SK110396A3 - Web-shaped member, manufacturing process thereof and connection device between two web-shaped members - Google Patents

Description

Vynález sa týka prvku v podobe pásu, ktorý je popísaný v predvýznaku patentového nároku 1, spojky medzi dvoma prvkami v podobe pásu podľa predvýznaku patentových nárokov 22 a 23 a spôsobu výroby takýchto prvkov v podobe pásu podľa predvýznaku patentového nároku 29.

Doterajší stav techniky

Zasúvací spojovací systém so zasúvacími prvkami je známy z W0-A189/08202 a z neho vychádzajúceho EP-B1 0 364 521, ktorý má dve spojky v podobe pásu, ktoré sú opatrené množstvom aspoň čiastočne elasticky deformovateľných háčikovitých prvkov. Jednotlivé háčikovité prvky spojky sú pritom tvorené vertikálne umiestnenými rebrami, ktoré sú opatrené elasticky deformovateľnými manžetami, ktoré obojstranne vyčnievajú z rebier kvôli vytvoreniu zúženia medzi manžetami dvoch za sebou nasledujúcich rebier s rozmerom menším ako rozpätie manžiet rebra. Pritom sú obidve spojky vytvorené v jednom kuse a spojenie jednotlivých spojok nastáva elastickou deformáciou elastických manžiet vyčnievajúcich nad rebrá.

Z US-4,070,515 je známy prvok v podobe pásu, ktorý pozostáva z hornej vrstvy a spodnej vrstvy, pričom horná vrstva je vytvorená z jednotlivých segmentov, ktoré sú umiestnené a držané v stanovenej vzdialenosti pomocou jednotlivých častí rebra. Horná vrstva pritom pozostáva z viacerých častí stojiny v podobe páskov, s pravouhlým prierezom, ktoré sú umiestnené navzájom rovnobežne na častiach rebier a ležia svojimi plochými stranami v spoločnej rovine. Stojiny sú umiestnené s rovnakou roztečou priečne k pozdĺžnej osi alebo častiam rebra.

Ďalej sú z DD-A-235 048 známe prvky v podobe pásu, napríklad pre ľahké jadrá u lyží, u ktorých sa používa štruktúra typu vlnitej lepenky, u ktorých sú teda vrchná a spodná vrstva spojené vlnitou medzivrstvou a obidve vrstvy sú navzájom

-2ustanovené v stanovenej stavebnej výške pozdĺžnymi rebrami vlnitej lepenky. Podobné panely z vlnitej lepenky sú tiež zrejmé v DE-A 28 36 617.

Podstata vynálezu

Úlohou vynálezu je vytvoriť prvok v podobe pásu, ktoré sa môžu medzi sebou jednoducho rozoberateľné spájať. Ďalej je rovnako úlohou vynálezu vytvoriť pre takéto prvky v podobe pásu spojovací systém, ktorý umožňuje rýchle zostavenie a uvoľnenie bez poškodenia.

Táto úloha sa podľa vynálezu vyrieši znakmi uvedenými vo význakovej časti patentového nároku 1. Prekvapujúca výhoda tohto vynálezu spočíva v tom, že je vytvorený jednoduchý a cenovo dostupný, plošne súdržný prvok v podobe pásu, ktorý sa môže vyrobiť z rôznych cenovo priaznivých materiálov, ako je napríklad vlnitá lepenka, plastická hmota, elastické penové materiály alebo podobné látky a je vytvorený tak, že sa môže zakaždým v ľubovoľnej polohe spojiť s inými prvkami v podobe pásu, napríklad s plošne súdržnými alebo priestorovými dielmi ako poťahovými tabuľami pri použití v oblasti reklamy, napríklad vo výkladoch, obchodných priestoroch, výstavných stánkoch alebo ako reklamné displeje alebo ako podobné konštrukčné diely. Okrem toho je tiež s výhodou možné vytvoriť pomocou prvkov v podobe pásu podľa vynálezu rýchlo a jednoducho bez prídavných opatrení uzatvárateľnú prepravku. Prekvapujúci účinok tohto riešenia spočíva v tom, že sa spojenie takýchto dielov, prípadne telies súdržných v ploche, ako sú prepravky, môže vykonať mechanicky, to znamená bez chemických spojív a rozoberateľné. Vyhotovením podľa vynálezu je teraz prekvapujúco možné dosiahnuť nielen rýchle spojenie rôznych prvkov v podobe pásu, ale tiež mnohonásobné oddelenie bez poškodenia a opätovné spojenie. Tým je tiež možné viacnásobné použitie prvkov v podobe pásu, prípadne rozmerovo presné nastavenie po ich spojení. Okrem toho ale tiež dovoľuje tento typ spojovacej technológie prvkov vzájomné posunutie týchto prvkov v polohe zasunutia na seba, takže vyhotovenie prvku v podobe pásu podľa vynálezu umožňuje prestavenie na uzavretie alebo otvorenie alebo podobne. Tým sa môžu použiť ako východiskový produkt pre prvky v podobe pásu tiež štandardne vyrábané prvky v podobe pásu, napríklad kartón z vlnitej lepenky.

-3Vyhotovením podľa patentového nároku 2 je možné dosiahnuť značné stuženie, takže sa môžu vytvoriť veľkoplošné samonosné diely.

Výhodné ďalšie vytvorenie vyplýva z patentového nároku 3.

Výhodné je ale aj ďalšie vyhotovenie podľa patentového nároku 4, pretože sa ním môže napríklad ušetriť odpadový materiál, pretože pásy potrebné na spojenie sa môžu nanášať vo vopred zhotovenej podobe priamo na pozdĺžne rebrá.

Taktiež je možný aj variant vyhotovenia podľa patentového nároku 5, ktorý môže byť spojením a fixáciou vo zvislých polohách pomocou stojiny pri použití prírezov z jedného kusa týchto prvkov v podobe pásu a ich zahnutím vytvorená uzatvorená nádoba.

Ďalšie výhody vyplývajú z patentových nárokov 6 až 21.

Spojka podľa vynálezu sa vyznačuje znakmi podľa patentových nárokov 22 a 23. Jednoduchými opatreniami, pretože stojina vhodne vyčnieva, sa môže úchytná alebo nosná sila týchto spojok prekvapujúco jednoducho za rôznych podmienok prispôsobiť rozmeru presahu nad pozdĺžnymi rebrami a voľbe zodpovedajúcej tuhosti s pevnosťou kartónu, pripadne papiera alebo fólie, z ktorých sú stojiny vyrobené.

Ďalším vyhotovením podľa nároku 24 je jednoducho umožnené spojenie plošne na sebe ležiacich prvkov bez vzájomných presahov.

Elastickou deformovateľnosťou podľa patentového nároku 25 je umožnené časté spájanie a rozpájanie spojovacích zariadení bez ich poškodenia.

Spojenie prvkov z rôznych materiálov možno dosiahnuť znakmi podľa patentového nároku 26 a/alebo 27.

Vyhotovením stojiny, prípadne časti stojiny podľa patentového nároku 28 sa môže ďalej zvýšiť uchytávacia, prípadne zaisťovacia sila medzi prvkami v podobe pásu.

Spôsob výroby prvku v podobe pásu je charakterizovaný opatreniami uvedenými v patentovom nároku 29. U tohto riešenia je výhodné, že sa zodpovedajúcou stojinou, ktorá je nutná na spojenie dielov, musí opatriť len oblasť u vrstvy vlnitého kartónu. Tým sa môže na zvyšných plochách zachovať uzatvorený povrch prvku.

-4Popis obrázkov na výkresoch

Vynález je ďalej bližšie objasnený na príkladoch jeho uskutočnenia pomocou výkresov, na ktorých znázorňuje:

obr. 1 spojku podľa vynálezu medzi dvoma prvkami v zjednodušenom perspektívnom zobrazení, obr. 2 obidva prvky podľa obr. 1 so spojkou podľa vynálezu v čelnom pohľade v navzájom oddelenej polohe, obr. 3 obidva prvky so spojkou podľa vynálezu v čelnom pohľade v zloženej polohe a zväčšenej mierke, obr. 4 schematicky zobrazené zariadenie na výrobu spojok podľa vynálezu na prvku v perspektívnom zjednodušenom zobrazení, obr. 5 ďalšiu podobu vyhotovenia spojky podľa vynálezu medzi dielmi rôzneho typu v čelnom pohľade, obr. 6 ďalšie vytvorenie dielu spojky v perspektívnom, schematicky zjednodušenom zobrazení, obr. 7 spojku podľa obr. 6 v pôdoryse s navzájom spojenými prvkami, obr. 8 spojku podľa obr. 6 a 7 v pôdoryse, s navzájom spojenými prvkami usporiadanými v pravom uhle, obr. 9 ďalšia možnosť spojenia prvkov pomocou spojky podľa vynálezu podľa obr. 6 až 8 v pôdoryse, obr. 10 ďalšia podoba vyhotovenia spojky medzi rôznymi dielmi v čelnom pohľade, obr. 11 časť spojky so schematicky zobrazeným ohýbacím nástrojom v čelnom pohľade, obr. 12 ďalšie vytvorenie spojky podľa vynálezu v čelnom pohľade a mnohonásobnom spojení, obr. 13 ďalšie vyhotovenie spojky s klinovito vyhotovenými stojinami v pôdoryse a v zjednodušenom schematickom znázornení,

-5obr. 14 obr. 15 obr. 16 obr. 17 obr. 18 obr. 19 obr. 20 obr. 21 obr. 22 obr. 23 obr. 24 obr. 25 obr. 26 obr. 27

