SK13495A3 - Hif antenna for a helicopter - Google Patents

Description

Vynález sa týka vysielania a prijímania rádiových vín vo vysokofrekvenčnom spektre a konkrétnejšie použitia rotorových listov na vrtuľníku (alebo lietadle s rotorovými listami) ako účinnej smerovej antény.

Doterajší stav techniky

Antény pre vrtuľníky sa zvyčajne osadzujú tesne k telu vrtuľníka. V typickom prípade anténa pozostáva z tuhého člena rovnobežného s telom vrtuľníka a udržiavaného v odstupe od nej dištančnými členmi. Alternatívne sa používa riešenie, kde anténa pozostáva z drôtu uloženého medzi dvoma dištančnými členmi použitými na udržiavanie antény v odstupe od tela vrtuľníka. Izolátory pripájajú drôt k dištančným členom. Dištančné členy sú zvyčajne relatívne krátke a majú za následok, že anténa je umiestnená v blízkosti tela vrtuľníka. Obidve tieto alternatívne antény sa môžu stať smerovými, ale má to za následok kratšiu účinnú dĺžku antény. Okrem toho je smerovosľ pevná vzhľadom k orientácii vrtuľníka.

V patentovom spise USA č. 4 042 929 je opísaný navigačný systém, v ktorom sa používajú antény na koncoch každého z listov rotoru vrtulníka. Prijímané signály sú spracovávané na rotorovom liste a sú zavádzané do tela vrtulníka prostredníctvom zberacích krúžkov a kontaktových kief. Antény pozostávajú z radu dipólov, sploštených pozdĺž osi každého listu, umiestnených v blízkosti koncov listov.

NÁHRADNÁ STRANA

Podobný navigačný systém je popísaný vo francúzskej patentovej prihláške 2 624 981. Antény tohto systému sú uložené na koncoch alebo na koncoch rotorových listov vyrobených z nevodivého materiálu. Každá anténa pozostáva z kovovej vrstvy majúcej pozdĺžny obrys rovnobežný s dĺžkovou osou rotorového listu, kde jej dĺžka je malá v porovnaní s dĺžkou rotorových listov. Antény fungujú ako rezonujúce prvky pre elektromagnetické vlny prijímané zo vzdialeného zdroja a sú odrážané k inej anténe upevnenej na trupe vrtuľníka. Táto posledne menovaná anténa prijíma signály ako z rezonujúcich prvkov na rotorových listoch, tak i priamo zo vzdialeného zdroja. Prijímané signály sú spracovávané prijímacou stanicou v trupe na určenie a zobrazovanie polohy a kurzu vrtuľníka. Tieto známe systémy sú použiteľné iba na účely navigácie a nie sú použiteľné na účinnú interaktívnu komunikáciu medzi lietadlom a vzdialeným zdrojom.

Podľa nemeckej patentovej prihlášky 2 835 932 môžu byť antény usporiadané na koncoch rotorových listov vrtuľníka taktiež použité v spojení s kartografickým radarovým zariadením.

Britská patentová prihláška 1 081 708 popisuje radarovú anténu, ktorá má pozdĺžnu veľkosť zodpovedajúcu najmenej jednému rotorovému listu lietadla s rotujúcimi listami a je obmedzená iba dĺžkou tohto rotorového listu. Anténa pozostáva z vlnovodu vloženého do rotorového listu. Materiál v okolí vlnovodov je transparentný pre elektromagnetické vlny a môže pozostávať zo skleneného vlákna alebo z polyuretánového materiálu v kombinácii s plastovým výplňovým materiálom uloženým v spojení s kovovou časťou rotorového listu. Vlnovod je pripojený prostredníctvom najmenej jedného poddajného vlnovodu k vrchu stožiara nesúceho rotorové listy a prostredníctvom iného vlnovodu vedúceho stožiarom k radarovému zariadeniu uloženému v trupe lietadla. Podobné uloženie môže byť použité pre dva alebo všetky rotorové listy lietadla.

Populárne kmitočtové pásmo pre prevádzku vojenských a komerčných komunikácií je vysokofrekvenčné pásmo. Toto pásmo

NÁHRADNÁ STRANA leží medzi 1 MHz a 30 Hz a má rad technických a taktických výhod vzhľadom k vyšším kmitočtom, ktoré sú k dispozícii. V typickom modernom zariadení sa používajú vojenské pásma VHF (30-170 MHz) a UHF (225-400 MHz) okrem vysokofrekvenčného pásma HF pre spojenie medzi vrtuľníkmi a loďami a inými vrtuľníkmi a lietadlami.

Niektoré výhody použitia vysokofrekvenčného pásma spočívajú v tom, že kmitočty vysokofrekvenčného pásma sú najvyššie kmitočty, ktoré sa odrážajú od ionosféry na zaistenie preskokového spojenia s veľkým obsahom, pričom vyššie kmitočty poskytujú iba spojenie s priamou viditeľnosťou a neprechádzajú cez obzor a útlm pri šírení sa zväčšuje s kmitočtom ako funkciou 20 log kmitočtu. Dosah, anténna účinnosť a atmosférický šum sú všetky funkcie kmitočtu a najlepší kompromis týchto činiteľov sa dosahuje medzi 2 a 30 MHz. Vo vysokofrekvenčnom pásme sú tiež k dispozícii účinnejšie výkonové zosilňovače.

Jedným z faktorov, ktorý obmedzuje účinnosť vo vf pásme na lietadle a vrtuľníkoch, je dľžka antény. Kvôli maximálnej účinnosti by mala byť anténa dlhá ako je vlnová dĺžka. Vlnová dĺžka v metroch môže byt vypočítaná ako rýchlosť šírenia rádiových vín v metroch za sekundu, delené kmitočtom v hertzoch. Rýchlosť šírenia rádiových vín je konštantná a je približne rovná 3 x 10⁸ metrov/sek.

Pre komunikáciu UHF (v typickom prípade 300 MHz) je vlnová dĺžka vypočítaná z vyššie uvedenej rovnice 1,0 metrov. To je praktická dĺžka pre anténu, ako sú typy popísané vyššie, ktoré sa osadzujú na vrtuľník, napriek značnej konkurencii nárokov na priestor pre elektronické vybavenie a u vojenských vrtuľníkov tiež požiadavky na umiestnenie ťažkej výzbroje.

