SK284310B6 - Zariadenie na zhotovovanie výrobkov zo sklených vláken (MMVF), spôsob zhotovovania týchto výrobkov a kaskádový rozmetač pre zariadenie na ich vyhotovovanie - Google Patents

Abstract

Sklené vlákna sa vyrábajú rozvlákňovaním skloviny pomocou zariadenia obsahujúceho odstredivý rozmetač (1), komoru (2), ktorá má zberačovú časť (3) s rozmetačovým koncom (4) v blízkosti odstredivého rozmetača (1), ktorá je umiestnená dopredu od rozmetačového konca a ktorá obsahuje bočné steny (12), hornú stenu (14) a dohora stúpajúcu základňu, vymedzenú zberačom (16) na zhromažďovanie vlákien unášaných od rozmetača (1) a premiestňovanie týchto vlákien v podobe plsti z komory (2), a nasávacie prostriedky na nasávanie vzduchu cez zberač (16), kde komora tiež obsahuje rozmetačový úsek (5) majúci zadný koniec (6), ktorý je v podstate otvorený do atmosféry, a predný koniec (7), ktorý vstupuje a prechádza do zberačovej časti (3), a v podstate rúrkovitý tunel (8), vedený medzi predným koncom (7) a zadným koncom (6), keď zberačová časť (3) komory je v podstate uzatvorená proti prieniku vzduchu s výnimkou vzduchu vháňaného z rozmetača (1) a vzduchu, ktorý je odsávaný z rúrovitého tunela (8), a prípadne menšieho, nerušivého odsávaného vzduchu alebo vzduchu vháňaného prídavnými vzduchovými priechodmi v rozmetačovom konci (13) zberačovej časti (3), predný koniec rozmetača (1) a predný koniec (7) rozmetačového úseku (5) vzájomne medzi sebou vymedzujú v podstate otvorený, kruhový prstenec, pričom prinajmenšom 50 % plochy prierezu predného konca (7) rozmetačového úseku je otvorenej na vstup prúdu vzduchu nasávaného cez rozmetačový úsek činnosťou nasávacích prostriedkov (19), a rozmetač (1) a rúrovitý tunel (8) majú také konštrukčné riešenie, ktoré vytvára v podstate stále podmienky prúdenia cez prstenec.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zariadenia na zhotovovanie výrobkov zo sklených vláken, medzinárodne označovaných skratkou MMVF podľa anglického výrazu Man-Made Vitreous Fibre, používajúceho kaskádový rozmetač, v ktorom je každý rotor konštrukčne riešený tak, aby sa otáčal okolo v podstate vodorovnej osi. Vynález sa tiež týka spôsobu výroby výrobkov, ktoré majú obzvlášť užitočné kombinácie vlastnosti a ktoré môžu byť zhotovované zariadením s odstredivým rozmetačom.

Doterajší stav techniky

Odstredivý rozmetač môže mať jediný rotor, namontovaný na otáčanie okolo v podstate vodorovnej osi tak, ako je to napríklad v známom systéme nazvanom Downeyov rozmetač. Častejšie používaným odstredivým rozmetačom spravidla býva kaskádový rozmetač, ktorý obsahuje prvý rotor a jeden alebo viac nasledujúcich rotorov, ktoré sú namontované na otáčanie okolo v podstate vodorovnej osi a rozmiestnené tak, aby sa tavenina nalievaná na prvý rotor premiestňovala postupne na každý nasledujúci rotor a bola odstredivo odhadzovaná z každého nasledujúceho rotora, pripadne z prvého rotora, v podobe vláken.

Je nevyhnutné premiestňovať vlákna ďalej od rotorov. V patente US 3709670 sa vlákna premiestňujú od kaskádového rozmetača do komory zberača, ktorá je pripojená v blízkosti rozmetača. V tomto prípade nie sú vlákna zhromažďované v podobe plsti, ale sú prevažne nasávané do tejto komory ako vlákna unášané vzduchom.

Vo väčšine takých výrobných procesov sa vlákna premiestňujú smerom k zberaču a naň, kde vytvárajú plsť, ktorú zberač následne premiestňuje ďalej od rozmetača. Plsť môže byť vrstvená na seba. Je dôležité, aby sa vlákna ukladali na zberači v podobe laminámej vrstvy, ak je to len možné. Pokiaľ sa vlákna ukladajú kolmo na rovinu plsti, napríklad v podobe zhlukov alebo zámotkov vláken, vzniká tendencia straty užitočných vlastností plsťovej štruktúry a výrobkov z takej štruktúry zhotovených.

Obvyklé vytváranie vzduchového prúdenia v axiálnom smere vpred od rozmetača zabezpečuje premiestňovanie vláken od okolia rotora k zberaču a naň. Tento premiestňovací vzduch môže vystrekovať zo vzduchových privádzacích otvorov rozmiestnených okolo a len niekoľko málo centimetrov od obvodu rotorov, ako uvádza GB 867299, alebo môže byť nasávaný z okolia rozmetača účinkom nasávania vykonávaného cez zberač, ako uvádza GB 961900, alebo môže byť tak vháňaný, ako aj odsávaný.

Zberač máva obvykle podobu šikmého spodku komory zberača. Komora je obvykle otvorená na konci, ktorý smeruje k rozmetaču, čo je vzdialenejší koniec vo vzťahu k zberaču, pričom rozmetač je umiestnený v tomto otvorenom konci, ktorý vytvára pomerne rozsiahlu a rozmanitú voľnú oblasť v okolí rozmetača na vstup privádzaného vzduchu, ktorý je do komory nasávaný. Rozmetač obsahujúci príslušné motory na poháňanie rotorov má obvykle v priereze značne veľkú plochu, ako je to napríklad uvedené na obr.l patentu US 5,131,935. Hoci rozmetač môže predstavovať v podstate obdĺžnikový tvar, ako ukazuje zmienený obr. 1, často predstavuje značne nepravidelný tvar tak v priečnom, ako aj v pozdĺžnom priereze. V súvislosti s tým je priečny prierez voľnej oblasti v okolí rozmetača značne rozmanitý s náhlymi zmenami vo voľnej oblasti po dĺžke rozmetača. V dôsledku premenlivého pozdĺžneho tvaru tejto voľnej oblasti je prúd vzduchu vysoko turbulentný.

Navyše je nutné vytvoriť natoľko silné nasávanie cez zberač, aby vzduch odsávaný z voľnej oblasti v okolí rozmetača dosahoval takú rýchlosť v axiálnom smere, ktorej účinok zabezpečí premiestňovanie vláken na zberač.

V GB 961900 sa uvádza, že koniec komory zberača nachádzajúci sa v blízkosti rozmetača jc v podstate uzavretý s výnimkou otvoru, v ktorom sa nachádza rozmetač. V tomto otvore je umiestnená rúra, pričom rotory rozmetača sú namontované na skrini rozmetača v tejto rúre tak, aby bol vymedzený pomerne úzky priechod, ktorý je opisovaný ako dýza, medzi skriňou rozmetača a vonkajšou valcovitou stenou rúry. Vzduch je nasávaný do tohto úzkeho priechodu účinkom nasávania vykonávaného cez zberač tak, aby bolo zabezpečené premiestňovanie vláken od rotorov rozmetača na zberač. Prúd vzduchu prúdiaci rúrou má údajne rýchlosť 1000 až 5000 stôp za minútu (t. j. približne 5 až 30 m/s) a konštatuje sa, že priechody, ktorými je vzduch privádzaný k rotorom, sú konštruované tak, aby nevznikali zvírené prúdy alebo iné turbulencie vo fluidnom prúdení.

V súvislosti s tým vzniká domnienka, že v priechode, ktorý vedie za rotormi, by mali prevládať v podstate stále podmienky prúdenia. Ale tieto stále podmienky prúdenia budú nevyhnutne zničené, len čo vzduch vyrazí z priechodu za rotormi, pretože predok skrine rozmetača zaberá príliš veľkú plochu (cez ktorú žiaden vzduch neprechádza) vo vzťahu k voľnej oblasti priechodu. Kvantitatívny vzťah medzi voľnou oblasťou a plochou konca skrine nie je možné z výkresu patentu GB 961900 určiť kvôli nesúladu vyobrazení. Priechod však nie je vedený okolo celej skrine rozmetača, ale má prevažne tvar „C“ a veľká plocha nad rozmetačom je zablokovaná. Preto je nevyhnutné, že pri výstupe vzduchu z tohto priechodu celkom prevládajú turbulentné podmienky, a to dokonca aj vtedy, keď je medzi skriňou rozmetača a časťou vonkajšej valcovitej steny rúry vedúcej k rotorom vytvorená ohraničujúca vrstva. Tieto turbulencie budú aj naďalej podporované skutočnosťou, že vzduch vystupuje z úzkeho priechodu do priestrannej komory rozmetača vymedzeného na svojom zadku veľkou priehradkovou stenou. Preto bude v komore pôsobiť pomerne značné množstvo vírov vznikajúcich v oblasti predného konca rozmetača a vonkajška oblasti priechodu. Spätné prúdenie vzduchu v komore je na vyobrazeniach názorne uvedené a je tiež vidieť, že ide o nasávanie vzduchu v podstate kolmým smerom cez zberač. V dôsledku uvedených skutočností je nevyhnutné, že sa prejaví vznikanie značného množstva zhlukov alebo zámotkov vláken.

Pri zhotovovaní výrobkov MMVF použitím odstredivého rozmetača sa používa známe zdokonalenie počiatočného tvorenia vláken a premiestňovanie vytvorených vláken od povrchu rotora uplatňujúce prvotné vzduchové privádzacie prostriedky, ktoré sú pridružené ku každému z nasledujúcich rotorov (a prípadne tiež k prvotnému rotoru). Na základe toho je prúd vzduchu vedený v podstate axiálne v blízkosti rotorov. Vytvorený prúd vzduchu môže mať špirálovú alebo tangenciálnu zložku a môže byť ovplyvnený tak, aby vytváral rozširujúci sa kužeľ. Taký systém je opísaný napríklad v WO 92/06047 a v US 5131935. V tomto prípade bude mať prúd vzduchu obvykle veľmi vysokú rýchlosť, typicky nad 100 metrov za sekundu (t. j. 20 000 stôp za minútu).

Vzduchové prúdenie udržiava v podstate stále prúdové podmienky v blízkosti rotorov tak, aby pôsobilo ako ohraničujúca vrstva v podobe prúdovej steny, ktorá podporuje tvorenie vláken.

Ale navzdory účinku stálych prúdových podmienok v blízkosti rotorov existujú aj naďalej v bežnej výrobnej praxi podmienky umožňujúce vznik značných turbulencií, kto

SK 284310 Β6 ré prevažujú bezprostredne pred rotormi. Napríklad možno uviesť, že v prípade, keď v prvotnom vzduchu prevažujú stále prúdové podmienky, potom obvykle prevažujú značne turbulentné podmienky v akomkoľvek vzduchu, ktorý prúdi okolo rozmetača. V patente US 5131935 je uvedený príklad typického konštrukčného riešenia rozmetávača, ktorý je objemný, má nepravidelný tvar a jeho motory sú odsadené od rotorov. V súvislosti s tým bude akýkoľvek vzduch prúdiaci v blízkosti rozmetača sotva vytvárať ohraničujúcu vrstvu priliehajúcu k rozmetaču a rovnako tak značná plocha predného konca rozmetača bude spolupracovať pri vyvolávaní značnej turbulencie bezprostredne pred rozmetačom. Na základe toho platí, že aj keď má akýkoľvek vháňaný vzduch prúdiaci pozdĺž rozmetača stále prúdové podmienky pri priblížení k rotorom, prvotný vzduch má natoľko vysokú axiálnu rýchlosť vo vzťahu k axiálnej rýchlosti vháňaného vzduchu, aby bol vytvorený veľmi vysoký gradient rýchlosti v radiálnom smere. Účinok tohto gradientu a dôsledok existencie medzery medzi prvotným vzduchom a vháňaným vzduchom sú v praxi také značné, že sa bezprostredne pred predným koncom rozmetača nevyhnutne objavujú značné turbulencie a spätné víry. Ako bolo už v predchádzajúcom texte spomenuté, v prevádzkových podmienkach dochádza k tomu, že vzduch, ktorý prúdi pozdĺž rozmetača k rotorom, podlieha turbulenciám a teda nemá stále prúdové vlastnosti, takže dochádza k ďalšiemu zintenzívneniu turbulencií. Turbulencie prejavujúce sa bezprostredne pred predkom rozmetača budú tiež silnieť v dôsledku skutočnosti, že v prevádzkových podmienkach zaberajú rotory obvykle pomerne malú časť (napríklad menej než 25 %) celkovej plochy predného konca rozmetača. Výsledkom spoločného pôsobenia všetkých týchto faktorov je značný rozsah turbulencií tam, kde sa primárny vzduch stretáva so vzduchom prúdiacim pozdĺž rozmetača. Preto je vzduchové prúdenie v bezprostrednej blízkosti predku rozmetača ovplyvňované turbulenciami a nemá stále prúdové podmienky. Na základe toho sa javí ako nevyhnutné, že pomerne značná časť vláken sa na zberačoch ukladá v podobe zhlukov, ktoré negatívne ovplyvňujú rovnomernosť hrúbky plsti.

V prípade obvykle používaného rozmetávacieho zariadenia má vzduch, ktorý je nasávaný z okolia rozmetača, nevyhnutne omnoho nižšiu rýchlosť než primárny vzduch, a to spravidla menej než 5 % hodnoty rýchlosti prúdu primárneho vzduchu. Toto je podstatné, pretože objem vzduchu, ktorý musí byť premiestnený k zberaču a ďalej cezeň, by bol v prípade existujúcich konštrukčných riešení rozmetávacieho zariadenia nadmerný, keby spomínaná rýchlosť nasávaného vzduchu bola vyššia než všeobecne uvedený priemer, a to hlavne s ohľadom na nepravidelnú a značne rozmernú voľnú oblasť v okolí prinajmenšom niektorých súčastí konvenčného rozmetača.

Preto obvykle používané odstredivé rozmetače, ktoré sú vybavené uvádzaným zdrojom primárneho vzduchu, v prevádzkových podmienkach nevyhnutne generujú stredový primárny vzduch prúdiaci vysokou rýchlosťou a pomerne malý, nasávaný vzduch v okolí rozmetača, ale v určitej vzdialenosti od neho. Vo WO 88/06146 je ukázaná jednotka majúca jediný rotor, ktorý je namontovaný v skrini, ktorá sa podobá prúdnici obsahujúcej tak rotor, ako i súosový hnací motor, ale tento dokument neuvádza žiadne podrobnosti o možnostiach praktického využitia tejto jednotky pri výrobe vláken alebo o vzťahu medzi vzduchom, vypudzovaným znútra skrine a akýmkoľvek vzduchom prúdiacim okolo skrine.

V prípade kaskádového rozmetača podľa WO 93/13025 sú vlákna odhadzované smerom k príkro naklonenému po vrchu zberača účinkom prúdu primárneho vzduchu a určitého počtu ďalších vzduchových prúdov vychádzajúcich z rozmetača alebo jeho okolia. Nasávanie je vyvolávané v oblasti za zberačom, takže na vlastnom zberači neexistuje žiadny pokles tlaku a komora zberača je opisovaná ako zariadenie, ktoré v podstate nemá steny. Takto to vyzerá, že je vytvorený natoľko účinný prúd vzduchu, aby celá oblasť zberača mohla byť úplne otvorená s ohľadom na okolitú atmosféru, pričom vytvorené vlákna sa ukladajú len v dôsledku pohybu vzduchu. Toto riešenie má výhodu v tom, že je odvrátené nežiaduce potenciálne zanášanie stien nečistotami, ale riadenie takéhoto zariadenia v prevádzkových podmienkach je veľmi ťažké.

Plsť MMVF zhotovovaná s použitím vodorovne orientovaného odstredivého rozmetača sa obyčajne vyrába z minerálnej taveniny (táto tavenina je ináč známa ako prírodná alebo trosková tavenina) na rozdiel od sklenej plsti, ktorá sa obvykle vyrába zo sklenej taveniny napríklad činnosťou rozmetača typu „Tel“. Minerálna tavenina vyrábaná spomínanými rozmetačmi má v porovnaní so sklenou plsťou niekoľko výhod. Minerálna plsť je odolnejšia proti ohňu a lepšie odpudzuje vodu, pričom výrobné náklady môžu nižšie napríklad preto, že surovina na jej výrobu je lacnejšia. Ale v záujme dosiahnutia porovnateľnej izolačnej hodnoty je obyčajne nutné vyrábať takú minerálnu plsť, ktorá bude mať vyššiu mernú hmotnosť než sklená plsť. Napríklad plsť MMVF, ktorá sa vyrába na kaskádovom rozmetači, má sklon obsahovať úmerné množstvo výmetu (vlákna alebo čiastočky majúce priemer najmenej 63 pm), ktorá ma tendenciu správať sa nezlúčivo, čo ovplyvňuje vlastnosti plsti.

