CS249234B1 - Sposob pripravy alkánických monokarboxylových kyselin ozonizáciou alkénov - Google Patents

Sposob pripravy alkánických monokarboxylových kyselin ozonizáciou alkénov Download PDF

Info

Publication number
CS249234B1
CS249234B1 CS179985A CS179985A CS249234B1 CS 249234 B1 CS249234 B1 CS 249234B1 CS 179985 A CS179985 A CS 179985A CS 179985 A CS179985 A CS 179985A CS 249234 B1 CS249234 B1 CS 249234B1
Authority
CS
Czechoslovakia
Prior art keywords
alkenes
acid
ozone
product
mixture
Prior art date
Application number
CS179985A
Other languages
Czech (cs)
English (en)
Inventor
Michal Matas
Karol Fancovic
Original Assignee
Michal Matas
Karol Fancovic
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Michal Matas, Karol Fancovic filed Critical Michal Matas
Priority to CS179985A priority Critical patent/CS249234B1/sk
Publication of CS249234B1 publication Critical patent/CS249234B1/sk

Links

Landscapes

  • Organic Low-Molecular-Weight Compounds And Preparation Thereof (AREA)

Abstract

Riešenie sa týká sposobu přípravy alkánických monokarboxylových ikyselín ozonizáciou alkénov v roztoku monokarboxylových kyselin a/alebo alkoholov Ci až Č6 s následným oxidačným rozkladom produktu ozonizácie a destilačným delením vzniknutej zmesi monokarboxylových kyselin, pričom rozpúšťadlo v procese recirkuluje. Podstatou sposobu pripravy alkánických monokarboxylových kyselin je to, že ozonizácia a oxidačný rozklad produktu ozonizácie prebiehajú v reaktoroch so stieraným filmom kvapaliny, ktoré sú zapojené za sebou. Plyn sa pohybuje v protiprúde vzhladom na směr prúdu kvapaliny. Riešenie je možné využit na pripravu alkánických monoikarboxylovýeh kyselin aplikovatelných na výrobu solí, najma typu mydiel a na výrobu kataiyzátorov. Ďalej sa dajú použit na výrobu esterov ako přísad do plastov a na výrobu esterových mazacích olejov a ako základná surovina v organických syntézách.

