CS209379B1 - Vakcínaprotiinfekčněj burzitíde z atenuovaného kineňa a spósobjej přípravy - Google Patents

Vakcínaprotiinfekčněj burzitíde z atenuovaného kineňa a spósobjej přípravy Download PDF

Info

Publication number
CS209379B1
CS209379B1 CS49680A CS49680A CS209379B1 CS 209379 B1 CS209379 B1 CS 209379B1 CS 49680 A CS49680 A CS 49680A CS 49680 A CS49680 A CS 49680A CS 209379 B1 CS209379 B1 CS 209379B1
Authority
CS
Czechoslovakia
Prior art keywords
virus
cultures
vaccine
cell
inoculated
Prior art date
Application number
CS49680A
Other languages
Czech (cs)
English (en)
Inventor
Eugen Casnocha
Karel Cernik
Original Assignee
Eugen Casnocha
Karel Cernik
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Eugen Casnocha, Karel Cernik filed Critical Eugen Casnocha
Priority to CS49680A priority Critical patent/CS209379B1/cs
Publication of CS209379B1 publication Critical patent/CS209379B1/cs

Links

Landscapes

  • Micro-Organisms Or Cultivation Processes Thereof (AREA)
  • Medicines Containing Antibodies Or Antigens For Use As Internal Diagnostic Agents (AREA)

