SK280645B6 - Prvok v podobe pásu, spôsob jeho výroby a spojenie - Google Patents

Description

Vynález sa týka prvku v podobe pásu, ktorý je opísaný v predvýznaku patentového nároku I, spojenia dvoch prvkov v podobe pásu podľa predvýznaku patentového nároku 22 a spôsobu výroby takýchto prvkov v podobe pásu podľa predvýznaku patentového nároku 28.

Doterajší stav techniky

Zasúvací spojovací systém so zasúvacími prvkami je známy z WO-A1-89/08202 a z neho vychádzajúceho EP-B1 0 364 521, ktorý má dve spojky v podobe pásu, ktoré sú vybavené množstvom aspoň čiastočne elasticky deformovateľných háčikovitých prvkov. Jednotlivé háčikovité prvky spojky sú pritom tvorené vertikálne umiestnenými rebrami, ktoré sú vybavené elasticky deformovateľnými manžetami, ktoré obojstranne vyčnievajú z rebier na vytvorenie zúženia medzi manžetami dvoch za sebou nasledujúcich rebier s rozmerom menším ako rozpätie manžiet rebra. Pritom sú obidve spojky vytvorené v jednom kuse a spojenie jednotlivých spojok nastáva elastickou deformáciou elastických manžiet vyčnievajúcich nad rebrá.

Z US-4,070,515 je známy prvok v podobe pásu, ktorý pozostáva z hornej vrstvy a spodnej vrstvy, pričom horná vrstva je vytvorená z jednotlivých segmentov, ktoré sú umiestnené a držané v stanovenej vzdialenosti pomocou jednotlivých častí rebra. Horná vrstva pritom pozostáva z viacerých častí stojky v podobe pásikov, s pravouhlým prierezom, ktoré sú umiestnené navzájom rovnobežne na častiach rebier a ležia svojimi plochými stranami v spoločnej rovine. Stojky sú umiestnené s rovnakým rozostupom priečne na pozdĺžnu os alebo častí rebier.

Ďalej sú z DD-A-235 048 známe prvky v podobe pásu, napríklad na ľahké jadrá lyží, pri ktorých sa používa štruktúra typu vlnitej lepenky, u ktorých sú teda vrchná a spodná vrstva spojené vlnitou medzivrstvou a obidve vrstvy sú navzájom umiestnené v stanovenej stavebnej výške pozdĺžnymi rebrami vlnitej lepenky. Podobné panely z vlnitej lepenky sú tiež zrejmé v DE-A 28 36 617.

Podstata vynálezu

Úlohou vynálezu je vytvoriť prvky v podobe pásu, ktoré sa môžu medzi sebou jednoducho rozoberateľné spájať. Ďalej je rovnako úlohou vynálezu vytvoriť na takéto prvky v podobe pásu spojovací systém, ktorý umožňuje rýchle zostavenie a uvoľnenie bez poškodenia.

Táto úloha sa podľa vynálezu vyrieši znakmi uvedenými vo význakovej časti patentového nároku 1. Prekvapujúca výhoda tohto vynálezu spočíva v tom, že je vytvorený jednoduchý a cenovo dostupný, plošne súdržný prvok v podobe pásu, ktorý sa môže vyrobiť z rôznych cenovo priaznivých materiálov, ako sú napríklad vlnitá lepenka, plastická hmota, elastické penové materiály alebo podobné látky, aje vytvorený tak, že sa môže zakaždým v ľubovoľnej polohe spojiť s inými prvkami v podobe pásu, napríklad s plošne súdržnými alebo priestorovými dielmi ako poťahovými tabuľami pri použití v oblasti reklamy, napríklad vo výkladoch, obchodných priestoroch, výstavných stánkoch, ako reklamné displeje alebo ako podobné konštrukčné diely. Okrem toho je tiež výhodne možné vytvoriť pomocou prvkov v podobe pásu podľa vynálezu rýchlo a jednoducho bez prídavných opatrení uzatvárateľnú prepravku. Prekvapujúci účinok tohto riešenia spočíva v tom, že sa spojenie takýchto dielov, prípadne telies súdržných v ploche, ako sú prepravky, môže vykonať mechanicky, to znamená bez chemických spojív a rozoberateľné. Vyhotovením podľa vynálezu je teraz prekvapujúco možné dosiahnuť nielen rýchle spojenie rôznych prvkov v podobe pásu, ale tiež mnohonásobné oddelenie bez poškodenia a opätovné spojenie. Tým je tiež možné viacnásobné použitie prvkov v podobe pásu, prípadne rozmerovo presné nastavenie po ich spojení. Okrem toho ale tiež dovoľuje tento typ spojovacej technológie prvkov vzájomné posunutie týchto prvkov v polohe zasunutia na seba, takže vyhotovenie prvku v podobe pásu podľa vynálezu umožňuje prestavenie na uzavretie, otvorenie alebo podobne. Tým sa môžu použiť ako východiskový produkt prvkov v podobe pásu tiež štandardne vyrábané prvky v podobe pásu, napríklad kartón z vlnitej lepenky.

Vyhotovením podľa patentového nároku 2 je možné dosiahnuť značné stuženie, takže sa môžu vytvoriť veľkoplošné samonosné diely.

Výhodné ďalšie vytvorenie vyplýva z patentového nároku 3.

Výhodné je ale aj ďalšie vyhotovenie podľa patentového nároku 4, pretože sa ním môže napríklad ušetriť odpadový materiál, pretože pásy potrebné na spojenie sa môžu nanášať vo vopred zhotovenej podobe priamo na pozdĺžne rebrá.

Taktiež je možný aj variant vyhotovenia podľa patentového nároku 5, ktorý môže byť spojením a fixáciou vo zvislých polohách pomocou stojky pri použití prírezov z jedného kusa týchto prvkov v podobe pásu a ich zahnutím vytvorená uzatvorená nádoba.

Ďalšie výhody vyplývajú z patentových nárokov 6 až

21.

Spojenie podľa vynálezu sa vyznačuje znakmi podľa patentového nároku 22. Jednoduchými opatreniami, pretože stojka vhodne vyčnieva, sa môže príchytná alebo nosná sila týchto spojení prekvapujúco jednoducho za rôznych podmienok prispôsobiť rozmeru presahu nad pozdĺžnymi rebrami a voľbe zodpovedajúcej tuhosti a pevnosti kartónu, prípadne papiera alebo fólie, z ktorých sú stojky vyrobené.

Ďalším vyhotovením podľa nároku 23 je jednoducho umožnené spojenie plošne na sebe ležiacich prvkov bez vzájomných presahov.

Elastickou deformovateľnosťou podľa patentového nároku 24 je umožnené časté spájanie a rozpájanie spojovacích zariadení bez ich poškodenia.

Spojenie prvkov z rôznych materiálov možno dosiahnuť znakmi podľa patentového nároku 25 a/alebo 26.

Vyhotovením stojky, prípadne časti stojky podľa patentového nároku 27 sa môže ďalej zvýšiť prichytávacia, prípadne zaisťovacia sila medzi prvkami v podobe pásu.

Spôsob výroby prvku v podobe pásu je charakterizovaný opatreniami uvedenými v patentovom nároku 28. Na tomto riešení je výhodné, že sa zodpovedajúcou stojkou, ktorá je nutná na spojenie dielov, musí opatriť len oblasť pri vrstve vlnitého kartónu. Tým sa môže na zvyšných plochách zachovať uzatvorený povrch prvku.

Opis obrázkov na výkresoch

Vynález je ďalej bližšie objasnený na príkladoch jeho uskutočnenia pomocou výkresov, na ktorých znázorňuje: obr. 1 spojenie podľa vynálezu medzi dvoma prvkami v zjednodušenom perspektívnom zobrazení, obr. 2 obidva prvky podľa obr. 1 so spojením podľa vynálezu v čelnom pohľade v navzájom oddelenej polohe,