Description

Vynález sa týká sposobu přípravy alkánických monokarboxylových kyselin ozonizáciou alkénov s následným oxidačným rozkladom produktu ozonizácie a rektifikačnou izoláciou produktu. Opísaným spQsobom je možné vyrobit prakticky všetky moinokarboxylové kyseliny, používané na výrobu ich solí ako sú mydlá a katalyzátory. Monokarboxylové kyseliny sa aplikujú pre výrobu esterov použitelných v hlavnej miere ako přísad do plastov ako syntetické mazacie oleje a ako základná surovina v organických syntézách.
Je opísané zariadenie pre kontinuálnu ozonizáciu alkéniokých zlúčenin, predovšetkým vyšších alkénov, kyseliny olejovej, kyseliny linolovej a iných vo formě vodnej emulzie alebo disperzie. Zariadenie je charakteristické tým, že v smere prúdu reakčných produktov sú vytvořené pravidelné usporiadanými výplňovými telesami a statickými zmiešavacími elementární zmiešavacie dráhy so zníženým hydraulickým priemerom (NSR pat. 2 754 366).
Dalej je chráněná ozonizácia 1-alkénov obsahujúcich 8 až 30 uhlíkových atómov v molekule, a to působením ozónu na vodnú emulziu roztoku alkénického východiskového materiálu v organickom rozpúštadle s následným hydrolytickým štiepením reakčného produktu. Kvapalný a plynný reaktant sa súprúdne privedie do kontaktu v reaktore, kde sa vytvoří turbulentně prúdiaci kvapalný film. Plynný reaktant sa v reaktore pohybuje vysokoturbulentným cik-cakovitým prúdením nad kvapalným filmom alebo cez kvapalný film rýchlosťou počítanou na prázdnu rúrku najmenej 2 m.s'1 pri zdržnej době maximálně 2 sekundy. Reaktor je vyplněný geometricky pravidelnými výplňovými telesami s povrchom viac ako 100 m2. m'3. Vznikajúce reakčné teplo sa odvádza odpařováním vody „in šitu“. S výhodou sa aplikujú reaktory pozostávajúce zo zvázku rúrok (NSR pat. 3 005 514).
Predmetom vynálezu je spůsob přípravy alkánických monokarboxylových kyselin ozonizáciou alkénov, následným oxidačným rozkladom produktu ozonizácie a destilačným rozdělením reakčného produktu. Podstata vynálezu spočívá v tom, že sa jednotlivé alkény obsahujúce 3 až 40 uhlíkových atómov v molekule alebo ich zmesi o koncentrácii 5 až 25 % hmotnostných privedú po rozpuštění v reaktívnom rozpúštadle, ktorým sú jednotlivé karboxylové kyseliny obsahujúce 1 až 6 uhlíkových atómov v molekule alebo ich zmesi, jednotlivé alkoholy obsahujúce 1 až 6 uhlíkových atómov v molekule alebo ich zmesi, alebo zmesi karboxylových kyselin a alkoholov do kontaktu s ozónom v stieranom filme kvapaliny. Roztok alkénu v reaktívnom rozpúšťadlle sa kontaktuje so zmesou ozónu a kyslíka alebo vzduchu s obsahom ozónu 1 až 12 % hmotnostných v stieranom filme kvapaliny. Mólový poměr ozónu k alkénu alebo zmesi alkénov je 0,95 až 1,5 pri teplote —60 až 60 °C a tlaku 0,01 až 0,5 MPa. Produkt ozonizácie sa následné privedie do kontaktu v druhom reaktore so stieraným filmom kvapaliny s kyslíkem. Mólový poměr kyslíka počítaný na východiskový alkén alebo zmes alkénov je 0,45 až 0,75. Vo filme kvapaliny sa udržiava teplota 70 až 120 °C. Tlak v reaktore sa pohybuje v rozmedzí 0,01 až 0,5 MPa. Produkt odtahovaný z oxidačného rozkladu sa rozfrakcionuje na ciefový produkt a reaktivně rozpúšťadlo, ktoré sa vracia do procesu.
Surovinami pre tento proces móžu byť zlúčeniny obsahujúce 3 až 40 atómov uhlíka v molekule, ako chemické jedince, zmesi polohových a/alebo geometrických izomérov alkénov s rovnakým počtom atómov uhlíka v molekule alebo zmesi alkénov připravených například krakováním alkánov, zmesi oligomérov nižších alkénov, zmesi alkénov připravených dehydrogenáciou alkánov, ako aj zmesi alkénov připravených pyrolýzou uhlovodíkových frakcií. Móžu sa tiež použit alkény obsahujúce rózne funkčně skupiny v molekule ako například cyklánické, aromatické, halogény a podobné.
