SK160997A3 - Arrangement for determining the state of curvature of areas of the human body - Google Patents

Description

Vynález sa týka zariadenia na zisťovanie stavu zakrivenia oblastí ľudského tela, hlavne zakrivenia chrbtice, pomocou systému biologickej spätnej väzby (biofeedbacksystem), vhodného hlavne na liečenie skoliózy, s aspoň jedným prvkom na meranie dĺžky, s meracou elektronikou, s vysielačom signálu a so zdrojom elektrickej energie.

Doterajší stav techniky

Skolióza je definovaná ako sčasti fixované čiastočné zakrivenie chrbtice, ktoré je porovnateľné len v počiatočnom štádiu, neskôr sa však stabilizuje. Prídavné k tomuto stranovému prehnutiu sa predovšetkým pri idiopatickej skolióze v oblasti hlavného zakrivenia vyskytuje plochý chrbát, ako aj rotačná zložka jednotlivých častí chrbtice, ktoré sú zodpovedné za rebrové prehnutie chrbta a bedrové opuchy ľudského tela. Skolióza sa ošetruje rôznymi postupmi.

Pri gymnastike, uskutočňovanej s chorými, sa programy rôznych cvikov obmedzujú na 15° až 20° uhol zakrivenia. V mnohých prípadoch však nie je možné zabrániť ďalšiemu zosilneniu skoliózy a gymnastikou chorých tiež nie je možné ovplyvňovať všetky ochorenia skoliózy.

Okrem toho existuje ošetrovanie pomocou korzetu, pozri napríklad spis EP-A-389 379. Na tento účel sa vyvinul celý rad rôznych tvarov korzetov, napríklad takzvaný korzet Milwaukee, Cheneau a Boston. Aby takýto korzet na stabilizáciu chrbtice slúžil k vyvodzovaniu tlaku v určitých bodoch, musí byť dostatočne pevný a pri nosení je relatívne objemný a nepríjemný. Ďalej jeho nosením dochádza k atrofii svalstva trupu, čím je stále viac obmedzovaná pohyblivosť pacienta. Konečne môže tiež nosením korzetu dochádzať k trvalej deformácii rebier alebo mäkkého tkaniva pod prítlačnými bodmi. Takéto korzety sa majú nosiť vždy 23 hodín denne a to každý deň, až do úplného vyvinutia kostry. Korzet sa obvykle nosí 3 až 4 roky. Väčšinou nosia korzety dorastajúce osoby a je preto pochopiteľné, že časť týchto pacientov nenosí korzety počas dostatočne dlhého času už z estetických dôvodov. Navyše sa zvyšujú náklady na korzety, ktoré je u dospievajúcich osôb nutné častejšie meniť a obnovovať.

Menej často sa uskutočňujú vystužovacie operácie, hlavne preto, že takáto operácia je riskantná.

Napokon je tiež známe ošetrovanie pomocou elektrostimulácie. Používa sa pri tom denná alebo nočná stimulácia, napríklad pomocou implantovanej sústavy pri uhle asi 15 °až 30 °. Toto ošetrovanie sa presadilo len čiastočne. Nie je zamerané špeciálne na pacientov tipiacich skoliózou, ale slúži hlavne na liečenie neurologických ochorení. Podľa novších vedeckých informácií však ošetrovanie pomocou elektrostimulácie nie je schopné zabrániť progresívnej deformácii chrbtice.

Pri takzvanom systéme biologickej spätnej väzby sa má funkcia neúčinnej skupiny svalov udržať zosilnenou aktiváciou ešte inervovaných častí, poprípade špeciálnym cvičením agonistických náhradných funkcií. Príkladom takéhoto spätnoväzbového biosystému je hlavne systém nazývaný EMG-Biofeedback autorov Basmajiana aDe Lucy (1985) “Muscles alive. Their fúnctions revealed by Electromyography“, 5. Vydanie, Williams & Wilkons, Baltimore, USA. Podľa indikačnej polohy sa vyššie spomenuté liečebné postupy uskutočňujú buď jednotlivo, pri väčších uhloch zakrivenia však tiež spoločne.

