SK281407B6

SK281407B6 - Procedure for treatment of seed material to be germinated

Info

Publication number: SK281407B6
Application number: SK899-95A
Authority: SK
Inventors: Auli Haikara; Tiina Mattila-Sandholm
Original assignee: Quest International Nederland Bv
Priority date: 1993-01-15
Filing date: 1993-09-27
Publication date: 2001-03-12
Also published as: HUT72484A; BR9307847A; WO1994016053A1; HU220583B1; HU9502142D0; UA27008C2; RU2126443C1; FI930182A; FI94875B; FI930182A0; AU4821493A; CZ179395A3; AU680426B2; EE03161B1; JP3518549B2; CA2153339A1; FI94875C; CZ285939B6; SK89995A3; EP0678120A1

Abstract

Spôsob ošetrenia semien, ktoré majú byť podrobené klíčeniu, spočíva v tom, že k zrnám jačmeňa v procese výroby skladu alebo k semenám, ktoré majú byť premenené na výhonky kvôli výžive, sa pridá pred a/alebo počas klíčenia prípravok z baktérií mliečneho kvasenia alebo prípravok produkovaný baktériami mliečneho kvasenia, ktorý má inhibičný účinok na mikrobiálny rast.ŕThe method of treating seeds to be germinated is that a lactic acid bacterial preparation or preparation is added before and / or during the germination process to the barley grains in the warehouse production process or to the seeds to be converted into shoots for nutrition. produced by lactic acid bacteria that has microbial growth inhibitory activity

Description

Oblasť technikyTechnical field

Vynález sa týka spôsobu ošetrenia semien, ktoré majú byť podrobené klíčeniu.The invention relates to a method of treating seeds to be subjected to germination.

Doterajší stav technikyBACKGROUND OF THE INVENTION

Procesom klíčenia sa v kontexte tohto vynálezu rozumie všeobecne technologický stupeň, nutný na produkciu naklíčeného produktu zo skladovaných suchých semien. V pivovarníckom a liehovarníckom priemysle sa napríklad proces klíčenia, t. j. tvorba sladu, používa pri výrobe dôležitej suroviny piva alebo iných alkoholických nápojov, totiž obilného sladu, ako je jačmenný slad, žitný slad alebo akýkoľvek iný slad. Proces klíčenia sa ďalej používa pri výrobe rôznych komerčných klíčkových produktov, napríklad fazuľových alebo iných klíčkov na použitie vo výžive ľudí.In the context of the present invention, the germination process is generally understood to mean the technological step necessary to produce the germinated product from stored dry seeds. In the brewing and distilling industry, for example, the germination process, e.g. j. malt formation is used in the production of an important raw material of beer or other alcoholic beverages, namely cereal malt, such as barley malt, rye malt or any other malt. The germination process is further used in the manufacture of various commercial germinate products, such as bean or other germs for use in human nutrition.

Procesy klíčenia sa obvykle uskutočňujú v neaseptických podmienkach. Na ošetrovaných semenách sa vyskytujú mikróby, pochádzajúce z miesta pestovania alebo skladovania. Podmienky počas procesu klíčenia sú pre mikróby prítomné na semenách väčšinou priaznivé, takže sa mikróby obvykle počas klíčenia rozmnožia. Mikróby môžu pôsobiť nepriaznivo na naklíčený produkt alebo na konečný produkt, ktorý z neho môže byť vyrábaný a pritom môžu mať súčasne priaznivý vplyv na klíčiaci produkt.The germination processes are usually carried out under non-aseptic conditions. The treated seeds contain microbes originating from the place of cultivation or storage. The conditions during the germination process are generally favorable to the microbes present on the seeds, so that the microbes usually multiply during germination. The microbes can act adversely on the germinated product or the end product which can be produced therefrom, while at the same time having a beneficial effect on the germinating product.

Hlavnými stupňami procesu varenia piva sú: výroba sladu, výroba mladiny, primárna a sekundárna fermentácia a nasledujúce spracovanie. Účelom výroby sladu je získať enzýmy z jadrovej časti, ktoré v stupni vystierania rozkladajú látky jadrového endospermu na formu rozpustnú v mladine. Napríklad je známe, že proces výroby sladu z jačmeňa zahrnuje tri stupne: máčanie, klíčenie a hvozdenie. Vyčistené a preosiate jačmenné zrná sa máčajú vo vode do dosiahnutia požadovanej vlhkosti, napríklad rádu 43 až 44 %. Časť máčania môže byť uskutočňovaná v tzv. vzduchovom pokoji. Jačmeň sa nechá klíčiť za kontrolovaných podmienok a naklíčený jačmeň sa hvozdi v prúde horúceho vzduchu do dokončenia klíčenia. Po skončení hvozdenia sa zo sladu odstránia korienky. Regulácia stupňov výroby sladu je založená na teplote, prietoku vzduchu a kontrole vlhkosti.The main stages of the brewing process are: malt production, wort production, primary and secondary fermentation and subsequent processing. The purpose of malt production is to obtain enzymes from the core part, which at the spreading stage break down the nuclear endosperm substances into a wort soluble form. For example, it is known that the process of barley malt production involves three stages: steeping, germination and kilning. The cleaned and screened barley grains are soaked in water until the desired moisture is reached, for example of the order of 43 to 44%. A part of the soaking may be carried out in a so-called " air room. The barley is allowed to germinate under controlled conditions and the germinated barley is fed in a hot air stream until germination is complete. The roots are removed from the malt at the end of kilning. The regulation of the malt production stages is based on temperature, air flow and humidity control.

Kvalita sladu je zo strany techniky a podmienok jeho výroby ovplyvňovaná tiež mikrobiálnou flórou sladovej obilniny, ktorá sa významne mení napríklad v závislosti od druhu obilniny, poveternostných podmienok, lokality pestovania, dĺžky vegetačného obdobia a podmienok skladovania.The quality of malt is also influenced by the microbial flora of the malt cereal, which varies significantly depending on the type of the cereal, the weather conditions, the location of the growing season, the length of the growing season and the storage conditions.

Najčastejšie používanou obilninou pri výrobe sladu je jačmeň. Jeho vlastnú mikrobiálnu flóru je možné klasifikovať ako poľné a skladištné plesne, baktérie a kvasinky. Najbežnejšími poľnými plesňami jačmeňa sú plesne rodov Fusarium, Alternaria, Cladosporium, Cephalosporium, Epicoccum a Helminthosporium. Výskyt plesní je rôzny v rôznych krajoch a rôznych rokoch. Vlhké poveternostné podmienky počas vegetačného obdobia obilniny a najmä v čase žatvy podporujú rast plesne rodu Fusarium. Kontaminácia plesňou rodu Fusarium môže byť v daždivých vegetačných obdobiach skutočne značná. Jedným z najobvyklejších bakteriálnych druhov na obilninách je Enterobacter agglomerans. Ako ďalšie baktérie je možné uviesť Escherichia coli a baktérie rodov Pseudomonas, Micrococcus a Bacillus a baktérie mliečneho kvasenia. Počet baktérií na jačmeni je asi 10⁵ až 10* CFU/g (jednotiek tvoriacich kolónie na gram).The most commonly used cereal in malt production is barley. Its own microbial flora can be classified as field and storage fungi, bacteria and yeast. The most common field barley fungi are fungi of the genera Fusarium, Alternaria, Cladosporium, Cephalosporium, Epicoccum and Helminthosporium. The occurrence of molds varies in different regions and different years. Wet weather conditions during the growing season of the cereal and especially during the harvesting period support the growth of Fusarium. Fusarium fungal contamination can be truly considerable in rainy growing seasons. One of the most common bacterial species on cereals is Enterobacter agglomerans. Other bacteria include Escherichia coli and Pseudomonas, Micrococcus and Bacillus, and lactic acid bacteria. The number of bacteria per barley is about 10 ⁵ to 10 * CFU / g (colony forming units per gram).

Počet plesní a baktérií v jačmeni počas výroby sladu vzrastá a vrcholné koncentrácie obvykle dosahuje v stupni klíčenia. Najsilnejšej proliferácii podliehajú najmä plesne rodu Fusarium a baktérie mliečneho kvasenia. Počas výroby sladu taktiež vzrastá počet kvasiniek. Pri hvozdení koncentrácia plesní, kvasiniek i baktérií spravidla klesá. Časť mikróbov, prítomných na jačmeni, má priaznivý účinok z hľadiska vzniku sladu a produktu vyrábaného zo sladu, napríklad piva. Odhaduje sa, že až 40 až 50 % určitých enzýmov v slade je mikrobiálneho pôvodu. Na druhej strane má časť mikróbov na jačmeň a/alebo slady škodlivý vplyv.The number of molds and bacteria in barley increases during malt production, and peak concentrations usually reach the degree of germination. In particular, fungi of the genus Fusarium and lactic acid bacteria are subject to the greatest proliferation. Yeast production also increases during malt production. When kilning, the concentration of molds, yeasts and bacteria usually decreases. Some of the microbes present on the barley have a beneficial effect on the formation of malt and the product made from malt, such as beer. It is estimated that up to 40 to 50% of certain enzymes in malt are of microbial origin. On the other hand, some microbes have a detrimental effect on barley and / or malts.

Medzi škodlivými mikróbmi si zaslúžia zmienku plesne rodu Fusarium, o ktoiých bolo zistené, žs spôsobujú zvlášť nežiaduce penenie piva častejšie než iné plesne, pričom peptidy produkované týmito plesňami vytvárajú jadrá na hromadenie a prudký únik bublín plynu z pivovej fľaše. Ak je plesňami rodu Fusarium kontaminovaných viac než 50 % sladových zŕn, jc riziko úniku zreteľne vyššie.Among the harmful microbes, mention should be made of Fusarium fungi which have been found to cause particularly undesirable foaming of beer more frequently than other fungi, the peptides produced by these fungi forming cores for the accumulation and vigorous escape of gas bubbles from the beer bottle. If Fusarium fungi are contaminated with more than 50% malt grains, the risk of leakage is clearly higher.

Okrem toho sa ukázalo, že gramnegatívne baktérie, prítomné v jačmeni, ako sú druhy patriace k rodom Pseudomonas a Flavobacterium, a grampozitívne baktérie rodu Leuconostoc spomaľujú filtráciu zápary v súvislosti s produkciou mladiny. Rôzne mikróby, prítomné v jačmeni, môžu taktiež vyvolávať ďalšie nevýhodné účinky, napríklad inhibovať klíčenie, spôsobovať nežiaducu príchuť alebo nepriaznivé zmeny analytických hodnôt mladiny a piva.In addition, gram-negative bacteria present in barley, such as species belonging to the genera Pseudomonas and Flavobacterium, and Gram-positive bacteria of the genus Leuconostoc have been shown to slow filtration of mash in connection with wort production. The various microbes present in barley may also produce other disadvantageous effects, for example, inhibiting germination, causing undesirable flavor or adverse changes in the wort and beer analytical values.

Kvalitatívne požiadavky na sladovnícky jačmeň je možné špecifikovať v ročne dojednávaných pestovacích kontraktoch a dodacích lehotách. Plesne sú často zmieňovanou skupinou mikróbov v kvalitatívnych špecifikáciách. Mnoho sladovníckych podnikov navyše stanovilo na určité plesne hornú hranicu. Ak prekročí množstvo zŕn kontaminovaných plesňami rodu Fusarium 65 % alebo pokiaľ zodpovedajúci pomer plesní Aspergillus a Penicillium prekročí 50 %, môže byť jačmeň klasifikovaný ako nízkokvalitný alebo dokonca ako nevhodný na použitie na výrobu sladu.The quality requirements for malting barley can be specified in annual cultivation contracts and delivery times. Molds are often mentioned group of microbes in qualitative specifications. In addition, many malting companies have set an upper limit on certain molds. If the amount of grains contaminated with Fusarium fungi exceeds 65% or if the corresponding ratio of Aspergillus to Penicillium fungi exceeds 50%, the barley may be classified as low quality or even unsuitable for use in malt production.

