SK127493A3 - Method and device for production of composite thread - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu a zariadenia na výrobu kompozitnej nite, vytváranej združovaním väčšieho počtu kontinuálnych sklenených filamentov (elementárnych vlákien) a kontinuálnych filamentov z organickej termoplastickej hmoty.

Doterajší stav techniky

Výroba patentovom zariadenie vyťahované uvedeného typu nite je popísaná v európskom spise EP-A-0 367 661. Tento dokument popisuje, obsahujúce rozvlákňovaciu matricu, z ktorej sú kontinuálne sklenené filamenty, a rozvlákňovaciu hlavu, napájanú pod tlakom organickou termoplastickou hmotou, vydávajúcou kontinuálne organické filamenty. Tieto dva typy filamentov môžu byť pri združovaní vo forme rún, alebo vo forme rúna a nite. Jedno výhodné vyhotovenie, popísané v tomto dokumente, spočíva v tom, že sklenené filamenty alebo sklenená niť sa obklopujú organickými filamentmi pri ich združovaní. Takto vytvorená kompozitná nit má výhodu v tom, že chráni sklenené filamenty proti treniu na pevných povrchoch, s ktorými kompozitná niť prichádza do styku. Naproti tomu toto usporiadanie nepodporuje dokonalú homogenizáciu zmesi oboch typov filamentov. Rez kompozitnou niťou totiž ukazuje pre každý typ filamentov privilegované pásma, čo môže byt pre početné aplikácie požadovaný spôsob združovania na určité použitia.

okrem toho vykazujú zvlnenia. Toto sú nite vyrábané vo forme cievok, lebo na celom ich obvode. Toto zvlnenie zo zmrštovacieho javu organických zvlnenie sklenených filamentov. Tento nevýhod. Predovšetkým vyžaduje hrubé

Tieto kompozitné nite zvlnenie je lubovolné, keď cievky vytvárajú zvlnenia kompozitnej nite vyplýva filamentov, ktorý vyvoláva jav sa vyznačuje radom manžety na vytváranie cievok, aby zniesli zovretie vyvolávané kompozitnou niťou. Naviac sa odvíjanie cievky stáva veľmi chúlostivým vzhľadom k zmenám geometrie. Toto predkladanie nite môže byt výhodné napríklad keď nit vstupuje do štruktúry tkaniny, ktorá bude slúžit ako výstuž zakriveného výrobku. Poddajnosť nite, udeľovaná súčasne schopnosťou organických filamentov sa deformovať a zvlnením sklenených filamentov podporuje ukladanie do formy. Naopak, na výrobu kompozitných nití učených na výrobu rovinných dielov vystužených v jednom smere takéto predkladanie je hendicapom. Pretože filamenty nie sú vyrovnané v rade v konečnom kompozite, ich výstužná schopnosť v určenom smere je znížená.

Vynález si kladie za úlohu vytvoriť spôsob výroby kompozitnej nite, ktorá by nevykazovala žiadne zvlnenie pri jej tvorbe a ktorá by zostávala v čase stála.

Podstata vynálezu

Uvedený problém vyplývajúci zo zmršťovania termoplastických filamentov vo vnútri kompozitnej nite, obsahujúcej sklenené filamenty, je podľa vynálezu riešený spôsobom výroby kompozitnej nite vytvorenej združením kontinuálnych sklenených filamentov vychádzajúcich z rozvlákňovacej matrice a kontinuálnych filamentov z organickej termoplastickej hmoty, vychádzajúcich z najmenej jednej rozvlákňovacej hlavy, pri ktorom sú termoplastické filamenty zmiešavané vo forme rúna so zväzkom alebo rúnom sklenených filamentov, pričom rýchlosť termoplastických filamentov pri ich vnikaní do zväzku alebo rúna sklenených vlákien je väčšia, ako je rýchlosť ťahania sklenených filamentov.

Podľa prednostného spôsobu podľa vynálezu sú termoplastické filamenty vrhané vo forme rúna na zväzok alebo rúno sklenených filamentov.

Je tiež možno viest termoplastické filamenty vo forme rúna až do zväzku alebo rúna sklenených filamentov.

Tento spôsob dovoíuje získať v prvom okamihu prepletenie zvlnených termoplastických filamentov uprostred sklenených filamentov. Tento jav je dostatočne rýchly, aby bol dokončený pred navíjaním kompozitnej nite na nosič.