SK 280645 Β6 obr. 3 obidva prvky so spojením podľa vynálezu v čelnom pohľade v zloženej polohe a zväčšenej mierke, obr. 4 schematicky zobrazené zariadenie na výrobu spojenia podľa vynálezu na prvku v perspektívnom zjednodušenom zobrazení, obr. 5 ďalšiu podobu vyhotovenia spojenia podľa vynálezu medzi dielmi rôzneho typu v čelnom pohľade, obr. 6 ďalšie vytvorenie dielu spojenia v perspektívnom, schematicky zjednodušenom zobrazení, obr. 7 spojenie podľa obr. 6 v pôdoryse s navzájom spojenými prvkami, obr. 8 spojenie podľa obr. 6 a 7 v pôdoryse s navzájom spojenými prvkami usporiadanými v pravom uhle, obr. 9 ďalšia možnosť spojenia prvkov podľa vynálezu podľa obr. 6 až 8 v pôdoryse, obr. 10 ďalšia podoba vyhotovenia spojenia medzi rôznymi dielmi v čelnom pohľade, obr. 11 časť spojenia so schematicky zobrazeným ohýbacím nástrojom v čelnom pohľade, obr. 12 ďalšie vytvorenie spojenia podľa vynálezu v čelnom pohľade a mnohonásobnom spojení, obr. 13 ďalšie vyhotovenie spojenia s klinovito vyhotovenými stojkami v pôdoryse a v zjednodušenom schematickom znázornení, obr. 14 časť spojenia na prvku s doplnkovo na stojkách umiestnenými ozubmi v perspektívnom zjednodušenom zobrazení, obr. 15 časť oblasti spojenia s ďalším vytvorením ozubov na stojkách v pôdoryse a oddelenej polohe prvkov, obr. 16 ďalšie vytvorenie spojenia pri viacvrstvovom diele v čelnom pohľade, obr. 17 možnosť použitia spojenia podľa obr. 16 v čelnom pohľade a v schematicky zjednodušenom zobrazení, obr. 18 ďalšia podoba vyhotovenia prvku v podobe pásu s navzájom sa krížiacimi spojeniami na viacvrstvovom diele v zjednodušenom perspektívnom zobrazení, obr. 19 príklad použitia spojenia podľa vynálezu v zjednodušenom perspektívnom zobrazení, obr. 20 ďalšia podoba vyhotovenia spojenia pri prvku vo viacvrstvovom vyhotovení s rôznymi konštrukčnými rozmermi na vytvorenie valcového segmentu v čelnom pohľade, obr. 21 príklad použitia spojenia podľa obr. 20 v perspektívnom zjednodušenom vyhotovení, obr. 22 ďalšia možnosť použitia spojenia v reze podľa čiary XXII - XXII na obr. 23, obr. 23 spojenie v čelnom pohľade podľa šípky XXIII na obr. 22, obr. 24 schematicky a zjednodušene zobrazené výrobné zariadenie na výrobu spojenia podľa vynálezu na prvku v podobe pásu v zjednodušenom perspektívnom zobrazení, obr. 25 schematicky a zjednodušene zobrazené zariadenie na výrobu spojenia podľa vynálezu v čelnom pohľade, obr. 26 rezný nástroj na zariadenie na výrobu spojenia podľa obr. 25 v bočnom pohľade a zväčšenom zobrazení, obr. 27 ďalšie vytvorenie časti spojenia v perspektívnom zjednodušenom zobrazení, obr. 28 ďalšia možnosť podoby vyhotovenia spojenia podľa vynálezu v perspektívnom, zjednodušenom zobrazení.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 až 3 je znázornené spojenie 1 medzi v ploche súdržnými prvkami 2, 3 v podobe pásu, ako je napríklad vlnitá lepenka 4.

Prvý prvok 2 v podobe pásu v predloženom príklade vyhotovenia pozostáva z homej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu a spodnej vrstvy 6 prvého prvku 2 v podobe pásu a druhý prvok 3 v podobe pásu pozostáva z homej vrstvy 7 druhého prvku 3 v podobe pásu a spodnej vrstvy 8 druhého prvku 3 v podobe pásu, pričom horné vrstvy 5 a 7 obidvoch prvkov 2, 3 v podobe pásu sú navzájom privrátené. Medzi hornými vrstvami 5, 7 a spodnými vrstvami 6, 8 obidvoch prvkov 2, 3 v podobe pásu je vytvorené jadro, ktoré je v tomto príklade vyhotovenia vytvorené z jednotlivých šikmých pozdĺžnych rebier 9, ktoré sú vzájomne spojené kruhovými segmentmi a sú navzájom umiestnené šikmo, to znamená nastavené pod stanoveným uhlom k horným vrstvám 5, 7 a tvoria vlnitú vrstvu 10. Vlnitá vrstva 10 je spojená s homou vrstvou 5 a 7 a spodnou vrstvou 6 a 8 prvku 2, 3, v podobe pásu pomocou vrstvy lepidla. Vyvýšeniny 11 alebo prehĺbeniny 12 vlnitej vrstvy 10 sú pripojené v schematicky zobrazených spojovacích oblastiach 13, ktoré sú umiestnené v pozdĺžnom smere vlnitej vrstvy 10. Jednotlivé vrstvy 5 až 8 môžu byť vytvorené z jednej alebo viacerých čiastkových vrstiev a pozostávajú prednostne z vrstiev lepenky a/alebo papiera a/alebo plastickej hmoty z primárnych alebo sekundárnych materiálov. Samozrejme, môžu byť jednotlivé vrstvy 5 až 8 tiež vytvorené ďalšími rovinnými doskami, hlavne odolnými pri vzpere, alebo tuhými z ľubovoľných materiálov, ako sú drevo, tvrdý vláknitý materiál, plech, sendvičové panely alebo podobne.

Vlnitá vrstva 10 má priečne na svoj pozdĺžny smer medzi prehĺbeninami 12, prípadne vyvýšeninami 11 rozostúp 14, ktorý je rovnaký po celej šírke prvkov 2, 3 a ktorá stanoví výšku 15 prvkov 2, 3. Voľbou rozostupu 14, prípadne výšky 15 je jednoducho možné ovplyvniť pevnosť a tuhosť prvkov 2,3. V predloženom príklade vyhotovenia sú rozteč 14, prípadne výška 15 volené pri jednotlivých prvkoch 2, 3 zhodne. Je ale tiež samozrejme možný rozdielny rozostúp 14 alebo výška 15, čím sa dosiahne účinok, ktorý’ bude detailnejšie opísaný na nasledujúcich obrázkoch. Rovnaké platí tiež pri výrobe spojenia 1 podľa vynálezu.

Navzájom privrátené horné vrstvy 5, 7 prvkov 2, 3 sú v smere spojovacej oblasti 13 medzi vyvýšeninami 11 priechodné, čím sú vytvorené stojky 16, 17, 18 a 19 na prvom prvku 2 v podobe pásu a stojky 20, 21, 22, 23 a 24 na druhom prvku 3 v podobe pásu a tvoria spojovacie diely, ktoré majú šírku 25 stojky, ktorá je v predloženom príklade vyhotovenia menšia ako rozostúp 14. Pritom stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu zaberajú za stojky 20 až 24 druhého prvku 3 v podobe pásu a naopak, na strane privrátenej k spodnej vrstve 8, 6. Tieto stojky 16 až 24 sú vytvorené v podobe pások s pravouhlým prierezom, ktoré sú umiestnené svojou pozdĺžnou osou sústredne k spojovacej oblasti 13 s pozdĺžnym rebrom, vyčnievajú priečne na svoj pozdĺžny smer, pričom stojky 16 až 19, prípadne stojky 20 až 24 ležia v spoločnej rovine. Výhodné, ale nie nevyhnutné je, keď jednotlivé stojky 16 až 19, prípadne 20 až 24 sú navzájom umiestnené vo vzdialenosti 26, ktorá zodpovedá rozostupu 14 zmenšenému o šírku 25 stojky. Ďalej môžu byť prednostne navzájom privrátené koncové oblasti stojky 16 až 19, prípadne 20 až 24 deformované v smere prehĺbeniny, takže majú konvexný tvar.

Ako je lepšie vidno na obr. 2, sú obidva prvky 2, 3 pred ich spojením znázornené vo svojej o polovicu rozostupu 14 posunutej polohe. Pritom je zreteľne jasné, že šírka 25 stojky 16 až 19, prípadne 20 až 24 je väčšia ako vzdialenosť 26 medzi pozdĺžnymi bočnými hranami jednotlivých stojok 16 až 19, prípadne 20 až 24. Spojenie 1 podľa vynálezu sa vytvorí pomocou prvkov 2, 3 medzi jednotlivými stojkami 16 až 19, prípadne 20 až 24, ako je to najlepšie zjavné na obr. 3. Podstatné pritom je, že v tomto príklade vyhotovenia majú prvky 2, 3 obidve svoje privrátené vrstvy 5, 7 rovnakého typu, to znamená, sú vytvorené s rovnakým rozostupom 14 a na každom prvku 2, 3 je umiestnený jeden diel spojenia 1. Pritom je samozrejme možné vytvoriť každú vrstvu 5, 7 s navzájom odlišnou šírkou 25 stojky.

Vzájomne konvexným vytvorením stojky 16 až 19, prípadne 20 až 24 sa dosiahne spojenie 1 vytvorené v podobe hriadeľa, ktoré sa vytvorí tým, že sa navzájom privrátené horné vrstvy 5, 7 a takto vytvorené stojky 16 až 24 navzájom na seba v ich pozdĺžnom smere nasunú, čím vznikne plošné spojenie 1 medzi jednotlivými prvkami 2, 3. Toto vzájomné spojenie môže, ako je schematicky naznačené šípkou na obr. 3, nastať jednak stlačením prvkov 2, 3 v smere horných vrstiev 5, 7, a jednak tiež vzájomným nasunutím stojok 16 až 19, prípadne 20 až 24 v pozdĺžnom smere vlnitej vrstvy. Tým sa dosiahne zapadajúce a v pozdĺžnom smere posuvné zaistenie spojenia 1, ktoré je ďalej charakteristické tým, že sa môže jednoducho a bez poškodenia mnohokrát oddeliť a opäť znova spojiť, pretože je spojenie založené na čisto mechanickej báze a môže sa úplne zriecť použitia chemických spojovacích prostriedkov.

Pevnosť, prípadne tuhosť spojenia 1 sa rovnako jednoducho mení voľbou materiálovej skladby, obsahu spojiva a podobne pri vrstvách 5, 7, ako tiež hodnotou šírky 25 stojky v závislosti od vzdialenosti 26 medzi jednotlivými stojkami 16 až 19, prípadne 20 až 24.

