CS261682B1 - Sposob výroby ložiskových olejov - Google Patents

Description

4 261682

Vynález SS1 týká sposobu výroby ložisko-vých olejov zo sírno-parafinických. rop sú-čiasne akostných a běžných procesom selek-tivně j rafinácie furfuralom, .ktorej podmien-ky sú také, aby z rafinátu po jeho odparafí-novaní sa mohli připravit ložiskové olejeakostné a aby extrakt, ktorý má poměrněnízku teplotu tuhnutia, po jeho dalších úpra-vách bez odparafínovania bol vhodný akoložiskový olej běžný, připadne jeho kompo-nent.

Ložiskové oleje tvoriia vetkú časť skupinypriemyslových olejov, pričom najvačší po-diel majú právě uvedené druhy ložiskovýcholejov. Oblast ich použitia je velmi široká,okrem mazania strůjných súčastí sa použí-vajú i na mnohé ďalšie účely, najma tech-nologické. Delenie na podksupiny akostnýcha běžných ložiskových olejov má odraz v,ich kvalitatívnych parametroch, pričom lo-žiskové oleje akostné sú určené na dlhodo-bejšie používanie, sú hlbšie rafinované apřipadne obsahujú antioxidant. Oba druhysa vyrábajú o různých viskozitách od málo-viskóznych s viskositou přibližné 4 mm2s_1pri 20 °C až po viskózne s viskositou okolo100 mm^s''1 pri 40 °C.

Pri výrobě ložiskových olejov sa uplatňu-jú rožne, v. závodoch dostupné rafinačnétechnologie ako sú: kyselinová rafinácia, se-lektívna rafinácia, hydrogenačná rafináciaa dorafinácia, často aj ich kombinácie. Privýrobě oboch typov ložiskových olejov z pa-rafinických rop je však nutné odparafíno-vania destilátov alebo rafinátov. Použitie ne-odparafínovanej, máloviskóznej zložky lo-žiskového oleja — plynového odej.a, v rela-tivné malom množstv.e, popisuje čsl. autor-ské osvedčenie č. 230 149. Pre ložiskové ole-je akostné medzi inými kvalitativnymi pa-rametrami sa vyžaduje dostatečná oxidačnástálost, ktorá sa dosahuje vhodnou híbkourafinácie, připadne i použitím přísad brzdia-cich oxidačně oleje v oleji. Možu to byť ty-pické fenolické alebo aminové antioxidanty,alebo aj přísady typu Schiffových zásad akouvádza čsl. autorské osvedčenie 151 630.Oleje ložiskové běžné sú charakterizovanéiba niekolkými kvalitativnymi údajmi. Okremviskozity je to najma teplota tuhnutia, číslokyslosti a teplota vzplanutia. Nepredpisujesa pre ne hodnota viskozitného indexu, aniOxidačná stálost, čo nevyžaduje hlbšiu rafi-náciu, ktorou sa zabezpečuje v podstatě ibafarba a neprekročenie limitovanej hodnotyčísla kyslosti. Najčastejšie sa ložiskové ole-je běžné vyrábajú z parafinických rop odpa-řováním destilátov a ich miernym hydroge-načným či adsorpčným dočištěním.