Obr. 28 časť spojky na prvku s doplnkovo na stojinách umiestnenými ozubmi v perspektívnom zjednodušenom zobrazení, časť oblasti spojky s ďalším vytvorením ozubov na stojinách, v pôdoryse a oddelenej polohe prvkov, ďalšie vytvorenie spojky u viacvrstvového dielu v čelnom pohľade, možnosť použitia spojky podľa obr. 16 v čelnom pohľade a v schematicky zjednodušenom zobrazení, ďalšia podoba vyhotovenia prvku v podobe pásu s navzájom sa krížiacimi spojkami na viacvrstvovom dieli, v zjednodušenom perspektívnom zobrazení, príklad použitia spojky podľa vynálezu v zjednodušenom perspektívnom zobrazení, ďalšia podoba vyhotovenia spojky u prvku vo viacvrstvovom vyhotovení s rôznymi konštrukčnými rozmermi kvôli vytvoreniu valcového segmentu v čelnom pohľade, príklad použitia spojky podľa obr. 20 v perspektívnom zjednodušenom vyhotovení, ďalšia možnosť použitia spojky v reze podľa čiary XXII - XXII na obr. 23, spojka v čelnom pohľade podľa šípky XXIII na obr. 22, schematicky a zjednodušene zobrazené výrobné zariadenie na výrobu spojky podľa vynálezu na prvku v podobe pásu v zjednodušenom perspektívnom zobrazení, schematicky a zjednodušene zobrazené zariadenie na výrobu spojky podľa vynálezu v čelnom pohľade, rezný nástroj na zariadenie na výrobu spojky podľa obr. 25 v bočnom pohľade a zväčšenom zobrazení, ďalšie vytvorenie časti spojky v perspektívnom zjednodušenom zobrazení, ďalšia možnosť podoby vyhotovenia spojky podľa vynálezu v perspektívnom, zjednodušenom zobrazení.

-6Príkladv uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 až 3 je znázornená spojka 1. medzi v ploche súdržnými prvkami 2, 3 v podobe pásu, ako je napríklad vlnitá lepenka 4.

Prvý prvok 2 v podobe pásu v predloženom príklade vyhotovenia pozostáva z hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu a spodnej vrstvy 6 prvého prvku 2 v podobe pásu a druhý prvok 3 v podobe pásu pozostáva z hornej vrstvy 7 druhého prvku 3 v podobe pásu a spodnej vrstvy 8 druhého prvku 3 v podobe pásu, pričom horné vrstvy 5 a 7 obidvoch prvkov 2, 3 v podobe pásu sú navzájom privrátené. Medzi hornými vrstvami 5,7 a spodnými vrstvami 6, 8 obidvoch prvkov 2, 3 v podobe pásu je vytvorené jadro, ktoré je u tohto príkladu vyhotovenia vytvorené z jednotlivých šikmých pozdĺžnych rebier 9, ktoré sú vzájomne spojené kruhovými segmentmi a sú navzájom umiestnené šikmo, to znamená, nastavené pod stanoveným uhlom k horným vrstvám 5, 7a tvoria vlnitú vrstvu 10. Vlnitá vrstva 10 je spojená s hornou vrstvou 5 a 7 a spodnou vrstvou 6 a 8 prvku 2, 3, v podobe pásu pomocou vrstvy lepidla. Vyvýšeniny 11 alebo prehĺbeniny 12 vlnitej vrstvy 10 sú pripojené v schematicky zobrazených spojovacích oblastiach 13, ktoré sú umiestnené v pozdĺžnom smere vlnitej vrstvy 10. Jednotlivé vrstvy 5 až 8 môžu byť vytvorené z jednej alebo viacerých dielčich vrstiev a pozostávajú prednostne z vrstiev lepenky a/alebo papiera a/alebo plastickej hmoty z primárnych alebo sekundárnych materiálov. Samozrejme, môžu byť jednotlivé vrstvy 5 až 8 tiež vytvorené ďalšími rovinnými doskami, hlavne odolnými pri vzpere alebo tuhými z ľubovoľných materiálov, ako je drevo, tvrdý vláknitý materiál, plech alebo sendvičové panely alebo podobne.

Vlnitá vrstva 10 má priečne k svojmu pozdĺžnemu smeru medzi prehĺbeninami 12, prípadne vyvýšeninami 11 rozteč 14, ktorá je rovnaká po celej šírke prvkov 2,3 a ktorá stanoví výšku 15 prvkov 2, 3. Voľbou rozteče 14, prípadne výšky 15 je jednoducho možné ovplyvniť pevnosť a tuhosť prvkov 2, 3. V predloženom príklade vyhotovenia sú rozteč 14, pripadne výška 15 volené u jednotlivých prvkov 2, 3 zhodne. Je ale tiež samozrejme možná rozdielna rozteč 14 alebo výška 15, čím sa dosiahne účinok, ktorý bude detailnejšie popísaný na nasledujúcich obrázkoch. Rovnaké platí tiež pre výrobu spojky 1. podľa vynálezu.

-7Navzájom privrátené horné vrstvy 5, 7 prvkov 2, 3 sú v smere spojovacej oblasti 13 medzi vyvýšeninami 11 priechodné, čím sú vytvorené stojiny 16, 17, 18 a na prvom prvku 2 v podobe pásu a stojiny 20, 21, 22, 23 a 24 na druhom prvku 3 v podobe pásu a tvoria spojovacie diely, ktoré majú šírku 25 stojiny, ktorá je v predloženom príklade vyhotovenia menšia ako rozteč 14. Pritom stojiny 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu zaberajú za stojiny 20 až 24 druhého prvku 3 v podobe pásu a naopak, na strane privrátenej k spodnej vrstve 8, 6. Tieto stojiny 16 až 24 sú vytvorené v podobe pásiek s pravouhlým prierezom, ktoré sú umiestnené svojou pozdĺžnou osou sústredne k spojovacej oblasti 13 s pozdĺžnym rebrom, vyčnievajú priečne k svojmu pozdĺžnemu smeru, pričom stojiny 16 až 19, prípadne stojiny 20 až 24 ležia v spoločnej rovine. Výhodné, ale nie nevyhnutné je, keď jednotlivé stojiny 16 až 19, prípadne 20 až 24 sú navzájom umiestnené vo vzdialenosti 26, ktorá zodpovedá roztečou 14 zmenšenej o šírku 25 stojiny. Ďalej môžu byť prednostne navzájom privrátené koncové oblasti stojiny 16 až 19, prípadne až 24 deformované v smere prehĺbeniny, takže majú konvexný tvar.

Ako je lepšie vidno na obr. 2, sú obidva prvky 2, 3 pred ich spojením znázornené vo svojej o polovicu rozteče 14 presadenej polohe. Pritom je zreteľne jasné, že šírka 25 stojiny 16 až 19, prípadne 20 až 24 je väčšia ako vzdialenosť 26 medzi pozdĺžnymi bočnými hranami jednotlivých stojin 16 až 19, prípadne 20 až 24. Spojka 1 podľa vynálezu sa vytvorí pomocou prvkov 2, 3 medzi jednotlivými stojinami 16 až 19, prípadne 20 až 24, ako je to najlepšie zjavné na obr. 3. Podstatné pritom je, že u tohto príkladu vyhotovenia majú prvky 2, 3 obidve svoje privrátené vrstvy 5, 7 rovnakého typu, to znamená, sú vytvorené s rovnakou roztečou 14 a na každom prvku 2, 3 je umiestnený jeden diel spojky 1. Pritom je samozrejme možné vytvoriť každú vrstvu 5, 7 s navzájom odlišnou šírkou 25 stojiny.

Vzájomne konvexným vytvorením stojiny 16 až 19, prípadne 20 až 24 sa dosiahne spojka 1 vytvorená v podobe hriadeľa, ktorá sa vytvorí tým, že sa navzájom privrátené horné vrstvy 5, 7 a takto vytvorené stojiny 16 až 24 navzájom na seba v ich pozdĺžnom smere nasunú, čim vznikne plošná spojka 1 medzi jednotlivými prvkami 2, 3. Toto vzájomné spojenie môže, ako je schematicky naznačené šípkou na obr. 3, nastať jednak stlačením prvkov 2, 3 v smere horných vrstiev 5, 7 a jednak tiež vzájomným nasunutím stojin 16 až 19, prípadne 20 až 24 v pozdĺžnom smere vlnitej vrstvy. Tým sa dosiahne zapadajúce a v pozdĺžnom smere posuvné zaistenie

-8spojky 1, ktorá je ďalej charakteristická tým, že sa môže jednoducho a bez poškodenia mnohokrát oddeliť a opäť znova spojiť, pretože je spojenie založené na čisto mechanickej báze a môže sa plne zriecť použitia chemických spojovacích prostriedkov.

Pevnosť, prípadne tuhosť spojky 1 sa rovnako jednoducho mení voľbou materiálovej skladby, obsahu spojiva a podobne u vrstiev 5, 7, ako tiež hodnotou šírky 25 stojiny v závislosti od vzdialenosti 26 medzi jednotlivými stojinami 16 až 19, prípadne 20 až 24.

Ako materiál pre jednotlivé prvky 2, 3 sa môžu použiť rôzne látky, ako napríklad papier, lepenka, kartón, plastické hmoty a recyklované hmoty, s rôznou hrúbkou a rôznym zložením. Je samozrejmé tiež možné tieto rôzne látky a materiály ľubovoľne medzi sebou kombinovať. Na výrobu prvkov 2, 3, prípadne vlnitej lepenky 4 sa preto môžu použiť všetky postupy a zariadenia známe zo stavu techniky.