Systémy biologickej spätnej väzby sa pri deformácii chrbtici doposiaľ používali iba ojedinele. Hoci boli opísané v literatúre ako úspešné, doposiaľ sa nepresadili. Pri liečení skoiiózy je známy systém biologickej spätnej väzby Dvorkina a spol. (opísaný autormi Wong, Upadhyay, Evans, Luk, Leong (1993) “Predition of immediate brace effectiveness prior to its application for Adolescent Idiopathic Scoliosis“, Preceedings of the 9^th International Phillip Zobar Symposium, Cambridge). Tento systém spočíva na poznatku, že spolu so zvyšovaním zakrivenia sa automaticky skracuje telesná dĺžka. Ide teda o systém obsahujúci dĺžkové signalizačné zariadenie, ktoré musí byť upevnené na trupe pacienta. Keď sa už nedosiahne individuálne nastaviteľná kritická dĺžka tela jednotlivca, zaznie signalizačný tón. Dosahuje sa to okrem iného tým, že po strane je cez ramená a dole pod rozkrokom uložená lanová slučka a druhá lanová slučka je vedená okolo trupu. Tento princíp bol opísaný ako efektívny, avšak nepresadil sa. Je možné, že sa nepresadil preto, že pre pacienta je nepríjemné nosiť počas celého dňa v rozkroku spätnoväzbovú slučku.

Terapeutické opatrenia sa na jednej strane koncentrujú špeciálne na fázy rastu mladého pacienta, u ktorého je obava, že v krátkom čase dôjde k značnému zväčšeniu krivosti, a na druhej strane na dospelého pacienta, trpiaceho skoliózou. Tu ide hlavne o ovplyvnenie bolestí, ktoré obmedzujú kardiorespiračný systém a hlavne zhoršenie zakrivenia, ku ktorému dochádza po menopauze. Vyššie spomenuté gymnastické postupy pre chorých môžu samy o sebe ovplyvniť skoiiózy, pokiaľ ide o ovplyvňovanie zakrivenia. Je to doložené početnými štúdiami. Z gymnastických opatrení tak vybočujú mnohé zakrivenia chrbtice, ktoré je potom treba obmedzovať pomocou korzetov alebo zastaviť dokonca operáciou. Pritom nejde o malé

-3percento pacientov s progresiou. ktorú nie je možné zadržať konzervatívnymi opatreniami. Ani pomaly sa zväčšujúce formy skoliózy často nie je možné zadržať gymnastickými opatreniami. Na druhej strane je však práve pre túto skupinu pacientov nutné použitie korzetu. To predstavuje značné náklady, počínajúc prvým sadrovým odtlačkom až po vyhotovenie narovnávacieho korzetu. Vysoké percento prípadov má nevhodné vyhotovenie a potom dochádza k tomu, že pacient odmieta nosiť narovnávací korzet. Je to podmienené na jednej strane kozmetickými faktormi, na druhej strane niektorí pacienti nemôžu vydržať tlak vyvinutý potrebnými pelotami a to ani pri vhodnom ošetrení pokožky.

Trojrozmerné ošetrovanie skoliózy podľa Schrotha (opísaného autormi LehnertSchroth, 1991; “Dreidimensionale Skoliose-Behandlung; Atmungs-Orthopädie System Schroth“, Gustáv Fischer Verlag, Stuttgart) sleduje ako špecifické cvičenie pre skoliózu chrbtice cieľ, udržovať efektívne správne držanie tela pri všetkých denných aktivitách.

