CS238873B1 - Sposob ochrany priestorov taclmolojických zariadení před potenciálnym výbuchom - Google Patents

Abstract

Vynález rieši sposob ochrany priestorov technologických zariadení před potenciálnym výbuchom zmesi hořlavých látok so vzduchom inertizácíou. Flyn obsahujúci hořlavé látky sa odvádza z priestoru technologického zariadenia, spaluje sa so vzduchom a s plynným a/alebo kvapalným a/alebo tuhým palivom a piotom sa takto získaným spalným plynom v množstve regulovatelnom podlá obsahu zbytkového kyslíka v plynnej atmosféře inertuje plynná atmosféra chráněného priestoru.

Description

(54) Sposob ochrany priestorov taclmolo jických zariadení před potenciálnym výbuchom

Vynález rieši sposob ochrany priestorov technologických zariadení před potenciálnym výbuchom zmesi hořlavých látok so vzduchom inertizácíou. Flyn obsahujúci hořlavé látky sa odvádza z priestoru technologického zariadenia, spaluje sa so vzduchom a s plynným a/alebo kvapalným a/alebo tuhým palivom a piotom sa takto získaným spalným plynom v množstve regulovatelnom podlá obsahu zbytkového kyslíka v plynnej atmosféře inertuje plynná atmosféra chráněného priestoru.

Vynález sa týká sposobu ochrany priestorov technologických zariadení před potenciálnym výbuchom zmesi hořlavých látok so vzduchom a ich súčasnej likvidácie.

V radě technologických zariadení sa uvolňuje v priebehu výrobného alebo spracovatelského postupu hořlavé plyny, páry a disperzně zmesi, ktoré možu vytvořil so vzduchom za vhodných podmienok výbušné zmesi. Nejčastejšie sú takéto technologické postupy spojené s vyhrievaním látok za účelom sušenia, odpařováním rozpúšťadiel, s tepelným spracovanim plastických látok, resp. vytvořením vhodných reakčných podmienok. V takýchto prípadoch je potenciálně nebezpečie výbuchu ešte zvýšené prítomnosťou iniciačných zdrojov alebo nosičov tepla, ktoré podlá podmienok a druhu látok možu byť, inlciačným zdrojom výbušného procesu. Velkým nebezpečím možnej iniciácie sú najma sušiace zariadenia, ako i reaktivně usadené prachy, ktoré sa možu samovolné vznecovať a dodatočne spósobiť tak výbuch alebo požjar.

Poznatky týkajúce sa ochrany priestorov technologických zariadení před výbuchom sú nedostatočné. Súčasný stav ochrany před výbuchom spočívá v ochranných opatřeních, ktoré sú zváčša přikazované štátnymi normami.

Jednou z foriem ochrany před výbuchom je zábrana tvorby výbušných koncentrácii hořlavých látok vo vzduchu, ktorá sa zabezpečuje hlavně intenzívnym větráním ohrozeného priestoru tak, aby koncentrácia výbušnej látky v atmosféře nedosiahla polovičnú hodnotu koncentrácie spodnej medze výbušnosti. Nevýhodou tohto spósobu je velká spotřeba tepla (ak musí byť prostredie vyhriate), vzduch s obsahom hořlavých látok znečisťuje okolité prostredie výrobní a nevyužívá tepelnú kapacitu odvádzajúcich látok skrytů v ich spalnom teple.

Priestory technologických zariadení je možné chránit před potenciálnym výbuchom inertizáciou plynného prostredia technologického zariadenia. Táto inertlzácia sa vykonává otoyčajne prídavkom inertných plynov — kysličníka uhličitého, dusíka, vodnej páry, halogenovaných uhlovodíkov do atmosféry výrobného zariadenia podlá technologických možností. Nevýhodou tohto spósobu sú poměrně vysoké náklady na inertizačné prostriedky, nevyužívá sa teplo, ktoré možno získal spálením hořlavých látok a rovnako ako pri predcházajúcom spósobe odvádzaním látok mimo zariadenia sa znečisťuje okolie výrobní.

Třetím základným sposobom ochrany je také technické vybavenie zariadenia, ktoré zabraňuje možnej iniciácii vytvořených výbušných zmesi. Realizuje sa vylúčením možných iniciačných zdrojov z prostredia, kde je potenciálna možnost tvorby výbušných zmesi alebo použitím zariadenia v nevýbušnom převedení (u elektrických zariadení).

V praxi sa používajú pre zvýšenie bezpečnosti práce obyčajne dvojnásobné ochranné opatrenia kombináciou uvedených podlá potřeby, čo je však spojené so zvýšenými nákladmi. Znečisťovanie prostredia látkami a energetické straty plynúce z nevyužitia energetického potenciálu uvolňovaných hořlavých látok je rovnaké ako u predchádzajúcich spósoboch ochrany.

Uvedené spósoby ochrany, najma Inertizácia ohrozeného priestoru, sa používá hlavně pri ochraně volných priestorov nádrží hořlavých kvapalín, tankerov, leteckých nádrží, uholných mlynov. Predmetom súčasného využitia energetického potenciálu nebezpečných látok a likvidáciou týchto látok ako exhalátov sa však súčasné snáme postupy nezaoberajú.