Ako materiál na jednotlivé prvky 2, 3 sa môžu použiť rôzne látky, ako napríklad papier, lepenka, kartón, plastické hmoty a recyklované hmoty, s rôznou hrúbkou a rôznym zložením. Je samozrejmé tiež možné tieto rôzne látky a materiály ľubovoľne medzi sebou kombinovať. Na výrobu prvkov 2, 3, prípadne vlnitej lepenky 4 sa preto môžu použiť všetky postupy a zariadenia známe zo stavu techniky.

Tak je napríklad možné jednu z vrstiev 5 až 8 vytvoriť z fólie z plastickej hmoty s vlnitou vrstvou 10 z lepenky alebo kartónu, prípadne obrátene.

Na obr. 4 sú schematicky znázornené výrobné nástroje 27 pozostávajúce z deliaceho zariadenia 28, ktoré je v predloženom príklade vyhotovenia vytvorené ako rezacie zariadenie 29 so schematicky znázornenými nožmi 30 a ohýbacieho nástroja 31. Namiesto nožov 30 je samozrejme tiež možné vytvoriť deliace zariadenie 28 s čepeľou, rotujúcimi kotúčmi, laserom a podobne. Pritom buď môže byť polotovar v pokoji a pohybujú sa výrobné nástroje 27 alebo sú v pokoji výrobné nástroje 27 a pohybuje sa a spracováva na polotovar.

Pri výrobnej časti spojenia 1 na prvom prvku 2 v podobe pásu je výhodne deliacim zariadením 28 vhodné oddeliť hornú vrstvu 5 prvého prvku 2 v podobe pásu medzi vyvýšeninami 11 vlnitej vrstvy 10, čím sa z hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu oddelia pásky 32, ktoré majú prv opísanú vzdialenosť 26. Rovnaké samozrejme tiež platí pre hornú vrstvu 7 druhého prvku 3 v podobe pásu.

Pri oddeľovaní hornej vrstvy 5, 7 je nutné dbať na to, že vyrovnanie deliacich čiar 33, 34 exaktne prebieha v pozdĺžnom smere vlnitej vrstvy 10 a rovnobežne so spojovacou oblasťou 13, pretože inak nie je s istotou možné vzájomné nasunutie, resp. spojenie prvkov 2, 3 v podobe pásu. Pri oddeľovaní sa stanú jednotlivé vlnité vrstvy 10, hlavne vyvýšeniny 11, priechodné, čím je umožnené vytvorenie jednotlivých stojok 16 až 24.

Prednostne môže na deliace zariadenie 28 v nadväznosti na pravouhlý prierez jednotlivých stojok 16 až 19 nadväzovať konvexné tvarovanie stojok 16 až 19 pomocou ohýbacieho nástroja 31, ktorý je vytvorený v podobe konkávne vyhotovených prítlačných valcov 35, a tým vznikajú prírezy v podobe kruhového prstenca. Ohýbacím nástrojom 31 sa deformujú navzájom privrátené okrajové oblasti stojok 16 až 19 a 20 až 24 v smere prehĺbeniny 12. Tým sa vyrobí časť spojenia 1 na prvku 2,3. Táto deformácia sa môže ako trvalá vykonať pôsobením teploty a/alebo tlaku, a/alebo vlhkosti.

Na obr. 5 je znázornená ďalšia podoba vyhotovenia spojenia medzi prvkami 2, 3, pričom pri rovnakých dieloch boli v opise použité rovnaké vzťahové značky.

Druhý prvok 3 v podobe pásu pozostáva, ak bolo opísané, z hornej a spodnej vrstvy 7, 8 druhého prvku 3 v podobe pásu a rovnako medzi nimi z jadra, tvoreného vlnitou vrstvou 10. V ľavej časti tohto znázornenia je medzi piatou stojkou 24 druhého prvku 3 v podobe pásu a ďalšou stojkou 36 znázornené, že oddelenie hornej vrstvy 7 druhého prvku 3 v podobe pásu nastáva iba pozdĺž priamky, ktorá je rovnobežná so spojovacou oblasťou 13. Tým sú navzájom privrátené okrajové oblasti jednotlivých stojok 20 až 24, 36 navzájom umiestnené vo vzdialenosti 26 podmienenej iba ich konvexnou deformáciou, ktorá stačí na uloženie pozdĺžnych rebier 37, ktoré tvoria jadro prvého prvku 2 v podobe pásu a sú spojené so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, medzi stojky 20 až 24, 36. Pozdĺžne rebrá 35 majú kolmo na ich pozdĺžny smer hrúbku 38, takže je potrebné iba oddelenie hornej vrstvy 7 druhého prvku 3 v podobe pásu, a tým je zaistená vysoká pevnosť spojenia 1.

Je ale samozrejmé tiež možné vyhotoviť vzdialenosť 26 privrátených oblastí jednotlivých stojok 20 až 24, 36 väčšiu, takže je jednoducho možné prispôsobiť pevnosť spojenia 1 očakávaným podmienkam použitia.

Pri tomto príklade vyhotovenia je ďalej znázornená možná kombinácia rôznych prvkov 2, 3 v podobe pásu, pričom druhý prvok 3 v podobe pásu je vytvorený z vrstvy kartónu, napríklad z jednovrstvovej vlnitej lepenky 4, a prvý prvok 2 v podobe pásu je vytvorený z pásu z plastickej hmoty, ktorá bola napríklad vyrobená extrudáciou. Je nutné iba dbať na to, že na každom jednotlivom prvku 2, 3 v podobe pásu je zodpovedajúca časť spojenia 1, ktoré sú navzájom usporiadané so zreteľom na rozostúp 14.

Na obr. 6 až 9 sú znázornené ďalšie možnosti spojenia 1, pričom sú opäť na rovnaké diely použité rovnaké vzťahové značky.

Prvý prvok 2 v podobe pásu pozostáva v predloženom príklade vyhotovenia z jednovrstvovej vlnitej lepenky 4, ktoré je tvorená hornou, resp. spodnou vrstvou 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu a medzi nimi umiestneným jadrom. Horná vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu je opäť rozdelená na stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, ktoré sú spojené pozdĺž schematicky uvedených spojovacích oblastí 13 na jednotlivých vyvýšeninách 11 s vlnitou vrstvou 10 jadra.

Ďalej je v prednej oblasti prvého prvku 2 v podobe pásu znázornené, že jednotlivé stojky 16 až 19 sú vyhotovené prerušené v priečnom smere na ich pozdĺžnu os a tiež vlnitá vrstva 10 je oddelená až k spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, čím sa vytvárajú priečne kanály. Tým sa z jednotlivých stojok 16 až 19 vytvárajú jednotlivé časti 39 až 42 stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, ktoré sú navzájom umiestnené v smere pozdĺžnej osi stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu v odstupe 43 a majú dĺžku 44 časti stojok prvého prvku 2 v podobe pásu. Dĺžkou 44 a šírkou 25 stojky jednotlivých časti 39 až 42 stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu a vzdialenosti 26, prípadne odstupom 43 je opäť jednoducho ovplyvnená pevnosť spojenia 1.

Tým ďalej vzniká možnosť, ako je schematicky znázornené na obr. 7 a 8, druhý prvok 3 v podobe pásu spojiť priechodnými stojkami 20 až 22 druhého prvku 3 v podobe pásu s prvým prvkom 2 v podobe pásu tak v pozdĺžnom smere prvého prvku 2 v podobe pásu, ako i v smere o 90° otočenom, teda vzhľadom na jeho pozdĺžnu os v priečnom smere. Pritom je potrebné mať na zreteli vhodné vytvorenie šírky 25 stojky, dĺžky 44 časti stojok prvého prvku 2 v podobe pásu a odstupu 43 časti 39 až 42 stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu v závislosti od šírky 25 stojky 20 až 22 druhého prvku 3 v podobe pásu.

Je ale tiež rovnako možné nahradiť časti 39 až 42 stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu a pod nimi zostávajúcu vlnitú vrstvu 10 výstupkom v podobe hrčky, ktorý zodpovedá svojim prierezom a pripojiť ho k pod ním ležiacej spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, prípadne ho s touto spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu vytvoriť v jednom kuse. Ako materiál sa môžu použiť rôzne plastické hmoty, lisované papierové výrobky, drevo a podobne.

Ďalšie vyhotovenie je znázornené na obr. 9, z ktorého je zrejmé, že ak je spojenie 1 vhodne vytvorené na prvkoch 2, 3 v podobe pásu, existuje možnosť prvky 2, 3 v podobe pásu navzájom umiestniť pod uhlom 45, ktorý v predloženom príklade je 45°, pričom sú opäť v zábere časti 39 až 42 stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu s časťami 46 až 48 stojky druhého prvku 3 v podobe pásu. Na zaistenie záberu jednotlivých častí 39 až 42 a 46 až 48 je nutné umiestniť jednotlivé časti 46 až 48 stojky druhého prvku 3 v podobe pásu navzájom posunuto.