K zvýšeniu krivosti dochádza jednak v dôsledku asymetrického tlaku na oblasti rastu stavcov, čím dodatočne dochádza k asymetrickému rastu tela. Na druhej strane sa predpokladá, že jednostranné pretiahnutie kĺbových puzdier a chrbticových pásov prispieva k zväčšovaniu krivosti. Napokon sa skolióza môže tiež zhoršovať v dôsledku stupňujúcich sa degeneratívnych procesov. Proces zhoršovania stavu je vždy spôsobovaný danou asymetriou chrbtice, ktorých príčina je sčasti známa, u idiopatickej skoliózy je však aj naďalej neznáma. Predpokladom pre zhoršenie krivosti sú zrejmé mechanické faktory, ktoré sú podporované vzpriameným držaním tela a s tým spojeným pôsobením gravitácie na zakrivenie. Cieľ trojrozmerného ošetrovania skoliózy podľa Schrotha, je vyššie opísaným efektívnym korekčným držaním pôsobiť proti deformačným silám, pôsobiacim na chrbticu s jej puzdrovými a pásovými štruktúrami pri bežných denných aktivitách. Pacient teda musí sám v priebehu dňa byť schopný spoznať, kedy sa nachádza vzhľadom na zakrivenie svojej chrbtice v nevhodnej polohe, poprípade kedy sa v takejto nevhodnej polohe nachádza jeho trup. Splnenie tejto požiadavky však u mnohých pacientov trpiacich skoliózou nie je možné dlhodobo dosiahnuť kvôli ich nedostatočným intelektuálnym schopnostiam alebo malej snahe. Z tohto dôvodu musí byť princíp kontroly držania chrbta podporovaný nejakým prístrojom.

Bežne je tiež potrebné vyhýbať sa stranovým ohybom chrbtice, ktorými sa zvyšuje zakrivenie, ako aj otáčania trupu, ktorým sa zosilňuje rotácia. Bolo by tak možné uskutočniť korekčný princíp podľa Schrotha, ktorým sa existujúce zakrivenia korigujú smerom odspodu.

Preto je treba ovplyvniť najskôr najďalej smerom k nohám ležiace hlavné zakrivenie. Najskôr sa teda neberú do úvahy menšie vedľajšie zakrivenia (lumbosakrálny protioblúk). Hneď ako

-4sa narovná hlavné dolné zakrivenie, dochádza podľa skúseností tiež k vzniku svalových upravovacích reflexov pre vyššie ležiace zakrivenie, ktoré na neho tiež priaznivo pôsobí zvýšením svalovej aktivity korekčných svalových skupín.

Podstata vynálezu

Úlohou tohto vynálezu je preto so zreteľom na deformáciu bedrového úseku chrbtice, to je úseku medzi hrudníkom a panvou, a so zreteľom na výstupok rebier, vytvoriť zariadenie na zisťovanie stavu zakrivenia oblastí ľudského tela, ktoré bude registrovať prírastky zakrivenia a skrútenia úseku trupu v oblasti medzi hrudníkom a panvou.

Táto úloha je podľa vynálezu vyriešená tým, že prvkom na meranie dĺžky je aspoň jedna pozdĺžna prieťahomemá tyč spojená s aspoň jedným nosným prvkom a s meracou elektronikou, pričom pozdĺžna prieťahomemá tyč je uložená na oblastiach tela, ktorých držanie alebo pohyb tela je potrebné registrovať, a meracia elektronika v podstate pozostáva z najmenej dvoch relatívne navzájom voči sebe pohyblivých elektricky vodivých senzorov.

Pokiaľ sa berie do úvahy skutočnosť, že kaudálnou korektúrou chrbtice môžu tiež byť reflektoricky korekčné ovplyvnené kraniálne úseky chrbtice, teda oblasť hrudníka alebo krčných stavcov, je toto zariadenie vhodné na priaznivé ovplyvnenie deformácie chrbtice ako celku nad reflektorickou aktiváciou vyššie uložených úsekov chrbtice. Prieťahomemá tyč tu slúži na transformáciu mechanických deformácií, totiž na zmenu vzájomnej vzdialenosti pohyblivých elektricky vodivých senzorov na elektricky inerateľné veličiny, pričom sa zmena dĺžky prenáša stykom elektricky vodivých senzorov na vysielač signálu. Týmto spôsobom je možné bezpečne zisťovať zmeny držania tela po upevnení zariadenia podľa vynálezu. Vysielač signálu udáva prekročenie dopredu stanovenej deformácie atak núti pacienta k zaujatiu vhodnejšej polohy, ktorá nebude sprevádzaná signálom signalizačného zariadenia.