Vo vysokofrekvenčnom pásme HF pri kmitočte 3 MHz ukazuje výpočet vlnovej dĺžky, že je potrebná anténa dĺžky 100 m. To je pre vrtuľník nepraktická dĺžka. To môže byť prekonané použitím zlomku ideálnej dĺžky, dosiahnutej z výpočtu vlnovej dĺžky. Keď

NÁHRADNÁ STRANA sa znižuje dĺžka antény, klesá však účinnosť antény.

v určitom smerovosti

Iným hľadiskom, ktoré obmedzuje účinnosť na lietadle a vrtuľníkoch vo vysokofrekvenčnom pásme HF, je problematickosť vytvorenia smerovej antény. Smerová anténa má zvýšený zisk smere alebo smeroch vzhľadom k anténe. Nedostatok antény má za následok stratu komunikačného dosahu v porovnaní s anténou, ktorá má smerovost, a môže mat tiež za následok, že signál je prijímaný iným prijímačom, ako pre ktorý je určený. Aby sa zaistila optimálna komunikácia medzi smerovou anténou a inou anténou, je potrebné smerovú anténu orientovať tak, že smer zvýšeného zisku je orientovaný smerom k požadovanej prijímacej anténe.

Táto orientácia môže byť dosiahnutá fyzickým otáčaním smerovej antény tak, aby smerovala k inej anténe, ale toto ďalej obmedzuje jej dĺžku, a teda účinnosť, takže toto je proti prospechu zo zvýšeného zisku vyplývajúceho zo smerovosti.

Bežné vrtuľníky majú listy rotoru, ktoré sú v prvom rade z kovu. Tieto listy a motorom cez trasu, z kovových častí, čo antény.

rotoru sú upevnené v prevodovej skrini ktorá je v podstate vodivá a pozostáva spôsobuje ťažkosti vo využití listov ako

Nová generácia vrtuľníkov opúšťa použitie kovových rotorových listov a zameriava sa na použitie kompozitných konštrukcií. Príkladom je Aerospatiale Ecureuil, ktorý má list rotoru z materiálu Starflex, ktorý pozostáva hlavne zo sklenených vlákien. Iné vrtuľníky majú listy vyrobené z uhlíkových a sklenených vlákien s vnútrom z penových hmôt.

Podstata vynálezu

Vynález sa vzťahuje na anténny systém v lietadle s rotujúcimi listami, majúcom trupové telo opatrené rotorovými

NÁHRADNÁ STRANA listami obsahujúcimi vodivý anténny prostriedok, ktorý je usporiadaný po dĺžke uvedených rotorových listov a je dĺžkovo obmedzený iba dĺžkou uvedených rotorových listov, pričom materiál v okolí tohto anténneho prostriedku je nevodivý. Anténny systém taktiež obsahuje prostriedok pre elektrické pripojenie uvedeného anténneho prostriedku k zariadeniu pre vysielanie a prijímanie rádiových vín.

S takýmto anténnym systémom vynález prináša elektrické vodiče, ktoré sú každý zasadený do povrchu jedného z viacerých elektricky nevodivých rotorových listov, alebo sú na tento povrch upevnené, pričom každý z uvedených elektrických vodičov je uložený rovnobežne s hlavnou osou uvedeného nevodivého rotorového listu po v podstate celej jeho dĺžke a tvoria vyžarovací prvok anténneho systému. Vysielané alebo prijímané rádiové vlny majú vlnovú dĺžku v rozmedzí od 10 metrov do 150 metrov. Spojovací prostriedok obsahuje prvý prostriedok otáčajúci sa s uvedenými nevodivými rotorovými listami a elektricky pripojený k uvedeným vodičom a druhý prostriedok upevnený k uvedenému telu a pripojený k uvedenému zariadeniu pre vysielanie a prijímanie rádiových vín, pričom uvedený prvý a druhý prostriedok sú spojené spolu indukčnými alebo kapacitnými prostriedkami alebo kontaktnými kefovými prostriedkami.

Vynález ďalej prináša smerovú anténu na použitie so zariadením na vysielanie alebo prijímanie rádiových vín v lietadle s rotujúcimi listami, majúcim telo opatrené tromi alebo viacerými rotorovými listami, ktorej podstatou je, že obsahuje dva prvé elektrické vodiče, pričom každý vodič je uložený rovnobežne s hlavnou osou zodpovedajúceho elektrického nevodivého rotorového listu a je zasadený do povrchu uvedeného rotorového listu alebo je k nemu upevnený, jeden alebo viac druhých elektrických vodičov, pričom každý vodič je uložený rovnobežne s hlavnou osou zodpovedajúceho rotorového listu a je zasadený do povrchu uvedeného rotorového listu alebo je k nemu upevnený, pričom uvedené druhé elektrické vodiče nie sú elektricky spojené s uvedenými prvými elektrickými vodičmi.

NÁHRADNÁ STRANA

Vynález taktiež prináša prostriedky na zaistenie spojenia z viacerých prvých elektrických vodičov do zariadenia na vysielanie alebo prijímanie rádiových vín, a prostriedok na dynamické vyberanie prvých elektrických vodičov zo všetkých elektrických vodičov ako tých, ktoré majú uhlovú polohu bližšiu prvej vopred určenej uhlovej polohe vzhľadom k telesu lietadla s otáčavými listami než ostatné z týchto vodičov, a na dynamické vyberanie ostatných z týchto vodičov ako druhých elektrických vodičov.

V prvom vyhotovení sú druhé elektrické vodiče elektricky pripojené k telu lietadla s rotujúcimi listami.

V druhom vyhotovení sú jeden alebo viacero druhých elektrických vodičov opatrené signálom, ktorý je mimo fázu so signálom vedeným do prvých elektrických vodičov.

S výhodou je jeden alebo viac uvedených druhých elektrických vodičov, nenapájaných signálom mimo fázu, elektricky spojených s telesom lietadla s rotujúcimi listami.

S výhodou obsahuje spojovací prostriedok zberacie krúžky a kontaktné kefy. Zberacie krúžky a kontaktné kefy sú s výhodou tiež prostriedkom pre dynamické vyberanie vodičov ako prvých vodičov alebo druhých vodičov. V inom vyhotovení prostriedok pre dynamické vyberanie vodičov ako prvých vodičov alebo ako druhých vodičov obsahuje elektrické diódy a prostriedok na riadenie jednosmernej prúdovej polarizácie elektrických diód.

S výhodou smerová anténa ďalej obsahuje riadiaci prostriedok na udržiavanie prvej vopred určenej uhlovej polohy vzhľadom k známemu geografickému bodu. Riadiaci prostriedok s výhodou ďalej obsahuje krokový motor. S výhodou smerová anténa ďalej obsahuje prostriedok na udržiavanie uvedenej prvej vopred určenej uhlovej polohy konštantnej vzhľadom k vzdialenému zariadeniu pre vysielanie alebo prijímaniu rádiových vln.