Rozdiel stanovený medzi rýchlosťou organických filamentov a rýchlosťou ťahania sklenených filamentov závisí hlavne od povahy použitého termoplastického materiálu a od priemeru organických filamentov tento efekt zmrštenia organických filamentov

Spravidla je rozdiel určovaný tak, aby kompenzoval počiatočný prebytok dĺžky vzhľadom k skleneným filamentom. Od okamihu, keď sú všetky filamenty tvoriace kompozitnú niť dokonale vzájomne usporiadané vo chvíli navíjania na cievku, získaná cievka už nevykazuje žiaden z doposiaí zvyčajných nedostatkov. Nie je tak už nutné používať hrubé manžety, ktoré museli znášať tlaky vyplývajúce z príležitostného zvierania pri zmršťovaní, ale sa môžu používať obyčajné manžety, ktoré je možné sňať po vytvorení cievok, z ktorých sa tak stanú klbká. Toto je zaujímavé z toho dôvodu, že je možné používať kompozitné nite s odvíjaním ako vnútrom, tak i vonkajškom.

Je tiež možné v tomto prípade tieto manžety používať viackrát, čo znamená úspory.

Ďalšou výhodou tohto spôsobu je zaistenie rovnorodosti kompozitnej nite, ktorá je vyššia ako rovnorodosť získaná spôsobmi spočívajúcimi vo vyťahovaní sklenených vlákien alebo rúna sklenených filamentov, obklopovaného termoplastickými filamentmi.

Pri prvom variante vynálezu sa zmiešavanie termoplastických filamentov so sklenenými filamentmi deje medzi základňou rozvlákňovacej matrice a povliekacím valcom povrchovo upravovacej látky. Združovanie termoplastických a sklenených filamentov sa tak deje v objeme vymedzovanom zväzkom sklenených filamentov a zaisťuje tak výbornú homogenizáciu.

V druhom variante vynálezu sa zmiešavajú termoplastické filamenty so sklenenými filamentmi na čiare dotyku sklenených filamentov na povliekacom valci. Táto čiara dotyku zodpovedá povrchovej priamke povliekacieho valca, cez ktorú prechádzajú sklenené filamenty a kde sú povrchovo upravované.

Podlá tretieho variantu vynálezu sa termoplastické filamenty zmiešavajú s rúnom sklenených filamentov za povliekacím valcom v smere postupu výroby. Tieto sklenené filamenty sa teda rozprestierajú už nie vo forme objemového telesa, ale vo forme rovinného rúna. Tento typ združovania dovoluje tiež velmi dobrú homogenizáciu a dovoluje tiež vylúčiť všetko riziko poškodenia· sklenených filamentov pri vrhaní filamentov z organickej hmoty.

Môže byť niekedy zaujímavé nastaviť rýchlosť organických filamentov na takú hodnotu, že nadmerná dĺžka vzhladom k skleneným filamentom nie je celkom kompenzovaná zmrštením. Je tak možné získať kompozitné nite, ktorých sklenené a organické filamenty sú lineárne, alebo kompozitné nite, ktorých sklenené filamenty sú lineárne a termoplastické filamenty sú premenlivo zvlnené. Je tak možné získať nit viac či menej objemnú, ktorá sa môže používať hlavne na výrobu tkanín.

Podlá výhodného vyhotovenia vynálezu sa rýchlosť termoplastických filamentov stanovuje tak, aby sa získal požadovaný objem kompozitnej nite.

Vynález sa tiež vzťahuje na zariadenie na vykonávanie uvedeného spôsobu. Na umožňovanie výroby kompozitnej nite tvorenej združovaním kontinuálnych sklenených filamentov a kontinuálnych filamentov z organickej termoplastickej hmoty toto zariadenie obsahuje jednak najmenej jednu rozvlákňovaciu matricu napájanú sklom, ktorej dolná plocha je opatrená väčším počtom otvorov, združenú povrchovo upravovacím zariadením, a jednak najmenej jednu rozvlákňovaciu hlavu napájanú roztavenou termoplastickou hmotou, ktorej dolná plocha je‘Opatrená väčším počtom otvorov, a spoločné prostriedky pre rozvlákňovaciu matricu a rozvlákňovaciu hlavu, kompozitnej nite, pričom hmoty je priradená k umožňujúce združovanie a ťahanie rozvlákňovacia matrica termoplastickej ťažnému ústrojenstvu s premenlivou rýchlosťou bubnového typu a k prostriedku umožňujúcemu zmiešavať termoplastické filamenty so sklenenými filamentmi.

