SK53599A3

SK53599A3 - Compost decontamination of soil contaminated with chlorinated toxicants

Info

Publication number: SK53599A3
Application number: SK535-99A
Authority: SK
Inventors: Guy P Moser; Neil C C Gray; Lori E Moser
Original assignee: Zeneca Corp
Priority date: 1996-11-01
Filing date: 1997-10-30
Publication date: 2000-02-14
Also published as: EP0936953A1; AU4858797A; DE69704669T2; CZ151899A3; CN1235566A; HUP0001070A2; EP0936953B1; BR9712606A; DE69704669D1; ES2159393T3; HUP0001070A3; CA2269916A1; ATE200746T1; NZ335921A; JP2001504029A; TW371255B; WO1998019801A1; US5902744A; ZA979369B; KR20000052979A

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka riadeného kompostovacieho postupu pre dekontamináciu pôdy a/alebo sedimentov obsahujúcich jednu alebo viac určitých toxických cyklických organických zlúčenín ako kontaminujúcich látok, najmä chlordan, dieldrin, toxafen, aldrin, endrin, heptachlór, metoxychlór, heptachlórepoxid, a alfa, beta, gama a delta benzén-hexachloridy, ďalej označované spoločne a jednotne ako chlórované kontaminujúce látky, čiže chlórované kontaminanty.

Doterajší stav techniky

Je rad miest na zemi, ktoré sú kontaminované chlórovanými kontaminujúcimi látkami. Rad z týchto kontaminujúcich látok sú toxické pesticídy a o vela z nich je možné sa domnievať, že sú karcinogénne. Boli použité rôzne metódy na zníženie kontaminácie pôdy, vrátane spalovania, nízkoteplotnej termálnej desorpcie a chemického spracovania. Všetky tieto postupy sú extrémne drahé a nie sú vhodné pre rad znečistených miest.

Jeden z týchto postupov je opísaný v nemeckom patente DE 40 01 558. Tento spôsob zahŕňa trojstupňový postup dekontaminácie pôdy, obsahujúcej uhlovodíky (ropných) minerálnych olejov, polycyklické aromatické uhlovodíky a halogénované uhlovodíky, a zahŕňa odstraňovanie halogénovaných uhľovodíkov z pôdy vzduchom, nasledované postupne anaeróbnym degradačným krokom a aeróbnym degradačným krokom.

Predmet vynálezu

Predložený vynález poskytuje spôsob dekontaminácie pôdy a/alebo sedimentov obsahujúcich jednu alebo viac chlórovaných kontaminujúcich látok premenením týchto kontaminujúcich látok na neškodné materiály, čím sa dekontaminuje pôda v rozsahu, aký je požadovaný, buď čiastočnou dekontamináciou alebo úplnou nápravou.

Tento postup zahŕňa spracovanie pôdy a/alebo sedimentu, ktorý obsahuje populáciu životaschopných anaeróbnych a aeróbnych mikróbov schopných transformácie chlórovaných kontaminujúcich látok na neškodné materiály, životaschopných za anaeróbnych i aeróbnych podmienok. Spracovanie zahŕňa (a) zmiešanie kontaminovanej pôdy s doplnkovým materiálom za vzniku kompostovej zmesi obsahujúcej organické živné materiály; (b) kompostovanie tejto zmesi pri udržovaní jej teploty v rozmedzí od asi 20 do asi 65‘C a obsah vody v nej v rozmedzí od asi 40 % do asi 100 % WHC; (c) počas tohto kompostovania sa udržuje redox potenciál kompostovej zmesi pod asi 200 mV negatívnych, dokiaľ nie je obsah chlórovaných kontaminujúcich látok znížený; (d) potom okysličenie kompostovej zmesi za účelom zvýšenia úrovne redox potenciálu kompostovej zmesi nad asi 100 mV pozitívnych, a udržanie hladiny redox potenciálu nad asi pozitívnych 100 mV, až je znížené výrazné množstvo chlórovaných kontaminujúcich látok, a opakovanie krokov (b) až (d) hore, ako je potrebné.