Dolná hranice koncentrácie alkénov v rozpúštadle stanovená na 5 % hmotnostných je daná ekonomikou využitia zariadení, v niektorých pripadoch aj rozpustnosťou alkénov v reaktívnom rozpúšťadle tak, aby nedošlo k vzniku dvoch fáz kvapaliny. Horná hranica 25 % hmotnostných alkénov v reaktívnom rozpúšťadle je daná podmienkou, aby reakcia prebiehala mechanizmom tvorby esterhydroperoxidov alebo alkoxyhydroperoxidov na rozdiel od ozonizácie alkénov v uhlovodíkových rozpúšťadlách, kde vzniká ozonid, s možným následným vznikom polymémeho živlčnatého ozonidu znižujúceho výtažky dělových produktov. Súčasne sa dbá o to, aby sa nevytvořili podmienky pre vznik vačšieho množstva výbušných produktov, potažné aby sa zabránilo ich zakoncentrovaniu v určitých miestach aparátov. Koncentrácia alkénov v reaktívnom rozpúšťadle sa móže pohybovat v rozmedzí 5 až 25 % hmotnostných, s výhodou 10 až 20 % hmotnostných.
Vo funkcii reaktívneho rozpúšťadla možno použiť buď jednotlivé monokarboxylové kyseliny obsahujúce 1 až 6 uhlíkových atómov v molekule, alebo ich lubovolné zmesi, buď jednotlivé alkoholy obsahujúce 1 až 6 uhlíkových atómov v molekule, alebo ich lubovolné zmesi, alebo lubovolné zmesi alkoholov a karboxylových kyselin. Volba reaktívneho rozpúšťadla je daná jeho fyzikálnymi vlastnosťami, ako je teplota tuhnutia a teplota varu, a jeho chemickou reaktivitou.
Nízký bod tuhnutia reaktívneho rozpúšťadla umožňuje ozonizáciu alkénov pri velmi nízkých teplotách, čo je důležité pri ozonizácii alkénov obsahujúcich 3 až 6 uhlíkových atómov v molekule.
Teplota varu reaktívneho rozpúšťadla by sa mula s výhodou lišit aspoň o 20 °C od teploty varu cietovej alkánovej kyseliny, ak nie je ciefovým produktom rovnaká kyselina ako reaktívna rozpúšťadlo.
Rozpúšťadlo alkénov vstupujúcich do kontaktu s iQzónom má byť reaktivně. Má zabránit tvorbě ozonidu a vytvárať termicky stabilnejšie esterhydroperoxidy alebo alkoxyhydroparoxidy.
Ozón použitý v reakcii sa zvyčajne připravuje v koncentrácii 1 až 12 % hmotnostných v kyslíku alebo vzduchu, s výhodou o koncentrácii 2 až 8 % hmotnostných ozónu v kyslíku. Tým sa vylúči tvorba oxidov dusíka. Horná hranica koncentrácie ozónu je podmienená jednak ekonomikou jeho přípravy, jednak prevádzkovou istotou ozonizácie s ohtadom na odvod reakčného tepla.
Reakčná entalpia ozonizácie alkénov je okolo 419 kj.mól-1. Kyslík alebo vzduch použitý na přípravu ozónu musí byť zbavený cudzích příměsí. Obsah vlhkosti vplýva negativné na ekonomiku procesu.
Mólový poměr ozónu k alkénickej surovině sa móže pohybovat v rozmedzi 0,95 až 1,5, s výhodou 1,05 až 1,2. Určitý prebytok ozónu má kompenzovat rekombináciu na kyslík, potažné potřebu ozónu na vedtajšie reakcie.
Teplota v stieranom filme kvapaliny je závislá od imólovej hmotnosti alkánickej suroviny a od typu použitého reaktívneho rozpúšťadla. Móže sa měnit v rozmedzi od —60 do +60 °C. Horná hranica teploty v ozonizátore sa musí nachádzať pod teplotou rozkladu produktu ozonizácie.
Tlak v ozonizačnom reaktore so stieraným filmom kvapaliny závisí od mólovej hmotnosti reaktívneho rozpúšťadla, od mólovej hmotnosti cietovej kyseliny, od teploty v ozonizačnom reaktore a od pevnosti 'skleněných častí ozonizátora. Jeho hodnota sa pohybuje v rozmedzi 0,01 až 0,5 MPa.
Na kvalitativně využitie ozónu má podstatný vplyv dokonalý kontakt plynnéj a kvapalnej fázy.
Mólový poměr kyslíka, počítaný vzhladom na alkény vstupujúce do ozonizačného reaktora, v druhom oxidačnom reaktore so stieraným filmom kvapaliny má byť v rozmed.zí 0,45 až 0,75.
Teplota v druhom oxidačnom reaktore sa móže pohybovat v rozmedzi 70 až 120 °C, s výhodou 80 až 90 °C.