Tak je napríklad možné jednu z vrstiev 5 až 8 vytvoriť z fólie z plastickej hmoty s vlnitou vrstvou 10 z lepenky alebo kartónu, prípadne obrátene.

Na obr. 4 sú schematicky znázornené výrobné nástroje 27 pozostávajúce z deliaceho zariadenia 28, ktoré je v predloženom príklade vyhotovenia vytvorené ako rezacie zariadenie 29 so schematicky znázornenými nožmi 30 a ohýbacieho nástroja 31. Namiesto nožov 30 je samozrejme tiež možné vytvoriť deliace zariadenie 28 s čepeľou, rotujúcimi kotúčmi, laserom a podobne. Pritom buď môže byť polotovar v pokoji a pohybujú sa výrobné nástroje 27 alebo sú v pokoji výrobné nástroje 27 a pohybuje sa a spracováva na polotovar.

Pri výrobnej časti spojky 1. na prvom prvku 2 v podobe pásu je výhodne deliacim zariadením 28 vhodné oddeliť hornú vrstvu 5,prvého prvku 2 v podobe pásu medzi vyvýšeninami 11 vlnitej vrstvy 10, čím sa z hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu oddelia pásky 32, ktoré majú prv popísanú vzdialenosť 26. Rovnaké samozrejme tiež platí pre hornú vrstvu 7 druhého prvku 3 v podobe pásu.

Pri oddeľovaní hornej vrstvy 5, 7 je nutné dbať na to, že vyrovnanie deliacich čiar 33, 34 exaktne prebieha v pozdĺžnom smere vlnitej vrstvy 10 a rovnobežne so spojovacou oblasťou 13, pretože inak nie je s istotou možné vzájomné nasunutie, resp. spojenie prvkov 2, 3 v podobe pásu. Pri oddeľovaní sa stanú jednotlivé vlnité

-9vrstvy 10, hlavne vyvýšeniny H, priechodné, čím je umožnené vytvorenie jednotlivých stojín 16 až 24.

Prednostne môže na deliace zariadenie 28 v nadväznosti na pravouhlý prierez jednotlivých stojín 16 až 19 nadväzovať konvexné tvarovanie stojín 16 až 19 pomocou ohýbacieho nástroja 31, ktorý je vytvorený v podobe konkávne vyhotovených prítlačných valcov 35, a tým vznikajú prírezy v podobe kruhového prstenca. Ohýbacím nástrojom 31 sa deformujú navzájom privrátené okrajové oblasti stojín 16 až 19 a 20 až 24 v smere prehĺbeniny 12. Tým sa vyrobí časť spojky 1 na prvku 2, 3. Táto deformácia sa môže ako trvalá vykonať pôsobením teploty a/alebo tlaku a/alebo vlhkosti.

Na obr. 5 je znázornená ďalšia podoba vyhotovenia spojky medzi prvkami 2, 3, pričom pre rovnaké diely boli v popise použité rovnaké vzťahové značky.

Druhý prvok 3 v podobe pásu pozostáva, ak bolo popísané prv, z hornej a spodnej vrstvy 7, 8 druhého prvku 3 v podobe pásu a rovnako medzi nimi z jadra, tvoreného vlnitou vrstvou 10. V ľavej časti tohto znázornenia je medzi piatou stojinou 24 druhého prvku 3 v podobe pásu a ďalšou stojinou 36 znázornené, že oddelenie hornej vrstvy 7 druhého prvku 3 v podobe pásu nastáva iba pozdĺž priamky, ktorá je rovnobežná so spojovacou oblasťou 13. Tým sú navzájom privrátené okrajové oblasti jednotlivých stojín 20 až 24, 36 navzájom umiestnené vo vzdialenosti 26 podmienenej iba ich konvexnou deformáciou, ktorá stačí na uloženie pozdĺžnych rebier 37, ktoré tvoria jadro prvého prvku 2 v podobe pásu a sú spojené so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, medzi stojiny 20 až 24, 36. Pozdĺžne rebrá 35 maiú kolmo na ich pozdĺžny smer hrúbku 38, takže je potrebné iba oddelenie hornej vrstvy 7 druhého prvku 3 v podobe pásu, a tým je zaistená vysoká pevnosť spojky 1.

Je ale samozrejmé tiež možné vyhotoviť vzdialenosť 26 privrátených oblastí jednotlivých stojín 20 až 24, 36 väčšiu, takže je jednoducho možné prispôsobiť pevnosť spojky 1 očakávaným podmienkam použitia.

U tohto príkladu vyhotovenia je ďalej znázornená možná kombinácia rôznych prvkov 2, 3 v podobe pásu, pričom druhý prvok 3 v podobe pásu je vytvorený z vrstvy kartónu, napríklad z jednovrstvovej vlnitej lepenky 4 a prvý prvok 2 v podobe pásu je vytvorený z pásu z plastickej hmoty, ktorá bola napríklad vyrobená extrudáciou. Je

-10nutné iba dbať na to, že na každom jednotlivom prvku 2, 3 v podobe pásu je zodpovedajúca časť spojky 1, ktoré sú navzájom usporiadané so zreteľom na rozteč 14.

Na obr. 6 až 9 sú znázornené ďalšie možnosti spojky 1, pričom sú opäť pre rovnaké diely použité rovnaké vzťahové značky.

Prvý prvok 2 v podobe pásu pozostáva v predloženom príklade vyhotovenia z jednovrstvovej vlnitej lepenky 4, ktoré je tvorená hornou, resp. spodnou vrstvou 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu a medzi nimi umiestneným jadrom. Horná vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu je opäť rozdelená na stojiny 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, ktoré sú spojené pozdĺž schematicky uvedených spojovacích oblastí 13 na jednotlivých vyvýšeninách 11 s vlnitou vrstvou 10 jadra.

Ďalej je v prednej oblasti prvého prvku 2 v podobe pásu znázornené, že jednotlivé stojiny 16 až 19 sú vyhotovené prerušené v priečnom smere k ich pozdĺžnej osi a tiež vlnitá vrstva 10 je oddelená až k spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, čím sa vytvárajú priečne kanály. Tým sa z jednotlivých stojín 16 až 19 vytvárajú jednotlivé časti 39 až 42 stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, ktoré sú navzájom umiestnené v smere pozdĺžnej osi stojiny 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu v odstupe 43 a majú dĺžku 44 časti stojín prvého prvku 2 v podobe pásu. Dĺžkou 44 a šírkou 25 stojiny jednotlivých častí 39 až 42 stojiny 16 až 19 prvého prvku 2_v podobe pásu a vzdialenosti 26, prípadne odstupom 43 je opäť jednoducho ovplyvnená pevnosť spojky 1.

Tým ďalej vzniká možnosť, ako je schematicky znázornené na obr. 7 a 8, druhý prvok 3 v podobe pásu spojiť priechodnými stojinami 20 až 22 druhého prvku 3 v podobe pásu s prvým prvkom 2 v podobe pásu ako v pozdĺžnom smere prvého prvku 2 v podobe pásu, tak i v smere o 90° otočenom, teda vzhľadom k jeho pozdĺžnej osi v priečnom smere. Pritom je potrebné mať na zreteli vhodné vytvorenie šírky 25 stojiny, dĺžky 44 časti stojín prvého prvku 2 v podobe pásu a odstupu 43 časti 39 až 42 stojiny 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu v závislosti od šírky 25 stojiny 20 až 22 druhého prvku 3 v podobe pásu.

Je ale tiež rovnako možné nahradiť časti 39 až 42 stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu a pod nimi zostávajúcu vlnitú vrstvu 10 výstupkom v podobe nopku, ktorý zodpovedá svojím prierezom, a pripojiť ho k pod ním ležiacej spodnej

-11 vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, prípadne ho s touto spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu vytvoriť v jednom kuse. Ako materiál sa môžu použiť rôzne plastické hmoty, lisované papierové výrobky, drevo a podobne.

Ďalšie vyhotovenie je znázornené na obr. 9, z ktorého je zrejmé, že ak je spojka 1 vhodne vytvorená na prvkoch 2, 3_v podobe pásu, existuje možnosť prvky 2, 3 v podobe pásu navzájom umiestniť pod uhlom 45, ktorý v predloženom príklade je 45°, pričom sú opäť v zábere časti 39 až 42 stojiny 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu s časťami 46 až 48 stojiny druhého prvku 3 v podobe pásu. Na zaistenie záberu jednotlivých častí 39 až 42 a 46 až 48 je nutné umiestniť jednotlivé časti 46 až 48 stojiny druhého prvku 3 v podobe pásu navzájom presadene.