Prostriedkom umožňujúcim zmiešavanie termoplastických filamentov so sklenenými filamentmi je s výhodou zariadenie, využívajúce vlastnosti tekutín, ktorými môžu byť kvapaliny alebo plyny, ako je vzduch, pulzujúci alebo stlačený. Môže sa jednať napríklad o Venturiho zariadenie, ktorého úlohou je len vrhať termoplastické filamenty tak, že sa im dodáva primeraná orientácia a priestorové rozdelenie.

Umiestnenie rozvlákňovacej matrice, rozvlákňovacej hlavy, bubnového ťažného ústrojenstva a zariadenia umožňujúceho zmiešavať termoplastické filamenty so sklenenými filamentmi môže byt uskutočnené na rovnakej úrovni, na rozdiel od zariadenia podlá známeho stavu techniky. Na tento účel je možné umiestniť medzi nimi rozvlákňovaciu hlavu organickej hmoty a bubnové ťažné ústrojenstvo vychylovací prvok.

Podlá variantu zariadenia je možné umiestniť prvok ako vychylovač, za sklenené filamenty a proti oblasti vrhania termoplastických filamentov, t.j. proti Venturiho zariadeniu. Tento prvok dovoľuje obmedzovať priechod termoplastických filamentov v sklenenom rúne.

Prostriedok umožňujúci zmiešavať oba typy filamentov môže byt tvorený združením dvoch valcov. Prvý vodiaci valec, eventuálne hnaný, orientuje rúno termoplastických filamentov k druhému valcu. Na tomto druhom valci sa termoplastické filamenty zmiešavajú so sklenenými filamentmi, tiež vo forme rúna.

Takto popísané zariadenia umožňujú vytváranie kompozitných nití zo sklenených filamentov a termoplastických filamentov, pričom tieto termoplastické filämenty prichádzajú na miesto stretnutia so sklenenými filamentmi rýchlosťou väčšou, ako je rýchlosť ťahania kompozitnej nite.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom popise na príkladoch vyhotovenia s odvolaním na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje:

obr obr obr obr la,b schematické znázornenie zariadenia podlá vynálezu, schematické znázornenie druhého vyhotovenia, schematické znázornenie tretieho vyhotovenia vynálezu, a

4a,b,c schematické rezy kompozitnými niťami získanými podlá vynálezu a podlá postupov podlá známeho stavu techniky.

Príklady vyhotovenia vynálezu

Na obr. la je schematicky znázornené úplné zariadenie podlá vynálezu. Zariadenie obsahuje rozvlákňovaciu matricu 1, napájanú sklom buď z predradenej pece, ktorá dopravuje roztavené sklo až na jej vrchol, alebo násypkou obsahujúcou studené sklo, napríklad vo forme guličiek, ktoré padá len vlastnou tiažou. Podlá jedného alebo druhého z týchto napájaní je rozvlákňovacia matrica 1 zvyčajne zo zliatiny paládia a rodia a je zahrievaná joulovým efektom tak, že pretavuje sklo alebo ho udržiava na zvýšenej teplote. Roztavené sklo teda vyteká vo forme množstva stužiek vyťahovaných vo forme zväzku 2 filamentov, a to pomocou neznázorneného zariadenia, ktoré tiež dovoľuje vytvárať cievku

3., o ktorej sa bude hovoriť ďalej. Tieto filamenty 2 prichádzajú potom na povliekací valec 4., ktorý ukladá na sklenené filamenty apretačnú alebo povrchovo upravovaciu látku. Táto povrchovo upravovacia látka môže obsahovať zložky, alebo ich deriváty, tvoriace termoplastické filamenty 5, ktoré sa budú združovať so sklenenými filamentmi na vytváranie kompozitnej nite 6.