Celkový tlak v druhom oxidačnom reaktore závisí od teploty varu reaktívneho rozpúšťadla, od mólovej hmotnosti cietovej kyseliny a od odporu reaktorovej sústavy. Móže sa pohybovat v rozmedzi 0,01 až 0,5 MPa.
Vlastná reakcia alkénu s ozónom prebieha v zariadení, ktoré vytvára tenký stieraný film kvapaliny pozostávajúcej z alkénu rozpuštěného v reaktívnom rozpúšťadle. Film ikvapaliny isa vytvára mechanickým stieraním kvapaliny prichádzajúcej na hornú časť temperovaného valca, ktorý účinkom gravitácie vykonává spirálovitý pohyb smerom dolu, pričom sa kontaktuje s ozónom nachádzajúcim sa v kyslíku alebo vo vzduchu prúdiacim súprúdne, alebo lepšie protiprúdne v štrbine medzi dvoma válcovitými plochami. Spodná hranica teploty, pri ktorej prebieha reakcia ozónu s alkénmi je zabezpečená temperováním valca, na ktorom sa vytvára kvapalinový film stieraním. Je daná teplotou tuhnutia reakčnej zmesi a ekonomickými aspektami.
Produkt ozonizácie alkénov sa v ďalšej fáze procesu kontaktuje v reaktore so stieraným filmom kvapaliny s kyslíkom alebo s časťou odplynu z procesu ozonizácie. Odplyn sa dělí na podiel vracaný po úpravě spát do generátora ozónu a podiel určený na oxidačně štiepenie produktu ozonizácie alkénov na monokarboxylové kyseliny a aldehydy, ktoré sa kyslíkom zoxidujú na monokarboxylové kyseliny.
Malé množstvo ozónu, nachádzajúce sa připadne v kyslíku, podporuje proces oxidácie aldehydov na monokarboxylové kyseliny. Malý prebytok kyslíka urychluje reakciu oxidácie aldehydov na monokarboxylové kyseliny.
Tepelné zaíarbenie oxidačného rozkladu produktu ozonizácie alkénov v roztoku karboxylovej kyseliny sa skládá z dvoch zložiek, a to z rozkladu produktu ozonizácie alkénov, esterhydroperoxiďov, na monokarboxylové .kyseliny a aldehydy a oxidácie aldehydov na monokarboxylové kyseliny.
Dolná hranica teploty oxidačného rozkladu je daná rýchlosťou priebehu oboch spomínaných reakcií, a to rozkladu produktu ozonizácie alkénov a oxidácie aldehydov na monokarboxylové kyseliny. Pri teplotách pod 50 bC sú uvedené reakcie velmi pomalé. Pri teplotách nad 120 °C je už možná oxidácia metylénových skupin v uhlovodíkových reťazcoch. Optimálna teplota 'sa pohybuje v rozmedzi 75 °C. Tlak v druhom reaktore je prakticky totožný s tlakom v Ozonizačnom reaktore.
S ohtadom na zloženie konečného reakčného produktu a s ohtadom na použité reaktivně rozpúšťadlo je potřebné volit’ sposob rozdelenia konečného reakčného produktu na cielové produkty a recirkulujúce rozpúšťadlo. Pri spracovaní 1-alkénov ako východiskové] suroviny vzniká kyselina metánová, ktorá sa z reakčnej zmesi oddělí prostou destiláciou v dósledku priaznivého rozdielu teplót varu vzhladom na rozpúšťadlo.
V ostatných prípadoch je pre rozdelenie monokarboxylových kyselin na chemické jedince potřebná spravidía sústav,a rektifikačných kolon. Vo váčšine prípadov pracujú tieto kolony za zniženého tlaku. V případe použitia východiskovej suroviny vyšších alkénov je potřebné použiť na izoláciu produktu krátkocestnú destiláciu za ex249234 trémne zníženého tlaku, alebo produkt získat ako destilačný zvyšok bez ďalšej úpravy.
Hlavná výhoda sposobu podlá tohoto vynálezu spočívá v tom, že reakcia sa zúčastňuje malé množstvo suroviny v exponovaných úsekoch. Nehrozí možnost' explózie medziproduktov ani ich zakoncentrovanie v miestach so zníženým prietokom ikvapalnej reakčnej zložky. Teplota sa vo vytvářených filmoch velmi dobré reguluje a udržiava sa vo velmi úzkom rozmedzí. Nehrozí lokálně prehriatie reakčnej zmesi.
Turbulencia kvapalnej fázy je v dosledku neustálého premiešavania a rozotierania filmu intenzívna. Vhodnou konštrukciou prvkov stieracieho zariadenia je možné docieliť tiež dobré premiešavanie privádzaného plynu -obsahujúceho -ozón. Týmto sa zároveň vylučuje tvorba aerosolov zvyšujúcich možnost vzniku výbušných zmesi a strata produktov.