Robili sa pokusy na obmedzenie plesňami vyvolaného penenia použitím jačmeňa dobrej kvality alebo miešaním šarží jačmeňa, sladu alebo piva. V daždivých rokoch môže mať zlú kvalitu takmer celá úroda jačmeňa a získať dobiý jačmeň môže byť v takomto prípade nemožné. Na zníženie množstva plesní boli skúšané i mikrobicidne chemikálie, ale nebolo možné nájsť bezpečnú a všeobecne prijateľnú látku.Attempts have been made to reduce mold-induced foaming using good-quality barley or by mixing batches of barley, malt or beer. In rainy years, nearly all barley crops can have poor quality, and it may be impossible to obtain a good barley crop. Microbicidal chemicals have also been tried to reduce the amount of mold, but it was not possible to find a safe and generally acceptable substance.

Proces klíčenia kvôli produkcii výhonkov na nutričné účely poskytuje podobne priaznivé podmienky pre proliferáciu napríklad plesní a baktérií. Takéto klíčkové produkty sa rýchlo kazia. V súvislosti s klíčením môže ďalej dochádzať ku zvýšeniu patogénov v potravinách, vyvolávajúcich otravy, ako sú baktérie Salmonella, Yersinia a/alebo Listeria.The germination process for the production of shoots for nutritional purposes provides similarly favorable conditions for the proliferation of, for example, fungi and bacteria. Such key products are perishable quickly. In addition, pathogens in food-inducing poisoning foods such as Salmonella, Yersinia and / or Listeria may be associated with germination.

Použitie baktérií mliečneho kvasenia v potravinárskom a krmovinárskom priemysle je známe. V podmienkach kvasenia tieto baktérie produkujú zlúčeniny, ktoré ovplyvňujú zloženie a chuť produktu, ale ktoré tiež inhibujú rast patogénnych mikróbov, vedúcich ku kazeniu týchto produktov. Baktérie mliečneho kvasenia sa bežne používajú v mliečnych výrobkoch, mäsových produktoch, produktoch rastlinného kvasenia a pekárskych výrobkoch a pri konzervovaní krmív.The use of lactic acid bacteria in the food and feed industry is known. Under fermentation conditions, these bacteria produce compounds that affect the composition and flavor of the product, but which also inhibit the growth of pathogenic microbes leading to the deterioration of these products. Lactic acid bacteria are commonly used in dairy products, meat products, plant fermentation products and bakery products and in the preservation of feed.

Prídavok baktérií mliečneho kvasenia alebo kyseliny mliečnej sa praktizuje pri výrobe určitého typu sladu, takzvaného Sauermalz. Tento prídavok ku sladu sa uskutočňuje v stupni hvozdenia, pred vystieraním alebo počas vystierania. Jeho účelom je iba zníženie pH mladiny a v dôsledku toho pôsobenie na priebeh vystieracieho procesu a na kvalitu hotového piva. Baktérie mliečneho kvasenia však doposiaľ neboli použité spôsobom, ktorý navrhuje vynález, t. j. na inhibíciu rastu nežiaducich mikróbov v súvislosti s procesom klíčenia.The addition of lactic acid bacteria or lactic acid is practiced in the production of a certain type of malt, the so-called Sauermalz. This addition to malt takes place at the kiln stage, before or during spreading. Its purpose is only to reduce the pH of the wort and, as a consequence, to influence the course of the spreading process and the quality of the finished beer. However, lactic acid bacteria have not been used so far in the manner proposed by the invention, i. j. to inhibit the growth of unwanted microbes in connection with the germination process.

Podstata vynálezuSUMMARY OF THE INVENTION

Cieľom vynálezu je odstrániť práve uvedené nevýhody.It is an object of the invention to overcome the above-mentioned disadvantages.

Konkrétne je cieľom vynálezu nájsť postup, ktorým by bolo možné starostlivo regulovať kvantitu a kvalitu mikrobiálnej flóry počas klíčenia, avšak bez nepriaznivého ovplyvnenia kvality naklíčeného produktu alebo prípadného konečného produktu.In particular, it is an object of the invention to provide a process by which the quantity and quality of the microbial flora can be carefully controlled during germination, but without adversely affecting the quality of the germinated product or the possible end product.

Predmetom vynálezu je spôsob ošetrenia semien na klíčenie, ktorého podstata spočíva v tom, že k zmám jačmeňa v procese výroby sladu alebo k semenám, ktoré majú byť premenené na výhonky kvôli výžive, sa pridá pred a/alebo počas klíčenia prípravok z baktérií mliečneho kvasenia alebo prípravok produkovaný baktériami mliečneho kvasenia, ktoiý má inhibičný účinok na mikrobiálny rastThe subject of the invention is a method of treating seed for germination, which comprises adding to the barley variations in the malt production process or seeds to be converted into nutritional shoots before and / or during germination, a lactic acid preparation or a preparation produced by lactic acid bacteria which has an inhibitory effect on microbial growth

Vynález je založený na štúdiách, v súvislosti s ktorými bolo neočakávane zistené, že za účelom zlepšenia kvality produktu podrobovaného klíčeniu je možné použiť baktérie mliečneho kvasenia. Látky, obsiahnuté a/alebo produkované prípravkom podľa vynálezu, t. j. mikrobicídne prostriedky, inhibujú rast škodlivých mikroorganizmov, ku ktorému dochádza v súvislosti s procesom klíčenia.The invention is based on studies in which it has unexpectedly been found that lactic acid bacteria can be used to improve the quality of the germinated product. The substances contained and / or produced by the preparation according to the invention, i. j. microbicidal agents, inhibit the growth of harmful microorganisms that occurs in connection with the germination process.

Prípravok podľa vynálezu je možné k produktu pridávať v ktoromkoľvek stupni procesu klíčenia.The composition of the invention may be added to the product at any stage of the germination process.

Vo zvlášť výhodnom uskutočnení sa prípravok z baktérií mliečneho kvasenia alebo prípravok produkovaný baktériami mliečneho kvasenia pridáva k obilninovému materiálu, ako sú jačmenné zrná, v priebehu procesu výroby sladu. Prídavok prípravku inhibuje rast plesní, najmä škodlivých plesní rodu Fusarium, a baktérií, v dôsledku čoho je napríklad znížené nebezpečie penenia piva vplyvom plesne Fusarium. Prípravok však nemá podstatný vplyv na pôsobenie užitočnej mikrobiálnej flóry, pokiaľ ide o kvalitu získavaného sladu alebo z neho vyrábaného piva. Neboli pozorované žiadne škodlivé účinky pridávaného prípravku na kvalitu sladu ani nebolo zistené, že by obsahoval alebo produkoval zlúčeniny, škodlivé z hľadiska sladu alebo vyrábaného piva.In a particularly preferred embodiment, the lactic acid bacteria preparation or the lactic acid bacteria preparation is added to the cereal material, such as barley grains, during the malt production process. The addition of the preparation inhibits the growth of fungi, particularly harmful fungi of the genus Fusarium, and bacteria, for example reducing the risk of foaming of beer due to Fusarium. However, the preparation does not have a significant effect on the action of a useful microbial flora in terms of the quality of the malt obtained or the beer produced therefrom. No harmful effects of the added composition on malt quality were observed or found to contain or produce compounds harmful to malt or beer produced.

V procese výroby sladu môže byť prípravok z baktérií mliečneho kvasenia alebo prípravok produkovaný baktériami mliečneho kvasenia pridávaný k jačmenným zmám pred máčaním, počas máčania alebo počas klíčenia. Výhodne sa prídavok uskutočňuje v stupni máčania alebo klíčenia. V ostatných častiach môže proces výroby sladu prebiehať akýmkoľvek osebe známym spôsobom. Ak je to žiaduce, je možné napríklad k jačmeňu spracovávanému na slad pridávať živné prísady alebo je možné regulovať podmienky, napríklad pridávanú kyselinu mliečnu, s cieľom optimalizovať podmienky pre rast baktérií mliečneho kvasenia.In the malt production process, the lactic acid bacteria preparation or the lactic acid bacteria preparation may be added to the barley changes prior to steeping, during steeping or during germination. Preferably, the addition is carried out in a steeping or germination step. In other parts, the malt production process may be carried out in any manner known per se. If desired, nutrient additives can be added to the malt processed into malt, or conditions such as lactic acid added can be controlled in order to optimize the conditions for the growth of lactic acid bacteria.

Podľa vynálezu je možné používať akúkoľvek bežne dostupnú baktériu mliečneho kvasenia, ktorá je schopná inhibovať mikrobiálny rast. Ako použiteľné druhy baktérii mliečneho kvasenia je možné uviesť rody Lactococcus, Leuconostoc, Pediococcus a Lactobacillus. Ako výhodné druhy je možné menovať Lactococcus lactis, Lcuconustoc mesenteroides, Pediococcus damnosus, Pediococcus parvulus, Pediococcus pentosaceus, Lactobacillus curvatus a Lactobacillus plantarum alebo akékoľvek ich zmesi, pričom obzvlášť výhodné sú Lactobacillus plantarum a Pediococcus pentosaceus alebo ich zmesi. Použitie geneticky modifikovaných baktérií mliečneho kvasenia je taktiež možné.Any commercially available lactic acid bacterium capable of inhibiting microbial growth can be used in the present invention. Useful species of lactic acid bacteria include the genera Lactococcus, Leuconostoc, Pediococcus and Lactobacillus. Preferred species are Lactococcus lactis, Lucuconustoc mesenteroides, Pediococcus damnosus, Pediococcus parvulus, Pediococcus pentosaceus, Lactobacillus curvatus and Lactobacillus plantarum, or any mixtures thereof, with Lactobacillus plantarum and Pediococus pentacaceus and Pediococus mixturesus being particularly preferred. The use of genetically modified lactic acid bacteria is also possible.

Prípravok z baktérii mliečneho kvasenia môže byť tvorený kultivačným médiom, s bunkami alebo bez nich, alebo koncentrovaným kultivačným médiom (vrátane buniek). Prípravok produkovaný baktériami mliečneho kvasenia môže byť tvorený filtrátom kultúry bez buniek alebo frakcionovaným filtrátom kultúry alebo čistým alebo čiastočne prečisteným mikrobicídnym produktom.The lactic acid bacterial preparation may be a culture medium, with or without cells, or a concentrated culture medium (including cells). The preparation produced by the lactic acid bacteria may consist of a cell-free culture filtrate or a fractionated culture filtrate or a pure or partially purified microbicidal product.

Podľa obzvlášť výhodného uskutočnenia sa ošetrenie uskutočňuje koncentrovaným alebo frakcionovaným kultivačným médiom, ktoré môže byť bez buniek alebo môže obsahovať bunky. Koncentráciu je možné uskutočniť napríklad lyofilizáciou alebo odparením. Kultivačné médium sa koncentruje napríklad faktorom 2-20-40.According to a particularly preferred embodiment, the treatment is carried out with a concentrated or fractionated culture medium, which may be cell-free or cell-containing. The concentration can be carried out, for example, by lyophilization or evaporation. The culture medium is concentrated, for example, by a factor of 2-20-40.