Selektívnou rafináciou vyrobené rafinátyv mnohých prípadoch slúžia ako východisko-vé materiály pre přípravu ložiskových ole-jov akostných, hlavně v prípadoch, ked savyžaduje ich vyššia oxidačná stálost i vyššíviskozitný index· V literatúre [Kabeš V., Ná-těr P., Šmid J., Toman V., Ropa a uhlie 15,664, (1973)] popísaný a do praxe zavedený postup ako tzv. furěxbvá teohnoilógia posky-toval miešaním. prúdóv rafinátového (obsa-hujúceho vysokoindexový olej) a pseudora-finátového (obsahujúceho stredne indexovýolej), následným oddělením rozpúšťadla aodparafínovaním olej s viskozitným indexomokolo 70 jednotiek. Tento postup vzhfadomna svoju technologickú ťažkopádnosf a eko-nomickú nevýhodnost sa už dávnejšie nepo-užívá. Selektívne refinácie furfuralom takako sa tieto robia pri teplotách obyčajnenad 100 °C poskytujú extrakty pri spracovaníolejov z parafinických rop o poměrně vyso-kých teplotách tuhnutia, čo bez odparafíno-vania vylučuje ich použitie pre ložiskovéoleje běžné. V čsl. autorských osvedčeniachčíslo 208 923, 208 924, 214 627, 239 848, 245 333, 248 204 a 253 410 sa uvádzajú spo-soby, ktorými popři iných produktech mož-no z olejov z parafinických rop získat ex-trakty alebo reextrakty so zníženou teplo-tou tuhnutia selektívnou rafináciou furfura-lom. V citovaných prípadoch ide buď o spo-ločnú výrobu vysoko a stredne indexovéhorafinátu, pričom vzniká extrakt s nižšou tep-lotou tuhnutia, alebo reextrakciu extraktupre přípravu oleja pre gumárenské účely.

Teploty tuhnutia extraktov a najma reex-traktov možno i miernou hydrogenačnou ra-fináciou na sírnikových katalyzátorech ty-pu Ni-Mo, Co-Mo, Ni-W znížiť přibližné o8 °C (čsl. autorské osvedčenie č. 193 731).V případe miateriálov ako sú extrakty a naj-ma reextrakty vyrobené z parafinických ropteplota tuhnutia nie je typickou „pravou“teplotou tuhnutia; je tu značný vplyv visko-zity a zloženia olejov. Pri hydrogenačnej ra-finácii extraktov a reextraktov hlavně v do-sledku odstraňovaniia heteroatórnov z kon-denzačných štruktúr dochádza k zníženiuviskozity a dalším změnám, ktoré vedú kuzníženiu teploty tuhnutia uvedených produk-tov aj pri takých miernych reakčných pod-mienok, ktoré pri odparafínovaných desti-látech a rafinátoch dokonca možu zvýšitich teplotu tuhnutia.

Postup uvedený v tomto vynáleze je vý-hodný z toho dovodu, že umožňuje selektív-nou rafináciou destilátov z parafinických ropzískat súčasne východiskové polotovary preobidva typy ložiskových olejov. Postupompodlá tohoto· vynálezu sa olejový destilát ra-finuje furfuralom v protiprňdnom extrakč-nom zariadení pri hmotnostnom pomere olej--furfural 1:0,7 až 2 a teplote 50 až 80 °C,na použitie teplotného gradientu v extrak-tore do 25 °C, pričom sa po oddestilovanírozpúšťadla z roztoku rafinátu získá rafinát,ktorý po odpař,afínovaní má viskozitný in-dex 65 až 75 jednotiek a po· oddestilovanírozpúšťadla z roztoku extrahuje sa získá ex-trak s teplotou tuhnutia —4 až 10 °C. Z ra-finátu sa po jeho odparafínovaní na teplo-tu tuhnutia —10 až 0 °C pripravujú ložisko-vé oleje akostné. Extrakt, ktorý slúži na pří-pravu ložiskových olejov běžných, sa neod-

Claims (3)

