SK282966B6

SK282966B6 - Tenisová raketa

Info

Publication number: SK282966B6
Application number: SK517-96A
Authority: SK
Inventors: Stephen J. Davis; Andre Terzaghi
Original assignee: Prince Sports Group, Inc.
Priority date: 1994-08-24
Filing date: 1995-08-22
Publication date: 2003-01-09
Also published as: EP0723470A1; CA2174757A1; DE69515982T2; ATE191153T1; ES2146766T3; JPH09504464A; DE69515982D1; CA2174757C; EP0723470B1; WO1996005891A1; MX9601447A; SK51796A3; NZ291711A; CN1134118A; UA26361C2; US5464210A; RU2113877C1; TW301922U; CZ111696A3; CN1081469C

Abstract

Tenisová raketa pozostáva z rámu, ktorý má hlavu (10) tvoriacu plochu (22) strunového výpletu, obsahujúceho struny (26, 28), rukoväť (14) a aspoň jeden driek (12, 12a) spojujúci hlavu (10) s rukoväťou (14). Hlava (10) vymedzuje plochu (22) strunového výpletu vajcovitého tvaru, ktorý má dĺžku aspoň 33,6 cm a plošný obsah väčší ako 547 cm2. Rám je tvorený rúrkovitým širokoprofilovým prvkom z kompozitného materiálu. Raketa má celkovú dĺžku väčšiu ako 67,2 cm, pričom súčasne hmotnosť strún nepresahuje 300 g a hmotnostný moment zotrvačnosti k osi rukoväti (14) nepresahuje 56 g m2.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka tenisovej rakety, ktorej dĺžka je väčšia, a to vzhľadom na dĺžky doterajších tenisových rakiet.

Doterajší stav techniky

Doterajšie štandardné tenisové rakety majú zvyčajne celkovú dĺžku medzi 66,0 cm a 71,1 cm. V súčasnosti však má prevažná väčšina tenisových rakiet dĺžku 68,6 cm. Nie je celkom jasné, prečo sa dĺžka 68,6 cm stala priemyselným štandardom, ale je pravdepodobné, že táto dĺžka 68,6 cm je zodpovedajúcou dĺžkou, ktorá umožňuje tenisovú raketu vhodne ovládať a stále ešte zaisťuje stabilitu tejto rakety.

Britský patentový spis GB A 2717 a americký patentový spis US A 4 399 993 navrhujú vyrábať tenisové rakety, ktorých dĺžka by bola väčšia, ako uvedených 68,6 cm. Viac - menej dôvody, prečo zvýšiť dĺžku tenisovej rakety, pozostávajú v tom, že by bolo vhodné, aby bolo možné raketu držať obidvomi rukami, a aby bolo možné uskutočňovať obidvomi rukami aj údery. Takáto raketa by však mala tendenciu byť neovládateľná, pričom raketa, ktorá na uskutočnenie úderu vyžaduje držanie obidvomi rukami, by nebola príliš vhodná na súčasný štýl tenisovej hry, ktorý k tvrdým úderom a tvrdým podaniam vyžaduje rýchle reflexy a rýchle pohyby hlavy tenisovej rakety.

Oproti tomu však patentový spis USA3515386 navrhuje, aby tradičná dĺžka tenisovej rakety bola skrátená z dnešných 68,6 cm, aby tým bolo dosiahnuté vylepšenie ovládania rakety, hrateľnosti a presnosti pri zasahovaní tenisovej loptičky. Tento patentový spis US A 515 386 poukazuje na skutočnosť, že aj dnešných 68,6 cm môže byť pre dĺžku tenisovej rakety príliš veľa, pretože celému radu hráčov pri takejto rakete chýba riadna ovládateľnosť. Je tu teda navrhnuté znížiť dĺžku tenisovej rakety z doterajších 68,6 cm, a to aspoň pre isté kategórie hráčov.

V posledných tridsiatich rokoch došlo k významným posunom vpred v oblasti konštrukcie tenisových rakiet, ako aj v oblasti materiálov na tenisové rakety.

V roku 1976 bola zavedená raketa väčších rozmerov, založená na riešení podľa patentového spisu US A 3 999 756. Táto raketa urobila z tenisu ľahšiu hru a popularizovala tenis na dnešnú úroveň. Tiež došlo k rozvoju materiálov, používaných na výrobu rámu tenisovej rakety, a to od tradičného dreva ku kovu a prípadne taktiež ku kompozitným materiálom. Od roku 1980 sa kompozitné materiály, najmä potom uhlíkové kompozity, stali dominantným materiálom na výrobu veľmi kvalitných tenisových rakiet, a to osobitne pre vysoký pomer medzi pevnosťou a hmotnosťou, čo umožnilo vyrábať omnoho ľahšie a súčasne ovládateľnejšie tenisové rakety.

Rôzni výrobcovia tenisových rakiet sa pokúšali vyrobiť tenisovú raketu, ktorá by bola dlhšia, ako je konvenčných

68.6 cm, neboli však úspešní. Hlavný problém však pozostával v tom, že len čo je vyrobená tenisová raketa dlhšia, stáva sa menej ovládateľnou, pričom je ťažšia. K tomuto vývoju došlo v čase, keď výrobcovia vyrábali a hráči požadovali tenisové rakety, ktoré by boli ľahšie a lepšie ovládateľné.

Z patentového spisu WO A 94/15674 je taktiež známa tenisová raketa, ktorá obsahuje rám, pozostávajúci z hlavy, vybavenej strunovým výpletom, rukoväť a aspoň jeden driek, spojujúci hlavu s rukoväťou. Hlava vymedzuje vajcovitú plochu strunového výpletu, pričom má dĺžku aspoň

35.6 cm a plocha strunového výpletu je väčšia ako 612,9 cm². Rám je tvorený rúrkovitým profilovým členom, uskutočneným z kompozitného materiálu, pričom takáto tenisová raketa má maximálnu hmotnosť strún 300 g.

Podstata vynálezu

Predmet tohto vynálezu je tenisová raketa, ktorá si uchováva pre úder hmotnosť súčasných ľahkých tenisových rakiet, ktorá však má súčasne celkovú dĺžku väčšiu ako 71,1 cm, ale menšiu, ako je taká dĺžka, ktorá by viedla k hmotnosti strunového výpletu, presahujúcej 300 g, alebo k hmotnostnému momentu zotrvačnosti okolo rukoväti, ktorý by presahoval 56 g m².