Sled stupňov hladín negatívnych/pozitívnych redox potenciálov môže byť obrátený a môže sa opakovať, ak je požadované, na získanie pôdy obsahujúcej málo alebo žiadne nežiadúce chlórované kontaminujúce látky, ktoré majú byt konvertované na neškodné produkty.

Termín kompostovanie, ako sa tu používa pri opisovaní postupu dekontaminácie podľa predloženého vynálezu, znamená premenu degradáciou chlórovaných kontaminujúcich látok v pôde a/alebo sedimente na neškodné materiály použitím biologickej aktivity; spôsob sa vykonáva, prednostne v pevnom stave, s prídavkom organického živného materiálu.

Neškodné materiály sú materiály, ktoré sú naprosto prijateľné v koncentráciách prítomných v pôde alebo sedimente pre uvažované použitie.

Dekontaminácia znamená premenu /transformáciu chlórovaných kontaminujúcich látok na neškodné materiály, vrátane biodegradácie uvedených kontaminujúcich látok a naviazanie uvedených kontaminujúcich látok na pôdu alebo iný materiál.

Náprava znamená dekontamináciu na hladinu chlórovaných kontaminujúcich látok v pôde, ktorá je naprosto prijateľná pre uvažované použitie pôdy.

Pôda znamená zem, čiže humus, piesok a kúsky skaly, a zahŕňa sediment z podpovrchu vody.

V postupe podľa predloženého vynálezu počas kompostovania musí pôda, ktorá sa má dekontaminovat, obsahovať vhodné typy pôvodných životaschopných mikróbov schopných degradácie chlórovaných kontaminujúcich látok. Tieto mikróby musia byt životaschopné za anaeróbnych a aeróbnych podmienok, ktorým budú podrobené v priebehu predloženého postupu. Normálne sú mikróbmi baktérie, huby, aktinomycéty a v menšom rozsahu protozoa. Prednostne sú mikróby pôvodom z kontaminovanej pôdy, to znamená, že sú prítomné v pôde, ktorá sa má dekontaminovat; alebo sú recyklované z, alebo spolu s, pôdou už podrobenou predloženému postupu. V niektorých prípadoch môže byt výhodné pridat inokulant obsahujúci také životaschopné štiepiace mikróby.

V praktickom rozpracovaní predloženého vynálezu sa pevná kompostová zmes pripraví primiešaním príslušného prostriedku pre skvalitnenie pôdy do pôdy, ktorá sa má dekontaminovať, v množstve aspoň asi 10 % až 95 % hmotnostných zmesi, a prednostne od asi 30 % do 70 % hmotnostných prostriedku pre skvalitnenie pôdy. Doplnkový materiál pre skvalitnenie pôdy obsahuje bežný zdroj organických živných látok pre kompostovanie. Výhodnými doplnkovými živnými materiálmi sú poľnohospodársky odpad a mestský odpadný kal, prednostne hnoj, ako konský, hovädzieho dobytka, oviec, morčací, kurací alebo rybí, alebo aktivovaný kal. Lucerna, seno, piliny, slama, rašelina, tráva a ďalšie objemové materiály sú tiež výhodne zahrnuté do doplnkového materiálu, a môžu byt pridávané ako hnoj alebo špecificky. V niektorých prípadoch môže byt vhodné pridať do pôdneho doplnku povrchovo aktívnu látku, výhodne tvorenú aniónovou alebo neionogénnou povrchovo aktívnou zmesou, na to, aby sa kontaminujúce látky stali oveľa prístupnejšie biologickej degradácii. Vhodné povrchovo aktívne látky zahŕňajú polysorbáty, oktoxynoly, aniónové alkylsulfáty, aniónové alkylarylsulfonáty a etoxyláty. Príklady vhodných povrchovo aktívnych látok zahŕňajú Tween™ neionogénne povrchovo aktívne látky, ktoré sú komerčne dostupné od ICI Americas, Inc., Triton™ neionogénne povrchovo aktívne látky, ktoré sú komerčne dostupné od Union Carbide a DAWN™ detergentnú neionogénnu povrchovo aktívnu zmes, ktorá je komerčne dostupná od Procter&6amble. Vhodnou zmesou povrchovo aktívnych látok je Triton Χ-100Θ™ a DAWN™. Doplnkový materiál môže obsahovať tiež, alebo ním môže byť doplnený, kvapalné alebo pevné organické alebo anorganické živné látky. Bežne sa používajú organické materiály s vysokým obsahom dusičnanov a fosforečnanov.

