SK47097A3 - Plug-in commutator and method for its production - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zásuvného komutátora, ktorý vykazuje znaky v zmysle nároku 1, a spôsobu jeho výroby, ktorý vykazuje znaky v zmysle nároku 15.

Doterajší stav techniky

Pri známom zásuvnom komutátore tohto druhu (VO 95/14319) je sila, ktorá sa musí vyvinúť na zasunutie segmentov do drážok, taká velká, že sa nedajú vylúčiť poruchy pri zasúvaní. Keby sa táto sila zmenšila tým, že sa zmenší presah segmentov a/alebo podmiera drážok, nebolo by zaručené spoľahlivé umiestnenie segmentov v telese hlavy.

Podstata vynálezu

Vynález si preto kladie za úlohu vytvoriť zásuvný komutátor, pri ktorom napriek zmenšenej sile zasúvania segmentov do drážok sú segmenty v drážkach spoľahlivo umiestnené. Túto úlohu rieši zásuvný komutátor so znakmi nároku 1, pričom pod presahom budeme rozumieť aj podmieru, ovplyvňujúcu zvieraciu silu. Spôsob výroby zásuvného komutátora podľa tohto vynálezu je predmetom nároku 15. Výhodné uskutočnenia zásuvného komutátora podľa tohto vynálezu a spôsobu výroby podľa tohto vynálezu sú predmetom závislých nárokov.

Ako sa ukázalo, na presné a spoľahlivé umiestnenie segmentov v drážkach plne postačuje, ak maximálna hodnota zvieracej sily, vyvinutej na segmenty, bude určená zovretím v oblasti oboch koncových úsekov segmentov. Okrem toho v dôsledku toho, že vysoké zvieracie sily, a tým vysoké sily trenia, ktoré treba prekonať pri zasúvaní segmentov do drážok, vystupujú len v oboch koncových úsekoch, sa sila, ktorú treba použiť na súčasne pri všetkých segmentoch sa uskutoč- 2 ňujúce zasúvanie do drážok, značne zmenšuje, pričom maximálna hodnota tejto sily sa dosahuje len vtedy, keď do drážok vstupuje zadný koniec segmentov.

Pri výhodnej forme uskutočnenia majú drážky v tom koncovom úseku, do ktorého pri zasúvaní vojde predný koniec segmentov, a segmenty vo svojom zadnom koncovom úseku požadovaný presah. Segmenty sa potom dajú s malou silou zasunúť do drážok tak ďaleko, až kým predný koniec nedosiahne koncový úsek drážok, ktorý vykazuje uvedený presah, a zadný koncový úsek segmentov nevstúpi do drážok.

Axiálny rozsah zón, ktoré vykazujú uvedený presah, môže byť rôzny. Pritom prichádza do úvahy väčší axiálny rozsah tak v oblasti pri zasúvaní predného koncového úseku segmentov, ako aj v oblasti ich zadného konca. Pri jednej forme uskutočnenia je axiálny rozsah zón, vykazujúcich presah, v oblasti predného koncového úseku asi 15 % a v oblasti zadného koncového úseku asi 5 % dĺžky dielu segmentov, ktorý tvorí klznú dráhu pre kefy.

V strednom úseku segmentov a drážok, ležiacom medzi oboma koncovými úsekmi, sa môže medzi v radiálnom smere sa prekrývajúcimi plošnými oblasťami segmentov a telesa hlavy nachádzať medzipriestor, ktorý ale spravidla bude relatívne veľmi malý.

Pri výhodnej forme uskutočnenia vykazujú segmenty medzi svojím čelným dielom, ktorý tvorí klznú dráhu pre kefy, a svojím pätným dielom stredný diel, rozširujúci sa klinovite od čelného dielu k pätnému dielu, ktorý je uzavretý medzi bokmi príslušnej drážky. Vďaka kužeľovej forme tohto stredného dielu má zvieracia sila, pôsobiaca na boky stredného dielu, radiálnu zložku, ktorá pritláča plochy segmentov, vytvorené na radiálne nastavenie, k príslušným plochám telesa hlavy.

Ak je, ako je to v prípade výhodnej formy uskutočnenia, v obvodovom smere komutátora meraná šírka čelného dielu segmentov väčšia než zodpovedajúca šírka stredného dielu na konci, nadväzujúcom na čelný diel, a segmenty vykazujú na prechode od stredného dielu k čelnému dielu na oboch stras. 3 nách po jednom ramene, ktoré presahujú bezprostredne susediace drážky, bočné ohraničujúce priehradky telesa hlavy, radiálne nastavenie segmentov sa môže uskutočniť tým, že sa tieto ramená pritlačia k plošným oblastiam priehradiek, ktoré sú k nim privrátené.