Tenisová raketa podľa tohto vynálezu má dĺžku väčšiu, ako majú bežne známe rakety, pričom si však stále udržiava hmotnosť pri údere rovnakú alebo menšiu, ako majú známe rakety, a zachováva si veľmi dobrú ovládateľnosť.

Vajcovitý' tvar rámu tenisovej rakety, uskutočnenej podľa tohto vynálezu, je konštrukčne najúčinnejším tvarom hlavy vyvinutým pre tenisové rakety. Takýto tvar umožňuje, aby hmotnosť rakety bola znížená pri zachovaní jej dobrého výkonu a ovládateľnosti. Vstavaná rukoväť rakety a prípadne použitie konštrukcie jednoduchého drieku umožňujú dosiahnuť významné dodatočné zníženie hmotnosti tenisovej rakety. Použitím tejto konštrukcie, a tým aj znížením hmotnosti rámu rakety, môže byť predĺžená celková dĺžka rakety a súčasne udržaná rovnaká hmotnosť pri údere ako pri bežných tenisových raketách. Predĺžená tenisová raketa má celý rad herných výhod, ktoré budú ďalej podrobnejšie vysvetlené.

Raketa podľa tohto vynálezu umožňuje hráčovi väčší dosah. Napríklad raketa, ktorá je o 5,1 cm dlhšia, ako bežná raketa s dĺžkou 68,6 cm, umožní hráčovi pokryť o 13 % väčší priestor tenisového ihriska ako zvyčajne. To je vyrátané s použitím rovnice pre objem gule:

V = 4/3 . π . r³, kde r je vzdialenosť od ramena hráča ku koncu jeho rakety, ktorú drží v príslušnej ruke. Pri osobe, ktorá je vysoká 1,83 m, je tento polomer r = 1,22 m, pričom objem priestoru tenisového kurtu, ktorý táto osoba vykrýva, pokiaľ stojí nehybne, je 7,59 m³. Pokiaľ však bude použitá tenisová raketa o 5,1 cm dlhšia, potom objemové vykrytie kurtu vzrastie na 8,58 m³, čo je o 13 % viacej. Tento rozdiel však narastie súčasne so znižujúcou sa výškou hráča. Napríklad pre hráča, ktorý má výšku 1,68 m, bude nárast vykrytia kurtu činiť už 14 %. Tento nárast vo vykrývaní priestoru tenisového kurtu ponúka hráčovi ohromné výhody, osobitne vo vyberaní volejov, alebo retumov pri podaní. Tiež môže znamenať rozdiel pri zasiahnutí loptičky koncom tenisovej rakety, čo je zvyčajne miesto s najnižšou razanciou výberu, a zasiahnutím v centre výpletu rakety, čo je oveľa lepšie miesto pre razantný výber lopty a čo teda samozrejme umožňuje trocha pevnejšie vedený úder. Hráči si nemusia príliš ohýbať svoje kolená, čo bude znamenať trocha ľahšiu hru pre staršiu generáciu hráčov tenisu.

Väčšia dĺžka rakety umožní hráčovi dať do úderu väčšiu silu pri zachovaní rovnakej rýchlosti úderu. Tangenciálna čiže dotyková rýchlosť rakety v oblasti nárazu je priamo úmerná dĺžke rakety za predpokladu, že rýchlosť otáčania rakety je konštantná. Za predpokladu, že ku kontaktu s loptou dochádza v bode umiestnenom 15,2 cm od konca alebo vrcholu rakety, raketa, ktorej dĺžka bude o 5,1 cm väčšia ako pri bežnej rakete, vyvinie o 10 % vyššiu rýchlosť hlavy rakety a tým aj o 10 % vyššiu rýchlosť tenisovej loptičky. To znamená, že hráč môže využiť oveľa lepšie ovládateľné údery raketou a môže tak byť rovnako e fektívny pri vyvinutí rovnakej sily alebo môže využiť rovnaký úder a vložiť doň viacej sily.

Väčšia dĺžka tenisovej rakety poskytuje vyššiu pravdepodobnosť, že viacej podaní skončí skutočne v hre. Raketa dlhšia o 5,1 cm otvorí hráčovi priemernej výšky o 13 % viacej dostupného priestoru v podávacom území a umožní mu dávať tvrdé podania. To bolo vyrátané určením uhla tvoreného líniou počiatočnej trajektórie z bodu kontaktu lopty s raketou pri podaní do miesta dotyku lopty so sieťou a potom líniou počiatočnej trajektórie z bodu kontaktu lopty s raketou pri podaní priamo do miesta, kde v podávacom území lopta pristane. Uhol tvorený týmito dvoma čiarami je uhol vymedzujúci podanie a ten sa zväčšuje súčasne s nárastom výšky bodu dotyku lopty s raketou. Pokiaľ zasiahneme loptu vo výške o 5,1 cm väčšej, podávací uhol vzrastie o 13 %. Toto je ohromná výhoda, pokiaľ uvážime, že podanie je najdôležitejší úder pri tenise.

Raketa výhodne využíva striedavý výplet, pri ktorom sú konce strún zošikmené, takže divergujú striedavo v opačných smeroch od strednej roviny výpletu. Použitie striedavého výpletu, osobitne pri použití hlavy rakety vajcovitého tvaru, ďalej napomáha umožniť dobré ovládanie rakety, napriek jej väčšej dĺžke. Tiež vďaka striedaniu strunových otvorov je znížená strata pevnosti rámu rakety, spôsobená vytvorením otvorov priamo v ráme, a to v porovnaní s konvenčným usporiadaním otvorov na výplet. To umožňuje, aby bol rám vyrobený ľahší ako zvyčajne a súčasne si udržal porovnateľnú pevnosť.

Tenisová raketa podľa tohto vynálezu pozostáva z rámu, ktorý má hlavu, tvoriacu plochu strunového výpletu, obsahujúceho struny, rukoväť a aspoň jeden driek, spojujúci hlavu s rukoväťou. Hlava vymedzuje plochu strunového výpletu vajcovitého tvaru, ktorý má dĺžku aspoň 33,6 cm a plošný obsah väčší ako 547 cm², pričom rám je tvorený rúrkovitým širokoprofilovým prvkom z kompozitného materiálu s minimálnou hmotnosťou. Raketa má celkovú dĺžku väčšiu ako 67,2 cm, pričom súčasne hmotnosť strún nepresahuje 300 g a hmotnostný moment zotrvačnosti k osi rukoväti nepresahuje 56 g m².

Rukoväť tenisovej rakety je výhodne vstavaná rukoväť.

Aspoň jeden driek je výhodne jediný dutý rúrkovitý driek, ktorý je ďalej vybavený spojom na spojenie hlavy a drieku.