Citlivé riadenie činnosti rozmetača v podmienkach prevádzky a najmä zníženie jeho výrobnej kapacity môže zmenšiť množstvo výmetu a zlepšiť vlastnosti plsti MMVF vyrábanej kaskádovým alebo iným vodorovne orientovaným odstredivým rozmetačom. To však vedie ku zvyšovaniu výrobných nákladov. Príklad plsti MMVF, ktorá môže byť vyrobená kaskádovým rozmetačom a môže mať dobrú kvalitu, ale jej produkcia v jednotkách za hodinu je značne nízka, je opisovaný vo WO 92/12941.

Bolo by potrebné zdokonaliť výrobu vlny MMVF vyvinutím takého rozmetača, ktorý by umožnil zlepšenie produktivity výroby alebo kvality výrobku alebo oboch týchto hľadísk. Obzvlášť by bolo potrebné prispôsobiť terajšie výrobné postupy a zariadenia natoľko, aby bolo možné zdokonaliť riadenie a priebeh výrobných postupov a tým zdokonaliť ukladanie vláken v podobe plsti vznikajúcej v priebehu výroby pri dosahovaní výhodných výrobných výsledkov.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je zariadenie na zhotovovanie výrobkov zo sklených vláken (MMVF), ktoré obsahuje odstredivý rozmetač majúci predný koniec, prvý riadene ovládateľný rotor alebo zostavu riadene ovládateľných rotorov, skladajúcu sa z prvého rotora a jedného alebo viacerých nasledujúcich rotorov, kde každý rotor je upravený na čele predného konca rozmetača na svoje otáčanie okolo v podstate vodorovnej osi a na odhadzovanie taveniny nalievanej na prvý rotor preč z nej v podobe vláken, alebo v prípade zostavy rotorov, na premiestňovanie taveniny z nej na nasledujúci a každý nasledujúci z rotorov podľa určeného poradia a odhadzovanie taveniny z každého nasledujúceho rotora, voliteľne aj z prvého rotora, v podobe vlákien, ďalej zahrnujúce primáme vzduchové prívodné prostriedky, tvorené štrbinami v podobe kruhových oblúkov, vedených pri najmenšom vo vonkajších obvodových oblastiach rozmetača nachádzajúcich sa okolo vonkajšej obvodovej oblasti prvého rotora alebo v prípade zostavy rotorov okolo vonkajších obvodových oblastí po sebe nasledujúcich rotorov, prípadne aj prvého rotora, na vháňanie primárneho vzduchu axiálne dopredu cez povrch každého rotora, ku ktorému sú štrbiny pridružené, a ešte zahrnujúce motorové hnacie prostriedky, tvorené motormi na roztáčanie jedného alebo každého rotora, a nakoniec zahrnujúce komoru, ktorá má zberačovú časť, ktorej rozmetačový koniec prilieha k odstredivému rozmetaču a ktorá je vedená smerom dopredu od rozmetačového konca, ktorého podstata spočíva v tom, že komora má rozmetačový úsek, ktorého zadný koniec je otvorený do okolitej atmosféry a ktorého predný koniec nadväzuje na rozmetačový koniec zberačovej časti komory a ďalej má v podstate rúrovitý tunel, v ktorého vnútornom priestore je medzi predným koncom a zadným koncom upravený odstredivý rozmetač, ďalej že zberačová časť komory je axiálne prestupná vzduchom vháňaným z rozmetača, vzduchom odsávaným z rúrovitého tunela a prípadne menši, hlavný prúd vzduchu nerušivým množstvom vzduchu odsávaného alebo vháňaného prídavnými vzduchovými priechodmi v rozmetačovom konci zberačovej časti, pričom predný koniec rozmetača a predný koniec rozmetačového úseku vzájomne medzi sebou vymedzujú v podstate otvorený, kruhový prstenec, ďalej že prinajmenšom 50 % plochy prierezu predného konca rozmetačového úseku je otvorenej na vstup prúdu vzduchu nasávaného cez rozmetačový úsek činností nasávacích prostriedkov, tvorených vývevou nasávacej komory zberačovej časti, a že rozmetač a rúrovitý tunel sú tvarované do profilu, na aspoň časti dĺžky skrine rozmetačového úseku, na vytvorenie stálych podmienok na prúdenie vzduchu prstencom.

Výsledkom vyvolania riadeného prúdu v podmienkach stáleho prúdenia cez prstenec spolu s vhodnou voľbou vháňaného alebo primárneho vzduchu je ľahko možné vytvoriť v podstate neturbulentné podmienky v oblasti zberačového úseku, kde sa primárny vzduch prvýkrát zmiešava so vzduchom z prstenca.

Podľa výhodného uskutočnenia obsahuje skriňu, v podstate uzatvorenú pre voľné axiálne prúdenie vzduchu cez skriňu, ktorá má predné čelo tvorené čelnou doskou, zadný koniec tvorený koncovou doskou a rúrovitú skriňovú stenu, ktorá je umiestnená medzi predným čelom a zadným koncom, prvý rotor a jeden alebo viacero kaskádovito usporiadaných nasledujúcich rotorov, kde každý rotor je upevnený v skrini otáčavo pred predným čelom okolo vodorovnej osi na postupné premiestňovanie taveniny, nalievanej na prvý rotor, na nasledujúci a každý nasledujúci rotor podľa ich poradia a jej odhadzovanie z tohto nasledujúceho a každého nasledujúceho rotora, prípadne aj z prvého rotora, v podobe vláken, primáme vzduchové prívodné prostriedky, tvorené štrbinami pridruženými k prvému rotoru alebo ku každému nasledujúcemu rotoru a prípadne aj k prvému rotoru, na axiálne vháňanie vzduchu cez povrch prvého alebo každého rotora najmenej vo vonkajším smerom orientovaných oblastiach prvého alebo každého rotora a motorové prostriedky tvorené motormi na pohon rotorov, umiestnených v skrini alebo v oblasti vymedzenej obvodom zadného konca skrine.

Podľa iného výhodného uskutočnenia zariadenia je celková plocha priečneho prierezu prvého rotora a nasledujúcich rotorov 40 % až 90 % celkovej plochy najväčšieho priečneho prierezu skrine.

Táto celková plocha priečneho prierezu prvého rotora a nasledujúcich rotorov predstavuje 50 % až 90 % celkovej plochy maximálneho priečneho prierezu skrine, ale na dĺžke prednej časti skrine s veľkosťou 10 cm.

Celková plocha priečneho prierezu prvého a nasledujúcich rotorov môže predstavovať aj 55 % až 85 % celkovej plochy najväčšieho priečneho prierezu skrine.

Je výhodné, keď skriňa má v podstate rovnobežné strany vedené od jej predného čela k jej zadnému koncu alebo do blízkosti jej zadného konca.

Motorové prostriedky sú tvorené samostatným motorom pre každý jednotlivý rotor, pričom každý motor je súosový s príslušným rotorom.

Zariadenie ďalej výhodne obsahuje prostriedky na samostatné nastavovanie rýchlosti otáčania jedného alebo viacej než jedného rotora nezávisle od ďalšieho jedného alebo ďalších viacerých rotorov.

Prídavné priechody vzduchu sú tvorené otvormi na prívod sekundárneho vzduchu na presúvanie segmentov vzduchu axiálne vpred na premiestňovanie vláken od rozmetača smerom ku zberaču. Otvory môžu byť umiestnené aj v rozmetači.

Zvislá vzdialenosť v rozmetači medzi najnižšie položeným rotorom a najnižšou časťou rúrovitého tunela je aspoň 1,5-násobkom zvislej vzdialenosti medzi vrchom prvého rotora a najvyššou časťou rúrovitého tunela.

Rozmetač môže byť zavesený vnútri rozmetačového úseku na stranách a/alebo vrchných častiach rúrovitého tunela.

Zariadenie ďalej výhodne obsahuje prostriedky na kmitanie rozmetača spoločne s rozmetačovým úsekom okolo zvislej osi v rozsahu uhla kmitania od 5 do 30°, tvorené doskami alebo tyčami.

Zariadenie podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia obsahuje prostriedky na pootáčanie rozmetača okolo vodorovnej osi, ktorá je rovnobežná s osami otáčania rotorov, tvorené doskami alebo tyčami.

Zariadenie podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia obsahuje smerové vodiče tvorené vodiacimi lopatkami upravenými pri alebo na prednom konci rozmetačového úseku na neaxiálne usmernenie pohybu pôvodne axiálnych segmentov vzduchového prúdenia vystupujúceho z predného konca rozmetačového úseku do zberačovej časti.

Smerové vodiče výhodne tvorené vodiacimi lopatkami sú umiestnené na vnútornej strane rúrovitej steny, sú vytvorené ako polohovo nastaviteľné alebo tvarované na riadené usmernenie neaxiálneho pohybu segmentov vzduchu prúdiaceho z predného konca rozmetačového úseku.

Smerové vodiče môžu mať tvar na nasmerovanie prúdenia segmentu vzduchu kužeľovité vonkajším smerom z predného konca rozmetačového úseku do zberačovej časti.

Zberačová časť komory môže byť výhodne vytvorená ako uzavretá proti vnikaniu vzduchu okrem vzduchu vypudzovaného smerom vpred z rozmetača a vzduchu nasávaného z otvorenej oblasti v prednej časti rozmetačového úseku.

Zariadenie ďalej výhodne obsahuje prstencový priechod, ktorý má rovnobežné steny a ktorý je na vonkajšej strane vymedzený rúrovitým tunelom rozmetačového úseku a na vnútornej strane odstredivým rozmetačom, na vedenie vzduchu od otvoreného zadného konca k prstencu.

Zberač je výhodne umiestnený v zberačovej komore v uhle 60 až 120° k vodorovnej rovine.

Vodorovná vzdialenosť od spodku najnižšieho položeného rotora k zberaču predstavuje 0,3 W, kde W je maximálna šírka otvoreného zadného konca rozmetačového úseku.

Zberač má výhodne šírku 1,1 W až 2 W.

SK 284310 Β6

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia vynálezu sa bočné steny zberačovej komory alebo vzduchové vodiace usmerňovače na vnútorných stranách týchto bočných stien v podstate kužeľovito rozširujú vonkajším smerom od okolia otvoreného zadného konca rozmetačového úseku a horná stena zberačovej časti je vedená v podstate kužeľovito smerom nahor od otvoreného zadného konca rozmetačového úseku.

Rozmetačový úsek obsahuje výhodne aspoň dve rozmetačové sekcie, kde sekcia obsahuje rozmetač a sekcia rozmetač a obidva rozmetače sú nasmerované do jedinej zberačovej časti, pričom rozmetačové sekcie sú vzájomne usporiadané v podstate rovnobežne a každá z nich je otvorená do rozmetačového konca zberačovej časti.

Ďalším predmetom vynálezu je spôsob zhotovovania výrobkov zo sklených vlákien MMVF s použitím uvedeného zariadenia, ktorý obsahuje nalievanie taveniny na prvý rotor jeho otáčaním, alebo v prípade sústavy rotorov otáčaním každého z nasledujúcich rotorov v určenom poradí a prípadne aj prvého rotora, potom sa tavenina odhadzuje z prvého rotora alebo z každého nasledujúceho rotora, prípadne aj z prvého rotora, a tým rozmctáva za tvorby vlákien, pričom vlákna sa premiestňujú od rotora alebo rotorov k zberaču a zhromažďujú sa na ňom v podobe plsti pôsobením axiálneho prúdenia, zloženého z rovnomerného axiálneho prúdu primárneho vzduchu vháňaného primárnymi vzduchovými prívodnými prostriedkami tvorenými štrbinami a prúdu vzduchu, nasávaného účinkom podtlaku, pôsobiaceho od zberača, z voľného priechodu okolo rozmetača prstencom pri riadených stálych podmienkach prúdenia axiálnou rýchlosťou, ktorá má hodnotu 5 % až 40 % axiálnej rýchlosti primárneho vzduchu vypudzovaného zo vzduchových prívodných prostriedkov tvorených štrbinami a plsť sa následne premiestňuje von z komory.

Pokiaľ sa nestanoví inak, bude v tejto špecifikácii vykonávaný výpočet axiálnej rýchlosti na základe pomeru prúdenia (Nm³ za sekundu) v oblasti priechodu, ktorým prúdi vzduch. Takto sa axiálna rýchlosť primárneho vzduchu vypočítava na základe veľkosti otvorenej plochy štrbín a axiálna rýchlosť vzduchu nasávaného cez otvorenú oblasť v prednom konci rozmetačového úseku sa vypočítava na základe veľkosti plochy prstenca, alebo ak existuje otvorená oblasť v rozmetači, na základe veľkosti plochy prstenca, ku ktorej sa pripočíta veľkosť otvorenej oblasti v rozmetači.

Priemerná axiálna rýchlosť vzduchu nasávaného z voľného priechodu okolo rozmetačaje výhodne 5 až 50 m/s a axiálna rýchlosť primárneho vzduchu je 60 až 170 m/s. Axiálna rýchlosť primárneho vzduchu je podľa iného výhodného uskutočnenia 70 až 120 m/s a axiálna rýchlosť vzduchu nasávaného z voľného priechodu okolo rozmetačaje 10 až 30 % axiálnej rýchlosti primárneho vzduchu, čo predstavuje od 10 do 35 m/s.

Objem vzduchu vypudzovaného z rozmetača je menší než 8 % objemu vzduchu odsávaného z voľného priechodu okolo rozmetača.

Ďalej jc pre spôsob výhodné, keď stále podmienky prúdenia v prúde vzduchu vystupujúcom z prstenca a z primárneho prúdu vzduchu sú stanovené tak, aby v oblasti zberačovej komory, kde sa primárny vzduch začína zmiešavať so vzduchom z prstenca, prevažoval v podstate neturbulentný stav prúdenia.

V dôsledku prúdenia vzduchu cez prstenec v podmienkach v podstate stáleho prúdenia a v dôsledku voľby primeranej axiálnej rýchlosti vzduchu prúdiaceho cez prstenec je možné vytvoriť v podstate neturbulentné podmienky v zberačovej komore, kde sa primárny vzduch prvýkrát zmiešava so vzduchom z prstenca. To je dosiahnuté práve novým konštrukčným riešením rozmetača, keď primárny vzduch a vzduch z prstenca vychádza z rozmetača do takej miery spoločne, ako je to len možné.

Kaskádový rozmetač podľa vynálezu obsahuje prvý rotor a jeden alebo viac nasledujúcich rotorov, kde každý rotor až 46) je upravený otáčavo okolo vodorovnej osi vpredu predného čela tvoreného čelnou doskou rozmetača a umiestnený tak, aby tavenina nalievaná na prvý rotor bola premiestňovaná na každý nasledujúci rotor v určenom poradí a odhadzovaná z jedného alebo každého nasledujúceho rotora, prípadne aj z prvého rotora v podobe vláken, ďalej obsahujúci primáme vzduchové prívodné prostriedky, ktoré sú pridružené k prvému alebo ku každému nasledujúcemu rotoru a prípadne aj k prvému rotoru, na axiálne vháňanie vzduchu cez povrch prvého alebo každého rotora prinajmenšom vo vonkajším smerom orientovanej oblasti prvého alebo každého rotora. Jeho podstata spočíva v tom, že obsahuje skriňu, ktorá je v podstate uzatvorená na voľné axiálne prúdenie vzduchu skriňou, má predné čelo tvorené čelnou doskou, zadný koniec tvorený koncovou doskou a rúrovitú skriňovú stenu preťahujúcu sa medzi doskami a majúca prúdnicový tvar na rovnomerné axiálne prúdenie vzduchu pozdĺž vonkajška skrine, pričom skriňa má motorové prostriedky na pohon rotorov, umiestnené v skrini alebo v oblasti vymedzenej obvodom zadného konca skrine, pričom celková plocha priečneho prierezu prvého rotora a nasledujúcich rotorov predstavuje najmenej 40 % celkovej plochy maximálneho rozmeru priečneho prierezu vymedzeného rúrovitou stenou skrine.

Celková plocha priečneho prierezu prvého rotora a nasledujúcich rotorov predstavuje výhodne 50 % až 90 % celkovej plochy maximálneho priečneho prierezu vymedzeného skriňou, ale na dĺžke 10 cm od predného konca skrine.

V typickom obvykle používanom kaskádovom rozmetači, ako je kaskádový rozmetač opisovaný vo WO 92/12941 alebo WO 92/06047 alebo US 5131935, zaberajú rotory len veľmi malú časť (napríklad 5 až 20 %) celkovej plochy priečneho prierezu kaskádového rozmetača. Preto súčasti skrine rozmetača okolo rotorov nutne vytvárajú možnosť vzniku nežiaducich vírov a turbulencií. Podľa vynálezu je preto celková plocha priečneho prierezu rotorov výhodne prinajmenšom 40 % celkovej maximálnej plochy priečneho prierezu vymedzeného skriňou.

Ak je rozmetačom otvorená zostava samostatných motorových jednotiek, potom plochou priečneho prierezu rozmetačaje plocha, ktorá čiastočne bráni prechodu prúdu vzduchu v axiálnom smere za rozmetač, alebo celková plocha priečneho prierezu pevných súčastí rozmetača. Ak sa uprednostní kaskádový rozmetač majúci v podstate uzavretý vonkajšok skrine, ktorý je vymedzený v podstate rúrovitou stenou, potom je maximálna plocha priečneho prierezu vymedzená touto uzavretou skriňou s výnimkou toho, ak prechádza rozmetačom otvorené stredové potrubie, ktorým môže byť privádzaný vzduch prúdiaci z rozmetača, ako sa uvádza v US 5131935, kde plocha tohto otvoreného potrubia je vylúčená z celkovej plochy rozmetača.

