CS201150B1 - Method of conservation and fortification of the green voluminous fodder - Google Patents

Method of conservation and fortification of the green voluminous fodder Download PDF

Info

Publication number
CS201150B1
CS201150B1 CS775895A CS589577A CS201150B1 CS 201150 B1 CS201150 B1 CS 201150B1 CS 775895 A CS775895 A CS 775895A CS 589577 A CS589577 A CS 589577A CS 201150 B1 CS201150 B1 CS 201150B1
Authority
CS
Czechoslovakia
Prior art keywords
fodder
wood
green
molasses
lactic acid
Prior art date
Application number
CS775895A
Other languages
English (en)
Slovak (sk)
Inventor
Stanislav Knotek
Jan Bucko
Karol Eisner
Jozef Pajtik
Darina Berackova
Original Assignee
Stanislav Knotek
Jan Bucko
Karol Eisner
Jozef Pajtik
Darina Berackova
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Stanislav Knotek, Jan Bucko, Karol Eisner, Jozef Pajtik, Darina Berackova filed Critical Stanislav Knotek
Priority to CS775895A priority Critical patent/CS201150B1/cs
Publication of CS201150B1 publication Critical patent/CS201150B1/cs

Links

Landscapes

  • Fodder In General (AREA)

Description

SZSS POPIS VYNÁLEZU
REPUBLIKA
<19> K AUTORSKÉMU OSVEDČENIU
(61) (23) Výstavná priorita(22) Přihlášené 09 09 77(21) n 5 895 -77 201150 (Π) {B 1) (51) Intel.3 A 23 K 3WL,
ÚŘAD PRO VYNÁLEZY
A OBJEVY (4tJ) Zverejnené 29 02 80(45) Vydané 15 01 84 (75)
Autor vynálezu KNOTEK STANISLAV ing. CSc., BANSKÁ. BYSTRICABUSKO JÁN doc. ing. CSc., BANSKÁ BYSTRICAEISNER KAROL prof . dr. ing., BRATISLAVAPAJTÍK JOZEP ing. CSc., ZVOLEN BERACKOVÁ DARINA,RNDr. CSc., BANSKÁ BYSTRICA_ (54) Sposob konzervovania a fortifikácie zelených objemových krmovín 1
Bielkovinové zelené krmoviny sa konzervujú v polnohospodárstve, ako je známe, pomocou kyseliny mliečnej, ktorá vzniká tak, že pri nakladení (silážovaní) bielkovinových krmovín sa přidá určité množstvo repnej melasy, ktorá účinkom baktérií Lactobacillus skvasuje na/ kyselinu mliečnu.
Repná melasa ako zvyškový produkt, ktorý vzniká pri výrobě repného cukru, sa ale stá-vá deficitným materiálom, jednak v dčsledku zdokonalovania cukrovarníckej technologie lep-ším využitím jej obsahu sacharózy, jednak rastúcimi nárokmi kvasného priemyslu, ktorý mela-su potřebuje ako východiskový surovinový produkt pre rožne dóležité výrobky (lieh, kyseli-na citrónová, kyselina mliečna a pod.). Trvalý nedostatok repnej melasy nerieši ani čias-točný dovoz trstinovej melasy.
Podrobnými pokusmi sa zistilo, že pre konzervovanie a fortifikáciu zelených objemo-vých krmovín je možné nahradit deficitnú repnú melasu dřevným hydrolyzátom. Dřevný hydrolyzát (napr. dřevná melasa získaná zahuštěním odpadových vod z výrobydřevovláknitých dosák mokrým spósobom, DVD m.sp,, alebo získaná zahuštěním hydrolyzátudřeva po pósobení hydrolyzačných činidiel, ako kyselin, hydroxidov a pod,, v podobě cca50 % roztoku) obsahuje značné množstvo, sacharidov, ktoré móžu nahradit pri konzervovanírepnú melasu.
Použitie dřevného hydrolyzátu (drevnej melasy) pre krmné účely je predmetom osobit-ného autorského osvedčenia č. 156 673, Z prístupnej literatúry nie je však známe jeho po- 201 150 užitie na konzervovanie a fortifikáciu zelených objemových krmovín, čo je predmetom při-hlášeného vynálezu.