Kompostová zmes sa uchováva vlhká, ale prednostne v pevnom stave. Počas postupu sa hladina vlhkosti udržuje na menej ako 100 % kapacity zmesi na zadržanie vody (water holding capacity, dalej v skratke (WHC)), prednostne v rozmedzí okolo 40 % do 100 % WHC.

Po zmiešaní začne biologická degradácia organickej hmoty v zmesi, zvýši sa teplota a vyčerpá sa kyslík za účelom zaistenia anaeróbnych podmienok. Teplota zmesi sa potom udržuje v rozmedzí od asi 20*C do 65°C. To sa lahko dosiahne regulovaním pohybu plynu cez kompostovú zmes (napr. trúbkami) a/ alebo pridaním živného materiálu. Pod asi 20*C prebieha biodegradácia neekonomický pomaly; nad asi 65*c môže dôjsť k prílišnému usmrteniu baktérií. Výhodné teplotné rozmedzie je od asi 30’C do 55*C. Aeróbne mikróby zostávajú v kompostovej zmesi životaschopné počas nasledujúceho kroku aeróbnej degradácie a anaeróbne baktérie zostávajú životaschopné počas mnohých nezbytných následných anaeróbne degradačných krokov. Preto je podstatné, aby boli životaschopné aeróbne a anearóbne degradačné mikróby uchovávané v priebehu postupu podlá predloženého vynálezu.

Počas anaeróbneho kroku sa udržuje v kompostovej zmesi hladina nízkeho redox potenciálu, pod asi 200 mV negatívny, a výhodne v rozmedzí asi 300 mV až 500 mV negatívnych. Bolo zistené, že táto hladina je optimálna pre anaeróbnu degradáciu chlórovaných kontaminujúcich látok v predloženom postupe kompostovania. Hladina redox-potenciálu sa môže udržovať v tomto rozmedzí pohybom vlhkého vzduchu cez kompost a/alebo pridaním konvenčných redukčných látok, ako je siričitan a/ alebo acetátové zlúčeniny.

Prvý anaeróbny krok a následné anaeróbne kroky pokračujú, až je degradované významné množstvo chlórovaných kontaminujúcich látok. To je možné zistiť analýzou. Zvyčajne je požadovaná v prvom anaeróbnom kroku degradácia asi 20 % až asi 50 % pôvodného obsahu chlórovaných kontaminujúcich látok.

Potom, ako je v prvom anaeróbnom kroku obsah chlórovaných kontaminujúcich látok v zmesi pôda/ doplnkový materiál výrazne znížený, zmes sa okysličí akýmkoľvek vhodným prostriedkom, prednostne prívodom vzduchu cez a/alebo zmiešaním so zmesou na dosiahnutie aeróbnych podmienok. Musí dôjsť k dostatočnému okysličeniu pre hladinu redox-potenciálu počas aeróbnych krokov, aby sa udržala nad 100 mV pozitívnych. Pri aeróbnych podmienkach dochádza k ďalšej degradácii a získa sa tak neškodný materiál. Krok aeróbnej degradácie prebieha, pokiaľ je degradované výrazné množstvo chlórovaných kontaminujúcich látok.

V mnohých prípadoch nie je dosiahnutý požadovaný stupeň biodegradácie chlórovaných kontaminujúcich látok pre prijateľnú obnovu v prvej anaeróbnej/aeróbnej spracovateľskej sekvencii. Vo vysoko preferovanom postupe je preto postupnosť krokov opakovaná raz alebo viackrát, ako je potrebné na prijateľnú obnovu pôdy. Týmto viacnásobným preferovaným postupom je ľahko dosiahnutá v podstate úplná dekontaminácia od chlórovaných kontaminujúcich látok.