Na obr. la je tiež schematicky znázornená výtlačná rozvlákňovacia hlava 7, z ktorej sú vytlačované termoplastické filamenty 5. Výtlačná rozvlákňovacia hlava 2 môže byť napájaná termoplastickým materiálom uloženým napríklad vo forme granulí, ktorý sa taví a po tom vyteká pod tlakom množstvom otvorov umiestnených pod rozvlákňovacou hlavou 7, na vytváranie filamentov 5 vyťahovaním a ochladzovaním. Chladenie filamentov 5 sa deje nútenou kovekciou prostredníctvom klimatizačnéhc zariadenia 8 v tvare prispôsobenom tvaru rozvlákňovacej hlavy 7, a ktoré vytvára laminárne prúdenie vzduchu kolmo na filamenty. Chladiaci vzduch má prietokové množstvo, teplotu a hygrometriu, ktoré sú udržiavané konštantné.

Filamenty 5 potom prichádzajú na valec 9, ktorý dovoľuje jednak ich zhromažďovať vo forme rúna 10 a jednak vychyľovať ich dráhu. Je tak možné uložiť rozvlákňovaciu matricu 1 a výtlačnú rozvlákňovaciu hlavu 7 na rovnakej úrovni, a teda môcť vytvárať kompozitné nite na zariadeniach, kde sa až doteraz vyrábali len sklenené nite, bez toho, aby boli potrebné veľké zmeny okrem inštalácie polohy pre rozvlákňovanie termoplastickéj hmoty. Už navrhované zariadenia na výrobu kompozitných nití totiž spravidla vyžadujú prívod nite alebo rúna sklenených vlákien nad rozvlákňovacou hlavou pre termoplastickú hmotu, a teda inštaláciu rozvlákňovacej matrice na sklo na vyššej úrovni. To spravidla vedie k celkovej zmene konštrukcií.

Po priechode okolo valca 9 prichádza rúno .10 termoplastických filamentov na bubnové ťažné ústrojenstvo 11. tvorené napríklad troma bubnami. Tieto bubny sa môžu otáčať rovnakou rýchlosťou alebo naopak rôznymi rýchlosťami, takže v smere posunu termoplastických filamentov dochádza k zrýchleniu. Toto bubnové ťažné ústrojenstvo 11 má za úlohu ťahať filamenty 5 a tiež udeíovat určenú rýchlosť rúnu 10.. Dovoľuje tiež zaistiť oddelenie medzi vyťahovacím napätím a navíjacím napätím do cievky pri termoplastických filamentoch 5. Je tiež možné veľmi ľahko meniť rýchlosť bubnov tak, že sa presne nastavuje rýchlosť vrhania termoplastickej hmoty do skleneného rúna 14.

Rúno 10 je potom vedené na zariadenie tvorené vychyľovacím valcom 12 a Venturiho zariadenie 12- Toto Venturiho zariadenie 13 zaisťuje orientáciu a vrhanie termoplastických filamentov vo forme rúna 10 do rúna 14 sklenených filamentov, vychádzajúcich z rozvlákňovacej matrice 1. Venturiho zariadenie 13 zaisťuje len vrhanie termoplastického rúna 10 do rúna 14 sklenených filamentov, opatrených už povrchovo upravovacou látkou, pri' udržiavaní termoplastických filamentov zjednotených. Naproti tomu Venturiho zariadenie neudeľuje žiadnu prídavnú rýchlosť rúnu 10, takže na rúno sklenených filamentov je vrhané minimum stlačeného vzduchu. Riziká porúch v rúne sklenených filamentov, vyplývajúce zo zavádzania stlačeného vzduchu mimo vrhania termoplastických filamentov, sú tak maximálne znížené.

Proti Venturiho zariadeniu 13., a teda dráhe vedenia termoplastických filamentov, je umiestnený vychyľovač 15, napríklad doska vhodného tvaru. Vychyľovač 15., ktorý je umiestnený za rúno 14 sklenených filamentov, dovoľuje obmedzovať priechod termoplastických filamentov v rúne 14 sklenených filamentov. Pri vzájomnom prenikaní filamentov sú rizika poškodenia alebo pretrhnutia sklenených filamentov obmedzené vzhľadom k malej hmotnosti termoplastických filamentov.

Po tomto vzájomnom prieniku sú termoplastické filamenty prirodzene unášané v smere rúna sklenených filamentov, účinkom vťahovaného zostupujúceho vzduchu, gravitáciou, zovretím medzi sklenenými filamentmi, ovinutím, kríženiami a treniami medzi oboma typmi filamentov.