Na obr. 10 je znázornená ďalšia podoba vyhotovenia spojky 1 medzi prvým prvkom 2 v podobe pásu, ktorý je vytvorený z jednovrstvovej vlnitej lepenky 4, a druhým prvkom 3 v podobe pásu. Pritom je druhý prvok 3 v podobe pásu pred spojením spojky 1 zobrazený vo svojom nedeformovanom stave čiarkované. Druhý prvok 3 v podobe pásu pozostáva z elastického materiálu, ako je napríklad plastická hmota, penová hmota alebo styropor, v ktorom sú na strane susediacej s hornou vrstvou 5 prvého prvku 2_v podobe pásu vytvorené v zodpovedajúcej rozteči 14 k prvému prvku 2 v podobe pásu v pozdĺžnom smere vybrania 49, ktoré majú šírku 50 vybrania 49. ktorá je rovnaká alebo menšia ako šírka 25 stoiinv 16 až 19 prvého prvku 2. Tým je zaistené, ako je to zjavné v zostavenej polohe spojky 1, že jednotlivé stojiny 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu elasticky deformujú materiál druhého prvku 3 v podobe pásu. Pevnosť spojky 1 je možné jednoducho riadiť voľbou šírky 25 stojiny v závislosti od šírky 50 vybrania 49 a tiež voľbou elastického materiálu. Je ale tiež možné vytvoriť druhý prvok 3 v podobe pásu z málo elastického materiálu, napríklad dreva, trieskových dosiek, papiera alebo podobne a na vytvorenie prídržnej sily spojky 1 využiť elastické deformácie jednotlivých stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Na obr. 11 je schematicky znázornená ďalšia možná podoba vyhotovenia dielu spojky 1 na prvom prvku 2 v podobe pásu.

Pritom je horná vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu oddelená pozdĺž deliacej čiary, ktorá je rovnobežná s vyvýšeninami 11 vlnitej vrstvy 10, a tým vznikajúce jednotlivé stojiny 16 až 19 sa deformujú na svojich koncových oblastiach

-12v smere vlnitej vrstvy 10 dovnútra pomocou schematicky znázorneného ohýbacieho prípravku 51.. Tým sa v okrajových oblastiach dosiahne zaoblený prechod, ktorý jednoducho umožňuje spojenie a neskoršie rozopnutie spojky 1, resp. bráni vniknutiu stojiny 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu do materiálu protikusu.

Na obr. 12 je znázornený ďalší variant vyhotovenia spojky 1 medzi prvkami 2, 3 v podobe pásu, pričom opäť pre rovnaké diely boli použité rovnaké vzťahové značky.

Pri tomto vyhotovení spojky 1 medzi prvkami 2, 3 v podobe pásu sú horné vrstvy 5, 7 ako tiež spodné vrstvy 6, 8 vhodne rozdelené, prípadne sú z nich oddelené pásky 32, čím sa vytvorí diel spojky 1. na obidvoch stranách jednovrstvovej vlnitej lepenky 4. Tým je možné súčasne spojiť viacero prvkov 2, 3 v podobe pásu, čím sa môže vytvoriť viacvrstvové teleso 52. To nastane napríklad tým, že sa druhý prvok 3 v podobe pásu posunie svojou dĺžkovou rozťažnosťou priečnou k vlnitej vrstve 10 k sebe a prvý prvok 2 v podobe pásu sa vhodne vo svojej dĺžkovej rozťažnosti roztiahne, čím je možné vzájomné spojenie. Je ale tiež možné, že sa u prvku 2, 3 v podobe pásu celkom oddelí vrchná vrstva 5, 8, a tým sa na oboch vonkajších stranách vytvorí zvlnený povrch.

Po ďalšie je ale tiež možné týmto vyhotovením, u ktorého sú horná a spodná vrstva 7, 6 dvoch prvkov 2, 3 v podobe pásu spojené stojinami, vytvoriť viacvrstvový spojový diel, takže sa môžu jednoducho vytvoriť prvky 2, 3 v podobe pásu, ktoré môžu prenášať rôzne zaťaženia.

To môže byť výhodné pre baliace účely, pretože isté miesto môže byť opatrené zodpovedajúcim zosilnením baliacej vrstvy, ktoré je pevne spojené s prvkami 2, 3 v podobe pásu. Je ale tiež za istých okolností možné kvôli dosiahnutiu rozdielnej pevnosti v rôznych oblastiach miestne upraviť rozteč 14.

Spojením viacerých prvkov 2, 3 v podobe pásu, u ktorých sú šikmé pozdĺžne rebrá 9 navzájom usporiadané s rôznou roztečou 14, je možné vytvoriť v závislosti od pomeru medzi roztečami 14 viacvrstvový zaoblený pásovitý prvok. Zaoblenie sa môže zmenšiť zväčšením rozdielu medzi roztečami 14 šikmých pozdĺžnych rebier 9 spojovacích prvkov 2, 3 v podobe pásu. To znamená, že pri väčšom rozdiele medzi roztečami 14 šikmých pozdĺžnych rebier 9 v obidvoch prvkoch 2, 3 v podobe pásu je možné väčšie zaoblenie takto vytvoreného spojovacieho dielu.

-13Na obr. 13 je schematicky znázornené kónický šipkovité vyhotovenie jednotlivých stojín 16 až 19 hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu a stojín 20 až 24 hornej vrstvy 7 druhého prvku 3 v podobe pásu. Pritom šírka 25 stojiny v koncovej oblasti 53 klesá na šírku 55 stojiny v dĺžke 54, čím sa zväčšuje vzdialenosť 26 medzi jednotlivým stojinami 16 až 19 na vzdialenosť 56 v dĺžke 54. Časť spojky 1 je na druhom prvku 3_v podobe pásu vytvorená v zodpovedajúcom protiľahlom tvare, čím sa pri vzájomnom spojení obidvoch prvkov 2, 3 v podobe pásov podľa šipiek 57, 58 navzájom stojiny 16 až 19 prvého prvku 2_v podobe pásu zakliňujú so stojinami 20 až 24 druhého prvku 3_v podobe pásu.

Voľbou šírky 25, 55 stojiny a z toho vyplývajúcej vzdialenosti 26, 56 medzi jednotlivými stojinami možno uhol 59 stoiinv jednoducho podriadiť zodpovedajúcej oddeľovacej sile medzi jednotlivými prvkami 2, 3 v podobe pásu. Čím viac sa volí uhol 59 stojiny plochý, tým ďalej možno obidva prvky 2, 3_v podobe pásu navzájom zasunúť a súčasne dochádza k samosvornosti.

Na obr. 14 je zobrazené ďalšie vyhotovenie okrajovej oblasti jednotlivých stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, ktoré sú vytvorené rovinné, teda celkom rovnobežne so spodnou vrstvou 8 prvého prvku 2 v podobe pásu. Vyhotovenie spojky 1. zodpovedá v podstate obr. 1 až 4, pričom opäť boli použité pre rovnaké diely rovnaké vzťahové značky. Vrcholový uhol 60 ozubu 61, ktoré sú umiestnené v pozdĺžnom smere po obidvoch stranách stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, je umiestnený symetricky k normále 62 spojovacej oblasti 13. Os 63 súmernosti vrcholového uhla 60 sa kryje v predloženom príklade vyhotovenia s normálou 62. Tým sa pri spojení jednotlivých prvkov 2, 3 v podobe pásu dosiahne v pozdĺžnom smere rovnaký odpor vo vzťahu k spojeniu a rozpojeniu spojky 1_.

Na obr. 15 je oproti tomu zrejmé, že os 63 súmernosti vrcholového uhla 60 ozubu 61 zviera s normálou 62 spojovacej oblasti 13 uhol 64 osi 63 súmernosti. Tým, že stojiny 16, 17, 20 až 22 prvkov 2, 3 v podobe pásu zobrazené na obr. 15 sú rovnakého typu, sa dosiahne pri vhodnom spojení spojky 1 ten efekt, že možno prvky 2, 3 v podobe pásu do seba zasunúť len v jednom smere a s ohľadom na vytvorenie jednotlivých ozubov 61 navzájom samočinne zaistiť pred roztiahnutím. Tým je vytvorená spojka 1, ktorú možno v jednom smere jednoducho spojiť a v protismere samočinne zaistiť, čím je možné plynulé pevné utiahnutie prvkov 2, 3 v podobe pásu.

-14Na obr. 16 je znázornené ďalšie vyhotovenie spojky 1 pre prvý prvok 2 v podobe pásu, ktorý je v znázornenom príklade vyhotovenia vytvorený z viacerých vrstiev vlnitej lepenky 4.

Po obidvoch stranách medzivrstvy 65 prvého prvku 2 v podobe pásu je na úložných plochách opäť umiestnené jadro, ktoré pozostáva z vlnitej vrstvy 10 a je ohraničené hornou a spodnou vrstvou 5, 6, pričom vyvýšeniny 11, prípadne prehĺbeniny 12, vlnitej vrstvy 10 sú navzájom presadené o polovicu rozteče 14. Je však tiež možné vytvoriť pre jednotlivé vlnité vrstvy 10 rôznu rozteč 14. Obidve vrstvy 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu sú, ako bolo popísané prv, vhodne rozdelené, čím vytvárajú na spodnej strane 70 ďalšie stojiny 66, 67, 68 a 69 prvého prvku 2 v podobe pásu a na hornej strane 71 stojiny 16 až 19 prvého prvku 2_v podobe pásu. Tým je na hornej spodnej strane 70 a hornej strane 71 prvého prvku 2 v podobe pásu vytvorená časť spojky 1, čím je jednoducho možné po oboch stranách prvého prvku 2 v podobe pásu pripojiť pomocou spojky 1 druhý prvok 3 v podobe pásu.

Príklad vyhotovenia s obojstranným usporiadaním spojky 1 na prvom prvku 2 v podobe pásu je schematicky znázornený na obr. 17. Pritom je súčasť 72, ktorá sa musí z dopravných dôvodov vhodne zabaliť a chrániť obalená prvým prvkom 2 v podobe pásu znázorneným na obr. 16 v oblasti 73 spojenia sa prekrývajúcim, takže je jednoducho možné obidva konce prvého prvku 2 navzájom spojiť pomocou obojstranne vytvorenej spojky 1. Tým je možné zriecť sa doplnkových spojovacích prostriedkov, takže je jednak možné rýchle zabalenie a jednak sa ušetria prídavné diely, čo vedie k zjednodušeniu balenia, a tým k redukcii nákladov.