Pri tomto spósobe nie je potřebný prídavok vody na odvod reakčného tepla, ako- sa to opisuje v citovaných postupoch. Odpadá tým zložité dávk-ovanie emulzie, o-bmedzia s-a problémy s koróziou zariadenia, zjednodušia sa problémy s delením produktov rektifikáciou. Netřeba dodávat výparné teplo pre vodu. Nezaťažujú sa zariadenia velkými objemami vodnej ,pary.
Spósobom podlá tohoto vynálezu sa dosahuje úplná konverzia alkénov. Konverzia ozónu sa blíži k hodnotě 100 %. Selektivita tvorby monokarboxylových kyselin přesahuje vysoko hodnotu 90 %. Případné -nečistoty nachádzajúce sa v alkénickej surovině ako diény a aromáty sa ozónom rozl-ožia.
Pre ilustráciu sú uvedené příklady, ktoré však neobmedzujú predmet vynálezu. Příklad 1
Zmes 15 hmotnostných dielov 1-dodecénu a 85 hmotnostných dielov kyseliny butánovej sa ochladí na teplotu 0 °C a privádza sa kontinuálně do hornej časti reaktora so stieraným filmom kvapaliny v mn-ožstve 18 kilogramov 1-dodecénu . nr 2. h-1. Tlak v reaktore sa udržuje na hodnotě 0,1 MPa. Protiprúdne sa zdola privádza zmes 3 % hmotnostných ozónu v kyslíku v množstve odpovedajúc-om 1,05 mól ozónu na 1 mól 1-dodecénu. Reakčná zmes odtahovaná z ozonizačného reaktora sa kontinuálně čerpá do hornej časti oxidačného reaktora so stieraným filmom ikvap-aliny, kde sa proti,prúdne dostává do kontaktu s kyslíkoím v množstve 0,75 mól kyslíka počítané na 1 mól 1-dodecénu přivedeného do ozonizačného reaktora. Teplota vo filme kvapaliny sa udržiav-a na hodnotě 85 °C.
Reakčná zme-s, odtahovaná zo sptodnej časti oxidačného reaktora, sa -čerpá do rektif i-kačnej kolony, -kde sa rozrektifikuje na kyselinu metánovú, kyselinu butáno-vú a kyselinu u-ndekánovú. je výhodné pracovat tak, že sa vrchom rektifikačnej kolony odtahuje zmes kyseliny metánovej a kyseliny butáno-vej a spodom kolony sa -odtahuje kyselina undekánová. Zmes kyseliny metánovej a kyseliny butánovej sa rozdělí v druhej rektifikačnej k-olóne a kyselina hulánova sa vrátí do procesu. Ako produkt sa získává -kyselina metánová a kyselina undekánová čistoty 95,1 % hmotnostného vo
-výtažku 94 °/o teorie.
Příklad 2
Postup je rovnaký ako v příklade 1, s tým rozdiel-om, že sa ako východisková surovina použije zmes oligomérov etylénu obsahujúcich 12 až 18 uhlíkových atórnov v molekule o zložení:
1-dodecén 16,8 % hmotnostných,
1-tetr-adecén 31,5 % hmotnostných, 1-hexadecén 33,2 % hmotnostných a 1-oktadecén 18,5 % hmotnostných.
hmotnostných dielov uve-denej suroviny a 85 hmotnostných dielov kyseliny butánovej sa pri 20 °C privádza kontinuálně do hornej časti reaktora so stieraným filmom kvapaliny v množstve 15 kg suroviny . m*2.
. h_1. Tlak v reaktore sa udržiav-a na hodnotě 0,2 MPa. Protiprúdne sa zdola privádza zmes 5 % hmotnostných ozónu v kyslíku v množstve odpovedajúcom 1,1 mól ozónu na mól alkénu.
Reakčná zmes sa oxidačně rozkládá 0,6 molu kyslíka počítané na mól -východi-skového alkénu, pričom teplota sa udržiava na hodnotě 90 °C.
Následné sa z reakčnej zmesi oddestiluje kyselina metánová a kyselina butánová.
Zmes monokarboxylových kyselin, ktoré z-ostali vo zvyšku, sa rekto-fikačne rozdělí n-a dve časti. Vrchom k-olóny sa odtahuje zmes monokarboxylových kyselin obsahujících 11 a 13 uhlíkových atómov v molekule, spodom sa odtahuje zmes monokarboxylových kyselin obsahujúca 15 a 17 uhlíkových atómov v -molekule.
Zmes monokarboxylových kyselin vznikajúca v množstve 16,3 kg . br1 má následovně zloženie:
kyselina undekánová 17,1 % hmot., kyselina tridekánová 31,7 % hmot., kyselina pentadekánová 33,0 % hmot. a kyselina heptadekánová 18,2 % hmot.
Získaná zmes kyseliny undekánovej a kyseliny iridekánovej v množstve 7,9 kg . Ir1 má zloženie:
% hmot. kyseliny undekánovej a 65 % hmot. kyseliny tridekánovej.
Zmes kyseliny pentadekánovej a kyseliny betadekánovej vzniklé v množstve 8,3 kg .
. h_1 má zloženie:
% 'hmot. kyseliny pentadekánovej a 36 % hmot. kyseliny heptadekánovej.
Výtazok týchto monokarhoxylových kyselin je blízky teoretickému.
Přiklad 3
120 hmotnostných dielov polohových a geometrických izomérov dodecénu, získaného katalytickou dehydrogenáciou n-dodekánu, obsahujúceho:
4.8 % hmot. 1-dodecénu,
19,2 % hmot. 2-dodecénu,
19.2 °/o hmot. 3-dodecénu,
23,0 % hmot. 4-dodecénu,
22.2 % hmot. 5-dodecénu a
11,6 % hmot. 6-dodecénu sa zmieša s 80 hmot. dielrni kyseliny pentánovej. Zmes sa ochladí na —10 QC a čerpá sa rýchlosťou 20 kg dodecénu . m~2 . h-1 do hornej časti prvého reaktora so stieraným filmom kvapaliny. V stieranom filme kvapaliny sa udržlava teplota —10 °C. Do spodu reaktora sa protiprúdne privádza kyslík ohsahujúci 5 % hmot. ozónu v množstve 1,1 molu ozónu na 1 mól dodecénov.
Reakčná zmes odtahovaná zo spodnej časti ozonizačného reaktora sa čerpá do hornej časti druhého oxidačného reaktora so stieraným filmom kvapaliny. Vo filme kvapaliny sa udržuje teplota 85 ‘C. Do spodu oxidačného reaktora sa protiprúdne privádza kyslík z ozonizačného reaktora v množstve 0,75 molu kyslíka na 1 mól dodecénov přivedených do ozonizačného reaktora. Spodom oxidačného reaktora sa odtahuje zmes monokarhoxylových kyselin obsahujúca 1 až 11 uhlíkových atómov v molekule s výťažkom 93 % teorie.
Zloženie získaných monokarhoxylových kyselin je následovně:
0,9 % hmot. kyseliny metánovej,
4.9 % hmot. kyseliny etánovej,
6,1 % hmot. kyseliny propánovej,
8.7 % hmot. kyseliny butánovej,
9.7 % hmpt. kyseliny pentánovej (bez kyseliny pentánovej použitéj v procese ako reaktivně rozpúšťadlo),
11,6 % hřmot, kyseliny hexánovej,
12,4 % hmot. kyseliny heptánovej,
14.2 % hmot. kyseliny oktánovej,
13,0 % hmot. kyseliny nonánovej,
14,2 % hmot. kyseliny dekánovej a
3,8 °/o hmot. kyseliny undekánovej.
Zvyšok holi neidentifikované nečistoty. Příklad 4
Zmes 5 hmotnostných dielov propenu a 95 hmotnostných dielov metanolu ochládaná na teplotu —55 °C sa privádza kontinuálně do hornej časti reaktora so stieraným filmom kvapaliny v množstve 10 kg propénu . m-2 . h-1. Tlak v reaktore sa udržiaval na hodnotě 0,1 MPa. Protiprúdne sa zdola privádza zmes 1 °/o hmotnostně ozónu vo vzduchu v množstve odpovedajúcom 1,15 molu ozónu na mól propenu.
Reakčná zmes sa oxidačně rozkládá 0,75 molu kyslíka počítané na mól .propenu pri tlaku 0,5 MPa á pri teplote 120 °G. Oxidačný rozklad sa deje v stieranom filme kvapaliny.
Vzniknutá kyselina etánová a kyselina metánoivá sa izolujú po uvolnění z esterov cez sodné soli rozložené kyselinou chlorovodíkovou a rektifikujú. Výťažok .kyseliny metánovej je 80 % teorie a výťažok kyseliny etánovej je 89 % teorie, pričom jej čistota je 97,1 °/o hmotnostného.
Příklad 5
Zmes 25 hmotnostných dielov oligomérov etylenu s prie,měrným počtom atómov uhlíka v molekule rovnám 38,1 a 75 hmotnostných dielov 1-hexanolu, zohriata na teplotu 60 °C sa privádza kontinuálně do hornej časti reaktora so stieraným filmom v množstve 25 kg oligomérov etylenu . m-2 . h-1. Tlak v reaktore sa udržiava na hodnotě 0,2 MPa. Protiprúdne sa zdola privádza zmes 10,1 % hmotnostného ozónu v kyslíku v množstve odpovedajúcom 1,5 molu ozónu na uiól oligomérov etylenu.
Reakčná zmes sa oxidačně rozkládá 0,55 molu kyslíka počítané na mól oligomérov etylenu, pričom teplota sa udržiava na hodnotě 75 °C, a to v stieranom filme kvapaliny.
Po oddestilovaní kyseliny metánovej a 1-hexanotu sa získá zvyšok .pastovitej konzistencie predstavujúci zmes vyšších alifatických .kyselin vo výtažku 97 % teorie a vykazuje číslo kyslosti 98,1 mg KOH/g.

