CS206302B1 - Spósob tepelného spracovania elektrotroskových návarov - Google Patents

Description

(54) Spósob tepelného spracovania elektrotroskových návarov

Vynález sa týká spósobu tepelného spracovania elektrotroskových návarov.

Pri elektrotroskových návaroch kovových telies, například valcov válcovacích stolíc, sa používajú návarové kovy, ktoré je nutné po navaření tepelne spracovať. Tepelným spracováním návarov sa získá jeho vyššia tvrdost ako i odpnutie. Vo vel’kej miere k naváraniu valcov sa používajú materiály nástrojových ocelí, ktorých tepelné spracovanie je zvlášť velmi výhodné. Ide o takzvané popúšťacie žíhanie pri teplotách 500 až 600 °C. Doteraz pri tepelnom spracovaní navařených kovových telies, najma valcov, postupovalo sa tak, že v případe, ak nebola k dispozícii žíhacia pec, válec sa nechal volné vychladnúť, alebo ihned’ po navaření bol daný do pece vyhriatej na žíhaciu teplotu a tepelne sa spracoval. V oboch prípadoch tento postup zapříčiňoval lokálny pokles tvrdosti návaru tepelne spracovaného elektrotroskového naváraného valca. Pokles tvrdosti návaru bol v každom případe asi v 3/5 dlžky těla navařeného valca smerom k hornému čapu, to je ku konců návaru. Tento pokles tvrdosti zapříčiňoval vyradenie elektrotroskove navařených valcov, alebo si vyžiadal zopakovat kalenie pri teplotě cca 900 °C. Z hl’adiska ekonomie takýto postup zvyšuje náklady na elektrotroskove navařené válce tak, že táto technológia přestává byť efektívna. Pri rozbore příčin poklesu tvrdosti sa zistilo, že pokles tvrdosti spósobuje naakumulovaná tepelná energia z navárania a táto lokálně popustí návar a tým znehodnotí celý navařený válec. Vytvrdzovacie žíhanie týchto návarov prebieha pri teplote 500 až 600 °C.

Vyššie uvedené nedostatky sa do značnej miery odstraňujú spósobom tepelného spracovania elektrotroskových návarov podřa vynálezu, ktorého podstata spočívá v tom, že po navaření sleduje sa teplota chladnúceho povrchu návaru a pri doeiahnutí žíhacej teploty naváraného materiálu sa stabilizuje obalením naváraného kovového telesa tepelne izolačným materiálom ako je například azbest, čadič, ktorého hrúbka je daná závislosťou na čase a teplote potrebnej na tepelné spracovanie návaru.

Riadením ochladzovania v priebehu navárania a po· naváraní najma stabilizáciou teploty tepelne izolačným materiálom sa stabilizuje teplota žíhania a ďalej sa využije naakumulovaná tepelná energia k tepelnému spracovaniu návaru. Tento spósob podl’a vynálezu zabezpečuje rovnomernosť tepelného spracovania po celej dlžke návaru a tým aj jeho rovnakú tvrdosť. Tento spósob je výhodný aj z hladiska šetrenia energie a celkove znižuje cenu elektrotroskových návarov. Re206302 gulovaním ochladzovania elektrotroskovo naváraných návarov zabráni sa lokálnemu poklesu tvrdosti návaru.

Spósob podlá vynálezu je bližšie vysvětlený na příklade tepelného spracovania elektrotroskove navařeného valca o priemere 700 mm. Pri navárani valca elektrotroskovým spósobom sa od začiatku navárania, ako dolná hrana kryštalizátora odokryje návar, sleduje teplota chladnúceho povrchu návaru pomocou indikačných zariadení. Keď chladnúci návar dosiahne teplotu žíhaniá, tento' sa zabalí tepelne izolačným materiálom ako je azbest, čadič a podobné. Hrúbka izolačného materiálu sa volí v závislosti na čase a teplote potrebnom na tepelné spracovanie návaru. Meraním bolo zistené, že zábal pozostávajúci z čadičovej vaty udrží teplotu 500 °C až 10 hodin, čo potvrdzuje, že dokáže lokálně udržať teplotu do 600 °C, na čas potřebný na tepelné spracovanie návaru.

Spósob tepelného spracovania elektrotroskových návarov je vhodný najma pre válce váčších priemerov, ako aj pre iné elektrotroskové navárané kovové telesá, hlavně tie, u ktorých sa vyžaduje rovnoměrná tvrdost po celom povrchu návaru.

Claims (1)

1. PREDMET

   Spósob tepelného spracovania elektrotroskových návarov, vyznačuj úci sa tým, že po navaření sleduje sa teplota chladnúceho povrchu návaru a pri dosiahnutí žíhacej teploty naváraného materiálu sa táto stabilizuje obaVYNÁLEZU lením naváraného kovového telesa izolačným materiálom, ako je například azbest, čadič, kterého hrúbka je daná závislosťou na čase a teplote potrebnej na tepelné spracovanie návaru.