Aj keď je zariadenie podľa vynálezu hlavne určené na zisťovanie zakrivenia, poprípade ku kontrole zlého pohybu a zakrivenia chrbtice, umožňuje tiež kontrolu hraníc t

pohybu kĺbov, napríklad po operačných zákrokoch alebo po pohybovej terapii činnosti svalov a ich intenzity, napríklad činnosti ramenných, nožných a prsných svalov.

S výhodou je tiež možné pri zariadení podľa vynálezu použiť dve prieťahomemé tyče, ktoré sú usporiadané vo vzájomnom odstupe a sú spojené s nosným prvkom, poprípade s meracou elektronikou. Pritom je jedna z prieťahomemých tyčí namáhaná v ťahu a druhá v tlaku, a obidve sú s meracou elektronikou zapojené v sérii, takže je potrebná len jedna aplikácia meracej elektroniky pre obidve prieťahomemé tyče.

-5Pri ďalšom uskutočnení vynálezu je prieťahomemá tyč na jednom svojom konci upevniteľná na jednom nosnom prvku. Svojím druhým koncom je prieťahomemá tyč presuvne spojená s ďalším nosným prvkom.

Na zavedenie elektrického impulzu na signálny vysielač, je jeden z elektricky vodivých senzorov usporiadaný na prieťahomemej tyči a druhý elektricky vodivý senzor na nosnom prvku, s ktorým je prieťahomemá tyč posuvne spojená. Pokiaľ pri určitom pohybe tela dôjde k tomu, že sa obidva elektricky vodivé senzory spoja, uzavrie sa prúdový obvod v meracej elektronike a tým sa spustí vysielač signálu. Za týmto účelom sú elektricky vodivé senzory spojené s vysielačom signálu. Zdrojom energie môže byť batéria alebo akumulátor, zatiaľ čo vysielačom signálu môže byť akustický a/alebo optický vysielač. Pre lepší postreh akustického alebo optického signálu vysielača môže byť pacient vybavený ušným slúchadlom alebo okuliarmi, do ktorých je integrovaná miniatúrna lampa. Prenos potom môže byť uskutočnený pomocou rádiového signálu. Okrem toho môže byť pacient vybavený signalizačným zvukovým prostriedkom usporiadaným na časti jeho obleku. Prídavné je ešte pochopiteľne možný rad ďalších opatrení, ako predávať pacientovi optický alebo akustický signál.

Pri výhodnom ďalšom uskutočnení vynálezu môže byť meracia elektronika vybavená časovo spomaľovacou jednotkou pre signálny vysielač, napríklad s oneskorením 10 sekúnd, preto, aby pacient nebol vysielačom signálu rušený pri každom malom pohybe.

Na ochranu celého zariadenia podľa vynálezu alebo jeho častí od vonkajších vplyvov, môžu byť celé zariadenie alebo priaťahomerná tyč spolu s nosnými prvkami obklopené ochrannou hadicou, čím je v podstate obalený celý systém. Celá meracia elektronika môže byť pritom uložená v dutine ochrannej hadice. Ochranná hadica pritom s výhodou pozostáva z pružného plastu, napríklad zo silikónového plastu.

Vzhľadom na to, že je najlepšie, ak je celý systém usporiadaný v ochrannej hadici, môže byť tiež senzor tvorený touto hadicou v zmysle do seba sa zasúvajúcich trubíc, pričom môže dodatočne obsahovať aj meraciu elektroniku, čím sa dosiahne maximálne využitie materiálu. Ochranné hadice môžu v sebe navzájom kĺzať a distrakciu, poprípade kompresiu systému, môže signalizovať meracia elektronika.