Pretože výsledky testov demonštrovali vynikajúcu dekontamináciu pôdy obsahujúcej kontaminujúce látky chlordan, dieldrin a toxafen, je výhodným postupom podľa predloženého vynálezu spracovanie pôdy a/alebo sedimentu, obsahujúcich jednu alebo viac týchto kontaminujúcich látok.

Bez zväzovania sa akoukoľvek následnou teóriou je možné predpokladať, že počas anaeróbnej degradácie odstránia anaeróbne mikróby aspoň jeden alebo dva chlóry z chlórovaných kontaminujúch látok. Ich ďalšia aeróbna degradácia ich redukuje na menej toxické metabolity. Pretože môžu byť tiež významné množstvá chlórovaných kontaminujúcich látok a toxických metabolitov viazaných na pôdu a/alebo organické materiály produkujúce neškodné materiály, zahŕňa termín degradácia, ako sa tu používa, nie len biodegradáciu, ale tiež takéto viazanie kontaminujúcich látok.

Požadovaným znakom tohto postupu je, že sa degradačné mikróby udržujú počas anaeróbnych/aeróbnych spracovateľských cyklov životaschopné, takže nie je nezbytné, aby boli mikróby doplňované pred opakovaním spracovateľského cyklu. Avšak môže byt žiadúce pridávať ďalšie živné materiály, hnoj alebo iné bežné fermentačné prísady, primárne na doplnenie dodávky organickej suroviny, ale tiež na vnesenie objemnejšieho činidla.

Ako bolo uvedené hore, udržovanie vlastných hladín redox potenciálu v kompostovej zmesi v anaeróbnych a aeróbnych krokoch je pre účinnú realizáciu predloženého vynálezu nezbytné. Príslušné hladiny redox potenciálu môžu byt udržované prídavkom bežných živných materiálov a/alebo redukčných látok, ako sú siričitanové a/alebo acetátové zlúčeniny. Sú nezbytné absolútne anaeróbne a aeróbne podmienky (hoci môžu byt akceptované krátke lokalizované výchylky). Pre účely definovania predloženého vynálezu je považovaná hladina redox potenciálu menšia ako asi 200 mV negatívna za anaeróbnu, a je požadovaná pre anaeróbne kroky; a hladina redox potenciálu väčšia ako asi 100 mV pozitívna sa považuje za aeróbnu, a je teda požadovaná pre aeróbne kroky. Počas anaeróbnych krokov je výhodná redox potenciálová hladina v rozmedzí asi negatívna 300 až 500 mV; a počas aeróbnych krokov je v rozmedzí okolo pozitívna 200 až 300 mV. Hladina redox potenciálu od asi negatívnej 200 mV do asi pozitívnej 100 mV je považovaná za anoxickú. V predloženom postupe, keď sa prechádza z anaeróbnych do aeróbnych podmienok, a naopak, sú v komposte anoxické podmienky. Počas tejto periódy dochádza k určitej degradácii chlórovaných kontaminujúcich látok, ale pri nízkej rýchlosti. Preto tiež rýchly prechod z jedného stavu do druhého urýchľuje celkovú degradáciu.

Pri realizácii predloženého vynálezu je žiaduce, aby v niektorých častiach kompostu boli anaeróbne podmienky a súčasne v iných častiach aeróbne podmienky. To môže byt žiadúce z toho dôvodu, že v kompostovej zmesi sú rôzne časti s rôznymi východiskovými množstvami kontaminujúcich látok a/alebo degradačnými rýchlosťami. Preto, na vyriešenie jednotnej degradácie, môže byt vhodné, aby niektoré časti kompostu zostali dlhšie v anaeróbnom alebo aeróbnom stave.

Počas kompostovaní sú prítomné veľké množstvá mikróbov, prednostne do 10® jednotiek tvoriacich aeróbne kolónie na gram (JTK), ako je merané technikami na štandardných čítacích zariadeniach, až do 10⁶ anaeróbnych JTK/g. Počty týchto mikróbov zahŕňajú samozrejme mikróby, ktoré sú odlišné od tých, ktoré degradujú chlórované kontaminanty.

