CS238873B1 - Sposob ochrany priestorov taclmolojických zariadení před potenciálnym výbuchom - Google Patents

Description

238873

Vynález sa týká spůsobu ochrany priesto-rov technologických zariadení před poten-ciálnym výbuchom zmesí hořlavých látokso vzduchom a ich súčasnej likvidácie. V radě technologických zariadení sa u-volňuje v priebehu výrobného alebo spraco-vatelského postupu hořlavé plyny, páry adisperzně zmési, ktoré můžu vytvořit sovzduchom za vhodných podmienok výbušnézmesi. Nejčastejšie sú takéto technologicképostupy spojené s vyhrievaním látok za ú-čelom sušenia, odpařováním rozpúšťadiel, stepelným spracovaním plastických látok,resp. vytvořením vhodných reakčných pod-mienok. V takýchto prípadoch je potenciál-ně nebezpečie výbuchu ešte zvýšené prítom-nosťou iniciačných zdrojov alebo nosičovtepla, ktoré podlá podmienok a druhu lá-tok můžu byť, iniciačným zdrojom výbušné-ho procesu. Velkým nebezpečím možnej ini-ciácie sú najma sušiace zariadenia, ako ireaktivně usadené prachy, ktoré sa můžusamovolné vznecovať a dodatočne spůsobiťtak výbuch alebo požiar.

Poznatky týkajúce sa ochrany priestorovtechnologických zariadení před výbuchomsú nedostatočné. Súčasný stav ochrany předvýbuchom spočívá v ochranných opatřeních,ktoré sú zváčša přikazované štátnymi nor-mami.

Jednou z foriem ochrany před výbuchomje zábrana tvorby výbušných koncentráciíhořlavých látok vo vzduchu, ktorá sa za-bezpečuje hlavně intenzívnym větráním o-hrozeného priestoru tak, aby koncentráciavýbušnej látky v atmosféře nedosiahla polo-vičnú hodnotu koncentrácie spodnej medzevýbušnosti. Nevýhodou tohto spůsobu je vel-ká spotřeba tepla (ak musí byť prostredievyhriate), vzduch s obsahom hořlavých lá-tok znečisťuje okolité prostredie výrobní anevyužívá tepelnú kapacitu odvádzajúcichlátok skrytů v ich spalnom teple.

Priestory technologických zariadení jemožné chránit před potenciálnym výbuchominertizáciou plynného prostredia technolo-gického zariadenia. Táto inertizácia sa vy-konává obyčajne prídavkom inertných ply-nov — kysličníka uhličitého, dusíka, vodnejpáry, halogenovaných uhlovodíkov do atmo-sféry výrobného zariadenia podlá technolo-gických možností. Nevýhodou tohto spůso-bu sú poměrně vysoké náklady na inertizač-né prostriedky, nevyužívá sa teplo, ktorémožno získat spálením hořlavých látok arovnako ako pri predcházajúcom spůsobeodvádzaním látok mimo zariadenia sa zne-čisťuje okolie výrobní. Třetím základným sposobom ochrany jetaké technické vybavenie zariadenia, ktorézabraňuje možnej iniciácii vytvořených vý-bušných zmesí. Realizuje sa vylúčením mož-ných iniciačných zdrojov z prostredia, kdeje potenciálna možnost tvorby výbušnýchzmesí alebo použitím zariadenia v nevýbuš-nom převedení (u elektrických zariadení). V praxi sa používajú pre zvýšenie bez-pečnosti práce obyčajne dvojnásobné o-chranné opatrenia kombináciou uvedenýchpodlá potřeby, čo je však spojené so zvýše-nými nákladmi. Znečisťovanie prostredialátkami a energetické straty plynúce z ne-využitia energetického potenciálu uvolňo-vaných hořlavých látok je rovnaké ako upredchádzajúcich spůsoboch ochrany.

Uvedené spůsoby ochrany, najma inerti-zácia ohrozeného priestoru, sa používá hlav-ně pri ochraně volných priestorov nádržíhořlavých kvapalín, tankerov, leteckých ná-drží, uholných mlynov. Predmetom súčas-ného využitia energetického potenciálu ne-bezpečných látok a likvidáciou týchto látokako exhalátov sa však súčasné snáme po-stupy nezaoberajú.