- 6a NÁHRADNÁ STRANA

Vynález sa vzťahuje aj na komunikačné systémy na vysielanie a prijímanie rádiových vín v lietadle s rotujúcimi listami, majúcom teleso opatrené rotorovými listami a používajúci anténu podlá vyššie popísaného riešenia.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom popise na príkladoch vyhotovenia s odvolaním na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje:

obr. 1 schematický pohľad na vrtuľník ukazujúci rotorové listy uložené nad vrtuľníkom, obr. 2 rez jedným z listov z obr. 1 podľa prvého vyhotovenia vynálezu, obr. 3 rez jedným z listov podľa obr. 1 s druhým vyhotovením podľa vynálezu, obr. 4 schematickú rezovú podrobnosť prostriedkov zaisťujúcich elektrické spojenie medzi listami, ako listy z obr. 2, a zariadením vo vnútri vrtuľníka z obr. 1, obr. 5 schematickú rezovú podrobnosť iného prostriedku na vytvorenie elektrického spojenia, obr. 6 schematickú rezovú podrobnosť ešte ďalším prostriedkom na vytvorenie elektrického spojenia, obr. 7 polárnu schému vyžarovania zo všesmerovej antény, ako je anténa vytvorená z prvkov z obr. 2, obr. 8 schému známeho systému používajúceho všesmerové antény, ako je anténa vytvorená z prvkov z obr. 2, obr. 9 polárnu schému vyžarovania zo smerovej antény, ako antény podľa vynálezu, obr. 10 schému komunikačného systému používajúceho najmenej jednu smerovú anténu, ako je anténa podľa vynálezu, obr. 11 perspektívny pohľad na komutátor použitý podľa vynálezu, obr. 12 schému pripojenia komutátora z obr. 11 k elektrickým vodičom podľa vynálezu, a obr. 13 schému voľby jednotlivých cievok použitých ako alternatívy pre komutátor z obr. 11 podľa vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr. 1 ukazuje vrtulník s rotorovými listami 101 uloženými nad trupom 102 vrtuľníka 100. Vrtulník 100 je približne 15 metrov dlhý a nesie rôzne vybavenie 103 upevnené k vonkajšku trupu 102. Trup 102 vrtuľníka je zemná plocha pre kmitočty použité pre rádiový príjem a vysielanie. Vzhľadom k problému nájsť plochu trupu 102, ktorá nie je zemná plocha a ktorá už nemá k sebe pripojené iné vybavenie 103, sú vysokofrekvenčné antény zvyčajne krátke antény s výslednou nízkou účinnosťou. To vedie k zníženiu výkonnosti systému, ktorá sa dá ťažko prekonávať bez zvýšenia výkonu vysielača. Pretože je ďalej problematické vytvoriť otáčavú anténu, sú vysokofrekvenčné antény obvykle všesmerové.

Účinnosť antény môže byť približne vyjadrená nasledovne v izotropnom žiariči:

2,5

Účinnosť = -1,5

2,5 +-(2 * PI * h)³ (vlnová dĺžka) kde h = dĺžka antény v metroch vlnová dĺžka = vlnová dĺžka vysielaného alebo prijímaného signálu v metroch

PI - konštanta s veľkosťou približne 3,1415926

Z vyššie uvedenej rovnice je možné odvodiť, že pri 3 MHz by 100 m dlhá anténa mohla mať účinnosť 1, zatiaľ čo 2 m dlhá anténa pri rovnakom kmitočte by mohla mat účinnosť iba 0,0033. Toto zhoršenie účinnosti, vyplývajúce zo zmenšenej dĺžky platí vtedy, keď sa anténa používa ako pre vysielací režim, tak i pre prijímací režim. Zisk prijímacej antény je závislý od účinnosti a smerovosti antény, ako i od iných činiteľov.

vtah medzi ziskom antény a celkovom výkonnosťou systému môže byt znázornený nasledujúcou rovnicou:

Pr = Pt + Gt Gr - 20 log f - 20 log R = 32,4 - La, kde

Pr - prijatý výkon (dBm)

Pt - vrcholový vysielací výkon (dBm)

Gt - vysielací zisk antény (dB)

Gr - prijímací zisk antény (dB) f - kmitočet

R - dosah (námorných míl)

La - prídavné straty (dB)

Činiteľ 32,4 je konštanta, ktorá odráža jednotky použité pre kmitočet a diaľku.

Kmitočet a požadovaná diaľka sú pevne stanovené pre akékoľvek dané podmienky. Prídavné straty sú v každom dobrom tvarovom vyhotovení minimalizované. Ak je všesmerová anténa s plnou vlnovou dĺžkou použitá napríklad z lode, potom môže byt možný zisk 1. Bežné vrtuľníky sú nútené používať neúčinné všesmerové antény, ako sa zistí vyššie uvedenou rovnicou pre účinnosť antény, takže jediná voľba na dosiahnutie požadovaných vlastností je zvýšiť vysielací výkon.

Ak je z rovnakej komunikačná linka z vrtuľníka na vrtuľník, rovnice jasné, že vlastnosti linky budú u vysielacích, tak i prijímacích antén.

Použitie rotorového listu vrtuľníka ako antény, ako je dosiahnuť značne väčšiu dĺžku potom je trpieť ako

200 alebo rotorových listov znázornené na obr. 2, dovoľuje antény, a teda jej účinnosť.

S výnimkou vyžarovacieho prvku zahrnutého v liste a popísaného nižšie, musí byť konštrukcia rotorového listu 200 v podstate elektricky nevodivá. Použitie rotorových lopatiek ako antény zvyšuje účinnosť systému, najmä na spojenie medzi vrtuľníkmi, kde účinnosť antény má vplyv ako na vysielací zisk antény, tak i na prijímací zisk antény.

Obr. 2 ukazuje prvé vyhotovenie vynálezu, kde má rotorový list 200 protierózny štít 210, osadený na prednom okraji. Protierózny štít 210 je určený na ochranu predného okraja rotorového listu 200 proti poškodeniu časticami vo vzduchu, ako sú častice prachu. Tiež poskytuje určitú ochranu voči takým predmetom ako sú údery lístia pri zdvíhaní alebo pristávaní, keď je vrtuľník blízko zeme. Protierózny štít bude v typickom prípade vyrobený z kovu ako je titán.