Description

(5 4) Vakcína proti infekčněj burzitíde z atenuovaného kineňa a spósob jej přípravy
Vynález sa týká vakcíny proti inf ekčnej burzitíde kurčiat (chorobě Gumboro) a spósobu jej přípravy z kmeňa virusu, izolovaného na Slovensku a atenuovaného sériovými pasážami, v buňkových kultúrach.
Infekčná burzitis (choroba Gumboro) je virusové ochorenie kurčiat, popísané prvý raz v roku 1957, ktoré prebieha velmi často subklinicky, ale vyvolává pokles prírastkov hmotnosti a spomalenie rastu, čo aj pri nízkej mortalitě je příčinou hospodářsky významných strát.
Póvodcom infekčnej burzitídy je virus, ktorý je mimoriadne rezistentný vo vonkajšom prostředí proti pósobeniu fyzikálnych a chemických prostriedkov. Přetrvává v kontaminovaných priestoroch a to je příčinou rekurentnej infekcie nasledujúcich zástavov hydiny. Virusová partikula, ktorej chýba obal, má priemer 60 nm. Obsahuje jednovláknitú ribonukleínovú kyselinu, zloženú z dvoch segmentov. Molekulová hmotnost’ genomu virusu je 1,75 až 1,8 x 106.
Infekcia vnímavých kurčiat do veku 14 týždňov vyvolává degeneráciu a nekrózu nezrelých lymfocytov B vo Fabríciovej burze, čo má za následok selektívne zníženie produkcie imunoglobulínu G a tým irreverzibilné oslabenie imunitných mechanizmov. Nekrotické změny v týmuse a slezine majú nepriaznivý vplyv aj na vývoj bunkovej imunitnej odpovede. Zvýšená vnímavost’ sa prejavuje osobitne voči vírusom pseudomoru hydiny, infekčnej bronchitídy, E. coli, salmonelám, voči virusu Markovej choroby a voči infekčnej bronchitíde a adenovírusovej infekcii počas obdobia znášky.
Virus je možno izolovat iba niekofko dní po infekcii v kuřácích zárodkoch bez specifikovaných patogénnych zárodkov (SPF) a pasážovať ho v kurčatách SPF alebo v buňkových kultúrach, připravených z vajec SPF.
V roku 1978 bolo v západnej Európe zamořených 60 až 100 % reprodukčných chovov hydiny. V ČSSR sa podfa předběžných výsledkov sérologických prieskumov a izolácie virusu zistil vysoký stupeň zamorenosti chovov masových i nosivých plemien vírusom infekčnej burzitídy.
Profylaxia nákazy vychádza z týchto princípov:
— virus je velmi rozšířený v populácii, je mimoriadne rezistentný a dlhodobe přežívá v prostředí;
— nákaza sa prenáša horizontálně a infikovat’ sa móžu aj čerstvo vyliahnutě kurčatá;
— kurčatá móžu disponovat’ materskými protilátkami, ktoré poskytujú dočasnú ochranu, ale súčasne brzdia vývoj aktivněj imunity.
Nespecifická profylaxia je založená na obecných zásadách zoohygieny: súčasné osadzovanie a vyprázdňovanie hál, obmetizenie presunov materiálu a prechádzania osob a účinná dezinfekcia formalínovými parami.
Specifická profylaxia je založená na pasívnej ochraně kurčiat materskými protilátkami, ktorá trvá 2 až 3 týždne a na aktívnej imunizácii kurčiat a reprodukčných nosnic. K očkovaniu sapoužívajú živé vakcíny z virusu o rozličnom stupni virulencie, pomnoženom v násadových vakciach z chovov bez specifikovaných patogénnych zárodkov (SPF). (Becht, H„ Rapp. OIE, 1977, č. 201, s. 9; BENNEJEAN, G., Rapp. OIE, 1977, č. 216, s. 8; Cessi, D. — Gualandi, G. L., Rapp. OIE, 1977, č. 211, s. 10; Cullen, G. A. — Wyeth, P. J., Vet. Rec., 99, 1976, č. 21, s. 418; Thomton, D. H., Rapp. OIE, 1977, č. 200, s. 16; Yadin, H. - Hoekstra, J., Rapp. OIE, 1977, č. 212, s. 7; Zanella, A. — a i., Avian Pathol., 6, 1977, č. 1, s. 8). .
Pokusné bola připravená a preskúšaná aj vakcína z virusu adaptovaného na kultúry buniek; embryonálnej burzy, embryonálnych obličiek a broblastov a pomnoženého v kultúrach kuřácích fibroblastov z vajec SPF (Skeeles, J. K. — a i., Avian Dis., 23, 1979, č. 2, s. 456).
