹¹R¹², a jednou zo skupín R⁴ je halogén v polohe orto vzhladom k éterovomu kyslíku. V ešte konkrétnejšom uskutočnení je halogénom chlór.

Ako konkrétne uskutočnenie zlúčenín všeobecného vzorca 1 je možné uviesť zlúčeniny, kde R³ predstavuje fenylskupinu, ktorá je prípadne substituovaná 1 až 4 skupinami R⁴ a je substituovaná jednou skupinou -CH2NR^1:LR¹², kde R¹¹ a R¹² sú nezávisle zvolené zo súboru pozostávajúceho z alkylskupiny, skupiny - (CR⁶R⁷) m (C₆-Ci₀ aryl) , - (CR⁶R⁷) _m (C₃-C₁₀ cykloalkyl), indanylskupiny a skupiny -(CR^SR⁷) _m(4 - až 10-členný heterocyklus), kde m predstavuje celé číslo 0 až 4, pričom tieto substituenty R¹¹ a R¹² sú prípadne substituované 1 až 3 substituentmi nezávisle zvolenými zo súboru pozostávajúceho z halogénu, benzylskupiny, trifluórmetylskupiny, trifluórmetoxyskupiny a skupiny -NR^SR⁷. V ešte konkrétnejšom uskutočnení je táto fenylskupina substituovaná jednou skupinou -CH₂NR^i:lR¹² a jedna zo skupín R⁴ predstavuje halogén v polohe orto vzhľadom k éterovomu kyslíku. V ešte konkrétnejšom uskutočnení je halogénom chlór.

Ako konkrétne prednostné zlúčeniny všeobecného vzorca 1 je možné uviesť zlúčeniny zvolené zo súboru pozostávajúceho z

3-(4- {(2S,3S,4S,5R)-5 - [3-{2-chlór-4-[(metylnaftalen-1-ylmetylamíno) metyl] f enoxy} -1-metyl- (1E) -propenyl] -3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy} -3 -hydroxy f enyl) -2 -metyl-N- ( (3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5- [3- (4-benzylamínometyl-2-chlórfenoxy)-1-metyl-(1E)-propenyl]-3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3-hydroxyfenyl)-2-metyl-N- ( (3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl)-(2E) -akrylamidu;

3-(4-{(-{(2S,4S,5R)-5 - [3 - (4-{ [benzyl- (2-dimetylamínoetyl)amino] metyl} -2-chlórfenoxy) -1-metyl- (1E) -propenyl] -4-hydroxytetrahydrofurán-2-yloxy}-3-hydroxyfenyl)-2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl)akrylamidu;

3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5 - [3 - (2,3-dichlór-4-([(3-dimetylaminopropyl)etylamíno]metyl}fenoxy)-1-metylpropenyl] -3,4-dihydroxyt e t rahydrofurán-2-yloxy}- 3 -hydroxyf enyl)-2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7 -trihydroxyhexahydrobenzo[1,3] dioxol-5-yl)akrylamidu;

• · · »

3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5 - [3 - (4 - (3-chlórbenzyl)amínometyl-2-chlórfenoxy)-1-metyl- (1Z)-propenyl]-3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy} -3-hydroxy f enyl) -2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7 -trihydroxyhexahydrobenzo[1,3] dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

3-(4-( (2S,3S,4S, 5R) - 5- [3- (4-etylarníno-2-chlórfenoxy) -1-metyl (1E) - p ropeny 1 ] - 3,4 - d i hydroxy t e t rahydro f urán - 2 - y 1 oxy} - 3 hydroxyfenyl)-2-metyl-N- ( (3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

3-(4-((2S,3S,4S,5R)-5- [3-(3-piperidinyl-2-chlórfenoxy) -1metyl- (IE) -propenyl] -3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3 -hydroxyfenyl)-2-metyl-N- ( (3aS,4R,5R,6S,7R,7aR) -4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1, 3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

3-(4- {(2S,3S,4S,5R)-5 - [3 - (4-benzylamínometyl-2-chlórfenoxy)-1-metyl- (IE) -propenyl] -4-hydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3hydroxyfenyl)-2-metyl-N-( (3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl) - (2E) -akrylamidu;

3-(4- { (2S, 3S, 4S,5R)-5- [3-{2-chlór-4-[(benzylmetylamíno)metyl] fenoxy}-1-metyl-(IE)-propenyl]-3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3 -hydroxyfenyl) -2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl) -(2E)-akrylamidu;

3-(4- {(2S,3S,4S,5R)-5- [3-{2-chlór-4- [ (etylmetylamino)metyl] fenoxy}-1-metyl-(IE)-propenyl]-3,4-dihydroxyt e t rahydro f u ran-2-yloxy}-3 -hydroxyf enyl) -2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

3-(4- { (2S, 3S,4S,5R)-5-[3 -{2 -chlór-4-morfolin-4-ylmetylfenoxy}-1-metyl-(1E)-propenyl]- 3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3-hydroxyfenyl)-2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5-[3-(4-(3-chlórbenzyl)amínometyl-2 -chlórfenoxy)-1-metyl-(1E)-propenyl]-3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}fenyl)-2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

a farmaceutický vhodných solí, solvátov a preliečiv týchto zlúčenín.

Predmetom vynálezu je tiež farmaceutická kompozícia na liečenie porúch zvolených zo súboru pozostávajúceho z bakteriálnych infekcií, protozoálnych infekcií a porúch spojených s bakteriálnymi alebo protozoálnymi infekciami, u cicavcov, rýb alebo vtákov, ktorej podstata spočíva v tom, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny všeobecného vzorca 1 alebo jej farmaceutický vhodnej soli a farmaceutický vhodný nosič.

Predmetom vynálezu je ďalej spôsob liečenia porúch zvolených zo súboru pozostávajúceho z bakteriálnych infekcií, protozoálnych infekcií a porúch spojených s bakteriálnymi alebo protozoálnymi infekciami, u cicavcov, rýb alebo vtákov, ktorého podstata spočíva v tom, že sa takému cicavcovi, rybe alebo vtákovi podáva terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny všeobecného vzorca 1 alebo jej farmaceutický vhodnej soli.

Pod pojmom liečenie sa v tomto texte rozumie, pokiaľ nie je uvedené inak, revertovanie, zmiernenie, inhibícia alebo prevencia poruchy alebo stavu, na ktoré sa tento termín vzťahuje, alebo jedného alebo viacej symptómov takejto poruchy alebo stavu.

Ako bakteriálne infekcie, protozoálne infekcie a poruchy, ktoré súvisia s bakteriálnymi a protozoálnymi infekciami, je možné uviesť pneumóniu, otitis média, sinusitis, bronchitis, tonsilitis a mastoiditis, ktoré súvisia s infekciami Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae, Moraxella catarrhalis, Staphylococcus aureus, Enterococcus feacalis, E. faecium, E. casselflavus, S. epidermidis, S. haemolyticus alebo Pepto-streptococcus spp; faryngitis, reumatickú horúčku a glomeru-lonefritis súvisiacu s infekciami Streptococcus pyogenes, streptokoky skupiny C a G, Corynebacterium alebo Actinobacillus traktu súvisiace s

Legionella pneumophila, Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae alebo Chlamydia pneumoniae; infekcie krve a tkanív, ako je endokarditis a osteomyelitis, vyvolané S. aureus, S. haemolyticus, E. faecalis, E. faecium, E. durans, vrátane kmeňov rezistentných voči známym antibakteriálnym činidlám, ktorých neobmedzujúcimi príkladmi sú betalaktámy, vankomycín, amínoglykosidy, chinolóny, chlóramfenikol, tetracyklíny a makrolidy; nekomplikované infekcie kože a mäkkých tkanív, abscesy a horúčky omladníc súvisiace s infekciami Staphylococcus stafylokokmi (to je S.

atď.), Steptococcus pyogenes, Streptococcus agalactiae, streptokoky skupín C-F (streptokoky s malými kolóniami), streptokoky viridans, Corynebacterium minutissimum, Clostri-dium spp. Alebo Bartonella henselae;

diptheriae dýchacieho pneumoniae/ haemolyticum; infekcie infekciami Mycoplasma aureus, koaguláza epidermidis, S.

pozitívnymi haemolyticus nekomplikované akútne infekcie močového traktu súvisiace s infekciami Staphylococcus aureus, koaguláza negatívnymi stafylokokmi, alebo Enterococcus spp.; uretritis a cervicitis; pohlavne prenosné choroby súvisiace s infekciami Chlamydia trachomatis, Heamophilus ducreyi, Treponema pallidum, Ureaplasma urealyticum alebo Neiserria gonorrheae; choroby z toxínov súvisiace s infekciami S. aureus (otrava jedlom a syndróm toxického šoku) alebo streptokoky skupiny A, B a C; vredy súvisiace s infekciami Helico-bacter pylori; systemické febrilné syndrómy spojené s infekciou Borrelia recurrentis; Lymeskou chorobou spojenou s infekciou Borre-lia burgdorferi; konjunctivitis, keratitis a dakrocystitis súvisiace s infekciou Chlamydia trachomatis, Neisseria gonorrhoeae, S. aureus, S. pneumoniae, S. pyogenes, H. influenzae alebo Listeria spp.; disseminovanú chorobu z mykobaktérií komplexu Mycobacterium avium súvisiacu s infekciou Mycobacterium avium alebo Mycobacterium intracelulare; infekcie vyvolané Mycobacterium tuberculosis, M. leprae, M. paratuberculosis, M. kansasii alebo M. chelonei; gastroenteritis súvisiace s infekciou Campylobacter jejuni; črevné protozoálne infekcie súvisiace s infekciami Cryptosporidium spp.; odontogénne infekcie súvisiace s infekciou streptokokmi viridans; perzistentný kašel súvisiaci s infekciou Bordetella pertussis; plynatú sneť súvisiacu s infekciou Clostridium perfrigens alebo Bacteroides spp.; aterosklerózu alebo kardiovaskulárne choroby súvisiace s infekciami Helicobacter pylori alebo Chlamydia pneumoniae. Ako bakteriálne infekcie a protozoálne infekcie a poruchy súvisiace s takými infekciami, ktoré je možné liečiť alebo ktorým je možné predchádzať u zvierat, je možné uviesť respiračnú chorobu hovädzieho dobytka súvisiacu s infekciou P. haemolytica, P. multocida, Mycoplasma bovis alebo Bordetella spp.; enterickú chorobu hovädzieho dobytka súvisiacu s infekciou E. coli alebo prvokmi (to je kokcídiami, * e kryptosporidiami atď.); mastitis mliečneho dobytka súvisiacu s infekciou Staph. aureus, Strep. uberis, Strep. agalactiae, Strep. dysgalactiae, Corynebacterium alebo Enterococcus spp.; respiračnú chorobu prasiat súvisiacu s infekciou A. pleuro., P. multocida alebo Mycoplasma spp.; enterickú chorobu prasiat súvisiacu s infekciou E. coli, Lawsonia intracellularis, Salmonella alebo Serpulina hyodysinteriae; paznechtnicu u hovädzieho dobytka súvisiacu s infekciou Fusobacterium spp., metritis hovädzieho dobytka súvisiacu s infekciou E. coli, digitálny dermatitis u hovädzieho dobytka súvisiaci s infekciou Fusoba c téri um necrophorum alebo Bacteroides nodosus; keratokonjunktivitis u hovädzieho dobytka súvisiaci s infekciou Moraxella bovis; zmetanie u hovädzieho dobytka súvisiace s infekciou prvokmi (to je neospóriu); infekcie močového traktu psov a mačiek súvisiace s infekciami E. coli; infekcie kože a mäkkých tkanív psov a mačiek súvisiace s infekciami Staph. epidermidis, Staph. intermedius, koaguláza negatívnymi Staph. Alebo P. multocida; infekcie zubov alebo tlamy psov a mačiek súvisiace s infekciami Alcaligenes spp., Bacteroides spp., Clostridium spp., Enterobacter 'spp., Eubacterium, Peptostreptococcus, Porphyromonas alebo Prevotella. Ďalšie bakteriálne infekcie a protozoálne infekcie a choroby spojené s takými infekciami, ktoré je možné liečiť alebo ktorým je možné predchádzať spôsobmi podľa vynálezu, je možné nájsť v J. P. Sanford et al., The Sanford Guide To Antimicrobial Therapy, 26. vydání (Antimicrobial Therapy, Inc. , 1996) .

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť účinné proti baktériám, prvokom a súvisiacim stavom uvedeným vyššie alebo špecifickým kmeňom baktérií a prvokov uvedeným vyššie.

Pod pojmom halogén sa rozumie fluór, chlór, bróm alebo jód, prednostne fluór, chlór a bróm.

Pod pojmom alkyl sa rozumie, pokial nie je uvedené inak, jednoväzbové uhľovodíkové zvyšky s reťazcom priamym, cyklickým alebo rozvetveným. Alkylskupiny s cyklickým reťazcom musia samozrejme obsahovať aspoň 3 atómy uhlíka.

Pod pojmom aryl sa rozumie, pokial nie je uvedené inak, organický zvyšok odvodený od aromatického uhľovodíka odstránením jedného atómu vodíka, ako je fenylskupina alebo naftylskupina.

Do rozsahu pojmu 4- až 10-členný heterocyklus spadajú aromatické a nearomatické heterocyklické skupiny, ktoré obsahujú jeden alebo viacej heteroatómov zvolených z kyslíka, síry a dusíka, pričom každá heterocyklická skupina vo svojom kruhovom systéme obsahuje 4 až 10 atómov. Nearomatické heterocyklické skupiny môžu vo svojom kruhovom systéme obsahovať len 4 atómy, zatiaľ čo aromatické heterocyklické skupiny vo svojom kruhovom systéme musia obsahovať aspoň 5 atómov. Do rozsahu heterocyklických skupín tiež spadajú kruhové systémy s anelovanou benzoskupinou a kruhové systémy raz alebo viackrát substituované oxoskupinou. Ako príklad 4člennej heterocyklickej skupiny je možné uviesť azetidinyl (odvodený od azetidínu), ako príklad 5-člennej heterocyklickej skupiny je možné uviesť tiazolylskupinu a ako príklad 10člennej heterocyklickej skupiny chinolylskupinu. Ako príklady nearomatických heterocyklických skupín je možné uviesť pyrrolidinyl-, tetrahydrofuryl-, tetrahydrotienyl-, tetrahydropyranyl-, tetrahydrotiopyranyl- , piperidino-, morfolíno-, tiomorfolíno-, tioxanyl-, piperazinyl-, azetidinyl-, oxetanyl-, tietanyl-, homopiperidinyl-, oxepanyl-, tiepanyl-, oxazepinyl-, diazepinyl-, tiazepinyl-,

1,2,3,6-tetrahydropyridyl-, 2-pyrrolinyl-, 3-pyrrolinyl-, indolinyl-, 2H-pyranyl-, 4H-pyranyl-, dioxanyl-, 1,3-dioxolanyl-, pyrazolinyl-, ditianyl-, ditiolanyl-, dihydropyranyl-, dihydrotienyl-, dihydrofuryl-, pyrazolidinyl-, imidazolinyl-, imidazolidinyl-, 3-azabicyklo[3,1,0]hexanyl-, 3-azabicyklo[4,1,0]heptanyl-, 3H-indolyl- a chinolizinylskupinu. Ako príklady aromatických heterocyklov je možné uviesť pyridyl-, imidazolyl-, pyrimidinyl-, pyrazolyl-, triazolyl-, pyrazinyl-, tetrazolyl-, furyl-, tienyl-, izoxazolyl-, tiazolyl-, oxazolyl-, izotiazolyl-, pyrrolyl-, chinolyl-, izochinolyl-, indolyl-, benzimidazolyl-, benzofuryl-, cinnolinyl-, indazolyl-, indolizinyl-, ftalazinyl-, pyridazinyl-, triazinyl-, izoindolyl-, pteridinyl-, purinyl-, oxadiazolyl-, tiadiazolyl-, furazanyl-, benzofurazanyl-, benzotiofenyl-, benzotiazolyl-, benzoxazolyl-, chinazolinyl-, chinoxalinyl-, naftyridinyl- a furopyridylskupinu. Vyššie uvedené skupiny môžu byť pripojené cez atóm uhlíka alebo cez atóm dusíka, pokial je to možné. Napríklad skupinou odvodenou od pyrrolu môže byť pyrrol-l-ylskupina (viazaná cez atóm dusíka) alebo pyrrol-3-ylskupina (viazaná cez atóm uhlíka). Pojem 5- až 10členná heteroaromatická skupina je definovaný v rámci vyššie uvedenej definície aromatických skupín.