Toto zariadenie je možné lahko obmieňať vradením vodiaceho valca 27, eventuálne hnaného, a prídavného prítlačného valca 17. Takto obmenené zariadenie je znázornené na obr. lb. Termoplastické filamenty sú teda miešané so sklenenými filamentmi tak, že spojenie oboch rún nastáva na povrchovej priamke prítlačného valca 17. Na tomto obr. lb sú termoplastické filamenty miešané so sklenenými filamentmi podlá iného postupu, spočívajúceho vo vedení termoplastických filamentov medzi vodiacim valcom 27 a prítlačným valcom 17, kde dochádza k miešaniu so sklenenými filamentmi. Tento spôsob vedenia má výhodu v tom, že velmi dobre určuje geometriu rúna termoplastických filamentov a dovoluje teda získať veľmi homogénnu zmes so sklenenými filamentmi.

Súbor sklenených a termoplastických filamentov prichádza· potom do zariadenia 16, ktoré dovoluje zhromažďovanie týchto, filamentov na vytváranie kompozitnej nite 6. Táto kompozitná niť 6 sa potom bezprostredne uvádza do tvaru cievky 2 neznázorneným zariadením, ktoré dovoluje ťahanie sklenených filamentov pri danej lineárnej rýchlosti, udržiavanej konštantné kvôli zaisťovaniu požadovanej líniovej hmotnosti.

Podlá vynálezu je rýchlosť udeľovaná rúnu 10 bubnovým ťažným ústrojenstvom 11 vyššia, ako je rýchlosť udelovaná ťažným ústrojenstvom skleneným filamentom. Pri vzájomnom prenikaní filamentov tak prichádzajú termoplastické filamenty s rýchlosťou vyššou, ako je rýchlosť sklenených filamentov. Zariadenie podlá vynálezu dovoluje tak zaisťovať nadmerné odťahovanie a zodpovedajúce preplňovanie termoplastických filamentov v okamihu ich miešania so sklenenými filamentmi. Získaná kompozitná niť 6 sa teda spočiatku skladá z lineárnych sklenených filamentov a termoplastických filamentov, vykazujúcich zvlnenie. Amplitúda týchto zvlnení je funkcia zvýšenej rýchlosti udeľovanej termoplastickým filamentom, t.j. rozdielu rýchlostí medzi rýchlosťou ťažného ústrojenstva 11 a rýchlosťou ťahania ústrojenstva tvoriaceho cievku 2·

Čím je tento rozdiel rýchlostí vyšší, tým je amplitúda zvlnenia, ktorú vykazujú termoplastieké filamenty, väčšia. Pri znalosti povahy termoplastickej hmoty, a teda jeho zmrštenia, je teda možné určit tento rozdiel tak, aby sa získala kompozitná nit 6 obsahujúca po zmrštení súbor lineárnych filamentov. Je tiež možné určit tento rozdiel tak, aby sa získala kompozitná nit 6 s velkou výplnovou schopnostou, ktorá obsahuje ešte po zmrštení zvlnené termoplastieké filamenty. Tento posledný typ kompozitnej nite je zaujímavý pri niektorých použitiach pri tkaní, lebo prináša hrúbku tkaniny.

Tento postup vedie teda k tvorbe cievok kompozitných nití, ktoré už nevykazujú v protiklade k cievkam až doteraz získavaným zvlnenia vyplývajúce z prítomnosti sklenených filamentov a ktoré môžu byt odvíjané bez problémov. Pretože sa cievky už nedeformujú, je tiež možné vybrat manžetu, ktorá môže teda byt znovu použitá a vyprázdňovat ich vnútrom. Okrem toho zostávajú sklenené filamenty lineárne a môžu hrat plne svoju úlohu jednosmernej výstuže, keď je požadovaný vo výrobkoch realizovaných z týchto kompozitných nití.