Virusový kmeň infekčnej burzitídy Z-2037 bol izolovaný na buňkových kultúrach kuřácích embryonálnych fibroblastov v roku 1977 z lymf atického ajbarátu infikovaných kurčiat linie Shaver v lokality Turčianské Teplice. Pomoeou 5-jodo-2-de- , zoxyuridínu bolo potvrdené, že izolát patří do skupjny ribovírusov. Virus nie je obalený, lebo chloroformové skúšky na přítomnost’ esenciálnych lipidov sú negativné. Je termostabilný, odolává teplóte 56 °C po dobu 30 minút bez zníženia infekčného titra pre kuracie fibroblasty. Je cytopatogěnny, replikuje sa a pomnožuje na kuřácích embryonálnych buňkách (KEB) a kuřácích embryonálnych obličkových buňkách (KEOB) za tvorby drobno-guličkovitého cytopatického efektu, charakteristického pre virusy infekčnej burzitídy. Izolovaný virusový kmeň bol porovnávaný s réferenčným kmeňom Stuttgart (prof. Woernle). V jadrách infikovaných buniek ne vytvára inklúzne telieska. Křížové neutralizačně testy aprecipitačné testy v agarovom geli s antisérami proti referenčnému kmeňu Stuttgart a proti izolátu Z-2037 sú pozitivně, čo svědčí pre ich antigénnu zhodnosť.
Infekčný titer izolátu v tretej pasáži na KEB bol relativné nízký: 103 TKID50 . ml-1. Kuracie embryá bez materských protilátok, infikované prvými 2 až 3 pasážami virusu nevykazovali makroskopické změny a ich mortalita nepřevýšila 20 %. Kurčatá bez materských protilátok, infikované vírusom infekčnej burzitídy (v dávke 0,1 ml virusu adjustovaného na 1000 TKID50) cestou intrakonjunktiválnou a perorálnou vo veku 5 dní, klinicky neochoreli. Morfologicky mali zvačšené Fabriciove burzy so Specifickými histologickými změnami, svedčiacimi pre burzitídu s hyperplaziou retikulocytov v časti burzálnych folikulov. Rovnako v pečeni infikovaných kurčiat bola pozorovatelná lymfocytárna infiltrácia perivaskulámych priestorov a sporadické ložiská s vakuolámou degeneráciou hepatocytov resp. hemoragie.
Izolát překonal 10 slepých pasáží v štvordňových intervaloch na kuřácích zárodkoch bez materských protilátok proti infekčnej burzitíde (línia ROSS) obvyklým virologickým spósobom. Přítomnost’ virusu infekčnej burzitídy v pasážovaných suspenziách sa sledovala na buňkových kultúrach. Titer virusu v zmesných suspenziách orgánov kuřácích zárodkov dosahoval 102 až 103 TKIDS0 . ml-1.
Dalej sa kmeň virusu Z-2037 sériovo pasážoval na primárných kíiltúrach kuřácích embryonálnych buniek, spósobom podlá virologických metod. Přítomnost’ virusu sa dokazovala vznikom cytopatických zmien. Obsah virusu sa stanovil ákúmulačným výpočtom podlá Reeda a Muencha. Po 25 až 27 pasážach na KEB dosahoval virus titer najme!nej 5 x 106 TKID50 . ml1.
i Postup atenuácie virulencie virusu infekčnej burzitídy sa kontroloval intrakonjunktiválnou a perorálnou aplikáciou virusu v dávke ca 5 x 104 TKID50 páťdňových kurčatám bez protilátok proti virusu infekčnej burzitídy. Infikované zvieratá sa sledovali klinicky, patohistologicky najma vyšetřením Fabríciovej burzy a pečene a pokusnou vakcináciou takto inokulovaných kurčiat proti pseudomoru hydiny 7 dní po aplikácii virusu infekčnej burzitídy. Pri serologickom vyšetření kurčiat na protilátky proti pseudomoru nesmel byť významný rozdiel medzi pokusnou a kontrolnou skupinou. Atenuovaný virus Z-2037 bol po 10 pasážach v kuřácích embryách a 27 pasážach v kultúrach kuřácích embryonálnych buniek preskúšaný na patogenitu pre rožne věkové kategorie hydiny bez protilátok proti infekčnej burzitíde, menovite pre kuracie embryá, jednodňové kurčatá, 5 a 10-dňové kurčatá, 28-dňové brojlery a 25 týždňové nosnice. Klinické či patomorfologické změny sa nezistili v žiadnej pokusné j skupině, pre to sa považoval atenuovaný kmeň za neškodný pre všetky věkové skupiny kurčiat. Pokusné skupiny za 7 až 14 dní po aplikácii virusu Z-2037 odpovedali tvorbou Specifických protilátok, ktorých Specifičnost’ sa ověřovala referenčným vírusom infekčnej burzitídy, kmeňom Stuttgart.
Virus Z-2037, atenuovaný a adaptovaný na kultúry kuřácích embryonálnych buniek popísaným spósobom, je uložený v Čs. sbírce mikroorganismů, Sbírka zoopatogenních mikroorganismů, Výzkumný ústav veterinárního lékařství, Brno, pod číslom CAPM V-260.
Podstata vynálezu spočívá v tom, že vakcína proti infekčnej burzitíde sa připravuje z kmeňa Z-2037 (CAPM V-260), izolovaného na Slovensku a atenuovaného a adaptovaného sériovými pasážami na kultúry kuřácích embryonálnych buniek. Vakcinačný virus sa množí a titruje na primárných alebo sekundárných kultúrach kuřácích embryonálnych buniek, připravených z konvenčných vajec. Atenuovaný a adaptovaný vakcinačný virus infekčnej burzitídy Z-2037 dosahuje títer 107 TKIDS0. ml 1 a je neškodný pre všetky věkové kategorie kurčiat.