Frakcionáciu, t. j. čistenie mikrobicidnych produktov, je možné uskutočňovať samo osebe známym spôsobom, napríklad pomocou chromatografických metód alebo ultrafiltráciou.Fractionation, i. j. The purification of the microbicidal products can be carried out in a manner known per se, for example by means of chromatographic methods or by ultrafiltration.

Pri postupe podľa vynálezu zodpovedá účinnosť pri inhibícii rastu mikróbov pri prípravku obsahujúceho baktérie mliečneho kvasenia alebo pri prípravku produkovaného baktériami mliečneho kvasenia, pridávaného k semenám, napríklad množstvu kultivačného média asi 10 až 10 000, výhodne 30 až 7000, napríklad 40 až 5000 ml/kg ošetrovaných semien. Príprava kultivačného média je opísaná v príkladoch uskutočnenia. Je treba poznamenať, že v tejto prihláške sa účinnosť prípravku definuje pomocou použitých kultivačných médií. Odborníkovi je však zrejmé, že prípravky podľa vynálezu s ekvivalentnou inhibičnou účinnosťou na mikrobiálny rast je rovnako možné pripraviť s použitím iných kultivačných médií a/alebo postupov.In the process according to the invention, the activity in inhibiting microbial growth in a composition comprising lactic acid bacteria or in a composition produced by lactic acid bacteria added to the seeds, for example an amount of culture medium of about 10 to 10,000, preferably 30 to 7000, for example 40 to 5000 ml / kg of treated seeds. The preparation of the culture medium is described in the Examples. It should be noted that in this application the efficacy of the formulation is defined by the culture media used. However, one of ordinary skill in the art will appreciate that compositions of the invention having equivalent inhibitory activity on microbial growth can also be prepared using other culture media and / or procedures.

Podľa vynálezu prípravok obsahuje mikrobicídne zlúčeniny a/alebo ich produkuje v priebehu procesu klíčenia. Ak sa použije bunkový preparát, je možné rast buniek podporiť, ak je to nutné, napríklad reguláciou podmienok počas procesu klíčenia alebo prídavkom živných látok. Prípravok môže taktiež urýchľovať rast iných baktérií mliečneho kvasenia prítomných v klíčiacom materiáli.According to the invention, the composition comprises microbicidal compounds and / or produces them during the germination process. If a cell preparation is used, cell growth can be promoted, if necessary, for example by regulating the conditions during the germination process or by adding nutrients. The composition may also accelerate the growth of other lactic acid bacteria present in the germinating material.

Keďže použitie baktérií mliečneho kvasenia v potravinách je povolené a všeobecne schvaľované, je použitie prípravku odvodeného z rastu baktérií mliečneho kvasenia taktiež bezpečné. Baktérie mliečneho kvasenia obvykle patria k prirodzenej mikrobiálnej flóre semien, podrobovaných klíčeniu, ako sú jačmenné zrná. Preto je postup podľa vynálezu maximálne prírodný. Je taktiež možné ako kmeň baktérií mliečneho kvasenia použiť kmeň, pôvodne sa vyskytujúci na semenách.Since the use of lactic acid bacteria in foods is permitted and generally approved, the use of a lactic acid bacteria-derived preparation is also safe. Lactic acid bacteria usually belong to the natural microbial flora of seeds subjected to germination, such as barley grains. Therefore, the process according to the invention is maximally natural. It is also possible to use a strain originally found on seeds as a lactic acid bacteria strain.

Vďaka vynálezu je možné pri výrobe sladu znížiť poškodenie spôsobené kontamináciou plesňami rodu Fusarium, ako je penenie piva.The invention makes it possible to reduce the damage caused by Fusarium fungi, such as beer foaming, in malt production.

Navyše sa neočakávane ukázalo, že postup zlepšuje charakteristiky filtrovateľnosti v procese varenia piva. Zistilo sa, že je to spôsobené skutočnosťou, že prípravok podľa vynálezu tiež obmedzuje počet škodlivých druhov, vyskytujúcich sa pri výrobe sladu a spomaľujúcich filtráciu zápary, napríklad patriacich k rodom Leuconostoc, Pseudomonas a Flavobacterium.In addition, it has unexpectedly been shown that the process improves filterability characteristics in the brewing process. This has been found to be due to the fact that the composition of the invention also limits the number of harmful species occurring in the production of malt and retarding mash filtration, for example belonging to the genera Leuconostoc, Pseudomonas and Flavobacterium.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa prípravok z baktérií mliečneho kvasenia alebo prípravok produkovaný baktériami mliečneho kvasenia pridáva k semenám pri výrobe naklíčených výhonkov určených na potravinárske využitie.According to a further preferred embodiment, the lactic acid bacteria preparation or the lactic acid bacteria preparation is added to the seeds in the production of sprouted shoots for food use.

Vďaka vynálezu je možné obmedziť rast škodlivých mikróbov v súvislosti s procesom klíčenia. Vynález predovšetkým umožňuje použiť biologické prostriedky na zabrá3The invention makes it possible to limit the growth of harmful microbes in connection with the germination process. In particular, the invention makes it possible to use biological agents for prevention

SK 281407 Β6 ncnie rastu škodlivých baktérií na semenách počas priemyslového procesu klíčenia.EN 281407 nie6 shall not affect the growth of harmful bacteria on seeds during the industrial germination process.

Postup podľa vynálezu dokonca celkove zlepšuje všeobecný hygienický štandard procesu klíčenia.In general, the process of the invention improves the general hygiene standard of the germination process.

Prehľad obrázkov na výkresochBRIEF DESCRIPTION OF THE DRAWINGS

Ďalej je vynález bližšie opísaný na príkladoch uskutočnenia, ktoré sú však určené iba na vysvetlenie vynálezu, bez toho, aby sa na ne obmedzoval. Ošetrenie podľa vynálezu jc aplikovateľné i v iných procesoch klíčenia.In the following, the invention is described in more detail by way of examples, which are intended to illustrate the invention without, however, limiting it thereto. The treatment according to the invention is also applicable in other germination processes.

Na obr. 1 je uvedený graf, znázorňujúci mikrobicídnu aktivitu vo filtráte kultúry baktérií mliečneho kvasenia, stanovenú turbidometrickou metódou. Predstavuje normálnu rastovú krivku testovaného mikroorganizmu, E. agglomerans E-396, a inhibičný účinok na rast testovaného mikroorganizmu, vyvolávaný filtrátmi kultúr produkčných kmeňov L. plantarum E-76 a P. pentosaceus E-390.In FIG. 1 is a graph showing the microbicidal activity in a lactic acid bacteria culture filtrate as determined by the turbidometric method. It represents the normal growth curve of the test microorganism, E. agglomerans E-396, and the inhibitory effect on the growth of the test microorganism induced by the culture filtrates of the production strains of L. plantarum E-76 and P. pentosaceus E-390.

Na obr. 2 je znázornený účinok na celkové počty baktérií pri výrobe sladu pri prídavku kultivačného média P. pentosaceus E-390, pridávaného v rôznych stupňoch výroby sladu.In FIG. 2 shows the effect on the total number of bacteria in malt production with the addition of P. pentosaceus E-390 culture medium added at various stages of malt production.

Na obr. 3 je znázornený účinok na celkové počty baktérií pri výrobe sladu pri prídavku buniek P. pentosaceus E-390, pridávaných v rôznych stupňoch výroby sladu.In FIG. 3 shows the effect on the total number of bacteria in malt production with the addition of P. pentosaceus E-390 cells added at various stages of malt production.

Na obr. 4 sú znázornené celkové počty baktérií v rôznych stupňoch laboratórnej výroby sladu pri prídavku kultivačných médií alebo koncentrovaných kultivačných médií P. pentosaceus E-390 a L. plantarum E-76 k vode na máčanie jačmeňa.In FIG. 4 shows total bacterial counts at various stages of laboratory malt production with the addition of culture media or concentrated culture media of P. pentosaceus E-390 and L. plantarum E-76 to barley steeping water.

Na obr. 5 sú znázornené celkové počty baktérií v rôznych stupňoch laboratórnej výroby sladu pri prídavku kultivačných médií alebo koncentrovaných a frakcionovaných kultivačných médií P. pentosaceus E-390 a L. plantarum E-76 k vode na máčanie jačmeňa.In FIG. 5 shows total bacterial counts at various stages of laboratory malt production with the addition of culture media or concentrated and fractionated culture media of P. pentosaceus E-390 and L. plantarum E-76 to barley steeping water.

Obr. 6 znázorňuje účinok kultúr baktérií mliečneho kvasenia, pridávaných pri výrobe sladu, na filtráciu zápary (filtrácia Tepral).Fig. 6 shows the effect of lactic acid bacteria cultures added in malt production on mash filtration (Tepral filtration).

Obr. 7 znázorňuje účinok prídavku baktérií mliečneho kvasenia na obsah deoxynivalenolu pri výrobe sladu z jačmeňa kontaminovaného kmeňmi F. culmorum D 148.Fig. 7 shows the effect of the addition of lactic acid bacteria on deoxynivalenol content in the production of malt from barley contaminated with F. culmorum strains D 148.

Obr. 8 a 9 uvádzajú koncentrácie deoxynivalenolu pri výrobe sladu zo šarží fínskeho a cudzieho jačmeňa a taktiež vplyv baktérií mliečneho kvasenia na tvorbu deoxynivalenolu (DON) pri výrobe sladu z jačmeňa prirodzene kontaminovaného deoxynivalenolom a plesňou rodu Fusarium.Fig. 8 and 9 show concentrations of deoxynivalenol in malt production from batches of Finnish and foreign barley, as well as the effect of lactic acid bacteria on deoxynivalenol (DON) production in malt production from barley naturally contaminated with deoxynivalenol and Fusarium.

Obr. 10 znázorňuje priemerné hodnoty koncentrácií deoxynivalenolu troch domácich a troch cudzích vzoriek jačmeňa, to znamená účinok baktérií mliečneho kvasenia, pridávaných k vode na prvé a druhé máčanie, na koncentráciu deoxynivalenolu pri výrobe sladu z fínskeho a cudzieho jačmeňa, stanovenú testom ELISA (Ridascreen). Výsledky sú udané ako priemerné hodnoty.Fig. 10 shows the average deoxynivalenol concentrations of three domestic and three foreign barley samples, i.e. the effect of lactic acid bacteria added to water on the first and second steeping, on deoxynivalenol concentration in malt production from Finnish and foreign barley, as determined by ELISA (Ridas). Results are given as mean values.

Obr. 11 znázorňuje účinok prídavkov baktérií mliečneho kvasenia na obsah zearalenónu pri výrobe sladu z jačmeňa kontaminovaného kmeňom F. culmorum D-148.Fig. 11 shows the effect of lactic acid bacteria additions on zearalenone content in the production of malt from barley contaminated with F. culmorum D-148.

Obr. 12 znázorňuje účinok prídavkov baktérií mliečneho kvasenia na obsah zearalenónu pri výrobe sladu z jačmeňa kontaminovaného kmeňom F. graminearum VTT D-95470 (D-148).Fig. 12 shows the effect of lactic acid bacteria additions on zearalenone content in the production of malt from barley contaminated with the strain F. graminearum VTT D-95470 (D-148).

Príklady uskutočnenia vynálezuDETAILED DESCRIPTION OF THE INVENTION

Príklad 1Example 1

Mikrobicídny účinok rôznych kmeňov baktérií mliečneho kvasenia na mikróby vyskytujúce sa pri výrobe sladu.Microbicidal effect of different strains of lactic acid bacteria on microbes found in malt production.