Na obr. 18 je znázornená časť viacvrstvového prvého prvku 2 v podobe pásu, pričom opäť na obidvoch stranách tohto prvého prvku 2 v podobe pásu je umiestnená spojka 1. Prvý prvok 2_v podobe pásu pozostáva opäť z medzivrstvy 65 a obojstranne okolo nej umiestneného jadra s vlnitou vrstvou 10. V protiklade k vyhotoveniu na obr. 16 je umiestnenie jednotlivých vlnitých vrstiev 10 s na nich umiestnenými stojinami 16 až 19 a 66 až 69 prvého prvku 2 v podobe pásu navzájom priečne, je teda vyhotovené pod uhlom 90°. To umožňuje univerzálne použitie prvého prvku 2 v podobe pásu, pričom spojenie s ďalšími prvkami 2, 3 môže nastať podľa požadovaného nasmerovania spojky 1.

-15Na obr. 19 je znázornený príklad použitia spojky 1, podľa ktorého je vytvorené zo vzpriamených a skladacích bočných dielov 75 a stredných dielov 76 spájajúcich bočné diely 75 teleso 74 pre dopravné a baliace účely.

Spojkou 1, umiestnenou na vnútornej strane bočných dielov 75, a na vonkajšej strane stredných dielov 76 je jednoducho možné objem, resp. kapacitu telesa 74 vhodne prispôsobiť podmienkam použitia, pričom je možné kedykoľvek prestaviť bočné diely 75 v smere zdvojenej šípky 77. Spojka 1., ktorá je umiestnená na strednom dieli 76. ako tiež na bočnom dieli 75, slúži na spojenie, vedenie a tiež vystuženie telesa 74. Je ale samozrejme tiež možné použiť len bočné diely 75 s vhodne umiestnenou spojkou 1

Na obr. 20 sú znázornené prvky 2, 3 v podobe pásu so spojkou 1, ktorá je v zábere, pričom opäť pre rovnaké diely boli použité rovnaké vzťahové značky.

Prvý prvok 2 v podobe pásu má v predloženom príklade vyhotovenia v protiklade k druhému prvku 3 v podobe pásu rozteč 14, vzdialenosť 26 a šírku 25 stojiny odlišnú proti odlišnej rozteči 78, odlišnej šírke 79 stojiny a odlišné vzdialenosti 80. Vplyvom rozdielnych rozteči 14 a 78, šírky 25 a 79 stojiny a vzdialenosti 25 a 80 je možné vytvoriť diel 81, ktorý vytvára valcový plášť 82 so stanoveným polomerom 83. Tým je tiež možné vopred zhotoviť valcové segmenty s vopred stanoveným polomerom a uhlom, ktoré majú vo svojom pozdĺžnom smere vysokú vlastnú tuhosť, ako tiež hladký kruhový povrch bez záhybov.

Na obr. 21 je znázornený viacvrstvový diel 81 s navzájom na obvode presadenými prvkami 2, 3 v podobe pásu, ktorý vytvára oblasť 73 spojenia a slúži na úplné uzatvorenie valcového plášťa 82. Tým je jednoducho možné obaliť oválne predmety a v oblasti 73 spojenie bez dodatočných spájacích prostriedkov pomocou spojky 1 uzatvoriť do dielu 81. Dĺžkou oblasti 73 spojenia možno riadiť pevnosť spojenia.

Na obr. 22 a 23 je znázornený ďalší príklad použitia spojky 1, podľa ktorého je vytvorený napríklad pre dopravné a baliace účely z jednovrstvového prvého prvku 2 v podobe pásu vhodne umiestnenými vrubmi 85 ďalší diel 84. Pritom sú vruby 85 vytvorené priečne k pozdĺžnej osi jednotlivých stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

-16U predloženého príkladu vyhotovenia prvého prvku 2 v podobe pásu sú horná a spodná vrstva 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu rozdelené, resp. sú oddelené pásky 32, čím sa po oboch stranách jadra vytvorí časť spojky 1.. Tým je možné navzájom spojovacie časti 86, 87 steny prvého prvku 2 v podobe pásu navzájom spojiť pomocou spojky 1 bez ďalšieho pomocného prostriedku. Umiestnením jednotlivých vrubov 85 na prvom prvku 2 v podobe pásu možno jednoducho dosiahnuť každú ľubovoľnú skladaciu podobu prierezu ďalšieho dielu 84 a zodpovedajúcou voľbou dĺžky oblasti 73 spojenia riadiť pevnosť spojenia.

Tento typ spojenia obidvoch spojovacích častí 86, 87 steny prvého prvku 2 v podobe pásu je umožnený presadením stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, ktoré sú umiestnené na vonkajšej strane ďalšieho dielu 84, vzhľadom k vnútorným stojinám 88 až 90, ktoré sú umiestnené na vnútornej strane ďalšieho dielu 84. Toto spojenie je jednoducho možné vzájomným presadeným usporiadaním jednotlivých stojín 16 až 19, 88 až 90 na vyvýšeninách H, prípadne prehĺbeninách 12 vlnitej vrstvy 10. Toto spojenie je možné v prípade potreby bez zvláštnych silových požiadaviek rozdeliť a následne opäť spojiť, pretože je založené na čisto mechanickej báze.

Na obr. 24 je schematicky znázornené výrobné zariadenie 91, ktoré pozostáva z deliaceho zariadenia 28, napríklad nožov 30, a saní 92.

Na dosiahnutie exaktného vedenia výrobného zariadenia 91 vo vzťahu k pozdĺžnej osi vlnitej vrstvy 10 je deliace zariadenie 28 umiestnené na saniach 92 vytvorených v podobe strmeňov. Sane 92 majú na strane privrátenej k prvému prvku 2 v podobe pásu vedenie 93, ktoré je tvorené nadstavcami 94. Obidva nadstavce 94 saní 92 vytvárajú na strane privrátenej k spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu vodiace plochy 95, ktoré sa opierajú na prehĺbeninách 12 vlnité vrstvy 10. Pritom musí odstup 96 obidvoch vodiacich plôch 95 vedenia 93 zodpovedať niekoľkonásobku rozteče 14 vlnitej vrstvy 10. Tým je zaistené, že výrobné zariadenie 91 ie exaktne vedené pri oddelení hornej vrstvy 5 prvého prvku 2_v podobe pásu v pozdĺžnom smere vlnitej vrstvy 10, čím dochádza pri rozdelení tejto hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu k vytvoreniu jednotlivých stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

-17K zmene vzdialenosti 26, prípadne šírky pásky 32 medzi jednotlivými stojinami 16 až 19 pozostáva v predloženom prikladovom vyhotovení deliace zariadenie 28 z dvoch navzájom presadených rezacích zariadení 29, ktoré sú nesené na úchytkách 97, 98. Pritom vzájomná vzdialenosť jednotlivých nožov 30 každého rezacieho zariadenia 29 zodpovedá rozteči 14.

Ako je ďalej schematicky znázornené, je možné obidve úchytky 97, 98 navzájom presadiť na úložnej ploche 100 saní 92 podľa šípky 99 smeru presadenia priečne k pozdĺžnej osi vlnitej vrstvy 10, čím sa môže meniť vzdialenosť 26 medzi jednotlivými stojinami 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Na nastavnie hĺbky rezu deliaceho zariadenia 18 je v predloženom príklade uskutočnenia úložná plocha 100 saní 92 vzhľadom k hornej vrstve 5 prvého prvku 2 v podobe pásu šikmá a zviera s ňou uhol 101 sklonu, čím sa vytvorí naklonená rovina, na ktorej možno výškovo nastaviť obidva úchyty 97, 98 podľa šipky 102 výškového nastavenia. Uchytenie úchytov 97,98, resp. nožov 30, je uskutočnené ľubovoľnými opatreniami známymi zo stavu techniky.

Prednostne sa môže vykonávať na deliacom zariadení 28 pomocou ohýbacieho nástroja 31, ktorý je opäť vytvorený v podobe konkávnych prítlačných valcov 35, ktoré sú otočné uložené v zaoblenej časti nástavca 94, kovexné tvarovanie stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Je ale samozrejmé taktiež namiesto znázornených nožov 30 opatriť deliace zariadenie 28 rotačnými kotúčmi, laserom a podobne. Je len potrebné dbať na to, že rozdelenie hornej vrstvy 5, 7 sa uskutočňuje na zaistenie bezvadného spojenia spojky 1 podľa vynálezu v pozdĺžnom smere vlnitej vrstvy 10.

Na obr. 25 je znázornené iné zariadenie 103 na výrobu spojky 1 na prvom prvku 2 v podobe pásu.

Zariadenie 103 na výrobu spojky pozostáva z opory 104. napríklad hriadeľa 105, ktorý má povrch na vonkajšej strane vytvorený v tvare podľa vlnitej vrstvy 10, a rezacieho zariadenia 106 iného vyhotovenia. Rezacie zariadenie 106 iného vyhotovenia je vytvorené ako rezací hriadeľ, na ktorého vonkajšom povrchu sú umiestnené navzájom izolované rebrá 108. Medzi rebrami 108 sú vytvorené drážky 109. v ktorých sú uložené rezné nástroje 110.