Skriňa rozmetača podľa vynálezu má výhodne rovnobežné steny, ktoré sú vedené od jej prednej čelnej dosky k zadnej koncovej doske alebo do blízkosti tejto dosky.

Motorové prostriedky sú tvorené samostatným motorom pre každý jednotlivý rotor, pričom každý motor je súosový s príslušným rotorom.

Rozmetač podľa svojho ďalšieho výhodného uskutočnenia obsahuje rúrovitý tunel, obklopujúci skriňu na vyme dzenie voľného priechodu okolo skrine, ktorý je otvorený na svojom prednom konci a na svojom zadnom konci.

Rozmetač môže obsahovať aj prostriedky na kmitanie rozmetača vo vzťahu k rúrovitému tunelu okolo zvislej osi alebo vodorovnej osi. Rozmetač môže byť zavesený v tuneli.

Tunel obklopuje skriňu a je otvorený na každom konci tak, aby vymedzil kruhový priechod medzi rozmetačovou skriňou a tunelom. Predné čelo skrine a/alebo zadný koniec sú výhodne uzatvorené preto, aby rozmetačom nemohol voľne prechádzať prúd vzduchu v axiálnom smere. V pevnom prednom čele skrine sú umiestené príslušné vzduchové privádzacie prostriedky a prostriedky na dodávanie spojiva a tiež sú v ňom vytvorené otvory na osi. Tak predok, ako aj zadok skrine sú výhodne uzatvorené.

V podstate rúrovitá stena skrine obklopená rozmetačom má prúdnicový tvar aspoň na prednom konci steny, výhodne po celej jej dĺžke. Rozsah prúdnicového tvaru by mal byť taký, aby vzduch prúdiaci pozdĺž steny mal ohraničujúcu vrstvu, priliehajúcu ku stene skrine aspoň na jej prednom konci, čim sú vytvorené stále podmienky prúdenia na prednom konci steny, výhodne po celej dĺžke skrine.

Aby ohraničujúca vrstva zostala v stave trvalého priliehania, nemá žiadne prúdenie narušujúce nepravideľnosti radiálnej hĺbky väčšej ako 1 alebo 2 cm. Za prúdenie narušujúce nepravideľnosť je považovaná tvarová zmena, ktorá má podstatnú radiálnu hĺbku (napríklad väčšiu ako 2 cm a maximálne 5 cm) a ktorá má čelnú plochu, najmä situovanú v smere prúdenia, ktorá má podstatnú radiálnu hĺbku a vytvára uhol viac ako 30 stupňov vo vzťahu na os. Preto, aby sklon tiež čelnej plochy nemal byť väčší ako 30 stupňov, výhodne ako 20 stupňov a najvýhodnejšie ako 10 stupňov vo vzťahu na os, t. j. čelná plocha smerujúca v smere prúdenia by mala tvoriť uhol prinajmenšom 150 stupňov, výhodne blížiaci sa 180 stupňom vo vzťahu k povrchu skrine v smere prúdenia.

Je výhodné, aby celková plocha priečneho prierezu rotorov bola čo najväčšia, s ohľadom na amaximálnu plochu priečneho prierezu skrine. Rotory môžu byť mierne kužeľovité alebo vypuklé, výhodne v podstate valcovité. Rozmetač môže mať iba prvý rotor a jeden alebo častejšie dva nasledujúce rotory, výhodne sú uplatnené tri nasledujúce rotory. Pomery otáčania rotorov sú obyčajne také, že zrýchľovacie pole druhého a nasledujúcich rotorov je normálne rovnaké ako zrýchľovacie pole prvého rotora, často je ale jeho 1,5-násobkom. Napríklad pri výrobe pomerne hrubších vláken je zrýchľovacie pole prvého rotora v rozsahu od 8 do 25 km/s², každého z nasledujúcich rotorov potom v rozsahu od 15 do 70 km/s². Pri výrobe jemnejších vláken je ale zrýchľovacie pole prvého rotora od 30 do 100 km/s² a nasledujúcich rotorov od 80 do 350 km/s².

Prúdnicový tvar prednej časti skrine rozmetača môže byť vytvorený jej zošikmením dovnútra smerom na uloženie rotorov v prednom čele výhodne napríklad v uhle, ktorý nie je väčší než 45°, a výhodnejšie v uhle, ktorý nie je väčší než 20 alebo 30°. Toto zošikmenie môže byť urobené na pomerne krátkom úseku napríklad do vzdialenosti 5 alebo 10 cm. Vymedzená percentuálna hodnota plochy skrine sa takto týka len prednej časti skrine, teda napríklad prvých 5 alebo 10 cm skrine. Konkrétne rotory majú výhodne plochu prinajmenšom 50 % plochy priečneho prierezu, ktorá je vymedzená prednými 10 cm skrine. Akákoľvek širšia časť skrine za touto prednou časťou môže mať slabý alebo žiadny účinok na vznik turbulencie okolo predného čela, pokiaľ je tvar skrine primerane správny. Ak existuje taký zámer, môže byť vzdialenosť zošikmenia dlhšia.

Skriňa však obyčajne máva v podstate rovnobežné strany, ktoré sú vedené od určitej vzdialenosti od predného čela (napríklad do 5 cm) k jej krajnému zadnému koncu alebo do polohy blízko jej zadného konca, ktorá je dostatočne ďaleko od predného čela, aby sa predišlo podstatným následkom turbulencií vznikajúcich vo vzduchovom prúdení okolo predného konca. Napríklad sú prijateľné nepravidelnosti alebo zmeny tvaru v dôsledku pripojenia prívodných rúrok alebo umiestnenia motorov v zadných 25 % a obvykle v zadných 10 % celkovej dĺžky kaskádového rozmetača. Ak je navyše, ako bude vysvetlené v ďalšom texte, akýkoľvek vonkajší rúrovitý tunel príslušne tvarovaný, môže byť použitý na prúdnicovo tvarovaný diel skrine tak, aby zaberal len menšiu časť celkovej dĺžky rozmetača.

Rovnako je možné, aby v podstate rovnobežné strany prešli do smerom dovnútra zošikmenej zadnej časti, takže priemer skrine sa postupne zväčšuje vonkajším smerom od zadného konca k prednému koncu skrine rozmetača. Toto obzvlášť účinné prúdnicové tvarovanie môže byť dosiahnuté vytváraním zošikmenia smerom dozadu k úzkemu koncu skrine a pripojením vzduchovej prívodnej rúrky tak, že má v podstate rovnaký rozsah ako tento úzky koniec.

Aby sa predišlo ťažkostiam a turbulenciám vyvolávaným vplyvom umiestnenia motorov, ktoré sa nachádzajú ďalej od príslušných rotorov, ako je predvedené v US 5 131 935, je potrebné, aby sa tieto motorové prostriedky na pohon rotorov vošli do priestoru ohraničeného obvodom kaskádového rozmetača. Ak má kaskádový rozmetač uzavretú vonkajšiu skriňu, je možné do tejto skrine umiestniť jediný motor a vybaviť ho príslušnými hnacími remeňmi a/alebo príslušnými prevodmi na prenos pohonu z tohto motora na jednotlivé rotory. Je však preukázateľne výhodnejšie, že motorové prostriedky v kaskádovom rozmetači by mali spĺňať požiadavku uplatnenia samostatného motora pre každý rotor, ktorý by takto vytváral v podstate súosový mechanizmus. Toto riešenie odstraňuje potrebu uplatnenia pásov a ďalších prostriedkov na prenášanie pohonu do strán z motora na rotor. Vybavenie každého rotora v podstate súosovým vlastným motorom je spoľahlivým spôsobom na zostavovanie prúdnicovo tvarovaného kaskádového rozmetača obsahujúceho skupinu samostatných rotorových jednotiek, kde každá taká jednotka sa skladá z rotora a motora.

Motory môžu byť úplne uzavreté v skrini rozmetača. Motory sú však často umiestnené za zadkom skrine alebo prinajmenšom presahujú za prípadnú zadnú stenu v skrini, aby mohli byť vystavené chladiacemu účinku vzduchu prúdiaceho v skrini. Akákoľvek nepravidelnosť na predku motora, ktorá by mala tendenciu rušiť plynulosť prúdenia, je výhodne zakrytá usmerňovačom prúdenia, ktorý zodpovedá smeru prúdenia a ktorý je umiestnený v uhle menšom než 30° vo vzťahu k osi. Pretože celkové prúdnicové tvarovanie zadného konca nemusí byť kritické, je možné umiestniť motory tak, aby vonkajším smerom mierne presahovali oblasť obvodového opláštenia.

Výhodne sú uplatnené prostriedky na samostatné nastavovanie rýchlosti otáčania jedného alebo viacerých rotorov nezávisle od seba. Ak je napríklad každý rotor poháňaný pridruženým, v podstate súosovým motorom s možnosťou nastavovania rôznych rýchlostí, je možné nastavovať rýchlosť otáčania nezávisle od rýchlosti otáčania ostatných motorov.

Kaskádový rozmetač musí byť nutne vybavený primárnymi vzduchovými prívodnými prostriedkami na vháňanie vzduchu naprieč povrchov rotorov prinajmenšom vo vonkajších obvodových oblastiach rotorov, ktorými sú tie ob

SK 284310 Β6 lasti rotorov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vonkajšieho obvodu kaskádového rozmetača.

Primáme vzduchové prívodné prostriedky sú všeobecne umiestnené okolo prinajmenšom jednej tretiny a obvykle prinajmenšom polovice každého z nasledujúcich rotorov.

Hlavnou úlohou primárneho vzduchu je napomáhať pri vytváraní a premiestňovaní vláken, a preto spomínané primáme vzduchové prívodné prostriedky by mali byť umiestnené pri každom z nasledujúcich rotorov, z ktorých sa vytvárané vlákna odhadzujú. Môžu však byť tiež umiestnené pri prvom rotore, a to obzvlášť vtedy, keď konštrukčné riešenie rotorov a spôsob použitia rotorov zahŕňa výrobu podstatnej časti vláken ich odhadzovaním z prvého rotora.

Jednotlivé vyhotovenia primárnych vzduchových prívodných prostriedkov majú obyčajne tvar kruhovej štrbiny. Táto štrbina môže mať podobu súvislej štrbiny alebo rad postupne za sebou umiestnených otvorov. Vnútorný priemer kruhového oblúka štrbiny (alebo oblúka radu otvorov) môže byť väčší než priemer príslušného rotora, a to v niektorých prípadoch o 20 mm alebo dokonca 50 mm, ale všeobecne je výhodné, aby vnútorný priemer spomínaného kruhového oblúka štrbiny bol v podstate rovnaký ako priemer príslušného rotora alebo nebol väčší než 10 mm alebo 15 mm.

Vháňaný primárny vzduch môže prúdiť jednoznačne axiálne alebo môže mať tangenciálnu zložku, takže prúd vypudzovaný zo štrbiny má špirálovitý smer. Ak má prúd mať tangenciálnu zložku, je možné do jednej alebo viacerých štrbín po ich dĺžke umiestniť prostriedky na vyvolávanie zmien uhla smeru vháňaného prúdenia, ktorých opis je napríklad uvedený vo WO 92/06047.

Primáme vzduchové prívodné prostriedky môžu mať vnútorné a vonkajšie štrbiny, kde vonkajšia štrbina prechádza do vnútornej štrbiny alebo vonkajšia štrbina sa nachádza v blízkosti vnútornej štrbiny, pričom uvedené štrbiny sú konštrukčne riešené tak, aby pohyb primárneho vzduchu vháňaného cez vnútorné a vonkajšie štrbiny bol vedený rôznymi smermi.

Primárny vzduch je vháňaný cez štrbinu pri existencii v podstate stálych podmienok prúdenia, takže výhodne vytvára v blízkosti povrchu rotora vzduchovú stenu.

V rozmetači môžu byť umiestnené tiež sekundárne vzduchové prívodné prostriedky na vháňanie sekundárneho vzduchového prúdenia. Tieto sekundárne vzduchové prívodné prostriedky môžu mať podobu ďalšieho kruhového prstenca, ktorý je umiestnený vonkajším smerom od primárnej vzduchovej prívodnej drážky alebo môže byť umiestnený len v niektorých častiach predného čela kaskádového rozmetača, napríklad hlavne pod rotormi. Tieto sekundárne vzduchové prívodné prostriedky slúžia prevažne ako podporné prostriedky na premiestňovanie vláken od rozmetača.

Hoci prúd primárneho vzduchu a akýkoľvek prúd druhotného vzduchu všeobecne vystupuje z príslušných vzduchových prívodných prostriedkov v smere, ktorý je v podstate rovnobežný vo vzťahu k osiam rotorov, môže mať jeho smer tiež neaxiálnu zložku alebo môže takú ncaxiálnu zložku získať po výstupe zo vzduchových prívodných prostriedkov napríklad v dôsledku špirálového krúženia primárneho prúdu vzduchu a na základe toho môže mať celkový smer majúci podobu rozširujúceho sa kužeľa.

Rýchlosť prúdenia primárneho vzduchu v axiálnom smere je obyčajne v rozsahu od 60 do 170 m/s. Tieto hodnoty sa vypočítavajú na základe premerania prúdenia (Nm³ za sekundu) cez oblasť primárnych vzduchových prívodných prostriedkov, tzn. otvorenú plochu štrbín. Keď je sekundárny vzduch vháňaný z rozmetača, môže mať jeho a xiálna rýchlosť (meraná rovnakým spôsobom) rovnaký rozsah alebo môže byť nižšia napríklad až do 30 m/s.

Novelizovaný kaskádový rozmetač (ktorý má alebo nemá obklopujúci rúrovitý tunel) môže byť použitý pri praktickom uskutočňovaní širokej škály výrobných postupov zhotovovania MMVF výrobkov, a to najmä výrobkov z minerálnych surovín. Môže byť použitý ako náhrada za dosiaľ používaný kaskádový rozmetač. Je výhodný v tom, že je celistvý, jeho hmotnosť môže byť znížená a pri prevádzke spotrebuje menej energie než rad dosiaľ bežne používaných rozmetačov. V tejto súvislosti prihlasovaný vynález okrem iného zahŕňa všetky výrobné postupy zhotovovania MMVF výrobkov, pri ktorých realizácii môže byť uplatnený novelizovaný kaskádový rozmetač, ktorý je obklopený rozmetačovou skriňou vymedzujúcou v podstate uzavretý vonkajší obvod a majúci najmenej 40 % plochy ohraničenej touto rozmetačovou skriňou pokrytých plochou priečneho prierezu prvého rotora a nasledujúcich rotorov, ako už bolo uvedené v predchádzajúcom texte.

Využiteľnosť tohto rozmetača je mimoriadne významná vtedy, keď je potrebné alebo nutné regulovať prúdenie vzduchu v blízkosti rozmetača, a to predovšetkým zámerne vyvolaného prúdenia v blízkosti rozmetača. V záujme maximálneho využitia možností takého regulovania je kaskádový rozmetač výhodne umiestnený do v podstate rúrovitého tunela, ktorý obklopuje skriňu. V podstate rúrovitý tunel môže byť namontovaný dookola okolo rozmetača a pomerne blízko neho takým spôsobom, aby bol vymedzený pomerne úzky priechod medzi tunelom a vonkajškom skrine kaskádového rozmetača, a to spravidla po celej šírke rozmetača.

Tak rúrovitý tunel, ako aj vonkajšia skriňa majú také konštrukčné riešenie, aby bol medzi nimi vymedzený priechod, ktorý vytvára stále podmienky prúdenia, ktoré prevládajú vo vzduchovom prúdení prechádzajúcom týmto priechodom. Preto by príslušné ohraničujúce vrstvy vzduchu mali v podstate stále prilípať na vonkajšej stene rozmetačovej skrine a vnútornej stene rúrovitého tunela prinajmenšom v blízkosti predného konca rozmetačovej skrine. V súvislosti s tým by vnútorná stena rúrovitého tunela mala mať v podstate prúdnicový tvar prinajmenšom v tej oblasti, ktorá sa nachádza v blízkosti predného konca rúrovitého tunela, a nemali by sa na nej vyskytovať žiadne nepravidelnosti majúce radiálnu hĺbku a taký uhol ich čelnej plochy postavenej v smere prúdenia, ktoré by narúšali prúdenie oddeľovaním ohraničujúcej vrstvy od vnútorného povrchu tunela.

Ak existuje pomerne úzky priechod medzi rozmetačom a tunelom, môže byť potrebné vháňať vzduch napríklad výtlačným ventilátorom cez tento pomerne úzky priechod, kde takto vytvorené prúdenie môže v rozmetači slúžiť ako sekundárny vzduch, pričom primárny vzduch je vháňaný cez kruhové štrbiny okolo rotorov.