Pod pojmom farmaceutický vhodná sol sa rozumie, pokial nie je uvedené inak, soli kyslých alebo bázických skupín, ktoré sa môžu vyskytovať v zlúčeninách podľa vynálezu. Zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré majú bázickú povahu, sú schopné tvoriť rôzne soli s rôznymi anorganickými a organickými kyselinami. Na výrobu farmaceutický vhodných adičných solí bázických zlúčenín podľa vynálezu s kyselinami sa používajú kyseliny, ktoré tvoria netoxické adičné soli, to je soli obsahujúce farmakologicky vhodné anióny. Ako príklady takých solí je možné uviesť hydrochloridy, hydrobromidy, hydrojodidy, nitráty, sulfáty, hydrogensulfáty, fosfáty, hydrogenfosfáty, izonikotináty, acetáty, laktáty, salicyláty, citráty, hydrogencitráty, tartráty, pantotenáty, hydrogentartráty, askorbáty, sukcináty, maleáty, gentisináty, fumaráty, glukonáty, glukuronáty, sacharáty, formiáty, benzoáty, glutamáty, metánsulfonáty, etánsufonáty, benzénsulfonáty, p-toluénsulfonáty a pamoáty (to je 1,1'metylénbis(2-hydroxy-3-naftoáty) ) . Okrem toho zlúčeniny podía vynálezu, ktoré obsahujú bázický zvyšok, napríklad aminoskupinu, môžu tvoriť farmaceutický vhodné soli s rôznymi aminokyselinami.

Zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré majú kyslú povahu, sú schopné tvoriť soli s bázami, ktoré obsahujú farmakologicky vhodné katióny. Ako príklady takých solí je možné uviesť soli s alkalickými kovmi a kovmi alkalických zemín, najmä soli zlúčenín podlá vynálezu s vápnikom, horčíkom, sodíkom a draslíkom.

Niektoré zlúčeniny podía vynálezu môžu obsahovať centrá asymetrie, a vyskytujú sa teda v rôznych enantiomérnych a diastereomérnych formách. Predmetom vynálezu je použitie všetkých optických izomérov a stereolzomérov zlúčenín podlá vynálezu a ich zmesí a všetky farmaceutické kompozície a spôsoby liečenia, pri ktorých sa využívajú alebo ktoré ich obsahujú. V tomto ohlade do rozsahu vynálezu spadá ako E, tak Z konfigurácia skupiny -CH₂OR³. Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 sa tiež môžu vyskytovať ako tautoméry. Do rozsahu vynálezu spadá použitie všetkých takých tautomérov a ich zmesí.

Do rozsahu vynálezu tiež spadajú zlúčeniny a ich farmaceutický vhodné soli označené izotopy, ktoré sú identické ♦· e so zlúčeninami všeobecného vzorca 1 až na to, že v nich je jeden atóm alebo viacej atómov nahradený atómom s atómovou hmotnosťou alebo hmotnostným číslom odlišným od atómovej hmotnosti alebo hmotnostného čísla s akým sa obvykle nachádzajú v prírode. Ako príklady izotopov, ktoré je možné začleniť do zlúčenín podlá tohto vynálezu je možné uviesť izotopy vodíka, uhlíka, dusíka, kyslíka, fosforu, fluóru a chlóru, ako je ²H, ³H, ¹³C, ¹⁴C, ¹⁵N, ¹⁸0, ³⁵S, ¹⁸F a ³⁶C1. Do rozsahu tohto vynálezu spadajú zlúčeniny podľa vynálezu, ich preliečivá a farmaceutický vhodné soli týchto zlúčenín a ich preliečiv, ktoré obsahujú vyššie uvedené izotopy a/alebo iné izotopy iných atómov. Určité zlúčeniny podlá vynálezu označené izotopy, napríklad zlúčeniny označené rádioaktívnymi izotopmi, ako ³H alebo ¹⁴C, sú užitočné pri skúškach distribúcie liečiva alebo substrátu v tkanivách. Obzvlášť sa dáva prednosť tritiovaným izotopom to je ³H, a ¹⁴C izotopom, pretože je ich možné jednoducho pripravovať a detekovať. Nahradením ťažšími izotopmi, ako deutériom, to je ²H, je možné dosiahnuť určité terapeutické výhody vyplývajúce z vyššej metabolickej stability, napríklad predĺženie polčasu in vivo alebo zníženie potrebných dávok, čomu sa za určitých okolností dáva prednosť. Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 a ich preliečivá podlá tohto vynálezu označené izotopy je možné obvykle pripravovať spôsobmi znázornenými v schémach alebo opísaných v príkladoch uskutočnenia alebo preparátívnych postupoch, pri ktorých sa reagentmi neoznačené izotopy nahradia jednoducho dostupnými reagentmi označenými izotopy.

Predmetom vynálezu sú tiež farmaceutické kompozície, ktoré obsahujú preliečivá zlúčenín všeobecného vzorca 1, a ďalej spôsoby liečenia infekcií, pri ktorých sa také preliečivá podávajú. Na preliečivé je možné previesť zlúčeniny všeobecného vzorca 1 s voľnými amino-, amido-, hydroxy- alebo karboxyskupinami. Ako preliečivá je možné uviesť zlúčeniny, v ktorých sú aminokyselinové zvyšky alebo polypeptidové reťazce s dvoma alebo viacero (napríklad dvoma, tromi alebo štyrmi) amínokyselinovými zvyškami, ktoré sú amidovou alebo esterovou väzbou kovalentne pripojené k voľnej amínoskupine, hydroxyskupine alebo skupine karboxylovej kyseliny zlúčeniny všeobecného vzorca 1. Aminokyselinové zvyšky zahŕňajú 20 v prírode sa vyskytujúcich aminokyselín, ktoré sú v súlade s bežnou praxou označované trojpísmenovými symbolmi. Takéto aminokyselinové zvyšky tiež zahŕňajú zvyšky 4-hydroxyprolínu, demosínu, izodemosínu, hydroxylys ínu, norvalínu, betaalanínu, citrulínu, homocysteínu,

3-metylhistitínu, gamma-amínomáslovej kyseliny, homoserínu, ornitínu a metioninsulfónu. Do rozsahu vynálezu tiež spadajú ďalšie typy preliečiv. Napríklad volné karboxyskupiny je možné derivatizovať na amidy alebo alkylestery. Volné hydroxyskupiny je možné derivatizovať za použitia skupín, ktorých neobmedzujúcimi príkladmi sú hemisukcináty, fosfátové estery, dimetylamínoacetáty a fosforyloxymetyloxykarbonyly, ako je to opísané v Advanced Drug Delivery Reviews (1996), 19, 115. Do rozsahu vynálezu spadajú tiež karbamátové preliečivá hydroxya aminoskupín, ako aj karbonátové, sulfonátové a sulfátové preliečivá hydroxyskupín. Derivatizáciou hydroxyskupín na (acyloxy)metyl- a (acyloxy) etylétery, kde acylskupinou môže byť alkylester prípadne substituovaný skupinami, ktorých neobmedzujúcimi príkladmi sú funkčné skupiny étera, amínu a karboxylové kyseliny, alebo kde acylskupinu predstavuje ester aminokyseliny opísaný vyššie, je možné tiež získať preliečivá, ktoré spadajú do rozsahu tohto vynálezu. Preliečivá tohto typu sú opísané v J. Med. Chem. (1996) 39, 10. Volné amíny je možné tiež derivatizovať ako amidy, sulfonamidy alebo fosfonamidy. Všetky tieto preliečivá môžu obsahovať skupiny, ktorých neobmedzujúcimi príkladmi sú éterové a amínové funkčné skupiny a funkčné skupiny karboxylovej kyseliny.

Bočné reťazce preliečiva je možné zavádzať na hydroxyskupiny základnej molekuly hygromycinu A. Napríklad je možné uskutočniť úplnú silyláciu šiestich hydroxyskupín hygromycinu A, napríklad za použitia terc-butyldimetylsilylchloridu. Hexasilylový derivát je pri teplote miestnosti možné podrobiť pôsobeniu uhličitanu'draselného v metanole, čím sa selektívne odstráni fenolická silylová skupina, čo umožní uskutočnenie ďalších selektívnych modifikácií v tejto polohe. Ako ďalší príklad je možné uviesť neúplnú silyláciu hygromycinu A za vzniku pentasilylového derivátu s volnou 02 hydroxyskupinou na furanózovom kruhu. Tento derivát je možné selektívne acylovať, alkylovať atď., čím sa dosiahne pripojenie preliečiva v polohe 02, a ďalším spracovaním tak je možné získať zlúčeninu všeobecného vzorca 1.

Nasleduje podrobnejší opis vynálezu.

Príprava zlúčenín podľa vynálezu je znázornená v nasledujúcej schéme.

Schéma

Zlúčeniny podlá vynálezu sa pripravujú jednoducho. Pri postupe podlá vyššie uvedenej schémy je východzou zlúčeninou vzorca 2 hygromycin A, ktorý je možné pripraviť spôsobmi, ktoré sú odborníkom v tomto odbore známe, ako fermentáciou Streptomyces hygroscopicus NRRL 2388. Metylketón v polohe 4 furanózového cukru molekuly hygromycínu A môže na furanózovom cukru byť v konfigurácii S (hygromycin A) alebo konfigurácii R (epi-hygro-mycín). V prípade, že sa ako model fermentácie a izolácie hygromycínu A používajú zverejnené protokoly (US patent č. 3 100 176; Antibiotic Chemotherapy (1953) 3: 1268 až ·· e f ' r « ·· · t r <- r • · r * e · e re • r e < r e e < e e r »

1278, 1279 až 1282) je hygromycínovým produktom zmes hygromycínu A (4-(S) epiméru) s beta-orientovaným metylketónom na furanózovom cukru (ako je znázornený) a epihygromycínu v pomere približne 3 : 1. Z literatúry (Journal of Antibiotics, 33(7), 695 až 704, 1980) je známe, že čistý hygromycín A na epihygromycin prechádza v alkalických roztokoch. Opatrnou reguláciou pH na hodnotu nižšiu ako 6,9 pri fermentácii a reguláciou pH, teploty a expozície rozpúšťadla počas purifikačného spracovania, je v izolovanom produkte možné zlepšiť pomer hygromycínu A k epihygromycínu na aspoň 14 : 1. Za použitia tejto látky, je možné pripravovať produkty obsahujúce v podstate jediný izomér odvodený od 4(S) hygromycínu, ktoré je možné používať ako templáty na ďalšie syntetické modifikácie.

Hygromycín A obohatený o 4-(S) epimér sa pripravuje fermentáciou Streptomyces hygroscopicus NRRL 2388 alebo jeho mutantov v médií s pH, ktoré je v priebehu procesu regulované na hodnotu nižšiu ako 6,9, prednostne na hodnotu 6,2 až 6,7. Médium obsahuje asimilovatelné zdroje uhlíka, dusíka a stopových prvkov, ako je odborníkom v tomto odbore známe. Fermentácia prebieha pri teplote asi 25 až 35°C, prednostne pri asi 29 °C a jej priebeh sa monitoruje napríklad vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou. Inkubácia sa uskutočňuje, dokiaľ výťažok zlúčeniny nedosiahne maximum, obvykle počas asi 3 až 10 dní, prednostne počas asi 4 až 6 dní.