Příklad 1
Udržiavanie výrobného kmeňa
Výrobný kmeň Z-2037 sa udržuje v lyofilizovanom stave v ampulkách zatavených pod vákuom i pri +2 až +8 °C. Pasáž na buňkových kultúrach sa robí jeden raz do roka: Dve ampulky virusu s obsahom po 0,3 ml lyofilizovaného materiálu sa otvoria a ich obsah sa rozpustí v 4 ml kultivačného média (Hanksov'roztok s laktalbumínhydrolyzátom podlá PNL 01-63-74). Takto zriedeným vírusom sa infikuj ú kultúry kuřácích embryonálnych buniek v 2 až 4 Roux flašiach s objemom 1200 ml. Naočkované Roux flaše sa inkubujú pri 37 °C. Po zistení špecifickej degenerácie buniek, za 24 až 96 hodin, sa kultúra zmrazí pri —20 °C, rozmrazí, přefiltruje cez sterilnú gázu a titruje v skúmavkových kultúrach. Po kontrole bakteriálnej sterility a po stanovení obsahu virusu je zásobný kmenový materiál připravený k lyofilizácii s prídavkom 40% protekčného média (95% inaktivovaného koňského séra a 5% glukózy) alebo sa uchovává v zmrazenom stave pri — 20 °C a používá sa k inokulácii buňkových kultúr pri výrobě vakcíny.
Příklad 2
Příprava vakcíny na primárných buňkových kultúrach. , j
Pri výrobě vakcíny sa zásobným kmeňovým materiálom inokulujú kultúry kuřácích embryonálnych buniek v Roux flašiach v množstve 1 ml vírusovej suspenzie na jednu Roux flašu s objemom 1200 ml a obsahu 100 ml kultivačného média. Naočkované Roux flaše sa inkubujú pri 37 °C. Po zistení špecifickej degenerácie buniek, za 24 až 96 hodin, sa kultúry zmrazia pri -20 °C, rozrtirazia, přefiltrujú cez sterilnú gázu a titrujú v skúhiavkových buňkových kultúrach. Po kontrole bakteriálně j sterility a po stanovení obsahu virusu .sa virusová suspenzia naplní do liekoviek ako tekutá vakcína, alebo sa s prídavkom 20% protekčného lyofilného média (3 dřely 20% roztoku Laktína a 1 diel 40% glukózy) naplní do ampúl a lyofilizuje sa. Tekutá vakcína sa uchovává v zmrazenom stave, lyofilizovaná pri +2 až +8 °C.
Příklad 3 ' , f
Příprava vakcíny na sekundárných buňkových kultúrach
Dobré narastené kultúry kuřácích embryonálnych buniek v Roux ffašiach o objeme 1200 ml sa uvolnia roztokom verzéntrypsínu predohriateho na 37 °C. Suspenzia uvolněných buniek saprenesie . do kultivačného média a zakladá sa do Roux fliaš ako primárná buňková kultúra. Sekundárné kultúry sa inokulujú a inkubujú ako primárné kultúry a virusová suspenzia sa spracováva rovnako ako je popísané v příklade 2. , .
Éríklad 4
Kontrola vakcíny titráciou
Kultúry kuřácích embryonálnych buniek na titráciu virusu sa zakladajú do skúmaviek rozmerov 14/15 X 90 mm v množstve 1,0 ml kultivačného média. Kultúry buniek sa infikujú pó 0,1 ml . vakcinačného virusu, riedeného postupné desaťnásobne od 10~3 do 10~8, každé riedenie najmenej do 4 skúmaviek. Inokulované skúmavkové kultúry sa inkubujú 96 až 120 hodin pri 37 °C a titer virusu sa odčítá mikroskopicky podlá cytopatického účinku . virusu na buňky. TKID50 virusu sa stanoví akumui .lačným výpočtem podlá Reeda a Muencha. Titer . virusu vo vakcíne musí byť najmenej 105 ’ TKID50 .mL1.
Príidad 5
Stanovenie neutralizačných protilátek
Skúmavkové kultúry kuřácích embryonálnych buniek sa pripravujú ako. v příklade 4. Virusová 'r suspenzia s obsahom 100 až 1000 TKID5() virusu ' v 0,1. ml sa zmieša s rovnakým objemom vyšetřovaného materiálu (séra), riedeného postupné desaťnásobne od 10“1 do 10“5, a nechá sa stáť 60 minút pri laboratorněj teplote. Skúmavkové kultúry sa inokulujú dávkou 0,2 ml zmesi vírusovej suspenzie so sérom, každé riedenie séra najmenej do 4 skúmaviek. Skúmavkové kultúry sa inkubujú 96 až 120 hodin pri 37 °C. Titer neutralizačných protilátek sa odčítá mikroskopicky podlá chýbania cytopatického účinku virusu na buňky. 50% neutralizačná dávka (ND50) sa stanoví akumulačným výpočtem podlá Reeda a Muencha.