V praxe sa predložený postup vykonáva v hromade kompostu, bežne v členenom alebo okienkovom kontejnere. Zemina, ktorá sa má spracovať, môže byt analyzovaná a kompostovaná v laboratóriu na stanovenie optimálnych kompostovacích podmienok, na skvalitnenie zloženia a času anaeróbnych/aeróbnych spracovaní a počtu sledu dejov. Zvyčajne u pôdy kontaminovanej do 600 ppm chlórovaných kontaminantov dekontaminujú 3 sledy 2 týždenných anaeróbnych kompostovaní, nasledované 2 týždňami aeróbneho kompostovaní, jednu tunu dávky zeminy na hladinu kontaminantov nižšiu ako 140 ppm chlórovaných kontaminantov.

Ako bolo opísané hore, zahŕňa predložený postup anaeróbny stupeň kompostovania nasledovaný aeróbnym stupňom. Tento sled sa zdá byť nezbytným pre degradáciu metabolitov toxických chlórovaných kontaminujúcich látok. Zdá sa však byť žiadúce pôvodne spracovať pôdu aeróbne na nižší obsah vopred existujúcich toxických metabolitov, pred východiskovým anaeróbnym stupňom.

Nasledujúce príklady slúžia pre ilustráciu realizácie predloženého vynálezu.

Príklady rozpracovania vynálezu

Príklad 1

Tento príklad ukazuje kompostovanie pôdy kontaminovanej chlordanom a dieldrinom vo veľkom meradle. Osem tón kontaminovanej pôdy (21 ppm chlordanu a 14,8 ppm dieldrinu) zmiešaných s kravským hnojom (40 % obj./obj.) a slamou (5 % obj./ ob j .) je vložených do kompostovacieho boxu (8'x 8'x 8' čiže asi 2,45 x 2,45 x 2,45 m ) s 2 sadami provzdušňovacích potrubí, jedným na základne a druhým 3' (asi 0,9 m) nad základnou. Po dvoch dňoch bola teplota pôdy zvýšená nad 40’C a udržovala sa pri tejto teplote počas aspoň 2 týždňov, potom poklesla na 30°C v 3. a 4. týždni. Jeden mesiac sa systém udržuje v anaeróbnom stave na urýchlenie východiskových dechlorinačných krokov (redox potenciál je počas anaeróbnych cyklov nižší ako mínus 400 mV). Potom nasleduje jeden týždeň aeróbnych a jeden týždeň anaeróbnych cyklov počas ktorých sa redox rýchlo mení z viac ako plus 200 mV počas aeróbnych stupňov na menej ako mínus 400 mV počas anaeróbnych stupňov. Počas spracovaní sa obsah vody v pôde pohybuje medzi 40 % a 100 % WHC.

Po celkovo 24 týždňoch poklesla hladina chlórovaných kontaminantov na 6,2 ppm chlordanu a 2,6 ppm dieldrinu, 71% a resp. 82% znížením.

Príklad 2

Vlhká pôda, kontaminovaná 955 mg/kg toxafenu, je zmiešaná s 6 % kravského hnoja obj./obj. a 5 % slamy obj./obj. Šesť vzoriek s hmotnosťami po 950 g (vzorky 1-6) tejto zmesi obsahujúcich vodu v množstve okolo 60-70 % WHC je premytých anaeróbnou zmesou 5 % vodíka, 5 % oxidu uhličitého a 90 % du10 síka a potom je vložených do vzduchotesnej anaeróbnej komory, tesne zakrytej, a inkubovaných pri 35 až 40’C počas dvoch týždňov. Pôdy sú týždne premiešavané. Počas tohto anaeróbneho spracovania redox potenciál rýchlo klesá a zostáva počas anaeróbnych spracovaní pod mínus 200 mV.

Potom boli vzorky odkryté a premiešavané týždne za účelom prevzdušenia atmosférickým vzduchom pri 80% relatívnej vlhkosti pri 35 až 40C počas troch týždňov. Hladina vlhkosti sa udržuje na 60-70 % WHV dvakrát týždne ručným pridávaním vody a miešaním. Počas tohto aeróbneho spracovania sa redox potenciál rýchlo zvyšuje a zostáva v priebehu aeróbneho spracovania nad plus 100 mV.