Claims (1)

  1. Spósob přípravy alkánických monokarboxylových kyselin ozonizáciou alkénov, následným oxidačným rozkladom produktu ozonizácie a destilaěným rozdělením reakčného produktu vyznačujúci sa tým, že sa jednotlivé alkény obsahujúce 3 až 40 uhlíkových atómov v molekule, alebo ich zmesi, přivedu po rozpuštění v reaktívnom rozpúšťadle, ktorým sú jednotlivé karboxylové kyseliny obsahujúce 1 až 6 uhlíkových atómov v molekule, alebo ich zmesi, jednotlivé alkoholy obsahujúce 1 až 6 uhlíkových atómov v molekule alebo ich zmesi, alebo zmesi karboxylových kyselin a alkoholov, na roztok ohsahujúci 5 až 25 % hmotnostných alkénov, do kontaktu so zmesou ozónu a
    VYNÁLEZU kyslíka alebo vzduchu s obsahom ozónu 1 až 12 % hmotnostných v stieranom filme kvapaliny, pričom mólový poměr ozónu k alkénu alebo zmesi alkénov je 0,95 až 1,5 pri teplote —60 až -j—60 °C, pri tlaku 0,01 až 0,5 MPa a produkt ozonizácie sa následné privedie do kontaktu v druhom reaktore so streranýlm filmom kvapaliny s kyslíkom, pri mólovom pomere kyslíka k východiskovému alkénu alebo zmesi alkénov 0,45 až 0,75 a vo filme kvapaliny sa udržiava teplota 70 až 120 °C, tlak 0,01 až 0,5 MPa a produkt odtahovaný z oxidačného rozkladu sa rozfrakcionuje na cielový produkt a reaktivně rozpúšťadlo, ktoré s'a vracia do procesu.
CS179985A 1985-03-15 1985-03-15 Sposob pripravy alkánických monokarboxylových kyselin ozonizáciou alkénov CS249234B1 (sk)