Obe ramená tohto segmentu s výhodou presahujú cez menej než polovicu k nim privrátenej koncovej plochy bezprostredne susediacich priehradiek. Medzi čelnými dielmi oboch susediacich segmentov je potom v obvodovom smere vytvorená potrebná vzdialenosť. Pritom medzipriestor medzi čelnými dielmi susediacich segmentov s výhodou neosahuje materiálové časti telesa hlavy.

Pri výhodnej forme uskutočnenia vykazuje pätný diel každého segmentu v napojení na širší koniec stredného dielu v prvom úseku zmenšenú šírku s vytvorením po jednom stupni v oblasti oboch bokov a v druhom úseku, ktorý nadväzuje na prvý úsek, v porovnaní s prvým úsekom väčšiu šírku s vytvorením po jednom stupni v oblasti oboch bokov. Pätný diel má pritom teda profil prierezu, podobný písmenu T.

Stredný diel segmentov prilieha s výhodou celoplošne k bokom drážky, do ktorej sú umiestnené. Za účelom radiálneho nastavenia možno namiesto dosadnutia ramien segmentov, vytvorených na prechode od stredného dielu k čelnému dielu na koncových plochách priehradiek, použiť aj dosadnutie od čelného dielu odvrátenej koncovej plochy pätného dielu pod tlakom na spodok drážky, do ktorej je segment umiestnený. Zvlášť výhodné je použiť posledne uvedené dosadnutie v oblasti zadného konca segmentu a dosadnutie ramien na koncové plochy priehradiek v oblasti predného konca.

Na použitie poznatkov podľa tohto vynálezu nie je podstatné, akú veľkosť má komutátor, alebo aký je pomer medzi delením a veľkosťou komutátora. Pri zásuvných komutátoroch s malým priemerom a vysokým delením sa však môže stať, že pri dodržaní nevyhnutného odstupu medzi jednotlivými segmentami sú boky segmentov, slúžiace ako dosadacie plochy, vytvorené ako príliš krátke. Na splnenie výkonových požiadaviek je preto výhodné, keď segmenty vykazujú na zakotvenie najmenej dva páry dosadacích plôch. Uhly medzi týmito pármi sú s výhodou rozdielne pre každý pár. Tým sa zabezpečí, že všetky dosadacie plochy priliehajú k priehradkám napriek výrobným toleranciám.

Pri výrobe bežných komutátorov sa segmenty najskôr vsadia do klietky, ktorá pri zasunutí segmentov do drážok predurčuje ich umiestnenie. Táto klietka sa potom po zasunutí segmentov vloží do striekacieho alebo lisovacieho nástroja a spoločne sa zlisuje, resp. zastrieka. Klietka z plastu je použiteľná len raz. Naproti tomu sa pri spôsobe podľa tohto vynálezu, pri ktorom je zvieracia sila určená len presahom v oblasti koncových úsekov segmentov a/alebo materiálovou časťou telesa hlavy, slúžiacou na dosadnutie segmentov, klietka nepoužíva. Presné nastavenie sa uskutoční pomocou oblastí, ktoré nemajú žiadny presah. Zvieracia sila, ktorá narastie na konci procesu zasúvania, toto nastavenie viac neovplyvní. S odpadnutím klietky je spojená tak úspora materiálu, ako aj skrátenie postupu výroby o kroky vkladania a odstraňovania klietky. Odpadnutie klietky tiež umožňuje, aby sa háky, slúžiace na elektrické pripojenie segmentov, ohli v nástroji už pri výrobe segmentov. Pracovná operácia ohýbania odpadá.

Tlak a prípadne teplota pri zasúvaní segmentov sa zvolia tak, že nevznikne nerozoberateľné lisované spojenie medzi telesom hlavy a segmentami, ale teleso hlavy a segmenty sa dajú opäť od seba oddeliť. Podľa tohto spôsobu vyrobený zásuvný komutátor je takto recyklovateľný.