Rukoväť môže výhodne byť vstavaná rukoväť predstavujúca predĺženie drieku.

Hlava a driek sú výhodne samostatné prvky spojené spojom.

Driek má výhodne pravouhlý prierez a rukoväť má osemhranný prierez, pričom driek a rukoväť majú duté vnútrajšky bez vnútorných stien.

Struny sú výhodne usporiadané v strednej rovine strunového výpletu a zahŕňajú prostriedky na upevnenie koncov strún k hlave, takže aspoň niektoré z koncov strún sú upevnené striedavo na protiľahlých stranách strednej roviny strunového výpletu.

Tenisová raketa podľa tohto vynálezu má výhodne celkovú dĺžku v rozpätí od 70 cm do 77 cm.

Plocha strunového výpletu má polomer zakrivenia pri vrchole výhodne medzi 118 mm a 133 mm, a polomer zakrivenia pri drieku výhodne medzi 45 mm a 55 mm. Horný uzlový bod vibrácií leží výhodne ďalej, ako je 57 % dĺžky plochy strunového výpletu smerom od konca rukoväti.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej podrobnejšie objasnený na príkladoch jeho konkrétneho uskutočnenia, ktorých opis bude podaný s prihliadnutím na priložené obrázky výkresov, kde:

obr. 1 znázorňuje nárysný pohľad na tenisovú raketu v uskutočnení podľa tohto vynálezu;

obr. 2 znázorňuje bokorysný pohľad na tenisovú raketu v uskutočnení podľa tohto vynálezu;

obr. 3 znázorňuje zväčšený pohľad v náryse na spojenie drieku s hlavou rakety v uskutočnení podľa uvedeného vynálezu;

obr. 4 znázorňuje pohľad v reze na raketu a jej výplet, pričom rez je vedený pozdĺž línie 4-4 z obr. 1;

obr. 5 znázorňuje pohľad v reze na rám rakety, pričom rezje vedený pozdĺž línie 5-5 z obr. 3;

obr. 6 znázorňuje pohľad v reze na spojenie drieku s hlavou rakety, pričom rezje vedený pozdĺž línie 6-6 z obr. 3;

obr. 7 znázorňuje pohľad v reze na driek rakety, pričom rezje vedený pozdĺž línie 7-7 z obr. 3;

obr. 8 znázorňuje pohľad v reze na rukoväť rakety, pričom rezje vedený pozdĺž línie 8-8 z obr. 1;

obr. 9 znázorňuje čiastočný nárysný pohľad v reze na usporiadanie oblasti spojenia drieku s hlavou rakety pred vyformovaním rakety podľa obr. 1;

obr. 10 znázorňuje pohľad v reze na časť vnútorného povrchu rámu hlavy rakety, kde výplet kvôli zjednodušeniu nie je zakreslený, pričom rezje vedený pozdĺž línie 10-10 z obr. 1;

obr. 11 znázorňuje pohľad v náryse na alternatívne uskutočnenie predmetu tohto vynálezu;

obr. 12 a obr. 13 znázorňujú tabuľky uvádzajúce rôzne vlastnosti tenisových rakiet, vyrobených podľa tohto vynálezu, a to v porovnaní s bežnými konvenčnými tenisovými raketami.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Ako je znázornené na obr. 1 a obr. 2, tenisová raketa v uskutočnení podľa tohto vynálezu pozostáva z hlavy 10 a z drieku 12, ktoré sú vzájomne spojené v mieste spoja 15 hlavy 10 s driekom 12. Driek 12 je vybavený rukoväťou 14. Raketa je ďalej vybavená množinou vzájomne pretkaných strún 26 a 28, vedených smerom pozdĺžnym a smerom kolmým. Tieto struny 26 a 28 tvoria spolu plochu strunového výpletu. Strunová drážka 18 je na vonkajšej ploche hlavy 10 rakety vytvorená bežným spôsobom.

Hlava 10 rakety a driek 12 môžu byť vytvorené buď oddelene, alebo ako jeden kus materiálu, teda ako spojitý prvok rámu. Prednostne sú hlava 10 a driek 12 vyrobené v tvare dutých rúrkovitých prvkov, a to z kompozitových materiálov. Príklad vhodných materiálov sú kompozity z uhlíkového vlákna spoločne s termoplastickou živicou, tzv. „uhlík“, alebo vlákno spoločne s termoplastickou živicou, ako je napríklad vysvetlené v patente US 5 176 868.

Tenisová raketa podľa tohto vynálezu je dlhšia ako bežné tenisové rakety, najlepšie má dĺžku medzi 66,0 a 71,1 cm, pričom väčšina dosiaľ známych rakiet má dĺžku približne 68,6 cm. Napriek jej väčšej dĺžke si raketa v uskutočnení podľa tohto vynálezu uchováva moment zotrvačnosti s veľkosťou porovnateľnou s konvenčnými raketami, a tak nevykazuje nevýhody dlhších rakiet dosiaľ známych uskutočnení. Naopak, raketa podľa tohto vynálezu umožňuje viditeľné vylepšenie hrateľnosti, a to využitím istých konštrukčných charakteristických rysov, ktoré sú nasledujúce.

Hlava 10 je vyrobená vo vajcovitom tvare, skôr ako v tvare oválnom, ktorý je dnes bežnejší, a má tak dlhší povrch strunového výpletu, ako je zvyčajné pri konvenčných raketách.

Profil rámu rakety využíva širokú konštrukciu na získanie optimálneho pomeru pevnosti k hmotnosti. Rukoväť 14 je ľahká, prednostne vytvorená ako tzv. „vstavaná rukoväť“, t. j. rukoväť 14, ktorá je vytvorená spoločne s osemhranným tvarom držadla v jednom kuse.

Pri jednom z uskutočnení predmetu tohto vynálezu je hlava 10 spojená s rukoväťou 14 pomocou dutého jednoduchého drieku 12, čo ďalej znižuje hmotnosť rakety. Pri alternatívnom riešení podľa obr. 11 je hlava 10a spojená s rukoväťou 14 pomocou jedného páru driekov 12a umiestnených v určitej vopred stanovenej vzdialenosti od seba.

Tenisová raketa podľa tohto vynálezu môže tiež využívať striedavo usporiadaný strunový výplet. Príklad uskutočnenia, ktorý má takúto konštrukciu, je opísaný ďalej so zreteľom na obr. 1 až obr. 10.