V záujme zabezpečenia potrebného účinku primárneho vzduchu a premiestňovacieho vzduchu je v prípade dosiaľ známych rozmetačov nevyhnutné vháňať značne veľké objemové množstvo vzduchu cez rozmetač. Ale kombinácia kompaktnej podstaty novelizovaného rozmetača vrátane jeho ďalších vyhotovení, malej plochy priečneho prierezu uzavretej skrine vo vzťahu k ploche rotorov a schopnosti umiestnenia skrine rozmetača do celkovo rúrovitého tunela, v dôsledku ktorého je optimalizované vytváranie vzduchového prúdenia, umožňuje podstatné zníženie množstva vzduchu, ktorý musí byť vháňaný cez rozmetač. Napríklad objem (Nm’/s) primárneho vzduchu môže byť typicky menej než polovicou alebo dokonca menej než štvrtinou objemu, ktorý je vyžadovaný na prevádzku bežne používané

SK 284310 Β6 ho kaskádového rozmetača majúceho podobnú výkonnosť pri zhotovovaní vláken. Toto umožňuje značné zjednodušenie rúrkovitých rozvodov a ďalšieho technického vybavenia súvisiaceho so vzduchovými prívodnými prostriedkami v rozmetači. Obzvlášť toto zdokonalenie umožňuje značné úspory energie, ktorá sa vyžaduje pri zabezpečovaní prívodu a vháňania primárneho vzduchu, pretože spotreba energie súvisí s objemovým množstvom (v Nm³) dodávaného vzduchu.

Rozmetač môže byť konštruovaný pre otočný alebo kmitavý pohyb buď sám osebe alebo spoločne s rúrovitým tunelom a výhodné riešenie umožňujúce taký otočný alebo kmitavý pohyb je opísané podrobnejšie v nasledujúcom texte.

Hoci priechod medzi rozmetačom a vonkajším, v podstate rúrovitým tunelom môže byť pomerne úzky, výhodne existuje pomerne veľký priechod, pretože voľne priechodná plocha priečneho prierezu v otvorenom konci tunela okolo rozmetača je pomerne veľká. Časť priechodu, ktorá hlavne riadi správanie vzduchového prúdu premiestňujúceho vlákna od rozmetača, vytvára kruhový prstenec okolo predného konca rozmetača a predného konca rozmetávacej časti. Prinajmenšom 50 % plochy priečneho prierezu predného konca rozmetávacej časti by malo byť výhodne otvorených na prúdenie vzduchu nasávaného z tejto rozmetávacej časti činnosťou nasávacich prostriedkov. Pretože je rozmetač výhodne uzavretý proti prúdeniu vzduchu nasávaného zo skrine rozmetača, je plocha priečneho prierezu kruhového prstenca výhodne prinajmenšom 50 % plochy priečneho prierezu predného konca rozmetávacej časti. Otvorená oblasť zaberá obyčajne od 50 do 90 % celkovej plochy priečneho prierezu otvoreného konca rúrovitého tunela. Táto otvorená oblasť často zaberá najmenej 60 %, ale nie viac než 80 % celkovej plochy otvoreného konca tunela.

V záujme existencie v podstate stálych podmienok prúdenia vo vzduchu prechádzajúcom cez prstenec musí tento prstenec mať v podstate prúdnicový tvar (tzn. v podstate bez výčnelkov, ktoré by narúšali prúdenie) a musi mať potrebnú dĺžku, aby existovali v podstate stále podmienky prúdenia vystupujúceho z prstenca ako výsledok vytvorenia prilínajúcich ohraničujúcich vrstiev vzduchu v blízkosti rozmetača a rúrovitého tunela pri prechode vzduchu prstencom. Dĺžka prstenca, ktorá je potrebná na vytvorenie v podstate stálych podmienok prúdenia vo vzduchu vystupujúcom z prstenca, bude závisieť od konštrukčného riešenia rozmetača a rúrovitom tuneli pred prstencom z hľadiska smeru prúdenia (tzn. smerom k zadnému koncu rozmetača). Stále podmienky prúdenia môžu byť napríklad vytvorené v pomerne krátkom prstenci vtedy, keď konštrukčné riešenie rúrovitého tunela zabezpečí zrýchľovanie vzduchu pri prechode prstencom tým, že prstenec bude mať užšiu plochu priečneho prierezu než tie časti priechodu, ktoré sa nachádzajú pred prstencom z hľadiska smeru prúdenia a ktoré k tomuto prstencu vedú. Preto také konštrukčné riešenie môže mať podobu dýzy. Prstenec môže mať v podstate rovnakú šírku na veľmi krátkom dĺžkovom úseku pri vytváraní dýzového efektu, ale obyčajne má axiálnu dĺžku najmenej 5 cm, pričom má v podstate rovnakú šírku vo vzťahu k skrini rozmetača. Prstenec má často v podstate rovnakú šírku, ktorej rozmer je väčší než prinajmenšom 25 % dĺžky skrine rozmetača.

Prstenec môže byť chápaný ako medzikružie medzi predným koncom rozmetača a predným koncom skrine, kde toto medzikružie riadi prúd vzduchu vychádzajúci z prstenca, a preto môže byť veľmi krátke v takých prípadoch, keď v priechode môže existovať zrýchlenie, alebo dlhšie, keď priechod má rovnobežné strany.

Vonkajší rúrovitý tunel môže mať obyčajne valcovitý tvar, ale, ak sa to požaduje, môže mať kužeľovitý tvar alebo kužeľovitý tvar prechádzajúci do valcovitého tvaru na jeho prednom konci. Často býva výhodné také konštrukčné riešenie, keď v podstate rúrovitý vonkajší tunel je v podstate valcovitý s výnimkou širšej vstupnej oblasti na jeho zadnom konci, ktorý je zošikmený k valcovitému telesu. Jeho priečny prierez môže mať tvar kružnice alebo iného obrazca, napríklad elipsy.

V podstate rúrovitá stena skrine rozmetača má obyčajne nepravidelný tvar a nemá v priečnom priereze tvar kružnice, pretože približne kopíruje priestorové usporiadanie určené zostavením skupiny rotorov, ale ak existuje taký zámer, môže mať skutočne valcovitý tvar. V súvislosti s tým nemáva priečny prierez prstencovitého priechodu medzi skriňou a rúrovitým tunelom obyčajne tvar pravidelného medzikružia.

Šírka kruhového prstenca okolo rozmetača môže byť v podstate rovnomerná alebo sa môže meniť, takže prstenec býva obvykle širší pod rozmetačom než nad nim, ako bude vysvetlené v nasledujúcom texte. Obvykle je však výhodné, aby prstenec bol v podstate úplný, takže vzduchový priechod je otvorený okolo celého obvodu rozmetača. Pokiaľ jc nejaká časť prstenca uzavretá (čo je obvykle nežiaduce), je dôležité, aby sa prstenec mohol zužovať svojou šírkou smerom k uzavretej časti, aby sa zabránilo vzniku turbulencií v mieste, kde je prstenec uzavretý.

Zostava kaskádového rozmetača umiestneného v rúrovitom tuneli obsahuje hlavne rozmetač, v podstate rúrovitý tunel a prostriedky na zavesenie alebo iné upevnenie rozmetača v rúrovitom tuneli takým spôsobom, aby bol vymedzený úplný prstenec okolo rozmetača. Ak je to žiaduce, môže rúrovitý tunel taktiež obsahovať jeden alebo viac sústredne alebo excentrický umiestnených rúr v hlavnom rúrovitom tuneli, kde tieto vnútorné rúry nevyvolávajú nežiaduce turbulencie alebo víry vo vzduchovom prúdení, ktoré je vyvolané v medzikruží vytvorenom medzi vonkajším rúrovitým tunelom a príslušnou vnútornou rúrou, pričom je neprípustné, aby tieto vnútorné rúry neprijateľne zmenšili celkovú otvorenú oblasť priečneho prierezu prstenca, cez ktorú prúdi vzduch z tunela. Napríklad môže byť uplatnená valcovitá rúra, ktorá obklopuje skriňu rozmetača a je vo vzťahu k tejto skrini rozmetača umiestnená bližšie, a vonkajší rúrovitý tunel, ktorý spomínanú valcovitú rúru obklopuje. Celkový priechod na vyvolané prúdenie vzduchu je tým rozdelený na vnútorné a vonkajšie medzikružie, pričom otvorená oblasť nie je významne zmenená prítomnosťou vnútornej valcovitej rúry.

Rovnako je možné inštalovať rúrkovité vedenia alebo ďalšie rúrkovité rozvody tak, aby boli celkovo vedené v podstate rovnobežne s rozmetačom a vonkajším rúrovitým tunelom, a to od zadku rozmetača k prednému koncu rúrovitého tunela. Týmto spôsobom môže byť napríklad privádzaný sekundárny vzduch tak, že vystupuje pod rozmetačom alebo okolo rozmetača. Obyčajne je potrebné obmedziť také rúrkovité rozvody alebo iné prívodné prostriedky na minimum, lebo zmenšujú priechodnú oblasť medzi rozmetačom a rúrovitým tunelom. Také rúrkové rozvody alebo iné prostriedky by tiež mali byť primerane upravené do prúdnicového tvaru, aby bolo odvrátené riziko vytvárania nežiaducich turbulencií vo vzduchu, ktorý prúdi prstencovým priechodom.

Dĺžka rúrovitého tunela vedeného od predného čela rozmetača smerom dozadu je obvykle prinajmenšom 30 % a výhodne prinajmenšom 60 % dĺžky rozmetača, čo predstavuje vzdialenosť od predného čela rotorov k zadnému koncu skrine alebo aj ďalej k najzadnejšej časti najzadnej

SK 284310 Β6 šieho motora. Tunel býva často rovnako dlhý ako rozmetač a niekedy jeho dĺžka býva trojnásobkom alebo dokonca päťnásobkom dĺžky rozmetača.

Predný koniec rúrovitého tunela sa výhodne nachádza v podstate v rovnakej rovine s predným koncom rozmetača a obzvlášť sa obyčajne nachádza v podstate v rovnakej rovine s predným čelom rozmetača. Ak by predok rúrovitého tunela bol príliš ďaleko od rozmetača v smere prúdenia, potom odhadzované vlákna, navyše s výmetom, by trpeli narážaním na predný koniec rúrovitého tunela namiesto toho, aby boli odhadzované do zberacej časti komory. Ak by predný koniec rúrovitého tunela bol neprípustné umiestnený príliš ďaleko vo vzťahu k skrini rozmetača proti smeru prúdenia, potom by vznikli ťažkosti pri ovládaní vyvolaného vzduchového prúdenia okolo predného konca rozmetača.

Je nevyhnutné vytvoriť podmienky na nalievanie taveniny na vrchný rotor z vonkajška komory. Vytvorenie otvoru v hornej oblasti rúrovitého tunela by postačovalo na priame nalievanie taveniny na vrchný rotor, ale často býva využitý otvor v rúrovitom tuneli a nadväzujúci lejací žliabok, ktorý vedie z oblasti pod spomínaným otvorom nad rotor. V tomto prípade sa tavenina nalieva cez otvor do lejacieho žliabku a z lejacieho žliabku na hornú časť rotora.

Ak je kaskádový rozmetač umiestnený v rozmetávacej časti komory alebo v nejakom inom rúrovitom tuneli vymedzujúcom pomerne veľkú otvorenú oblasť okolo rozmetača, je výhodné umiestniť rozmetač v takej polohe, ktorá je vyššia než stredová poloha rúrovitého tunela. Toto riešenie umožňuje vháňať väčšie množstvo vzduchu pod rozmetač než po jeho stranách a nad ním, v dôsledku čoho sa zlepší účinok premiestňovania vláken k zberaču.

Rozmetač je obyčajne umiestnený tak, aby zvislá vzdialenosť oddeľujúca najnižší rotor v poradí od dolnej časti rúrovitej steny rúrovitého tunela bola najmenej 1,2-násobkom a výhodne najmenej 1,5-násobkom zvislej vzdialenosti oddeľujúcej najvyššiu časť prvého rotora od najvyššej časti steny rúrovitého tunela. Pomer medzi týmto horným a dolným oddelením je obvykle prinajmenšom 2 a často prinajmenšom 3 alebo 4. Môže byť až 10 a skutočne v niektorých prípadoch nemusí byť nevyhnutné privádzať významný prúd vzduchu pozdĺž vrchu rozmetača, pričom v takých prípadoch je tento pomer veľmi vysoký. Obyčajne je však tento pomer nižší než 20 a často nižší než 10.

Maximálnym vodorovným priečnym rozmerom rozmetača je často označovaný úsek vodorovnej priamky prechádzajúcej osou druhého nasledujúceho otvoru rozmetača. Takto meraná šírka rozmetača predstavuje obyčajne hodnotu od 25 do 75 %, často od približne 30 do 60 % šírky komory meranej v tej istej vodorovnej polohe. Tým je zabezpečené vytvorenie zodpovedajúcej otvorenej oblasti na oboch stranách rozmetača.

Rozmetač je obvykle umiestnený v rúrovitom tuneli tak, aby sa pomer vzdialenosti medzi najnižším nasledujúcim rotorom a príslušnou stranou rúrovitého tunela na jednej strane rozmetača k vzdialenosti medzi najnižším nasledujúcim rotorom a príslušnou stranou rúrovitého tunela na druhej strane rozmetača účelne priblížil 1:1, napríklad v rozsahu od 3 : 1, výhodne od 2 : 1 do 1 : 2.

Obvykle používané kaskádové rozmetače sú namontované na pevnom podklade, akým je typicky betónová dlážka, alebo na koľajniciach. Kvôli ich hmotnosti sa môžu pomerne ťažko premiestňovať, a to aj vtedy, ak sú namontované na kolieskach. Výhodou novelizovaných rozmetačov podľa tohto vynálezu je ich kompaktnosť a nízka hmotnosť, takže nemusia byť namontované na pevnom podklade. Namiesto toho môžu byť zavesené na vhodných držiakoch. Taký rozmetač môže byť zavesený pripojením strán a/alebo vrchných častí rúrovitého tunela k nosným prostriedkom. Vrch rúrovitého tunela môže byť zavesený na závesnom zariadení alebo môže byť zavesený na určitom počte držiakov, ako sú dosky alebo tyče, ktoré sú vedené od bočných a/alebo vrchných častí rúrovitého tunela.

Prostriedky na zavesenie alebo iné pripevnenie rozmetača v rúrovitom tuneli môžu obsahovať prídavné prostriedky, ktoré s ohľadom na rúrovitý tunel umožňujú kmitanie rozmetača okolo v podstate zvislej osi alebo vodorovnej osi, keď os kmitania môže byť v podstate rovnobežná s osami otáčania rotorov alebo môže byť v podstate kolmá vo vzťahu k osiam otáčania rotorov. Alternatívne môže byť celá zostava rúrovitého tunela a rozmetača namontovaná na také kmitanie alebo pootáčanie.

Je výhodné, keď sa rozmetač spolu so svojím obklopujúcim rúrovitým tunelom namontuje na spoločné kmitanie okolo zvislej osi, pretože toto riešenie zabezpečuje stav, keď vyvolaný a vháňaný vzduch prúdiaci tunelom bude mať tendenciu k zmenám smeru v súlade s kmitaním rozmetača. Kmitanie rozmetača okolo v podstate zvislej osi sa uskutočňuje v pomerne malom uhle kmitania, a to často v rozsahu od 5 do 30° (napríklad od 2,5° do 15° na každej strane stredovej osi). Celkový uhol kmitania je obyčajne prinajmenšom 7° a obvykle prinajmenšom 10°. Všeobecne nie je potrebné, aby tento uhol bol väčší než približne 25° a často nebýva väčší než približne 20°. Obvykle býva výhodný rozsah tohto uhla od približne 14 do 20°,

Kmitanie sa výhodne uskutočňuje pri frekvencii prinajmenšom 0,05 Hz, obvykle prinajmenšom 0,1 Hz. Môže sa uskutočňovať pri vyšších hodnotách frekvencie kmitania, ale napríklad 2 Hz alebo najmä 1 Hz sú normálne prijateľné maximá. Výhodné sú hodnoty kmitočtu v rozsahu od približne 0,3 Hz do 0,6 Hz alebo 1 Hz. Kmitanie sa môže uskutočňovať nepretržite alebo občas. Frekvencia kmitania sa môže meniť v súlade s výrobnými podmienkami. Napríklad pomer rýchlosti pohybu zberača sa môže meniť úmerne k pomeru tvorenia plsťovej štruktúry tak, aby bola udržiavaná v podstate rovnaká hmotnosť na jednotku plochy vytváranej plsťovej štruktúry aj napriek zmenám v dodávaní taveniny. Frekvencia kmitania sa môže výhodne meniť v súlade s pomerom rýchlosti pohybu zberača tak, že táto frekvencia kmitania sa môže zvýšiť vtedy, keď sa zvýši pomer rýchlosti pohybu zberača, a môže sa znížiť vtedy, keď sa pomer rýchlosti pohybu zberača naopak zníži. Frekvencia kmitania sa mení v podstate priamo úmerne k zmenám pomeru rýchlosti pohybu zberača, takže jeden cyklus kmitania zodpovedá v podstate stálej dĺžke úseku dráhy zberača.