V ďalšom vynález podrobne vysvetlíme pomocou dvoch na výkrese znázornených príkladov uskutočnenia. Ňa obrázkoch sú znázornené

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr

Obr

Obr

Obr čelný pohľad na prvý príklad uskutočnenia, rez podľa čiary II - II z obr. 1, zväčšene znázornený výrez z obr. 2, čelný pohľad na jeden zo segmentov,

Obr. 5 zväčšený a neúplne znázornený prierez prvým príkladom uskutočnenia v oblasti predného koncového úseku segmentov,

Obr. 6 rez, zodpovedajúci obr. 5 prvého príkladu uskutočnenia v oblasti zadného koncového úseku segmentov,

Obr. 7 zväčšený a neúplne znázornený prierez druhým príkladom uskutočnenia v oblasti zadného koncového úseku segmentov.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Zásuvný komutátor vykazuje teleso 1 hlavy z elektricky izolujúceho materiálu, ktoré je vybavené rovnomerne po obvode rozdelenými, rovnako vytvarorenými a v axiálnom smere prebiehajúcimi, ako aj radiálne smerom von otvorenými drážkami 2. Ako sa dá vidieť na obr. 2, drážky 2 síce začínajú na jednom konci telesa 1 hlavy, ale končia s odstupom od druhého konca, pričom tento koniec všetkých drážok 2 leží v jednej radiálnej rovine. Teleso 1 hlavy v príklade uskutočnenia pozostáva z formovacej masy na báze fenolov. Do úvahy ale prichádzajú aj iné izolačné materiály, ako sú napríklad termoplasty alebo keramika. Ďalej môže materiál vykazovať spevnenie vláknami. Teleso 1 hlavy možno po výrobe temperovať pri teplote, ktorá je nad prevádzkovou teplotou.

V každej z drážok 2 je usporiadaný jeden segment 4. Rovnako tvarované segmenty 4 pozostávajú z elektricky dobre vodivého materiálu, bežného pre komutátorové segmenty. Ako ukazuje napr. obr. 4, segmenty vykazujú hlavový diel 5, ktorého valcovo zakrivená koncová plocha 5.’ tvorí časť klznej dráhy pre kefy. Segmenty 4 sú vytvarované symetricky k ich pozdĺžnej stredovej rovine 6.. Na hlavový diel 5. nadväzuje s vytvorením ramien 7 stredný diel 8., ktorého v obvodovom smere meraná šírka na konci, prechádzajúcom cez zaoblenia do ramien 7, je o šírku ramien 7 menšia než šírka hlavového dielu 5. Ramená zvierajú tupý uhol, otvárajúci sa ku koncovej ploche 5*. Od hlavového dielu 5. po pätný diel, označený ako celok 9, sa rozprestiera klinovým spôsobom stredný diel

8. Jeho oba rovné boky 8’ zvierajú v príklade uskutočnenia uhol 20° . Pätný diel 9 vykazuje prvý úsek 11, nadväzujúci na stredný diel 8. cez ramená 10., ktorého šírka je v oblasti ramien 10 o ich šírku menšia než šírka stredného dielu 8.. Šírka prvého úseku 11 klesá rovnomerne smerom k naň nadväzujúcemu druhému úseku 12. Cez ramená 13 sa nadpája s príslušne väčšou šírkou druhý úsek 12, ktorého šírka rovnomerne klesá smerom k jeho koncovej ploche 9.’ . Pätný diel 9 má preto profil prierezu podobný písmenu T.

Ako ukazuje najmä obr. 5, keď sú segmenty 4 zasunuté do drážok 2, obe ramená 7 presahujú priehradky 14 telesa 1 hlavy, ktoré bočné ohraničujú drážku, a síce o menej než polovicu koncovej plochy 15., privrátenej k hlavovému dielu 5. Preto je medzi dvoma susediacimi segmentami 4 vytvorená štrbina 16., do ktorej v tomto príklade uskutočnenia nezasahuje žiadna materiálová časť telesa 1 hlavy. Bočné plochy hlavových dielov 5., ohraničujúce štrbiny 16., prebiehajú navzájom rovnobežne.

Ako ďalej ukazuje obr. 5, oba boky 8’ stredného dielu 8 každého segmentu 4 priliehajú celoplošne k priehradkám 14. Časť každej drážky 2, v ktorej je umiestnený pätný diel 9., má prierez, formou geometricky podobný pätnému dielu £, ale rozmery drážok 2 sú v tejto časti o niečo väčšie než rozmery pätného dielu 9. Tým sa medzi pätným dielom 9 a bočnými, ohraničujúcimi plochami časti drážok 2, v ktorej je umiestnený pätný diel 9, vytvorí malá štrbina 17.