V experimente bol študovaný mikrobicídny účinok na mikróby vyskytujúce sa pri výrobe sladu, vyvolávaný prípravkami, produkovanými rôznymi kmeňmi baktérií mliečneho kvasenia. Na prípravky bolo použité sterilné filtrované kultivačné médium.In the experiment, the microbicidal effect on microbes occurring in malt production induced by preparations produced by various strains of lactic acid bacteria was studied. Sterile filtered culture medium was used for the preparations.

1. Produkčné kmene1. Production strains

VTT-E-90414 (E-414)VTT-E-90414

VTT-E-90423 (E-423)VTT-E-90422 (E-422)

VTT-E-90389 (E-389)VTT-E-90388 (E-389)

VTT-E-90415 (E-415)VTT-E-90415

VTT-E-90466 (E-466)VTT-E-90466

VTT-E-76065 (E-65)VTT-E-76065

VTT-E-88315 (E-3 15)VTT-E-88315

VTT-E-76067 (E-67)VTT-E-76067

VTT-E-76068 (E-68)VTT-E-76068

VTT-E-88317 (E-317)VTT-E-88317

VTT-E-90390 (E-390)VTT-E-90390

VTT-E-90391 (E-391) VTT-E-78076 (E-76) (DSMVTT-E-90391 (E-391) (DSM)

VTT-E-79098 (E-98)VTT-E-79098

Ako produkčné kmene boli použité tieto kmene baktérií mliečneho kvasenia: Lactobacillus lactis ssp. lactis ssp. diacitilactis Leuconostoc mesenteroides ssp. mesenteroides ssp. mesenteroides ssp. mesenteroides Pediococcus damnosus Pediococcus parvulus Pediococcus pentosaceus Pediococcus pentosaceus Pediococcus pentosaceus Pediococcus pentosaceus (DSM 7389) Lactobacillus eurvatus Lactobacillus plantarum 7388) Lactobacillus plantarumThe following strains of lactic acid bacteria were used as production strains: Lactobacillus lactis ssp. lactis ssp. Diacitilactis Leuconostoc mesenteroides ssp. mesenteroides ssp. mesenteroides ssp. mesenteroides Pediococcus damosus Pediococcus parvulus Pediococcus pentosaceus Pediococcus pentosaceus Pediococcus pentosaceus (DSM 7389) Lactobacillus eurvatus Lactobacillus plantarum 7388

Kmene boli získané zo zbierky priemyselných mikroorganizmov VTT (Biotechnical Laboratory, Fínsko). Lactobacillus plantarum (E-76) bol uložený v DSM (Deutsche Sammlung von Mikroorganismen und Zellkulturen) pod číslom 7388. Kmeň E-76 (DSM 7388) bol izolovaný z piva známymi metódami používanými pre kvapalné produkty a bol analyzovaný/identifikovaný známymi analytickými metódami. Pediococcus pentosaceus (E-390) bol uložený v DSM (Deutsche Sammlung von Mikroorganismen und Zellkulturen) pod číslom 7389. Kmeň E390 (DSM 7389) bol izolovaný z homogenizovaných vzoriek štiepených jačmenných zŕn a identifikovaný/analyzovaný známymi metódami pozri článok Haikara, A. a Horne, S., Mash Filtration difficulties caused by split barley kemels: A Microbiological problém, v publikácii kongresu EBC 1991 (Quality Control). Uloženie zodpovedá predpisom budapeštianskej zmluvy.The strains were obtained from a collection of industrial microorganisms VTT (Biotechnical Laboratory, Finland). Lactobacillus plantarum (E-76) was deposited with DSM (Deutsche Sammlung von Microorganismen und Zellkulturen) under number 7388. The strain E-76 (DSM 7388) was isolated from beer by known methods used for liquid products and was analyzed / identified by known analytical methods. Pediococcus pentosaceus (E-390) was deposited with DSM (Deutsche Sammlung von Microorganismen und Zellkulturen) under number 7389. The strain E390 (DSM 7389) was isolated from homogenised samples of split barley grains and identified / analyzed by known methods, see Haikara, A. and Horne, S., Mash Filtration difficulties caused by split barley camping: A Microbiological Problem, in EBC 1991 publication (Quality Control). The deposit complies with the provisions of the Budapest Treaty.

2. Testovacie kmene2. Test strains

Ako testovacie kmene boli použité okrem iných rôzne škodlivé druhy mikróbov, vyskytujúce sa pri výrobe sladu, rovnako ako kmene baktérií mliečneho kvasenia, použité ako produkčné kmene.Various harmful microbial species occurring in malt production, as well as lactic acid bacteria strains, used as production strains were used as test strains.

Škodlivé plesne boli v testoch reprezentované plesňami rodu Fusarium [Gibberella avenacea (predtým Fusarium avenaceum) VTT-D-80141 (D-141) a VTT-D-80147 (D147) a Fusarium culmorum VTT-D-80148 (D-148) a VTT-D80149 (D-149), Collection of Industrial Microorganisms, Biotechnical Laboratory of VTT] a jedným druhom plesne rodu Aspergillus.The harmful fungi were represented in the tests by fungi of the genus Fusarium [Gibberella avenacea (formerly Fusarium avenaceum) VTT-D-80141 (D-141) and VTT-D-80147 (D147) and Fusarium culmorum VTT-D-80148 (D-148) and VTT-D80149 (D-149), Collection of Industrial Microorganisms, Biotechnical Laboratory of VTT] and one species of Aspergillus.

Škodlivé gramnegatívne baktérie boli reprezentované dvoma kmeňmi rodu Enterobacter a po jednom druhu z ro4The harmful gram-negative bacteria were represented by two strains of the genus Enterobacter and one species from ro4

SK 281407 Β6 dov Flavobacterium a Pseudomonas. Baktérie mliečneho kvasenia boli tvorené tými kmeňmi, ktoré boli použité ako produkčné kmene, a navyše kmeňom Lactococcus sp. E-416.Flavobacterium and Pseudomonas. The lactic acid bacteria consisted of those strains used as production strains and, moreover, the Lactococcus sp. E-416th

3. Kultivácia produkčných kmeňov a príprava sterilného filtrátu kultúry z kultivačného média3. Culturing the production strains and preparing a sterile culture filtrate from the culture medium

Baktérie mliečneho kvasenia boli kultivované v živnom médiu MRS (MRS BROTH, Oxoid). Kmene Pediococcus boli kultivované aeróbne pri 25 °C a všetky ostatné produkčné kmene anaeróbne pri 30 °C; čas kultivácie sa pohyboval od 2 do 5 dní. Bunky potom boli odstredené a supernatant bol sterilné prefiltrovaný.Lactic acid bacteria were cultured in MRS broth (MRS BROTH, Oxoid). Pediococcus strains were cultured aerobically at 25 ° C and all other production strains anaerobically at 30 ° C; the cultivation time ranged from 2 to 5 days. The cells were then centrifuged and the supernatant was sterile filtered.

4. Kultivácia testovacích kmeňov4. Cultivation of test strains

Z plesní rodu Fusarium boli vyrobené suspenzie spór kultiváciou kmeňa v roztoku CMC (karboxymetylcelulóza) pri 25 °C trepaním počas 5 až 6 dní, dispergovaním vytvorených spór v roztoku TWEEN, prefiltrovaním suspenzie a odobratím filtrátu.Spore suspensions were made from fungus of the genus Fusarium by culturing the strain in CMC (carboxymethylcellulose) solution at 25 ° C by shaking for 5-6 days, dispersing the formed spores in TWEEN solution, filtering the suspension, and collecting the filtrate.

Suspenzia spór plesne rodu Aspergillus bola získaná priamo na agare PD (25 °C, 3 dni; zemiaková dextróza, Difco).Aspergillus spore suspension was obtained directly on PD agar (25 ° C, 3 days; potato dextrose, Difco).

Gramnegatívne baktérie boli kultivované aeróbne v médiu NB (Nutrient broth, Difco) počas 1 dňa, kmeň Enterobacter pri 30 °C a kmene Flavobacterium a Pseudomonas pri 25 °C.Gram-negative bacteria were cultured aerobically in NB medium (Nutrient broth, Difco) for 1 day, the Enterobacter strain at 30 ° C and the Flavobacterium and Pseudomonas strains at 25 ° C.

Baktérie mliečneho kvasenia boli kultivované spôsobom uvedeným v odseku 3.Lactic acid bacteria were cultured as described in paragraph 3.

5. Testovanie mikrobicídneho efektu baktérií mliečneho kvasenia5. Testing of the microbicidal effect of lactic acid bacteria

Mikrobicídna aktivita kultivačného média bola hodnotená diskovou metódou alebo turbidometricky.The microbicidal activity of the culture medium was evaluated by disk method or by turbidometry.

5.1. Disková metóda hodnotenia mikrobicídnej aktivity1.5 Disc method of microbicidal activity evaluation

Sterilné prefiltrované kultivačné médium alebo jeho zriedený roztok sa v množstve 100 μΐ napipetuje na disk z filtračného papiera (priemer 12,7 mm). Disky sa umiestnia na agarové misky Plate Count, do ktoiých bolo naliate 0,3 ml roztoku testovaného mikroorganizmu v riedení 10’². Vzorky boli kultivované 24 h pri 30 °C, potom bol zmeraný priemer vytvorenej inhibičnej zóny v mm.Pipette the sterile filtered culture medium or its diluted solution at 100 μΐ onto a filter paper disc (12.7 mm diameter). The disks were placed on agar plates Plate Count, in the medium feed were poured 0.3 ml solution of the test organism dilution of 10 ^"second The samples were cultured for 24 h at 30 ° C, then the diameter of the inhibition zone formed in mm was measured.

5.2. Turbidometrická metóda hodnotenia mikrobicídnej aktivity2.5 Turbidometric method for evaluation of microbicidal activity

Pri postupe bol použitý automatický turbidometer (Bioscreen, Labsystems).An automatic turbidometer (Bioscreen, Labsystems) was used in the procedure.

Vzorka obsahovala 10 % objemových testovaného mikroorganizmu a 10 % objemových sterilné prefiltrovaného kultivačného média produkčného kmeňa, počítané na objem vzorky, a rastové médium. Pri kontrolách bol preparát sterilného filtrátu nahradený destilovanou vodou, ktorej pH bolo upravené kyselinou mliečnou na rovnakú hodnotu ako pri sterilné prefiltrovanom preparáte.The sample contained 10% by volume of the test microorganism and 10% by volume of sterile filtered culture medium of the production strain, calculated per sample volume, and growth medium. For the controls, the sterile filtrate preparation was replaced with distilled water, the pH of which was adjusted with lactic acid to the same value as the sterile filtered preparation.

Použité rastové médium bolo v prípade každého testovaného kmeňa rovnaké ako pri kultivácii testovaného kmeňa.The growth medium used was the same for each test strain as for the cultivation of the test strain.

Podmienky rastu pre plesne rodu Fusarium a Aspergillus: 5 dní, 25 °C, silné trepanie; pre gramnegatívne baktérie - kmeň Enterobacter 30 °C, všetky ostatné 25 °C a tre panie; pre baktérie mliečneho kvasenia 3 dni, 30 °C a trepanie.Growth conditions for Fusarium and Aspergillus: 5 days, 25 ° C, vigorous shaking; for Gram-negative bacteria - Enterobacter strain 30 ° C, all other 25 ° C and shaking; for lactic acid bacteria 3 days, 30 ° C and shaking.