Kmitanie okolo v podstate zvislej osi môže mať užitočný účinok na rovnomernosť ukladania vláken na zberač a môže zdokonaliť vlastnosti plsťových štruktúr, napríklad vykonávaním priečneho kladenia vrstiev vláken v plsťovej štruktúre, ktorá sa na zberači vytvorí.

Kmitanie rozmetača alebo rozmetača a jeho rúrovitého tunela okolo v podstate vodorovnej osi, ktorá je v podstate kolmá vo vzťahu k osiam otáčania, môže mať podobný vzťah zmien frekvencie a rýchlosti pohybu zberača a môže mať užitočný účinok na ukladanie vláken.

Kmitanie rozmetača sa môže výhodne uskutočňovať okolo v podstate vodorovnej osi, ktorá je v podstate rovnobežná s osami otáčania rotorov a môže sa uskutočňovať ako opakované kmitanie, ale prednostne sa podobá nastaviteľnému pootáčaniu rozmetača z jednej nastavenej polohy do druhej nastavenej polohy. Obvykle sa rozmetač pootáča v rúrovitom tuneli, ale ak je to žiaduce, môže sa rúrovitý tunel pootáčať spoločne s rozmetačom. Týmto spôsobom je možné meniť uhol medzi vodorovnou priamkou prechádzajúcou priečne stredom prvého rotora a priamkou prechádzajúcou stredom prvého rotora a stredom prvého nasledujúceho rotora. Rozmetač je typicky namontovaný tak, aby sa mohol ovládateľné pootáčať, takže zmienený uhol môže mať obyčajne akúkoľvek zvolenú hodnotu v rozsahu od 0 do 30°, často od 0 do 20° a najčastejšie v rozsahu približne od 5 do 10°. Menením tohto uhla a následne aj vzájomného uhlového nastavenia druhého a tretieho nasledujúceho rotora jc možné významne ovplyvniť zhotovovanie vláken.

Hoci je žiaduce, aby kruhový priechod, ktorý je vymedzený medzi rozmetačom a rúrovitým tunelom, bol v podstate priamo priechodný, môže vzniknúť potreba umiestniť do tohto priechodu vodiče na dodanie neaxiálnej zložky do prúdu vzduchu, ktorý týmto priechodom prechádza. Tieto vodiče môžu byť usporiadané tak, aby dodali do prechádzajúceho prúdu vzduchu takú zložku, ktorá celkovo dodá vzduchovému prúdu prechádzajúcemu priechodom špirálovitý smer. Tieto vodiče sú však výhodne konštrukčne riešené tak, aby každý z nich určil neaxiálny pohyb určitému úseku vzduchu prúdiaceho priechodom, pretože toto umožňuje uplatniť také tvarovanie vodičov, ktoré určí rôzne neaxiálne smery pohybu rôznym axiálnym úsekom vzduchu prúdiaceho priechodom. Napríklad vodiče umiestnené v najnižšom kvadrante rúrovitého tunela môžu mať tendenciu dodať vzduchu prúdiacemu týmto kvadrantom smer otáčania proti smeru hodinových ručičiek alebo naopak. Vzduch prúdiaci v akejkoľvek danej oblasti, napríklad pod rozmetačom, môže byť touto technickou úpravou maximalizovaný.

Tieto smerové vodiče v podobe lopatiek sú pripevnené a trvalo tvarované tak, aby určovali tieto rôzne neaxiálne smery pohybu rôznym častiam vzduchového prúdenia, ale je výhodné, aby boli nastaviteľné, čím by bolo možné nastavovať smer prúdenia vzduchu v priebehu chodu zariadenia v reakcii na zmeny prevádzky.

Navyše v prípade vodičov vyvolávajúcich krúživý pohyb vzduchu je všeobecne výhodné, aby svojím tvarovaním a umiestnením dodali prúdu vzduchu, ktorý vystupuje z rúrovitého tunela, smerovú zložku rozširujúceho sa kužeľa, ktorý postupuje od rozmetača smerom k zberaču.

Vodiče sa obvykle umiestňujú na prednom konci v podstate rúrovitého tunela obklopujúceho rozmetávač. Tieto vodiče môžu byť umiestnené na rozmetači, ale prednostne to sú lopatky, ktoré sú namontované na vnútornej strane rúrovitého tunela v celkovo pozdĺžnom smere, takže nevytvárajú nežiaduce prekážky v priechode medzi rozmetačom a rúrovitým tunelom.

Ako vodiče môžu slúžiť tiež menšie vystrekujúce prúdy vháňaného vzduchu a v takom prípade môžu byť vývody na tieto vystrekujúce prúdy umiestnené na skrini rozmetača, v tejto skrini rozmetača alebo na rúrovitom tuneli.

Rozmetávač podľa druhého znaku tohto vynálezu jc výhodne použitý v kombinácii s prvým znakom tohto vynálezu, keď opisovaným rúrovitým tunelom je rúrovitý tunel rozmetávacej časti komory podľa prvého znaku. Zberacia časť komory podľa prvého znaku je výhodne konštruovaná tak, aby minimalizovala a prednostne v podstate úplne zabránila možnosti nasávania vzduchu do zberacej časti (činnosťou nasávacích prostriedkov, ktoré vykonávajú odsávanie vzduchu cez zberač) s výnimkou rúrovitého tunela a prípadne ďalších známych otvorov, ktoré umožňujú vstup malého množstva vzduchu neovplyvňujúceho celkové prúdenie. Určitý prienik do komory obvykle spôsobuje jama, ktorá sa výhodne nachádza pod otvoreným koncom rúrovitého tunela a ktorá slúži na zhromažďovanie výmetu, ale množstvo vzduchu vstupujúceho cez túto jamu môže byť ľahko ovládané, takže významne neovplyvňuje prevádzkový výkon.

Všeobecne platí, že spomínaná komora býva v podstate uzavretá s výnimkou zberača, cez ktorý sa vykonáva nasávanie, otvorenej oblasti otvoreného konca tunela okolo rozmetača a prívodných otvorov pre požadované prímesi. Napríklad jedným alebo dvoma vstupnými otvormi v stenách komory môžu byť do priestoru zberača znovu privádzané vlákna, ktoré unikli v odsávanom vzduchu.

Vzduchom, ktorý je vypudzovaný z rozmetača, býva obvykle len primárny vzduch, ale ako už bolo uvedené v predchádzajúcom texte, môže byť z rozmetača vypudzovaný tak primárny vzduch, ako aj sekundárny vzduch. Určité riadené a prevádzku nerušiace množstvo vzduchu, ktoré je menšie než množstvo vzduchu vypudzovaného z rozmetača a ktoré je nasávané z otvorenej oblasti tunela, môže prípadne tiež vstupovať do zberacej časti komory cez jej rozmetávači koniec. Určité množstvo sekundárneho vzduchu môže byť napríklad vypudzované z priechodov v rozmetávačom konci zberacej časti alebo riadené množstvo vzduchu môže byť nasávané cez kruhové alebo iné otvory v rozmetávačom konci zberacej časti.

Výhodne prinajmenšom 50 % a obyčajne prinajmenšom 75 % alebo prinajmenšom 85 % celkového objemu vzduchu (v Nm³/s), ktorý je odsávaný z komory (cez zberač) prúdi z rúrovitého tunela a rozmetača.

Vzduch je odsávaný z prstenca na základe účinku podtlaku pôsobiaceho cez zberač do v podstate uzavretej zberacej časti. Týmto spôsobom je vyvolané prúdenie vzduchu cez prstenec a teda neexistujú žiadne prostriedky na vypudzovanie nejakého vzduchu alebo významného množstva vzduchu z tunela. Ale v niektorých prípadoch sa môže uplatnenie takýchto prostriedkov ukázať ako užitočné (napríklad v podobe umiestnenia ventilátorov na otvorenom zadnom konci tunela) pri riadení vyvolaného prúdenia vzduchu, ktorý je odsávaný z tunela.

V dôsledku konštrukčného riešenia komory, kde väčšina alebo v podstate všetok vzduch odsávaný cez zberač musí byť vzduchom vháňaným z rozmetača a riadene privádzaný cez rúrovitý tunel, a v dôsledku vytvorenia potrebne veľkej otvorenej oblasti v rúrovitom tuneli okolo rozmetača je možné ľahko ovládať vyvolané prúdenie vzduchu prechádzajúceho priechodom, výsledkom čoho je je minimalizovanie turbulencií v zberacej časti komory. V prípade dosiaľ známych rozmetačov, majúcich veľmi vysokú rýchlosť prúdenia primárneho vzduchu a nízku rýchlosť vzduchu prúdiaceho okolo (a často v určitej vzdialenosti od) rozmetača, sa prejavuje tendencia k stupňovaniu veľmi rýchleho radiálneho prúdenia v blízkosti rozmetača, čo nevyhnutne spôsobuje významné turbulencie. V prípade prihlasovaného vynálezu existuje možnosť ľahkého riadenia prívodu primárneho vzduchu a miery odsávania, čím sa minimalizujú neprijateľné tendencie gradientu rýchlosti prúdenia.

Konkrétne vlastnosti vháňaného vzduchu a rozmery zariadenia sú výhodne také, aby zmienená axiálna rýchlosť prúdenia vzduchu riadene vyvolaného v otvorenej oblasti priečneho prierezu otvoreného konca bola 5 až 40 %, obvykle 5 až 30 % zmienenej rýchlosti pohybu primárneho vzduchu v axiálnom smere. Obyčajne to je 10 až 20 alebo 25 % rýchlosti pohybu primárneho vzduchu v axiálnom smere. Uvedená axiálna rýchlosť riadene vyvolaného prúdenia vzduchu sa vypočítava z pomeru prúdenia vzduchu (Nm³/s) a rozmerov otvorenej oblasti otvoreného konca okolo rozmetača, z ktorej vzduch vystupuje.

SK 284310 Β6

Uvedená axiálna rýchlosť riadene vyvolaného prúdenia vzduchu je obyčajne 5 až 10 m/s, výhodne potom 10 až 35 m/s. V typických podmienkach prevádzky môže byť napríklad primárny vzduch vháňaný rýchlosťou 100 m/s a riadene vyvolané prúdenie vzduchu môže mať uvedenú rýchlosť 25 m/s. Tieto údaje možno porovnať so zodpovedajúcimi údajmi bežne používaného rozmetača, ktorého rýchlosti oboch uvádzaných typov prúdenia sú napríklad vyššie než 130 m/s a nižšie než 10 m/s.

Zvláštna výhoda zariadenia podľa tohto vynálezu spočíva v tom, že tentokrát je možné, aby množstvo (v Nm’/s) vháňaného primárneho (alebo primárneho a sekundárneho vzduchu) predstavovalo menší podiel celkového množstva objemu vzduchu (v Nm³) vstupujúceho do rozmetávacieho úseku a/alebo odsávaného cez zberač, než v prípade dosiaľ známych rozmetačov. Dobré výsledky možno dosiahnuť napríklad vtedy, keď tento podiel je menej než 10 % a často menej než 8 %, napríklad podiel v rozsahu od 3 do 6 %. Toto nielenže znižuje požiadavky na energiu, ako už bolo spomenuté, ale rovnako uľahčuje udržiavanie v podstate stálych podmienok prúdenia do takej vzdialenosti, ako je to len možné, teda aj tam, kde sa primárny vzduch zmiešava s riadene vyvolaným prúdením vzduchu. Preto existuje menšia tendencia ku vznikaniu turbulencie vtedy, keď primárny vzduch má napríklad maximálnu rýchlosť prúdenia v axiálnom smere 120 m/s a predstavuje 5 % celkového objemu vzduchu a sekundárny prúd vzduchu má maximálnu rýchlosť 40 m/s a predstavuje 95 % celkového objemu vzduchu, než vtedy, keď primárny vzduch má maximálnu rýchlosť prúdenia 160 m/s a predstavuje 10 % celkového objemu a sekundárny prúd vzduchu má maximálnu rýchlosť 10 m/s a predstavuje 90 % celkového objemu. Navyše neturbulentné zmiešavanie prúdov vzduchu je uľahčované ich súbežným prúdením blízko vedľa seba po výstupe z predku rozmetača na rozdiel od takého súbežného prúdenia, keď existuje značný radiálny odstup vonkajšieho okraja skrine a vonkajšieho okraja štrbiny, z ktorej prúdi primárny vzduch.

Preto je teraz možné udržiavať v podstate stále podmienky prúdenia dokonca aj po tom, keď prúd vzduchu opúšťa prstenec, a najmä po tom, keď vzduch odsávaný z prstenca prechádza okolo rotorov a zmiešava sa s primárnym vzduchom v zberačovej časti. V súlade s tým sú v oblasti v zberačovej časti pred rozmetačom napríklad v prvých 20 cm alebo snáď 50 cm priamky línií vzduchu, ktorými sú dráhy premiestňovania unášaných vláken, výhodne v podstate neturbulentné a vedú od v podstate priamočiarych dráhových línií cez prstenec v podstate neturbulentným spôsobom smerom ku zberaču.

Minimalizovaním turbulencie a rozrušením dráhových línií v zberačovej časti je taktiež minimalizované vytváranie zhlukov a spletenín vláken, ktoré sú unášané prúdom premiestňovacieho vzduchu.

V záujme toho, aby stále podmienky prúdenia skutočne prevládali napríklad v prvých 20 cm pred rotormi, kde sa zmiešava primárny prúd so sekundárnym prúdom, je nutné, aby predný koniec rozmetačového úseku mohol celkom plynulé prejsť do zberačovej časti majúcej prudko zväčšenú šírku zodpovedajúcu dráhe unášaných vláken pre spätné víry, ktoré sa môžu vytvoriť v tej oblasti, kde sa šírka prudko zväčšuje.

Všeobecne je však výhodné, aby zberač (a tým aj spodok komory) bol širší, než je šírka rozmetačového konca zberačovej časti. V záujme vytvorenia požadovaného plynulého prechodu, čo je výhodnejšie riešenie než neprijateľné, prúdenie narúšajúce náhle rozšírenie, je uprednostňované, aby sa bočné steny zberačovej komory alebo vzduchové vodiace usmerňovače na bočných stenách rozširovali v podstate kužeľovito od otvoreného konca rozmetačového úseku smerom ku zberaču. Tým je znemožnené akékoľvek významné, náhle zväčšenie účinnej šírky zberačovej komory, ktoré by mohlo vytvárať nežiaduce turbulencie v komore. Podobne je žiaduce, aby vrchná stena, ktorá vymedzuje hornú časť zberačovej komory, mala tiež v podstate prúdnicový tvar a v súvislosti s tým bola výhodne vedená v podstate kužeľovito smerom nahor od vrchu otvoreného konca rozmetačového úseku.

Hoci odstredivý rozmetač premieňa väčšinu taveniny na jemné vlákna, ktoré vzduch premiestňuje na zberač, je časť tejto taveniny oddeľovaná od vláken v podobe nepoužiteľného výmetu, ktorý má podobu hrubých vláken alebo kúskov taveniny. Preto pod otvoreným koncom rozmetačového úseku všeobecne existuje jama, v ktorej sa môže výmet zhromažďovať, pričom všeobecne existujú prostriedky na zhromažďovanie výmetu, ktorýje odhadzovaný radiálne vonkajším smerom z otvoreného konca rozmetačového úseku do uvedenej jamy. Tieto prostriedky na zhromažďovanie výmetu výhodne obsahujú zhromažďovaciu zónu, ktorá sa roztvára smerom dovnútra okolo otvoreného konca, slúži na zachytávanie výmetu a smeruje dolu do jamy, a v podstate kužeľovitý vodiaci usmerňovač prúdu vzduchu, ktorý oddeľuje túto zberačovu zónu od zvyšku zberačovej komory.

Hlavný prúd vláken a vzduchu je takto hnaný do oblasti vymedzenej v podstate kužeľovitým vodiacim usmerňovačom prúdu vzduchu, pričom výmet odlieta cez medzeru medzi usmerňovačom a otvoreným koncom a padá dolu do jamy, z ktorej môže byť odstraňovaný činnosťou závitovkového alebo iného obežného alebo dávkovacieho dopravníkového zariadenia.

Šírka zberača je všeobecne väčšia než šírka otvoreného konca rozmetačového úseku, a to napríklad 1,1 W až 2 W, kde „W“ je maximálna šírka otvoreného konca rozmetačového úseku.

Výsledkom takého konštrukčného riešenia, kde vzduch prúdiaci cez otvorenú oblasť rúrovitého tunela do zberačovej časti nie je do najvyššej možnej miery turbulentný, je skutočnosť, že nežiaduce spletanie a zhlukovanie vláken je obmedzené na minimum. Tiež pri premiestňovaní vláken od rozmetača ku zberaču je podiel vláken, ktoré sa usporadúvajú v podstate rovnobežne so smerom premiestňovania a tým v celkovo vrstvenej podobe, maximalizovaný.

Je potrebné, aby pokiaľ možno najväčší podiel vláken bol usporadúvaný v celkovo vrstvenej podobe pri existencii čo najmenšieho podielu spletených kolmo usporiadaných vláken. Preto by mal byť zberač výhodne umiestnený tak, aby dĺžka dráhy premiestňovania vláken od rozmetača ku zberaču bola čo najkratšia. Také skrátenie dráhy obmedzuje možnosť straty vrstvenej podoby ukladania vláken a vznikania zhlukov spletených vláken.