Na obr. 10 je znázornená ďalšia podoba vyhotovenia spojenia 1 medzi prvým prvkom 2 v podobe pásu, ktorý je vytvorený z jednovrstvovej vlnitej lepenky 4, a druhým prvkom 3 v podobe pásu. Pritom je druhý prvok 3 v podobe pásu pred spojením spojenia 1 zobrazený vo svojom nedeformovanom stave čiarkované. Druhý prvok 3 v podobe pásu pozostáva z elastického materiálu, ako sú napríklad plastická hmota, penová hmota alebo styropor, v ktorom sú na strane susediacej s hornou vrstvou 5 prvého prvku 2 v podobe pásu vytvorené v zodpovedajúcom rozostupe 14 k prvému prvku 2 v podobe pásu v pozdĺžnom smere vybrania 49, ktoré majú šírku 50 vybrania 49, ktorá je rovnaká alebo menšia ako šírka 25 stojky 16 až 19 prvého prvku 2. Tým je zaistené, ako je to zjavné v zostavenej polohe spojenia 1, že jednotlivé stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu elasticky deformujú materiál druhého prvku 3 v podobe pásu. Pevnosť spojenia 1 je možné jednoducho riadiť voľbou šírky 25 stojky v závislosti od šírky 50 vybrania 49 a tiež voľbou elastického materiálu. Je ale tiež možné vytvoriť druhý prvok 3 v podobe pásu z málo elastického materiálu, napríklad dreva, trieskových dosiek, papiera alebo podobne, a na vytvorenie prídržnej sily spojenia 1 využiť elastické deformácie jednotlivých stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Na obr. 11 je schematicky znázornená ďalšia možná podoba vyhotovenia dielu spojenia 1 na prvom prvku 2 v podobe pásu.

Pritom je homá vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu oddelená pozdĺž deliacej čiary, ktorá je rovnobežná s vyvýšeninami 11 vlnitej vrstvy 10, a tým vznikajúce jednotlivé stojky 16 až 19 sa deformujú na svojich koncových oblastiach v smere vlnitej vrstvy 10 dovnútra pomocou schematicky znázorneného ohýbacieho prípravku 51. Tým sa v okrajových oblastiach dosiahne zaoblený priechod, ktorý jednoducho umožňuje spojenie a neskoršie rozopnutie spojenia 1, resp. bráni vniknutiu stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu do materiálu protikusu.

Na obr. 12 je znázornený ďalší variant vyhotovenia spojenia 1 medzi prvkami 2, 3 v podobe pásu, pričom opäť na rovnaké diely boli použité rovnaké vzťahové značky.

Pri tomto vyhotovení spojenia 1 medzi prvkami 2, 3 v podobe pásu sú horné vrstvy 5, 7, ako tiež spodné vrstvy 6, 8 vhodne rozdelené, prípadne sú z nich oddelené pásky 32, čím sa vytvorí diel spojenia 1 na obidvoch stranách jednovrstvovej vlnitej lepenky 4. Tým je možné súčasne spojiť viacero prvkov 2, 3 v podobe pásu, čím sa môže vytvoriť viacvrstvové teleso 52. To nastane napríklad tým, že sa druhý prvok 3 v podobe pásu posunie svojou dĺžkovou rozťažnosťou priečnou na vlnitú vrstvu 10 k sebe a prvý prvok 2 v podobe pásu sa vhodne vo svojej dĺžkovej rozťažnosti roztiahne, čim je možné vzájomné spojenie. Je ale tiež možné, že sa pri prvku 2, 3 v podobe pásu celkom oddelí vrchná vrstva 5, 8, a tým sa na oboch vonkajších stranách vytvorí zvlnený povrch.

Po ďalšie je ale tiež možné týmto vyhotovením, v ktorom sú homá a spodná vrstva 7, 6 dvoch prvkov 2, 3 v podobe pásu spojené stojkami, vytvoriť viacvrstvový spojový diel, takže sa môžu jednoducho vytvoriť prvky 2, 3 v podobe pásu, ktoré môžu prenášať rôzne zaťaženia.

To môže byť výhodné na baliace účely, pretože isté miesto môže byť vybavené zodpovedajúcim zosilnením baliacej vrstvy, ktoré je pevne spojené s prvkami 2, 3 v podobe pásu. Je ale tiež za istých okolností možné na dosiahnutie rozdielnej pevnosti v rôznych oblastiach miestne upraviť rozostupu 14.

Spojením viacerých prvkov 2, 3 v podobe pásu, v ktorých sú šikmé pozdĺžne rebrá 9 navzájom usporiadané s rôznym rozostupom 14, je možné vytvoriť v závislosti od pomeru medzi rozostupmi 14 viacvrstvový zaoblený pásovitý prvok. Zaoblenie sa môže zmenšiť zväčšením rozdielu medzi rozostupmi 14 šikmých pozdĺžnych rebier 9 spojovacích prvkov 2, 3 v podobe pásu. To znamená, že pri väčšom rozdiele medzi rozostupmi 14 šikmých pozdĺžnych rebier 9 v obidvoch prvkoch 2, 3 v podobe pásu je možné väčšie zaoblenie takto vytvoreného spojovacieho dielu.

Na obr. 13 je schematicky znázornené kónický šípkovité vyhotovenie jednotlivých stojok 16 až 19 hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu a stojok 20 až 24 hornej vrstvy 7 druhého prvku 3 v podobe pásu. Pritom šírka 25 stojky v koncovej oblasti 53 klesá na šírku 55 stojky v dĺžke 54, čím sa zväčšuje vzdialenosť 26 medzi jednotlivými stojkami 16 až 19 na vzdialenosť 56 v dĺžke 54. Časť spojenia 1 je na druhom prvku 3 v podobe pásu vytvorená v zodpovedajúcom protiľahlom tvare, čím sa pri vzájomnom spojení obidvoch prvkov 2, 3 v podobe pásov podľa šípok 57, 58 navzájom stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu zakliňujú so stojkami 20 až 24 druhého prvku 3 v podobe pásu.

Voľbou šírky 25, 55 stojky a z toho vyplývajúcej vzdialenosti 26, 56 medzi jednotlivými stojkami možno uhol 59 stojky jednoducho podriadiť zodpovedajúcej oddeľovacej sile medzi jednotlivými prvkami 2, 3 v podobe pásu. Čím viac sa volí uhol 59 stojky plochý, tým ďalej možno obidva prvky 2, 3 v podobe pásu navzájom zasunúť a súčasne dochádza k samosvomosti.

Na obr. 14 je zobrazené ďalšie vyhotovenie okrajovej oblasti jednotlivých stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, ktoré sú vytvorené rovinné, teda celkom rovnobežne so spodnou vrstvou 8 prvého prvku 2 v podobe pásu. Vyhotovenie spojenia 1 zodpovedá v podstate obr. 1 až 4, pričom opäť boli použité na rovnaké diely rovnaké vzťahové značky. Vrcholový uhol 60 ozubu 61, ktoré sú umiestnené v pozdĺžnom smere po obidvoch stranách stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, je umiestnený symet rieky k normále 62 spojovacej oblasti 13. Os 63 súmernosti vrcholového uhla 60 sa kryje v predloženom príklade vyhotovenia s normálou 62. Tým sa pri spojení jednotlivých prvkov 2, 3 v podobe pásu dosiahne v pozdĺžnom smere rovnaký odpor vo vzťahu k spojeniu a rozpojeniu spojenia

1.

Na obr. 15 je oproti tomu zrejmé, že os 63 súmernosti vrcholového uhla 60 ozubu 61 zviera s normálou 62 spojovacej oblasti 13 uhol 64 osi 63 súmernosti. Tým, že stojky 16, 17, 20 až 22 prvkov 2, 3 v podobe pásu zobrazené na obr. 15 sú rovnakého typu, sa dosiahne pri vhodnom spojení spojenia 1 ten efekt, že možno prvky 2, 3 v podobe pásu do seba zasunúť len v jednom smere a s ohľadom na vytvorenie jednotlivých ozubov 61 navzájom samočinne zaistiť pred roztiahnutím. Tým je vytvorené spojenie 1, ktoré možno v jednom smere jednoducho spojiť a v protismere samočinne zaistiť, čím je možné plynulé pevné utiahnutie prvkov 2, 3 v podobe pásu.

Na obr. 16 je znázornené ďalšie vyhotovenie spojenia 1 pre prvý prvok 2 v podobe pásu, ktorý je v znázornenom príklade vyhotovenia vytvorený z viacerých vrstiev vlnitej lepenky 4.

Po obidvoch stranách medzivrstvy 65 prvého prvku 2 v podobe pásu je na úložných plochách opäť umiestnené jadro, ktoré pozostáva z vlnitej vrstvy 10 a je ohraničené hornou a spodnou vrstvou 5, 6, pričom vyvýšeniny 11, prípadne prehĺbeniny 12, vlnitej vrstvy 10 sú navzájom presadené o polovicu rozostupu 14. Je však tiež možné vytvoriť pri jednotlivých vlnitých vrstvách 10 rôzny rozostúp 14. Obidve vrstvy 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu sú, ako bolo opísané, vhodne rozdelené, čím vytvárajú na spodnej strane 70 ďalšie stojky 66, 67, 68 a 69 prvého prvku 2 v podobe pásu a na hornej strane 71 stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu. Tým je na hornej spodnej strane 70 a hornej strane 71 prvého prvku 2 v podobe pásu vytvorená časť spojenia 1, čím je jednoducho možné po oboch stranách prvého prvku 2 v podobe pásu pripojiť pomocou spojenia 1 druhý prvok 3 v podobe pásu.