Dřevný hydrolyzát obsahuje rozpuštěné látky, prevažne sacharidickej povahy v podoběmono- a oligosacharidov, ktoré vznikli z dřeva pri tepelnomechanickom rozvlákňovaní štie-pok nasýtenou parou alebo pčsobením hydrolyzačných činidiel. Dřevná melasa z výroby DVD m.sp. má obyčejné toto zlozeni® (počítané na sušinu): - éterický extrakt (živičnaté látky) 0,40 %, - etanolový extrakt (monosacharidy a pod.) 20,50 %, - lignin (stanovený s kyselinou sírovou) 9,0 %, - sacharidický podiel 66,0 %, z toho monosacharidy 8,0 %, - popol (Ko0, CaO, MgO, Peo0_, SiO„, Al90 , Po0_, MnO, stopy Cu, č ά ά i ά 5 4,00.%, B, Ni, Co) - dusíkaté látky 0,10 %«
Na konzerváciu a fortifikáciu sa m8že použit zahuštěný dřevný hydrolyzát v množstve0,5 až 10 %_hmot. z konzervovanej krmoviny, Uvádzame příklady pokusov s použitím drevnejmelasy v množstve 0,5 a 1 % hmot. z konzervovanej krmoviny. Příklad 1-0,5%
Ku konzervácii sa použil prirodzený trávný porast z prvej kosby. Porast sa zberalv štádiu prevládajúcich druhov tráv (Pestuca pratensis Huds., Poa pratensis I., Dactylisglomerata I,). Pokus sa založil v typových silách o kapacitě 25 1. Každý variant sa reali-zoval v piatich opakovaniach. Kontrolný variant representoval trávnu hmotu bez konzervač-nej přísady. Dřevný hydrolyzát sa aplikoval v množstve 0,5 % hmot. zo zakonzervovanéj trávnéjhmoty. Před aplikáciou sa riedil v pomere 1 : 1. Melasa repná ako tradičná konzervačnápřísada sa použila podlá rovnakých zásad.
Priebeh fermentaČného procesu sa sledoval podlá produkcie C02 a teploty. Na základeanalýzy trévnej hmoty na organické živiny před konzerváciou a po skončení fermentaČnéhoprocesu sa vypočítali straty na živinách v priebehu konzervácie. Po skončení fermentaČné-ho procesu sa zakonzervovaná trávná hmota vyhodnotila podlá ČSN 46 7012,
Dosiahnuté maximálně teploty vo variantoch s konzervačnými přísadami 28,2 a 28,8 °Csignalizujú správný priebeh fermentaČného procesu* Naproti tomu v kontrolnom variante ma-ximálna teplota 39,6 °C poukazuje, že teplotné optimum pre činnost baktérií mliečneho kva-senia sa překročilo, a tým sa vytvořili priaznivé, podmienky pre činnost nežiadúcej mikro-flóry.
Zvýšená oxidačná činnost v priebehu fermentaČného procesu v kontrolnom variante saprejavila aj vo zvýšenej produkcii C02 oproti iným variantom. Z celkového vyhodnotenia (tabulka 1) zakonzervovanej trévnej hmoty vyplývá, že sa do-Siahli v podstatě zhodné výsledky u dřevného hydrolyzátu a urepnej melasy. Uvedené kon-zervačně přísady zabezpečujú správný priebeh fermentaČného procesu, čo sa prejavilo v zhod-nom klasifikačnom zatriedení.
Tabulka 1
Celkové zhodnotenie zakonzervované;) trávnéj hmoty (0,5 % přísady)
Variant n pH Obsah or[5 ganických kyselinδ hmot.] Parba Voňa Štruktúra Akostná trieda mliečna octová máslová Kontrola 5 4,75 1,23 l,9g 0,230 hnědo- zelená kysla pokyseliněmaslovej čiastočne narušená III Hydrolyzát 0,5 % 5 4,48 4,04 0,92 0,000 zelená príj emnekyslá zachovala I Repná melasa 0,5 % 5 4,44 4,83 0,70 0,004 zelená prí j emnekyslá Zachovalá I Příklad 2 - 1 %
Postupovalo sa podobné ako v příklade 1, len s tým rozdielom, že sa dřevný hydrolyzátako aj repná melasa použili v dávke 1 % hmot, zo zakonzervovanéj trávnej hmoty. Ako SalSÍvariant sa použili homofermentatívne baktérie mliečneho kvasenia.
Priebeh fermentačného procesu sa sledoval podlá rovnakých kritérií ako v příklade 1.