Hlava 10 rakety vymedzuje vajcovitý tvar strunového výpletu, kde menší koniec „vajíčka“ prilieha k drieku 12 rakety. Tu použitý termín „vajcovitý tvar“ sa vzťahuje na geometrický tvar, ohraničujúci plochu strunového výpletu rakety, ktorý predstavuje kontinuálnu konvexnú krivku, tvorenú množinou rôznych polomerov, pričom polomer zakrivenia v polohe šestky na ciferníku hodiniek, čo je poloha v mieste ukončenia strunového výpletu najbližšie k rukoväti, má veľkosť medzi 30 až 90 mm. Polomer zakrivenia v polohe dvanástky na ciferníku hodiniek, teda na vrchole tenisovej rakety, je väčší ako 110 mm, výhodne potom medzi 110 a 170 mm.

Plocha strunového výpletu má štíhlostný pomer, čo je pomer dĺžky k šírke, v rozpätí 1,3 až 1,7, výhodne však 1,4. Najširšia časť povrchu strunového výpletu je umiestnená v mieste vzdialenom o viacej ako 5 % od geometrického stredu strunového výpletu, čo je stredový bod dlhej osi strunového výpletu smerom ku koncu rakety, výhodne o 25 až 30 mm od geometrického stredu smerom ku koncu rakety.

Okrem vajcovitého tvaru má rám rakety takú veľkosť, že hlavná os „vajca“, čiže dĺžka strunového výpletu, je aspoň 35,6 mm, pričom má výhodne veľkosť v rozpätí od

35,6 do 39,4 mm. Maximálna šírka strunového výpletu je menšia ako 27,3 mm, pričom celková plocha strunového výpletu, vymedzená „vajíčkom“, je väčšia ako 612,9 cm², pričom má výhodne veľkosť v rozpätí od 645,2 do 806,5 cm².

Na obr. 1 má raketa jednoduchý samostatný driek 12, ktorý je spojený s hlavou 10 rakety pomocou spoja 15 drieku 12 a híavy 10. Príklad takéhoto spoja 15 a jednoduchého drieku 12 je detailnejšie zobrazený na obr. 3 až obr. 7.

Ako vidno na obr. 3, sú strany drieku 12 uskutočnené ako ľahko sa zužujúce pod uhlom alfa zužovania od spoja 15 k rukoväti 14. Pri príkladnom uskutočnení má uhol alfa veľkosť 90,1°, pričom šírka w drieku 12 v reze sa znižuje z 28,4 mm v mieste spoja 15, čo je vzdialenosť P2-P2, na hodnotu 25 mm na vrchole rukoväti 14, zatiaľ kým výška h prierezu zostáva stále rovnaká na hodnote 25 mm.

Spoj 15 drieku 12 s hlavou 10, ktorý spojuje jednoduchý driek 12 s hlavou 10 rakety, výhodne obsahuje minimálne množstvo materiálu, a preto si uchováva minimálnu hmotnosť. V oblasti tohto spoja 15 je vnútorný povrch 52 rámu, ktorý tvorí spodok plochy strunového výpletu, vymedzený pomocou oblúka, ktorý má polomer Rl so stredom Cl, ležiacim na osi 36 rakety. Polomer Ri je mi nimálny polomer hlavy vajcovitého tvaru. Vnútorný povrch 52 rámu je pretiahnutý medzi bodmi PI, ktoré ležia na opačných stranách osi 36 v osovej vzdialenosti d_pi od stredu Cl.

Vonkajší povrch spoja 15 je tvorený prechodovou časťou 54 drieku 12, priliehajúcou k hornému koncu drieku 12, a prechodovou časťou 56 hlavy 10 rakety, ktorá prilieha k opačným koncom hlavy 10 rakety. Prechodová časť 54 drieku 12 začína v bodoch P2 ako predĺženie drieku 12, takže sú body P2 rozmiestnené po stranách šírky drieku 12. Prechodová časť 54 drieku 12 je vymedzená pomocou oblúka s polomerom R_T a so stredom C2, ktorý leží v približne rovnakej osovej vzdialenosti ako body P2. Prechodová časť 54 drieku 12 je predĺžená až do bodov P3. Pri prechodovej časti 56 hlavy 10 rakety vonkajší povrch spoja nasleduje krivku tak, aby sa šírka prierezu znižovala, dokiaľ v bode P4, kde hlava 10 začína, bola šírka rovnaká ako na hlave 10.

Rukoväť 14 má konvenčný osemhranný prierez. Táto rukoväť 14 je tzv. „vstavaná rukoväť“, to znamená rukoväť 14 takého typu, ktorý je použitý na tenisovej rakete Prince Lite. Pri tomto type rakety je rám spojito vstavaný priamo do tvaru rukoväti 14 namiesto toho, aby bola samostatná rukoväť 14 pripojená k drieku 12. Pretože vstavaná rukoväť 14 je dutá, je tým minimalizovaná celková hmotnosť rukoväti 14. Táto rukoväť 14 je zvyčajne potiahnutá kožou alebo tkaninou na lepšie uchopenie, čo nie je na obrázkoch znázornené.

Príklady výrobných postupov, ktoré môžu byť využité na vytvarovanie rakety s jednoduchým samostatným driekom 12, ako aj spoje 15, sú opísané v patentovej prihláške US č. 08 988 579, ktorej zodpovedajúce časti sú tu zahrnuté vo forme odkazu. Príklad výrobného postupu, ktorý môže byť použitý na výrobu rakety, je opísaný ďalej. Pretože všeobecné formovacie tvárniace technológie na výrobu kompozitnej tenisovej rakety sú všeobecne dobre známe, bude tu postup opísaný iba stručne.

S odkazom na obr. 9 má rúrkovitý navrstvený materiál 24 drieku 12 dĺžku zodpovedajúcu rukoväti 14 a drieku 12, a pozostáva z jednotlivých nevytvrdených vrstiev termosetovej živice vystuženej vláknami. Druhá časť rúrkovitého navrstveného materiálu 34’ hlavy 10, ktorý má dostatočnú dĺžku na vytvorenie hlavy 10 rakety, je vytvorená rovnakým spôsobom. Rúrky sú vložené do tvarovacej formy, ktorá má tvar tenisovej rakety, takže konce 40’ rúrkovitého navrstveného materiálu 34’ hlavy 10 sú pretiahnuté iba na krátku vzdialenosť do horného konca rúrky 24’ navrstveného materiálu. Aby bol správne vytvarovaný spoj 15 hlavy 10 a drieku 12, je ďalej do oblasti tohto spoja 15 vložený ďalší nevytvrdený kompozitný materiál 26’, pričom spoj 15 je potom obalený ďalšími vrstvami kompozitného materiálu 28’. Duša 30’ je nasmerovaná smerom hore cez rúrkovitý navrstvený materiál 24’ drieku 12 okolo rúrkovitého navrstveného materiálu 34’ hlavy 10, a potom späť dole druhou stranou drieku 12, takže obidva konce duše 30’ sú potom pretiahnuté až dospodku rukoväti 14 tenisovej rakety.