Tvorba epi-hygromycínu sa počas purifikačného procesu minimalizuje tak, že sa použije vodný pufor (a nie nepufrovaná voda) a pH aktívnych prúdov sa reguluje na hodnotu približne 6,0. Tvorba epi-hygromycínu sa tiež minimalizuje tak, že sa minimalizuje doba, počas ktorej je izolovaná látka vystavená vyšším teplotám. V prípade, že je nutné znížiť koncentráciu rozpúšťadla, sa riedenie aktívnych prúdov teda uskutočňuje za použitia vodného pufru a nepoužíva sa rotačné odparovanie pri zvýšených teplotách. Vyšším teplotám sa môžeme vyhnúť tak, že sa na skoncentrovanie aktívneho roztoku pred konečným purifikačným stupňom použije stĺpec živice, čím sa zníži objem roztoku, ktorý sa musí odpariť. Konečným purifikačným stupňom pri tomto procese je skoncentrovanie aktívnych frakcií na pevnú látku za použitia zníženého tlaku a teploty kúpela asi 35 až 50°C. Dobu, počas ktorej je roztok vystavený zvýšeným teplotám, je možné minimalizovať tak, že sa odparovanie uskutočňuje postupne.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R² a R³ majú vyššie uvedený význam, R¹ predstavuje hydroxyskupinu a R¹⁰ predstavuje hydroxyskupinu, je možné pripravovať cez zodpovedajúce α,β-nenasýtené esterové medziprodukty odvodené Wittigovou, HornerEmmonsovou alebo Petersonovou olefináciou C-5 ketónu hygromycínu A. Hygromycín A je napriklad možné nechať reagovať s (etoxykarbonylmetylén)trifenylfosforanom alebo (etoxykarbonyletylidén)trifenylfosforanom za vzniku nenasýteného etylestera. V tejto fáze hydroxyskupiny hygromycínu A môžu byť vhodne chránené, napríklad vo forme svojich silylterov, za použitia vhodných činidiel, ako trietylsilylchloridu (TESC1), trimetylsilylchloridu (TMSCl) alebo terc-butyldimetylsilylchloridu (TBDMSC1) a amínovej bázy, ako imidazolu alebo pyridínu. Tieto zlúčeniny je možné potom redukovať, napríklad diizobutyl-alumíniumhydridom. Potom je možné Mitsunobuho reakciou pripraviť éter. Chránený hygromycín allylalkohol sa podrobí Mitsunobuho reakcii so zlúčeninou vzorca HO-R³ za prítomnosti trifenylfosfínu a dietylazodikarboxylátu spôsobom opísaným v D. L. Hughes, Org. Reactions (1992), 42, 335. Deprotekciu hydroxyskupín môžeme uskutočňovať za použitia kyseliny, ako kyseliny octovej, alebo fluoridového iónu, ako

TBAF alebo komplexu kyselina fluorovodíková-pyridín.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R² a R³ majú vyššie uvedený význam, R¹ predstavuje vodík a R¹⁰ predstavuje hydroxyskupinu, je možné pripravovať cez zodpovedajúce α,βnenasýtené esterové medziprodukty získané Wittigovou, HornerEmmonsovou alebo Petersonovou olefináciou C-5¹¹ ketónu 2deoxypentachráneného hygromycínu A. Pri tomto spôsobe sa pentasilylhygromycín A pripraví tak, že sa chránia všetky hydroxyskupiny hygromycínu A, s výnimkou hydroxyskupiny na uhlíku v polohe 2 (C-2), vo forme silyléterov za použitia vhodného činidla, ako trietylsilylchloridu (TESC1) , trimetylsilylchloridu (TMSC1) alebo tercbutyldimetylsilylchloridu (TBDMSCl). V prednostnom uskutočnení sa ochrana zavádza za použitia 10 ekv. TBDMSCl a imidazolu v Ν,Ν-dimetylformamide (DMF) pri teplote 25 až 40°C počas 12 až 36 hodín. 2-deoxypentachránený hygromycín A sa potom pripraví tak, že sa odstráni hydroxyskupina za použitia spôsobu opísaného v Barton et al. , J. Chem. Soc., Perkin Trans./1975, 1574. V tomto prípade sa dáva prednosť spôsobu opísanému v Genu-Dellac et al. , Carbohydrate Res. 1991, 216, 249. Vyššie uvedený α,β-nenasýtený ester je potom možné pripraviť Wittigovou, Horner-Emmonsovou alebo Petersonovou olefináciou C-5 ketónu 2-deoxypentachráneného hygromycínu A. Hygromycín A je napríklad možné nechať reagovať s (etoxykarbonylmetylén)tri-fenylfosforanom alebo (etoxykarbonyletylidén)trifenylfosforanom za vzniku nenasýteného etylestera. Získanú zlúčeninu je možné potom redukovať, napríklad diizobutylalumíniumhydridom. Chránený 2deoxyhygromycín allylalkohol sa podrobí Mitsunobuho reakcii so zlúčeninou vzorca HO-R³ za prítomnosti trifenyl-fosfínu a dietylazodikarboxylátu spôsobom opísaným v D. L. Hughes, Org.

Reactions (1992), 42, 335. Deprotekciu hydroxyskupín je možné uskutočňovať za použitia kyseliny, ako kyseliny octovej, alebo fluoridového iónu, ako TBAF alebo komplexu kyselina fluórovodíková-pyridín.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R² a R³ majú vyššie uvedený význam, R¹ predstavuje hydroxyskupinu a R¹⁰ predstavuje vodík, je možné pripravovať cez zodpovedajúce oí, β-nenasýtené esterové medziprodukty získané Wittigovou, Horner-Emmonsovou alebo Petersonovou olefináciou C-5 ketónu 3-deoxyhygromycínu A. Pri tomto spôsobe sa 3-deoxyhygromycín A pripraví tak, že sa hygromycín A nechá pri teplote miestnosti počas 1 až 4 hodín reagovať s N-f enyl-bis (trifluórmetánsulfonamidom) za prítomnosti bránenej bázy, ako trietylamínu, v polárnom aprotickom rozpúšťadle, ako N,N-dimetylformamide, Výsledný fenyltri-fluórmetánsulfonát sa nechá 10 až 24 hodín pri 37 až 70°C reagovať s kyselinou mravenčou a trietylamínom za prítomnosti katalyzátora obsahujúceho palládium, ako aduktu tris(di-benzylidenacetón)dipalládium(0)-chloroform, a ligandu, ako 1,1'-bis(difenylfosfíno)ferrocénu, v polárnom aprotickom rozpúšťadle, ako N,N-dimetylformamide, čím sa získa 3-deoxyhygromycín A. Vyššie uvedený α,β-nenasýtený ester je potom možné pripraviť Wittigovou, Horner-Emmonsovou alebo Petersonovou olefináciou C-5 ketónu 2-deoxypentachráneného hygromycínu A. Hygromycín A je napríklad možné nechať reagovať s (etoxy-karbonylmetylén)trifenylfosforanom alebo (etoxykarbonyletylidén)trifenylfosforanom za vzniku nenasýteného etylestera. Získanú zlúčeninu je možné potom redukovať, napríklad diizobutyl-alumíniumhydridom. Chránený 3deoxyhygromycín allylalkohol sa podrobí Mitsunobuho reakcii so zlúčeninou vzorca HO-R³ za prítomnosti trifenylfosfínu a dietylazodikarboxylátu spôsobom opísaným v D. L. Hughes, Org. Reactions (1992), 42, 335. Deprotekciu hydroxyskupín je možné uskutočňovať za použitia kyseliny, ako kyseliny octovej, alebo fluoridového iónu, ako TBAF alebo komplexu kyselina fluórovodíková-pyridín.

Zlúčeniny všeobecného vzorca 1, kde R² a R³ majú vyššie uvedený význam, R¹ predstavuje vodík a R¹⁰ predstavuje vodík, je možné pripravovať cez zodpovedajúce α,β-nenasýtené esterové medziprodukty získané Wittigovou, Horner-Emmonsovou alebo Petersonovou olefináciou C-5 ketónu 2,3-dideoxyhygromycínu A. Pri tomto spôsobe sa vyššie opísaným postupom pripraví 3deoxyhygromycin A. Tetrasilyl-3-deoxyhygromycín A pripraví tak, že sa chránia všetky hydroxyskupiny 3-deoxyhygromycínu A, s výnimkou hydroxyskupiny na uhlíku v polohe 2 (C-2) , vo forme silyléterov za použitia vhodného činidla, ako trietylsilylchloridu (TESCl), trimetylsilylchloridu (TMSC1) alebo terc-butyldi-metylsilylchloridu (TBDMSC1). V prednostnom uskutočnení sa ochrana zavádza za použitia 10 ekv. TBDMSCl a imidazolu v N,N-dimetylformamide (DMF) pri teplote 25 až 40°C počas 12 až 36 hodín. 2,3-dideoxy-tetrachránený hygromycin A sa potom pripraví tak, že sa odstráni hydroxyskupina za použitia spôsobu opísaného v Barton et al., J. Chem. Soc., Perkin Trans./1975, 1574. V tomto prípade sa dáva prednosť spôsobu opísanému v Genu-Dellac et al., Carbohydrate Res. 1991, 216, 249. Vyššie uvedený α,β-nenasýtený ester je potom možné pripraviť Wittigovou, Horner-Emmonsovou alebo Petersonovou olefináciou C-5 ketónu 2,3-dideoxytetrachráneného hygromycínu A. 2,3-dideoxy-chránený hygromycin A je napríklad možné nechať reagovať s (etoxykarbonylmetylén) trifenylfosforanom alebo nyletylidén)trifenylfosforánom za vzniku etylestera. Získanú zlúčeninu je možné potom redukovať, napríklad diizobutylalumíniumhydridom. Chránený 2, 3dideoxyhygromycín allylalkohol sa podrobí Mitsunobuho reakcií (etoxykarbonenasýteného so zlúčeninou vzorca HO-R³ za prítomnosti trifenylfosfínu a dietylazodi-karboxylátu spôsobom opísaným v D. L. Hughes, Org. Reactions (1992), 42, 335. Deprotekciu hydroxyskupín je možné uskutočňovať za použitia kyseliny, ako kyseliny octovej, alebo fluoridového iónu, ako TBAF alebo komplexu kyselina fluórovodíková-pyridín.

Alternatívne je možné zlúčeniny všeobecného vzorca 1 pripravovať tak, že sa vhodné allylalkoholické medziprodukty opísané vyššie podrobia Mitsunobuho reakcii so zlúčeninou vzorca HO-R³, ktorá namiesto substituentu CHR⁹NR¹¹R¹² obsahuje aldehyd alebo ketón (R⁹C=O). Deprotekciu hydroxyskupín je možné uskutočňovať za použitia kyseliny, ako kyseliny octovej, alebo fluoridového iónu, ako TBAF alebo komplexu kyselina f luórovodí ková-pyridín. Substituent CHR⁹NR¹¹R¹² je možné vytvoriť redukčnou amináciou za použitia amínu vzorca HNR^i:lR¹² a triacetoxybórhydridu sodného, kyano-bórhydridu sodného alebo kyanobórhydridu na polymérnom nosiči, ako (polystyrylmetyl)trimetylamóniumkyanbórhydridu, uskutočňovanou v rozpúšťadle, ako tetrahydrofuráne alebo dimetyl-formamide, počas 3 až 24 hodín pri teplote 20 až 70°C.

Amíny všeobecného vzorca HNR^i:lR¹² a zlúčeniny všeobecného vzorca HO-R³, vrátane zlúčenín obsahujúcich aldehyd alebo ketón (R⁹C=O) namiesto substituentu CHR⁹NR^i:lR¹², je možné pripravovať známymi spôsobmi.

Zlúčeniny podľa vynálezu obsahujú asymetrické atómy uhlíka. Zlúčeniny, ktoré tvoria zmes izomérov na jednom alebo viacerých centrách sa vyskytujú ako diastereomérne zmesi, ktoré je možné rozdeľovať na jednotlivé diastereoméry na základe ich fyzikálnochemických odlišností za použitia postupov dobre známych odborníkom v tomto odbore. Ako príklady takých postupov je možné uviesť chromatografiu a frakčnú kryštalizáciu. Do rozsahu vynálezu spadajú všetky takéto izoméry, vrátane diastereomérnych zmesí.

Zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré majú bázickú povahu, sú schopné tvoriť rôzne soli s rôznymi anorganickými a organickými kyselinami. Aj keď takéto soli musia byť na podávanie živočíchom farmaceutický vhodné, v praxi je často žiadúce zlúčeninu podľa vynálezu z reakčnej zmesi izolovať najprv vo forme farmaceutický nevhodnej soli, ktorá sa potom reakciou s alkalickým činidlom jednoducho prevedie späť na volnú bázu. Voľná báza sa nasledovne prevedie na farmaceutický vhodnú adičnú soľ s kyselinou. Adičné soli bázických zlúčenín podľa vynálezu s kyselinami je možné jednoducho pripravovať tak, že sa bázická zlúčenina nechá reagovať s v podstate ekvivalentným množstvom zvolenej minerálnej alebo organickej kyseliny vo vodnom rozpúštadlovom médií alebo vhodnom organickom rozpúšťadle, ako metanole alebo etanole. Po opatrnom odparení rozpúšťadla sa získa požadovaná pevná soľ. Požadovanú soľ je možné tiež vyzrážať z roztoku voľnej bázy v organickom rozpúšťadle prídavkom vhodnej minerálnej alebo organickej kyseliny.

Zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré majú kyslú povahu, sú schopné tvoriť soli s bázami obsahujúcimi rôzne katióny. Ako príklady solí s bázami je možné uviesť soli alkalických kovov a kovov alkalických zemín, najmä soli sodné a draselné. Všetky tieto soli sa pripravujú obvyklými postupmi. Chemické bázy, ktoré sa používajú ako činidlá pri príprave farmaceutický vhodných solí zlúčenín podľa vynálezu sú bázy, s ktorými kyslé zlúčeniny podľa vynálezu tvoria netoxické soli. Ako príklady netoxických solí s bázami je možné uviesť soli s farmakologicky vhodnými katiónmi, ako katióny sodíka, draslíka, vápnika, horčíka atď. Tieto soli je možné jednoducho pripravovať tak, že sa zodpovedajúca kyslá zlúčenina uvedie do styku s vodným roztokom obsahujúcim požadovaný alkoxid alkalického kovu alebo hydroxid kovu a výsledný roztok sa odparí do sucha, prednostne za zníženého tlaku. Alternatívne je takéto soli tiež možné pripravovať tak, že sa zmieša roztok kyslej zlúčeniny v nižšom alkanole s roztokom požadovaného alkoxidu alkalického kovu alebo hydroxidu kovu a výsledný roztok sa vyššie opísaným spôsobom odparí do sucha. V obidvoch prípadoch sa reakčné činidlá prednostne používajú v stechiometrických množstvách, aby sa zaistila úplnosť reakcie a maximalizácia výťažkov požadovaného konečného produktu.

Schopnosť zlúčenín podlá tohto vynálezu potlačovať bakteriálnu infekciu je demonštrovaná ich schopnosťou inhibovať rast definovaných kmeňov patogénov.

Skúška

Pri ďalej opísanej skúške sa používa štandardná metológia a štardardné kritériá na interpretáciu. Táto skúška je navrhnutá tak, aby poskytovala návod k chemickým modifikáciám, ktoré môžu viesť k zlúčeninám s antibakteriálnou účinnosťou proti citlivým organizmom, vrátane organizmov rezistentných voči liečivám, ktorých neobmedzujúcimi príkladmi sú betalaktámy, makrolidy a vankomycín. Skúška sa uskutočňuje na paneli bakteriálnych kmeňov, zostavenom tak, aby zahŕňal rôzne druhy cieľových patogénov, vrátane typických zástupcov baktérií rezistentných voči antibiotikám. Tento panel umožňuje stanoviť vzťah chemická štruktúra/aktivita, čo sa týka účinnosti a spektra aktivity. Skúška sa uskutočňuje v mikrotitrových miskách a interpretuje sa podľa smerníc Performance Standards for Antimicrobial Disk Susceptibility e ·

Tests - 6. vydanie, Approved Standard, vydaných The National

Committee for Clinical Laboratory Standards (NCCLS) ; na porovnanie kmeňov sa použije minimálna inhibičná koncentrácia (MIC) . Zlúčeniny sa najprv rozpustia v dimetylsulfoxide (DMSO), čím sa získajú zásobné roztoky.

Účinnosť zlúčenín podlá vynálezu je možné tiež skúšať spôsobmi, pri ktorých sa využíva Steersov replikátor, ako je štandardná in vitro bakteriálna skúšobná metóda opísaná v Steers et al. , Antibiotics and Chemotherapy, 1959, 9, 307.

In vivo aktivitu zlúčenín podía vynálezu je možné stanoviť za použitia obvyklých skúšok ochrany na zvieratách, obvykle hlodavcoch.