Protierózny štít 210 prebieha po dĺžke rotorového listu a poskytuje tak anténu, ktorá je v podstate rovnako dlhá ako rotorový list. Tým, že sa vytvorí súvislé súčasné pripojenie k viac ako jednému rotorovému listu, je možné dosiahnuť účinnú dĺžku antény približne dvojnásobnú ako je dĺžka rotorového listu. Pri kmitočte 3 MHz toto poskytne účinnosť okolo 0,7 (v závislosti od dĺžky rotorových listov) v porovnaní s hodnotou 1 pre ideálnu dĺžku antény 100 metrov a 0,0033 pre dvojmetrovú anténu. V prvom vyhotovení sú použité všetky rotorové listy vrtuľníka.

Elektrické spojenia sú zaistené z protieróznych štítov 210 do zariadenia v trupe 102 vrtuľníka 100 jedným z troch spôsobov, ktoré sú popísané nižšie s odvolaním na obr. 4 až 6. V typickom prípade, keď nie je realizovaný vynález, sú použité pripojené vodiče na uzemnenie protieróznych štítov 210 na zaistenie ochrany voči úderom blesku a elektromagnetického impulzu. Táto ochrana môže byť zachovaná použitím iskrísk vhodného prierazového napätia, ako je dobre známe odborníkom v odbore. Podobne môžu byť použité spôsoby známe odborníkom v odbore na zabránenie hromadenia statických nábojov vyvolávaných pohybom rotorových listov (napríklad vo forme vybíjacích prostriedkov).

Obr. 3 ukazuje druhé vyhotovenie vynálezu, používajúce vyhrievacie vlákno 310, ktoré je už prítomné v rotorovom liste 300 ako antény. Na prednom okraji rotorového listu 300 je vyhrievacie vlákno 310, ktoré sa používa na odstraňovanie námrazy na prednom okraji rotorového listu. Vysielané a prijímané signály sú poskytované do rádiového zariadenia v trupe 102 vrtuľníka 100 použitím rovnakých prostriedkov, aké sa používajú na prenos výkonu do vyhrievacieho vlákna 310. Toto bude popísané nižšie s odvolaním na obr. 4 a 6. Toto vyhotovenie bude tiež vyžadovať prostriedky na kombinovanie signálu vysielača s výkonom pre vyhrievacie vlákno 310 a tiež na oddeľovanie signálu prijímača od výkonu. Prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú dobre známe v odbore a sú v širokej miere používané pre také plochy, ako je dvojité použitie v predných sklách áut ako na odhmlovacie prostriedky, tak i pre prijímacie antény.

Ako u protierózneho štítu 210 použitého v prvom vyhotovení, bude dĺžka antény v podstate podobná dĺžke rotorového listu 300, alebo dvojnásobná ako táto hodnota, ak je použitých viac rotorových listov.

Celková účinnosť systému sa zvýši pri zanedbateľnom zvýšení nákladov na systém.

Ak je vysielací výkon udržiavaný konštantný, potom sa vyžaruje väčší signálový výkon, čím je signálu poskytovaná väčšia imunita voči rádiovému rušeniu.

Anténa je umiestnená nad trupom vrtuľníka, takže žiarenie z antény sa stane všesmerové bez tienenia antény samotným trupom.

Ked' sa vrtuľník vznáša v malých výškach, anténa je umiestnená vyššie vzhľadom na zem, čím sú poskytované zlepšené spojenia vzhľadom k anténe osadenej na trupe vrtuľníka.

Straty vyznačené v rovnici pre účinnosť systému ako prídavné straty zahrňujú kapacitné straty z antény do rámu letúňa. Tieto strany sú zmenšené vzhľadom k väčšej vzdialenosti od trupu k anténe.

Pri porovnaní s bežnou anténou typu popísaného vyššie, ktorá pozostáva z drôtovej antény s izolátormi umiestnenými v odstupe od vrtulníka, je anténa podľa vynálezu mechanicky oveľa robustnejšia a menej náchylná na poškodenie pri prevádzke pri zemi. Pre vrtuľník, ktorá má skladací chvost v obmedzených priestoroch, je anténa podlá vynálezu tiež menej náchylná na poškodenie i pri tomto procese.

Bezpečnosť personálu je zvýšená, pretože vysielacia anténa je umiestnená ďalej od posádky s výsledným zníženým vystavením elektromagnetickému poľu. Možnosť zníženia . výkonu vysielača rovnako znižuje expozíciu elektromagnetickému pólu.

Obr. 4 ukazuje spôsob vytvorenia spojenia z rádiového zariadenia v trupe 102 vrtuľníka 100 k anténe. Používa kapacitné ktorá môže byť vo forme (ako protierózny štít 210 jednom alebo viacerých doske, ktorá je tiež vo spojenie medzi otáčajúcou sa doskou, prvého valca 410, pripojenou k anténe alebo vyhrievacie vlákno 310) na rotorových listoch alebo inej pevnej forme druhého valca 412, sústredného s prvým valcom. Medzi oboma valcami je vzduchová medzera 411, ktorá pôsobí ako dielektrikum. Na izolovanie hriadeľa 421 rotorových listov od kondenzátora tvoreného oboma valcami 410, 412 je použitý izolátor 422.

Obr.5 ukazuje prostriedok pre pripojovanie antény, používajúci indukčné spojenie. Jedno otáčajúce sa vinutie 510 transformátora so vzduchovou medzerou je pripojené k rotorovým listom cez kábel 420 a k rotorovému hriadeľu spojením 511. Iné pevné vinutie 521 transformátora so vzduchovou medzerou je pripojené k rádiovému prístroju v trupe 102 vrtulníka 100 cez kábel 520.

Obr. 6 ukazuje iný prostriedok na vytváranie spojenia s vyžarovacím prvkom. Vyžarovací prvok môže byt protierózny štít 210, prostriedok 310 na odstraňovanie námrazy, zabudovaný drôt alebo vodivý povlak. Kábel 420 je pripojený k uvedenému prvku a sleduje dráhu hriadeľa 421 rotorového listu. Tu je vytvorený kontakt k prístroju v trupe 102 vrtuľníka 100 prostredníctvom zberacích krúžkov 620 a kontaktných kief 623. Kábel 420 je pripojený k vodivému zberaciemu krúžku 620 otáčajúcemu sa s hriadeľom 421 nesúcim rotorový list 101 vrtuľníka. Kefy 623 spolupôsobia so zberacími krúžkami 620 a sú viazané k nepohyblivému vodiču.