-18Pri priechode hornej vrstvy 5 s na ňu upevneným jadrom, napríklad vlnitou vrstvou 10, medzi oporou 104 a rezacím zariadením 106 iného vyhotovenia sa opiera vlnitá vrstva 10 na výstupkoch 111 hriadeľa 105. pričom sa protismerným pohybom opory 104 a rezacieho zariadenia 106 iného vyhotovenia podľa šipiek 112. 113 otáčania reznými nástrojmi 110 umiestnenými po obvode rezacieho zariadenia 106 iného vyhotovenia rozdelí horná vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu, čím sa opäť na vyvýšeninách 11 vytvoria jednotlivé stojiny 16 až 19.

Konkávnym vyhotovením rebier 108 na povrchu privrátenom k opore 104 je možné vytvarovať okrajové oblasti stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu v smere prehĺbeniny 12 vlnitej vrstvy 10.

U tohto zariadenia 103 na výrobu spojky 1 sa medzi oporou 104 a rezacím zariadením 106 iného vyhotovenia jednak rozdelí horná vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu a jednak sa súčasne odoberie páska 32 oddelená medzi stojinami 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu a eventuálne sa počas ďalšieho otáčania rezacieho hriadeľa 107 vo zvlášť pre to stanovenej polohe odstráni z rezného nástroja 110. Tým je prázdny rezný nástroj 110 opäť pripravený na použitie pri novom vystrihovaní.

Nadväzne na tento vystrihovací, resp. tvarovací postup je možné na vytvorenie prvého prvku 2 v podobe pásu uchytiť na vlnitú vrstvu 10 spodnú vrstvu 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Okrem toho sa vlnitá vrstva 10, ktorá je po výstupe z opory 104. resp. rezacieho zariadenia 106 iného vyhotovenia priečne k jej pozdĺžnemu smeru v mierne premennom stave, upraví polohovacím zariadením 114 na požadovanú rozteč 14 a v tomto stave sa spojí pomocou pritláčacieho zariadenia 115 so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Tým sa vlnitá vrstva 10 s roztečou 14 sdoíí so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, čím sa vytvorí prvý prvok 2 v podobe pásu.

Jednotlivé pohony a riadiace zariadenia uvedených zariadení nie sú znázornené a môžu byť tvorené ľubovoľnými zariadeniami známymi zo stavu techniky.

Bezchybný rezný postup závisí od vzdialenosti 116 ostria 117, 118 rezného nástroja 110. resp. dĺžky jednotlivých ostrí 117, 118. U predloženého príkladu

-19vyhotovenia sú znázornené rôzne dlhé ostria 117, 118. Je však tiež možné vytvoriť obidve ostria 117.118 rovnako dlhé.

Samozrejme je možné v nadväznosti na polohovacie zariadenie 114 umiestniť ďalšie rezacie zariadenie a rozdelenie spodnej vrstvy 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Je ale tiež možné mnohonásobné umiestnenie, prípadne ľubovoľná vzájomná kombinácia jednotlivých zariadení kvôli umožneniu výroby viacvrstvových prvkov 2, 3 v podobe pásu.

Ako je ďalej lepšie zrejmé z obr. 26, má rezný nástroj 110 so zdvojeným ostrím 117. 118. ako na prvom ostrí 117, tak na druhom ostrí 118 vrúbkovanie, ktoré je vytvorené v pozdĺžnom smere rezacieho zariadenia 106 iného vyhotovenia. Vhodnou voľbou vzdialenosti 116 ostria 117,118 a dráhy, ktorá je potrebná na úplné oddelenie hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu, je zaistené, že bezpečne nastane oddelenie pásky 32.

Vrúbkovaním jednotlivých ostrí 117,118 sa ďalej značne uľahčí vniknutie ostrí 117. 118 do hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu, čím sa rovnako bráni v priebehu oddeľovania deformácii hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Na obr. 27 je znázornená ďalšia možnosť vyhotovenia spojky 1, pričom pre diely popísané v súvislosti s predchádzajúcimi obrázkami sú použité rovnaké vzťahové značky.

Prvý prvok 2 v podobe pásu zodpovedá na predloženom príklade vyhotovenia v zásade vyhotoveniu podľa obr. 1 a pozostáva z jednovrstvovej vlnitej lepenky 4, ktorá je tvorená z hornej a spodnej vrstvy 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu a medzi nimi umiestneného jadra. Horná vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu je opäť rozdelená na stojiny 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu so šírkou 25 stojiny, ktoré sú pozdĺž schematicky naznačenej spojovacej oblasti 13 s roztečou 14 spojené na jednotlivých vyvýšeninách 11 s vlnitou vrstvou 10 jadra a ktorých pozdĺžne bočné hrany sú priečne k pozdĺžnej osi navzájom vo vzdialenosti 26.

Ďalej je v zadnej časti obr. 27 znázornené, že jednotlivé stojiny 16 až 19 hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu sú vytvorené nedeformované, to znamená v jednej rovine a prídavné sú priečne k pozdĺžnej osi týchto stojín 16 až 19 hornej vrstvy 5_prvého prvku 2 v podobe pásu vyrezané, čím sú vytvorené hrany 119 až 122 rezu. Pritom vzdialenosť 123 medzi hranami 119 a 120 rezu, resp. hranami

-20121 a 122 rezu je menšia ako vzdialenosť 124 medzi hranami 120 a 121. Pritom zodpovedá vzdialenosť 123 medzi hranami 119 a 120 rezu odstupu 43 a vzdialenosť 124 medzi hranami 120 a 121 rezu dĺžke 44 časti stojín prvého prvku 2 v podobe pásu na obr. 6. Hrany 119 až 122 rezu môžu prechádzať od hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu vlnitou vrstvou 10 až do oblasti spodnej vrstvy 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, pričom sa musí dbať na to, že táto nie je priechodná, pretože inak nedrží prvý prvok 2 v podobe pásu pohromade.

Rovina 125 rezu, ktorá prebieha jednotlivými hranami 119 až 122 rezu, môže smerovať kolmo k hornej, prípadne spodnej vrstve 5,6 prvého prvku 2 v podobe pásu, pričom je ale možné tiež umiestniť rovinu 125 rezu pod uhlom 126 roviny rezu 125. ktorý je väčší ako 90°, takže prvé hrany 119 rezu na jednotlivých stojinách 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu prečnievajú mimo spojovaciu oblasť 13 prehibeniny 12 vlnitej vrstvy 10. Je ale aj samozrejme možné vytvoriť uhol 126 roviny rezu 125 menší ako 90 °, čím sa ale vytvorí vo vlnitej vrstve 10 širšia základňa pre spojenie vlnitej vrstvy 10 so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Zmenou uhla 126 roviny 125 rezu možno jednoducho meniť pevnosť, prípadne tuhosť prvku 2, 3 v podobe pásu v smere pozdĺžnej osi vlnitej vrstvy 10.

Ako je ešte zrejmé zo zadnej časti obr. 27, vytvárajú sa medzi hranami 119 a 120 rezu úrezky 127 až 130 stojín priradené jednotlivým stojinám 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, ktorých rozmer zodpovedá vzdialenosti 123 medzi hranami 119 a 120 rezu, prípadne vzdialenosti 25 stojín. Ďalej je zrejmé, že je samozrejme možné vzdialenosti 123. 124 medzi hranami 119 a 120 a 129 a 121 rezu, šírku 25 stojiny a vzdialenosť 26 ľubovoľne, avšak v závislosti na roztečíi 14, meniť, čím možno opäť jednoducho meniť pevnosť spojky 1.. Jednotlivé úseky 127 až 130 stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu sú prižom, ako je znázornené v zadnej časti na obr. 27, umiestnené v jednej rovine s jednotlivými stojinami 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu. Oddelením jednotlivých stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu priečne k ich pozdĺžnej osi je možné prvok 2 v podobe pásu umiestniť do ľubovoľnej polohy, bez potreby ďalšieho nástroja.

Je ale tiež možné, ako je znázornené v prednej časti obr.27, úseky 127 až

130 stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu vzhľadom k častiam 39 až 42 stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu výškovo odsadiť o výškové odsadenie

131 v smere k spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Pritom je u tohto vyhotovenia vzhľadom k vyhotoveniu podľa obr. 6 iba ten rozdiel, že jednotlivé úseky 127 až 130 stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu zostávajú príslušnou Časťou vlnitej vrstvy 10 spojené so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu a iba sú výškovo znížené napríklad po stlačení vlnitej vrstvy 10 oproti častiam 39 až 42 stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Tým ďalej vzniká možnosť, ako je už popísané pomocou obr. 7 a 8, druhý prvok 3 v podobe pásu svojimi priechodnými stojinami 20 až 22 spojiť s prvým prvkom 2 v podobe pásu v pozdĺžnom smere prvého prvku 2 v podobe pásu, ako tiež v polohe o 90° otočenej, teda v priečnom smere vzhľadom k pozdĺžnej osi. Pritom je potrebné dbať u prvého prvku 2 v podobe pásu na zodpovedajúce vytvorenie vzdialenosti 123, 124 medzi hranami 119 a 120 a 120 a 121 a šírky 25 stojiny v závislosti od šírky 25 stojiny 20 až 22 druhého prvku 3 v podobe pásu.

Je ale tiež rovnako možné jednotlivé časti 39 až 42 stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu a pod nimi umiestnenú vlnitú vrstvu 10 nahradiť nopkovitým výstupkom, ktorý svojím prierezom zodpovedá jednotlivým častiam 39 až 42 stojín 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu a spojiť ho so spodnou vrstvou 6_prvého prvku 2 v podobe pásu, prípadne ich vytvoriť v jednom kuse. Ako materiál sa môžu použiť rôzne plastické hmoty, zlisovaná papierová hmota, drevo a podobne.