Ako ukazuje obr. .3, priehradky 14 majú vo svojej zóne

18. v ktorej bude pri zasunutí segmentov 4 do drážok 2 v plne zasunutom stave uložený predný koncový úsek segmentov 4, na koncových plochách 15 priehradiek 14 v radiálnom smere presah, ktorý, ako sa dá vidieť na obr. 5, znázorňujúcom rez cez zónu 18, vedie k tomu, že ramená 7 priliehajú pod tlakom celoplošne ku koncovým plochám 15, čím sa zvýši zvieracia sila, ktorú vyvíjajú priehradky 14 na boky 8’ stredného dielu 8.. Posledne uvedená zvieracia sila má zložku, ktorá smeruje proti pätnému dielu 9.. Štrbina 17 sa rozprestiera v zóne 18 medzi koncovou plochou 9’ pätného dielu 9 a spodkom drážky 2. Axiálna dĺžka zóny 18, vykazujúcej presah x. je v príklade uskutočnenia asi 15 % axiálnej dĺžky drážok 2. Cez rampu 19 sa uskutočňuje prechod zo zóny 18 k zvyšnej časti priehradiek 14, v ktorej majú koncové plochy 15 priehradiek 14 záporný presah, teda podmieru y. Tam, kde je podmiera y, je vytvorená, ako ukazuje aj obr. 6, štrbina 20 medzi koncovými plochami 15 priehradiek 14 a ramenami 7.

V oblasti koncového úseku, zadného pri zasúvaní segmentov 4 do drážok 2, majú segmenty 4 zónu 21 s presahom z v radiálnom smere koncovej plochy 9’ ich pätného dielu 9.. Tento presah z má, ako sa dá vidieť na obr. 6, znázorňujúcom rez zónou 21, za následok, že koncová plocha 9' prilieha pod tlakom k spodku príslušnej drážky 2 a zvyšuje zvieraciu silu, ktorú vyvíjajú priehradky 14 na boky 8.’ stredného dielu 8.. V dôsledku toho je v oblasti zóny 21 medzi ramenami 7 a koncovými plochami 15 priehradiek 14 vytvorená úzka štrbina 22, zodpovedajúca štrbine 20.

Presahy x a z sú zvolené tak, aby v zónach 18 a 21 na segmenty 14 vyvíjané zvieracie sily neboli menšie, než je nevyhnutné na bezpečné nastavenie a pripevnenie segmentov 4 v telese 1_ hlavy.

Napriek tomu je sila, potrebná na súčasné zasunutie všetkých segmentov 4 do drážok 2 od začiatku procesu zasúvania po dosiahnutie zóny 18 predným koncom segmentov 4 veľmi malá, pretože sa pritom musia najprv prekonať len malé zvieracie sily, ktoré vyvíjajú priehradky 14 na stredný diel 8. segmentov. Až pri vniknutí predného koncového úseku segmentov 4 do zóny 18 silne stúpne potrebná zasúvacia sila a dosiahne svoju maximálnu hodnotu, keď koncová plocha 9.’ pätného dielu 9 v zóne 21 dosadne na spodok príslušnej drážky 2, pričom sa tento nábeh uľahčí rampou 19 ako prechodom k zóne

21. Keď sú segmenty 4 úplne zasunuté do drážok 2, .predný koniec, ako ukazuje obr. 3, dolieha na plochu 23., ktorá má určitý odstup od susediacej, v príklade uskutočnenia kužeľovitej , čelnej plochy 24 telesa i hlavy a ohraničuje drážku 2 v axiálnom smere. Všetky plochy 23 ležia v jednej spoloč8 nej radiálnej rovine.

Na plochu vonkajšieho plášťa koncového úseku telesa i hlavy, ohraničeného plochami 23 a kužeľovitou, čelnou plochou 24, priliehajú v príklade uskutočnenia háky 25., ktoré sú natvarované na segmentoch 4 a slúžia na spojenie segmentov 4 s vodičmi vinutia rotora.

Ďalší príklad uskutočnenia sa týka zásuvného komutátora, ktorého segmenty 104 vykazujú dva páry dosadacích plôch, a ktorý vo všetkých ostatných neopísaných detailoch zodpovedá prvému príkladu uskutočnenia. Stredný diel 108 každého segmentu 104 vykazuje, tak ako v prvom príklade uskutočnenia, pár bokov 108 *, ktoré sú tvarované ako dosadacie plochy na priehradky 114 telesa 101 hlavy. Radiálne dovnútra otvorený pár 108’ bokov zviera uhol a. Radiálne vnútri uložený pätný diel 109 každého segmentu 104 vykazuje ďalší pár bokov

113. ktoré sú taktiež tvarované ako dosadacie plochy na priehradky 114. Ďalší pár 113 bokov zviera uhol β a je taktiež radiálne otvorený dovnútra. Uhol β je menší než uhol a, v hraničnom prípade môže byť β = 0°, t.j. boky 113 prebiehajú navzájom rovnobežne.