Keď sú ako anténa použité vyhrievacie vlákno 310 alebo protierózny štít 210 (alebo i bežná vysokofrekvenčná anténa) a bez ohľadu na to, aké prvky pre pripojenie k anténe sú použité, je potrebné zahrnúť do systému anténnu ladiacu jednotku, aby sa umožnilo prispôsobenie impedancie antény impedancii vysielača a prijímača v širokom pásme kmitočtov. Vyhotovenie a konštrukcia ladiacich jednotiek antény je dobre známe odborníkom v odbore a nebude bližšie vysvetľovaná v ďalšom popise.

Tretie vyhotovenie antény spočíva v použití drôtu zabudovaného do listu. Tento drôt je s výhodou umiestnený vo vnútri dutiny v liste rotora, alebo je vytvorený začlenením vrstvy kovovej fólie na povrchu zadného úseku listu 200. Pripojenie k anténe je dosiahnuté jedným z troch spôsobov popísaných vyššie, t.j. zberacími prstencami 620 a kefami 623 alebo kapacitným alebo indukčným spojením.

Štvrté vyhotovenie antény používa rozprášenie niklu, ktoré sa používa na zaistenie ochrany proti korózii na kompozitných listoch. Je zaistené pripojenie vodivého povlaku, ako je popísané vyššie, pre drôt zabudovaný do listu 200.

Smerové antény sa používajú na sústredenie sily vyžarovaného poľa buď z vysielacej antény alebo na prijímaciu anténu. Obr. 7 ukazuje polárny diagram žiarenia zo všesmerovej antény 700.

Radiálna poloha reprezentuje relatívnu silu póla vysielanú alebo prijímanú v tomto uhlovom smere. Polárne polohové vyjadrenie všesmerovej antény používajúcej vodiče upevnené k všetkým rotorovým listom vrtuľníka má tento tvar.

Obr. 8 ukazuje možnú situáciu používajúcu vsesmerové vysielanie. Vrtuľník 811 vysiela pri použití všesmerovej antény, takže sila signálu, prijímaného loďami 821 a 822, závisí iba od ich radiálnej vzdialenosti od helikoptéry 811 a nie na ich uhlovej polohe. Loď 821, s ktorou má byť zaistené spojenie, súčasne prijíma nižšiu silu signálu z lode 822. Vysielané elektromagnetické žiarenie z vysielajúcej helikoptéry môže byť v takejto situácii zaznamenané. Signály sú často kódované šifrovacím zariadením, i keď skutočnosť, že rádiové signály sú vôbec detekované, môže byť užitočnou informáciou.

Obr. 9 ukazuje polárne vyjadrenie typickej smerovej antény 900, v tomto prípade Yagiho typu. Uhlové časti obklopené sekundárnymi slučkami 931, 932 majú vyšší zisk ako priľahlé oblasti 921, 922, ale tento zisk je oveľa nižší ako je zisk v uhlových polohách obklopovaných hlavnou slučkou 910 alebo zisk všesmerovej antény 1100, majúcej polárny diagram ako na obr. 11. Zisk antény 900 je zvýšený v uhlových polohách obklopovaných hlavnou slučkou 910 na účet vyžarovania v nežiaducich oblastiach 921, 922. Zvýšený zisk môže byť vyjadrený ako rovný nasledujúcemu vzťahu:

Zisk (pomer) = (4 * pie * Ae) /(Wl * Wl) kde Ae je efektívna plocha slučiek a Wl je vlnová dĺžka vysielaného alebo prijímaného signálu.

Zvýšený dosah sa získa v požadovanom smere (v uhlových polohách obklopovaných slučkou 910) počas ako vysielania, tak i príjmu. Ako je popísané nižšie s odvolaním na obr. 12 a 10, dosiahne sa zvýšená bezpečnosť proti tomu, aby signál bol prijímaný iným prijímačom ako tým, ktorý ho má prijímať.

Obr. 10 ukazuje rovnakú situáciu z obr. 8, pričom však vrtulník 1011 má smerovú anténu majúcu polárny diagram, aký je znázornený na obr. 9. Smerová anténa môže byť použitá na spojenie napríklad s loďou, pri súčasne minimalizácii rizika detekcie.

Na spojenie otáčajúcej sa antény s rádiovým zariadením musí byť použitý zodpovedajúci spojovací postup. Pe tento účel môže byt použitý zberači krúžok a kefy. Ak je zberači krúžok vo forme komutátora, potom je iba počas časti oblúka opisovaného otáčajúcou sa anténou anténa selektívne pripájaná k zariadeniu na prijímanie a vysielanie rádiových signálov., Elektromagnetické žiarenie z antény je iba prijímané z inej antény alebo vysielané na anténu umiestnenú v tejto časti, keď je anténa pripojená k zariadeniu na prijímanie a vysielanie rádiových vín.

Obr. 11 je perspektívny pohlaď na komutátor 1100, kde sú niektoré prvky otáčajúcej sa anténnej a listovej zostavy použité na vysielanie, zatiaí čo ostatné prvky anténnej a listovej zostavy sú uzemnené ku konštrukcii lietadla alebo napájané fázovo posunutým signálom počas zvolených segmentov toho kmitu, aby sa vytvorila riaditeíná smerová anténa.

Komutátor 1100 pozostáva zo škrupiny 1111, ktorá sa neotáča s rotorovými listami, a časti hriadeľa 1112 rotorových listov, ktorý sa otáča s rotorovými listami. Škrupina 1111 obsahuje niekoľko zberacích krúžkov, ako sú krúžky 1121 a 1122, s výhodou jeden zberači krúžok na rotorový list. Zberacie krúžky sú pripojené k zariadeniu na vysielanie a signálov alebo do telesa vrtuľníka ako Rotorový hriadeľ má kefy, ako kefy 1141 pripojené k jednému alebo viacerým rotorovom liste. Kefy 1141, 1142 prijímanie rádiových je opísané nižšie.

_ a 1142, ktoré sú elektrickým vodičom na poskytujú spojenie so zodpovedajúcim zberacím krúžkom 1121, 1122.

Každý zberači krúžok je rozdelený do uhlových častí, pričom každá časť je pripojená buď k telesu vrtuľníka alebo k signálu s nulovým fázovým posuvom alebo k signálu s fázovým posuvom.

Týmto spôsobom signál poskytovaný do jedného elektrického vodiča na rotorových listoch môže sa stať nezávislým na fyzikálnej polohe vodičov vzhľadom k telesu vrtuľníka. Normálne tu bude medzera 1131, 1132 medzi prerušením spojenia od elektrického vodiča na vytvorenie iného spojenia k elektrickému vodiču.