Potom je tvarovacia forma uzavretá a duša 30’ je nahustená, čím dôjde k natlačeniu kompozitného materiálu na steny formy, a tým tiež k zaplneniu požadovaného tvaru rakety. Súčasne je tvarovacia forma zohriata, takže kompozitná živica vytvrdne. Aby bola vytvorená vstavaná rukoväť 14, má časť formy, tvoriacu rukoväť 14, čo na obrázkoch nie je vidno, taký vnútorný povrch, ktorý' zodpovedá osemhrannému tvaru rukoväti 14 podľa obr. 8.

Obr. 9 znázorňuje uprednostňované riešenie podľa tohto vynálezu, pri ktorom sú hlava 10 a driek 12 oddele nými samostatnými prvkami. Hlava 10 a driek 12 môžu byť vyrobené buď z rovnakého materiálu, alebo z materiálov celkom rôznych. Tiež namiesto kladenia jednotlivých vrstiev materiálu samostatne môžu byť hlava 10 a driek 12 vytvorené ako vopred vytvarované súčasti. Pokiaľ sú naozaj tieto dve časti vyrobené ako vopred vytvarované súčasti, je nutné vytvarovať a nechať vytvrdnúť iba oblasť spoja 15, aby bol kompletne dokončený rám rakety.

Ako vidno na obr. 9, sú obidva opačné konce 40 hlavy 10 rakety ohnuté tak, aby boli vedené jeden vedľa druhého vo vopred určenej vzdialenosti pozdĺž stredovej osi hlavy 10. Konce 40 hlavy 10 sú vložené do horného konca drieku 12 a tak vytvárajú spoločne s kompozitným materiálom 26’ a kompozitným materiálom 28’ spoľahlivý a bezpečný spoj 15 medzi hlavou a driekom.

Ako vidno napríklad na obr. 9, zahrnuje spoj 15 relatívne ostré zahnutie medzi driekom 12 a hlavou 10. Výsledok toho potom je, že počiatočná časť 45 drieku 12 je vedená pod uhlom zväčša 125° vzhľadom na os 36 drieku 12. Smerom hore po hlave 10 sa tento uhol sklonu osi bude znižovať. Viac - menej pomocou svojej počiatočnej dĺžky profil hlavy 10 prenáša rovinné zaťaženie v ohybe najčastejšie ako torznú deformáciu. Následkom toho potom pri výhodnom uskutočnení predmetu tohto vynálezu narastá uhol sklonu vlákien materiálu použitého na vytvorenie počiatočnej časti 45 rámu, pričom pre požadovanú dodatočnú vzdialenosť pozdĺž hlavy 10 tento uhol narastá z toho dôvodu, aby bola vylepšená torzná tuhosť počiatočnej časti 45 rámu rakety. Navyše obaľuje výstuha z kompozitného materiálu 28’ rám tak, že výstužné vlákna sú sklonené pod uhlom sklonu, čím tiež dochádza k zvýšeniu torznej tuhosti.

Pri alternatívnom uskutočnení predmetu tohto vynálezu môžu byť hlava 10 a driek 12 vytvarované z jedného súvislého kusa rúrkovitého materiálu. V takom prípade budú driek 12 a rukoväť 14 tvorené pretiahnutými koncami rúrok, ktoré tvoria časť hlavy 10. Oblasť spoja 15 bude vytvorená podobným spôsobom ako na obr. 9, a to s výstužnými kompozitnými materiálmi 26’ a 28’ použitými na vytvorenie pevného a bezpečného spoja 15, okrem toho, že konce rúrok, tvoriace hlavu 10, sú pretiahnuté cez oblasť spoja 15 a potom aj za tento spoj 15 a sú vedené jeden vedľa druhého až pod spoj 15, čím dôjde k vytvoreniu drieku 12 a rukoväti 14. Je to lepší spôsob, ako tieto konce vsunúť do samostatnej rúrky drieku 12 tak, ako vidno na obr. 9. Keď je stredná stena zaformovaná, bude vytvorená vnútri drieku 12 a rukoväti 14 v mieste, kde rúrky priliehajú jedna vedľa druhej. Aby bolo dosiahnuté najlepšie možné zníženie hmotnosti, je možné výhodne zrezať strednú stenu po jej sformovaní.

Rám má širokoprofilový prierez, t. j. má výšku h v reze, v smere kolmom na rovinu strunového výpletu, väčšiu ako 22 mm. Pri najvýhodnejšom uskutočnení predmetu tohto vynálezu má výška h profilu v reze veľkosť od 25 do 26 mm. Zatiaľ kým v príklade výhodného riešenia, znázorneného na obr. I a na obr. 2, majú hlava 10 a driek 12 konštantnú výšku h profilu, pričom hlava 10 má potom konštantnú šírku w, môže byť šírka w a výška h hlavy 10, a drieku 12 pri iných uskutočneniach rakety ľubovoľne menená podľa potreby.

Hlava 10 je vybavená otvormi 34, ktoré sú vytvorené na pretiahnutie strún výpletu. Ako vidno na obr. 2 a na obr. 10, nie sú otvory 34 umiestnené v strednej rovine 37 strunového výpletu, ale sú striedavo rozmiestnené tak, aby ležali po obidvoch stranách tejto roviny 37 strunového výpletu.

Ako je znázornené na obr. 1 a na obr. 4, zahrnujú hlavné struny 26 výpletu tiež jeden pár strún 30, umiestnený na najvzdialenejšom mieste od geometrického stredu GC plochy strunového výpletu, a to v jednotlivých protiľahlých miestach. Krížové struny pozostávajú tiež z jedného páru strún 32, ktoré sú umiestnené na najvzdialenejšom mieste od geometrického stredu GC. Každá z týchto vonkajších strún 30, 32 výpletu rakety vytvára poslednú krížovú strunu alebo hlavnú strunu výpletu ešte predtým, ako jc pretiahnutá do otvoru v hlave 10 rámu rakety.

Na obr. 10 vidno, že otvory 40 na pretiahnutie krížových strún ležia striedavo na opačných stranách strednej roviny, takže tým súčasne vytvárajú striedavý vzor strunového výpletu. Striedavý výplet je uprednostňovaný pre všetky krížové struny 28 aj pre struny 26 v hlavnom smere strunového výpletu. Ako vidno na obr. 10, ležia otvory 40 na pretiahnutie strún rámom v konštantnej vzdialenosti od strednej roviny 37 strunového výpletu, takže sa stále prestriedavajú. V každom prípade môžu byť uplatnené aj iné vzory na strunový výplet.