Podľa účelu použitia môžu byť nosné prvky, poprípade ochranná hadica, pomocou upevňovacích prvkov priamo upevnené na pokožke pacienta. Ako upevňovacie prvky sa môžu použiť náplasti, bandáže alebo prisávacie prvky.

Pri ďalšom použití môžu byť nosné prvky, poprípade ochranná hadica, upevniteľné na pružnom, napríklad textilnom úbore, ktorý obopína telo pacienta.

-6Na upevnenie nosných prvkov, poprípade ochrannej hadice na úbore, je možné použiť suché zipsy alebo stláčacie gombíky. Okrem toho môžu tiež byť nosné prvky na úbore našité. Pre zariadenie podľa vynálezu je veľmi výhodné, že môže byť veľmi jednoduchým spôsobom upevnené na tele pacienta. Toto zariadenie môže tiež byť upevnené na ortéze alebo k nej môže dodatočne byť pripojené. Ďalej je možné tiež použiť elastické tričko, ktoré sa podobá uvedenému úboru, na ktorom sa upevní zariadenie podľa vynálezu. Tričko je účelne vybavené upínacím zariadením pre meraciu elektroniku vrátane zdroja prúdu a vysielača signálu. Tričko aj príslušný úbor môžu byť uskutočnené z ľahkého materiálu, aby sa prispôsobili kontúram trupu. Pritom musí v páse tesne doliehať, bez toho aby však tlačili alebo ovplyvňovali dýchanie pacienta. Pri prirovnaní ku korzetu alebo inej ortéze je nosenie takéhoto trička alebo úboru podstatne pohodlnejšie, čo je pre pacienta prijateľnejšie a vytrvalejším nosením sa tak zaistí väčší úspech liečenia.

Pri ďalšom uskutočnení vynálezu môže byť zariadenie implantované do tela pacienta.

Tiež je možné doplniť toto zariadenie zariadením na diaľkový prenos signálu vysielača za účelom kontroly zmeny držania tela pacienta, napríklad pri dlhšej nemocničnej terapii alebo pri väčších skúškach v teréne.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Ďalej je vynález podrobnejšie opísaný a jeho príkladné uskutočnenie je znázornené na pripojených výkresoch. Na výkresoch je na obr. 1 schematicky znázornené zariadenie podľa vynálezu, použité na pacientovi, na obr. 2 je schematické znázornenie ďalšieho uskutočnenia zariadenia podľa vynálezu, použité na pacientovi, na obr. 3 je schematicky znázornené iné uskutočnenie zariadenia podľa vynálezu, rovnako usporiadané na tele pacienta a na obr. 4 je uvedený zoznam potrebného materiálu, ako aj konkrétne meracie usporiadanie súčastí zariadenia v mierke 1:1, určené k použitiu na pacientovi.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je znázornené zariadenie 1 podľa vynálezu, použité v prípade, kedy chrbtica pacienta 2 má kyfózu, takže zariadenie 1. pôsobí v ťahových podmienkach. Zariadenie I podľa vynálezu je pritom upevnené na úbore 3, ktorý je navlečený na tele pacienta 2, pričom je zariadenie i usporiadané na strednej časti chrbta 4 pacienta.

Oproti tomu je na obr. 2 znázornené zariadenie I podľa vynálezu, pri ktorom chrbtica pacienta 2 vykazuje lordózu, čím pôsobí pri tlakových podmienkach, pričom je zariadenie I upevnené bezprostredne na chrbte 4 pacienta 2.