Použitie komutátora predpokladá a využíva schopnosť dosiahnutia smerovosti v anténnom diagrame. Taktiež poskytuje výhodu v používaní komutácie rôznych tvarov na riadenie slučky 910 so smerovanou energiou. Vhodnou voľbou spojenia k elektrickým vodičom môže sa stať hlavný zväzok antény smerovejší a jeho smer maximálneho vyžarovania môže byt riadený vzhľadom na pozdĺžnu os lietadla.

Smerovost je dosiahnutá napájaním dvoch alebo viacerých listov výkonom vysielača a použitím jedného alebo viacerých zvyšných listov fázovo posunutou energiou alebo ich uzemnením kvôli zníženiu intenzity vyžarovanej energie zadnej slučky.

Ak je v prvom vyhotovení uzemneného uloženia anténa uzemnená, keď sa otáča v časti oblúka umiestneného v uhle 180° od aktívnej časti, je potom smerovost ďalej zvýšená. Obr. 12 ukazuje typický kompozitný rotor majúci pät rotorových listov. To vedie k uhlu medzi rotorovými listami 72 stupňov. Ak je komutátor uložený tak, že pripája kedykoľvek zariadenie k anténovému vodiču dvoch rotorových listov 1201, 1205, keď sa otáčajú, potom vytvorí anténový útvar tvaru písmena V, ktorý má smerové vlastnosti bez akéhokoľvek príspevku zo smerovosti zvyšných troch rotorových listov. Anténové vodiče rotorových listov 1202, 1204 sú s výhodou uzemnené na pôsobenie ako reflektor a na ďalšie pridávanie smerovosti antény. List 1203 môže byt buď uzemnený alebo môže byt otvoreným obvodom. Keď sa zostava rotorových listov otáča v smere proti hodinovým ručičkám, rotorový list, ktorý bol pripojený ako list 1202 sa otáča do polohy rotorového listu 1201. V prednostnom vyhotovení, kde list je otvorený obvod, je v komutátore medzera medzi okamihmi, kedy je pripojený k zariadeniu a kedy je uzemnený.

Pre komutátor je použitý zvisle prestriedaný systém, ako je znázornené na obr. 11. Toto riešenie zaisťuje, že anténové vodiče dvoch listov sú vždy pripojené k zariadeniu a je dosiahnuté optimálne pripojenie.

Elektrické spojenie môže byť taktiež dosiahnuté indukčným spojením alebo kapacitným spojením používajúcich viacero cievok alebo kondenzátorov, a to jednu alebo jeden pre každý list. Jednotlivé cievky alebo kondenzátory môžu byť zvolené vo vhodnej, dobe, napríklad diódovým riadením s obracaním polarizácie.

Obr. 13 ukazuje uloženie používajúce indukčné spojenie na pripojenie rotorových listov 1205 a 1201, keď sú tieto rotorové listy pripojené k zariadeniu na vysielanie a prijímanie rádiových vín. Zo zariadenia na vysielanie a prijímanie rádiových vín do zariadenia znázorneného na obr. 13 je vytvorené spojenie 1301.

V nasledujúcom popise sa bude predpokladať, že sa signál vysiela rotorovými listami 1205 a 1201. Pre signál, ktorý sa má prijímať, sa dráha obráti. Signál sa indukčné spojí transformátorom 1302 kvôli izolácii proti jednosmernému prúdu. Tento signál je impulzovo synchronizovaný hriadeía a je prítomný, keď sa požaduje, prechádza na rotorové listy 1205 a 1201.

s polohou rotorového aby vysielaný signál Signál je vedený cez vysokofrekvenčnú tlmivku 1305 kvôli zabráneniu skratovania vysielaného signálu prívodom predpätia. Keď je prítomný impulz, dióda je polarizovaná v priamom smere a dovoľuje signálu vysielača prechádzať mechanizmom 1310 indukčného spojenia do rotorových listov 1205 a 1201. Cievka 1312 je na rotorovom hriadeli a cievka 1311 je uložená sústredne s cievkou 1312. ale je upevnená k trupu 102. Keď nie je impulz prítomný, dióda je polarizovaná obráteným smerom a signál vysielača neprechádza. Vysielaný signál sa vracia do izolujúceho transformátora kondenzátorom 1303 blokujúcim jednosmerný prúd. Diódy musia byt schopné spracovávať vyžarovaný vysokofrekvenčný výkon a blokovací kondenzátor musí byť schopný viesť vysokofrekvenčný prúd.

V prednostnom vyhotovení s piatimi takýmito rotorovými listami 1201, 1202 , 1203 , 1204 a 1205 je použitý jediný spoj 1301, izolačný transformátor 1302 a blokovací kondenzátor 1303 jednosmerného prúdu. Pre každý list sú prítomné samostatné diódy 1304 a indukčný spojovací mechanizmus 1310. Sériové zapojenie diód a indukčných spojovacích mechanizmov sú zapojené paralelne medzi izolačným transformátorom a kondenzátorom pre blokovanie jednosmerného prúdu. Počet sériových zapojení je rovnaký ako je počet listov, pričom cievky 1312 sú zapojené medzi zodpovedajúce dvojice rotorových listov.

k zdroju časovacích impulzov, z rotorového hriadeľa použitím hriadeľu a snímacie cievky Alternatívne

Vysokofrekvenčné tlmivky 1305 sú zapojené od každej diódy Časovacie impulzy sú získané magnetu upevnenému k rotorovému pre každý požadovaný impulz, môže byť použitá zostava fotooptického spojenia. Impulzy sa tvarujú a amplitúda sa spracováva podľa potreby. Potom sa vedú oneskorovacím prostriedkom, pričom miera oneskorenia môže byť riadená mimo oneskorovacieho prostriedku. Riadenie oneskorenia môže byt použité kvôli zaisťovaniu riadenia uhlovej polohy vyžarovacej slučky vzhľadom k pevnej geografickej polohe. Všetky impulzy sa oneskorujú v rovnakej miere.

Alternatívne by mohli byt impulzy generované generátorom impulzov, synchronizovaný jedným impulzom polohy hriadeľa. Každý riadiaci impulz je posunutý od predchádzajúceho v prípade päťlistového rotora na 72 stupňov v časovej oblasti.