Uvedené nevýhody odstraňuje spůsob o-chrany priestorov technologických zariade-ní před potenciálnym výbuchom zmesí hoř-lavých látok so vzduchom inertizáciou spal-nými plynmi, ktorý sa uskutočňuje tak; žesa plyn obsahujúci hořlavé látky odvádza zpriestoru technologického zariadenia, spa-luje sa so vzduchom a s plynným a/alebokvapalným a/alebo tuhým palivom a potomsa takto získaným spalným plynom v množ-stve regulovanom podlá obsahu zbytkovéhokyslíka v plynnej atmosféře inertizuje plyn-ná atmosféra chráněného priestoru. K výhodám uvedeného spůsobu patří sku-točnosť, že inertizačným plynom sú spalnéplyny, t. j. odpadný produkt spalovania vy-kurovacieho zariadenia, pričom sa vznikléteplo může využil pfe techologické alebohygienické potřeby pracovníkov. Ďalšou vý-hodou je skutočnosť, že hořlavé látky od-chádzajúce v parách z technologického pro-cesu sa ekonomický využívajú na získanietepla. Výhodou je taktiež likvidácia; škodli-vých exhalátov ohrozujúcich pracovně i ži-votné prostredie.

Miera inertizácie je daná obsahom zbytko-vého kyslíka v prostředí, čo sa kontrolujekontinuálně vhodným analyzátorom kyslí-ka. Zbytkový obsah kyslíka v plynnej atmo-sféře zariadenia nesmie byť váčší ako .je 0,8častí z hodnoty kritického obsahu kyslíkapotřebného na horenie príslušnej hořlaviny,pre váčšinu látok je to okolo 8 % obj. Z chráněného priestoru technologickéhozariadenia sa priebežne odtahuje určitémnožstvo plynov, ktoré reprezentuje príras-tok hořlavých látok v chránenom priestorea vedie sa spoločne so vzduchom samostat-né do spalovacieho zariadenia, do ktoréhosa súčasne privádza aj energetické palivo.V spalovacom zariadení sa s palivom spáliaaj hořlavé látky odchádzajúce z technolo-gického zariadenia. Přívod inertizačnéhomédia spalných plynov do chráněného pries-toru sa uskutočňuje zo zdroja spalných ply-nov, komínového priestoru cez systém o-chranných zariadení.

Claims (3)

1. 238873 5 Příklad 1 Z plynného priestoru technologického za-riadenia sa priebežne odtahuje určité množ-stvo plynov, ktoré reprezentuje prírastokhořlavých látok v chránenom priestore aprivádza sa do vzduchu, ktorý sa vedie dospalovacieho zariadenia, do ktorého sa sú-časne privádza energetické palivo. V spa-1'ovacom zariadení sa s palivom spália ajhořlavé látky odchádzajúce z technologic-kého zariadenia. Do zariadenia chráněnéhopřed výbuchom (sušiareňj, opatřeného ana-lyzátorom kyslíka sa privádzajú podl'a ob-jemu volného priestoru cez potrubie spalnéplyny s obsahom kyslíka pod 2 % obj. tak,aby v plynnom chránenom priestore bolomnožstvo kyslíka pod 8 % obj. Po inertizá-cii plynná atmosféra technologického zaria-denia nemá vačší obsah kyslíka ako je 8 %obj. v priestoroch, kde sa pracuje s uhlo-vodíkmi a 4 % obj., keď je přítomný vo-dík. Příklad
2. 2 Do sušiarne o volnom objeme 5 m3 sa pri- vádza materiál s nanesenou nátěrovou hmo-tou, z ktorej sa odparujú rozpúšťadlá vmnožstve cca 5 kg/h. Súčasne sa do sušiar-ne cez volné otvory prisáva cca 5 m3 vzdu-chu a zo spalovacieho zariadenia po úpra-vě vháňa 5 m3 inertizačného spalného ply-nu so zbytkovým obsahom 0,1 až 2 % obj.kyslíka. Zmes plynov — pár rozpúštadla, vzduchua spalných plynov sa odvádza zo sušiarnedo spalovacieho zariadenia, v ktorom sasúčasne spália v 65 m3 vzduchu a 1 m3 zem-ného plynu aj odsávané hořlavé páry roz-púšťadla odtahované z chráněného pries-toru. ' Zo vzniklých spalných plynov sa část po-užije na inertizáciu volného priestoru su-šiarne a zbytok sa odvádza komínom do at-mosféry. Získané teplo sa vhodné využije. Příklad
3. 3 Postupuje sa ako v příklade 2. Miesto za-riadenia na spalovanie zemného· plynu sapoužije spalovacie zariadenie na tuhé alebokvapalné palivo. P R E D Μ E T Spósob ochrany priestorov technologic-kých zariadení před potenciálnym výbu-chom zmesí hořlavých látok so vzduchominertizáciou spalnými plynmi. vyznačujúcisa tým, že sa plyn obsahujúci hořlavé lát-ky odvádza z priestoru techonogického za-riadenia, spaluje sa so vzduchom a s plyn- VYNÁLEZU ným a/alebo kvapalným a/alebo tuhým pa-livom a potom sa s takto získaným spalnýmplynom v množstve regulovanom podlá ob-sahu zbytkového kyslíka v plynnej atmosfé-ře inertizuje plynná atmosféra chráněné-ho priestoru.