Pri zasúvaní segmentov 104 do drážok 102 telesa 101 hlavy sú segmenty 104 presahom v koncovom úseku tlačené radiálne smerom von. Pritom najprv v pätnom dieli 109 vytvorené boky 113 dosadnú na priehradky 114. V dôsledku malého uhla β pôsobia priehradky 114 proti zasúvaniu segmentov 104 len malou silou. Pri ďalšom zasúvaní sa boky 113 zatlačia tak ďaleko do telesa 101 hlavy, až boky 108 * na strednom dieli 108 dosadnú na priehradky 114. Pri správnej voľbe uhlov a a β a ostatných rozmerov segmentov 104 ä priehradiek 114 takto dosadnú všetky páry 108’ a 113 bokov na priehradky

114. Pri proti tlaku odolných telesách 101 hlavy je výhodné, keď priehradky 114 vykazujú v oblasti pätných dielov 109 uhol otvorenia dovnútra o niečo väčší než uhol β. Tým dosadne len časť bokov 113. čo zmenší protipôsobiacu silu.

Pri spôsobe podľa tohto vynálezu sa háky 25 po výrobe segmentov 4, 104 ohnú ešte v nástroji. Segmenty 4, 104 sa potom priamo narazia do telesa 1, 101 hlavy, teda zasunú sa pod tlakom. Parametre narazenia, najmä tlak a prípadne tep lota, sa pritom zvolia tak, aby nevzniklo žiadne nerozoberá teľné lisované spojenie. Volitelne sa ešte po narazení seg mentov 4, 104 môže opracovať otvor telesa 1, 101 hlavy.

Claims (17)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zásuvný komutátor s telesom (1, 101) hlavy, pozostávajúcim z elektricky izolujúceho materiálu, ktoré po svojom obvode vykazuje rovnomerne rozložené, rovnako tvarované drážky (2, 102), do ktorých sú zasunuté po jednom rovnako tvarované segmenty (4, 104), pričom sa vytvorí v radiálnom smere tvarové spojenie, a zvieracou silou, ktorá závisí od presahu segmentov (4, 104) a/alebo na dosadnutie segmentov (4, 104) slúžiacich materiálových častí telesa (1, 101) hlavy, sú zabezpečené proti posunutiu vzhľadom na teleso (1, 101) hlavy, vyznačujúci sa tým, že len v oblasti oboch koncových úsekov segmentov (4, 104) a/alebo drážok (2, 102) je vytvorený presah, určujúci zvieraciu silu, pôsobiacu na segmenty (4, 104).
2. 2. Komutátor podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m, že presah vykazuje teleso (1, 101) hlavy v zóne (18), do ktorej sa pri zasunutí uloží predný koncový úsek segmentov (4, 104), a segmenty (4, 104) v koncovom úseku, ktorý je pri zasúvaní zadný.
3. 3. Komutátor podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že rozsah zóny (18) telesa (1, 101) hlavy, ktorá vykazuje presah, je v axiálnom smere väčší než zodpovedajúci rozsah zóny (21) segmentov (4, 104), ktorá vykazuje presah.
4. 4. Komutátor podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačuj úci s a tým, že v stredovom úseku, ležiacom medzi oboma koncovými úsekmi, tak segmentov (4, 104), ako aj drážok (2, 102), je medzi v radiálnom smere sa prekrývajúcimi plošnými oblasťami segmentov (4, 104) a telesa (1, 101) hlavy vytvorený medzipriestor (17, 20, 22).
5. 5. Komutátor podlá ktoréhokolvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že segmenty (4, 104) vykazujú medzi svojím čelným dielom (5), ktorý tvorí klznú plochu pre kefy, a pätným dielom (9, 109) stredný diel (8, 108), ktorý sa od čelného dielu (5) k pätnému dielu (9, 109) klinovito rozširuje a je zovretý medzi bokmi príslušnej drážky (2, 102) .
6. 6. Komutátor podľa nároku 5, vyznačujúci sa tým, že v jeho obvodovom smere meraná šírka čelného dielu (5) segmentov (4, 104) je väčšia než zodpovedajúca šírka stredného dielu (8, 108) na konci, nadväzujúcom na čelný diel (5), a že segmenty (4, 104) vykazujú na prechode od stredného dielu (8, 108) k čelnému dielu (5) na oboch stranách po jednom ramene (7), ktoré presahujú bezprostredne susediace, drážku (2, 102) bočné ohraničujúce priehradky (14, 114) telesa (1, 101) hlavy.
7. 7. Komutátor podľa nároku 6, vyznačujúci sa t ý m, že obe ramená (7) každého segmentu (4, 104) presahujú cez menej než polovicu k nim privrátenej koncovej plochy (15) bezprostredne susediacich priehradiek (14, 114).
8. 8. Komutátor podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že medzipriestor medzi čelnými dielmi (5) susediacich segmentov (4, 104) neobsahuje materiálové časti telesa (1, 101) hlavy.
9. 9. Komutátor podlá ktoréhokoľvek z nárokov 5 až 8, v yznačujúci sa tým, že pätný diel (9) každého segmentu (4) vykazuje v napojení na širší koniec stredného dielu (8) v prvom úseku (11) zmenšenú šírku, pričom sa vytvorí po jednom ramene (10) v oblasti oboch bokov, a v druhom úseku (12), ktorý nadväzuje na prvý úsek (11), oproti prvému väčšiu šírku, pričom sa vytvorí po jednom ramene (13) v oblasti oboch bokov.
10. 10. Komutátor podlá ktoréhokoľvek z nárokov 5 až 9, vyznačujúci sa tým, že stredný diel (8, 108) segmentov (4, 104) dosadá celoplošne na boky drážky (2,