V druhom vyhotovení sú dva 1205 napájané v uložení do priľahlé rotorové listy 1201, tvaru písmena V primárnym s nulovým fázovým posunom), vysokofrekvenčným prívodom (t.j. ktorý sám vedie k smerovej kombinácii v bipolárnom tvare. Dochádza však stále k významnému vyžarovaniu na stranu opačnú k požadovanému smeru. Kvôli zmenšeniu tohto vyžarovania sú rotorové listy 1202 , 1204 poháňané fázovo posunutým signálom (t.j. posunutým od 0 stupňov) kvôli zosilneniu doprednej slučky a kvôli zaisteniu určitého potlačovacieho účinku na zadnú slučku. Veíkost požadovaného fázového posunu môže byť stanovená matematickým modelovaním, ako je známe odborníkom v odbore teórie antén. Rovnako môže byt tiež použitý rotorový list 1203 (t.j. byt napájaný fázovým signálom alebo uzemnený, aby pôsobil ako reflektor).

Keď sa listy otáčajú približne o 72 stupňov proti smeru hodinových ručičiek, kefy komutátora napájané zo zariadenia pre príjem a vysielanie rádiových vín uvoíňujú rotorové listy 1205 a 1201 a namiesto toho zaberajú primárne vyžarovače. Listy 1201 do listov 1201 a 1202 ako a 1202 sú potom podobne uvoíňované a do styku s kefami s fázovo riadeným prívodom sa dostanú teraz listy 1202 a 1203 na zosilnenie hlavnej slučky a potláčací účinok na zadnú slučku. Otáčanie komutátora vyvolá, že sa pripojenie listov, a to ako primárny prívod, tak i fázovo riadený prívod, mení každých 72 stupňov otáčania.

Aby sa zaistilo optimálne spojenie medzi smerovou anténou a inou anténou, je potrebné, aby bola smerová anténa orientovaná tak, že smer zvýšeného zisku je orientovaný smerom k požadovanej prijímacej anténe. Toto môže byt dosiahnuté otáčaním puzdra komutátora 1111, ktoré sa napája k vysielaciemu a prijímaciemu zariadeniu tak, že elektrické vodiče pripájajú zariadenie cez rozdielnu čast oblúka vychyíovaného vodiča. Otáčanie komutátora môže byt dosiahnuté použitím krokového motora.

Všetky moderné letecké zariadenia komunikujú s iným zariadením v lietadle cez číslicovú dátovú zbernicu. Táto dátová zbernica vedie inštrukcie z centrálneho počítača do leteckého zariadenia. Krokový motor je riadený z takejto dátovej zbernice cez vhodné rozhranie. Konštrukcia takéhoto rozhrania je dobre známa odborníkom v odbore navrhovania leteckých zariadení.

lietadla je odovzdané zameranie prijímača ktorým má komunikovať. Má tiež prístup k súčasnému kurzu lietadla. Z nich je schopný určiť požadovanú polohu komutátora a riadenie krokového motora, a preto má

Riadiacemu počítaču alebo vysielača, s smerovost antény. Keď lietadlo mení kurz, anténa zostáva orientovaná v primeranom smere.

Vo všetkých obmenách vynálezu, ako boli popísané vyššie, ako i v známych anténach, je potrebné vradiť do systému ladiacu jednotku antény, aby umožnila prispôsobovanie impedancie antény impedanciou vysielača a prijímača po širokom pásme kmitočtov. Tvar a konštrukcia ladiacich jednotiek antén je dobre známa odborníkom v odbore a nebude ďalej vysvetľovaná.

Claims (20)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Anténny systém v lietadle (100) s rotujúcimi listami, majúcom trupové telo (102) opatrené rotorovými listami (101) obsahujúcimi vodivý anténny prostriedok, ktorý je uložený po dĺžke uvedených rotorových listov a je dĺžkovo obmedzený iba dĺžkou uvedených rotorových listov, pričom materiál v okolí tohto anténneho prostriedku je nevodivý, a obsahujúci spojovací prostriedok pre elektrické pripojenie uvedeného anténneho prostriedku k zariadeniu pre vysielanie a prijímanie rádiových vín, pričom uvedený spojovací prostriedok obsahuje prvý prostriedok otáčajúci sa s uvedenými rotorovými listami a elektricky pripojený k uvedenému anténnemu prostriedku, a druhý prostriedok upevnený k uvedenému telu a pripojený k uvedenému zariadeniu na vysielanie a prijímanie rádiových vín, vyznačujúci sa tým, že anténny prostriedok zahrňuje elektrické vodiče (210, 310), ktoré sú každý zasadené do povrchu jedného z viacerých elektricky nevodivých rotorových listov (200, 300), alebo sú na tento povrch upevnené, pričom každý z uvedených elektrických vodičov sú uložené rovnobežne s hlavnou osou uvedeného nevodivého rotorového listu (200, 300) po v podstate celej jeho dĺžke a tvorí vyžarovací prvok anténneho systému, pričom uvedené vysielané alebo prijímané rádiové vlny majú vlnovú dĺžku v rozmedzí od 10 metrov do 150 metrov, a pričom uvedený prvý a druhý prostriedok (410, 510, 620 a 412, 521, 623) sú spojené dohromady indukčnými alebo kapacitnými prostriedkami (400, 500) alebo kontaktnými kefovými prostriedkami (600)..
2. 2. Anténny systém podía nároku 1, vyznačujúci sa tým, že každý z uvedených elektrických vodičov (210) je uložený pozdĺž povrchu predného okraja jedného z uvedených nevodivých rotorových listov (200, 300) a slúži súčasne ako protierózny štít na ochranu rotorového listu proti poškodeniu.

   NÁHRADNÁ STRANA
3. 3. Anténny systém podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že každý z uvedených elektrických vodičov je uložený pozdĺž povrchu predného okraja jedného z uvedených nevodivých rotorových listov (200, 300) a je súčasne použitý ako vyhrievacie vlákno (310) a obsahuje prostriedok pre kombinovanie alebo oddeľovanie vysielaného alebo prijímaného rádiového signálu od výkonu dodávaného do vyhrievacie vlákna (310).
4. 4. Anténa podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že elektrické vodiče sú vodivý povlak uložený na povrch uvedených nevodivých rotorových listov (200, 300).
5. 5. Anténny systém podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že uvedený spojovací prostriedok obsahuje prvú plochu (410) a druhú plochu (412), pričom prvá plocha (410) sa otáča s rotorovými listami (101), druhá plocha (412) je upevnená k trupovému telu (102) a prvá plocha (410) a druhá plocha (412) sú kapacitne spojené.
6. 6. Anténa podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúca sa tým, že uvedený spojovací prostriedok obsahuje prvé transformátorové vinutie (510) a druhé transformátorové vinutie (521), pričom prvé vinutie (510) sa otáča s rotorovými listami (101), druhé vinutie (521) je upevnené k trupu (102) a prvé vinutie (510) a druhé vinutie (521) sú indukčné spojené.
7. 7. Anténny systém podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že spojovací prostriedok obsahuje zberacie krúžky (620) a kontaktné kefy (623).
8. 8. Komunikačný systém na vysielanie alebo prijímanie informácie vo forme rádiových vín v lietadle s rotujúcimi listami, majúcom telo opatrené rotorovými listami, vyznačujúci sa použitím anténneho systému obsahujúceho elektrické vodiče (210, 310), ktoré sú každý zasadený do povrchu jedného z viacerých elektricky nevodivých rotorových listov (200, 300) alebo je k nemu upevnený, pričom každý z uvedených elektrických vodičov sú