-Ίf

Zariadenie i je vybavené prieťahomemou tyčou 5, predstavujúcou dĺžkový merací prvok. Jeden koniec prieťahomemej tyče 5 je pevne spojený s nosným prvkom 6. Tuhé spojenie prieťahomemej tyče 5 s nosným prvkom 6 je uskutočnené prostredníctvom nastavovacej skrutky 7. usporiadanej na nosnom prvku 6. Nosný prvok 6 jé podľa obr. 1 na úbore 3, ktorý má oblečený pacient 2, upevnený pomocou stláčacích gombíkov 8. Zariadenie j. sa tak v tomto uskutočnení nachádza na chrbte 4 pacienta 2 za účelom podchytenia krivosti jeho chrbtice. Neznázomeným spôsobom môže tiež byť zariadenie upevnené na hrudnej strane pacienta 2 alebo aj v jeho bedrovej oblasti, v odpovedajúcich hlavných zakriveniach. Okrem toho je možné zariadenie 1 tiež upevniť na inej časti tela.

Na každom protiľahlom konci nosného prvku 6 prieťahomemej tyče 5 je táto prieťahomemá tyč 5 dĺžkovo prestaviteľné spojená s ďalším nosným prvkom 9, ktorý je rovnako pomocou stláčacích gombíkov 8 upevnený na úbore 3.

Podstatným prvkom meracej elektroniky 10 sú dva elektricky vodivé senzory 1_[ a _12, ktoré sú určené pre vzájomný dotyk. Jeden senzor U je pevne usporiadaný v oblasti vedenia prieťahomemej tyče 5 na nosnom prvku 9. Oproti tomu je druhý senzor J_2 usporiadaný na prieťahomemej tyči 5. Podľa obr. 1 sa senzor 12 nachádza na konci prieťahomemej tyče 5, pod svojím vedením v nosnom prvku 9. Tým dochádza k vytvoreniu kontaktu medzi senzorom H a druhým senzorom 12 v prípade, kedy sa pacient 2 ohne smerom dopredu, teda v prípade, kedy dôjde k vyvinutiu ťahu na chrbticu pacienta 2.

Oproti tomu je podľa obr. 2 senzor 12 usporiadaný nad nosným prvkom 9 obsahujúcim senzor U tak, že je voľný koniec prieťahomemej tyče 5 vedený v nosnom prvku

9. Pritom dochádza ku kontaktu medzi elektricky vodivými senzormi U a 12 v prípade, kedy sa pacient ohne smerom dozadu a tým vyvodí tlak na svoju chrbticu. Senzor JJ. je vedením Γ3 spojený s vysielačom j4 signálu. Druhý senzor 12 je ďalším vedením 15 spojený so zdrojom prúdu J6, ktorý je zo svojej strany zase v spojení s vysielačom 14 signálu. Je samozrejmé, že meracia elektronika 10, vysielač 14 signálu a zdroj prúdu 16 môžu byť usporiadané v malom puzdre, ktoré môže byť upevnené na tele pacienta 2 v mieste hlavného zakrivenia jeho tela.

Pri uložení zariadenia 1 bezprostredne na pokožke tela pacienta 2, ako je to znázornené na obr. 2, sa nosné prvky 6 a 9 upevňujú pomocou prísaviek Γ7.

Na upevnenie zariadenia 1 je treba, aby si pacient najskôr obliekol úbor 3. Nato lekár označí odpovedajúce body na upevnenie nosných prvkov 6 a 9. Na týchto miestach sa potom na úbore 3 upevnia nosné prvky 6 a 9. V tejto pokojovej polohe sa potom dopredu nastavia senzory 11 a 12. Pri tomto nastavení sa uzavrie kontakt senzorov ϋ a 12, čím sa prostredníctvom vedenia 13, ďalšieho vedenia 15 a prostredníctvom zdroja 16 prúdu uzavrie

-8prúdový okruh. Pritom sa aktivuje vysielač 14 signálu. Pacient 2 sa musí naučiť korigovať zakrivenie svojho tela tak, aby vysielač 14 signálu každý signál nevydával. Najskôr v týždňových odstupoch je možné vhodne meniť vzdialenosť medzi senzormi 11 a 12 a zaisťovať ju pomocou stavebnej skrutky 7 na nosnom prvku 6, čím je možné dosiahnuť zväčšujúcu korektúru zakrivenia v priebehu roka.