Zariadenie zisťovalo zo vzoriek absorbanciu pri vlnových dĺžkach viditeľného svetla 420 až 580 nm. Po kultivácii bolo možné zostaviť rastovú krivku každej vzorky a vypočítať plochu ležiacu pod touto krivkou.The device detected absorbance at 420 to 580 nm wavelengths of visible light. After cultivation, it was possible to construct the growth curve of each sample and calculate the area below that curve.

Mikrobicídny účinok produkčného kmeňa na testovaný kmeň bol vyjadrený percentom inhibície, získaným z porovnania veľkostí rastových plôch, zistených pri kontrolnom, resp. sterilné filtrovanom preparáte produkčného kmeňa.The microbicidal effect of the production strain on the test strain was expressed by the percentage of inhibition obtained from the comparison of the growth area sizes found in the control and control groups respectively. a sterile filtered preparation of the production strain.

6. Skúmanie fiingicídneho účinku určitých baktérií mliečneho kvasenia6. Investigation of the fingicidal effect of certain lactic acid bacteria

Bol študovaný fimgicídny účinok šiestich kmeňov baktérií mliečneho kvasenia E-76, E-98, E-315, E-317, E-414 a E-415 zvlášť na všetky plesne rodu Fusarium, použité ako testovacie kmene. Pri teste bolo uskutočňované vizuálne hodnotenie tvorby zákalu v plesňových kultúrach, ku ktorým bol pridaný sterilné filtrovaný preparát z kultivácie každej baktérie mliečneho kvasenia v rôznom riedení, uvedenom v tabuľke 3.The fimgicidal effect of the six lactic acid bacteria strains E-76, E-98, E-315, E-317, E-414 and E-415 was studied in particular on all Fusarium fungi used as test strains. The assay performed a visual evaluation of haze formation in fungal cultures to which a sterile filtered preparation from culturing each lactic acid bacterium at different dilutions was added, as shown in Table 3.

V kontrolných pokusoch bola namiesto kultivačného média použitá sterilizovaná voda Milli-Q a voda Milli-Q, upravená kyselinou mliečnou na pH 3,6. Kultivácia prebiehala v skúmavkách v médiu CMC počas 5 dní pri 25 °C. Výsledky bolo možné odčítať vizuálne.In the control experiments, sterilized Milli-Q water and Milli-Q water adjusted to pH 3.6 with lactic acid were used instead of culture medium. Cultivation was performed in tubes in CMC medium for 5 days at 25 ° C. Results could be read visually.

7. Výsledky7. Results

V tabuľkách 1 a 2 a na obr. 1 je znázornená mikrobicídna aktivita, stanovená pre rôzne baktérie mliečneho kvasenia diskovou, resp. turbidometrickou metódou.In Tables 1 and 2 and FIG. 1 shows the microbicidal activity determined for various lactic acid bacteria, respectively. turbidometric method.

Tabuľka 3 zhrňuje vizuálne stanovenú fungicídnu aktivitu.Table 3 summarizes the visually determined fungicidal activity.

Tabuľka 1Table 1

Mikrobicidna aktivita kultivačných médií baktérií mliečneho kvasenia diskovou metódou baktérie mliečneho kvasenia počet buniek CFU/al kultivačné médlua,pH priemer zóny inhibície,aa | 3,70 | 3,1i | 3.90 | 3.0« 1A2.Microbicidal activity of lactic acid culture media by the lactic acid bacteria disc method CFU / al cell number of culture medium, pH zone inhibition average, aa | 3,70 | 3,1i | 3.90 | 3.0 «1A2.

16|16 |

I 1«II 1 «I

I ¹⁵I počet buniek testovaného mikroorganizmu E-396: 4,0.10⁷CFU/ml; na miske: 1,2.10⁵ CFU/mlI ¹⁵ L cell number of E-396 test: 4.0.10 ⁷ CFU / ml; on dish: 1.2.10 ⁵ CFU / ml

Tabuľka 2Table 2

Mikrobicídny účinok baktérií mliečneho kvasenia na rast rôznych mikróbovThe microbicidal effect of lactic acid bacteria on the growth of various microbes

ND: nestanovené; záporné číslo: inhibuje rast; kladné číslo: stimuluje rast;ND: not specified; negative number: inhibits growth; positive number: stimulates growth;

>55 % silná inhibícia; 35 - 55 % dosť silná inhibícia; 15-34 % dosť slabá inhibícia; 15 % slabá alebo žiadna inhibícia> 55% strong inhibition; 35-55% fairly potent inhibition; 15-34% fairly weak inhibition; 15% little or no inhibition

1) vyvoláva penenie piva;1) causes foaming of beer;

2) spomaľuje filtráciu zápary2) slows the filtration of the mash

Tabuľka 3Table 3

Účinok kultivačného média baktérií mliečneho kvasenia na plesne rodu Fusarium vyvolávajúce penenie piva + zreteľný rast; - žiadny rastEffect of lactic acid bacteria on Fusarium fungus causing beer foaming + distinct growth; - no growth

D-141 D-141 k*·A baktérie mliečneho kvasenia k * · A lactic acid bacteria zriedenie dilution kultivačného média 3:6 4:6 5:6 6:6 culture medium 3: 6 4: 6 6: 6 1:6 1: 6 2:6 2: 6 B-7« B-7 ' + + + + E-98 E-98 + + 4 4 - - - - - - - - E-315 E-315 + + + + + - - - + - - - E-317 E-317 4 4 4 4 4 4 B-414 B-414 4 4 4 4 + 4 + 4 E-415 E-415 é s 4 4 4 4 kontrola inspection 4 4 kontrola pH pH control 4 4 D-147 D-147 kmeň baktérie strain of bacteria zriedenie dilution kultivačného média culture medium mliečneho milk 1:6 1: 6 2:6 2: 6 3:6 4:8 5:6 6:6 3: 6 4: 8 5: 6 6: 6 kvasenia fermentation E-76 E-76 + + 4 4 E-98 E-98 4 4 4 4 - - £-315 £ -315 + + + + 4 4 E-317 E-317 4 4 4 4 4 4 £-414 £ -414 4 4 4 4 4 4 - - 4 4 - - E-415 E-415 + + 4 4 4 4 kontrola inspection + + kontrola pH pH control + + D-14B D-14 B kmeň baktérie strain of bacteria zriedenie dilution kultivačného média culture medium mliečneho kvasenia milk fermentation 1:6 1: 6 2:6 2: 6 3:6 4:6 5:6 6:6 3: 6 4: 6 6: 6 E-76 E-76 4 4 E-98 E-98 + + 4 4 - - E-315 E-315 4 4 4 4 - - E-317 E-317 4 4 4 4 • - - - • - - - E-414 E-414 4 4 4 4 4 4 E-415 E-415 4 4 4 4 - - - - - - - - kontrola inspection + + kontrola pH pH control + + D-149 D-149 kmeň baktérie strain of bacteria zriedenie dilution kultivačného média culture medium mliečneho kvasenia milk fermentation 1:6 1: 6 2:6 2: 6 3:6 4:6 5:6 6:6 3: 6 4: 6 6: 6 E-76 E-76 4 4 4 4 ε-98 ε-98 4 4 4 4 E-31S E-31S 4 4 + - - - + - - - e-317 E-317 4 4 + + 4 4 E-414 E-414 4 4 4 4 4 4 E-415 E-415 4 4 4 4 4 4 kontrola inspection 4- 4 kontrola pH pH control L* L *

Výsledky testov ukazujú, že uvedené kmene baktérií mliečneho kvasenia inhibujú rast škodlivých plesní rodu Fusarium a ďalších nežiaducich mikróbov, vyskytujúcich sa v procese výroby sladu, a pritom v podstate nepôsobia na užitočné mikróby. Získané výsledky demonštrujú použiteľnosť baktérií mliečneho kvasenia pri postupe podľa vynálezu.The results of the tests show that said lactic acid bacteria strains inhibit the growth of harmful fungi of the genus Fusarium and other undesirable microbes occurring in the malt production process, while substantially not affecting useful microbes. The results obtained demonstrate the utility of lactic acid bacteria in the process of the invention.

Príklad 2Example 2

Mikrobicídny účinok určitých kmeňov baktérií mliečneho kvasenia na potravinové patogény a na mikróby škodiace potravinámMicrobicidal effect of certain strains of lactic acid bacteria on food pathogens and on food harmful microbes

V pokuse bolo uskutočnené štúdium mikrobicídneho účinku prípravkov, získaných pomocou kmeňov Pediococcus pentosaceus VTT-E-90390 (E-390) a Lactobacillus plantarum VTT-E-78076 (E-76), na potravinové patogény a na mikróby škodiace potravinám. Ako testované mikroorganizmy boli vybrané kmene patriace k rodom Bacillus, Yersinia, Listeria, Pseudomonas, Salmonella a Staphylococcus.In the experiment, the microbicidal effect of the preparations obtained with the strains Pediococcus pentosaceus VTT-E-90390 (E-390) and Lactobacillus plantarum VTT-E-78076 (E-76) on food pathogens and on food harmful microbes was conducted. The strains belonging to the genera Bacillus, Yersinia, Listeria, Pseudomonas, Salmonella and Staphylococcus were selected as test microorganisms.

Ako preparát bolo použité sterilné kultivačné médium baktérií mliečneho kvasenia, pripravené podľa príkladu 1.A sterile lactic acid bacteria culture medium prepared according to Example 1 was used.

Všetky ostatné testované kmene boli kultivované počas 16 až 18 hodín v médiu Iso-Sensitest (Oxoid) okrem kmeňa Listeria, ktorý bol pestovaný v médiu tryptóza/fosfát. Teplota kultivácie bola 30 °C, okrem prípadov kmeňov Salmonella, Listeria a Staphylococcus, kde činila 37 °C.All other strains tested were cultured for 16-18 hours in Iso-Sensitest (Oxoid) except for the Listeria strain that was grown in tryptose / phosphate. The culture temperature was 30 ° C, except for the Salmonella, Listeria and Staphylococcus strains where it was 37 ° C.

Mikrobicídna aktivita bola stanovená turbidometrickou metódou, opísanou v príklade I. Experimentálne podmienky, pokiaľ ide o živný substrát a teplotu, boli rovnaké, ako je opísané. Čas inkubácie bol 24 h, okrem prípadov kmeňov Bacillus a Yersinia, keď bol 48 h.The microbicidal activity was determined by the turbidometric method described in Example I. Experimental conditions with respect to nutrient substrate and temperature were the same as described. The incubation time was 24 h, except in the case of Bacillus and Yersinia strains when it was 48 h.

Výsledky sú zhrnuté v tabuľke 4, z ktorej vyplýva, že prídavok prípravku z baktérií mliečneho kvasenia podľa vynálezu spôsobuje inhibíciu rastu potravinových patogénov a mikróbov škodlivých pre potraviny.The results are summarized in Table 4, which shows that the addition of the lactic acid bacteria composition of the invention inhibits the growth of food pathogens and microbes harmful to food.