Pri jednej in vivo modelovej skúške sa hodnotí účinnosť zlúčenín na akútnu bakteriálnu infekciu myší, ako modelovom organizme. Ako príklad jedného takého in vivo systému je možné uviesť nasledujúci systém: Myši (CF1, rôzne pohlavie, 18 až 20

g) sa po dodaní umiestnia do klietok a pred ich použitím sa im nechá 1 až 2 dni na aklimatizáciu. Akútna infekcia sa vyvolá intraperitoneálnym naočkovaním baktérií (Staphylococcus aureus kmeň 01A1095) vo forme suspenzie v prasačom žalúdočnom mucíne. Inokulum sa pripraví tak, že sa kultúra pestuje cez noc pri 37°C na krvnom agare, povrchový nárast sa zoberie za použitia sterilného bujóna z mozgu a srdca a hustota suspenzie sa upraví tak, aby suspenzia po zriedení 5% sterilným prasačim žalúdočným mucínom v pomere 1 : 10 vyvolávala 100% úmrtnosť.

Myš (10 kusov/skupina) sa subkutánne ošetrí 0,5 hodiny a 4 hodiny po provokácii. Kontrolné skupiny predstavujú skupinu neliečených myší (infikovaných, ale neliečených) a pozitívnu kontrolnú skupinu (ošetrená vankomycínom alebo minocyklínom atď.) . Po štvorčlennom pozorovaní sa zaznamená percento prežitých a metódou probit sa stanoví PD₅₀ (vypočíta sa dávka (mg/kg), ktorá ochráni 50% infikovaných zvierat).

Zlúčeniny podía vynálezu a ich farmaceutický vhodné soli (ďalej označované ako účinné zlúčeniny) sa pri liečení bakteriálnych a protozoálnych infekcií môžu podávať perorálne, parenterálne, topicky alebo rektálne. Obvykle sa tieto zlúčeniny budú najvýhodnejšie podávať v denných dávkach v rozmedzí od asi 0,2 mg na kg telesnej hmotnosti (mg/kg) až asi 200 mg/kg, vo forme jedinej alebo niekoľkých čiastkových dávok (napríklad vo forme 1 až 4 dávok za deň) . V závislosti na druhu, hmotnosti a stave liečeného subjektu a konkrétne zvolenom spôsobe podávania ale bude nutne dochádzať na odchýlky v dávkovaní. Najvhodnejšie sú napriek tomu denné dávky v rozmedzí od asi 3 mg/kg do asi 60 mg/kg. Ale v závislosti na druhu liečeného cicavca, ryby alebo vtáka a jeho individuálnej odpovedi na takéto liečivo, ako aj na zvolenom type farmaceutickej formulácie a dobe a intervale v akom sa podávanie uskutočňuje, môže byť dávkovanie odlišné. V niektorých prípadoch môžu stačiť dávky nižšie ako je limitná dávka vo vyššie uvedenom rozmedzí. V iných prípadoch je možné použiť dávky vyššie ako je horná hranica tohto rozmedzia tak, aby to nevyvolalo nežiadúce vedľajšie účinky, pričom sa taká veľká dávka najprv rozdelí na niekolko menších dávok, ktoré sa podávajú v priebehu celého dňa.

Účinné zlúčeniny sa môžu podávať samotné alebo v kombinácii s farmaceutický vhodnými nosičmi alebo riedidlami niektorým z vyššie uvedených spôsobov, pričom sa môže podávať jedna alebo viacero dávok. Konkrétnejšie sa účinné zlúčeniny môžu podávať vo forme najrôznejších aplikačných foriem, to je farmaceutických kompozícií, v ktorých sú zmiešané s rôznymi farmaceutický vhodnými inertnými nosičmi a spracované do podoby tabliet, toboliek, pastiliek, tvrdých bonbónov, práškov, sprejov, krémov, salves, čapíkov, želé, gélov, pást, lótiónov, mastí, vodných suspenzií, injekčných roztokov, elixírov, sirupov a podobne. Takéto nosiče zahŕňajú pevné riedidlá alebo plnivá, sterilné vodné médiá a rôzne netoxické organické rozpúšťadlá atď. Farmaceutické kompozície na perorálne podávanie môžu okrem toho prídavné obsahovať sladidlá a/alebo aromatizačné prísady. Účinné zlúčeniny sú v takých aplikačných formách spravidla prítomné v koncentrácii v rozmedzí od asi 5,0 do asi 70 % hmotnostných.

Pri perorálnom podávaní sa môžu použiť tablety obsahujúce rôzne excipienty, ako je mikrokryštalická celulóza, citrán sodný, uhličitan vápenatý, dikalciumfosfát a glycín, spolu s rôznymi rozvolňovadlami, ako je škrob (prednostne kukuričný, zemiakový alebo tapiokový škrob), kyselina alginová a určité komplexné silikáty, a granulačnými spojivami, ako je polyvinyl-pyrrolidón, sacharóza, želatína a živica. Na tabletovacie účely môžu byť prídavné prítomné lubrikačné činidlá, ako je stearan horečnatý, natriumlaurylsulfát a mastenec. Pevné prostriedky podobného typu môžu byť tiež prítomné ako náplne v želatínových tobolkách. V tomto prípade obsahujú použité prostriedky prednostne tiež laktózu alebo vysokomolekulárne polyetylénglykóly. Pri výrobe vodných suspenzií a/alebo elixírov, ktoré sa hodia na perorálne podávanie, sa môže účinná zlúčenina miešať s rôznymi sladidlami alebo aromatizačnými látkami, farbiacimi prísadami alebo farbivami, a pokial je to nutné, emulgátormi a/alebo suspenznými činidlami a ďalej tiež takými riedidlami, ako je voda, etanol, propylénglykol, glycerol a ich rôzne kombinácie.

Na parenterálne podávanie sa môžu použiť roztoky účinných zlúčenín buď v sezamovom alebo podzemnicovom oleji, alebo vo vodnom etanole alebo propylénglykole. Tiež môže byť výhodne použitý derivát cyklodextrínu, ako β-cyklodextrín sulfobutylétera (pozri US patent 5 134 127). Vodné roztoky by v prípade potreby mali byť účelne pufrované, a kvapalné riedidlo by malo byť najprv izotonizované. Takéto vodné roztoky sa hodia na intravenózne injekčné podávanie. Olejové roztoky sa hodia na intraartikulárne, intramuskulárne a subkutánne injekčné podávanie. Výroba všetkých takých roztokov za sterilných podmienok sa jednoducho uskutočňuje štandardnými farmaceutickými technológiami, ktoré sú dobre známe odborníkom v tomto odbore.

Okrem toho sa účinné zlúčeniny môžu tiež podávať topicky, čo je možné uskutočňovať za použitia krémov, želé, gélov, pást, transdermáIných náplastí, mastí a podobne, ktoré sa vyrábajú v súlade so štandardnou farmaceutickou praxou.

Iným živočíchom ako ľuďom, ako hovädziemu dobytku alebo domácim zvieratám, je možné účinné zlúčeniny podávať v krmive alebo perorálne vo forme tekutých kompozícií na nútené podávanie.

Účinné zlúčeniny sa tiež môžu podávať vo forme lipozomálnych systémov na dodávku liečiv, ako sú malé unilamelárne vezikulá, veľké unilamelárne vezikulá a multilamelárne vezikulá. Lipozómy je možné pripravovať z rôznych fosfolipidov, ako cholesterolu, stearylamínu alebo fosfátidýlcholínov.

Účinné zlúčeniny tiež polyméry, ako nosiče na môžu byť naviazané na rozpustné cielenú dodávku liečiv. Takými • · · ♦ » · · · · •» · · · · v · ♦ * r c ť · · · ^r ŕ · r ^r polymérmi sú napríklad polyvinylpyrrolidón, pyranový kopolymér, polyhydroxypropylmetakrylamid fenyl, polyhydroxyetylaspartamidfenol alebo polyetylénoxidpolylysín substituovaný palmitoylovými zvyškami. Účinné zlúčeniny môžu byť ďalej naviazané na polymér z triedy biodegradovatelných polymérov, pomocou ktorých je možné dosiahnuť riadené uvoľňovanie liečiv. Takými polymérmi sú napríklad kyselina polymliečna, kyselina polyglykólová, kopolyméry kyseliny polymliečnej a polyglykólovej, polyepsilonkaprolaktón, kyselina polyhydroxymaslová, polyortoestery, polyacetaly, polydihydropyrany, polykyanoakryláty a zosieťované alebo amfipatické blokové kopolyméry hydrogélov.

Vynález je bližšie objasnený v nasledujúcich príkladoch uskutočnenia. Tieto príklady majú výhradne ilustratívny charakter a rozsah vynálezu v žiadnom ohľade neobmedzujú.

Skratkou tm sa rozumie teplota miestnosti alebo okolia, teda teplota v rozmedzí od asi 20 do asi 25°C. Skratkou THF sa rozumie tetrahydrofurán (v príkladoch sa používajú aj iné akronymy a skratky obvyklých rozpúšťadiel, ktorých význam je odborníkom v tomto odbore známy). Me znamená metyl, Et znamená etyl a Ac znamená acetyl.

Preparatívny postup 1 ml zmrazenej dávky (skladovanej pri -80°C v zmesi 20 % glycerolu a 80 % inokulačného média) kultúry Streptomyces hygroscopicus NRRL 2388 sa použije na zaočkovanie 1 litra hygromycínového inokulačného média (Corn Products Corp. cerelóza, 13 g/liter; Hubingerov škrob, 7 g/liter; sušina kukuričného výluhu Roquette, 3 g/liter; Sheffield Brand

Products NZ Amine YTT, 7 g/liter; CoCl₂.6H₂O Baker, 0,002 g/liter; KH₂PO₄, 0,7 g/liter; MgSO₄.7H₂O, 1,3 g/liter; síran amónny 0,7 g/liter; odpeňovač Dow Chemical P2000, 1 kvapka/banka; sójový olej Colfax, 2 kvapky/banka; s pH do 7,0 pred autoklávovaním) v 2,81itrovej Fernbachovej banke. Kultúra sa nechá rásť 3 dni pri 29°C za trepania 200 min¹ v trepačke s posunom 5,08 cm. Táto kultúra sa použije na zaočkovanie 8 litrov sterilného hygromycínového fermentačného média (uhličitan vápenatý Albaglos, 20 g/liter; Sheffield Brand Products NZ Amine YTT, 5 g/liter; Hubingerov škrob, 20 g/liter; prášok Archer Daniels Midland Nutrisoy, 10 g/liter; odpeňovač Dow Chemical P2000, 1 ml/líter; CoCl₂.6H₂0 Baker, 0,002 g/liter; sójový olej Colfax, 2 ml/liter; cerelóza, 10 g/liter; chlorid sodný 5 g/liter; pH do 7,0 pred autoklávovaním) v 14litrovej fermentačnej nádobe (New Brunswick Microferm, New Brunswick, New Jersey, USA) vybavenej dvoma 12cm lopatkovými miešačmi umiestnenými vo vzájomnej vzdialenosti 9,5 cm. Pôda sa inkubuje pri 29°C za aerácie rýchlosťou 8 litrov/min a miešanie s frekvenciou 800 min¹. Aby sa minimalizovala tvorba epihygromycínu, pH sa za použitia kyseliny sírovej (15%) udržuje počas 126 hodín v rozmedzí 6,5 až 6,9 a po zostávajúce obdobie v rozmedzí 6,2 až 6,6. Fermentačná pôda sa zoberie po 143 hodinách celkovej inkubácie a v túto dobu je pomer hygromycínu A a epihygromycínu 31 : 1.

Šesť litrov pôdy z vyššie opísanej fermentácie sa centrifuguje asi 15 minút pri frekvencii 8000 min¹. Po centrifugácii sa peleta odloží a supernatant (pH 6,4, podlá HPLC obsahuje asi 4,12 g aktivity hygromycínu A) sa uvedie na stĺpec s náplňou 500 g živice XAD-16 (Rohm and Haas, Philadelphia, Pennsylvania, USA) . Živica bola ekvilibrovaná dvoma objemami lôžko 25mM fosforečnanu dvoj sodného, pH 6,0 (pufru). Po nanesení sa stĺpec premyje pufrom (2 objemami « · * r e t r r β lôžka) a zmesi pufru a metanolu v pomere 80 : 20 (2 objemami lôžka) a aktivita sa eluuje zmesou pufru a metanolu v pomere : 50 (5 objemami lôžka). Frakcie sa analyzujú pomocou HPLC.

Frakcie obsahujúce podstatnú časť aktivity (2,730 g hygromycínu A) sa spoja.

Časť tohto XAD-16 eluátu (asi 800 mg hygromycínu A) sa prídavkom 1,8 litra pufru zriedi na obsah metanolu 10 % a nanesie na 100mi stĺpec CG-161 (TosoHaas, Montgomeryville, Pennsylvania, USA), ktorý bol ekvilibrovaný zmesou pufru a metanolu v pomere 90 : 10 (4 objemami lôžka) . Produkt sa eluuje zmesou pufru a metanolu v pomere 50 : 50 (6 objemami lôžka). Frakcie sa analyzujú pomocou HPLC a aktívne frakcie sa spoja. Spojené frakcie sa odparia do sucha. Analýza zvyšku ukáže čistotu asi 65 % (hmotn.). Na analýzu sa odoberie malá časť tejto pevnej látky.

Asi 500 mg pevnej látky sa zmieša s 500 ml vody a 500 ml etylacetátu. Vzniknutá zmes sa 20 minút mieša. Oddelia sa dve vrstvy a časť vodnej vrstvy sa vysuší, čím sa získa pevná látka. Analýzou sa zistí, že jej čistota je asi 52 % (hmotn.). obidve pevné látky (#34945-280-1 a 281-1) sa analyzujú pomocou NMR a TLC, čím sa zistí, že obsahujú aktivitu hygromycínu A. Okrem toho analýza pomocou NMR ukáže pomer hygromycínu A a epi-hygromycínu asi 15 : 1.