    12 102), do ktorej je zasunutý.
11. 11. Komutátor podľa ktoréhokoľvek z nárokov 5 až 10, vyznačujúci sa tým, že ramená (7) segmentov (4, 104), vytvorené na prechode od stredného dielu (8, 108) k čelnému dielu (5), dosadajú pod tlakom na koncové plochy (15) priehradiek (14, 114) v tej zóne (18) telesa (1, 101) hlavy, ktorá vykazuje presah.
12. 12. Komutátor podlá ktoréhokoľvek z nárokov 5 až 11, vyznačujúci sa tým, že od čelného dielu (5) odvrátená koncová plocha (9’) pätného dielu (9) v zóne (21) segmentov (4, 104), ktorá vykazuje presah, dosadá pod tlakom na drážku (2, 102), do ktorej je zasunutý segment (4, 104).
13. 13. Komutátor podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že obsahuje prechod tvaru rampy zo zóny bez presahu do zóny (18, 21) s presahom, tak pri segmentoch (4, 104), ako aj pri telese (1, 101) hlavy.
14. 14. Komutátor podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 13, vyznačujúci sa tým, že segmenty (104) obsahujú najmenej dva páry dosadacích plôch (108’, 113), najmä s rozdielnymi uhlami (α, β) medzi pármi.
15. 15. Spôsob výroby zásuvného komutátora, podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14, pri ktorom sa do telesa (1, 101) hlavy, pozostávajúcom z elektricky izolujúceho materiálu, vytvorených, po jeho obvode rovnomerne rozložených, rovnako tvarovaných drážok (2, 102), zasunie po jednom z rovnako tvarovaných segmentov (4, 104), tvoriacich klznú plochu pre kefy, pričom sa vytvorí v radiálnom smere tvarové spojenie a vyvinie sa zvieracia sila, ktorá závisí od presahu segmentov a/alebo na dosadnutie segmentov (4, 104) slúžiacich materiálových častí telesa (1, 101) hlavy, vyznačuj ú ci sa tým, že segmenty (4, 104) sa nastavia len drážkami (2, 102) a pripevnia zvieracou silou.
16. 16. Spôsob podľa nároku 15,vyznačujúci sa tým, že na jednom konci segmentov (4, 104) sa háky (25), vytvorené za účelom elektrického pripojenia, ohnú po zasunutí .
17. 17. Spôsob podlá nároku 15 alebo 16, vyznačuj úc i sa t ý m, že segmenty (4, 104) sa zasunú do drážok (2, 102) telesa (1, 101) hlavy pod takým tlakom a pri takej teplote, aby teleso (1, 101) hlavy a segmenty (4, 104) boli opäť od seba oddeliteľné.