Claims (3)

  1. PREDMET
    1. Vakcína proti infekčnej burzitíde kurčiat, v tekutom alebo lyofilizovanom stave, vyznačuj úca sa tým, že obsahuje v 1 ml 105 až 107TKID50 virusu infekčnej burzitídy CAPM V-260.
  2. 2. Spósob přípravy vakcíny podTa bodu 1, vyznačujúci sa tým, že sa atenuovaný kmeň virusu infekčnej burzitídy CAPM V-260 pomnožuje v primárných kulturách kuřácích embryonálnych
    VYNÁLEZU buniek, připravených z konvenčných vajec, pri teplote 36 až 39 °C po dobu 24 až 96 hodin.
  3. 3. Spósob přípravy vakcíny podTa bodu 1, vyznačujúci sa tým, že sa atenuovaný kmeň virusu infekčnej burzitídy CAPM V-260 pomnožuje v subkultúrach embryonálnych buniek, připravených z konvečných vajec, pri teplote 36 až 39 °C po dobu 24 až 96 hodin.
CS49680A 1980-01-24 1980-01-24 Vakcínaprotiinfekčněj burzitíde z atenuovaného kineňa a spósobjej přípravy CS209379B1 (cs)

Priority Applications (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS49680A CS209379B1 (cs) 1980-01-24 1980-01-24 Vakcínaprotiinfekčněj burzitíde z atenuovaného kineňa a spósobjej přípravy

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS49680A CS209379B1 (cs) 1980-01-24 1980-01-24 Vakcínaprotiinfekčněj burzitíde z atenuovaného kineňa a spósobjej přípravy

Publications (1)

Publication Number Publication Date
CS209379B1 true CS209379B1 (cs) 1981-11-30

Family

ID=5337154

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
CS49680A CS209379B1 (cs) 1980-01-24 1980-01-24 Vakcínaprotiinfekčněj burzitíde z atenuovaného kineňa a spósobjej přípravy

Country Status (1)

Country Link
CS (1) CS209379B1 (sk)

Similar Documents

Publication Publication Date Title
Jones Avian reovirus infections
Okazaki et al. Protection against Marek's disease by vaccination with a herpesvirus of turkeys
McNulty et al. Isolation and cell culture propagation of rotaviruses from turkeys and chickens
Menendez et al. Experimental egg-transmission of avian reovirus
Lambrechts et al. Challenge experiments to evaluate cross‐protection induced at the trachea and kidney level by vaccine strains and Belgian nephropathogenic isolates of avian infectious bronchitis virus
Wolf et al. Salmonid viruses: Infectious pancreatic necrosis virus: Morphology, pathology, and serology of first european isolations
Van der Heide et al. Infectious tenosynovitis (viral arthritis): Influence of maternal antibodies on the development of tenosynovitis lesions after experimental infection by day-old chickens with tenosynovitis virus
JPH0278634A (ja) 連続細胞系におけるibdvの産生
DK163133B (da) Biologisk ren praeparation af en smitsom bronchitis-virusstamme
JP2011092190A (ja) トリレオウイルスの新規抗原クラス
US4302444A (en) Vaccines for immunizing egg-laying birds against Egg Drop disease, preparation of said vaccines, and method of use of said vaccines
McNeilly et al. Studies on a new enterovirus‐like virus isolated from chickens
HU189222B (en) Process for preparing a new vaccine against infectious bronchytis
Takase et al. Serologic and pathogenetic studies on avian reoviruses isolated in Japan
Takase et al. Isolation and characterisation of cytopathic avian enteroviruses from broiler chicks
Castrucci et al. A study of cytopathic rotavirus strains isolated from calves with acute enteritis
Robertson et al. Serological characteristics of avian reoviruses of Australian origin
Chettle et al. The isolation of infectious bursal disease virus from turkeys in England
Allan et al. A direct immunofluorescence test for the rapid detection of avian influenza virus antigen in tissue impression smears
KR20020013378A (ko) 난내 투여용 ibdv 균주
Carmichael et al. A Fatal Septicemic Disease of Infant Puppies Caused by Gytopathogenic Organisms with Characteristics of Mycoplasma
Graham Characterization of a reo-like virus and its isolation from and pathogenicity for parrots
CS209379B1 (cs) Vakcínaprotiinfekčněj burzitíde z atenuovaného kineňa a spósobjej přípravy
Witter Epidemiological studies relating to the control of Marek's disease
Burke et al. Avian enteric cytopathogenic viruses. II. Characteristics of a prototype