Preparatívny postup 2 ml zmrazenej dávky (skladovanej pri -80°C v zmesi 20 % glycerolu a 80 % inokulačného média) kultúry Streptomyces hygroscopicus NRRL 2388 sa použije na zaočkovanie 1 litra hygromycínového inokulačného média (CPC International Inc.

cerelóza, 13 g/liter; Hubingerov škrob, 7 g/liter; sušina kukuričného výluhu Roquette, 3 g/liter; NZ Amine YTT, 7 g/liter; CoCl₂.6H₂0 Baker, 0,002 g/liter; KH₂PO₄, 0,7 g/liter; MgSO₄.7H₂O, 1,3 g/liter; síran amónny 0,7 g/liter; odpeňovač Dow Chemical P2000, 1 kvapka/banka; sójový olej Colfax, 2 kvapky/banka; s pH do 7,0 pred autoklávovaním) v 2,81itrovej Fernbachovej banke. Kultúra sa nechá rásť 2 až 3 dni pri 29 °C za trepania 200 min'¹ v trepačke s posunom 5,08 cm. Dve nehrdzavejúce fermentačné nádoby s objemom 1893 litrov sa naplnia 1438 až 1514 litrami hygromycínového fermentačného média (uhličitan vápenatý Minerál Technologies, 1 g/liter; Sheffield Brand Products NZ Amine YTT, 5 g/liter; Hubingerov škrob, 20 g/liter; sójový prášok Archer Daniels Midland Co. , 10 g/liter; odpeňovač Dow Chemical P2000, 1 ml/liter; CoCl₂.6H₂O Baker, 0,002 g/liter; sójový olej Colfax Inc., 2 g/liter; cerelóza CPC International INc., 10 g/liter; chlorid sodný Cargill Inc., 5 g/litr). Médium vo fermentoroch sa sterilizuje parou (137,4 kPa, 60 minút), potom vo fermentoroch ochladí za použitia chladiaceho hada a jeho pH sa upraví na

6,5 až 6,7. Vo fermentore sa nastavia nasledujúce podmienky: prúd vzduchu 0,566 m³/min, teplota 28°C, ventilačný tlak 34,35 kPa, pH udržiavané 25% hydroxidom sodným a 98% kyselinou sírovou v rozmedzí 6,5 až 6,7. Rýchlosť miešania vo dvoch fermentačných nádobách sa mení tak, aby sa koncentrácia rozpusteného kyslíka udržala nad 20% nasýtením, merané v pôde bezprostredne pred zaočkovaním. Po nastavení kontrolných podmienok vo fermentore sa za sterilných podmienok spojí obsah piatich Fernbachových baniek v 81itrovej odsávanej nádobe. Toto inokulum sa použije na zaočkovanie jediného nominálne 18931itrového fermentora, pričom sa postupuje vyššie opísaným spôsobom. Tento postup sa opakuje za použitia 4 litrov inokula tak, že sa do jedného fermentora pridajú 4 litre inokula a do jedného fermentora sa pridá 5 litrov inokula. Fermentácia sa » ♦ • f nechá prebiehať 114 hodín a potom sa zastaví. Za použitia 98% kyseliny sírovej sa pH pôdy upravia na 6,3 a uskutoční sa i zolácia.

Obsah dvoch vyššie uvedených fermentorov (pH 6,3, s pomerom hygromycín A : epihygromycín asi 51 : 1) sa prefiltruje cez keramický filtračný systém. Filtrát (1450 gA, 1915 litrov) sa nanesie na stĺpec s náplňou 265 litrov živice XAD-16, ktorý bol ekvilibrovaný pufrovacím roztokom obsahujúcim fosforečnan trojsodný (pH, 6,0) (pufrom) (4 objemami lôžka). Potom sa stĺpec premyje pufrom (2 objemami lôžka) a zmesou pufru a metanolu v pomere 80 : 20 (2 objemami lôžka). Potom sa zo stĺpca eluuje aktivita za použitia 10 dávok (vždy asi 189 litrov) roztoku pufru a metanolu v pomere 50 : 50. Aktívne frakcie (asi 1240 gA) sa spoja a prídavkom 4543 litrov pufru zriedia na konečnú koncentráciu metanolu 10 %. Zníženie koncentrácie metanolu riedením (a nie odparením v rotačnom odparováku) umožní použiť nižšie teploty, a teda minimalizovať množstvo epi-hygromycínu, ktoré má sklon rásť pri vyšších teplotách. Polovica tohto roztoku sa umiestni na 40litrový stĺpec CG-161, ktorý bol ekvilibrovaný roztokom pufru a metanolu v pomere 90 : 10 (4 objemami lôžka). Potom sa stĺpec premyje zmesou pufru a metanolu v pomere 80 : 20 (4 objemami lôžka) a eluuje zmesou pufru a metanolu v pomere 50 : 50 (5,5 objemov lôžka). Po regenerácii a opätovnej ekvilibrácíi sa na stĺpec umiestni druhá polovica aktivity a stĺpec sa eluuje vyššie opísaným spôsobom. Spojené frakcie z obidvoch behov (120 litrov, asi 1051 gA) sa prídavkom pufru zriedia na 10% koncentráciu metanolu a umiestnia na regenerovaný a opätovne ekvilibrovaný stĺpec živice CG-161. Po naadsorbovaní aktivity sa stĺpec eluuje metanolom (4 objemami lôžka). Tento stupeň slúži na redukciu solí a tiež na zvýšenie koncentrácie vzorky pred konečným odparením. Spojené frakcie z posledného stĺpca CG-161 sa odparia do sucha. Získa sa celkom asi 1 kgA aktivity hygromycínu A. Pomer hygromycínu A a epihygromycínu v konečnom pevnom produkte je asi 14,5 : 1.

Postupy pri uskutočňovaní príkladov

Príprava 5-allylalkoholu

1. Príprava E-allylalkoholu Wittigovou reakciou

Spôsob A

Roztok hygromycínu A (1 ekv.) a etoxykarbonylmetyléntrifenylf osf oranú (2 ekv.) v dimetylformamide (asi 0,5M v hygromycíne) sa 5 hodín mieša pri 70°C, nechá schladnúť na teplotu miestnosti a pridá sa k nemu imidazol (12 ekv.) a terc-butyldimetylsilylchlorid (12 ekv.). Reakčná zmes sa 15 hodín mieša pri 80°C a potom zriedi hexánmi a dietyléterom (asi 1:1), premyje vodou a potom nasýteným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia 10% etylacetátu v hexánoch ako elučného činidla.

Roztok etylestera hygromycínu A (1 ekv.) v metylénchloride (asi O,1M) sa pri -78°C zmieša s diizobutylalumíniumhydridom (4 ekv.). Vzniknutá zmes sa mieša s nasýteným vínanom e t * f sodno-draselným. Reakčná zmes sa zahreje na teplotu miestnosti, zriedi metylénchloridom, premyje nasýteným chloridom amónnym a potom nasýteným chloridom sodným, vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v hexánoch až 33% etylacetát v hexánoch.

2. Príprava E- a Z-allylalkoholu Petersonovou reakciou

Spôsob B

Roztok hygromycínu A (1 ekv.), terc-hutyldimetylsilylchloridu (12 ekv.) a imidazolu (12 ekv.) v dimetylformamide (hygromycínová koncentrácia 0,25M) sa 20 hodín mieša pri 80°C. Potom sa zo zmesi za zníženého tlaku odstráni dimetylformamid. Zvyšok sa extrahuje dietyléterom. Spojené éterové extrakty sa premyjú vodou a potom nasýteným vodným roztokom chloridu sodného, vysušia síranom sodným, prefiltrujú a filtrát sa skoncentruje. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia 10% etylacetátu v hexánoch ako elučného činidla.

Roztok etyl(trimetylsilyl)acetátu (4 ekv.) v tetrahydrofurane (asi 0,4M v etyl(trimetylsilyl)acetáte) sa pri -78°C zmieša s lítiumdiizopropylamínom (3,5 ekv.). Po 30 minútach sa k vzniknutej zmesi pridá roztok persilylovaného hygromycínu A zmieša

Po zmiešaní s nasýteným (1 ekv.) v tetrahydrof uráne (asi 0,5M) . Po 15 minútach sa reakčná zmes zriedi etylacetátom a nasýteným roztokom chloridu amónného. Organická vrstva sa premyje nasýteným roztokom chloridu amónneho a potom nasýteným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Roztok tohto surového etylestera (1 ekv.) v metylénchlorlde (asi O,1M) sa pri -78°C diizobutylalumíniumhydridom (8 ekv.) vínanom sodno-draselným sa reakčná zmes zahreje na teplotu miestnosti a zriedi metylén-chloridom. Zriedená zmes sa premyje nasýteným chloridom amónnym a potom nasýteným chloridom sodným, vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v hexánoch až 33% etylacetát v hexánoch. Získa sa zmes E a Z allylických alkoholov.

Spôsob C

Roztok hygromycínu A (1 ekv.), terc-butyldimetylsilylchloridu (12 ekv.) a imidazolu (12 ekv.) v dimetylformamide (hygromycínová koncentrácia 0,25M) sa 20 hodín mieša pri 80°C. Zo vzniknutej zmesi sa za zníženého tlaku odstráni dimetylformamid a zvyšok sa extrahuje dietyléterom. Spojené éterové extrakty sa premyjú vodou a potom nasýteným roztokom chloridu sodného, vysušia síranom sodným, prefiltrujú a filtrát sa skoncentruje. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia 10% etylacetátu v hexánoch ako elučného činidla.

Roztok metyl-2-(trimetylsilyl)propionátu (5 ekv.) v tetrahydrofurane (asi 0,2M metyl-2-(trimetylsilyl)propionát) sa pri -78°C zmieša s lítiumdiizopropylamidom (4 ekv.). Do vzniknutej zmesi sa po 30 minútach pridá roztok persilylovaného hygromycínu A (1 ekv.) v tetrahydrofuráne (asi 0,4M). Po 15 minútach sa reakčná zmes zriedi etylacetátom a nasýteným roztokom chloridu amónneho. Organická vrstva sa premyje nasýteným roztokom chloridu amónneho a potom nasýteným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Roztok tohto surového etylestera (1 ekv.) v metylénchloride (asi O,1M) sa pri -78°C zmieša s diizobutylalumíniumhydridom (8 ekv.). Po zmiešaní s nasýteným vínanom sodno-draselným a zahriatí na teplotu miestnosti sa reakčná zmes zriedi metylénchloridom. Zriedená zmes sa premyje nasýteným roztokom chloridu amónneho a potom nasýteným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v hexánoch až 33% etylacetát v hexánoch. Získa sa zmes E- a Z-allylických alkoholov.

3. Príprava 2-Deoxy-E-allylalkoholu Wittigovou reakciou

Spôsob D

Roztok hygromycínu A (1 ekv.) v dimetylformamide (DMF, 0, IM) sa nechá reagovať s imidazolom (10 ekv.) a terc-butyldimetylsilylchloridom (10 ekv.) 14 až 16 hodín pri 35 °C. Reakčná zmes sa naleje do vody a vodná zmes sa extrahuje • · • ŕ r e* etylacetátom. Spojené extrakty sa vysušia síranom horečnatým a skoncentrujú. Produkt sa získa po chromatografii za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v hexánoch až 15% etylacetát v hexánoch. Roztok tejto zlúčeniny (1 ekv.) v dichlóretáne sa nechá reagovať s fenyltionochlóroformiátom (3 ekv.), pyridínom (5 ekv.) a dimetylamínopyridínom (0,05 ekv.) počas 2 až 3 dní pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa zriedi metylénchloridom, premyje 0,5M kyselinou chlorovodíkovou, nasýteným hydrogénuhličitanom sodným a potom vodným chloridom sodným. Organické vrstvy sa vysušia síranom horečnatým a skoncentrujú. Po chromatografi i za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v hexánoch až 10% etylacetát v hexánoch sa získa požadovaný 2-tiónokarbonát. Roztok tohto 2-tiónokarbonátu (1 ekv.) v toluéne (O,1M) sa 2 hodiny pri

C nechá reagovať

2,2' azabis(izobutyronitrilom) (1 ekv.) a tri-n-butylcínhydridom (3 ekv.). Reakčná zmes sa skoncentruje zvyšok sa chromatografuje za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v hexánoch až 10% etylacetát v hexaánoch. Získa sa požadovaný 2-deoxyketón.

Roztok pentasilylchráneného hygromycinu A (1 ekv.) a etoxykarbonylmetyléntrifenylfosforanu (2 ekv.) v dimetylformamide (asi 0,5M v hygromycíne) sa 12 hodín mieša pri 70°C, potom nechá schladnúť na teplotu miestnosti a pridá sa k nemu imidazol (1 ekv.) a terc-butyldimetylsilylchlorid (1 ekv.). Reakčná zmes sa 4 hodiny mieša pri 70°C a potom zriedi hexánmi a dietyléterom (asi 1:1). Zriedená zmes sa premyje vodou a potom nasýteným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v hexánoch až 33% etylacetát v hexánoch. Roztok etylestera hygromycinu A (1 r c ekv.) v metylénchloride (asi O,1M) sa pri -78°C zmieša s diizobutylalumíniumhyridom (4 ekv.). Po zmiešaní s vínanom sodno-draselným a zahriatí na teplotu miestnosti sa reakčná zmes zriedi metylénchloridom, premyje nasýteným chloridom amónnym a potom nasýteným chloridom sodným, vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v hexánoch až 33 % etylacetát v hexánoch.

4. Príprava 3-deoxy-E-allylalkoholu Wittigovou reakciou

Spôsob E

Hydromycín A sa 2 hodiny pri teplote miestnosti nechá reagovať s N-fenylbis(trifluórmetánsulfonamidom) (1,8 ekv) a trietylamínom (2 ekv.) v dimetylformamide. Rozpúšťadlo sa odstráni za zníženého tlaku a surový zvyšok sa chromatografuje za použitia stupňovitého gradientu 3% až 15% metanol v chloroforme. Roztok získaného fenyltrifluórmetánsulfonátu, aduktu tris (dibenzylidenacetón) dipalládium(0)-chloroform (0,04 ekv.), 1,1¹-bis(difenylfosfíno)ferrocénu (0,08 ekv.) a trietylamínu (7,5 ekv.) v dimetylformamide sa zmieša s kyselinou mravenčou (5 ekv.). Vzniknutá zmes sa 5 hodín zahrieva na 60°C, hneď potom sa z nej za zníženého tlaku odstráni rozpúšťadlo. Surový zvyšok sa chromatografuje za použitia stupňovitého gradientu 3% až 20 % metanol v chloroforme. Získa sa 3-deoxyhygromycín A ako zmes epimérov na C4 .

3-Deoxyhygromycín A sa na požadovaný 3-deoxy-E-allylalkohol prevedie za použitia vyššie opísaného spôsobu A.

EtOCO.

NA7 ETOCO/ OCO₂Et

5. Príprava perkarbonátového chráneného E-allylalkoholu Wittigovou reakciou

Spôsob F = Roztok hygromycínu A (1 ekv.) a etoxykarbonylmetyléntrifenylfosforanu (2 ekv.) v dimetylformamide (asi 0,5M v hygromycíne) sa 5 hodín mieša pri 70 °C. Vzniknutá zmes sa nechá schladnúť na teplotu miestnosti a za zníženého tlaku sa z nej odstráni rozpúšťadlo. Zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 3% metanol v chloroforme až 15% metanol v chloroforme. Získa sa požadovaný nenasýtený ester.

Tento ester (1 ekv.) sa rozpustí v tetrahydrofuráne. Vzniknutý roztok sa ochladí na -78°C a pomaly počas asi 0,5 hodiny sa k nemu pridá IM roztok diizobutylalumíniumhydridu (4 ekv.) v dichlórmetáne. Reakčná zmes sa po 3 0 minútach rozloží prídavkom nasýteného roztoku vínanu sodno-draselného. Výsledná zmes sa nechá zahriať na teplotu miestnosti. Produkt sa naadsorbuje na hydrofóbnu ionexovú živicu XAD-16 (12 hmôt.

ekv.) a živica sa premyje vodou. Požadovaný heptanol sa získa premytím stĺpca metanolom.