   NÁHRADNÁ STRANA uložené rovnobežne s hlavnou osou jedného z uvedených nevodivých rotorových listov po v podstate celej ich dĺžke a tvoria vyžarovaci prvok anténneho systému, pričom uvedené vysielané alebo prijímané vlny majú vlnovú dĺžku v rozmedzí od 10 metrov do 150 metrov, a použitím spojovacieho prostriedku obsahujúceho prvý prostriedok (410, 510, 620) otáčajúci sa s uvedenými nevodivými rotorovými listami a elektricky spojený s uvedenými vodičmi (210, 310), a druhý prostriedok (412, 521, 623) upevnený k uvedenému telu a pripojený k uvedenému zariadeniu na vysielanie a prijímanie rádiových vín, pričom uvedený prvý a druhý prostriedok sú navzájom spojené indukčnými alebo kapacitnými prostriedkami (400, 500) alebo kontaktnými kefovými prostriedkami (600) .

   8. Použitie anténneho systému podía ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 v komunikačnom systéme na prijímanie a vysielanie informácie vo forme rádiových vín.
9. 9. Smerová anténa na použitie so zariadením na vysielanie alebo prijímanie rádiových vín v lietadle (100) s rotujúcimi listami, majúcom telo (102) opatrené troma alebo viacerými rotorovými listami (101), vyznačujúca sa týra, že obsahuje dva prvé elektrické vodiče (210), pričom každý vodič je uložený rovnobežne,s hlavnou osou zodpovedajúceho elektricky nevodivého rotorového listu (200) a je zasadený do povrchu uvedeného rotorového listu alebo je k nemu upevnený, jeden alebo viac druhých elektrických vodičov (210), pričom každý vodič je uložený rovnobežne s hlavnou osou zodpovedajúceho rotorového listu (200) a je zasadený do povrchu uvedeného rotorového listu alebo je k nemu upevnený, pričom uvedené druhé elektrické vodiče nie sú elektricky spojené s uvedenými prvými elektrickými vodičmi, pričom uvedené prvé a druhé elektrické vodiče (210) tvoria vyžarovacie prvky pre uvedené rádiové vlny, ktoré majú vlnovú dĺžku v rozmedzí od 10 m do 150 m, prostriedok (1100) na zaisťovanie spojenia z viacerých prvých elektrických vodičov (210) do zariadenia na vysielanie alebo prijímanie rádiových vín, a prostriedok (1121, 1122, 1141, 1142) na dynamické vyberanie

   NÁHRADNÁ STRANA prvých elektrických vodičov (210) zo všetkých elektrických vodičov ako tých, ktoré majú uhlovú polohu bližšiu k prvej vopred určenej uhlovej polohe vzhľadom k telu (102) lietadla (100) s otáčavými listami ako ostatné z týchto vodičov, a na dynamické vyberanie ostatných z týchto vodičov ako druhých elektrických vodičov.
10. 10. Smerová anténa podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že druhé elektrické vodiče (210) sú elektricky pripojené k telu (102) uvedeného lietadla (100) s rotačnými listami.
11. 11. Smerová anténa podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že jeden alebo viacero uvedených druhých elektrických vodičov (210) sú opatrené signálom, ktorý je mimo fázu so signálom vedeným do uvedených prvých elektrických vodičov (210).
12. 12. Smerová anténa podľa nároku 11, vyznačujúca sa tým, že jeden alebo viacero uvedených druhých elektrických vodičov (210), nenapájaných signálom mimo fázu, sú elektricky pripojené k telu (102) lietadla (100) s rotujúcimi listami.
13. 13. Smerová anténa podľa ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 12, vyznačujúca sa tým, že uvedený spojovací prostriedok obsahuje zberacie krúžky (1121, 1122) a kontaktné kefy (1141, 1142).
14. 14. Smerová anténa podľa ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 13, vyznačujúca sa tým, že uvedený prostriedok pre dynamické vyberanie vodičov (210) ako prvých vodičov alebo ako druhých vodičov obsahuje zberacie krúžky (1121, 1122) a kontaktné kefy (1141, 1142).
15. 15. Smerová anténa podľa ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 14, vyznačujúca sa tým, že uvedený prostriedok pre dynamické vyberanie vodičov (210) ako prvých vodičov alebo ako druhých vodičov obsahuje elektrické diódy (1305) a prostriedok (1306, 1305) na riadenie jednosmernej prúdovej polarizácie elektrických diód.

    NÁHRADNÁ STRANA
16. 16. Smerová anténa podľa ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 15, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje riadiaci prostriedok (1152) na udržiavanie prvej vopred určenej uhlovej polohy vzhľadom k známemu geografickému bodu.
17. 17. Smerová anténa podľa nároku 16, vyznačujúca sa tým, že riadiaci prostriedok (1152) obsahuje krokový motor.
18. 18. Smerová anténa podľa ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 17, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje prostriedok na udržiavanie uvedenej prvej vopred určenej uhlovej polohy konštantnej vzhľadom k vzdialenému zariadeniu na vysielanie alebo prijímanie rádiových vín.
19. 19. Smerová anténa podľa ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 18, vyznačujúca sa tým, že dĺžka každého elektrického vodiča je v podstate podobná dĺžke rotorových listov (200).
20. 20. Komunikačný systém na vysielanie a prijímanie rádiových vín v lietadle (100) s rotujúcimi listami, majúcom telo (102) opatrené rotorovými listami (101), vyznačujúci sa použitím smerovej antény pripojenej k zariadeniu na vysielanie alebo prijímanie uvedených rádiových vín v uvedenom lietadle majúcom tri alebo viac elektricky nevodivých rotorových listov (200).

    20. Použitie anténneho systému podľa ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 19 v komunikačnom systéme na prijímanie a vysielanie informácie vo forme rádiových vín.