Počas tohto spracovania sú priemerné hladiny kontaminácie vzoriek toxafenom stanovené následne: po 2 týždňoch 450 mg/kg (53% zníženie); a po 5 týždňoch 270 mg/kg (72% zníženie). Opakovaním sledov týchto anaeróbnych/aeróbnych spracovaní sa dosiahne ďalšie zníženie toxafenu.

Príklad 3

V tejto štúdii je deväť vzoriek po 150 mg zeminy, kontaminovanej 50-100 ppm v zozname uvedenými kontaminantmi (test č. 7 - 15), zmiešaných s 40% obj./obj. konského hnoja a 5% obj./obj. slamy; zmesi obsahujú vodu okolo 80% WHC.

Kontaminujúce látky

7.	aldrin
8.	dieldrin
9.	endrin
10.	benzén-hexachlorid	(BHC)
	- zmes alfa, beta,	gama
11.	chlordan
12.	heptachlór

13. heptachlór-epoxid

14. metoxychlór

15. toxafen

Tieto vzorky potom boli spracované postupom ako v príklade 2 s tým rozdielom, že sa teplota udržuje na 36*c, anaeróbna perióda spracovania trvá 4 týždne a aeróbna perióda spracovania trvá 2 týždne. Výrazné zníženia obsahu kontaminujúcich látok sa dosiahnu počas obidvoch anaeróbnych i aeróbnych periód v testoch s látkami 7 až 15.

Príklad 4

Tento príklad dokladá použitie radu doplnkových skvalitňujúcich zmesí rašeliníkového mechu, hnoja dobytka a slamy počas kompostovania na urýchlenie degradácie chlórovaných kontaminantov v pôde.

V tejto štúdii sú zmiešané pôdy kontaminované 100 ppm rôznych chlórovaných kontaminujúcich látok s rôznymi doplnkovými skvalitňujúcimi zmesami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke, a tieto zmesi sú uložené v laboratórnych priestorných kompostovačoch, približne 65 g kompostovej zmesi ( asi 75 % WHC) v každom testovacom kompostovači.

Počas tohto testu sú testovacie kompostovače striedavo okysličované počas 5 dní vzduchom a potom 2 dni dusíkom (0,5 litrov za minútu, LPM) odspodu pôdnej zmesi, s tým, že sa striedajú aeróbne a anaeróbne podmienky. Zatial čo zostáva za aeróbnych podmienok redox potenciál pod mínus 200 mV; pri aeróbnych podmienkach zostáva redox potenciál nad pozitív.

100 mV. Pretože je objem vzoriek pôdy príliš nízky, aby vykazovali metabolické postupy výrazný vplyv zahrievania, sú experimenty uskutočňované v inkubátore pri postupnom zvyšovaní teploty od 26 do 55’C. Obsah vlhkosti sa upravuje na 60% až

12.80% WHC ručným pridávaním vody dvakrát týždne a miešaním. Po 54 dňoch bol test prerušený.

Tabulka

Test Hmotn.pomer % Zloženie kompost, zmesi kontaminantov

		Pôda	Rašel. Hnoj	Slama
16.	ALDRIN/DIELDRIN, 50:50	25	0	40	25
17.	HEPTACHLÓR/ENDRIN 25/75	24	1	35	30
18.	CHLORDAN/METOXYCHLÓR 25/75	30	2	40	34
19.	TOXAFEN/HEPTACHLÓR 80/20	28	3	34	34
20.	ALDRIN/HEPTACHLÓREPOXID 5/95	35	5	45	25

Počas všetkých testov č. 16 až 20 došlo k výraznému zníženiu chlórovaných kontaminujúcich látok.

Príklad 5

Postupovalo sa podlá príkladu 3, s tým rozdielom, že namiesto slamy a hnoja v príklade 3 boli použité objemové a živné materiály uvedené v nasledujúcej tabulke pre pôdne doplnky. Ako v príklade 3 sú použité kompostovacie zmesi v hmotnostnom pomere 55/5/40 pôdy/objemového materiálu/ živného materiálu.