Tabuľka 4Table 4

Inhibícia rastu vyvolaná P. pentosaceus E-390 a L. plantarum E-76Growth inhibition induced by P. pentosaceus E-390 and L. plantarum E-76

Produkčný kmeň Production strain E-390 E-390 E-76 E-76 Testovaný mikroorganizmus Tested microorganism zníženie rastovej plochy. 4 reduction of growth area. 4 Bacillus cereus ATCC91339 ·) Bacillus cereus ATCC91339 ·) 93 93 80 80 ľersinia enterol1 tica EL135J *) lionia enterol1 tica EL135J *) 85 85 54 54 Listeria aonoeytogenes KTL4126 Listeria aonoeytogenes KTL4126 41 41 49 49 Pseudomonas ílttorescens EÍ197 Pseudomonas ílttorescens E197 59 59 97 97 pseudomonas fregi ATCC4973 pseudomonas fregi ATCC4973 84 84 93 93 Salmonella iníantis ELI5 Salmonella iniantis ELI5 90 90 98 98 Staphylococcus aureus ELI200 *) Staphylococcus aureus ELI200 73 73 86 86

*) patogény vyskytujúce sa na potravinách ATCC: Američan Type Culture Collection ELI: VTT, Food Research Laboratory KTL: National Public Health Inštitúte*) Food Pathogens ATCC: American Type Culture Collection ELI: VTT, Food Research Laboratory KTL: National Public Health Institute

Príklad 3Example 3

Účinok prípravkov z baktérií mliečneho kvasenia a prípravkov produkovaných baktériami mliečneho kvasenia na mikroflóru pri výrobe sladu a na kvalitu sladuEffect of lactic acid preparations and preparations produced by lactic acid bacteria on microflora in malt production and malt quality

L Použitý kmeňL Strain used

V experimente bol použitý kmeň baktérií mliečneho kvasenia Pediococcus pentosaceus VTT-E-90390 (E-390).The lactic acid bacteria strain Pediococcus pentosaceus VTT-E-90390 (E-390) was used in the experiment.

Ako rastové médium inokula bolo použité živné médium MRS. Baktérie boli kultivované anaeróbne 2 dni v 10 ml média MRS pri teplote 30 °C. Inokulačný objem činil 1 % objemu kultivačného roztoku.MRS nutrient medium was used as inoculum growth medium. The bacteria were cultured anaerobically for 2 days in 10 ml MRS medium at 30 ° C. The inoculation volume was 1% of the volume of the culture solution.

2. Jačmeň2. Barley

Bol použitý jačmeň Kymppi z úrody roku 1990, v ktorom bol podiel zŕn napadnutých plesňou rodu Fusarium 55 %.Kymppi barley from the 1990 crop was used in which the proportion of grains affected by Fusarium mold was 55%.

3. Proces výroby sladu3. Process of malt production

Šarže jačmeňa po 1000 g boli 1 h premývané vodným kúpeľom s teplotou 12 °C. Premývacia voda bola nahradená prvou vodou na máčanie a tá bola po 5 h nahradená druhou vodou na máčanie. Potom po 16 h bolo zahájené pokojové obdobie na vzduchu. Cieľom tohto obdobia bolo odstrániť vodu z povrchu zŕn. Trvalo 8 h. Počas máčaniaThe 1000 g barley batches were washed with a water bath at 12 ° C for 1 h. The rinsing water was replaced with the first soaking water and this was replaced after 5 hours with the second soaking water. Then after 16 h a rest period in the air was started. The aim of this period was to remove water from the grain surface. It took 8 hours. During soaking

SK 281407 Β6 dosiahol jačmeň vlhkosť 44 %. Počas procesu máčania bol jačmeň prevzdušňovaný.SK 281407 Β6 the barley reached a humidity of 44%. During the steeping process, the barley was aerated.

Po máčaní nasledovalo klíčenie. Klíčenie jačmeňa sa uskutočňovalo počas 6 dní pri 14 °C. Kvôli udržaniu vlhkosti na hodnote 44 % boli šarže jačmeňa každý deň zvlhčované a obracané. Takto získaný zelený slad bol sušený podľa 21 h teplotného programu. Teplota bola 50 °C počas 4,5 h. Počas ďalších 4,5 h bola zvýšená na 60 °C, kde bola udržovaná 4 h. Potom bola teplota počas 5 h rovnomerne zvyšovaná až na 85 °C a udržovaná na tejto hodnote zostávajúce 3 h. Konečný obsah vlhkosti v slade bol asi 4 %. Nakoniec boli mechanicky odstránené korienky.The steeping was followed by germination. Barley germination was performed for 6 days at 14 ° C. In order to keep the moisture at 44%, lots of barley were moistened and inverted every day. The green malt thus obtained was dried according to the 21 h temperature program. The temperature was 50 ° C for 4.5 h. During the next 4.5 h it was raised to 60 ° C where it was maintained for 4 h. Thereafter, the temperature was raised uniformly up to 85 ° C over a period of 5 h and maintained at that value for 3 h. The final moisture content in the malt was about 4%. Finally, the roots were mechanically removed.

Ako kontrola slúžil proces výroby sladu bez akýchkoľvek prísad.The malt production process without any additives served as a control.

4. Prípravok z baktérií mliečneho kvasenia a prípravok produkovaný baktériami mliečneho kvasenia4. Preparation of lactic acid bacteria and preparation produced by lactic acid bacteria

Na prípravky boli použité bunky baktérií mliečneho kvasenia, izolované z kultivačného média a kultivačných médií obsahujúcich mikrobicídne zlúčeniny, v kombinácii i oddelene. Na kg jačmeňa bolo pridaných 20 ml kultivačného média vrátane buniek alebo boli bunky zo 120 ml kultivačného média oddelené. Toto oddelenie sa uskutočnilo odstredením kultivačného média a bunky boli suspendované vo vode. V prípadoch, keď bolo pridávané kultivačné médium, bolo kultivačné médium používané ako také. Počet buniek v pridávaných prípravkoch bol rádu asi 10⁸ až 10’CFU/ml.Lactic acid bacteria cells isolated from culture media and culture media containing microbicidal compounds, in combination or separately, were used for the preparations. Per kg of barley, 20 ml culture medium including cells were added or cells were separated from 120 ml culture medium. This separation was performed by centrifugation of the culture medium and the cells were suspended in water. In cases where a culture medium was added, the culture medium was used as such. The number of cells in the formulations added was of the order of about 10 ⁸ to 10 ° CFU / ml.

5. Prídavok prípravku z baktérií mliečneho kvasenia5. Addition of lactic acid bacteria preparation

Prídavok prípravku z baktérií mliečneho kvasenia bol vykonaný buď k jačmeňu, na začiatku máčania I, na začiatku máčania I a II alebo na začiatku klíčenia.The lactic acid bacteria preparation was added to either barley, at the beginning of steeping I, at the beginning of steeping I and II, or at the beginning of germination.

6. Uskutočňované analýzy6. Analyzes performed

Z každého stupňa výroby sladu boli odoberané vzorky.Samples were taken from each stage of malt production.

6.1. Plesne boli hodnotené týmto spôsobom6.1. Molds were evaluated in this way

Percento zŕn kontaminovaných plesňami rodu Fusarium bolo stanovené pomocou agaru CZAPEKIPRODION DICLORAL (agar CZID), ktorý je selektívny voči plesniam rodu Fusarium, a vlhkého filtračného papiera (EBCAnalytica Microbiologica, časť II, 1987). Plesne rodu Fusarium boli identifikované podľa svojej typickej morfológie kolónií a spór a podľa červenej farby.The percentage of grains contaminated with Fusarium fungi was determined using CZAPEKIPRODION DICLORAL agar (CZID agar), which is selective for Fusarium fungi, and wet filter paper (EBCAnalytica Microbiologica, Part II, 1987). Fusarium fungi were identified by their typical colony and spore morphology and by their red color.

Plesne rodu Aspergillus a Penicillium boli hodnotené s použitím selektívneho sladového soľného agaru (EBC-Analytica Microbiologica, časť II, 1987). Ďalšie bežné plesne boli hodnotené na zvlhčenom filtračnom papieri.Aspergillus and Penicillium fungi were evaluated using selective malt salt agar (EBC-Analytica Microbiologica, Part II, 1987). Other common molds were evaluated on a moistened filter paper.

6.2. Baktérie mliečneho kvasenia boli v prípade pridávaných kultúr i pri vzorkách z výroby sladu hodnotené na agare MRS.2.6 Lactic acid bacteria were evaluated on MRS agar for both added cultures and malt samples.

6.3. Celkové počty baktérií boli zisťované na agare Plate Count (Difco).3.6 Total bacterial counts were determined on Plate Count agar (Difco).

6.4. Chemické charakteristiky sladu boli stanovované analytickými metódami, známymi v oblasti výroby sladu (EBC-Analytica, 1987,4. vyd.).4.6 The chemical characteristics of malt were determined by analytical methods known in the field of malt production (EBC-Analytica, 1987, 4th ed.).

7. Výsledky7. Results

V tabuľke 5 sú uvedené počty plesní rodu Fusarium a baktérií mliečneho kvasenia v rôznych stupňoch výroby sladu pri prídavku kultivačného média E-390.Table 5 shows the numbers of Fusarium fungi and lactic acid bacteria at various stages of malt production with the addition of E-390 culture medium.

Na obrázkoch 2 a 3 sú uvedené celkové počty baktérií v rôznych stupňoch výroby sladu pre kultivačné médiá E-390 a pre E-390 bunky.Figures 2 and 3 show the total numbers of bacteria at various stages of malt production for E-390 culture media and for E-390 cells.

V tabuľke 6 sú uvedené výsledky analýzy sladu pri prídavku kultivačného média E-390 alebo buniek E-390.Table 6 shows the results of malt analysis when E-390 culture medium or E-390 cells were added.

Tabuľka 5Table 5

Účinok kultivačného média P. pentosaceus E-390 pridávaného v rôznych stupňoch výroby sladu, na počty plesní Fusarium a baktérií mliečneho kvasenia počas výroby sladuEffect of P. pentosaceus E-390 culture medium added at various stages of malt production, on Fusarium counts and lactic acid bacteria during malt production

Pleane Pustria* (počet kontaminovaných zŕn) Pleane Pustria * (number of contaminated grains) stupeň pridávania degree of addition jačmeň barley máčanie maceration klíčenie germination slad malt kontrola inspection 55 55 72 72 96 96 25 25 120 *1 KM ') k jačaeňu 120 * 1 KM ') to barley 3 3 6 6 77 77 3 3 120 al KM ·) k vode na 1. máčanie 120 al KM ·) to water for 1st steeping 55 55 62 62 98 98 14 14 120 ml KM ‘1 k vode na 1. a 2- máčanie 120 ml KM ‘1 to water for 1st and 2nd soaking 55 55 42 42 90 90 9 9 120 ml KM *) ku klíčeniu 120 ml KM *) to germinate 55 55 78 78 91 91 3 3 Baktérie mliečneho tota buniek, CTO/g Lactic cell count, CTO / g kvaienla kvaienla (hus- (the density kontrola inspection e, ono¹ e, it ¹ ---------------------------------------------------------------1 3,4xlO³ -------------------------------------------------- ------------- 1 3.4x10 ³ -------- ₁-------------- 2,2x10*1 3.0X10³ -------- ₁ -------------- 2.2x10 * 1 3.0X10 ³ 120 ml KM *) k jačmeňu 120 ml KM *) to barley 1,2110® 1,2110® 1,1x10® 1,1x10® 2,2x10® 2,2x10® 1,8x10® 1,8x10® 120 ml KM *) k vode na 1. máčanie 120 ml KM *) to water for 1st steeping β,οχίο¹ ¹ 3,IxlO⁷ 3, 1x10 ⁷ 2,8x10’ 2,8x10 ' 1.4X10⁷ 1.4X10 ⁷ 120 al KM *) k vode na 1. a 2. máčanie 120 al KM *) to water for 1st and 2nd soaking 6.0X10¹ 6.0X10 ¹ 7,4X10’ 7,4X10 ' 8,3X10¹ 8,3X10 ¹ 5,3110⁷ 5.3110 ⁷ 120 ml KM ·) ku klíčeniu 120 ml KM ·) to germination 6, 0X1Ô¹ 6, 0X1Ô ¹ 1,5X10® 1,5X10® 2,7*10® 2.7 * 10® 2,6X10® 2,6X10®