Do zmesi získaného heptanolu (1 ekv.) a dimetylamínopyridínu (20 ekv.) sa pri 0°C pridá metylpyrokarbonát (68 ekv.). Výsledná zmes sa zahreje na teplotu miestnosti a 30 minút mieša. Nadbytok činidla sa odstráni za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia 10% etylacetátu v dichlórmetáne. Získa sa požadovaný heptakarbonát.

6. Príprava aldehydov, ako 5-chlór-2-fluór-4-hydroxybenzaldehydu

Spôsob G

Do 2-chlór-5-fluórfenolu (1 ekv.) v dimetylformamide (0,4M) sa pridá uhličitan draselný (1,1 ekv.) a metyljodid (1,1 ekv.). Po 15 hodinách sa reakčná zmes zriedi zmesou hexánov a etylétera v pomere 1 : 1. Zriedená zmes sa premyje nasýteným chloridom amónnym a vodným chloridom sodným, vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje na čistý anisol.

Do l-chlór-4-fluór-2-metoxybenzénu (1 ekv.) v metylénchloride (IM) sa pri 0°C pomaly pridá roztok chloridu titaničitého (1,6 ekv.) v metylénchloride (IM). Do vzniknutej zmesi sa pridá roztok dichlórmetoxymetánu (1,1 ekv.) v metylénchloride (O,1M). Reakčná zmes sa nechá zahriať na teplotu miestnosti a po 1 hodine zriedi zmesou hexánov a etylétera v pomere 1:1. Zriedená zmes sa premyje nasýteným hydrogenuhličitanom sodným a chloridom sodným, vysuší síranom sodným, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Produkt sa získa chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v hexánoch až 10% etylacetát v hexánoch.

5-chlór-2-fluór-4-metoxybenzaldehyd (1 ekv.) a pyridínhydrochlorid (5 x hmotn.) sa 30 minút zahrievajú na 170°C. Reakčná zmes sa ochladí na teplotu miestnosti a zriedi metylénchloridom. Organická vrstva sa premyje vodou a vodným chloridom sodným, vysuší síranom sodným, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Produkt sa získa chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 10% acetón v hexánoch až 33% acetón v hexánoch.

(Aldehydy, ktoré sa používajú pri nasledujúcich postupoch, sa pripravia vyššie opísaným spôsobom za použitia látok dostupných na trhu vo vhodnom stupni).

7. Príprava 5-allylových derivátov (príklady 1 až 328)

Spôsob H (príklad 1: 3-(4-{ (2S,3S,4S,5R)-5-[3-(4-benzyamínometyl-2 -chlórfenoxy) -1-metyl- (1E) -propenyl] -3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3-hydroxyfenyl)-2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3] dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamid)

Silylovaný hygromycín allylalkohol (1 ekv.) v tetrahydrofuráne (O,1M) sa zmieša s 3-chlór-4-hydroxybenzaldehydom (Florent et. Al . J. Med. Chem. 1988, 3572) (1,1 ekv.), trifenylfosfinom (1,2 ekv.) a dietylazodikarboxylátom (1,2 ekv.). Po dokončení reakcie (asi 2 hodiny) sa reakčná zmes skoncentruje a zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (3 až 15% etylacetát v hexánoch).

Persilylovaný allyléter sa podrobí deprotekcii v tetrahydrof uráne (asi O,1M) pôsobením roztoku HF.pyridín/pyridín/ /tetrahydrofurán počas 30 až 45 hodín pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa zriedi etylacetátom, zmieša s pevným hydrogénuhličitanom sodným a prefiltruje. Filtrát sa skoncentruje a zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 5% metanol v metylénchloride až 33% metanol v metylénchloride.

Tento aldehyd (1 ekv.) a benzylamín (1,1 ekv.) v tetrahydrof uráne (0,05M) sa 3 hodiny pri teplote miestnosti nechá reagovať s triacetoxybórhydridom sodným (1,1 ekv.) a kyselinou octovou (1,1 ekv.). Reakčná zmes sa skoncentruje a zvyšok sa prečistí za použitia silnej katexovej živice. Produkt sa eluuje 3% hydroxidom amónnym v metanole. Odborník v tomto odbore môže alternatívne túto zlúčeninu a všetky uvedené zlúčeniny prečistiť podlá potreby HPLC s obrátenými fázami alebo preparatívnou TLC.

Spôsob I (príklad 2: 3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5-[3-{2-chlór-4-[(metylnaftalen-1-ylmetylamíno)metyl]fenoxy}-1-metyl-(IE)-propenyl]3,4-dihydroxyt et rahydrof uran-2 -y1oxy}- 3 -hydroxy-f eny1)-2 metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR) -4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamid)

Vyššie uvedený aldehyd (1 ekv.) a N,N'-metyl(naft-l-ylmetyl)amín (1,1 ekv.) v dimetylformamide (0,07M) sa 18 hodín pri teplote miestnosti nechá reagovať s (polystyrylmetyl)45 triemetylamóniumkyanobórhydridom (3 ekv.) a kyselinou octovou (1,1 ekv.). Reakčná zmes sa skoncentruje a zvyšok sa prečistí za použitia silnej katexovej živice. Produkt sa eluuje 3% hydroxidom amónnym v metanole. Hmotnostné spektrum nájdené: 833,1, 835,2.

Spôsob J (príklad 3: 3-(4-{ (2S,3S,4S,5R)-5-[3-(2,3-Dichlór-4-{ [ (3 -dimetylamínopropyl)etylamíno]metyl}fenoxy)-1-metyl-propenyl]3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3-hydroxy-fenyl)-2metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl)akrylamid)

Silylovaný hydromycín allylalkohol (1 ekv.) v toluéne (O,1M) sa zmieša s 2,3-dichlór-4-hydroxybenzaldehydom (spôsob G) (1,5 ekv.), trifenylfosfinom (1,5 ekv.) a dietylazodikarboxylátom (1,5 ekv.). Po dokončení (asi 1 hodina) sa reakčná zmes zriedi etylacetátom. Etylacetátová zmes sa premyje fosforečnanovým pufrom (pH 7, 0,05M) a vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Zvyšok sa chromatografuje na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v hexánoch až 50% etylacetát v hexánoch.

Tento aldehyd (1 ekv.), N-etyl-N¹,N'-dimetylpropán-1,3 diamín (1,3 ekv.) a kyselina octová (1,5 ekv.) v toluéne (O,1M) sa 5 hodín pri 70°C nechajú reagovať s triacetoxybórhydridom sodným (1,5 ekv.). Reakčná zmes sa ochladí na teplotu miestnosti a zriedi etylacetátom. Organická vrstva sa premyje vodou a vodným chloridom sodným, vysuší síranom sodným, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Zvyšok sa chromatografuje na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 10% metanol v metylénchloride až 20% metanol v metylénchloride.

Persilylovaný allyléter sa v tetrahydrofuráne (asi O,1M) 14 hodín pri teplote miestnosti podrobí deprotekcii pôsobením roztoku HF.pyridín/pyridín/tetrahydrofurán. Reakčná zmes sa zriedi zmesou etylacetátu a metanolu (5 : 1). Zriedená zmes sa zmieša s pevným hydrogénuhiičitanom sodným a výsledná zmes sa prefiltruje. Filtrát sa skoncentruje a zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 10% metanol/1% hydroxid amónny v metylénchloride až 30% metanol/3% hydroxid amónny v metylénchloride.

Spôsob K (príklad 63: 3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5-[3-(2,3-Dichlór-4-{[(3-dimetylamíno-2,2-dimetylpropyl) izobutylamíno] metyl} f enoxy) -1- me t y lpr op eny 1 ] - 3,4 - d i hydroxy t e t rahydr o f ur an - 2 - y 1 oxy }-3-hydroxyfenyl)-2-metyl-N- ( (3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl)akrylamid)

Do chráneného aldehydu (spôsob F) (1 ekv.) v metanole (O,1M) sa pridá N,N,2,2-tetrametyl-1,3-propandiamín (2 ekv.). Reakčná zmes sa 15 hoidn zahrieva k spätnému toku, potom ochladí na teplotu miestnosti a zriedi dichlóretánom (dvojnásobným objemom). Do zriedenej zmesi sa pridá tetrahydroboritan sodný (3,7 ekv.) (alternatívne je možné použiť triacetoxyborhydridu sodného) . Po 3 hodinách sa reakčná zmes zriedi etylacetátom, zriedená zmes sa premyje fosforečnanovým pufrom (pH 7, 0,05M) a vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom horečnatým, prefiltruje a filtrát sa skoncentruje. Zvyšok sa chromatografuje na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 2,5% metanol v metylénchloride až 20% metanol v metylénchloride.

Získaný aldehyd (1 ekv.), izobutyraldehyd (2,2 ekv.) a kyselina octová v dichlóretáne (O,1M) sa 16 hodín pri 60°C nechajú reagovať s triacetoxybórhydridom sodným (2 ekv.) (v niektorých prípadoch je na úplné dokončenie reakcie nutné pridať ďalší ekv. aldehydu a redukčného činidla). Reakčná zmes sa ochladí na teplotu miestnosti a zriedi metanolom. Metanolická zmes sa 1 hodinu mieša, hneď potom sa z nej odparí rozpúšťadlo. Surový produkt sa mieša v metanole a zmes sa druhýkrát odparí. Požadovaný produkt sa získa chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 1% metanol v metylénchloride až 20% metanol v metylénchloride.

Persilylovaný allyléter sa v tetrahydrofuráne (asi O,1M) podrobí deprotekcii pôsobením roztoku HF.pyridín/pyridín/tetrahydrofurán počas 14 hodín pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa zriedi etylacetátom a metanolom (5 : 1) , zmieša s pevným hydrogénuhličitanom sodným a prefiltruje. Filtrát sa skoncentruje a zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 10% metanol/1% hydroxid amónny v metylénchloride až 30% metanol/3% chlorid amónny v metylénchloride.

Sekundárne amíny je tiež možné pripravovať vyššie opísaným spôsobom tak, že sa vypustí druhý stupeň redukčnej aminácie.

Spôsob L (príklad 323: (3-(4-{(-{ (2S,4S,5R)-5-[3-(4-{[Benzyl-(2-amínoetyl) amino]metyl}-2-chlórfenoxy)-1-metyl-(1E)-propenyl]-3,4dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy} - 3 -hydroxyf enyl) - 2 -metyl -N((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR) -4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3] dioxol-5-yl)akrylamid)

Heptakarbonát získaný vyššie opísaným spôsobom (1 ekv.), fenol (2 ekv.), tetrakis(trifenylfosfín)palládium(O) (1,5 mol.%) a KF-alumina (1,5 hmotn. ekv.) v tetrahydrofuráne (0,07M) sa 1,5 hodiny miešajú pod atmosférou argónu pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa zriedi etylacetátom a prefiltruje cez Celit. Z filtrátu sa odparí rozpúšťadlo a zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli za použitia stupňovitého gradientu 5% etylacetát v dichlórmetáne až 20% etylacetát v dichlórmetáne. Získa sa požadovaný fenylallyléter.

Produkt získaný adíciou fenolu (1 ekv.) sa pri teplote miestnosti rozpustí v zmesi metanolu a hydrátu hydrazínu (0,03M) v pomere 5:1. Vzniknutý roztok sa 4 hodiny zahrieva na 60’C. Rozpúšťadlo a nadbytok činidla sa odstráni za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí preparatívnou TLC za použitia 30% metanolu v dichlórmetáne s obsahom 0,4 % hydroxidu amónneho ako elučného činidla.

V tabulkách sa skratkou M-V označuje vypočítaná molekulová hmotnosť a skratkou M-N nájdená molekulová hmotnosť) a E:Z znamená zmes E a Z.

Tabulka

5-Allylové deriváty

Príklad	Γ R1	. M-V	M-N	ΈΙΖ	Spôsob
1	<r k	769,25	769,2	E	H
2	jQ V	833,34	833,8	E	I

3	CH, Hp-tí	826,78	826,2	E	J
4	a	830,381	830,2	£	J
5	ct jP^ P ȣ	819,36	819,1	E	J
6	ť	790,315	790,1	£	J
7	“íi > ,J	786,283	786,1	£	) J
8	CH,	776,288	776,2	E	J
9	yCtt, >w c\ ÍÍ2o	812,705	812,2	E	J

f '· f

10	’vy’* Q Yl Y	792,33	792,3	E	I
11	%~ΥΥ	856,76	856,2 '	E	K
12	Y^	783,71	784,7	E	K ·
13		829,74	829,4	E	K
14	s σ Y o □f	755,65	756,8	E	K
15		886,83	887,8	E	K
16	v γγ	854,83	855,8	E	K
17	ΛΥ A CH, CH,	840,80	840,5	E	J

18		P	874,82	875,8	E	J
v ď
19	CÔx	Cl	pi d	874,82	875,8	.e ;	J
20		d	J	741,63	743,4	E	J
21	a5j	d	-T	809,75	810,9	E	J
22	H.C. Cl XL	d	_z	769,68	—	E	J
23	tu	*L r~\	881,86	882,9	E	J
24		866,84	867,9	E	J
25	/	Ej	s·	812,75	813,9	E	• J
	κ,Λη,
26	Qr	AT a	840,31	838,2	E	K

27		793,29	793,6	E	. K
28	/Lev'	767,25	767,5	E	K
29	QAť	813,28	813,3	E	K
30		870,38	870,3	E	K
31		751,21	751,2	E	K
32	v	838,38	838,7	E	K
33	Ať a	824,35	824,7	E	J
34	ď	858,37	858,6	E	J

35		858,37	858,3	E	J
36	Vwz’ iv'MZr Cl	725,17	725,5	E	J
37	a	793,29	793,3	E	J
38	χογ	865,40	865,3	E	J
39		850,39	850,7	E	.J
40		816/28	816,3	E	J
41	V^AT CH,	782/27	782,3	E	J
42	/^ť h3c-'Nxch3	796,29	796,6	E	J
43		822,32	820,3	E	K
44		775,30	775,3	E	K

• * ♦ ·

45		749,26	749,3	E	K
46		795,.29	795,6	E	K
47	j-JOA	721,21	721,3	E	K
48		852,39	852,3	E	K
49	£ÚCn	733,22	733,5	E	K
50	V	820,39	820,3	E	K
51	Am a	806,36	806,3	E	J
52	Am *>%> ď	840,38	840,3	É	J

53		840,38	840,6	e	J
54	TAK-	707,18	707,2	E	J
55	t.	775,30	775,6	E	J
€6	TWx	847,41	847,7	E	J
57		832,40	832,7	E	J
58	q-Xo-v	798,29	798,3	E	J
59	. 4	764,28	764,3	E	J
60	Χ-0Λ HjC^CH,	778,30	778,3	E	J
61	t»u, *1	810,73	810,3	E	J