Príklad vyhotovenia s obojstranným usporiadaním spojenia 1 na prvom prvku 2 v podobe pásu je schematicky znázornený na obr. 17. Pritom je súčasť 72, ktorá sa musí z dopravných dôvodov vhodne zabaliť a chrániť, obalená prvým prvkom 2 v podobe pásu znázorneným na obr. 16 v oblasti 73 spojenia sa prekrývajúcim, takže je jednoducho možné obidva konce prvého prvku 2 navzájom spojiť pomocou obojstranne vytvoreného spojenia 1. Tým je možné zriecť sa doplnkových spojovacích prostriedkov, takže je jednak možné rýchle zabalenie, a jednak sa ušetria prídavné diely, čo vedie k zjednodušeniu balenia, a tým k redukcii nákladov.

Na obr. 18 je znázornená časť viacvrstvového prvého prvku 2 v podobe pásu, pričom opäť na obidvoch stranách tohto prvého prvku 2 v podobe pasuje umiestnené spojenie 1. Prvý prvok 2 v podobe pásu pozostáva opäť z medzivrstvy 65 a obojstranne okolo nej umiestneného jadra s vlnitou vrstvou 10. V protiklade k vyhotoveniu na obr. 16 je umiestnenie jednotlivých vlnitých vrstiev 10 s na nich umiestnenými stojkami 16 až 19 a 66 až 69 prvého prvku 2 v podobe pásu navzájom priečne, je teda vyhotovené pod uhlom 90°. To umožňuje univerzálne použitie prvého prvku 2 v podobe pásu, pričom spojenie s ďalšími prvkami 2, 3 môže nastať podľa požadovaného nasmerovania spojenia 1.

Na obr. 19 je znázornený príklad použitia spojenia 1, podľa ktorého je vytvorené zo vzpriamených a skladacích bočných dielov 75 a stredných dielov 76 spájajúcich bočné diely 75 teleso 74 na dopravné a baliace účely.

Spojením 1, umiestneným na vnútornej strane bočných dielov 75 a na vonkajšej strane stredných dielov 76, je jednoducho možné objem, resp. kapacitu telesa 74 vhodne prispôsobiť podmienkam použitia, pričom je možné kedykoľvek prestaviť bočné diely 75 v smere zdvojenej šípky 77. Spojenie 1, ktoré je umiestnené na strednom diele 76, ako tiež na bočnom diele 75, slúži na spojenie, vedenie a tiež vystuženie telesa 74. Je ale samozrejme tiež možné použiť len bočné diely 75 s vhodne umiestneným spojením 1.

Na obr. 20 sú znázornené prvky 2, 3 v podobe pásu so spojením 1, ktoré je v zábere, pričom opäť na rovnaké diely boli použité rovnaké vzťahové značky.

Prvý prvok 2 v podobe pásu má v predloženom príklade vyhotovenia v protiklade k druhému prvku 3 v podobe pásu rozostúp 14, vzdialenosť 26 a šírku 25 stojky odlišnú proti odlišnému rozostupu 78, odlišnej šírke 79 stojky a odlišné vzdialenosti 80. Vplyvom rozdielnych rozostupov 14 a 78, šírky 25 a 79 stojky a vzdialenosti 25 a 80 je možné vytvoriť diel 81, ktorý vytvára valcový plášť 82 so stanoveným polomerom 83. Tým je tiež možné vopred zhotoviť valcové segmenty s vopred stanoveným polomerom a uhlom, ktoré majú vo svojom pozdĺžnom smere vysokú vlastnú tuhosť, ako tiež hladký kruhový povrch bez záhybov.

Na obr. 21 je znázornený viacvrstvový diel 81 s navzájom na obvode presadenými prvkami 2, 3 v podobe pásu, ktorý vytvára oblasť 73 spojenia a slúži na úplné uzatvorenie valcového plášťa 82. Tým je jednoducho možné obaliť oválne predmety a v oblasti 73 spojenie bez dodatočných spájacích prostriedkov pomocou spojenia 1 uzatvoriť do dielu 81. Dĺžkou oblasti 73 spojenia možno riadiť pevnosť spojenia.

Na obr. 22 a 23 je znázornený ďalší príklad použitia spojenia 1, podľa ktorého je vytvorený napríklad na dopravné a baliace účely z jednovrstvového prvého prvku 2 v podobe pásu vhodne umiestnenými vrubmi 85 ďalší diel 84. Pritom sú vruby 85 vytvorené priečne na pozdĺžnu os jednotlivých stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

V predloženom príklade vyhotovenia prvého prvku 2 v podobe pásu sú horná a spodná vrstva 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu rozdelené, resp. sú oddelené pásky 32, čím sa po oboch stranách jadra vytvorí časť spojenia 1. Tým je možné navzájom spojovacie časti 86, 87 steny prvého prvku 2 v podobe pásu navzájom spojiť pomocou spojenia 1 bez ďalšieho pomocného prostriedku. Umiestnením jednotlivých vrubov 85 na prvom prvku 2 v podobe pásu možno jednoducho dosiahnuť každú ľubovoľnú skladaciu podobu prierezu ďalšieho dielu 84 a zodpovedajúcou voľbou dĺžky oblasti 73 spojenia riadiť pevnosť spojenia.

Tento typ spojenia obidvoch spojovacích častí 86, 87 steny prvého prvku 2 v podobe pásu je umožnený posunutím stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, ktoré sú umiestnené na vonkajšej strane ďalšieho dielu 84, vzhľadom na vnútorné stojky 88 až 90, ktoré sú umiestnené na vnútornej strane ďalšieho dielu 84. Toto spojenie je jednoducho možné vzájomným posunutým usporiadaním jednotlivých stojok 16 až 19, 88 až 90 na vyvýšeninách 11, prípadne prehĺbeninách 12 vlnitej vrstvy 10. Toto spojenie je možné v prípade potreby bez zvláštnych silových požiadaviek rozdeliť a opätovne spojiť, pretože je založené na čisto mechanickej báze.

Na obr. 24 je schematicky znázornené výrobné zariadenie 91, ktoré pozostáva z deliaceho zariadenia 28, napríklad nožov 30, a saní 92.

Na dosiahnutie exaktného vedenia výrobného zariadenia 91 vo vzťahu k pozdĺžnej osi vlnitej vrstvy 10 je deliace zariadenie 28 umiestnené na saniach 92 vytvorených v po dobe strmeňov. Sane 92 majú na strane privrátenej k prvému prvku 2 v podobe pásu vedenie 93, ktoré je tvorené nadstavcami 94. Obidva nadstavce 94 saní 92 vytvárajú na strane privrátenej k spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu vodiace plochy 95, ktoré sa opierajú na prehlbeninách 12 vlnité vrstvy 10. Pritom musí odstup 96 obidvoch vodiacich plôch 95 vedenia 93 zodpovedať niekoľkonásobku rozostupu 14 vlnitej vrstvy 10. Tým je zaistené, že výrobné zariadenie 91 je exaktne vedené pri oddelení hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu v pozdĺžnom smere vlnitej vrstvy 10, čím dochádza pri rozdelení tejto hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu k vytvoreniu jednotlivých stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

K zmene vzdialenosti 26, prípadne šírky pásky 32 medzi jednotlivými stojkami 16 až 19 pozostáva v predloženom príkladovom vyhotovení deliace zariadenie 28 z dvoch navzájom posunutých rezacích zariadení 29, ktoré sú nesené na príchytkách 97, 98. Pritom vzájomná vzdialenosť jednotlivých nožov 30 každého rezacieho zariadenia 29 zodpovedá rozostupu 14.

Ako je ďalej schematicky znázornené, je možné obidve príchytky 97, 98 navzájom posunúť na úložnej ploche 100 saní 92 podľa šípky 99 smeru presadenia priečne na pozdĺžnu os vlnitej vrstvy 10, čím sa môže meniť vzdialenosť 26 medzi jednotlivými stojkami 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Na nastavenie hĺbky rezu deliaceho zariadenia 18 je v predloženom príklade uskutočnenia úložná plocha 100 saní 92 vzhľadom na hornú vrstvu 5 prvého prvku 2 v podobe pásu šikmá a zviera s ňou uhol 101 sklonu, čím sa vytvorí naklonená rovina, na ktorej možno výškovo nastaviť obidva príchyty 97, 98 podľa šípky 102 výškového nastavenia. Prichytenie príchytov 97, 98, resp. nožov 30, je uskutočnené ľubovoľnými opatreniami známymi zo stavu techniky.

Prednostne sa môže vykonávať na deliacom zariadení 28 pomocou ohýbacieho nástroja 31, ktorý je opäť vytvorený v podobe konkávnych prítlačných valcov 35, ktoré sú otočné uložené v zaoblenej časti nadstavca 94, kovexné tvarovanie stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Je ale samozrejmé taktiež namiesto znázornených nožov 30 vybaviť deliace zariadenie 28 rotačnými kotúčmi, laserom a podobne. Je len potrebné dbať na to, že rozdelenie hornej vrstvy 5, 7 sa uskutočňuje na zaistenie bezchybného spojenia 1 podľa vynálezu v pozdĺžnom smere vlnitej vrstvy 10.