Vodorovná vzdialenosť od spodku najnižšieho nasledujúceho rotora ku zberaču preto výhodne nie je väčšia než 2 W alebo 2,4 W, pričom „W“ je maximálna šírka otvoreného konca rozmetačového úseku. Výhodne býva prinajmenšom približne 0,8 W, často prinajmenšom približne W. Typicky je menšia než 2 m alebo najčastejšie 3 m, ale obvykle viac než pol metra alebo častejšie viac než 1 meter.

Zberač by sa mal príkro zvažovať, ako je to len v praxi uskutočniteľné, aby sa čo najviac skrátila vodorovná dráha vláken premiestňovaných v komore až na vrch zberača. Zberač je umiestnený v zberačovej komore všeobecne v uhle prinajmenšom 60° vo vzťahu k vodorovnej rovine. Môže byť umiestnený v uhle nad 80° alebo dokonca v uhle 90° (tzn. kolmo) a, ak existuje taký zámer, môže byť vrch zberača naklonený smerom k rozmetaču, keď uhol polohy zberača je napríklad až 110° alebo dokonca 120° vo vzťahu k vodorovnej rovine. Nasávanie účinkujúce cez zberač však musí byť natoľko silné, aby skutočne udržalo plsť na zberači. Vzhľadom na to, že plsť môže mať nízku mernú hmotnosť, je na tento účel vyžadovaný pomerne nízky stupeň nasávania.

Zberačom obvykle býva obežný, vzduch prepúšťajúci pás, cez ktorý pôsobí požadovaný stupeň nasávania v podstate rovnomerne po celej ploche pásu, a na ktorom je vytvorená plsťová štruktúra premiestňovaná v podstate súvisle mimo komoru. Zberač premiestňuje plsťovú štruktúru v podstate smerom nahor mimo komory. Ak však existuje taký zámer, môže byť plsť premiestňovaná von z komory smerom dolu.

Plsťová štruktúra môže byť následne vystavená obvykle vykonávaným úpravám, ako je priečne prekladanie a zhusťovanie. Rýchlostný pomer odvádzania plsťovej štruktúry je výhodne rýchly, pretože hmotnosť tejto plsťovej štruktúry je veľmi nízka, a to napríklad menej než 400 g/m², často 200 - 300 g/m², ak má byť táto plsťová štruktúra následne priečne prekladaná alebo inak vrstvená na vytvorenie konečného výrobku.

Spojivo je nanášané na plsťovú štruktúru známym spôsobom napríklad činnosťou rozstrekovačov spojiva, ktoré sú umiestnené na rozmetači alebo v rozmetači a ktoré sú napríklad súosové s jedným rotorom alebo viacerými rotormi. Rozstrekovače spojiva môžu byť umiestnené okolo rozmetávača alebo v zberačovej komore.

Taveninou, ktorá je dodávaná do rozmetača, a z ktorej sú vlákna zhotovované, môže byť akákoľvek vhodná tavenina toho typu, ktorý sa obvykle používa na výrobu minerálnej vlny (tzn. materiál označovaný ako minerálna alebo trosková plsť na rozdiel od sklenej plsti) a samotná obsahuje rôzne zložky vrátane významného množstva SiO₂ a najmenej 15 % alkalických zemitých oxidov (CaO a MgO) a pomerne nízkeho množstva (často menej než 10 %) alkálii oxidov kovov. Množstvo A1₂O₃ môže byť malé (menej než 10 % a často menej než 4 %) alebo môže byť väčšie, napríklad až do 30 %. Môže byť použitá akákoľvek známa zmes, ktorá je taviteľná na daný cieľ. Typická tavenina je definovaná vo WO 92/12941. Teplota taveniny sa všeobecne pohybuje v rozsahu od 1400° do 1600° na vrchnom rotore.

V záujme zvýšenia výroby prevádzky bez zníženia kvality výrobkov môže byť výhodné obmedziť prísun taveniny na jeden kaskádový rozmetač a zvýšiť počet kaskádových rozmetačov.

Napríklad je možné umiestniť dva kaskádové rozmetače vedľa seba v príslušne tvarovanom rozmetačovom úseku (všeobecne v podstate elipsovito tvarovanom tuneli), ale častejšie býva uplatnenie prinajmenšom dvoch kaskádových rozmetačov majúcich svoje vlastné rozmetačové úseky. Tieto rozmetačové úseky môžu byť usporiadané v podstate rovnobežne jeden vedľa druhého, takže každý z nich ústi do rozmetačového konca jedinej zberačovej časti. Taká jediná zberačová časť môže byť spojená s dvoma alebo viacerými rozmetačovými úsekmi, pričom môže byť uplatnený jediný zberač na zhromažďovanie vláken z oboch rozmetačov.

Často však existujú dve alebo viac než dve zostavy rozmetača a komory, ktoré sú postavené vedľa seba. V tomto prípade jedno zariadenie skladajúce sa z definovaného rozmetača a komory môže byť umiestnené vedľa prinajmenšom jednej ďalšej zostavy skladajúcej sa z rozmetača a komory.

Každý rozmetač môže mať svoju vlastnú kuplovňu alebo inú pec na prípravu a dodávanie taveniny, ale často jedi ná pec bude zaisťovať dodávanie taveniny pre dva alebo viac než dva rozmetače.

Tento vynález umožňuje ľahké nastavovanie pomeru prívodu taveniny a podmienok prevádzky tak, aby priemer vláken mohol byť pomerne hrubý, čim sa rozumie priemer napríklad od 3,5 pm do 5,5 pm, alebo pomerne jemný od 2,0 do 3,5 /tm, pričom výrobok môže mať pomerne malú mernú hmotnosť napríklad od 20 do 100 kg/m² alebo pomerne veľkú mernú hmotnosť napríklad od 100 do 300 kg/m³. Toto je možné dosahovať hlavne ľahkým menením rýchlosti otáčania jedného alebo viacerých rotorov a/alebo pootáčaním rozmetača okolo vodorovnej osi tak, aby sa zmenili uhly medzi prvým rotorom a nasledujúcimi rotormi.

Výsledné MMVF materiály môžu byť použité napríklad ako protipožiarna, tepelná alebo zvuková izolácia, ako poľnohospodárske pestovacie médium alebo ako plnivo alebo môžu byť použité na ďalšie obvyklé ciele používania MMVF výrobkov.

Osobitná výhoda tohto vynálezu spočíva v tom, že riadenie a uskutočňovanie výkonného výrobného procesu je ľahké, výsledkom čoho je buď zníženie výrobných nákladov alebo zhotovovanie dokonalejších výrobkov alebo oboje. Napríklad je ľahko možné získať dobrú kombináciu hodnôt lambda, mernej hustoty a medznej pevnosti v ťahu pri využití veľmi výhodných, úsporných výrobných podmienok, ako sú požiadavky na spotrebu taveniny a energie (na vháňanie privádzaného vzduchu a na pohon rotorov).

Obsah výmetu môže byť ľahko znížený na menej než 35 % celkovej hmotnosti, napríklad na menej než 32 % a často až na rozsah od 25 do 30 %. Medzná pevnosť v ťahu (meraná obvyklým spôsobom na doske majúcej hrúbku 100 mm, mernú hustotu 30 kg/m³ a 1,2 % obsahu spojiva) môže po počiatočnej fáze výroby ľahko dosiahnuť prinajmenšom 10 kN/m2 a často prinajmenšom od 13 kN/rrT do napríklad 18 alebo 20 kN/m².

Zvláštnou výhodou výrobkov, ktoré sú zhotovované podľa tohto vynálezu, je skutočnosť, že môžu udržovať neobvykle vysokú úmernú hodnotu ich medznej pevnosti v ťahu po vystavení účinku 30 až 60 % stlačenia v priebehu 24 hodín. Táto skúška poskytuje ukazovateľ medznej pevnosti v ťahu po obvykle uskutočňovanom lisovacom stesnaní a prináša obvykle výsledok zníženia o 40 % alebo viac než 40 %. Pri uplatnení prihlasovaného vynálezu je toto zníženie menšie než uvedený údaj typicky v rozsahu od 10 do 20 alebo 30 %.

Pri uplatňovaní prihlasovaného vynálezu je možné ľahko zhotoviť výrobok, ktorý má po zlisovaní medznú pevnosť v ťahu v rozsahu od 8 do 15 kN/m2 a často od 9 do 14 kN/m². Pretože výrobky podľa tohto vynálezu môžu po zlisovaní udržať väčší podiel ich medznej pevnosti v ťahu než dosiaľ zhotovované výrobky a pretože výber výrobkov na konkrétne ciele je určovaný čiastočne požiadavkami na hodnotu medznej pevnosti v ťahu, možno vyvodiť záver, že užitočnosť prihlasovaného vynálezu spočíva v možnosti poskytnúť medznú pevnosť v ťahu po zlisovaní oveľa lacnejšie, než môže byť dosiahnuté v situácii, keď počiatočný výrobok stráca v priebehu zlisovania značnú časť hodnoty medznej pevnosti v ťahu. Pri uplatňovaní prihlasovaného vynálezu je možné zhotovovať výrobky, v ktorých sa napríklad vzťah hodnôt merná hmotnosť - lambda blíži alebo je rovnaký ako ten istý vzťah uvedený vo WO 92/12941, značne úsporným a výhodným spôsobom.

Prehľad obrázkov na výkrese

Prihlasovaný vynález bude teraz znázornený na pripojených vyobrazeniach, na ktorých:

obr. 1 je pozdĺžny, vodorovný prierez zariadenia podľa prihlasovaného vynálezu (vzatý podľa priamky I -1 na obr. 2), obr. 2 je pozdĺžny, zvislý prierez toho istého zariadenia (vzatý podľa priamky II - II na obr. 1), obr. 3 je priečny prierez vzatý podľa priamky III - III na obr. 2 a podrobnejšie predvádza novelizovaný rozmetač (ktorý je schematicky znázornený na obr. 1 a 2), obr. 4 je pozdĺžny prierez rozmetača, ktorý je uvedený na obr. 3, vzatý podľa priamky IV - IV (nie je v škále značiek), obr. 5 sa podobá obr. 1, ale predvedené zariadenie má kratší rúrovitý tunel, obr. 6 je prierez podobajúci sa obr. I, ale vyobrazené zariadenie má dva rozmetače, obr. 7A a 7B sú schematické grafy profilov rýchlosti vzduchového prúdenia, kde V je rýchlosť a R je radiálna vzdialenosť od stredu štrbiny, z ktorej je vypudzovaný primárny vzduch.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Zariadenie obsahuje kaskádový rozmetač 1, ktorý je umiestnený v komore 2 zloženej zo zberačovej časti 3, ktorej rozmetačový koniec 4 sa nachádza v blízkosti kaskádového rozmetača 1 a rozmetačový úsek 5. Tento rozmetačový úsck 5 má zadný koniec 6, ktorý je otvorený do okolitého ovzdušia, a predný koniec 7, ktorý ústi do rozmetačového konca 4 zberačovej časti 3.

V podstate rúrovitý tunel 8 je umiestnený medzi predným koncom 7 a zadným koncom 6. Predný koniec kaskádového rozmetača 1 a predný koniec rúrovitého tunela 8 vymedzujú medzi sebou otvorený kruhový prstenec 9. Cez tento prstenec prúdi riadene vyvolaný vzduch z priechodu 10, ktorý je vedený dozadu od prstenca 9 smerom k zadnému koncu 6.

V predvedenom zariadení nadväzuje prstenec 9 plynulo na priechod 10, pretože, ako je uvedené, sú strany tak rozmetača, ako aj rúrovitého tunela v podstate rovnobežné. Ale, ak má rúrovitý tunel 6 napríklad tvar zužujúceho sa kužeľa, bude sa otvorená oblasť prstencového priechodu 10 zužovať smerom k predku rozmetača a príslušnou priechodnou oblasťou priečneho prierezu okolo rozmetača 1 pre axiálne prúdenie riadene vyvolaného vzduchu z priechodu 10 bude prstenec 9 medzi rozmctačom 1 a predným koncom 7 rozmetačového úseku 5.

Zberačovi časť 3 má bočné steny 12, koncové steny 13 prechádzajúce do rozmetačového úseku 5, vrchnú stenu 14 prechádzajúcu do rozmetačového úseku a bočných stien a spodok obsahujúci oblasť jamy 15 a šikmý dopravník 16. Za týmto dopravníkom 16 je umiestnená nasávacia komora 18, z ktorej je vzduch odsávaný vývevou 19. Uvedená nasávacia komora 18 je svojimi rozmermi prispôsobená zberaču 16, a preto je vzduch nasávaný ccz celú plochu zberača, hoci najväčší účinok nasávania bude pôsobiť tam, kde je plsťová štruktúra najtenšia.

Ako zberač 16 je výhodne použitý latkový dopravníkový pás alebo iný pórovitý nosič, ktorý môže nekonečne obiehať okolo valcov 20, 21 a 22.

Pri prevádzke zariadenia sa vlákna zhromažďujú na zberači 16 tak, aby vytvárali tenkú plsť 23, ktorá je na zberači 16 premiestňovaná smerom nahor a odvádzaná odvádzacím zariadením 24. Následne môže byť vystavená ob vykle vykonávaným úpravám, ako je priečne prekladanie a zhusťovanie. Valce 25 účinkujú ako utesnenie zabraňujúce prieniku významnejšieho množstva vzduchu okolo dopravníka.

Oblasť jamy 15 obsahuje na svojom spodku žľab 26, ktorého jeden koniec je uzavretý a na druhom konci sa nachádza prijímací otvor alebo rotačný posúvač (nie je uvedený). V žľabe 26 sa otáča závitovkový dopravník 27, ktorý premiestňuje výmet padajúci do jamy 15 cez vstupný otvor alebo uvedený posúvač. Tento otvárateľný vstupný otvor môže byť otvorený trvalo a v tomto prípade je konštrukčne riešený tak, aby doňho mohlo vstupovať len malé množstvo vzduchu, alebo sa môže z času na čas otvoriť na odstránenie výmetu z jamy 15 činnosťou závitovkového dopravníka 16.

Vodiace vzduchové usmerňovače 32 sú umiestnené na každom boku zberačovej komory vedúce od steny 12 k otvorenému okraju 33. Tieto vodiace vzduchové usmerňovače 32 sa vzďaľujú vonkajším smerom v podstate kužeľovito od okraja 33, ktorý sa nachádza v blízkosti otvoreného konca 7 rozmetačového úseku. Vrchná stena 14 je tiež vedená v podstate kužeľovito smerom nahor. Uhol, ktorý výhodne tvorí vrchná stena 14 a každý vodiaci vzduchový usmerňovač v axiálnom smere nebýva väčší než približne 45°, výhodne približne od 15 do 30°.

Okolo otvoreného konca 7 rozmetačového úseku 5 sa nachádza zóna 35 na zachytenie výmetu. Jedna strana tejto zóny 35 na zachytenie výmetu je vymedzená koncovou stenou 13 komory 2 a druhá strana je vymedzená okrajom 33 a vodiacim vzduchovým usmerňovačom 32. Kúsky výmetu odlietajú radiálne vonkajším smerom od rozmetača 1 cez priestor medzi okrajom 33 a stenou 13 do zóny 35. Bočná stena 12 prechádza blízko svojho spodku smerom dovnútra do vodiaceho vzduchového usmerňovača 32, čo uľahčuje padanie výmetu, ktorý sa zosúva po zóne 35 na zachytenie výmetu do uvedeného žľabu 26.

Rozmetač 1 obsahuje obvodovú rúrovitú skriňu 40, ktorá je na svojom zadnom konci uzavretá koncovou doskou 41 a na svojom prednom konci čelnou doskou 42. Najvyššie umiestnený prvý rotor 43 a nasledujúce rotory 44, 45 a 46 sú obvyklým spôsobom usporiadané v kaskádovej zostave tak, aby tavenina nalievaná na rotor 43 bola po zrýchlení odhadzovaná na rotor 44 s prípadným odhadzovaním nejakých vláken z prvého rotora 43, pričom časť taveniny odlieta z rotora 44 v podobe vláken a zvyšok sa premiestňuje na rotor 45. Nejaká tavenina odlieta z rotora 45 v podobe vláken, zatiaľ čo zvyšok pokračuje na rotor 46, z ktorého už odlietajú iba vlákna. Každý rotor 43, 44, 45, 46 je upevnený na hnacej osi 47, ktorá sa otáča na ložiskách 49 umiestnených v nepohyblivom puzdre 48. Os 47 roztáča motor 50, pričom každá os má jeden vlastný motor 50. Motory 50 môžu byť uzavreté v skrini 40 alebo môžu byť umiestnené, ak je zvolené také riešenie, za zadnou doskou 41.

Je nutné, aby v priechode 9 neexistovala žiadna podstatná, dovnútra smerujúca nerovnosť alebo prekážka, ktorá by hrubo narúšala prúdenie vzduchu smerom za predok rozmetača 1. Narúšanie vzduchového prúdenia na zadku rozmetača 1 je menej významné, a preto v tejto zadnej oblasti možno existenciu menších nerovností pripustiť.