Obr. 4 znázorňuje striedavý výplet pre dve nasledovné krížové struny 28a a 28b. Prvá krížová struna 28a z dvoch nasledovných krížových strún je natiahnutá cez hlavnú vonkajšiu strunu 30 a je tak nasmerovaná k priechodu časti hlavy 10 rámu, a to cez lanovú slučku, ktorá je vytvorená cez pár strunových otvorov vytvorených v dutom ráme. V dôsledku toho potom krížová struna 28a je zapletená s hlavnou vonkajšou strunou 30 pod uhlom beta, ktorý je menší ako 180°. Struna 28a prechádza cez strunový otvor 40a a vstupuje do strunovej drážky 18, kde kríži strednú rovinu 37 do strunového otvoru 40b. Z tohto strunového otvoru 40b je ďalšia krížová struna 28b pretiahnutá pod hlavnú vonkajšiu strunu 30 a potom je pretiahnutá smerom nahor, kde je spletená s ďalšou hlavnou strunou, čo na obrázkoch nie je znázornené. Aby bolo všetko trocha jasnejšie, bude uhol, pod ktorým sa krížia struny 28a a 28b, divergovať smerom k stredu plochy strunového výpletu, t. j. smerom doprava na obr. 4. Na obr. 4 bol tento uhol nakreslený trocha prehnane veľký.

Ako alternatívne uskutočnenie strunového výpletu k uskutočneniu, znázornenému na obr. 2 až na obr. 5, môže byť použitý bežný vzor strunového výpletu rakety, pri ktorom nie sú žiadne struny striedavo prekrížené. Alebo môžu byť pri výplete prekrížené iba niektoré struny a iné nie. A nakoniec môže byť množstvo striedavého prekríženia v rôznych miestach hlavy 10 rakety aj premenlivé.

Použitie striedavého výpletu vylepšuje výkon strunového lôžka. Navyše pomocou prestriedania otvorov strunového výpletu dôjde k nárastu vzdialenosti k sebe priľahlých otvorov, a to v porovnaní s bežnými vzormi otvorov na strunový výplet, kde sú všetky otvory strunového výpletu zhodne zarovnané. To znamená, že strata pevnosti, spôsobená vytvorením otvorov v ráme tenisovej rakety, je menšia ako pri konvenčných tenisových raketách. Výsledok toho je, že rám v uskutočnení podľa tohto vynálezu môže byť vyrobený ľahší, ako by bol vyrobený bežný rám rakety, teda s použitím menej materiálu, pričom si súčasne zachová rovnakú pevnosť.

Obr. 11 ukazuje iné alternatívne uskutočnenie predmetu tohto vynálezu, pri ktorom je hlava 10a spojená s rukoväťou 14 pomocou dvojice zbiehajúcej sa časťou 12a drieku 12. Spoj 15a preklenuje časti 12a drieku 12 a uzatvára tak plochu strunového výpletu. Viac - menej hlava 10 rakety má vajcovitý tvar, ako pri uskutočnení podľa obr. 1, má polomer R3 v polohe šestky na ciferníku hodiniek, pričom tento polomer R3 je menší, než polomer R4 v polohe dvanástky na ciferníku hodiniek. Z bodu P3 do bodu P2 opisuje rám rakety krivku, ktorá má polomer R_T, pričom oblasť medzi časťami 12a drieku 12 pod spojom 15a je otvorená. Ako vidno na obr. 11, je spodný koniec rukoväti 14 tenisovej rakety zaslepený čiapočkou 50, pričom rukoväť 14 je ovinutá okolo vonkajšieho osemhranného tvaru uchopovacou páskou 52, čím je raketa dokončená.

Takže tenisová raketa v uskutočnení podľa tohto vynálezu je dlhšia ako 71,1 cm, výhodne potom má celkovú dĺžku medzi 73,7 a 81,3 cm, využíva vajcovitý tvar rámu, ktorého minimálna dĺžka je väčšia ako 35,6 cm, a má ľahkú rukoväť 14, najlepšie tzv. vstavanú. V súvislosti s použitím rámu takéhoto tvaru môže byť tento rám vyrobený celkovo relatívne ľahký, a to s použitím tenkých stien a širokoprofilovej konštrukcie, pričom je vyššia než 22 mm a štíhlostný pomer je 2/1 alebo aj väčší.

S využitím uvedených tvarov rámu, ako aj materiálov, ktoré sú už dnes k dispozícii, je možné vyrobiť raketu, ktorej hmotnosť v podstate nepresahuje 300 g, výhodne potom tenisovú raketu s hmotnosťou pod 250 g, a to s predĺženým strunovým lôžkom bez trampolínového efektu, a súčasne raketu, ktorá si zachováva dobrý’ výkon a ovládanie. V dôsledku toho sa dá zvýšiť celková dĺžka tenisovej rakety a súčasne zachovať všetky herné výhody konvenčných vysokovýkonných tenisových rakiet. Dĺžka tenisovej rakety by mohla byť podstatne zvýšená bez toho, aby súčasne celková hmotnosť a moment zotrvačnosti rakety dosiahli hodnoty prislúchajúce dnešným konvenčným raketám. Raketa tak má vlastnosti ako bežná konvenčná tenisová raketa, ale v skutočnosti dodatočná dĺžka rakety poskytuje významné herné výhody pre jej používateľa.

K ďalšiemu vylepšeniu hrateľnosti uvedenej tenisovej rakety by mal byť polárny moment zotrvačnosti, čiže hmotnostný moment zotrvačnosti k pozdĺžnej osi tenisovej rakety menší ako 1,90 g m² a výhodne potom v intervale medzi 1,60 až 1,70 g m², pričom rovnovážny bod či ťažisko by malo byť umiestnené aspoň 34,0 cm od zaslepeného konca rukoväti 14 rakety. Ako bolo uvedené, mala by byť dĺžka plochy strunového výpletu väčšia ako 35,6 cm, pričom rám by mal mať minimálnu voľnú priestorovú frekvenciu výhodne 140 Hz pre raketu vytvorenú z kompozitného materiálu. Šírka prierezu rámu rakety je výhodne 12,5 mm.