Na obr. 25 je znázornené iné zariadenie 103 na výrobu spojenia 1 na prvom prvku 2 v podobe pásu.

Zariadenie 103 na výrobu spojenia pozostáva z opory 104, napríklad hriadeľa 105, ktorý má povrch na vonkajšej strane vytvorený v tvare podľa vlnitej vrstvy 10, a rezacieho zariadenia 106 iného vyhotovenia. Rezacie zariadenie 106 iného vyhotovenia je vytvorené ako rezací hriadeľ, na vonkajšom povrchu ktorého sú umiestnené navzájom izolované rebrá 108. Medzi rebrami 108 sú vytvorené drážky 109, v ktorých sú uložené rezné nástroje 110.

Pri priechode hornej vrstvy 5 s na ňu upevneným jadrom, napríklad vlnitou vrstvou 10, medzi oporou 104 a rezacím zariadením 106 iného vyhotovenia sa opiera vlnitá vrstva 10 na výstupkoch 111 hriadeľa 105, pričom sa protismemým pohybom opory 104 a rezacieho zariadenia 106 iného vyhotovenia podľa šípok 112, 113 otáčania reznými nástrojmi 110 umiestnenými po obvode rezacieho zariadenia 106 iného vyhotovenia rozdelí horná vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu, čím sa opäť na vyvýšeninách 11 vytvoria jednotlivé stojky 16 až 19.

Konkávnym vyhotovením rebier 108 na povrchu privrátenom k opore 104 je možné vytvarovať okrajové ob lasti stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu v smere prehĺbeniny 12 vlnitej vrstvy 10.

V tomto zariadení 103 na výrobu spojenia 1 sa medzi oporou 104 a rezacím zariadením 106 iného vyhotovenia jednak rozdelí homá vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu, a jednak sa súčasne odoberie páska 32 oddelená medzi stojkami 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu a eventuálne sa počas ďalšieho otáčania rezacieho hriadeľa 107 vo zvlášť na to stanovenej polohe odstráni z rezného nástroja 110. Tým je prázdny rezný nástroj 110 opäť pripravený na použitie pri novom vystrihovaní.

Nadväzne na tento vystrihovací, resp. tvarovací postup je možné na vytvorenie prvého prvku 2 v podobe pásu prichytiť na vlnitú vrstvu 10 spodnú vrstvu 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Okrem toho sa vlnitá vrstva 10, ktorá je po výstupe z opory 104, resp. rezacieho zariadenia 106 iného vyhotovenia priečne na jej pozdĺžny smer v mierne premennom stave, upraví polohovacím zariadením 114 na požadovaný rozostúp 14 a v tomto stave sa spojí pomocou pritláčacieho zariadenia 115 so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Tým sa vlnitá vrstva 10 s rozostupom 14 spojí so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, čím sa vytvorí prvý prvok 2 v podobe pásu.

Jednotlivé pohony a riadiace zariadenia uvedených zariadení nie sú znázornené a môžu byť tvorené ľubovoľnými zariadeniami známymi zo stavu techniky.

Bezchybný rezný postup závisí od vzdialenosti 116 ostria 117, 118 rezného nástroja 110, resp. dĺžky jednotlivých ostrí 117, 118. V predloženom príklade vyhotovenia sú znázornené rôzne dlhé ostria 117,118. Je však tiež možné vytvoriť obidve ostria 117,118 rovnako dlhé.

Samozrejme je možné v nadväznosti na polohovacie zariadenie 114 umiestniť ďalšie rezacie zariadenie a rozdelenie spodnej vrstvy 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Je ale tiež možné mnohonásobné umiestnenie, prípadne ľubovoľná vzájomná kombinácia jednotlivých zariadení na umožnenie výroby viacvrstvových prvkov 2, 3 v podobe pásu.

Ako je ďalej lepšie zrejmé z obr. 26, má rezný nástroj 110 so zdvojeným ostrím 117,118, tak na prvom ostrí 117, ako aj na druhom ostrí 118 vrúbkovanie, ktoré je vytvorené v pozdĺžnom smere rezacieho zariadenia 106 iného vyhotovenia. Vhodnou voľbou vzdialenosti 116 ostria 117, 118 a dráhy, ktorá je potrebná na úplné oddelenie hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu, je zaistené, že bezpečne nastane oddelenie pásky 32.

Vrúbkovaním jednotlivých ostrí 117, 118 sa ďalej značne uľahčí vniknutie ostrí 117, 118 do hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu, čím sa rovnako bráni v priebehu oddeľovania deformácii hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Na obr. 27 je znázornená ďalšia možnosť vyhotovenia spojenia 1, pričom na diely opísané v súvislosti s predchádzajúcimi obrázkami sú použité rovnaké vzťahové značky.

Prvý prvok 2 v podobe pásu zodpovedá na predloženom príklade vyhotovenia v zásade vyhotoveniu podľa obr. 1 a pozostáva z jednovrstvovej vlnitej lepenky 4, ktorá je tvorená z hornej a spodnej vrstvy 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu a medzi nimi umiestneného jadra. Homá vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu je opäť rozdelená na stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu so šírkou 25 stojky, ktoré sú pozdĺž schematicky naznačenej spojovacej oblasti 13 s rozostupom 14 spojené na jednotlivých vyvýšeninách lis vlnitou vrstvou 10 jadra a ktorých pozdĺžne bočné hrany sú priečne na pozdĺžnu os navzájom vo vzdialenosti 26.

Ďalej je v zadnej časti obr. 27 znázornené, že jednotlivé stojky 16 až 19 hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu sú vytvorené nedeformované, to znamená v jednej rovine a prídavné sú priečne na pozdĺžnu os týchto stojok 16 až 19 hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu vyrezané, čím sú vytvorené hrany 119 až 122 rezu. Pritom vzdialenosť 123 medzi hranami 119 a 120 rezu, resp. hranami 121 a 122 rezu, je menšia ako vzdialenosť 124 medzi hranami 120 a 121. Pritom zodpovedá vzdialenosť 123 medzi hranami 119 a 120 rezu odstupu 43 a vzdialenosť 124 medzi hranami 120 a 121 rezu dĺžke 44 časti stojok prvého prvku 2 v podobe pásu na obr. 6. Hrany 119 až 122 rezu môžu prechádzať od hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu vlnitou vrstvou 10 až do oblasti spodnej vrstvy 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, pričom sa musí dbať na to, že táto nie je priechodná, pretože inak nedrží prvý prvok 2 v podobe pásu pohromade.

Rovina 125 rezu, ktorá prebieha jednotlivými hranami 119 až 122 rezu, môže smerovať kolmo na hornú, prípadne spodnú vrstvu 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, pričom je ale možné tiež umiestniť rovinu 125 rezu pod uhlom 126 roviny rezu 125, ktorý je väčší ako 90°, takže prvé hrany 119 rezu na jednotlivých stojkách 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu prečnievajú mimo spojovaciu oblasť 13 prehĺbeniny 12 vlnitej vrstvy 10. Je ale aj samozrejme možné vytvoriť uhol 126 roviny rezu 125 menší ako 90°, čím sa ale vytvorí vo vlnitej vrstve 10 širšia základňa na spojenie vlnitej vrstvy 10 so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Zmenou uhla 126 roviny 125 rezu možno jednoducho meniť pevnosť, prípadne tuhosť prvku 2, 3 v podobe pásu v smere pozdĺžnej osi vlnitej vrstvy 10.

Ako je ešte zrejmé zo zadnej časti obr. 27, vytvárajú sa medzi hranami 119 a 120 rezu úrezky 127 až 130 stojok priradené jednotlivým stojkám 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu, ktorých rozmer zodpovedá vzdialenosti 123 medzi hranami 119 a 120 rezu, prípadne vzdialenosti 25 stojok. Ďalej je zrejmé, že je samozrejme možné vzdialenosti 123,124 medzi hranami 119 a 120 a 129 a 121 rezu, šírku 25 stojky a vzdialenosť 26 ľubovoľne, no v závislosti od rozostupu 14, meniť, čím možno opäť jednoducho meniť pevnosť spojenia 1. Jednotlivé úseky 127 až 130 stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu sú pritom, ako je znázornené v zadnej časti na obr. 27, umiestnené v jednej rovine s jednotlivými stojkami 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu. Oddelením jednotlivých stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu priečne na ich pozdĺžnu os je možné prvok 2 v podobe pásu umiestniť do ľubovoľnej polohy bez potreby ďalšieho nástroja.

Je ale tiež možné, ako je znázornené v prednej časti obr. 27, úseky 127 až 130 stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu vzhľadom na časti 39 až 42 stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu výškovo odsadiť o výškové odsadenie 131 v smere k spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Pritom je na tomto vyhotovení vzhľadom na vyhotovenie podľa obr. 6 iba ten rozdiel, že jednotlivé úseky 127 až 130 stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu zostávajú príslušnou časťou vlnitej vrstvy 10 spojené so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu a iba sú výškovo znížené napríklad po stlačení vlnitej vrstvy 10 oproti častiam 39 až 42 stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Tým ďalej vzniká možnosť, ako je už opísané pomocou obr. 7 a 8, druhý prvok 3 v podobe pásu svojimi priechodnými stojkami 20 až 22 spojiť s prvým prvkom 2 v podobe pásu v pozdĺžnom smere prvého prvku 2 v podobe pásu, ako tiež v polohe o 90° otočenej, teda v priečnom smere vzhľadom na pozdĺžnu os. Pritom je potrebné dbať pri prvom prvku 2 v podobe pásu na zodpovedajúce vytvorenie vzdialenosti 123,124 medzi hranami 119 a 120 a 120 a 121 a šírky 25 stojky v závislosti od šírky 25 stojky 20 až 22 druhého prvku 3 v podobe pásu.