Na obr. 28 je znázornený prvý prvok 2 so spojkou 1 podľa vynálezu, ktorý slúži na spojenie s druhým prvkom 3 v podobe pásu, aký už je popísaný v súvislosti s obr. 20 a 21 a používa sa na vytvorenie klenutých, resp. kruhových dielov 81, pričom opäť pre rovnaké súčasti sa používajú rovnaké vzťahové značky ako na obr. 20 a 21.

Prvý prvok 2 v podobe pásu pritom opäť pozostáva z vlnitej lepenky 4 s hornou a spodnou vrstvou 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu a s medzi nimi umiestnenej vlnitej vrstvy 10 s vyvýšeninami 11 a prehĺbeninami 12.

Pretože pre zakrivený diel 81 je nutné použiť medzi prvkami 2, 3 v podobe pásu rôzne rozteče 132, 78, je nevyhnutné podľa vyhotovenia na obr. 20, 21 použiť podľa požadovaného polomeru zaoblenia rôznu vlnitú lepenku 4.

Oproti tomu sa pri vyhotovení podľa obr. 28 u prvého prvku 2 v podobe pásu oddelí horná vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu priečne k pozdĺžnej osi vlnitej vrstvy 10, čím sa opäť vytvoria stojiny 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu so šírkou 25 pásu, ktoré majú navzájom inú rozteč 132. Medzi jednotlivými stojinami 16

-22až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu sú vytvorené jednotlivé medzistojiny 133 až 135, ktoré majú medzi pozdĺžnymi bočnými hranami stojín 16 až 19 prvého prvku v podobe pásu vzdialenosť 26.

Oddelením hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu spravidla v pravom uhle k pozdĺžnej osi vlnitej vrstvy 10 je možné vytvoriť nezávisle na rozteči 14 vlnitej lepenky 4 podľa odlišnej rozteče 78 druhého prvku 3 v podobe pásu inú rozteč 132 jednotlivých stojín 16 až 19 navzájom v hornej vrstve 5 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Na vytvorenie spojky 1 medzi prvkami 2, v podobe pásu je nutné, ako to už bolo uvedené u medzistojín 133 až 135, tieto so susedným úsekom vlnitej vrstvy 10 presadiť o výškové odsadenie 131 proti stojinám 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu v smere k spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, čo môže byť bez oddelenia realizované napríklad stlačením.

Tým sú jednotlivé stojiny 16 až 19 spojené pozdĺž spojovacej oblasti 13 po šírke 25 stojiny s vlnitou vrstvou 10, pričom sa dosiahne cez vlnitú vrstvu 10 stabilné uchytenie jednotlivých stojín 16 až 19 prvého prvku v podobe pásu k spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Tiež u tohto príkladu vyhotovenia sú jednotlivé stojiny 16 až 19 a medzi nimi umiestnené medzistojiny 133 až 135 vytvorené rovinné.

Ako už bolo popísané v súvislosti s obr. 27, môže hĺbka oddelenia hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu a pod ňou umiestnenej vlnitej vrstvy 10 zasahovať až do oblasti spodnej vrstvy 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, pričom sa však musí dbať na to, že spodná vrstva 6 prvého prvku 2 v podobe pásu musí zostať na zaistenie súdržnosti prvého prvku 2 v podobe pásu na jednej strane nepoškodená.

Týmto vyhotovením je zaistené, že k štandardne vyrábaným druhom prvkom 3 v podobe pásu s roztečou 78 sa môže podľa požadovaného polomeru zakrivenia vyrobiť prvý prvok 2 v podobe pásu nezávisle od rozteče 14 vlnitej vrstvy 10 s inou roztečou 132 potrebnou na vytvorenie zakriveného dielu 81. Tým sú opäť dosahované výhody podľa vynálezu, ktoré boli popísané v súvislosti s obr. 20 a 21.

Kvôli lepšiemu porozumeniu spojky 1. podľa vynálezu bola spojka 1, prípadne jej súčasti, zobrazené čiastočne upravené a zväčšené. Samostatné riešenie podľa

-23vynálezu môžu tvoriť tiež jednotlivé znaky z kombinácie znakov uvedených v jednotlivých príkladoch vyhotovenia.

Predovšetkým môžu tvoriť samostatné riešenie podľa vynálezu jednotlivé vyhotovenia znázornené na obr. 1 až 26. Úlohy podľa vynálezu a ich riešenie vyplývajú z detailného popisu týchto obrázkov.

Claims (29)

1. Prvok v podobe pásu s viac ako jedným pozdĺžnym rebrom (9) umiestneným v pozdĺžnom smere, pričom na vyvýšeninách (11) pozdĺžnych rebier (9) sú umiestnené svojimi plochými stranami v jednej rovine viac ako jedna pravouhlá, páskovitá stojina (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) hornej vrstvy (5, 7) prvku (2, 3) v podobe pásu a tieto stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) obojstranne priečne k pozdĺžnej osi pozdĺžnych rebier (9) vyčnievajú nad pozdĺžne rebrá (9) a dve bezprostredne susediace stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) prvku (2, 3) v podobe pásu sú umiestnené prednostne v rovnakej rozteči (14) priečnej k ich pozdĺžnej osi, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne rebrá (9) sú v priereze k hornej vrstve (5, 7) prvku (2, 3) v podobe pásu navzájom umiestnené šikmo a tvoria vlnitú vrstvu (10) s vyvýšeninami (11) a prehĺbinami (12) a na dvoch pozdĺžnych rebrách (9) tvoriacich vlnitú vrstvu (10) je umiestnená páskovitá stojina (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) prvku (2, 3) v podobe pásu a stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) prvku (2, 3) v podobe pásu sú upevnené v spojovacích oblastiach na vyvýšeninách (11) vlnitej vrstvy (10), pričom vyvýšeniny (11) a prehĺbeniny (12) sú navzájom umiestnené vo výške (15).

2. Prvok v podobe pásu podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že na prehĺbenine (12) vlnitej vrstvy (10) je upevnená spodná vrstva (6, 8).

3. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že medzi dvoma navzájom susediacimi stojinami (16 až 19, 20 až 24, 36), umiestnenými v stanovenej vzdialenosti priečne k pozdĺžnej osi alebo pozdĺžnemu rebru (37) je umiestnená medzistojina (133 až 135), ktorá má vzhľadom k stojinám (16 až 19,20 až 24, 36) nižšiu výšku od spodnej vrstvy (6, 8).

4. Prvok v podobe pásu podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že spodná vrstva (6,8) je tvorená viac ako jednou stojinou (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) s pravouhlým prierezom, ktoré sú umiestnené navzájom rovnobežne na prehĺbeninách (12), svojimi plošnými stranami v jednej rovine a v rovnakých roztečiach (14) priečne k pozdĺžnej osi.

5. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) hornej a spodnej vrstvy (5, 7, 6, 8) sú navzájom presadené o polovicu rozteče (14) medzi pozdĺžnymi osami stojín (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), priečne k pozdĺžnym osiam stojín (16 až 19, 20 až 24, 36,66 až 69, 88 až 90).

6. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne bočné hrany stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú navzájom bezprostredne susediace.

7. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že šírka (25) stojiny priečna k pozdĺžnej osi pozdĺžnych rebier (9), prípadne k vyvýšenine (11) alebo k prehĺbenine (12) je menšia ako rozteč (14) medzi pozdĺžnymi rebrami (9), prípadne vyvýšeninami (11) alebo prehĺbeninami (12).

8. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že na strane pozdĺžneho rebra (9) odvrátenej od hornej stojiny (5, 7) je umiestnená priechodná medzivrstva (65), pričom na úložnej ploche tejto medzivrstvy (65) odvrátenej od pozdĺžnych rebier (9, 37) sú rovnako umiestnené vlnitá vrstva (10) alebo pozdĺžne rebrá (9).

9. Prvok v podobe pásu podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne rebrá (9), prípadne vlnitá vrstva (10) umiestnené na oboch úložných plochách medzivrstvy (65) sú proti pozdĺžnym rebrám (9), prípadne vlnitej vrstve (10) presadené o polovicu rozteče (14).

10. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že spodná vrstva (6, 8) je vytvorená z priechodnej vrstvy lepenky a/alebo papiera a/alebo plastickej hmoty.

11. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že jedna z vrstiev (5, 6, 7, 8), predovšetkým spodná vrstva (6, 8) pozostáva z priechodnej rovinnej dosky odolnej proti vzperu, napríklad z dreva, tvrdého vlákna a plechu.

12. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že rozteč (14) medzi pozdĺžnymi rebrami (9), prípadne vyvýšeninami (11) a/alebo prehĺbeninami (12) vlnitej vrstvy (10) je na navzájom protiľahlých úložných plochách medzivrstvy (65) rôzne veľká.

13. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne rebrá (9) a/alebo vyvýšeniny (11), prípadne prehĺbeniny (12) sú umiestnené na oboch úložných plochách medzivrstvy (65) kolmo na seba.

14. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že na priechodnú spodnú vrstvu (6, 8) alebo medzivrstvu (65) sú v odstupe (43) za sebou uchytené v pozdĺžnom smere vyvýšeninami (11), prípadne prehĺbeninami (12) alebo pozdĺžnymi rebrami (9) aspoň dve vlnité vrstvy (10) v odstupe (43), pričom časti (39 až 42,46 až 48) stojín (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) na jednotlivých pozdĺžnych rebrách (9), prípadne vyvýšeninách (11) alebo prehĺbeninách (12) vyčnievajú priečne k vyvýšeninám (11), prípadne prehlbeninám (12), prípadne v pozdĺžnom smere.

15. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že dve v pozdĺžnej osi pozdĺžnych rebier (9), prípadne vyvýšenín (11) alebo prehlbenín (12) vlnitej vrstvy (10) za sebou umiestnené pozdĺžne rebrá (9), pripadne vlnité vrstvy (10) sú navzájom oddelené priečnym kanálom.

16. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že odstup (43) zodpovedajúci šírke priečneho kanálu je rovnaký alebo väčší ako dĺžka (44) alebo šírka (25) stojiny časti (39 až 42, 46 až 48) stojín (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90).

17. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne bočné hrany stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú vytvorené v pozdĺžnom smere pozdĺžnych rebier (9), prípadne vyvýšenín (11) alebo prehĺbenín (12) navzájom kužeľovo, prípadne v podobe šípky.

18. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne bočné hrany stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú opatrené vystupujúcimi ozubmi (61), prípadne ozubením, pričom je prednostne jeden bok ozubenia vytvorený kolmo k pozdĺžnej osi pozdĺžnych rebier (9), prípadne vyvýšenín (11) alebo prehĺbenín (12).

19. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že prierez stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) má kolmo k pozdĺžnej osi pozdĺžnych rebier (9) alebo vlnitej vrstvy (10) tvar C.

20. Prvok v podobe pásu z vlnitej lepenky (4) s vlnitou vrstvou (10) z papiera, prípadne kartónu a hornou vrstvou (5, 7) z papiera, prípadne kartónu, upevnenou pomocou vrstvy lepidla na vyvýšeninách (11) vlnitej vrstvy (10) a spodnej vrstvy (6, ·' 8) alebo medzivrstvy (65) z papiera, prípadne kartónu, upevnenej pomocou vrstvy lepidla na prehĺbeninách (12) vlnitej vrstvy (10) protiľahlých vyvýšeninám (11), * vyznačujúci sa tým, že aspoň horná vrstva (5, 7) je v oblasti medzi vyvýšeninami (11) a prehĺbeninami (12) priechodná, alebo je horná vrstva (5, 7) tvorená na vyvýšeninách (11) stojinami (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) umiestnenými v jej pozdĺžnej osi, ktoré sú navzájom vytvorené v stanovenej vzdialenosti priečne k jej pozdĺžnej osi.

21. Prvok v podobe pásu podľa nároku 20, vyznačujúci sa tým, že stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú tvarované pôsobením tepla a/alebo tlaku a/alebo tekutiny do trvalého konvexného tvaru, prednostne do prierezu v podobe C.

22. Spojka medzi prvým prvkom (2) v podobe pásu s hornou vrstvou (5) prvého prvku (2) v podobe pásu a vo výške (15) od nej umiestnenej spodnej vrstvy (6) prvého prvku (2) v podobe pásu a navzájom rovnobežných pozdĺžnych rebier (37) umiestnených medzi týmito vrstvami (5, 6) prvého prvku (2) v podobe pásu v prednostne zhodnej rozteči (14) a kolmo k týmto vrstvám (5, 6) prvého prvku (2) v podobe pásu, pričom horná vrstva (5) prvého prvku (2) v podobe pásu je vytvorená zo stojín (16 až 19, 36), prípadne častí (39 až 42) stojín (16 až 19, 36) s pravouhlým prierezom, ktoré sú vytvorené navzájom rovnobežne na pozdĺžnych rebrách (37) a svojou plochou stranou ležia v spoločnej rovine a obojstranne vyčnievajú priečne k pozdĺžnej osi pozdĺžnych rebier (37) nad pozdĺžnymi rebrami (37) a druhým prvkom (3) v podobe pásu, vyznačujúca sa tým, že druhý prvok (3) v podobe pásu je tvorený plastickou hmotou alebo drevom, prednostne penovou plastickou hmotou alebo styroporom a na uloženie stojiny (16 až 19, 36), prípadne časti (39 až 42) stojín (16 až 19, 36) je opatrený vybraním (49) vytvoreným v podobe drážky so stanovenou roztečou (14) rovnobežne s pozdĺžnou osou pozdĺžnych rebier (37), pričom vybranie (49) je v plastickej hmote alebo v styropore vytvorené v rovine kolmej k pozdĺžnej osi v podobe U, prípadne C a šírka (50) vybrania (48) je rovnaká, prednostne menšia ako šírka (25) stojiny (16 až 19, 36), pripadne časti (39 až 42) stojín (16 až 19, 36).

23. Spojka medzi dvoma prvkami (2, 3) v podobe pásu s v pozdĺžnom smere umiestnenými pozdĺžnymi rebrami (9, 37), pričom na vyvýšeninách (11) pozdĺžnych rebier (9, 37) sú umiestnené pravouhlé pásovité stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časti (39 až 42, 46 až 48) stojín (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) hornej vrstvy (5, 7) prvku (2, 3) v podobe pásu svojimi plochými stranami v jednej rovine a obojstranne vyčnievajú priečne k pozdĺžnej osi pozdĺžneho rebra (9, 37) nad pozdĺžne rebro (9, 37) a dve bezprostredne susediace stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časti (39 až 42, 46 až 48) stojín (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú navzájom umiestnené priečne k svojej pozdĺžnej osi prednostne v zhodnej rozteči (14), vyznačujúca sa tým, že u prvého a/alebo druhého prvku (2, 3) v podobe pásu sú pozdĺžne rebrá (9, 37) usporiadané v priečnom reze k hornej vrstve (5, 7) navzájom šikmo a tvoria vlnitú vrstvu (10) s vyvýšeninami (11) a prehĺbeninami (12) a na dvoch pozdĺžnych rebrách (9, 37) tvoriacich vlnitú vrstvu (10) je umiestnená stojina (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časť (39 až 42, 46 až 48) stojiny (16 až 19, 20 až 24 36, 66 až 69. 88 až 90), ktoré sú upevnené v spojovacej oblasti (13) na vyvýšeninách (11) vlnitej vrstvy (10), vyvýšeniny (11) a prehĺbeniny (12) sú navzájom umiestnené vo výške (15) a výstupok vyčnievajúci nad spojovaciu oblasť tvorí spojovací diel spojky (1), pričom spojovací diel spojky (1) prvého prvku (2) v podobe pásu zaberá so spojovacím dielom druhého prvku (3) v podobe pásu na strane privrátenej k spodnej vrstve (6, 8), prípadne medzivrstve (65) alebo vlnitej vrstve (10).

24. Spojka podľa nároku 23, vyznačujúca sa tým, že pozdĺžne osi stojín (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) hornej a spodnej vrstvy (5, 6, 7, 8) sú navzájom priečne k svojej pozdĺžnej osi presadené o polovicu rozteče (14).

25. Spojka podľa nárokov 23 alebo 24, vyznačujúca sa tým, že výstupky stojín (16 až 19, 20 až 24, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časti (39 až 42, 46 až 48) stojín (16 až 19, 20 až 24 36, 66 až 69, 88 až 90) sú vytvorené v smere kolmom k vrstve (5 až 8), ktorú tvoria, elasticky deformovateľné.

26. Spojka podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že druhý prvok (3) v podobe pásu je tvorený plastickou hmotou alebo drevom, hlavne penenou plastickou hmotou alebo styroporom a na uloženie stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časti (39 až 42, 46 až 48) stojín (16 až 19, 20 až 24 36, 66 až 69, 88 až 90) je opatrený vybraním (49) vytvoreným v podobe drážky so stanovenou roztečou (14) rovnobežne s pozdĺžnou osou pozdĺžnych rebier (9. 37).

27. Spojka podľa nároku 26, vyznačujúca sa tým, že vybranie (49) je v plastickej hmote, prípadne penovej plastickej hmote alebo v styropore vytvorené v rovine kolmej k pozdĺžnej osi v podobe U, prípadne C a šírka (50) vybrania (48) je rovnaká, prednostne menšia ako šírka (25) stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časti (39 až 42, 46 až 48) stojín (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90).

28. Spojka podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), a/alebo časti (39 až 42, 46 až 48) stojín (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú vytvorené rovinné alebo konkávne vzhľadom k pozdĺžnym rebrám (9, 37), prípadne vlnitej vrstve (10).

29. Spôsob výroby prvku (2, 3) v podobe pásu, pri ktorom sa na vlnitú vrstvu (10) alebo na navzájom rovnobežné pozdĺžne rebrá (9, 37), umiestnené na dolnej vrstve nanesie vrstva (5 až 8) z plastickej hmoty alebo papiera, najmä z lepenky a pomocou lepidla sa navzájom spoja, po vytvrdnutí lepidla sa aspoň horná vrstva (5, 7) rozdelí alebo sa čiastočne oddelí v smere rovnobežnom s pozdĺžnou osou pozdĺžnych rebier (9, 37), pripadne vyvýšenín (11) a/alebo prehĺbenín (12) medzi pozdĺžnymi rebrami (9, 37), pripadne vyvýšeninami (11), prípadne prehĺbeninami (12), pričom sa v stanovenej vzájomnej vzdialenosti vytvoria stojiny (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), a/alebo časti (39 až 42,46 až 48) stojín (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90).