V znázorneniach zobrazených na obr. la a lb sú termoplastieké filamenty zmiešavané so sklenenými filamentmi, ktoré už boli opatrené povlakom povrchovo upravovacieho materiálu a zhromaždené do tvaru rúna. Iné možné vyhotovenie, znázornené na obr. 2, spočíva vo vrhaní termoplastických filamentov na sklenené filamenty medzi rozvlákňovaciu matricu a povliekací valec. Za týmto účelom sú valec 12 . Venturiho zariadenie 13 a vychylovač 15. neznázornené na tomto obrázku, uložené odchylne od obr. la. Podlá tohto druhého usporiadania je rúno 18 termoplastických filamentov vrhané do zväzku sklenených filamentov 19 tak, že už nevymedzuje plochu, ako v predchádzajúcom prípade, ale objem. Toto zariadenie teda už nedovoľuje zmiešavanie rúna s rúnom, ale rúna s objemom, čo ich vedie k homogenizácii, ktorá môže byt vyššia, ako v predchádzajúcom prípade. Naproti tomu môže vrhanie termoplastických filamentov na sklenené vlákna pred tým, ako tieto vlákna boli opatrené povlakom povrchovo upravovacieho materiálu, zvýšiť riziká lámania alebo pretrhnutia. Zmes filamentov potom prichádza na povliekací valec 20 . kde dochádza k povlečeniu súboru povrchovo upravovacím roztokom. Po prechode na valec 20 je súbor filamentov vo forme rúna 21, ktoré potom prechádza na neznázornené zariadenie pre zhromažďovanie filamentov do kompozitnej nite, ktorá je navíjaná do cievky na tiež neznázornený odťahovač.

Obr. 3 popisuje zariadenie dovoľujúce zhromažďovanie v medziľahlej oblasti, t.j. v oblasti povliekacieho valca 22. Zhromažďovanie rúna termoplastických filamentov 23 so sklenenými filamentmi 24 sa deje na povrchovej priamke povliekacieho valca v okamihu, keď sklenené filamenty 24 zaujímajú tvar rúna. Toto zariadenie dovoľuje vylučovať riziká pretrhnutia pri zavádzaní do zväzku filamentov a optimalizuje homogenizáciu vzájomného’ prepletenia filamentov pri miešaní termoplastických filamentov so skleneným rúnom. Rúno sklenených filamentov, ktoré sa zbieha do bodu zhromažďovania, má svoju najväčšiu šírku v priebehu jeho tvorby, t.j. na povliekacom valci. A táto väčšia šírka, ktoré zodpovedá väčším intervalom medzi dvoma sklenenými filamentmi, zaisťuje čo najnerovnorodejšie možné miešanie filamentov pri zavádzaní termoplastických filamentov. Tento tvar dovoľuje predpokladať miešanie filamentov zavádzaním termoplastických filamentov napríklad pomocou Venturiho zariadenia alebo vedením pomocou vodiaceho valca. Vylučuje tiež použitie smerového vychyľovača, pretože jeho úloha môže prevziať zariadenie obklopujúci povliekací valec.

Na obr. 4a, b, c sú schematicky znázornené priečne rezy kompozitných nití získaných rôznymi spôsobmi. Obr. 4a je rez niťou získanou podľa vynálezu. Je možné pozorovať rovnorodé rozdelenie termoplastických filamentov 25 a sklenených filamentov 26. Dobrá rovnorodosť kompozitnej nite vedie k lepšej kohézii kompozitnej nite.. Obr. 4b a 4c znázorňujú priečne rezy kompozitnými niťami, získané inými spôsobmi ako je použitie prstencovej výtlačnej hlavy termoplastických filamentov, a to buď združovaním nite s rúnom (obr. 4b) alebo rúna s rúnom (obr. 4c).

V týchto dvoch prípadoch je rozdelenie filamentov menej rovnorodé a jadro nite je vyhradená oblast pre sklenené filamenty 26¹. 26. zatial čo termoplastické filamenty 25¹, 25, sú viac na obvode. Je treba poznamenať, že zhromažďovanie rúna s rúnom vedie k lepšej homogenizácii.

Popísané zariadenia je možné rôzne obmieňať. Predovšetkým povrchovo upravovací roztok môže obsahovať fotoiniciátor, spôsobilý iniciovať chemickú transformáciu povrchovo upravovacej látky pôsobením aktinického žiarenia. Takáto povrchovo upravovacia látka dovoľuje ešte zvýšiť kohéziu kompozitnej nite. Pre spustenie jej pôsobenia stačí uložiť na dráhe kompozitnej nite medzi združovacím zariadením a zariadením dovoľujúcim vytvárať cievku zdroj žiarenia ultrafialového typu. Môže sa tiež jednať o tepelný iniciátor, ktorý sa používa tepelným spracovaním.