Uvedené nevýhody odstraňuje sposob ochrany priestorov technologických zariadení před potenciálnym výbuchom zmesi hořlavých látok so vzduchom inertizáciou spalnými plynmi, ktorý sa uskutočňuje tak; že sa plyn obsahujúci hořlavé látky odvádza z priestoru technologického zariadenia, spaluje sa so vzduchom a s plynným a/alebo kvapalným a/alebo tuhým palivom a potom sa takto získaným spalným plynom v množstve regulovanom podlá obsahu zbytkového kyslíka v plynnej atmosféře inertizuje plynná atmosféra chráněného priestoru.

K výhodám uvedeného spósobu patří skutočnosť, že inertizačným plynom sú spalné plyny, t. j. odpadný produkt spalovania vykurovacieho zariadenia, pričom sa vzniklé teplo móže využil pre techologické alebo hygienické potřeby pracovníkov. Ďalšou výhodou je skutočnosť, že hořlavé látky odchádzajúce v parách z technologického procesu sa ekonomický využívajú na získanie tepla. Výhodou je taktiež likvidácia! škodlivých exhalátov ohrozujúcich pracovně i životné prostredie.

Miera inertizácle je daná obsahom zbytkového kyslíka v prostředí, čo sa kontroluje kontinuálně vhodným analyzátorom kyslíka. Zbytkový obsah kyslíka v plynnej atmosféře zariadenia nesmie byť vačší ako .je 0,8 častí z hodnoty kritického obsahu kyslíka potřebného na horenie príslušnej hořlaviny, pre váčšinu látok je to okolo 8 % obj.

Z chráněného priestoru technologického zariadenia sa priebežne odtahuje určité množstvo plynov, ktoré reprezentuje prírastok hořlavých látok v chránenom priestore a vedie sa spoločne so vzduchom samostatné do spalovacieho zariadenia, do ktorého sa súčasne privádza aj energetické palivo. V spalovacom zariadení sa s palivom spália aj hořlavé látky odchádzajúce z technologického zariadenia. Přívod inertizačného média spalných plynov. do chráněného priestoru sa uskutočňuje zo zdroja spalných plynov, komínového priestoru cez systém ochranných zariadení.

Příklad 1

Z plynného priestoru technologického zariadenia sa priebežne odtahuje určité množstvo plynov, ktoré reprezentuje prírastok hořlavých látok v chránenom priestore a privádza sa do vzduchu, ktorý sa vedie do spaíovacieho zariadenia, do ktorého sa súčasne privádza energetické palivo. V spa1'ovacom zariadení sa s palivom spália aj hořlavé látky odchádzajúce z technologického zariadenia. Do zariadenia chráněného před výbuchom (sušiareň), opatřeného analyzátorom kyslíka sa privádzajú podl'a objemu volného priestoru cez potrubie spalné plyny s obsahom kyslíka pod 2 % obj. tak, aby v plynnom chránenom priestore bolo množstvo kyslíka pod 8 % obj. Po inertizácii plynná atmosféra technologického zariadenia nemá vačší obsah kyslíka ako je 8 % obj. v priestoroch, kde sa pracuje s uhl'ovodíkmi a 4 % obj., ked' je přítomný vodík.

Příklad 2

Do sušiarne o vofnom objeme 5 m³ sa privádza materiál s nanesenou nátěrovou hmotou, z ktorej sa odparujú rozpúšťadlá v množstve cca 5 kg/h. Súčasne sa do sušiarne cez volné otvory prisáva cca 5 m³ vzduchu a zo spaíovacieho zariadenia po úpravě vháňa 5 m³ inertizačného spalného plynu so zbytkovým obsahom 0,1 až 2 % obj. kyslíka.

Zmes plynov — pár rozpúšťadla, vzduchu a spalných plynov sa odvádza zo sušiarne do spaíovacieho zariadenia, v ktorom sa súčasne spália v 65 m³ vzduchu a 1 m³ zemného plynu aj odsávané hořlavé páry rozpúšťadla odtahované z chráněného priestoru. '

Zo vzniklých spalných plynov sa časť použije na inertizáciu volného priestoru sušiarne a zbytok sa odvádza komínom do atmosféry. Získané teplo sa vhodné využije.

Příklad 3

Postupuje sa ako v příklade 2. Miesto zariadenia na spalovanie zemného- plynu sa použije spalovacie zariadenie na tuhé alebo kvapalné palivo.

Claims (3)

1. PREDMET

   Sposob ochrany priesto-rov technologických zariadení před potenciálnym výbuchom zmesí hořlavých látok so vzduchom inertizáciou spalnými plynmi. vyznačujúci sa tým, že sa plyn obsahujúci hořlavé látky odvádza z priestoru techonogického zariadenia, spaluje sa so vzduchom a s plynVYNÁLEZU ným a/alebo kvapalným a/alebo tuhým palivom a potom sa s takto získaným spalným plynom v množstve regulovanom podlá obsahu zbytkového kyslíka v plynnej atmosféře inertlzuje plynná atmosféra chráněného priestoru.