62		886,83	886,0	E	J
63		882,89	882,3	E	K
64		809,.75	809,3	E	• K
65	C r -:·'-£< CHs ίξ	799,71	799,2	E	. J
65	^fnCl P Ti	832,74	832,1	E	J
67	L •P'k'-f'U Xj HaG Ί	798,72	798,2	E	J
68	jX X,	739/20	739,3	E	K

69	HO..	o	Λ1 A	783,25	783,3	£	J
70'	HO.	ΤΠι		765,26	765,3	E	J
			Ό A,
71	λ?		ľ° i	916,90	916,2	E	K
72	H.cTj’ írS			942,94	942,3	E	K
	Y	ά	í
73	γχ V	i	c í	932,90	933,9	E	K
74			.] χΧΙ Γ 3	898,88	898,1	.E	K
75	HO.	Cl		800,65	799,8	E	K
	KN. JL n N	ri	XI
	0	U	$

• ·

76	c. H-hL I rj ý	826,73	825,6	E	K
77	A	796,71	840,0	E	J
78	α í	810,69	809,8	E	J
79	Á α x,	890,78	889,7	E	K
80	Cl Η,^-tZ Of,	826,78	826,3	£	I
81		810,32	810,4	£	1

82	Η,ΓΓ HaCV 0¾	O-o^ v	787,91	788,3	E	J
83	H.Q V	F \ Jr	793,87	794,3	E	J
	H,C-/
84	π,ς		775,88	. 776,5	E	J
	Hp-V CHs
S5	Ύ	-0^	775,88	776,5	E	J
	H,CV CH,
86			796.71	796,3	E	J
87	Οχ	ci ) CX**	872,81	872,4	E	J

88	Cr°	Χχ,	859/77	859,4	E	J
89	XX,«,	866,84	866,2	E	(
90	x	--CH,	882,89	882,3	E
91	Η£~< V	r	868,86	868,2	E	I
92	Η,ο-Χ Ά_	J °\ ci	902,88	902,1	E	I
93	K)	C\ C!	880,87	880,1	E	I

94	— ο	896,91	896,2	Ε	I
95	W Υ,α	882,89	882,2	Ε	I
96	κΛ-ο^	916,90	916,1	Ε	1
97	~ϊ^Σ~ ~ V W Ύ,ο,	840,80	Γ 840,2	Ε ,	J
98	χς/	854,83	853,9	Ε	1
99	Η,Ο-ο /0^ λ7-ο^	841,79	841,1	Ε	1

• ·

ioo	r_ \-o H,C VÍ>C~< Ύ/α	869,84	869,1	E	I
101	ρ?α Ť	845,78	846,1	E	I
102	Ia pl	775,3	775,5	E	I
103	/CH, HC>	737/1	737,5	E	1
. 104	Cl £j°^ H3C CH3	. 707,18	707,5	E	l

105	Cl	765,26	765,5	E	I
z	z ^OH
106	z l	749,26	749,6	E	I
	H3<\ J tr «J CH.
107	X, ( H3% V	v_^o/	751,19	751,5	E	1
	OH	•
108	£	z	774,27	774,6	E	1
	z.

	109	Ο 1	765,26	765,6	E.	t
	110	fx h2c	747,25	747,6	E	l
	111	άα πγ	747/25	747,7	E	1
	112	Cl T' J, -CH, CH	779,29	779,7	E	1

113	Cl	765,26	765,7	E	1
f z CH3
114		x,x 0	767,23	767,7	E	!
		í¥
	H3Cx J
	HCT
115	<	c> £?'	749,26	749,7	E	J
	1 N.
	h3c>	ch3

• · · ·

116	Cl P' · A J CH, HC)	779,29	-si -P 00	E	I
117	p' /nch3 Ό CHa	751/24	751,7	E	I
118	A g· ha. > 3 rr Λ. ch3	749,26	749,8	E	I

· · ·

119			721,21	721,6	E	1
		C?	xO
	H3C\ 3 XN h3c·^	J
120				859,38	859,8	E	1
		Λ	/Cl
		M
	H3Cx J n
	Ii		H
	M		jl
121		h	-°-X,	733,22	733,7	E	1
		U
	h2q

122	& H3CX J N f h3c^N^ch3	.764,28	765,1	E	I
123	CJ b	773,24	773,7	E	J
124	η,ο-Άη,	778,3	779,1	E	l

125		763,29	763,8	E	I
ó J	^Cl
	H3C^CH3
126	f A Cl	,CI	909,27	910,5	E	I
127	9 Ha<\ J fT H\j L CH,	/	806,36	807,2	E	I

128	ζ	-O	840,38	840,9	E	1
β 'χΧΧΝ> y	Jr”
129				827,33	827,8	E	1
		O
		A^c
	ΗΟχ	1 i S
		T
	|	í CH3
	W
130				839,34	842,2	ľ E	1
		0
		íV1
	?Ha T
	k	'^r
	°<x	Ä
	1		3
	tu

e r e ·

131	v...... 9' O1	823,3	823,8	E	I
132	V-o	v	873,36	873,8	E	1
	I	F
		ύοη
	A
	HC>	oh
133			873,41	873,9	E	I
	rv01
	I
		A
		u
	u

134	A	841,36	842,2	E	I
	h,c.nJ p™, V 043
135	s, A J bA HoA	r 813,31	813,8	E	I
136	Cl A ΗΌ \ a\ H3C A	791,34	791,9	E-	I

137	*-0 ά” H3CX J Oť	799,28	799,8	E	I
138	L· f ch3	788,3	788,8	E	1
139	Cl -ΧΛ G 7- CHg	816,35	816,9	E	1

140	Λ' L Z HZ	858,44	858,9	E	I
141	Z ž H3C^n^ . 0	812,32	812,8	E	I .
142	z z V/x J z	816,31	816,8	E	1

f ·

143		807,34	808,2	E	I
Hcr	CH,
144		o- / xľ	841,36	841,9	E	I
	Ho\^	O
		ď
145		·/ -ο 1	841,36	841,9	E	I
		(X
	0	Q,		•
		CH3 óh

146	b A J CH, H^CH,	792,33	793,2	E	• I
147	y Cl	866,2	867,5	r E	I
148	—o σ?' ci Cl	928/27	928,2	E	I

149	1 X	889,41	891,4	E	J ·
150	(V ’vy oV	839,39	840,2	E	l
151	(V	Γ 845,78	846,2	E	I

152	í' Y H.*0 .	917,46	919,.5	E	I
153	<y ΗΎ n	873,41	847,3	E	1
154	Υγ CH,	805,37	805r9	E	1

r r p r

r- r

160	S, Q” H3Cx J N	798,29	799,1	E	I
	0
161	& H,C. J 3 XhT 0	798,29	799,2	E	1
162	(V H>cy) a- H,C^	857,36	857,9	E	1

163	O &' ď	798,29	798,8	E	I
164	'd 0	797,31	797,8	E	I
165	-O c?	825,36	825,8	E	I
166	& X7	817,73	819,4	E	I

« * * » r r • 9 e r * f t e <

167		827j33	827,8	E	I
	.Cl
	v H3C\ J 3 ir HOxX J ó
168		H		Γ 840,38	Γ 840,9	E	G -J
		ή	Λ
	M’Y
	č	ch3
169		/ •o		797,31	797,8.	E	1 ·
		ó	rcl
	H3CX J 3 If
		0	^ch3

170		827,33	827,9	E	I
y H3C J Η0^, Λ | CH3	r
	ô
171			841,32	841,8	E	I
	Λ	.C!
	f
	OH
172 .	J*: / -o		829,31	829,8	E	I
	ô	^.Cl
	H3CX > ŕ
	ó
	yL
	OH

173	Cl	849,43	849,3	E	1
	ď /''CH, Η,Ο
174		M	820,39	820,3	E	1
	Η,σ °Η»
175		CI A/3'*, M	834,41	834,3	E	1
	/
	ty/“1*.	C«3
176		Cl Xx0^ 1	818,37	818,4	E	i
		M
	Í	\
		z>

177	Z J (	860,45	860,4	E	I
0	CHs
178		cl	820,39	' 820,5	E .	I
		aa
	í x	X? J
	H^-lZ	y.
	CH»	CHa
179		θι	846.42	846,3	E	I
	f	tí'
	r	Λοη3
	0	\ CH,

• · • · · · * · » • r r r ff ft r

180	Cl Z	818,37	818	E	I
r 0
181	Cl	Ζ/°Ζς	844,41	844,1	E	I
	ŕ	s?
	h	A
	< t ô	Λ
182	ci (		846,42	845,9	E	I
		ch3
	0

186	Cl Ó		836,36 '	836,1	E	í
.N 0	F
‘ 187	%	Cl u		900,86	.900,7	E	J
		1
		5
188	%	h	°X	866,84	867,8	E	J
	í	Ί
	0'°

189	Cl\ / σ	<? ď λ	838,79	837,9	E	J
190			784,27	783,9	E	J
	N—/
	Q-	-Cl
	o k
191		/^OH	777,27	777,1	E	J
	L	>
	Q	-Cl
	o k

* · · í f · · c « r · e r e f r - r ' c

195	ýXf 0 k	838,36	837,9	E	Pd
Ϊ96		852,39	852,4	E	I
197	X	791,26	791,3	E	i
198	..A-	770,24	770,6	E	I
199		822,32	822,6	E	1
200	O-..Ó-	775,3	775,3	E	1

201		749,26	749,3	£	t
202		852,34	852,.4	£	I
203		797,31	798,9	£	l
204	(A	811,33	811,4	£	I
205		795,29	783,3	£	l
206		795,29	795,3	E	I
207	Cl zYr 0	806,32	806,4	E	I

208	<Xl	ΗκΧ/'0’'*’	813,26	813,3	E	I
209	2		819,36	819,4	E	I
210	r-	A	792,33	792,7	E	1
	Λ
211			804,3	804,4	E	1
	°Υ)
212	χ ΗΟ·'''χ·χΝχ*ζ~'		624,33	824,4	E	f
213		Cl J	837f25	837,3	E	1
	/A	χΧ
	rň
	T
	f4-f F

• · »ŕf f » · r * e »· r

214		837,25	837,3	£	1
215	y o K	770,24	770,3	E	1
216	yXr' „x CH,	817,73	819	E	1
217	“ŕ-j-CH,	825,36	825,4	E	1
218	„ry0'*· Q 0?	835,26	835,5	E	l

219		721,21	721 p	E	I
220	hct	737,21	737,3.	E	1
221	ύχμΧ	803,7	804,9	E	1
222	mz	779,29	779,3	E	1
223	’TXuX	787,24	787,3	E	r 1
224	Í K, ’/V0^ ΗΟ'γ <*3	- 779,24	779,3	E	1
225	Cl €1^ ry0'1	759,21	759,3	E .	1

226	H,CZ°	Cl	751,24	751,3	£	I
72
227		P	^-0-7	765,22	765,3	£	1
	cAo V_7
228		Λ		737,21	737,3	E'	1
	ť
. 229	σ'	P	^-oA	761,27	761,3	E	1
230	r	Cl o		733/2	733,3	E	1
231	<σ		804,34	804,7	E	1

r

232	ρ'ΌΗ OH	753,21	753,7	E	í
233		799,28	799,3	E	I
234	/707 0	787,27	787,6	E	I
235	UuX	811,29	811,3	E	I
. 236	cľ O	806,32	806,4	E	1
237		843,33	843,4	E	l

100 • · ·

238	i	784,27	7B4,3	E	l
239	^dr'	788,3	788,3	E	(
240	α (Xy y	813,31	313,3	E	I
241		790,32	790,3	E	1
242	cur^	881,43	881,4	E	1
243	rc'-'-Ó^	791,3	792,9	E	1
244		765,26	765,3	Š	1
245	<*»	778,3	778,6	E	1

101

246				764,28	764,4	E	I
247	W, W, 7			Γ 820,39	820,4	E	1
24S	x^·	aía	817,73	819 ·	E	J
249	A			764,28	764,3	E	1
250 .			/V0**	838,14	839	E	1
251	x	Ζ\χΝ-		779,29	779,4	E	1
252		x>	747,25	746,7	E	1
	í	0 i,	'Cl

102

253 ,	e i,	770,24	770,3	E	1
254	f	770,24	769,8	E	1.
255	ιΓί C!	749,26	749,3	E	I
256	r	749,26	749,6	E	l

103

257	,ο Γ		852,39	852,7	E	i
258	ί	Z	793,32	793,4	E	1
	i
259	(d	z	793,32	790,3	E	1
	t

104

260	ΠΑ N—λ T 5	790,32	790,3	E	1
261	Λ> c/u ? x,	747/25	747,3 .	E	1
262	V	854,4	854,3	E	I

105 • · · · * · * · · e • · · • · ♦ · * r 9 r r C f ŕ r f t ^Λ ·» r

263	?- H,C T z	888,85	888,2	E	1
264	z 'Zj z	884,43	884(.2	E	1
265	-O ž w	872,39	872,2	E	1
266	C T Zz z Cl	923,29	922	E	1

106

267	ér »3%—. J I CHa 1 y F	890,36	890,2	E	1
268	«X HaC^CHa	846,42	846,3	E	1
269	X Λα y Hŕ^-CH.	820,39	820,3	E	I
270	O Ϋ HaC^CH,	860,45	860,3	E	1

107

271		866,41	866,2	E	l
q y ď	-Cl
272	j cr-y ď	^Cl	Γ 879,45	880,1	E	I
273	X,\ 0 J/ oyy CH.	r	846,42	846,2	E	1
274	X,S 0.....i H,C^J OH.	χ'0!	832,4	832	E	J .