Ako vidno na obr. 5, obr. 7 a na obr. 8, sú hlava 10, driek 12 a rukoväť 14 rakety vytvorené ako duté profily napríklad z kompozitného materiálu. Okrem spoja 15 hlavy 10 s driekom 12 majú jednotlivé časti profilu rámu rakety minimálnu hrúbku steny výhodne menšiu ako 12 mm, a to kvôli zníženiu celkovej hmotnosti rakety. Hrúbka steny profilu rámu rakety v ktoromkoľvek mieste rámu sa však mení v závislosti od ohybového namáhania, ktorému musí daný profil odolávať.

Tenisová raketa môže byť vyrobená z termoplastického materiálu. Namiesto formovania jednotlivých vrstiev termosetovej živice sú vrstvy spleteného výstužného vlákna a termoplastickej živice použité na vytvorenie rámu rakety tak, ako je opísané napríklad v patentovom spise US 5 176 868. Ďalší zmesový vláknitý materiál je využitý na výstužné prvky a ako obalový materiál na sformovanie spoja 15 hlavy 10 s driekom 12.

Tenisové rakety, vyrobené podľa tohto vynálezu a majúce celkovú dĺžku 73,7 cm, boli porovnávané s bežne známymi konvenčnými raketami z hľadiska rôznych vlastností, ako je uvedené v tabuľkách na obr. 12 a na obr. 13.

Príklad 1

Raketa podľa príkladu 1, ktorá je znázornená na obr. 1 až na obr. 10, má celkovú dĺžku 73,7 cm, dĺžka plochy strunového výpletu je 35,8 cm, maximálna šírka je 24,9 cm, výška h rámu je 25 mm, šírka rámu je 12,5 mm na hlave rakety 10, celková plocha strunového výpletu je 671,0 cm², pričom má raketa nasledujúce konštrukčné charakteristiky, ktoré sú znázornené na obr. 3, ktorý je v skutočnej mierke: polomer RI (poloha 6 hodín) 45 mm polomer R2 (poloha 12 hodín) 118 mm maximálny polomer 323 mm v polohách 5 a 7 hodín poloha bodu Pl (stred Cl) 33mm (t. j. osová vzdialenosťd poloha bodu P2 101mm poloha bodu P3 52mm poloha bodu P4 43mm poloha stredu C2 (stred Cl) 103 mm polomer R_T75 mm uhol alfa zužovania90,1° šírka drieku 12 (v bode P2) 28,4 mm šírka drieku 12 nad rukoväťou 1425 mm výška drieku 1225 mm vzdialenosť najširšieho miesta od konca 162,5 mm

Príklad 2

Príklad 2 je veľmi podobný príkladu 1, má konštrukciu s jednoduchým driekom 12, ale plocha strunového výpletu je trocha väčšia:

plocha strunového výpletu	784,4 cm²
celková dĺžka	73,7 cm
dĺžka plochy strunového výpletu	37,8 cm
maximálna šírka	26,3 cm
výška h rámu	25 mm
šírka rámu hlavy 10	12,5 mm
polomer RI (poloha 6 hodín)	45 mm
polomer R2 (poloha 12 hodín)	124 mm
maximálny polomer	350 mm
v	polohách 5 a 7
hodín
poloha bodu Pl (stred Cl)	32 mm
poloha bodu P2	100 mm
poloha bodu P3	52 mm
poloha bodu P4	40 mm
poloha stredu C2 (stred Cl)	103 mm
polomer R_T	75 mm
uhol alfa zužovania	90,1°
šírka drieku 12 (v bode P2)	28,4 mm
šírka drieku 12 nad rukoväťou 14	25 mm
výška drieku 12	25 mm
vzdialenosť najširšieho miesta od konca	171 mm

Príklad 3

Príklad 3 je podobný príkladom 1 a 2, ale má väčšiu plochu strunového výpletu, a to s nasledujúcimi parametrami konštrukcie:

plocha strunového výpletu 806,5cm celková dĺžka 73,7cm dĺžka plochy strunového výpletu 39,1cm maximálna šírka 27,3cm výška h rámu26 mm šírka rámu hlavy 10 12,5mm

polomer R1 (poloha 6 hodín)	45 mm
polomer R2 (poloha 12 hodín)	133 mm
maximálny polomer	500 mm
	v polohách 5 a 7
	hodín
poloha bodu PI (stred Cl)	32 mm
poloha bodu P2	100 mm
poloha bodu P3	52 mm
poloha bodu P4	40 mm
poloha stredu C2 (stred Cl)	103 mm
polomer R_T	75 mm
uhol alfa zužovania	90,1°
šírka drieku 12 (v bode P2)	28,4 mm
šírka drieku 12 nad rukoväťou 14	25 mm
výška drieku 12	25 mm
vzdialenosť najširšieho miesta od konca 174 mm
Príklad 4
Príklad 4 zodpovedá obr. 11,	pričom má konštrukciu
dvojitého drieku 12 z dvoch častí 12a, a to s nasledujúcimi
parametrami konštrukcie:
plocha strunového výpletu	806,5 cm²
celková dĺžka	73,7 cm
dĺžka plochy strunového výpletu	39,0 cm
maximálna šírka	27,3 cm
výška h rámu	26 mm
šírka rámu hlavy 10	12,5 mm
polomer R3 (poloha 6 hodín)	55 mm
polomer R4 (poloha 12 hodín)	133 mm
maximálny polomer	400 mm
	v polohách 5 a 7
	hodín
poloha bodu PI (stred Cl)	38 mm
poloha bodu P2	108 mm
poloha bodu P3	32 mm
polomer R_T	380 mm
šírka drieku 12 nad rukoväťou 14	29 mm
výška drieku 12	25 mm
vzdialenosť najširšieho miesta od konca 174 mm

Ako vidno na obr. 12, je hmotnostný moment zotrvačnosti okolo konca rukoväti 14 pre rakety vyrobené podľa tohto vynálezu približne rovnaký ako pri konvenčných raketách. Takže rakety, vyrobené podľa tohto vynálezu, sú dlhšie, ale ich hmotnosť pre úder je porovnateľná s inými raketami. Navyše pri porovnaní bodov za polohou konca rukoväti 14 majú rakety, vyrobené podľa tohto vynálezu, moment zotrvačnosti dokonca menší z dôvodu ich celkovej menšej hmotnosti. Preto sú takéto rakety všeobecne oveľa ovládateľnejšie ako bežné konvenčné tenisové rakety.

Rakety, vyrobené podľa tohto vynálezu, majú všeobecne vyššie momenty zotrvačnosti okolo ťažiska, výnimkou sú tenisové rakety Matchmate a Ray, ktoré sú však veľmi ťažké. Takže rakety podľa tohto vynálezu sú stabilnejšie pri úderoch mimo stredu rakety pozdĺž stredovej osi, ako je to pri konvenčných raketách s nižšou hmotnosťou.