Tabulka

Zloženie doplnkových materiálov (55/5/40 hmotn.pomer)

21. pôda/lucerna/hnoj oviec

22. pôda/seno/morčací hnoj

23. pôda/piliny/kurací hnoj

24. pôda/tráva/aktivovaný kal

Počas kompostovania došlo v každom teste k výraznému zníženiu obsahu chlórovaných kontaminantov v pôde.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob dekontaminácie pôdy obsahujúcej ako kontaminujúcu látku chlórovanú cyklickú organickú zlúčeninu vybranú zo skupiny skladajúcej sa z chlordanu, dieldrinu, toxafenu, aldrinu, endrinu, heptachlóru, heptachlórepoxidu, metoxychlóru a alfa, beta, gama a delta benzénhexachloridov, pričom pôda obsahuje populácie životaschopných anaeróbnych a aeróbnych mikróbov schopných transformovať uvedené kontaminujúce látky na neškodné materiály a životaschopných za obidvoch, anaeróbnych a aeróbnych podmienok, zahŕňajúci:

(a) zmiešanie uvedenej pôdy s materiálom na skvalitnenie pôdy za vytvorenia pevnej kompostovej zmesi obsahujúcej organické živné materiály;

(b) kompostovanie uvedenej pôdy pri udržovaní teploty kompostovej zmesi v rozmedzí od asi 20⁴C do 65°C a obsahu vody kompostovej zmesi v rozmedzí od asi 40% do 100% WHC;

(c) počas uvedeného kompostovania udržovanie hladiny redox potenciálu kompostovej zmesi pod asi negat. 200 mv, kým sa nedegraduje výrazné množstvo uvedenej kontaminujúcej látky; a (d) potom okysličenie kompostovej zmesi na zvýšenie hladiny redox potenciálu kompostovej zmesi nad asi pozitív.

100 mV, a udržovanie hladiny redox potenciálu nad asi pozitív. 100 mV, kým sa nedegraduje výrazné množstvo kontaminujúcej látky; a (e) opakovanie krokov (b) až (d), ako je požadované.
2. Spôsob podlá nároku 1 vyznačujúci sa tým, že sa kroky (a) až (d) opakujú.
3. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že uvedená kompostová zmes pôvodne obsahuje aspoň asi 10 % hmotn. doplnkového skvalitňujúceho materiálu.
4. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že uvedený doplnkový materiál zahŕňa poľnohospodárske odpady alebo mestský odpadný kal.

že
5. Spôsob podľa nároku 1 vyzná uvedený doplnkový materiál obsahuje čujúci sa tým, objemový materiál.
6. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že uvedený doplnkový materiál obsahuje živný materiál vybraný zo skupiny skladajúcej sa z hnoja konského, hovädzieho dobytka, oviec, rýb, morčiat a kuriat a aktivovaného kalu.
7. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že uvedený doplnkový materiál obsahuje objemový materiál vybraný zo skupiny skladajúcej sa zo slamy, pilín, lucerny, rašeliny, slamy a trávy.
8. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že uvedená kompostová zmes pôvodne obsahuje v rozmedzí od 30 do 70 % hmotnostných uvedeného doplnkového materiálu.
9. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že sa do uvedenej kompostovej zmesi pridá povrchovo aktívna látka.
10. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že sa pridá do uvedenej kompostovej zmesi povrchovo aktívna látka zo skupiny skladajúcej sa z neionogénnych povrchovo aktívnych látok a aniónových povrchovo aktívnych látok.
11. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že uvedená teplota je v rozmedzí asi 30'C až 55'C.
12. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že hladina uvedeného redox potenciálu je pod negatív. 200 mV a udržuje sa v rozmedzí asi negatív. 300 mV až 500 mV, a kde je hladina uvedeného redox potenciálu nad asi pozitív. 100 mV a udržuje sa v rozmedzí asi pozitív. 200 až 300 mV.
13. Spôsob podlá nároku 1 vyznačujúci sa tým, že sa uvedená kontaminujúca látka vyberie zo skupiny skladajúcej sa z chlordanu, dieldrinu a toxafenu.