232 04S
Predmetom vynálezu je spósob čistenia odpadných kožiaren-ských vód z chromočinenia kože účinkom hydroxidu vápenatéhoa/alebo hydroxidov alkalických kovov a/alebo alkalicky reagu-júcich odpadných brečiek. □edným zo známých spdsobov vyčiňovania kože je chromočine-nie. Zvlášť účinnou zložkou v tomto případe pri vyčiňovaní kož-ného kolagénu je síran chromitý. Mimo něho vyčiňovacia brečkaobsahuje chlorid sodný, betanaftalénsulfokyselinu, hexameta-fosfát sodný, mravenčen vápenatý, kyslý uhličitan sodný a sa-charózu. Všetky uvedené zložky vyčiňovacej brečky skvalitňujúsurová kožu, takže táto óalšou úpravou sa stane použitelnoupře osobnú a priemyselnú potřebu. Jednou z hlavných chemikáliivyčiňovacej brečky je síran chromitý. Vyrába sa priamo v kože-lužniach z dvojchromanu draselného alebo sodného, a to reduk-ciou na síran chromitý účinkom sacharózy vo vodnom prostředíkyseliny sírovej . Výhoda doterajšieho postupu vyčiňovania ko-že spočívá v tom, že sa ziskajú vysokokvalitné chromovyčinenéusne. Nevýhodou je, že pri vyčiňovaní sa len časť chemikáliíviaže na kožný kolagén. Zbytok sa nevyužívá alebo vypúšťa sado odpadného kanála, kde sa mieša s ostatnými odpadnými voda-mi. Tým sa sťažuje biologické čistenie takto získaných odpad-ných vód. Ďalšou nevýhodou je, že nevyužité chemikálie, obzvlášťsoli chrómu sťažujú proces biologického čistenia a robia hozložitejšim. Biologické čistenie ideálne prebieha pri pH 4,5 - 6,5 prakticky pri pH » 6 - 7, Za týchto podmienok sa všakchróm kvantitativné vyzráža z odpadných vód ako hydroxid chro-mitý, alebo hromadí sa v biologickom kale v množstve 2 až 4 %chrómu. Kal sa tým znehodnocuje, stává sa toxickým a nevhod-ným ako hnojivo^ pre polnohospodárske účely. V případe, že prebiologické čistenie sa voli pH nižšie ako 4,5, k znečisteniubiologického kalu sice nedochádza, ale chróm z odpadnej brečkysa neodstráni. Odpadná voda po biologickom čistění v tomto pří-pade je toxická a nevhodná pre vypúšťanie do veřejného reci-pientu. Nakolko k vyzrážaniu chrómu dochádza pri takom pH, kto-ré má svoje optimum aj pre biologické čistenie, ukazuje sa
232 04S potřebným chróm z odpadnej brečky odstrániť, a to ešte předbiologickým čistěním. K takémuto vyzrážaniu dochádza aj v pra-xi, a to vtedy, keá všetky druhy odpadných brečiek sa vedúdo společného odpadného kanála. Dochádza k tomu pri zmiešanikyslých odpadných brečiek z chromočinenia usní s brečkamiz iného spósobu činenia, ktorých odpadná brečka je alkalickábd rozpuštěného sirnika sodného, sirnika vápenatého a hydroxi-du vápenatého. Pri ich zmiešani vo vhodnom pomere sa vyzrážachróm ako hydroxid chromitý. Tento po usadení v sedimentačnejjame sa odčerpá na kaliště. Tu sa postupné uskladňuje a hroma-dí sa. Nijak sa nevyužívá, len zvetráva, postupné sa dostávádo spodných vód a znečisťuje ich. Skladovaný hydroxid chromitýje značné znečistěný zbytkami kože a chlpov, ktoré sa na sklád-ko postupné rozkladajú a sú zdrojom značného zápachu. Zrážaniechrómu doterajáím postupom nie je nijak kontrolované, obsahvyzrážaného chrómu je závislý od poměru miešania kyslo a zása-dito reagujúcich odpadných brečiek, čo je náhodné. Preto nieje zaručené kvantitativné odstránenie chrómu a nezabezpečujeodpadnu vodu, ktorá by bola vhodná na biologické čistenie chró-mu tým, aby dávala biologický kal bez obsahu škodlivého chrómu.