Ako vidno na obr. 12, je raketa, vyrobená podľa tohto vynálezu, ľahká a stále ešte stabilná, a tak kombinuje dve alebo viacej najžiadanejších vlastnosti tenisovej rakety, najmä ovládateľnosť a stabilitu. Oproti tomu pri konvenčných raketách si hráč môže vybrať buď jednu alebo druhú vlastnosť.

Ako ďalej vidno na obr. 12, majú rakety, vyrobené podľa tohto vynálezu, najvyšší stred úderu zo všetkých možných rakiet, ktoré boli testované. Stred úderu je meraný okolo zaslepeného konca rukoväti 14. Navyše pomer stredu úderu k hmotnosti rakety je významne vyšší pri raketách vyrobených podľa tohto vynálezu.

Tým, že je stred úderu umiestnený tak ďaleko od ruky, ktorou raketu držíme, bude mať raketa veľmi dobre ovládateľnú a vykrývateľnú oblasť medzi stredom úderu a spojom 15 hlavy 10 s driekom 12. Všeobecne, keď loptička udrie do priestoru medzi stredom úderu a rukou, úder bude vedený veľmi pevne. A naopak, keď loptička udrie medzi stred úderu a koniec rakety, zvyčajne hráč cíti väčší náraz a loptička je odpálená s nižšou energiou.

Pri raketách, vyrobených podľa tohto vynálezu, je umiestnenie horného uzlového bodu kmitania uskutočnené vo väčšej vzdialenosti od zaslepeného konca rukoväti 14, ako je to pri bežných tenisových raketách, čo je uvedené na obr. 12, okrem rakety Ray, ktorá je dlhá a ťažká. Umiestnenie uzlového bodu je tak približne v rovnakej vzdialenosti od konca, ako je to pri bežných raketách. Pokiaľ by boli bežné rámy rakiet jednoducho predĺžené a ich hlavy 10 by zostali rovnakej veľkosti, došlo by k premiestneniu uzlového bodu smerom k zaslepenému koncu rukoväti 14 rakety, čo by umiestnilo uzlový bod nižšie na hlave 10 rakety. Toto bolo potvrdené už meraniami, ktoré boli uskutočnené najskôr na dlhých raketách, kde bolo umiestnenie uzlového bodu jasne vzdialenejšie od konca rakety, než to je pri bežných raketách, ktoré využívajú podobný tvar hlavy 10 rakety. Pri predmete tohto vynálezu je umiestnenie horného uzlového bodu kmitania na viacej ako 57 % dĺžky plochy strunového výpletu, a to od konca rukoväti 14 tenisovej rakety.

Predchádzajúci opis predstavuje uprednostňované uskutočnenie vynálezu. Zmeny a modifikácie budú zrejmé všetkým, ktorí už majú svoje skúsenosti s touto oblasťou techniky bez toho, aby došlo k odklonu od poľa pôsobnosti vynálezu, ktorý je tu opísaný. Napríklad, zatiaľ kým hlava 10 a driek 12 pri uskutočnení vynálezu podľa obr. 2 sú znázornené s priamym profilom, t. j. s konštantnou výškou h, môžu tu byť vytvorené aj profily odlišné. Napríklad hlava 10 alebo driek 12 môžu mať konštantný kužeľovitý profil, ako je opísané v patentovom spise DS 5 037 098. V príkladnom uskutočnení predmetu tohto vynálezu je výška rámu premenlivá od 24 mm v mieste ihneď nad rukoväťou 14 až do 34 mm na konci tenisovej rakety. Viac - menej tu môžu byť použité aj iné rozmery, ako je napríklad 24 mm na rukoväti 11 a až do 30 mm na konci rakety. To je závislé od požadovaných charakteristík rámu tenisovej rakety. Alternatívne môže mať driek 12 rakety nerovnomerný profil.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Tenisová raketa pozostávajúca z rámu, ktorý má hlavu (10) tvoriacu plochu (22) strunového výpletu obsahujúceho struny (26, 28), rukoväť (14) a aspoň jeden driek (12, 12a) spojujúci hlavu (10) s rukoväťou (14), pričom hlava (10) vymedzuje plochu (22) strunového výpletu vajcovitého tvaru, ktorý má dĺžku aspoň 33,6 cm a plošný obsah väčší ako 547 cm², pričom rám je tvorený rúrkovitým širokoprofilovým prvkom z kompozitného materiálu s minimálnou hmotnosťou, vyznačujúci sa tým, že má celkovú dĺžku väčšiu ako 67,2 cm, pričom súčasne hmotnosť strún nepresahuje 300 g a hmotnostný moment zotrvačnosti k osi rukoväti (14) nepresahuje 56 g m².
2. Tenisová raketa podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že rukoväť (14) je vstavaná rukoväť.
3. Tenisová raketa podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že aspoň jeden driek (12) je jediný dutý rúrkovitý driek, ktorý je ďalej vybavený spojom (15) na spojenie hlavy (10) a drieku (12).
4. Tenisová raketa podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že rukoväť je vstavaná rukoväť (14) predstavujúca predĺženie drieku (12).
5. Tenisová raketa podľa nároku 4, vyznačujúca sa t ý m , že hlava (10) a driek (12) sú samostatné prvky (34, 24), spojené spojom (15).
6. Tenisová raketa podľa nároku 4, vyznačujúca sa tým, že driek (12) má pravouhlý prierez a rukoväť (14) má osemhranný prierez, pričom driek (12) a rukoväť (14) majú duté vnútrajšky bez vnútorných stien.
7. Tenisová raketa podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že struny (26, 28) sú usporiadané v strednej rovine (37) strunového výpletu a zahŕňajú prostriedky (40a) na upevnenie koncov strún k hlave (10), takže aspoň niektoré z koncov strún sú upevnené striedavo na protiľahlých stranách strednej roviny (37) strunového výpletu.
8. Tenisová raketa podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že má celkovú dĺžku v rozpätí od 70 cm do 77 cm.
9. Tenisová raketa podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že plocha (22) strunového výpletu má polomer (R2) zakrivenia pri vrchole medzi 118 mm a 133 mm, a polomer (Rl) zakrivenia pri drieku (12) medzi 45 mm a 55 mm.
10. Tenisová raketa podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že horný uzlový bod vibrácií leží ďalej, ako je 57 % dĺžky plochy strunového výpletu smerom od konca rukoväti (14).