Dosiahnuté maximálně teploty (dřevný hydrolyzát 28,8 °C, repná melasa 26,9 °C, homo-fermentatívne baktérie mliečneho kvasenia 27,1 °C) signalizujú správný priebeh fermentač-ného procesu. V kontrolnom variante maximálna teplota 37,8 °C poukazuje na to, že teplotnéoptimum pre činnost baktérií mliečneho kvasenia sa překročilo, a tým sa vytvořili priazni- erogenes a máslového kvasenia.zakonzervované;) trávnej hmoty vyplývá, že sa do- vé podmienky pre činnost baktérií Coli aZ celkového zhodnotenia (tabulka 2)
Tabulka 2
Celkové zhodnotenie zakonze rvovanej trávnej hmoty (1 % přísady)
Variant n pH Obsah organichmo kých kyselint.] Parba Váňa Štruktúra Akoathá trieďe mliečna octo vá máslová Kontrola 5 4,69 1,47 2,0 3 0,170 hnědo- zelená kyslá pokyseliněmaslovej čiastočne narušená III Hydrolyzát 1 % 5 4,22 3,58 0,6 2 0,000 olivo- vozele- ná príj emnenakyslá Zachovalá I . Repná melasa 1 % 5 4,32 4,23 0,6 0 0,000 olivo- vozele- ná príj emnenakyslá Zachovalá I Baktérie mlieč-neho kvasenia 5 4,42 4,12 0,4 8 0,030 olivo- vozele- ná príj emnenakyslá Zachovalá I siahli v podstatě zhodné výsledky u dřevného hydrolyzátu, repnej melasy a u homofermenta-tívnyeh baktérií mliečneho kvasenia. Uvedené konzervačně přísady zabezpečuji! správný prie-beh fermentačného procesu, čo sa prejavilo v zhodnom klasifikačnom zatriedení.
Dosiahnuté výsledky dovolujú vyslovit závěr, že repná melasa mčže byt pri konzervá-cii trávnej hmoty úspěšně nahradená zahuštěným dřevným hydrolyzátom.
Exaktně získané výsledky potvrdili, že pri konzervovaní: a/ priebeh teplót v zakonzervovaných krmovinách dosahuje maximum po 10 až 12 h a po8 dňoch sa teplota vyrovná teplote okolia. Maximálně teploty nepresahujú optimumteploty vhodnej pre činnost baktérií mliečneho kvasenia} b/ maximum tvorby C02 sa zaznamenává po 13 až 15 dňoch, V cLalšom období hladina ostá-vá na'rovnakej úrovni} c/ v zakonzervovaných krmovinách připravených s repnou aj dřevnou melasou sa nezazna-menal výskyt kyseliny máslovéj, alebo len nepatrné množstvo} d/ dosahuje sa vysoké percento kyseliny mliečnej;e/ pH hodnoty dosahujú optimum} f/ straty na živinách, najma na dusíkatých látkách sú na bežnej hladině,
Ako zdroj zahuštěného dřevného hydrolyzátu sme uviedli odpadové vody z výroby DVD m.sp. Samozřejmé sa móže použit aj melasa vyrobené neutralizáciou a zahuštěním roztokov(hydrolyzátov), získaných záměrnou hydrolýzou dřeva.
Sledováním nových možností přípravy polnohospodárskych krmovín z nových zdrojov prizachovaní kvality krmovinovej základné a zlepšení životného prostredia dospěli sme k závě-ru, že je možná příprava - konzervovanie a fortifikáeia zelených objemových krmív so zahuš-těným dřevným hydrolyzátom (dřevnou melasou), ktorý dovoluje plnohodnotné nahradit deficit-nú repnú melasu. Poukázali na to dosiahnuté výsledky za přísné sledovaných podmienok,
Konzervovanie a fortifikáeia zelených objemových krmovín novým prídavkom, a to zahuš-těným dřevným hydrolyzátom, sa vyznačuje týmito výhodami: 1. Zabezpečuje využitie drevnej melasy pripravenej z odpadových v6d od výroby DVDm.sp., alebo z dřevného hydrolyzátu a představuje plnohodnotnú náhradu doterazpoužívanej repnej melasy. 2. Uvedený zdroj je v súčasnej době neželatelným odpadom (odpadové vody), alebo před-stavuje surovinu (dřevo), ktorá je domácou surovinou a pri správnom hospodárení s lesným bohatstvom stále obnovovatelnou. 3. Poskytuje ako konzervačně, tak aj energetické látky, 4. Nevyžaduje žiadne investičně náklady, nakolko sa využije to isté zariadenie akopri konzervovaní s repnou melasou. 5. Zlepšuje životné prostredie tým, že odpadové vody od výroby DVD m.sp. neznečisťu-jú veřejné toky pri vypúšťaní.