KM *) kultivačné médiumKM *) culture medium

Tabuľka 6Table 6

Účinok kultivačného média alebo buniek P. pentosaceus E-390 pridávaného v rôznych stupňoch výroby sladu, na kvalitu sladuEffect of culture medium or P. pentosaceus E-390 cells added at different stages of malt production on malt quality

Analýza Vzorka analysis sample fl-gluk«ny mg/1 fl-glucose mg / l vlhkosť 4 humidity 4 trakt 4 au*. tract 4 au *. hrubé mletie l au». coarse grinding l au ». rozdiel extra*. « sni, extra difference *. «Sni, kontrola inspection 60« 60 « 4, 1 4, 1 80,1 80.1 77,8 77.8 2, 3 2, 3 120 ml KM ·) k jačmeňu 120 ml KM ·) to barley «96 «96 «,3 «3 80,3 80.3 77,3 77.3 3,0 3.0 120 ml KM *1 k vode na 1· máčanie 120 ml KM * 1 to water for 1 · soaking 482 482 4/2 4/2 40,5 40.5 77,5 77.5 2, 9 2, 9 120 il KM *) k vode na 1. a 2. máčanie 120 µl KM *) to water for 1st and 2nd soaking 482 482 4,3 4.3 80,0 80.0 76,9 76.9 3,1 3.1 120 ml KM *) ku klíčeniu 120 ml KM *) to germinate 955 955 4.2 4.2 79,0 79.0 74,9 74.9 4, 1 4, 1 bunky (10®CFU/g) k jačmeňu cells (10 ® CFU / g) to barley «06 «06 4,3 4.3 «0, 3 «0, 3 77,4 77.4 2,9 2.9 bunky (10^aCFU/g) k vode na 1. máčaniecells (10 ^and CFU / g) to water for 1st soaking bunky (10^aCFO/g)k vode ea la 2. máSaaiecells (10 ^and CFO / g) to water e1 and la2 - - bunky (10®cfu/g) ku klíčeniu cells (10? cfu / g) to germinate 80« 80 « 4,3 4.3 79,5 79.5 76, 6 76, 6 2,9 2.9

Analýze Vzorka analysis sample čitoat Cito filtr. jean. mletia ml/h filter. jean. grinding ml / h čaa sachari fixácie mín. and sachari mines fixation. viako»it* cirtl··) Thanks »it * cirtl ·) fau mg/1 fau mg / l kontrola inspection číry limpid 300 300 <10 <10 1,59 1.59 163 163 120 ml KM *1 k jačmeňu 120 ml KM * 1 to barley číry limpid 305 305 <10 <10 1,51 1.51 164 164 120 ml KM ·) k vode na 1. máčanie 120 ml KM ·) to water for 1st steeping čiry The clear 310/5« min 310/5 «min <10 <10 171 171 120 «1 KM k vode na 1. a 2. máčanie 120 «1 KM to water for 1st and 2nd soaking číry limpid 305 305 <10 <10 1,49 1.49 16« 16 « 120 al KM *) ku klíčeniu | | 1 1 1 1 120 al KM *) to germination | 1 1 1 1 opál. opal. 305 305 <10 <10 1,68 1.68 129 129 bunky (10^aCFU/g) k jačmeňucells (10 ^and CFU / g) to barley číry limpid 315/61 min 315/61 min <10 <10 1, 54 1, 54 1«7 1 «7 bunky 110®CFU/g) k vode na 1. máčanie cells 110 (CFU / g) to water for 1st steeping - - - - - - - - bunky UO^aCFU/g)k vode na 1 . a 2. máčaniecells U0 ^and CFU / g) to water for 1. and (2) soaking - - - - bunky (10®CFU/g) ku klíčeniu cells (10 ® CFU / g) to germinate opál opal 290 290 |<io | <Io 11, 63 11, 63 114 8 114 8

SK 281407 Β6SK 281407-6

Analýza Vzorka analysis sample modifikácia t modification t homogenita k homogeneity to aktivita a-<mylázy V/g α-mylase V / g activity aktivita á-qi ukanázy v/kg α-qi activity of ukanase in / kg korien-j ky vzoriek g/kg sample roots g / kg kontrola inspection 82 82 69 69 202 202 385 385 35 35 120 »1 KM «) k jačmeňu 120 »1 KM«) to barley 80 80 57 57 207 207 355 355 37 37 120 al KM *) k vode na 1· máčanie 120 al KM *) to water for 1 · soaking 16 16 Sl Sl 194 194 316 316 30 30 120 ml KM *1 k vode na 1. a 2. máčanie 120 ml KM * 1 to water for 1st and 2nd soaking BO BO 64 64 186 186 360 360 31 31 120 ml KM *) ku klíčeniu 120 ml KM *) to germinate 69 69 59 59 159 159 386 386 21 21 bunky (10^eCFU/g) k jačmeňucells (10 ^e CFU / g) to barley 79 79 59 59 223 223 359 359 38 38 bunky (10®CFW/g) k vode na 1. máčanie cells (10 ® CFW / g) to water for 1st soaking 79 79 59 59 167 167 376 376 39 39 bunky(10⁸CľU/g)k vode na l.a 2. máčaniecells (10 ⁸ CIU / g) to water for ¹ st soaking 81 81 6? 6? 178 178 353 353 36 36 bunky (10⁸CF0/g) ku klíčeniucells (10 ⁸ CF0 / g) to germinate |81 | 81 69 69 179 179 392 392 35 35

- neanalyzované- not analyzed

KM *) kultivačné médiumKM *) culture medium

Získané výsledky ukazujú, že ošetrenie podľa vynálezu znižuje v rôznych stupňoch výroby sladu najmä množstvo plesní rodu Fusarium a celkový počet baktérii.The results obtained show that the treatment according to the invention reduces, in particular, the amount of Fusarium fungi and the total number of bacteria at various stages of malt production.

Prídavok prípravku nemá nežiaduci vplyv na kvalitu sladu. Pravý opak je pravdou: ošetrenie podľa vynálezu zlepšovalo filtráciu zápary získanej z mladiny a znižovalo obsah β-glukánu v slade.The addition of the preparation does not adversely affect the quality of the malt. The opposite is true: the treatment according to the invention improved the filtration of the wort obtained from the wort and reduced the β-glucan content in the malt.

Príklad 4Example 4

Výroba prípravkov produkovaných baktériami mliečneho kvaseniaManufacture of preparations produced by lactic acid bacteria

1. Príprava koncentrovaných kultivačných médií1. Preparation of concentrated culture media

Produkčné kmene Pediococcus pentosaceus VTT-E-90390 (E-390) a Lactobacillus plantarum VTT-E-78076 (E-76) boli kultivované vo fermentore s objemom 15 1. Objem inokula bol 6 až 7 %, kultivácia prebiehala počas 2 dni pri 30 °C v médiu MRS v mikroaerofilných podmienkach. Kultivačné médiá boli zahustené desaťkrát a dvadsaťkrát pomocou lyofilizácie a odparovania. Mikrobicídna aktivita koncentrátov bola zisťovaná diskovou metódou.The production strains Pediococcus pentosaceus VTT-E-90390 (E-390) and Lactobacillus plantarum VTT-E-78076 (E-76) were cultured in a 15 L fermenter. The inoculum volume was 6-7%, cultivated for 2 days at 30 ° C in MRS medium under microaerophilic conditions. The culture media were concentrated ten and twenty times by lyophilization and evaporation. The microbicidal activity of the concentrates was determined by the disc method.

2. Príprava čisteného roztoku obsahujúceho mikrobicidne zlúčeniny2. Preparation of a purified solution containing microbicidal compounds

Kultivačné médium baktérií mliečneho kvasenia bolo čistené gélovou chromatografickou frakcionáciou podľa veľkosti molekúl. Frakcie, detegované diskovou metódou a turbidometriou ako aktívne, boli zhromažďované a vracané na stĺpec gélu.The lactic acid bacteria culture medium was purified by size exclusion gel chromatography. Fractions detected by the disk method and turbidometry as active were collected and returned to the gel column.

Príklad 5Example 5

1. Použité kmene a prípravky vyrobené z týchto kmeňov1. Used strains and preparations made from these strains

Boli použité tieto bakteriálne kmene: Lactobacillus plantarum VTT-E-78076 (E-76) Pedioncoccus pentosaceus VTT-E-90390 (E-390).The following bacterial strains were used: Lactobacillus plantarum VTT-E-78076 (E-76) of Pedioncoccus pentosaceus VTT-E-90390 (E-390).

Kmene boli získané zo zbierky priemyslových mikroorganizmov VTT (Biotechnical Laboratory, Fínsko).The strains were obtained from a collection of industrial microorganisms VTT (Biotechnical Laboratory, Finland).

Prípravky boli vyrobené spôsobom uvedeným v príklade 1 bod 3, v príklade 3 bod 1, a v príklade 4 body 1 a 2.The formulations were prepared as described in Example 1 (3), Example 3 (1), and Example 4 (1) and (2).

2. Jačmeň2. Barley

Bol použitý jačmeň Kymppi z úrody roku 1991.Kymppi barley from the 1991 crop was used.

3. Proces výroby sladu3. Process of malt production

Výroba sladu bola uskutočňovaná spôsobom uvedeným v príklade 3, avšak s časom trvania stupňa klíčenia 8 dní. Konečný obsah vlhkosti v slade sa znížil pod 5 %.The malt production was carried out as in Example 3, but with a germination degree of 8 days. The final moisture content in the malt decreased below 5%.

4. Výroba sladu4. Production of malt

Boli uskutočnené dve laboratórne výroby sladu. Postup bez akýchkoľvek prísad slúžil ako kontrola.Two laboratory malt production was carried out. The process without any additives served as a control.

4.1. Prvá výroba:4.1. First production:

Pre prípravky pri laboratórnej výrobe sladu boli použité kultivačné médiá bez buniek, desaťkrát zahustené, a neošetrené kultivačné médiá vrátane buniek. Prípravok bol pridávaný k jačmeňu alebo na začiatku máčania I a II. Bolo uskutočnených nasledujúcich 8 pokusov:Cell-free culture media, concentrated ten times, and untreated culture media, including cells, were used for laboratory malt formulations. The preparation was added to barley or at the beginning of steeping I and II. The following 8 experiments were performed:

Test č. 1: kontrola, jačmeň Kymppi 1991.Test no. 1: control, Kymppi barley 1991.

Test č. 2: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml kultivačného média E-76 s bunkami.Test no. 2: 120 ml of E-76 cell culture medium is added at the beginning of steeping I and II.

Test č. 3: na začiatku máčania I sa pridá 120 ml desaťkrát zahusteného filtrátu kultúry E-76.Test no. 3: at the beginning of steeping I, 120 ml of a 10-fold concentrated E-76 culture filtrate are added.

Test č. 4: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml desaťkrát zahusteného filtrátu kultúry E-76.Test no. 4: 120 ml of a 10-fold concentrated E-76 culture filtrate are added at the beginning of soaking I and II.

Test č. 5: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml kultivačného média E-390.Test no. 5: at the beginning of steeping I and II, 120 ml of E-390 culture medium is added.