Je ale tiež rovnako možné jednotlivé časti 39 až 42 stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu a pod nimi umiestnenú vlnitú vrstvu 10 nahradiť hrčkovitým výstupkom, ktorý svojím prierezom zodpovedá jednotlivým častiam 39 až 42 stojok 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu a spojiť ho so spodnou vrstvou 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, prípadne ich vytvoriť v jednom kuse. Ako materiál sa môžu použiť rôzne plastické hmoty, zlisovaná papierová hmota, drevo a podobne.

Na obr. 28 je znázornený prvý prvok 2 so spojením 1 podľa vynálezu, ktorý slúži na spojenie s druhým prvkom 3 v podobe pásu, aký už je opísaný v súvislosti s obr. 20 a 21 a používa sa na vytvorenie klenutých, resp. kruhových dielov 81, pričom opäť na rovnaké súčasti sa používajú rovnaké vzťahové značky ako na obr. 20 a 21.

Prvý prvok 2 v podobe pásu pritom opäť pozostáva z vlnitej lepenky 4 s hornou a spodnou vrstvou 5, 6 prvého prvku 2 v podobe pásu a s medzi nimi umiestnenej vlnitej vrstvy 10 s vyvýšeninami 11 a prehĺbeninami 12.

Pretože na zakrivený diel 81 je nutné použiť medzi prvkami 2, 3 v podobe pásu rôzne rozostupy 132, 78, je nevyhnutné podľa vyhotovenia na obr. 20, 21 použiť podľa požadovaného polomeru zaoblenia rôznu vlnitú lepenku 4.

Oproti tomu sa pri vyhotovení podľa obr. 28 pri prvom prvku 2 v podobe pásu oddelí horná vrstva 5 prvého prvku 2 v podobe pásu priečne na pozdĺžnu os vlnitej vrstvy 10, čím sa opäť vytvoria stojky 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu so šírkou 25 pásu, ktoré majú navzájom iný rozostúp 132. Medzi jednotlivými stojkami 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu sú vytvorené jednotlivé medzistojky 133 až 135, ktoré majú medzi pozdĺžnymi bočnými hranami stojok 16 až 19 prvého prvku v podobe pásu vzdialenosť

26.

Oddelením hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu spravidla v pravom uhle na pozdĺžnu os vlnitej vrstvy 10 je možné vytvoriť nezávisle od rozostupu 14 vlnitej lepenky 4 podľa odlišného rozostupu 78 druhého prvku 3 v podobe pásu inú rozteč 132 jednotlivých stojok 16 až 19 navzájom v hornej vrstve 5 prvého prvku 2 v podobe pásu.

Na vytvorenie spojenia 1 medzi prvkami 2 v podobe pásu je nutné, ako to už bolo uvedené pri medzistojkách 133 až 135, tieto so susedným úsekom vlnitej vrstvy 10 posunúť o výškové posunutie 131 proti stojkám 16 až 19 prvého prvku 2 v podobe pásu v smere k spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, čo môže byť bez oddelenia realizované napríklad stlačením.

Tým sú jednotlivé stojky 16 až 19 spojené pozdĺž spojovacej oblasti 13 po šírke 25 stojky s vlnitou vrstvou 10, pričom sa dosiahne cez vlnitú vrstvu 10 stabilné prichytenie jednotlivých stojok 16 až 19 prvého prvku v podobe pásu k spodnej vrstve 6 prvého prvku 2 v podobe pásu. Tiež v tomto príklade vyhotovenia sú jednotlivé stojky 16 až 19 a medzi nimi umiestnené medzistojky 133 až 135 vytvorené rovinné.

Ako už bolo opísané v súvislosti s obr. 27, môže hĺbka oddelenia hornej vrstvy 5 prvého prvku 2 v podobe pásu a pod ňou umiestnenej vlnitej vrstvy 10 zasahovať až do oblasti spodnej vrstvy 6 prvého prvku 2 v podobe pásu, pričom sa však musí dbať na to, že spodná vrstva 6 prvého prvku 2 v podobe pásu musí zostať na zaistenie súdržnosti prvého prvku 2 v podobe pásu na jednej strane nepoškodená.

Týmto vyhotovením je zaistené, že k štandardne vyrábaným druhom prvkom 3 v podobe pásu s rozostupom 78 sa môže podľa požadovaného polomeru zakrivenia vyrobiť

SK 280645 Β6 prvý prvok 2 v podobe pásu nezávisle od rozostupu 14 vlnitej vrstvy 10 s iným rozostupom 132 potrebným na vytvorenie zakriveného dielu 81. Tým sú opäť dosahované výhody podľa vynálezu, ktoré boli opísané v súvislosti s obr. 20 a 21.

Na lepšie porozumenie spojenia 1 podľa vynálezu bolo spojenie 1, prípadne jeho súčasti, zobrazené čiastočne upravené a zväčšené. Samostatné riešenie podľa vynálezu môžu tvoriť tiež jednotlivé znaky z kombinácie znakov uvedených v jednotlivých príkladoch vyhotovenia.

Predovšetkým môžu tvoriť samostatné riešenie podľa vynálezu jednotlivé vyhotovenia znázornené na obr. 1 až

26. Úlohy podľa vynálezu a ich riešenie vyplývajú z detailného opisu týchto obrázkov.

Claims (28)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Prvok v podobe pásu s viac ako jedným pozdĺžnym rebrom (9) umiestneným v pozdĺžnom smere, pričom na vyvýšeninách (11) pozdĺžnych rebier (9) sú umiestnené svojimi plochými stranami v jednej rovine viac ako jedna pravouhlá, páskovitá stojka (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) hornej vrstvy (5, 7) prvku (2, 3) v podobe pásu a tieto stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) obojstranne priečne na pozdĺžnu os pozdĺžnych rebier (9) vyčnievajú nad pozdĺžne rebrá (9) a dve bezprostredne susediace stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) prvku (2, 3) v podobe pásu sú umiestnené prednostne v rovnakom rozostupe (14) priečne na ich pozdĺžnu os, v y značujúci sa tým, že pozdĺžne rebrá (9) sú v priereze k hornej vrstve (5, 7) prvku (2, 3) v podobe pásu navzájom umiestnené šikmo a tvoria vlnitú vrstvu (10) s vyvýšeninami (11) a prehĺbeninami (12) a na dvoch pozdĺžnych rebrách (9) tvoriacich vlnitú vrstvu (10) je umiestnená páskovitá stojka (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) prvku (2, 3) v podobe pásu, a pričom stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) prvku (2, 3) v podobe pásu sú upevnené v spojovacích oblastiach na vyvýšeninách (11) vlnitej vrstvy (10), pričom vyvýšeniny (11) a prehĺbeniny (12) sú navzájom umiestnené vo výške (15).
2. 2. Prvok v podobe pásu podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že na prehĺbenine (12) vlnitej vrstvy (10) je upevnená spodná vrstva (6, 8).
3. 3. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že medzi dvoma navzájom susediacimi stojkami (16 až 19, 20 až 24, 36), umiestnenými v stanovenej vzdialenosti priečne na pozdĺžnu os alebo pozdĺžne rebro (37) je umiestnená medzistojka (133 až 135), ktorá má vzhľadom na stojky (16 až 19, 20 až 24, 36) nižšiu výšku od spodnej vrstvy (6, 8).
4. 4. Prvok v podobe pásu podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že spodná vrstva (6, 8) je tvorená viac ako jednou stojkou (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) s pravouhlým prierezom, ktoré sú umiestnené navzájom rovnobežne na prehĺbeninách (12), svojimi plošnými stranami v jednej rovine a v rovnakých rozostupoch (14) priečne na pozdĺžnu os.
5. 5. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) hornej a spodnej vrstvy (5, 7, 6, 8) sú navzájom posunuté o polovicu rozostupu (14) medzi pozdĺžnymi osami stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), priečne na pozdĺžne osi stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90).
6. 6. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne bočné hrany stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú navzájom bezprostredne susediace.
7. 7. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že šírka (25) stojky priečna na pozdĺžnu os pozdĺžnych rebier (9), prípadne na vyvýšeninu (11) alebo na prehlbeninu (12) je menšia ako rozostúp (14) medzi pozdĺžnymi rebrami (9), prípadne vyvýšeninami (11) alebo prehĺbeninami (12).
8. 8. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že na strane pozdĺžneho rebra (9) odvrátenej od hornej stojky (5, 7) je umiestnená priechodná medzivrstva (65), pričom na úložnej ploche tejto medzivrstvy (65) odvrátenej od pozdĺžnych rebier (9, 37) sú rovnako umiestnené vlnitá vrstva (10) alebo pozdĺžne rebrá (9).
9. 9. Prvok v podobe pásu podľa nároku 8, v y z n a čujúci sa tým, že pozdĺžne rebrá (9), prípadne vlnitá vrstva (10) umiestnené na oboch úložných plochách medzivrstvy (65) sú proti pozdĺžnym rebrám (9), prípadne vlnitej vrstve (10) posunuté o polovicu rozostupu (14).
10. 10. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že spodná vrstva (6, 8) je vytvorená z priechodnej vrstvy lepenky a/alebo papiera, a/alebo plastickej hmoty.
11. 11. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že jedna z vrstiev (5, 6, 7, 8), predovšetkým spodná vrstva (6, 8), pozostáva z priechodnej rovinnej dosky odolnej proti, vzperu, napríklad z dreva, tvrdého vlákna a plechu.
12. 12. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že rozostúp (14) medzi pozdĺžnymi rebrami (9), prípadne vyvýšeninami (11) a/alebo prehĺbeninami (12) vlnitej vrstvy (10), í^{e na} navzájom protiľahlých úložných plochách medzivrstvy (65) rôzne veľký.
13. 13. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne rebrá (9) a/alebo vyvýšeniny (11), prípadne prehĺbeniny (12), sú umiestnené na oboch úložných plochách medzivrstvy (65) kolmo na seba.
14. 14. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že na priechodnú spodnú vrstvu (6, 8) alebo medzivrstvu (65) sú v odstupe (43) za sebou prichytené v pozdĺžnom smere vyvýšeninami (11), prípadne prehĺbeninami (12) alebo pozdĺžnymi rebrami (9), aspoň dve vlnité vrstvy (10) v odstupe (43), pričom časti (39 až 42, 46 až 48) stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) na jednotlivých pozdĺžnych rebrách (9), prípadne vyvýšeninách (11) alebo prehĺbeninách (12), vyčnievajú priečne na vyvýšeniny (11), prípadne prehĺbeniny (12), prípadne v pozdĺžnom smere.
15. 15. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že dve v pozdĺžnej osi pozdĺžnych rebier (9), pripadne vyvýšenín (11) alebo prehĺbenín (12) vlnitej vrstvy (10), za sebou umiestnené pozdĺžne rebrá (9), prípadne vlnité vrstvy, (10) sú navzájom oddelené priečnym kanálom.
16. 16. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že odstup (43) zodpovedajúci šírke priečneho kanálu je rovnaký alebo väčší ako dĺžka (44) alebo šírka (25) stojky časti (39 až 42, 46 až 48) stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90).