Pacient by toto zariadenie mal nosiť celý deň. Pritom môže pacient 2 mať napríklad tri rôzne úbory, aby mal možnosť ich pravidelne meniť. Zariadenie 1 je chránené proti nežiaducim vonkajším vplyvom pomocou neznázomeného ochranného hadicového systému, ktorým je zariadenie I potiahnuté. Tak je možné úbor 3 prať aj so zariadením I, bez toho aby dochádzalo k jeho zmenám. Je tiež možné si predstaviť vybavenie plaviek týmto zariadením I, takže aj v horúcom ročnom období má pacient 2 na plavárni možnosť samokontroly držania tela.

Podľa stavu trupu pacienta 2 trpiaceho skoliózou, sa prvými pokusmi zistilo, že na vonkajšej strane oblúku by sa mala umiestniť prieťahomemá tyč 17 ako distrakčný merací prvok, ako je zrejmé z obr. 3, zatiaľ čo pre bedrovú časť chrbtice je vhodnejší kompresný merací prvok, tvorený prieťahomemou tyčou 5. Prieťahomemá tyč 17 je namáhaná v ťahu ako je znázornené šípkami, zatiaľ čo prieťahomemá tyč 5 je namáhaná v tlaku, ako je rovnako znázornené šípkami. Rebrové chrbtové zakrivenie je pred zakrivení hrudnej chrbtice najvýraznejším znakom, zatiaľ čo vydutie v bedrovej krajine pri rovnom postoji pacienta 2 nijak podstatne neprečnieva cez jeho ostatné telesné proporcie. V bedrovej oblasti je podstatne lepšie viditeľné hrbovité vydutie, takže by tu bolo vhodné umiestniť kompresný merací prvok. Pritom je najvhodnejšie, ak sú obidva meracie prvky zapojené v sérii, aby mohli byť vybavené spoločnou meracou elektronikou 10. Ako sa ukázalo pri prvých pokusoch, pri aplikácii tohto kombinovaného systému je vhodné najskôr vypnúť senzor 11. aby sa pacient 2 zbytočne neznepokojoval. Pre sledovanie bedrového zakrivenia sa potom využíva druhý senzor 12 skôr než sa priradí senzor 1_1 pre hrudnú chrbticu, takže obidva senzory ϋ a 12 začnú účinkovať súčasne a s oneskorením.

Vynálezom sa zistilo lacné uskutočnenie meracieho systému pri maximálnom komforte jeho nosenia, čo má za následok dobrú znášanlivosť tohto zariadenia.

n

Claims (21)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zariadenie na zisťovanie stavu zakrivenia oblastí ľudského tela, hlavne zakrivenia chrbtice, predstavujúce systém biologickej spätnej väzby, vhodný hlavne na ošetrovanie skoliózy, s aspoň jedným prvkom na meranie dĺžky, s meracou elektronikou, s vysielačom signálu a so zdrojom elektrickej energie, vyznačujúce sa tým, že prvkom na meranie dĺžky je aspoň jedna pozdĺžna prieťahomemá tyč (5) spojená s aspoň jedným f