Je tiež možné spojiť vynález s vytvorením komplexných kompozitných nití, t.j. kompozitných nití obsahujúcich rôzne termoplastické organické hmoty. Ζει týmto účelom je možné zavádzať filamenty rôznych druhov, získaných napríklad z viac rozvlákňovacích hláv a predbežne zhromaždených pred spojovaním so sklenenými filamentmi.

Claims (11)

1. Spôsob výroby kompozitnej nite vytvorenej združením kontinuálnych sklenených filamentov, vychádzajúcich z rozvlákňovacej matrice a kontinuálnych filamentov z organickej termoplastickej hmoty, vychádzajúcich z najmenej jednej rozvlákňovacej hlavy, vyznačujúci sa tým, že termoplastické filamenty (10, 18, 23) sú zmiešavané vo forme rúna so zväzkom alebo rúnom sklenených filamentov (2, 14, 19, 24), pričom rýchlosť termoplastických filamentov (10, 18, 23) pri ich vnikaní do zväzku alebo rúna sklenených vlákien (2, 14, 19, 24) je väčšia, ako je rýchlosť ťahania sklenených filamentov (2,14, 19, 24, 26).

2. Spôsob podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že termoplastické filamenty (18) sa zmiešavajú so zväzkom sklenených filamentov medzi základňou rozvlákňovacej matrice (1) a povliekacím zariadením (20) povrchovo upravovacej látky.

3. Spôsob podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že termoplastické filamenty (23) sa zmiešavajú so sklenenými filamentmi (24) na povrchovej priamke povliekacieho valca (22), kde sú povrchovo upravované sklenené filamenty (24).

4. Spôsob podlá nároku 1, 'vyznačujúci sa tým, že termoplastické filamenty (10) sa zmiešajú s rúnom (14) sklenených filamentov za povliekacím valcom v smere postupu výroby.

5. Spôsob pódia ktoréhokolvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že rýchlosť termoplastických filamentov (10, 18, 23) sa stanovuje tak, aby sa získal požadovaný objem kompozitnej nite.

6. Spôsob pódia ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že termoplastické filamenty sú vrhané vo forme rúna na zväzok alebo rúno sklenených filamentov.

7. Zariadenie na výrobu kompozitnej nite tvorenej združovaním kontinuálnych sklenených filamentov a kontinuálnych filamentov z organickej termoplastickej hmoty, obsahujúce jednak najmenej jednu rozvlákňovaciu matricu napájanú sklom, ktorej dolná plocha je opatrená väčším počtom otvorov, združenú povrchovo upravovacím zariadením, a jednak najmenej jednu rozvlákňovaciu hlavu, napájanú roztavenou termoplastickou hmotou, ktorej dolná plocha je opatrená väčší počtom otvorov, a spoločné prostriedky pre rozvlákňovaciu matricu a rozvlákňovaciu hlavu, umožňujúce združovanie a ťahanie kompozitnej nite, vyznačujúce sa tým, že rozvlákňovacia matrica (7) termoplastickej hmoty je priradená k ťažnému ústrojenstvu (11) s premenlivou rýchlosťou bubnového typu a k prostriedku (13, 27) umožňujúcemu zmiešavať termoplastické filamenty so sklenenými filamentmi.

8. Zariadenie podía nároku 7, vyznačujúce sa tým, že prostriedok umožňujúci zmiešavanie termoplastických filamentov so sklenenými filamentmi je Venturiho zariadenie (13).

9. Zariadenie podía nároku 8, vyznačujúce sa tým, že Venturiho zariadenie (13) je orientované smerom k vychyíovaču (15), umiestnenému za sklenenými filamentmi.

10. Zariadenie podía nároku 7, vyznačujúce sa tým, že prostriedok umožňujúci zmiešavanie termoplastických filamentov so sklenenými filamentmi pozostáva z vodiaceho valca (27) a z prítlačného valca (17).

11. Zariadenie podía ktoréhokoívek z nárokov 7 až 10, vyznačujúce sa tým, že medzi rozvlákňovacou hlavou (7) a bubnovým ťažným ústrojenstvom (11) je umiestnený vychylovací valec (9).