Priority Applications (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS179985A CS249234B1 (sk) 1985-03-15 1985-03-15 Sposob pripravy alkánických monokarboxylových kyselin ozonizáciou alkénov

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS179985A CS249234B1 (sk) 1985-03-15 1985-03-15 Sposob pripravy alkánických monokarboxylových kyselin ozonizáciou alkénov

Publications (1)

Publication Number Publication Date
CS249234B1 true CS249234B1 (sk) 1987-03-12

Family

ID=5353278

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
CS179985A CS249234B1 (sk) 1985-03-15 1985-03-15 Sposob pripravy alkánických monokarboxylových kyselin ozonizáciou alkénov

Country Status (1)

Country Link
CS (1) CS249234B1 (sk)

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US2766273A (en) Esterification of acids
CN114375289B (zh) 制备链烷磺酸的方法
CS249234B1 (sk) Sposob pripravy alkánických monokarboxylových kyselin ozonizáciou alkénov
US5463095A (en) Process for the production of esters
US6646159B2 (en) Carbonylation process
GB767290A (en) Production of aliphatic carboxylic acids
CA2841595A1 (en) A method of purifying a dicarboxylic acid compound
US2800504A (en) Production of lower aliphatic acids
US1939384A (en) Process for the production of valuable derivatives from olefins
WO1996011903A1 (en) Preparation of plasticizer esters from phthalic anhydride residue
US2655522A (en) Process of producing monoesters of polyhydric alcohol
US3646077A (en) Process for continuously manufacturing vinyl esters
US4240978A (en) Process for sulfonation of gas oils
US2785199A (en) Purification of toluic acids
US2133735A (en) Method of reacting fluid reagents
US3721719A (en) Process for converting ethylene to normal alpha olefins
US2384793A (en) Method of esterification
JP3296885B2 (ja) エステル類の製造方法
US2800505A (en) Production of aliphatic acids
US2443093A (en) Method of esterification
JP6883696B1 (ja) 第2級アルコールの製造方法
US4110196A (en) Conversion of sulfonic acids into a hydrocarbon oil of superior oxidation stability
RU2228324C1 (ru) Способ получения норборнадиена
US4188500A (en) Conversion of sulfonic acids into a hydrocarbon oil of superior oxidation stability
US4760201A (en) Process for recovering alcohols from sulfuric acid streams (CS-342)