1. 2S1 S parafínováva, ale sa hydrogenaene rafinujesamostatné alebo po zriedení vhodným ole-jom o teplote tuhnutia —10 až 0 °C ia visko-zite pri 40 °C 10 až 100 mm2s_1 a/alebo ťaž-kým plynovým olejom o teplote tuhnutia ma-ximálně 10 °C s;a hydrogenaene rafinuje- Tak-to získaný polotovar je možné aditivovaf.Zvlášť vhodnými pre tento· případ sú přísa-dy pósobiace súčasne ako znižovače teplotytuhnutia a zvyšujúce viskozitný index. Podmienky selektívnej rafinácie uvedenév tomto vynáleze umožňujú získávat rafinátvo vysokom výtažku 80 až 85 %, čo spololč-ne s možnosťou využitia extraktu bez nut-nosti jeho odparafínovania ako východisko-vého polotovaru pre ložiskové oleje běžnésa odrazí velmi pozitivně v ekonomike vý-roby oboch druhov olejov. Ďalšie podrobnosti o postupe a vlastnos-tiach materiálov sú zřejmé z príkladov. Přikladl Na spoločiiú výrobu ložiskového olejaakostného a běžného sa použil destilát zosírno-parafinickej ropy o viskozite pri 40 °C35,12 mm2s_1, ktorý sa protiprúdne rafino-val furfuralom pri teplote v spodnej častiextraktora 55 G a v jeho vrchnej časti 67 °C.Rafinácia sa robila s hmotnostným pome-rom furfural — olej 1,2 : 1 a získal sa přitomrafinát vo výtažku 83 %. Rafinát, ktorý poodparafínovaní mal teplotu tuhnutia —8 °Ca viskozitný index 72, sa ďalej hydrogenač-ne dorafinoval a použil na výrobu ložisko-vých olejov akostných. Pri popísanej selek-tívnej rafinácii získaný extrakt mal visko-zitu pri 40 °C 147,2 mm2s_1 a teplotu tuhnu- 82 6 tia —4°iC. Tento extrakt sa podrobil hydro-genačnej rafinácii na Ni-Mo katalyzátore pri300 °C, objemovej rychlosti 1,1 h1 a tlaku3,5 MPa. Obdržal sa přitom polotovar o vis-kozite pri 40 °C 83,21 mm2s''1 a teplote tuh-nutia —10 °C, ktorý bol použitý ako kompo-nent na výrobu ložiskových olejov běžných.Jeho číslo kyslosti a farba boli lepšie ako súpredpísané pre tento druh ložiskových ole-jov. Příklad
2. 2 Extrakt o vlastnostiach popísaných v pří-klade 1 sa zríedil v hmotnostnom pomere1 : 1,5 s odparafínovaným destilátom o> tep-lote tuhnutia 0 °C, viskozite pri 40 °C 31,25mm^s '1. Hydrogenačnou rafináciou na Co-Mokatalyzátore pri teplote 290 °C, tlaku 3,4 MPaa objemovej rýchlosti 1,2 h_1 sa z ich zmesizískal produkt o viskozite pri 40 °C 45!,22mmzs_1, teplote tuhnutia —4°C a čísla kys-losti 0,08 mg KOH/g, vyhovujúci svojimi kva-litatívnymi ukazovatefmi ako ložiskový olejběžný. P r í k 1 a d
3. 3 Extrakt o· vlastnostiach popísaných v pří-klade 1 sa před hydrogenačnou rafináciouzriedil s íu.žkým plynovým olejom o teplotetuhnutia 2 ,JC v hmotnostnom pomere 1 : 1a hydrogenačná rafinácia sa uskutočmla zapodmienok podobných ako je uvedené v pří-klade 1. Po hydrogenačnej rafinácii mal pro-dukt teplotu tuhnutia —6 “C a použil sa napřípravu ložiskových olejov běžných. PREDMET Sposob výroby ložiskových olejov zo sír-no-parafinických rop súčasne akostných oviskozitnom indexe 65 až 75 z rafinátu a běž-ných z extraktu procesom protiprúdnej se-lektívnej rafinácie furfuralom, vyznačenýtým, že sa olejový destilát rafinuje pri hmot-nostnom pomere olej — furfural 1: 0,7 až2 a teplote 50 až 80 °C s teplotným gradien-tOm v extraktore do 25 °C, načo sa po oddes-tilovaní rozpúšťadla z roztoku rafinátu zís- γ N A i, E z u ka rafinát, ktorý sa odparafinuje na teplotutuhnutia —10 až 0 °C, a po oddestilovaní roz-púštadla z roztoku extraktu sa získá extrakts teplotou tuhnutia —4 až 10 °C, ktorý sasamostatné alebo po zriedení olejom o tep-lete tuhnutia —10 až 0 C’C a viskozite pri 40stupňoch Celzia 10 až 100 mm2s_1 a/alebofažkým plynovým olejom o teplote tuhnutiamax- 10 °C sa hydrogenaene rafinuje.