108

275	Ο'	íV	894,9	894,1	Ε	J
	XI
276				928,9	926	Ε	. J
		rV·
	Q	0	>
			J
277		Χ,χ Ο		.832,4	832,4	Ε	J
	Q	ό
	«3<	V CHj
278		*Ν		924,45	924,2	Ε	I
		Λ-
		¥7
•		Μ	ν>°
			g —ο

109 • «

279	ý N \—N	784,27	784,3	E	1
280	fv-χυθ U CHa l	805,93	806,3	E:Z X	1
281		840,37	840,4	E:Z	1
282	T	763,84	764,2	E:Z.	i
283	X,	805,93	806,3	E:Z λ	1

110

284	t u	840,37	840,2	EZ	1
285	h3C YfCl A Ô *1	840,37	840,3	E:Z	l
286	Y~v	798,28	798,2	ÉZ	1
287	XO, 11 X» .	792,33	792,2	É:Z K	1
288	οσΑ V 8 *1	840,38 .	840,3	E:Z Z	1
289	γΧ0’· 1	798,29	798,2	E:Z '	1

111

290	CH, CH, O I x.	757,88	758,2	E:Z	I
291	ŕýTC“'”' - o l . x,	729,83	730,3	E:Z	l
292	γ »i y ? X|	743,85	744,2	É:Z	l
293	fH, .	764,27	764,3	E:Z	l
294	cprv· í	792,33	792,2	E:Z	I
295	o .CA i	763,84	764,3	E:Z.	l

112

296	nx <? X.	757,89	758,4	E:Z ’	I
297	HjC o	805,93	806,2	E:Z	I
298	z. ,/\/Ά c,'V?V^fí x? Λ	764,28	764,4	E:Z	I
.299	H,<j m, í	729,83	730,3	E:Z	l
300	o \ ° M-o-X	747,24	747,4	E	H
301	CC I	750,25	750,3 ·	E	H

113 • · · · e *· «* » » ŕ f'

302	p X,	749,26	749,3	E	H
303	fYYb y^ci ^^Nxch3 . 0 . 1 x,	762/6	762,2	E	I
304	[T^f^N\z^ 0 1 x,	733/1	733/	E	l
305	n-n γ\, Λ	747/4	747,1	E	H
306	^-θ-Ο — / b	761/7	761,1	E	H

114

307	Υ°Ό X,	824,33	824,1	Ε	I
308	? X,	763,24	763,1	Ε	I
309	OCOyO ; X.	838,36	838,1	Ε	I
310	γΧν.»	806,31	806,1	Ε	I
311	ν Ύ ν. Χ>ζΝΗ2 V	790,27	790'	Ε	1
312	i,	787,27	' 787,3	Ε	•1
313	ιγ, i,	764,27	764	Ε	I

115

314	CČ^T^ J Oi	792,33	791,7	E	l
315	°yjg ž . 1	860,36	860,3	E	I
316	XoV1	846,42	844,3	E	i
.317	r .	896,48	896,4	E	l
318	C	919,26	918,1	E	I

116

319	η,ο-ν“* Ύϊ Λ		852,38	852,3	Ε	I
320	Mss/ ι		826,34	826	Ε	I
321	,Ν 9 ο I X.	χα	719,192	719,1	Ε	Η
322		χ>	810,73	809,8	Ε	Η
323	p —4	CI /r’'	812,3	812,3	Ε

117 • · « ·

Tabulka 2

5-Allyl-2-deoxyderiváty (príklady 325 až 333)

Príklad č.'	R1	' MW	MS (nájd.)	E/Z	Spôsob
325		753,25	753,2	E	I
326	A J ot H,c/ CH,	776,33	776,3	E	l

118

327		x.	762,3	762,3	E	1
	Hŕ'*'1 CH,
328	Ä		691,18	691/2	E	I
	H^^H,
329	k	'°X,	824,38	824,3	E	1
330	ť'		762,3	762,3	E	J
331	»A Q-	691,14	691,1	E	1

119

332	c		78^.3	782,2	E	i
333	!	A	746(.28	748,3	E	1

Tabuľka 3

Príprava 5-allyl-3-deoxyderivátov (príklady 334 až 342)

Príklad	R1	MW	MS (náj .)	BZ	Spôsob
334	Y N—/ Q- o \ x,	753,25	753,2	E	1

120 r -

335	h- H// CH,	776,33	776,2	E	I
336	(V •vy	748,28	748,2	E	1
337	^-CH,	762,3	762,4	E	1
338	A h3c cn»	691,18	691,3	E	1

121 t * » r r <►

339	*-0 á“ H.C. > ó hr	782,3	782,2	E	1
340	Čr X'“». 0	824,38	824,2	E	1
341 ,	Χ,χ ď	824,38	824,2	E	1

122

Všetky zlúčeniny uvedené vyššie, ktoré boli vyrobené, alebo ktoré môžu byť vyrobené syntetickými spôsobmi opísanými v tomto texte, spadajú do rozsahu tohto vynálezu. Do rozsahu tohto vynálezu tiež spadajú zlúčeniny zaradené v tabuľke.

Claims (8)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zlúčeniny všeobecného vzorca 1 kde

   R¹ a R¹⁰ predstavuje každý nezávisle vodík alebo hydroxyskupinu ;

   R² predstavuje vodík alebo Ci-Ce alkylskupinu, pričom táto R² alkylskupina je prípadne substituovaná jednou alebo dvoma skupinami R⁴;

   R³ je vždy nezávisle zvolený zo súboru pozostávajúceho z C₆-Cio arylových a 5- až 10-členných heteroaromatických zvyškov, pričom heteroaromatické a arylové zvyšky vo význame R³ sú substituované skupinou -CHR⁹NR¹¹R¹² a prípadne substituované jednou až štyrmi skupinami R⁴;

   R⁴ je pri každéom svojom výskytue nezávisle zvolený zo súboru pozostávajúceho z C_x-Cio alkylskupiny, C₂-C₁₀

   124 » f alkenylskúpiny, C₂-Ci₀ alkynylskupiny, halogénu, kyanoskupiny, nitroskupiny, trifluórmetylskupiny, difluórmetylskupiny, trifluórmetoxyskupiny, azidoskupiny, hydroxyskupiny, Cj.-Cg alkoxyskupiny, skupiny -C (O) R⁵, -C(O)OR⁵, -NR⁶C(O)OR⁸, -OC(O)R⁵,

   -NR⁶SO2R⁸, -SO2NR⁵R⁶, -NR⁶C(O)R⁵, -C(O)NR⁵R⁶, -NR⁵R⁶,

   -S(O)j (CR⁶R⁷)ra(Cg-C10 aryl), -SÍOjjíCx-Cg alkyl), - (CR⁶R⁷)m(C₆-C₁₀ aryl), -O (CR⁶R⁷) _m (C₆-C₁₀ aryl),

   -NR⁶ (CR⁶R⁷) m (Cg-Cio aryl), -(CR⁶R⁷)m(4- až 10-členný heterocyklus), -C (0) (CR⁶R⁷) ra (C6-C10 aryl) a -C(0)-(CR^eR⁷)m(4- až 10-členný heterocyklus), kde predstavuje celé číslo 0 až 4; j predstavuje celé číslo 0 až 2; a alkylové, alkenylové, alkynylové, arylové a heterocyklické zvyšky vyššie uvedených skupín R⁴ sú prípadne substituentmi nezávisle pozostávaj úceho nitroskupiny, substituované 1 až 3 zvolenými zo súboru z halogénu, kyanoskupiny, trifluórmetylskupiny, trifluórmetoxyskupiny, azidoskupiny, skupiny

   -NR^eS02R®, -SO2NR⁵R^s, -C (O) r⁵, -c (O) OR⁵, -OC(O)R⁵, -NR⁶C(O)OR⁸, -NR⁶C(O)R⁵, -C(0)NR^sR⁶, -NR⁵R⁶, -OR⁵, CiC10 alkylskupiny a skupiny - (CR⁶R⁷)_m(Cg-Cio aryl) a

   -(CRR)m(4- až 10-členný heterocyklus), kde predstavuje celé číslo 0 až 4;

   R⁵, R⁹, R¹¹, R¹², R¹³ a R¹⁴ je každý nezávisle zvolený zo súboru pozostávajúceho z vodíka, C₁₀ alkylskupiny, skupiny - (CR⁶R⁷) m (C6-Clo aryl), - (CR⁶R⁷) ra (C₃-C₁₀ cykloalkyl), indanylskupiny a skupiny -(CR^SR⁷)_m(4- až 10-členný heterocyklus), kde m predstavuje celé číslo 0 až 4, a vyššie uvedené substituenty R⁵, R¹¹, R⁹ a R¹² sú, s výnimkou vodíka, prípadne substituované 1 až 3 substituentmi nezávisle

   125 zvolenými zo súboru pozostávajúceho z halogénu, kyanoskupiny, nitroskupiny, benzylskupiny, trifluórmetylskupiny, trifluór-metoxyskupiny, azidoskupiny, skupiny -CH₂(C₂-C_S alkenyl), -C(O)R⁶, C(O)OR⁶, -OC(O)R⁶, -NR^SC(O)R⁷, -C(O)NR⁶R⁷, -NR⁶R⁷, hydroxyskupiny, C_x-C₆ alkylskupiny a C_x-C₆ alkoxyskupiny; alebo

   R¹¹ a R¹² môžu byť vzaté dohromady za vzniku 4- až 7-člennej heterocyklickej skupiny, ktorá je pripadne substituovaná jednou skupinou R¹⁴;

   R⁶ a R⁷ je každý nezávisle zvolený zo súboru pozostávajúceho z vodíka, skupiny -C(O) (Ci~C₆ alkyl), Ci-C₆ alkylskupiny a skupiny - (CH₂) _n (C₆-Ci₀ aryl) , kde n 0 až 2, a arylové celé číslo sú prípadne predstavuj e substituenty substituentmi nezávisle pozostávajúceho z nitroskupiny, substituované 1 až 3 zvolenými zo súboru halogénu, kyanoskupiny, trifluórmetylskupiny, trifluórmetoxyskupiny a azidoskupiny;

   -NR⁶R⁷ môže byť vzatý dohromady za vzniku skupiny vzorca r~\ •N

   N-R

   R⁸ je vždy zvolený zo substituentov uvedených v definícii R⁵, s tým rozdielom, že R⁸ nepredstavuje vodík;

   ich farmaceutický vhodné preliečivá, soli a solváty.

   126
2. 2. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde R³ predstavuje fenylskupinu, ktorá je substituovaná jednou skupinou -CH₂NR¹¹R¹² a prípadne substituovaná 1 až 4 skupinami R⁴.
3. 3. Zlúčeniny podľa nároku 2, kde R¹¹ a R¹² sú nezávisle zvolené zo súboru pozostávajúceho z Ci-Ci₀ alkylskupiny, skupiny - (CR^SR⁷) m (C6-C10 aryl), - (CR⁶R⁷) m (C₃-Ci₀ cykloalkyl), indanylskupiny a skupiny - (CR⁶R⁷) _m(4- až 10-členný heterocyklus), kde m predstavuje celé číslo 0 až 4, pričom tieto substituenty R¹¹ a R¹² sú prípadne substituované 1 až 3 substituentmi nezávisle zvolenými zo súboru pozostávajúceho z halogénu, benzylskupiny, trifluórmetylskupiny, trifluórmetoxyskupiny a skupiny -NR⁶R⁷.
4. 4. Zlúčeniny podľa nároku 1, kde jedna zo skupín R⁴ predstavuje halogén v polohe orto vzhľadom k éterovomu kyslíku.
5. 5. Zlúčeniny podľa nároku 4, kde halogénom je chlór.
6. 6. Zlúčeniny podľa nároku 1 zvolené zo súboru pozostávajúceho z

   3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5 - [3-{2-chlór-4-[(metylnaftalen-1-ylmetylamíno)metyl]fenoxy}-1-metyl-(1E)-propenyl] -3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3-hydroxyfenyl)-2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

   3-(4-{(2S, 3S,4S,5R)-5-[3-(4-benzylamínometyl-2-chlórfenoxy)-1-metyl-(1E)-propenyl]-3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3-hydroxyfenyl)-2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR) -4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

   127

   3 - (4- { (-{ (2S,4S,5R)-5- [3 - (4-{ [benzyl-(2-dimetylamínoetyl)amino] metyl}-2-chlórfenoxy)-1-metyl-(1E)-propenýl]-4-hydroxytetrahydrofuran-2-yloxy} -3 -hydroxyf enyl) -2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3] dioxol-5-yl)akrylamidu;

   3 - (4-{ (2S,3S,4S,5R)-5 - [3-(2,3-dichlór-4-([(3-dimetylaminopropyl)etylamíno]metyl}fenoxy)-1-metylpropenyl] -3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy)-3-hydroxyfenyl) -2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3] dioxol-5-yl)akrylamidu;

   3-(4- {(2S,3S,4S,5R)-5-[3-(4-(3-chlórbenzyl) amínometyl- 2 -chlórfenoxy)-1-metyl-(1Z)-propenýl]-3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3-hydroxyfenyl)-2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

   3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5 - [3-(4-etylamíno-2-chlórfenoxy)-1-metyl (1E)-propenýl]-3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3hydroxyfeny1)-2-metyl-N-( (3aS,4R,5R,6S,7R,7aR) -4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

   3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5-[3-(3-piperidinyl-2-chlórfenoxy)-1metyl-(1E)-propenýl]-3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}-3 -hydroxyfenyl)-2-metyl-N-( (3aS,4R,5R,6S,7R, 7aR) -4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl)-(2E) -akrylamidu;

   3 - (4-{ (2S,3S,4S,5R)-5 - [3-(4-benzylamínometyl-2-chlórfenoxy)-1-metyl-(1E)-propenýl]-4-hydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}- 3 hydroxyfenyl)-2-metyl-N-((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR) -4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl) -(2E) -akrylamidu;

   128

   3 - (4- { (2S, 3S, 4S, 5R) - 5- [3- {2-chlór-4- [ (benzylmetylami.no) metyl] fenoxy}-1-metyl-(1E)-propenyl]-3,4-dihydroxyt e t rahydro f u r an - 2 - yloxy} - 3 - hydroxyf enyl) -2-metyl-N -((3aS,4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

   3-(4-{(2S, 3S,4S,5R)-5 - [3-{2-chlór-4- [ (etylmetylamíno)metyl] fenoxy}-1-metyl- (1E)-propenyl]-3,4-dihydrôxytetrahydrofurán- 2 -yloxy} -3 -hydroxyf enyl) - 2 -metyl -N-((3aS, 4R,5R,6S,7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl)-(2E)-akrylamidu;

   3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5 - [3-{2-chlór-4-morfolin-4-ylmetylfenoxy}-1-metyl-(1E)-propenyl]-3,4-dihydroxytetrahydrofurán-2-yloxy}-3-hydroxyfenyl)-2-metyl-N-((3aS, 4R, 5R, 6S, 7R,7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo[1,3]dioxol-5-yl) -(2E)-akrylamidu;

   3-(4-{(2S,3S,4S,5R)-5- [3- (4- (3-chlórbenzyl)amínometyl-2-chlórfenoxy)-1-metyl- (1E)-propenyl]-3,4-dihydroxytetrahydrofuran-2-yloxy}fenyl)-2-metyl-N-((3aS,4R,5R, 6S, 7R, 7aR)-4,6,7-trihydroxyhexahydrobenzo [1,3]dioxol-5-yl) -(2E) -akrylamidu;

   a farmaceutický vhodných solí, solvátov a preliečiv týchto zlúčenín.
7. 7. Farmaceutická kompozícia na liečenie porúch zvolených zo súboru pozostávajúceho z bakteriálnych infekcií, protozoálnych infekcií a porúch spojených s bakteriálnymi alebo protozoálnymi infekciami, u cicavcov, rýb alebo vtákov, vyznačujúca sa tým, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku 1 a farmaceutický vhodný nosič.

   129
8. 8. Spôsob liečenia porúch zvolených zo súboru pozostávajúceho z bakteriálnych infekcií, protozoálnych infekcií a porúch spojených s bakteriálnymi alebo protozoálnymi infekciami, u cicavcov, rýb alebo vtákov, vyznačujúci sa tým, že sa takému cicavcovi, rybe alebo vtákovi podáva terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podlá nároku 1.