Claims (1)

  1. PREDMET VYNÁLEZU SpSsob konzervovsnia a fortifikácie zelených objemových krmovín prídavkom sachari-dických produktov a pdsobením kyseliny mlieěnej, vznikajúcej "in šitu", vyznaěu-j ú c i sa tým, že před zakrytím krmoviny, s výhodou aj před utláčaním, sa k zele-ným objemovým krmovinám přidává 0,5 až 2 % hmot, zahuštěného dřevného hydrolyzátu, připra-veného vákuovým zahuštěním odpadových vod z výroby dřevovláknitých dosák mokrým sposoboma / alebo vákuovým zahuštěním hydrolyzátu dřeva, získaného hydrolýzou.
CS775895A 1977-09-09 1977-09-09 Method of conservation and fortification of the green voluminous fodder CS201150B1 (en)

Priority Applications (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS775895A CS201150B1 (en) 1977-09-09 1977-09-09 Method of conservation and fortification of the green voluminous fodder

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS775895A CS201150B1 (en) 1977-09-09 1977-09-09 Method of conservation and fortification of the green voluminous fodder

Publications (1)

Publication Number Publication Date
CS201150B1 true CS201150B1 (en) 1980-10-31

Family

ID=5404764

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
CS775895A CS201150B1 (en) 1977-09-09 1977-09-09 Method of conservation and fortification of the green voluminous fodder

Country Status (1)

Country Link
CS (1) CS201150B1 (cs)

Similar Documents

Publication Publication Date Title
Das et al. Useful byproducts from cellulosic wastes of agriculture and food industry—a critical appraisal
Joanna et al. Sugar beet pulp as a source of valuable biotechnological products
Black et al. Effects of stage of maturity and silage additives upon the yield of gross and digestible energy in sorghum silage
Jayeola et al. Production of bioactive compounds from waste
Keady et al. Prediction of silage feeding value from the analysis of the herbage at ensiling and effects of nitrogen fertilizer, date of harvest and additive treatment on grass silage composition
McDonald et al. Fermentation studies on inoculated herbages
CN104605153A (zh) 一种能源草在饲料、沼气和纸浆领域综合利用的方法
Weinberg et al. Ensiling whole wheat for ruminant feeding at different stages of maturity
CN110235935B (zh) 一种鲜笋保鲜剂及制备方法与应用
US11198764B2 (en) Drastic reduction of viscosity in biomass
Giardini et al. Effect of maize silage harvest stage on yield, plant composition and fermentation losses
Kumar et al. Diversified use of byproducts of sugarcane and cotton-a review
CN108323723B (zh) 蓝莓果干的制备方法及蓝莓果干
Sollenberger et al. Conserved forage
CS201150B1 (en) Method of conservation and fortification of the green voluminous fodder
DE2824553C3 (de) Verfahren zur Herstellung von weichen, genießbaren Pilzfruchtkörpern oder Teilen davon aus zähem Pilzmaterial
JPS62215503A (ja) ブドウの品質改良方法
CN101433231B (zh) 高糖份水果的保鲜方法及保鲜用材料
CN118020827A (zh) 一种挥发油复合物及其在桃贮藏中的应用
Singh et al. Bioconversion of wheat straw to animal feed by solid substrate fermentation or ensiling.
CN109929771A (zh) 青贮剂及其制备方法
Hussian et al. Effect of Adding Fermented Juice of Epiphytic Lactic Acid Bacteria Prepared with Different Sources and Levels of Soluble Carbohydrates on Chemical Composition, Fermentation and Quality Characteristics of Wheat Straw Silages
Vaisto et al. The use of cellulases for increasing the sugar content of AIV-silage
Nathanael Chemical and technological investigations on coconut products
Jakhmola et al. Ensiling grass with straw. I. Effect of straw, cellulase enzyme and urea on chemical composition of grass and grass/legume silages