Kruhové štrbiny 53, 54, 55 a 56 sú vedené v podobe kruhových oblúkov okolo vonkajších obvodových oblastí príslušných rotorov 43, 44, 45 a 46 s výnimkou toho, že štrbina 53 je vedená iba na malej časti vonkajšej obvodovej oblasti rotora 43. Vnútorný okraj oblúka každej štrbiny 53 až 56 je súosový s príslušným rotorom 43 až 46, a preto má rovnaký priemer ako pridružený rotor 43 až 46. V každej štrbine 53 až 56 sú umiestnené lopatky 57, ktoré riadia uhol výstupu prúdu vzduchu z týchto štrbín 53 až 56.

V skrini 40 je umiestnená vzduchová komora 59, z ktorej sa vzduch súčasne privádza do každej štrbiny 53 až 56 tak, aby vzduch striekal z drážok rýchlosťou napríklad 100 m/s. Táto komora vedie od prívodného vzduchového potrubia 60, ktorým je privádzaný stlačený vzduch, ktorý je vysokou rýchlosťou vháňaný do štrbín 53, 54, 55 a 56. Tento vzduch vystupuje ako primárny vzduch.

Na dosiahnutie riadenej úpravy vzduchového prúdenia je možné vypudzovať zo skrine 40 prídavný vzduch cez ďalšie otvory, akými sú napríklad otvory 58 vedúce od prívodného potrubia 64. Tento prídavný vzduch vystupuje ako sekundárny vzduch.

Vonkajší tvar skrine 40 kopíruje väčšinu dĺžky rozmetača 1 smerom dopredu a jeho obrys je označený odkazovou značkou 61. Keby však rozmetač 1 udržiaval tvar tohto obrysu až k rotorom 43 až 46, vytvorilo by pripojenie takto tvarovanej vonkajšej skrine 40 k prednému čelu 42 značnú nepravidelnosť dovnútra v oblastiach 62 medzi každým susedným párom rotorov 43 až 46. Preto sa skriňa 40 v týchto oblastiach 42 zužuje smerom dovnútra v uhle od približne 20° do 30°, takže plocha predného čela 42 je menšia než celková plocha vymedzená obrysom 61. Toto zúženie má obvykle presah napríklad 5 až 10 cm, aby bolo čo najbližšie k rotorom 43 až 46.

Hoci tunel 8 a rozmetačová skriňa 1 sú predvedené tak, že ich boky sú rovnobežné a vymedzujú v podstate prstencový priechod s rovnobežnými bokmi, môžu mať aj iné tvary, pričom sú primerane upravené do prúdnicového tvaru. Rúrovitý tunel 8 má lievikovité hrdlo 63, ktoré sa rozširuje vonkajším smerom, aby sa uľahčil vstup vzduchu do tohto tunela B.

Rozmetač 1 má rozstrekovače 65 spojiva, ktoré sú súosové s každým z rotorov 43 až 46, sú umiestnené na predku každého rotora 43 až 46 a spojivo sa do nich privádza známym spôsobom cez potrubie 66. Rozstrekovače spojiva môžu byť umiestnené kdekoľvek na prednom čele rozstrekovača 65 a/alebo na dýzach okolo rozmetača 1 v otvorenom konci 7 rozmetačovej komory 5.

Rozmetač 1 je zavesený na doskách alebo tyčiach 70 vedených od bokov a vrchnej časti rúrovitého tunela 8, Tieto tyče 70 môžu byť umiestnené trvalo napevno alebo môžu mať prostriedky na synchronizované predlžovanie alebo skracovanie, čím sa z nich navyše stávajú prostriedky na pootáčanie rozmetača 1 okolo pozdĺžnej osi alebo na kmitanie rozmetávača 1 okolo priečnej vodorovnej osi alebo zvislej osi. Pootáčanie okolo pozdĺžnej osi je potrebné, pretože umožňuje nastavenie uhla A, čo je uhol medzi vodorovnou priamkou a priamkou vedenou stredovými bodmi rotorov 43, 44.

V rúrovitom tuneli 8 je vytvorený otvor 71, cez ktorý sa môže tavenina nalievať na najvyššie umiestnený rotor 43 alebo na lejací žliabok (nie je uvedený), ktorý vedie ku zberačovej časti a usmerňuje tok nalievanej taveniny na najvyššie umiestnený rotor 43 až 46.

V rúrovitom tuneli 8 sa nachádza určité množstvo vodiacich lopatiek 72 až 79. Lopatky 72 až 79 majú taký tvar, aby určili vzduchu, ktorý prechádza priechodom 9, potrebný smer prúdenia. Tieto lopatky 72 až 79 môžu byť trvalé pripevnené alebo môžu byť nastaviteľné. Napríklad časť vzduchu, ktorá prúdi cez lopatky 72 a 73, môže byť nasmerovaná proti smeru pohybu hodinových ručičiek, zatiaľ čo časť vzduchu, ktorá prúdi ccz lopatky 74 a 75, by mohla byť nasmerovaná v smere pohybu hodinových ručičiek. Lopatky 77 a 78 by mohli mať taký tvar, ktorý by nasmeroval prúdenie časti vzduchu kužeľovito nahor, čím táto časť prúdenia sleduje líniu vrchnej steny 14 komory 2. Môžu byť vybrané aj ďalšie tvary lopatiek 72 a 79 a je výhodné, aby tieto lopatky 72 až 79 boli vybavené prostriedkami na nastavovanie ich polohového nastavenia v podmienkach prevádzky.

Vzdialenosť B medzi najnižšie umiestneným nasledujúcim rotorom 46 a dolnou časťou vnútornej steny rúrovitého tunela 8 zvislo pod rotorom je podstatne väčšia než vzdialenosť C medzi najvyššou časťou prvého rotora 43 a časťou rúrovitého tunela 8, ktorá sa nachádza zvislo nad týmto prvým rotorom 43. Ako môže byť na obr. 3 vidno, pomer B : C je približne 4:1.

Priečna vodorovná priamka D, ktorá pretína os druhého nasledujúceho rotora 45 (tzn. tretieho rotora v kaskádovej zostave) je všeobecne vedená v takej polohe, ktorá sa nachádza v najširšej časti rozmetača 1 alebo blízko uvedenej najširšej časti rozmetača 1. Na obr. 3 vidno, že v tejto polohe predstavuje vzdialenosť medzi bodmi E, v ktorých priamka pretína rozmetačovú skriňu, približne 50 % celkovej šírky komory 2. Vzdialenosť, ktorou sa rozumie vodorovná vzdialenosť, medzi rotorom 45 (t. j. najnižšie umiestneným nasledujúcim rotorom na pravej strane) a susediacim bokom komory, ako možno vidieť na obr. 3, je približne rovnaká ako vzdialenosť medzi najnižším rotorom 46 na ľavej strane a vodorovne susediacou stenou tunela 8.

Celková plocha predných čiel rotorov 43, 44, 45 a 46 pokrýva prinajmenšom 40 % maximálnej plochy priečneho prierezu skrine 40, ktorý je vymedzený obrysom 61, pričom uprednostňované to je prinajmenšom 50 % maximálnej plochy vo vzdialenosti 10 cm pred skriňou 40.

Uhol F medzi zberačom 10 a vodorovnou priamkou môže byť napríklad 70°. Vzdialenosť G vodorovnej priamky vedenej od spodku najnižšieho rotora k dopravníku je na ilustráciu približne rovnaká ako priemer rúrovitého tunela 8, ale je výhodné, aby táto vzdialenosť bola približne 1,5až trojnásobkom (obvykle dvojnásobkom) priemeru tunela

8. Maximálna šírka zberača 16 je na ilustráciu takmer dvojnásobkom priemeru rúrovitého tunela 8.

Namiesto konštrukčného riešenia alebo navyše k takému konštrukčnému riešeniu, kde sa rozmetač 1 pootáča alebo kmitá na závesoch 70, môže byť celý tunel 8 namontovaný na pootáčanie alebo kmitanie s ohľadom na zberačovú časť 3. Ak je urobené také opatrenie, je nevyhnutné zaistiť, aby pohyb tunela 8 vo vzťahu ku koncovým stenám 13 zberačovej časti neumožnil neprijateľný prienik vzduchu. Takému prieniku zabráni vhodné utesnenie okolo rúrovitého tunela 8.

Ak vznikne potreba zvýšiť vyťaženie jedinej zberačovej komory 3, môžu byť uplatnené dve rozmetačové sekcie 5, ako je to predvedené na obr. 6. Rozmetač 1A je umiestnený v rozmetačovej sekcii 5A a rozmetač IB je umiestnený v rozmetačovej sekcii 5B, pričom oba rozmetače ΙΑ, IB sú nasmerované do jedinej zberačovej časti 3. Táto časť môže byť na rozmetačovej strane sita zberača rozdelená šikmými stenami 80, ktoré spolu so šikmými stenami 32 vytvárajú vonkajším smerom sa rozširujúcu zberačovú zónu pre jeden aj druhý rozmetač 1.

Na obr. 5 je uvedený rozmetač 1, ktorého rúrovitá časť 8 rozmetačového úseku meria iba polovicu dĺžky rozmetača 1. Táto rúrovitá časť 8 môže byť aj kratšia a môže merať napríklad štvrtinu dĺžky rozmetača 1, a to najmä vtedy, keď lievikovité hrdlo 63 zväčší svoju dĺžku a hĺbku, čo v prstencovom priechode 9 medzi rúrovitou časťou 8 a rozmetačom 1 vytvára efekt činnosti dýzy.

Pri prevádzke typického rozmetača podľa WO 92/06047 je často výhodné, aby primárny vzduch mal priemernú rýchlosť približne 150 m/s a aby vzduch, ktorý prúdi okolo

SK 284310 Β6 rozmetača, mal priemernú axiálnu rýchlosť približne 5 m's, pričom objem primárneho vzduchu by za uvedených podmienok bol približne 15 000 Nm³ za hodinu a objem riadene vyvolaného vzduchu by bol približne 150 000 Nm³ za hodinu. Ale v typickej prevádzke zariadenia podľa vynálezu môže byť priemerná rýchlosť primárneho vzduchu približne 100 m/s, čo dáva objem približne 5 000 Nm³ za hodinu, zatiaľ čo priemerná rýchlosť prúdenia riadene vyvolaného vzduchu prechádzajúceho prstencovým priechodom okolo rozmetača môže byť približne 25 m/s, čo môže dať objem len približne 100 000 Nm³ za hodinu.

V rozmetači, ktorý je opisovaný vo WO 92/06047, môžu v štrbine na vháňanie primárneho vzduchu prevládať stále podmienky prúdenia, ale neprevládajú vo vzduchu prúdiacom okolo rozmetačovej skrine pre jej nepravidelný tvar. Ak by bola vykonaná úprava takého rozmetača a vyvolané vzduchové prúdenie majúce rovnakú kvantitatívnu rýchlosť a objem, ale cez prúdnicový prstencový priechod podobný priechodu 9 na obr. 1 (v záujme znemožnenia turbulencie), pričom predné čelo rozmetača zostalo bezozmien (takže rotory zabrali iba malú časť vzduchu predného čela), vznikol by taký profil radiálnej rýchlosti, ktorý je uvedený na obr. 7A.

Na tomto obr. 7 zodpovedá bod K stredu kruhového oblúka štrbiny na vháňanie primárneho vzduchu, bod L zodpovedá jej vonkajšej stene, bod M zodpovedá vonkajšiemu okraju skrine 1 a bod N zodpovedá vnútornému povrchu rúrovitého tunela 8. Plná čiara predstavuje rýchlosť vzduchu pri prednom čele rozmetačovej skrine, t. j. pri výstupe vzduchu zo štrbiny. Prerušovaná čiara predstavuje typický profil rýchlosti v určitej vzdialenosti pred štrbinou. Z toho bude zrejmé, že pretrváva veľmi strmý gradient rýchlosti a v súvislosti s tým existuje veľmi silná tendencia ku vzniku turbulencie pred rozmetačom v blízkosti rozmetačových rotorov.

Pri prevádzke je nutné mať na pamäti, že dosiaľ používaný rozmetač nevytvára takú charakteristiku prúdenia, aká je uvedená na obr. 7A, a namiesto toho je vzduch medzi M a N turbulentný, čo naďalej stupňuje turbulencie pred rozmetačom.

V typických prevádzkových podmienkach podľa tohto vynálezu umožňuje dokonalejšie ovládanie postupu a vylepšenie prúdnicového tvaru zariadenia dosahovať také charakteristiky prúdenia vzduchu, ktoré typicky majú rýchlosť primárneho vzduchu približne 100 metrov za sekundu pri objeme približne 5 000 Nm³ za hodinu a rýchlosť prúdenia vyvolaného vzduchu približne 25 m/s pri objeme približne 100 000 Nm³ za hodinu, pričom vyvolané riadené prúdenie a prúdenie primárneho vzduchu sú veľmi blízko pri sebe. Idealizovaný profil rýchlosti týchto vzduchových prúdení je uvedený v podobe grafu na obr. 7B, kde K a N predstavujú tie isté body ako na obr. 7A, ale P predstavuje stenu, ktorá vymedzuje vonkajšok štrbiny a vonkajšok rozmetačovej skrine. Plná čiara predstavuje vzduchové prúdenie pri prednom čele rozmetača a prerušovaná čiara predstavuje vzduchové prúdenie v zberačovej časti. Bude zrejmé, že gradient rýchlosti môže byť voľný v každej oblasti, kde je tento gradient krajne strmý, a preto existuje podstatne menšia tendencia ku vzniku turbulencii.

Príklad:

Je použité zariadenie uvedené na obr. 1 až 4, v ktorom A= 15°,

B : C = 6, plocha rotorov = 0,20 m², plocha priečneho prierezu rozmetača = 0,34 m², plocha priečneho prierezu tunela = 1,54 m², priemery prvého až štvrtého rotora podľa poradia = 185, 185,250,310, 330 mm, zrýchľovacie pole prvého až štvrtého rotora podľa poradia =36,49, 72, 89 km/s², prúdenie primárneho vzduchu = 4 150 Nm³ za hodinu, prúdenie vyvolaného vzduchu = 90 000 Nm³ za hodinu, prísun taveniny = 4 500 kg za hodinu, kvalita výrobku daná medznou pevnosťou v ťahu lepeného výrobku = 10 až 12 kN/M² po 60 % zlisovaní.

Claims (40)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zariadenie na zhotovovanie výrobkov zo sklených vláken (MMVF), ktoré obsahuje odstredivý rozmetač (1, 1 A,1B) majúci predný koniec, prvý riadene ovládateľný rotor (43) alebo zostavu riadene ovládateľných rotorov skladajúcu sa z prvého rotora (43) a jedného alebo viacerých nasledujúcich rotorov (44,45,46), kde každý rotor (43 až 46) je upravený na čele predného konca rozmetača (1, ΙΑ, IB) na svoje otáčanie okolo v podstate vodorovnej osi a na odhadzovanie taveniny nalievanej na prvý rotor (43) preč z nej v podobe vláken, alebo v prípade zostavy rotorov (43 až 46), na premiestňovanie taveniny z nej na nasledujúci a každý nasledujúci z rotorov (44 až 46) podľa určeného poradia a odhadzovanie taveniny z každého nasledujúceho rotora (44 až 46), voliteľne aj z prvého rotora (43), v podobe vlákien, ďalej zahrnujúce primáme vzduchové prívodné prostriedky, tvorené štrbinami (53 až 56) v podobe kruhových oblúkov, vedených prinajmenšom vo vonkajších obvodových oblastiach rozmetača (1, ΙΑ, IB) nachádzajúcich sa okolo vonkajšej obvodovej oblasti prvého rotora (43) alebo v prípade zostavy rotorov (43 až 46) okolo vonkajších obvodových oblastí po sebe nasledujúcich rotorov (44 až 46), prípadne aj prvého rotora (43), na vháňanie primárneho vzduchu axiálne dopredu cez povrch každého rotora (43 až 46), ku ktorému sú štrbiny (53 až 56) pridružené, a ešte zahrnujúce motorové hnacie prostriedky, tvorené motormi (50) na roztáčanie jedného alebo každého rotora (43 až 46), a nakoniec zahrnujúce komoru (2), ktorá má zberačovú časť (3), ktorej rozmetačový koniec (4) prilieha k odstredivému rozmetaču (I, ΙΑ, IB) aktoráje vedená smerom dopredu od rozmetačového konca (4), vyznačujúce sa t ý m , že komora (2) má rozmetačový úsek (5), ktorého zadný koniec (6) je otvorený do okolitej atmosféry a ktorého predný koniec (7) nadväzuje na rozmetačový koniec (4) zberačovej časti (3) komory (2) a ďalej má v podstate rúrovitý tunel (8), v ktorého vnútornom priestore je medzi predným koncom (7) a zadným koncom (6) upravený odstredivý rozmetač (1, ΙΑ, IB), ďalej že zberačová časť (3) komory (2) je axiálne prestupná vzduchom vháňaným z rozmetača (1, ΙΑ, IB), vzduchom odsávaným z rúrovitého tunela (8) a pripadne menší, hlavný prúd vzduchu nerušivým množstvom vzduchu odsávaného alebo vháňaného prídavnými vzduchovými priechodmi v rozmetačovom konci (13) zberačovej časti (3), pričom predný koniec rozmetača (1) a predný koniec (7) rozmetačového úseku (5) vzájomne medzi sebou vymedzujú v podsatae otvorený, kruhový prstenec (9), ďalej že prinajmenšom 50 % plochy prierezu predného konca (7) rozmetačového úseku (5) je otvorenej na vstup prúdu vzduchu nasávaného cez rozmetačový úsek (5) činností sacích prostriedkov, tvorených vývevou (19) nasávacej komory (18) zberačovej časti (3), a že rozmetač (1, ΙΑ, IB) a rúrovitý tunel (8) sú tvarované do profilu, na aspoň časti dĺžky skrine rozmetačového úseku (5), na vytvorenie stálych podmienok na prúdenie vzduchu prstencom (9).