   nosným prvkom (6) a s meracou elektronikou (10), pričom pozdĺžna prieťahomemá tyč (5) je uložená na oblastiach (4) tela, ktorých držanie alebo pohyb je treba registrovať, a meracia elektronika (10) v podstate pozostáva z najmenej dvoch relatívne navzájom voči sebe pohyblivých elektricky vodivých senzorov (11,12).
2. 2. Zariadenie podľa nároku 1, vy z n a č u j ú c e sa t ý m, že sú u neho vo vzájomnom odstupe od seba usporiadané dve prieťahomemé tyče (5) spojené s nosným prvkom (6), poprípade s meracou elektronikou (10), pričom jedna prieťahomemá tyč je namáhaná v ťahu a druhá prieťahomemá tyč je namáhaná v tlaku a je s meracou elektronikou (10) zapojená v sérii.
3. 3. Zariadenie podľa nárokov la 2, vyznačujúce sa tým, že prieťahomemá tyč (5) je na jednom konci upevniteľná na nosnom prvku (6).
4. 4. Zariadenie podľa nárokov 1 až 3, vyznačujúce sa tým, že prieťahomemá tyč (5) je svojím druhým koncom presuvne spojená s ďalším nosným prvkom (9).
5. 5. Zariadenie podľa nárokov 1 až 4, vyznačujúce sa tým, že jeden z elektricky vodivých senzorov (11) je usporiadaný na prieťahomemej tyči (5) a druhý elektricky vodivý senzor (12) je usporiadaný na nosnom prvku (9), s ktorým je prieťahomemá tyč (5) posuvne spojená.
6. 6. Zariadenie podľa nárokov 1 až 5, vyznačujúce sa tým, že elektricky vodivé senzory (11,12) sú spojené so zdrojom (16) energie a s vysielačom (14) signálu.

   -107. Zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že zdroj (16) energie je batéria alebo akumulátor.
7. 8. Zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že vysielač (14) signálu je akustický a/alebo optický vysielač signálu.
8. 9. Zariadenie podľa nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že meracia elektronika (10) obsahuje časovú oneskorovaciu jednotku pre vysielač (14) signálu.
9. 10. Zariadenie podľa nárokov 1 až 9, vyznačujúce sa tým, že prieťahomemá tyč (5) spolu s nosnými prvkami (6,9) je obopnutá ochrannou hadicou.
10. 11. Zariadenie podľa nárokov 1 až 9, vyznačujúce sa tým, že celé zariadenie (1) je obklopené ochrannou hadicou.
11. 12. Zariadenie podľa niektorého z nárokov 1 až 11,vyznačuj úce sa tým, že senzor (11, 12) je vytvorený ochrannou hadicou v zmysle do seba zapadajúcich rúrok, prídavné obsahujúcich meraciu elektroniku (10), pričom sú rúrky do seba zasúvateľné.
12. 13. Zariadenie podľa nárokov lOaž 12, vyznačujúce sa tým, že ochranná hadica je vyrobená z pružného plastu.
13. 14. Zariadenie podľa nárokov 1 až 13, vyznačujúce sa tým, že nosné prvky (6,9), poprípade ochranná hadica, sú na pokožke tela upevnené pomocou upevňovacích prvkov (8).
14. 15. Zariadenie podľa nárokov 1 až 14, vyznačujúce sa tým, že upevňovacie prvky sú náplasti, bandáže alebo prísavky (17).
15. 16. Zariadenie podľa nárokov 1 až 13, vyznačujúce sa tým, že nosné prvky (6, 9), poprípade ochranná hadica, sú upevniteľné na pružnom úbore (3) obopínajúcom telo pacienta (2).

    -11
16. 17. Zariadenie podľa nároku 16, vyznačujúce sa tým, že na upevnenie nosných prvkov (6, 9), poprípade ochrannej hadice, sú na zariadení usporiadané suché zipsy alebo stláčacie gombíky (8).
17. 18. Zariadenie podľa nároku 16, vyznačujúce sa tým, že nosné prvky (6, 9), poprípade ochranná hadica, sú na úbore (3) prišité.
18. 19. Zariadenie podľa nárokov 1 až 13, vyznačujúce sa tým, že zariadenie (1) je implantovateľné do tela pacienta (2).
19. 20. Zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že vysielač signálu je chladiaci alebo teplotný prvok.
20. 21. Zariadenie podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že meranie je založené na čisto mechanickom princípe.
21. 22. Zariadenie podľa nároku 21, vyznačujúce sa tým, že aj vysielač (14) signálu pôsobí na pacienta (2) mechanicky.