Uvedené nevýhody sa odstraňujú využitím tohto vynálezu,ktorého podstata spočívá v tom, že odpadné vody z chromočine-nia kože sa za miešania zrážajú účinkom hydroxidu vápenatéhoa/alebo hydroxidov alkalických kovov a/alebo alkalicky reagu-júcich nespotřebovaných chemikálií v takom množstve až dójdek vyzrážaniu chrómu ako hydroxidu chromitého, ktorý po odsedi-mentovani a oddělení dekantátu sa rozloží kyselinou sirovou,pričom zrazenina síranu vápenatého sa oddělí od vzniklého sí-ranu chromitého, získané dekantáty sa spoja spolu s ostatnýmiodpadnými vodami koželužně neobsahujúcimi soli chrómu a majú-cimi alkalickú reakciu a vedú sa na biologické čistenie, kdesa o sebe známým postupom dočistia, že zrážanie odpadných vódz chromočinenia kože sa prevedie hydroxidom vápenatým práško-vým a/alebo vodou rozhašeným kysličnikom vápenatým a/alebohydroxidom sodným a/alebo hydroxidom draselným, že vyzrážanie // 232 045 chrómu sa prevedie v rozsahu tepldt 20 až 90 °C, a to takýmmnožstvom zrážadla alebo ich zmesi, aby alkalita chromitejbrečky na konci zrážania hydroxidu chromitého dosiahla hodno-tu pH a 4 až 8, že na rozklad sedimentu hydroxidu chromitéhosa použije tolko kyseliny sírovej, že roztok vzniklého síra-nu chromitého dosiahne hodnotu pH = 0,5 až 3,5. Výhoda nového postupu spočívá v tom, že po odstránenichrómu z odpadnej chromitej brečky ešte před biologickým čisténim možno tleto vody zmiešať s ostatnými vodami koželužně a potom biologické čisteníe previesť bez ťažkosti zaužívaným postuporn na bežnom zariadeni. Získá sa přitom biologický kal, vhod-ný ako hnojívo pre polnohospodárov, odpadá vyvážanie znečistě-ného hydroxidu chromitého zo sedimentačných jám na kaliště,zamedzuje sa tým jeho prenikaniu do spodných vdd a vyhnivaniu,ktoré je spojené so širenim zápachu. Námi navrhovaný postupokrem toho, že umožňuje a usnadňuje biologické čisteníe odpad-ných vdd z koželužni, umožňuje óalej z odpadných vdd z chromo-činenia kože spšť získať chróm ako síran chromitý. Tento možnoopáť použlť pri chromočineni koži. Takto možno znížiť spotřebudvoj chromenu, znížiť jeho dovoz, a tým šetriť devízami. Okremtoho pri tomto postupe poklesne spotřeba sacharózy v koželužniPri postupe čistenia možno vzniklý síran chromitý použit ajv celulózopapiernickom priemysle na výrobu stekucovadiel prenaftárenský priemysel. Zrážanie chromitej brečky je možné pri-viesť v rozsahu tepldt 20 - 90 °C pH = 4 až 8, s výhodou priteplote 60 - 80 °C a pH 5 - 7. Za týchto podmienok sa získárýchlo sedimentujúci hydroxid chromitý, ktorý po oddělení de-kantátu rozkladom s kyselinou sirovou dává filtrovatelný a dobsedimentujúci síran vápenatý. Chromitá brečka po vyzrážani zauvedených podmienok nevykazuje reakclu na katión chrómu.
Nasledujúce příklady vysvetlujú, ale nijak neobmedzujúpredmet vynálezu. Přiklad 1 232 045 1 000 ml odpadných vód z chromočinenia kože s obsahom 4,6 g kysličníka chromitóho sa v kadičke zahřeje na 70 °Ca za mieéania sa zráža účinkem suspenzie pozostávajúcejz 53 ml vody a 7 g práškovitého hydroxidu vápenatého. Získása 1 060 ml vyzrážanej zmesi. Táto sa nechá 3 hodiny sedimen-tovať. Z kadičky sa potom stiahne dekantáciou 843 ml vyčire-ného roztoku. Zbytok v kadičke je sediment hydroxidu chromi-tého a hydroxidu vápenatého objemu 217 ml. Tento sa rozložís 8,4 g koncentrovanej kyseliny sirovej, čím vznikne síranchromitý a zrazenina síranu vápenatého. Z tohto vyzrážanéhoroztoku po 15 minútovej sedimentácii možno oddeliť dekantáciou 193,5 ml čirého síranu chromitého. Na dne kadičky zostane zra-zenina síranu vápenatého o objeme 31,5 ml. Dekantát po vyzrá-žani chromitej brečky účinkom vodnej suspenzie hydroxidu vápe-natého nevykazuje reakciu na chróm. Možno ho dočistit zauživa-ným biologickým postupom spoloČne s ostatnými odpadnými voda-mi. Pri uvedenom postupe získaný roztok síranu chromitého jevhodný na výrobu stekucovadla alebo v koželužni. Příklad 2 1 000 ml odpadných vód z chromočinenia kože o teplote80 °C sa za miešania zneutralizuje na pH » 7 s alkalicky reagu-júcimi odpadnými vodami z chromočinenia kože o pH » 9,75.Vzniklá zrazenina hydroxidu chromitého po 2 hodinách odsedi-mentuje. Vyčirený roztok sa odtiahne, sediment sa okyseleníms koncentrovanou kyselinou sírovou rozpustí za vzniku chromi-tóho síranu. Tento sa oddělí sedimentáciou od nerozpustnýchneČistót. Vyčirený roztok síranu chromitého možno použit a de-kantát dočistit tak, ako je uvedené v přiklade 1. Přiklad 3 232 045 1 000 ml odpadnej vody z chromočinenia kože sa při teplote 70 °C za miešania zneutralizuje na pH = 6 roztokom hydroxidu sodného alebo hydroxidu draselného. Vylúčená zrazeninahydroxidu chromitého sa po odsedimentovani a odděleni dekan-tátu okyseli na pH = 2 kyselinou sirovou. Vzniklý siran chro-mitý po odděleni mechanických nečistót sedimentáciou možnopoužit pri chromočineni kože.