   SK 284310 Β6
2. 2. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m, že rozmetač (1) obsahuje skriňu (40), v podstate uzatvorenú pre voľné axiálne prúdenie vzduchu cez skriňu (40), ktorá má predné čelo tvorené čelnou doskou (42), zadný koniec tvorený koncovou doskou (41) a rúrovitú skriňovú stenu, ktorá je umiestnená medzi predným čelom a zadným koncom, prvý rotor (43) a jeden alebo viacero kaskádovito usporiadaných nasledujúcich rotorov (44, 45, 46), kde každý rotor (43 až 46) je upevnený v skrini (40) otáčavo pred predným čelom okolo vodorovnej osi na postupné premiestňovanie taveniny, nalievanej na prvý rotor (43), na nasledujúci a každý nasledujúci rotor (44 až 46) podľa ich poradia a jej odhadzovanie z tohto nasledujúceho a každého nasledujúceho rotora (44 až 46), prípadne aj z prvého rotora (43), v podobe vláken, primárne vzduchové prívodné prostriedky, tvorené štrbinami (53 až 56) pridruženými k prvému rotoru (43) alebo ku každému nasledujúcemu rotoru (44 až 46) a pripadne aj k prvému rotoru (43), na axiálne vháňanie vzduchu cez povrch prvého alebo každého rotora (43 až 46) najmenej vo vonkajším smerom orientovaných oblastiach prvého alebo každého rotora (43 až 46) a motorové prostriedky tvorené motormi (50) na pohon rotorov (43 až 46), umiestnených v skrini (40) alebo v oblasti vymedzenej obvodom zadného konca (6) skrine (40).
3. 3. Zariadenie podľa nároku 2, vyznačujúce sa t ý m , že celková plocha priečneho prierezu prvého rotora (43) a nasledujúcich rotorov (44 až 46) predstavuje 40 % až 90 % celkovej plochy najväčšieho priečneho prierezu skrine (40).
4. 4. Zariadenie podľa nároku 3, vyznačujúce sa t ý m , že celková plocha priečneho prierezu prvého rotora (43) a nasledujúcich rotorov (44 až 46) predstavuje 50 % až 90 % celkovej plochy maximálneho priečneho prierezu skrine (40), ale na dĺžke prednej časti skrine (40) s veľkosťou 10 cm.
5. 5. Zariadenie podľa nároku 3 alebo 4, vyznačujúce sa tým, že skriňa (40) má v podstate rovnobežné strany vedené od jej predného čela (7) k jej zadnému koncu (6) alebo do blízkosti jej zadného konca (6).
6. 6. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 3 až 5, vyznačujúce sa tým, že celková plocha priečneho prierezu prvého rotora (43) a nasledujúcich rotorov (44 až 46) predstavuje 55 % až 85 % celkovej plochy najväčšieho priečneho prierezu skrine (40).
7. 7. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 6, vyznačujúce sa tým, že motorové prostriedky sú tvorené samostatným motorom (50) pre každý jednotlivý rotor (43 až 46), pričom každý motor (50) je súosový s príslušným rotorom (43 až 46).
8. 8. Zariadenie podľa nároku 7, vyznačujúce sa t ý m , že obsahuje prostriedky na samostatné nastavovanie rýchlosti otáčania jedného alebo viacej než jedného rotora (43 až 46) nezávisle na ďalšom jednom alebo ďalších viacej rotoroch (43 až 46).
9. 9. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov laž 8, vyznačujúce sa tým, že prídavné priechody vzduchu sú tvorené otvormi (58) na prívod sekundárneho vzduchu na presúvanie segmentov vzduchu axiálne vpred na premiestňovanie vláken od rozmetača (1, 1 A, 1 B) smerom ku zberaču (16).
10. 10. Zariadenie podľa nároku 9, vyznačujúce sa t ý m , že otvory (58) sú umiestnené v rozmetači (1, ΙΑ, 1B).
11. 11. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov lažlO, vyznačujúce sa tým, že v rozmetači (1, ΙΑ, 1B) je zvislá vzdialenosť medzi najnižšie položeným rotorom (44 až 46) a najnižšou časťou rú rovitého tunela (8) aspoň 1,5-násobkom zvislej vzdialenosti medzi vrchom prvého rotora (43) a najvyššou časťou rúrovitého tunela (8).
12. 12. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov lažll,vyznačujúce sa tým, že rozmetač (1, ΙΑ, 1B) je zavesený vnútri rozmetačového úseku (5) na stranách a/alebo vrchných častiach rúrovitého tunela (8).
13. 13. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov lažl 2, vyznačujúce sa tým, že obsahuje prostriedky na kmitanie rozmetača (1, ΙΑ, 1B) vo vzťahu k rozmetačovému úseku (5) okolo zvislej osi v rozsahu uhla kmitania od 5 do 30°, tvorené doskami alebo tyčami (70).
14. 14. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov lažl 2, vyznačujúce sa tým, že obsahuje prostriedky na kmitanie rozmetača (1, ΙΑ, 1B) spoločne s rozmetačovým úsekom (5) okolo zvislej osi v rozsahu uhla kmitania od 5 do 30°, tvorené doskami alebo tyčami (70).
15. 15. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov laž 14, vyznačujúce sa tým, že obsahuje prostriedky na pootáčanie rozmetača (1, 1A, 1B) okolo vodorovnej osi, ktoráje rovnobežná s osami otáčania rotorov (43 až 46), tvorené doskami alebo tyčami (70).
16. 16. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov laž 15, v y značujúce sa tým, že obsahuje prostriedky na kmitanie rozmetača (1, ΙΑ, 1B) okolo vodorovnej osi, ktorá je kolmá na osi otáčania rotorov (43 až 46), tvorené doskami alebo tyčami (70).
17. 17. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov lažl 6, vyznačujúce sa tým, že obsahuje smerové vodiče tvorené vodiacimi lopatkami (72 až 76) upravenými pri prednom konci alebo na prednom konci (7) rozmetačového úseku (5) na neaxiálne usmernenie pohybu pôvodne axiálnych segmentov vzduchového prúdenia vystupujúceho z predného konca (7) rozmetačového úseku (5) do zberačovej časti (3).
18. 18. Zariadenie podľa nároku 17, vyznačujúce sa t ý m, že smerové vodiče tvorené vodiacimi lopatkami (72 až 76) sú umiestnené na vnútornej strane rúrovitej steny (8), sú vytvorené ako polohovo nastaviteľné alebo tvarované na riadené usmernenie neaxiálneho pohybu segmentov vzduchu prúdiaceho z predného konca (7) rozmetačového úseku (5).
19. 19. Zariadenie podľa nároku 17 alebo ^vyznačujúce sa tým, že smerové vodiče tvorené vodiacimi lopatkami (72 až 76) majú tvar na nasmerovanie prúdenia segmentu vzduchu kužeľovité vonkajším smerom z predného konca (7) rozmetačového úseku (5) do zberačovej časti (3).
20. 20. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov lažl 9, vyznačujúce sa tým, že zberačová časť (3) komory (40) je vytvorená ako v podstate uzavretá proti vnikaniu vzduchu okrem vzduchu vypudzovaného smerom vpred z rozmetača (1, ΙΑ, 1B) a vzduchu nasávaného z otvorenej oblasti v prednej časti rozmetačového úseku (5).
21. 21. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov laž 20, vyznačujúce sa tým, že obsahuje prstencový priechod (10), ktorý má rovnobežné steny a ktorý je na vonkajšej strane vymedzený rúrovitým tunelom (8) rozmetačového úseku (5) a na vnútornej strane odstredivým rozmetačom (1), na vedenie vzduchu od otvoreného zadného konca (6) k prstencu (9).

    SK 284310 Β6
22. 22. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov laž 21, vyznačujúce sa tým, že zberač (16) je umiestnený v zberačovej komore (2) v uhle 60 až 120° k vodorovnej rovine.
23. 23. Zariadenie podľa nároku 21,vyznačuj úce sa t ý m, že vodorovná vzdialenosť od spodku najnižšieho položeného rotora (44 až 46) k zberaču (16) predstavuje 0,3 W, kde W je maximálna šírka otvoreného zadného konca (6) rozmetačového úseku (5).
24. 24. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov laž 23, vyznačujúce sa tým, že zberač (16) má šírku 1,1 W až 2 W, kde W je maximálna šírka otvoreného zadného konca (6) rozmetačového úseku (5).
25. 25. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov laž 24, vyznačujúce sa tým, že bočné steny (12) zberačovej komory (2) alebo vzduchové vodiace usmerňovače na vnútorných stranách týchto bočných stien (12) sa v podstate kužeľovito rozširujú vonkajším smerom od okolia otvoreného zadného konca (6) rozmetačového úseku (5) a horná stena (14) zberačovej časti (3) je vedená v podstate kužeľovito smerom nahor od otvoreného zadného konca (6) rozmetačového úseku (5).
26. 26. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov laž 22, vyznačujúce sa tým, že rozmetačový úsek (5) obsahuje aspoň dve rozmetačové sekcie (5A, 5B), kde sekcia (5A) obsahuje rozmetač (IA) a sekcia (5B) rozmetač (IB) a obidva rozmetače (1 A, IB) sú nasmerované do jedinej zberačovej časti (3), pričom rozmetačové sekcie (5A, 5B) sú vzájomne usporiadané v podstate rovnobežne a každá z nich je otvorená do rozmetačového konca (4) zberačovej časti (3).
27. 27. Spôsob zhotovovania výrobkov zo sklených vlákien (MMVF) s použitím zariadenia podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 26, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje nalievanie taveniny na prvý rotor (43) jeho otáčaním, alebo v prípade sústavy rotorov otáčaním každého z nasledujúcich rotorov (44 až 46) v určenom poradí a prípadne aj prvého rotora (43), potom sa tavenina odhadzuje z prvého rotora (43) alebo z každého nasledujúceho rotora (44 až 46), pripadne aj z prvého rotora (43), a tým rozmetáva za tvorby vlákien, pričom vlákna sa premiestňujú od rotora alebo rotorov (43 až 46) k zberaču (16) a zhromažďujú sa na ňom v podobe plsti pôsobením axiálneho prúdenia, zloženého z rovnomerného axiálneho prúdu primárneho vzduchu vháňaného primárnymi vzduchovými prívodnými prostriedkami tvorenými štrbinami (53 až 56) a prúdu vzduchu, nasávaného účinkom podtlaku, pôsobiaceho od zberača (16), z voľného priechodu okolo rozmetača (1, ΙΑ, IB) prstencom (9) pri riadených stálych podmienkach prúdenia axiálnou rýchlosťou, ktorá má hodnotu 5 % až 40 % axiálnej rýchlosti primárneho vzduchu vypudzovaného zo vzduchových prívodných prostriedkov tvorených štrbinami (53 až 56) a plsť sa následne priemiestňuje von z komory (2).
28. 28. Spôsob podľa nároku 27, vyznačujúci sa t ý m , že priemerná axiálna rýchlosť vzduchu nasávaného z voľného priechodu okolo rozmetača (I, ΙΑ, IB) je 5 až 50 m/s a axiálna rýchlosť primárneho vzduchu je 60 až 170 m/s.
29. 29. Spôsob podľa nároku 27, vyznačujúci sa t ý m , že axiálna rýchlosť primárneho vzduchu je 70 až 120 m/s a axiálna rýchlosť vzduchu nasávaného z voľného priechodu okolo rozmetača (1, ΙΑ, IB) je 10 až 30 % axiálnej rýchlosti primárneho vzduchu, čo predstavuje od 10 do 35 m/s.
30. 30. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 27 až 29, v y z n a č u j ú c i sa t ý m , že objem vzduchu (Nm’/s) vypudzovaného z rozmetača (1, ΙΑ, IB) je menši než 8 % objemu vzduchu odsávaného z voľného priechodu okolo rozmetača (1, 1 A, IB).
31. 31. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 27 až 30, vyznačujúci sa tým, že stále podmienky prúdenia v prúde vzduchu vystupujúcom z prstenca (9) a z primárneho prúdu vzduchu sú stanovené tak, aby v oblasti zberačovej komory (2), kde sa primárny vzduch začína zmiešavať so vzduchom z prstenca (9), prevažoval v podstate neturbulentný stav prúdenia.
32. 32. Kaskádový rozmetač pre zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 26, obsahujúci prvý rotor (43) a jeden alebo viac nasledujúcich rotorov (44 až 46), kde každý rotor (43 až 46) je upravený otáčavo okolo vodorovnej osi vpredu predného čela tvoreného čelnou doskou (42) rozmetača (1) a umiestnený tak, aby tavenina nalievaná na prvý rotor (43) bola premiestňovaná na každý nasledujúci rotor (44 až 46) v určenom poradí a odhadzovaná z jedného alebo každého nasledujúceho rotora (44 až 46), prípadne aj z prvého rotora (43), v podobe vláken, ďalej obsahujúci primáme vzduchové prívodné prostriedky (53 až 56), ktoré sú pridružené k prvému alebo ku každému nasledujúcemu rotoru (44 až 46) a prípadne aj k prvému rotoru (43), na axiálne vháňanie vzduchu cez povrch prvého alebo každého rotora (43 až 46) prinajmenšom vo vonkajším smerom orientovanej oblasti prvého alebo každého rotora (43 až 46), vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje skriňu (40), ktorá je v podstate uzatvorená na voľné axiálne prúdenie vzduchu skriňou (40), má predné čelo tvorené čelnou doskou (42), zadný koniec tvorený koncovou doskou (41) a rúrovitú skriňovú stenu preťahujúcu sa medzi doskami (42, 41) a majúca prúdnicový tvar na rovnomerné axiálne prúdenie vzduchu pozdĺž vonkajška skrine (40), pričom skriňa (40) má motorové prostriedky (50) na pohon rotorov (43 až 46), umiestnené v skrini (40) alebo v oblasti vymedzenej obvodom zadného konca skrine (40), pričom celková plocha priečneho prierezu prvého rotora (43) a nasledujúcich rotorov (44 až 46) predstavuje najmenej 40 % celkovej plochy maximálneho rozmeru priečneho prierezu vymedzeného rúrovitou stenou skrine (40).
33. 33. Rozmetač podľa nároku 32, vyznačujúci sa t ý m , že celková plocha priečneho prierezu prvého rotora (43) a nasledujúcich rotorov (44 až 46) predstavuje výhodne 50 % až 90 % celkovej plochy maximálneho priečneho prierezu vymedzeného skriňou (40), ale na dĺžke 10 cm od predného konca skrine (40).
34. 34. Rozmetač podľa nároku 32 alebo 33, v y z n a čujúci sa tým, že skriňa (40) má rovnobežné steny, ktoré sú vedené od jej prednej čelnej dosky (42) k zadnej koncovej doske (41) alebo do blízkosti tejto dosky (41).
35. 35. Rozmetač podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 32 až 34, vyznačujúci sa tým, že celková plocha priečneho prierezu prvého rotora (43) a nasledujúcich rotorov (44 až 46) predstavuje 55 % až 85 % celkovej plochy najväčšieho priečneho prierezu skrine (40).
36. 36. Rozmetač podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 32 až 35, vyznačujúce sa tým, že motorové prostriedky sú tvorené samostatným motorom (50) pre každý jednotlivý rotor (43 až 46), pričom každý motor (50) je súosový s príslušným rotorom (43 až 46).
37. 37. Rozmetač podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 32 až 36, vyznačujúci sa tým, že ďalej obsahuje rúrovitý tunel (8), obklopujúci skriňu (40) na vymedzenie voľného priechodu (10) okolo skrine (40), ktorý je otvorený na svojom prednom konci a na svojom zadnom konci.
38. 38. Rozmetač podľa nároku 37, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje prostriedky na kmitanie rozmetača (1) vo vzťahu k rúrovitému tunelu (8) okolo zvislej osi alebo vodorovnej osi.
39. 39. Rozmetač podľa nároku 37 alebo 38, v y z n a čujúci sa tým, že rozmetač je zavesený v tuneli (8).
40. 40. Rozmetač podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 37 až 39, vyznačujúci sa tým, že plocha voľného priechodu (10) okolo skrine (40) predstavuje 50 až 95 % celkovej plochy priečneho prierezu predného konca (7) rúrovitého tunela (8).