    SK 280645 Β6
17. 17. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne bočné hrany stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú vytvorené v pozdĺžnom smere pozdĺžnych rebier (9), prípadne vyvýšenín (11) alebo prehĺbenín (12) navzájom kužeľovo, prípadne v podobe šípky.
18. 18. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne bočné hrany stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú vybavené vystupujúcimi ozubmi (61), prípadne ozubením, pričom je prednostne jeden bok ozubenia vytvorený kolmo na pozdĺžnu os pozdĺžnych rebier (9), prípadne vyvýšenín (11) alebo prehĺbenín (12).
19. 19. Prvok v podobe pásu podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že prierez stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) má kolmo na pozdĺžnu os pozdĺžnych rebier (9) alebo vlnitej vrstvy (10) tvar C.
20. 20. Prvok v podobe pásu z vlnitej lepenky (4) s vlnitou vrstvou (10) z papiera, prípadne kartónu, a hornou vrstvou (5, 7) z papiera, prípadne kartónu, upevnenou pomocou vrstvy lepidla na vyvýšeninách (11) vlnitej vrstvy (10) a spodnej vrstvy (6, 8) alebo medzivrstvy (65) z papiera, prípadne kartónu, upevnenej pomocou vrstvy lepidla na prehíbeninách (12) vlnitej vrstvy (10) protiľahlých vyvýšeninám (ll),vyznačujúci sa t ý m , že aspoň horná vrstva (5, 7) je v oblasti medzi vyvýšeninami (11) a prehíbeninami (12) priechodná alebo je horná vrstva (5, 7) tvorená na vyvýšeninách (11) stojkami (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) umiestnenými v jej pozdĺžnej osi, ktoré sú navzájom vytvorené v stanovenej vzdialenosti priečne na jej pozdĺžnu os.
21. 21. Prvok v podobe pásu podľa nároku 20, v y z n a čujúci sa tým,že stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú tvarované pôsobením tepla a/alebo tlaku, a/alebo tekutiny do trvalého konvexného tvaru, prednostne do prierezu v podobe C.
22. 22. Spojenie dvoch prvkov (2, 3) v podobe pásu s v pozdĺžnom smere umiestnenými pozdĺžnymi rebrami (9, 37), pričom na vyvýšeninách (11) pozdĺžnych rebier (9, 37) sú umiestnené pravouhlé pásovité stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časti (39 až 42, 46 až 48) stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) hornej vrstvy (5, 7) prvku (2, 3) v podobe pásu svojimi plochými stranami v jednej rovine a obojstranne vyčnievajú priečne na pozdĺžnu os pozdĺžneho rebra (9, 37) nad pozdĺžne rebro (9, 37) a dve bezprostredne susediace stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časti (39 až 42, 46 až 48) stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú navzájom umiestnené priečne na svoju pozdĺžnu os prednostne v zhodnom rozostupe (14), vyznačujúce sa t ý m , že pri prvom a/alebo druhom prvku (2, 3) v podobe pásu sú pozdĺžne rebrá (9, 37) usporiadané v priečnom reze k hornej vrstve (5, 7) navzájom šikmo a tvoria vlnitú vrstvu (10) s vyvýšeninami (11) a prehĺbeninami (12) a na dvoch pozdĺžnych rebrách (9, 37) tvoriacich vlnitú vrstvu (10) je umiestnená stojka (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časť (39 až 42, 46 až 48) stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), ktoré sú upevnené v spojovacej oblasti (13) na vyvýšeninách (11) vlnitej vrstvy (10), vyvýšeniny (11) a prehĺbeniny (12) sú navzájom umiestnené vo výške (15) a výstupok vyčnievajúci nad spojovaciu oblasť tvorí spojovací diel spojenia (1), pričom spojovací diel spojenia (1) prvého prvku (2) v podobe pásu zaberá so spojovacím dielom druhého prvku (3) v podobe pásu na strane privrátenej k spodnej vrstve (6, 8), prípadne medzivrstve (65) alebo vlnitej vrstve (10).
23. 23. Spojenie podľa nároku 22, vyznačujúce sa t ý m , že pozdĺžne osi stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) hornej a spodnej vrstvy (5, 6, 7, 8) sú navzájom priečne na svoju pozdĺžnu os posunuté o polovicu rozostupu (14).
24. 24. Spojenie podľa nárokov 22 alebo 23, vyznačujúce sa t ý m , že výstupky stojok (16 až 19, 20 až 24, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časti (39 až 42, 46 až 48) stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú vytvorené v smere kolmom na vrstvu (5 až 8), ktorú tvoria, elasticky deformovateľné.
25. 25. Spojenie podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že druhý prvok (3) v podobe pásu je tvorený plastickou hmotou alebo drevom, predovšetkým penenou plastickou hmotou alebo styroporom a na uloženie stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časti (39 až 42, 46 až 48) stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) je vybavený vybraním (49) vytvoreným v podobe drážky so stanoveným rozostupom (14) rovnobežne s pozdĺžnou osou pozdĺžnych rebier (9, 37).
26. 26. Spojenie podľa nároku 25, vyznačujúce sa t ý m , že vybranie (49) je v plastickej hmote, prípadne penovej plastickej hmote alebo v styropore, vytvorené v rovine kolmej na pozdĺžnu os v podobe U, prípadne C, a šírka (50) vybrania (48) je rovnaká, prednostne menšia ako šírka (25) stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), prípadne časti (39 až 42, 46 až 48) stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90).
27. 27. Spojenie podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, v y z n a č u j ú c e sa t ý m , že stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) a/alebo časti (39 až

    42,46 až 48) stojok (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90) sú vytvorené rovinné alebo konkávne vzhľadom na pozdĺžne rebrá (9, 37), prípadne vlnitú vrstvu (10).
28. 28. Spôsob výroby prvku (2, 3) v podobe pásu, pri ktorom sa na vlnitú vrstvu (10) alebo na navzájom rovnobežné pozdĺžne rebrá (9, 37), umiestnené na dolnej vrstve, nanesie vrstva (5 až 8) z plastickej hmoty alebo papiera, predovšetkým z lepenky, a pomocou lepidla sa navzájom spoja, po vytvrdnutí lepidla sa aspoň horná vrstva (5, 7) rozdelí alebo sa čiastočne oddelí v smere rovnobežnom s pozdĺžnou osou pozdĺžnych rebier (9, 37), pripadne vyvýšenín (11) a/alebo prehĺbenín (12), medzi pozdĺžnymi rebrami (9, 37), prípadne vyvýšeninami (11), prípadne prehĺbeninami (12) , pričom sa v stanovenej vzájomnej vzdialenosti vytvoria stojky (16 až 19, 20 až 24, 36, 66 až 69, 88 až 90), a/alebo časti (39 až 42, 46 až 48) stojok (16 až 19, 20 až 24, 36,66 až 69, 88 až 90).