Test č. 6: na začiatku máčania I sa pridá 120 ml desaťkrát zahusteného filtrátu kultúry E-390.Test no. 6: at the beginning of soaking I, 120 ml of a 10-fold concentrated E-390 culture filtrate are added.

Test č. 7: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml desaťkrát zahusteného filtrátu kultúry E-390.Test no. 7: at the beginning of steeping I and II, 120 ml of a 10-fold concentrated E-390 culture filtrate are added.

4.2. Druhá výroba2.4 Second production

Na prípravky pri laboratórnej výrobe sladu boli použité dvadsaťkrát zahustené filtráty kultúr bez buniek a neošetrené kultivačné médiá s bunkami. Bola kontrolovaná hodnota pH vody na máčanie. Prípravky boli pridávané na začiatku máčania I a II. Boli uskutočnené pokusy 9 až 16:Twenty times thickened cell-free culture filtrates and untreated cell culture media were used for laboratory malt formulations. The pH of the steeping water was checked. The formulations were added at the beginning of steeping I and II. Experiments 9-16 were conducted:

Test č. 9: kontrola, jačmeň Kymppi 1991.Test no. 9: control, Kymppi barley 1991.

Test č. 10: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml vody s pH 3,8.Test no. 10: 120 ml of water at pH 3.8 are added at the beginning of the soaking I and II.

Test č. 11: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml kultivačného média E-76 s bunkami.Test no. 11: 120 ml of E-76 cell culture medium is added at the beginning of steeping I and II.

Test č. 12: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml frakcionovaného koncentrátu E-76, pH 3,8.Test no. 12: 120 ml of fractionated concentrate E-76, pH 3.8, are added at the beginning of soaking I and II.

Test č. 13: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml dvadsaťkrát zahusteného filtrátu kultúry E-76.Test no. 13: at the beginning of steeping I and II, 120 ml of a twenty-fold concentrated E-76 culture filtrate are added.

Test č. 14: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml kultivačného média E-390 s bunkami.Test no. 14: 120 ml of E-390 cell culture medium is added at the beginning of steeping I and II.

Test č. 15: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml frakcionovaného koncentrátu E-390, pH 3,8.Test no. 15: 120 ml of fractionated concentrate E-390, pH 3.8, is added at the beginning of soaking I and II.

Test č. 16: na začiatku máčania I a II sa pridá 120 ml dvadsaťkrát zahusteného filtrátu kultúry E-390.Test no. 16: at the beginning of steeping I and II, 120 ml of a twenty-fold concentrated E-390 culture filtrate are added.

5. Uskutočnenie analýzy5. Performing the analysis

Počty plesní, baktérií mliečneho kvasenia a celkových baktérií a fyzikálno-chemické kvalitatívne charakteristiky sladu boli stanovené spôsobom uvedeným v príklade 3.The number of molds, lactic acid bacteria and total bacteria and the physico-chemical quality characteristics of the malt were determined as described in Example 3.

SK 281407 Β6SK 281407-6

6. Výsledky6. Results

Obr. 4 a 5 ukazujú celkové počty baktérií v jednotlivých stupňoch výroby sladu pri použití kultivačných médií baktérií mliečneho kvasenia s bunkami alebo koncentrovaných alebo frakcionovaných filtrátov kultúr vo vode na máčanie.Fig. Figures 4 and 5 show the total number of bacteria in each stage of malt production using cell culture media of lactic acid bacteria with cells or concentrated or fractionated culture filtrates in steeping water.

V tabuľkách 7,8,9 a 10 sú uvedené koncentrácie plesní rodu Fusarium a iných plesní a baktérií mliečneho kvasenia v jednotlivých stupňoch výroby sladu v oboch uskutočnených postupoch.Tables 7, 8, 9, and 10 show the concentrations of Fusarium fungi and other mildew and lactic acid bacteria in each malt production step in both processes.

V tabuľkách 11 a 12 sú uvedené výsledky analýzy sladu z oboch postupov výroby sladu.Tables 11 and 12 show the results of the malt analysis from both malt production processes.

Tabuľka 7Table 7

Mykoflóra pri výrobe sladu pri prídavku prípravkov P.Mycoflora in the production of malt with the addition of preparations P.

pentosaceus E-390 a L. plantarum E-76 k vode na máčaniepentosaceus E-390 and L. plantarum E-76 to soak water

*) FP - filtračný papier*) FP - filter paper

Tabuľka 8Table 8

Počty baktérií mliečneho kvasenia (CFU/ml) pri výrobe sladu pri prídavku prípravkov P. pentosaceus E-390 a L. plantarum E-76 k vode na máčanie jačmeňa. Číslovanie vzoriek v príklade 5.Lactic acid counts (CFU / ml) in malt production with addition of P. pentosaceus E-390 and L. plantarum E-76 to barley steeping water. Sample Numbering in Example 5.

príklad example máčanie maceration klíčenie germination slad malt 1 1 5,5.10³ 5,5.10 ³ 3,3.10® 3,3.10® 2,5.102 2,5.102 2 2 7,3.10⁶ 7,3.10 ⁶ 1,2.10⁷ 1,2.10 ⁷ 5,5.10⁵ 5,5.10 ⁵ 3 3 1,4.10³ 1,4.10 ³ 4,4.10³ 4,4.10 ³ 1,1.10³ 1,1.10 ³ 4 4 3,2.102 3,2.102 1,4.10« 1,4.10 ' 9,5.10² 9,5.10 ² 5 5 1,3.10³ 1,3.10 ³ 7,5.10® 7,5.10® 2,6.10® 2,6.10® 6 6 4,8.10³ 4,8.10 ³ 5,0.10⁵ 5,0.10 ⁵ 4,0.10« 4,0.10 ' Ί Ί 7,3.102 7,3.102 2,4.10« 2,4.10 ' 2,6.10³ 2,6.10 ³ 8 8 1,2.10³ 1,2.10 ³ 1,4.10⁷ 1.4.10 ⁷ 2,3.10® 2,3.10®

Obsah baktérií mliečneho kvasenia na jačmeni: 7,5.10² CFU/g.Lactic acid bacteria content on barley: 7.5.10 ² CFU / g.

Tabuľka 9Table 9

Mykoflóra pri výrobe sladu pri prídavku prípravkov P, pentosaceus E-390 a L. plantarum E-76 k vode na máčanie jačmeňa (výsledky vyjadrené percentom kontaminovaných zŕn). Číslovanie vzoriek v príklade 5Mycoflora in malt production with the addition of P, pentosaceus E-390 and L. plantarum E-76 to barley steeping water (results expressed as percentage of contaminated grains). Sample Numbering in Example 5

♦) FP - filtračný papierFP) FP - filter paper

Tabuľka 10Table 10

Počty baktérií mliečneho kvasenia (CFU/ml) pri výrobe sladu pri prídavku prípravkov P. pentosaceus E-390 a L. plantarum E-76 k vode na máčanie jačmeňa. Číslovanie vzoriek je v príklade 5.Lactic acid counts (CFU / ml) in malt production with addition of P. pentosaceus E-390 and L. plantarum E-76 to barley steeping water. The sample numbering is in Example 5.

príklad example máčanie maceration klíčenie germination slad malt 9 9 8,0.10⁷ 8,0.10 ⁷ 4,2.10® 4,2.10® 8,0.10³ 8,0.10 ³ 10 10 8,0.10² 8,0.10 ² 5,0.10® 5,0.10® 5,6.10« 5,6.10 ' 11 11 2,7.10⁷ 2.7.10 ⁷ 2,1.10³ 2,1.10 ³ 8,5.10® 8,5.10® 12 12 2,2.10³ 2,2.10 ³ 3,4.10® 3,4.10® 2,5.10³ 2,5.10 ³ 13 13 1,2.10³ 1,2.10 ³ 1,4.10⁷ 1.4.10 ⁷ 2,3.10³ 2,3.10 ³ 1« 1 ' 4,1.10⁷ 4,1.10 ⁷ 3,5.10⁷ 3,5.10 ⁷ 1,1.10« 1,1.10 ' |15 | 15 4,8.10³ 4,8.10 ³ 4,8.10® 4,8.10® 3,9.10® 3,9.10® ¹⁶¹⁶ 3,5.10² 3,5.10 ² 2,1.10® 2,1.10® 1,7.10« 1,7.10 '

Tabuľka 11Table 11

Účinok prídavku prípravkov P. pentosaceus E-390 a L. plantarum E-76 k vode na máčanie jačmeňa na kvalitu sladu. Číslovanie vzoriek v príklade 5.Effect of addition of P. pentosaceus E-390 and L. plantarum E-76 to barley steeping water on malt quality. Sample Numbering in Example 5.

analýza analysis vzorka sample 1 1 2 2 3 3 4 4 vlhkosť i humidity i 3,6 3.6 3, 6 3, 6 3, 5 3, 5 3,7 3.7 jemný extrakt 1 sušiny fine extract 1 dry matter BI BI 80, 8 80, 8 8 0,6 8 0,6 80 80 hrubý extrakt t sušiny coarse extract t dry matter 76,8 76.8 77 77 76, L 76, L 75,2 75.2 rozdiel extraktov % extract difference% 4,2 4.2 3,8 3.8 4,5 4.5 4,9 4.9 cukornatenie min. sugar min. <10 <10 <10 <10 <10 <10 <10 <10 čírost mladiny wort clarity číra clear í ira í ira číra clear Číta He reads filtrácia jemného fine filtration 320/45 320/45 320/44 320/44 315/48 315/48 315/40 315/40 podielu ml/nln. fraction ml / nln. filtrácia hrubého coarse filtration 260/86 260/86 265/64 265/64 270/59 270/59 255/73 255/73 podielu ml-/nin. % of m / min. pH mladiny pH of wort 5,93 5.93 5, 88 5, 88 S,86 S 86 5, 86 5, 86 viskozita (IO^Pví) viscosity (IO ^ Pví) 1,69 1.69 1,57 1.57 1,59 1.59 1,57 1.57 8-glukány otg/1 8-glucan otg / l 784 784 659 659 705 705 736 736 voľný amino dusík »$/l free amino nitrogen »$ / l 154 154 156 156 155 155 139 139 modifikácia 8 modification 8 T4 T4 72 72 73 73 73 73 homogenita k homogeneity k 61 61 65 65 63 63 58 58 α-anyláza U/g α-anlase U / g 176 176 162 162 148 148 128 128 ft-glukanáza U/kg ft-glucanase U / kg 434 434 420 420 3 60 3 60 360 360

analýza analysis vzorka sample 5 5 6 6 7 7 e e vlhkosť 8 humidity 8 3,7 3.7 3,6 3.6 3, 9 3, 9 3,9 3.9 jemný extrakt t sušiny fine extract t dry matter 81,2 81.2 81 81 80,7 80.7 81, 2 81, 2 hrubý extrakt % sušiny Coarse extract% dry matter 77 77 76,4 76.4 74,8 74.8 77, 1 77, 1 rozdiel extraktov % extract difference% 4,3 4.3 4.7 4.7 5,9 5.9 4,1 4.1 cukornatenie min* Sugar Mining * <10 <10 <10 <10 <10 <10 <10 <10 číroeť mladiny clear wort číra clear číra clear čira Ciro čira Ciro filtrácia jemného fine filtration 320/47 320/47 315/66 315/66 320/49 320/49 315/52 315/52 podielu ml/min. fraction ml / min. filtrácia hrubého coarse filtration 260/68 260/68 260/76 260/76 255/90 255/90 275/120 275/120 podielu ml/min, ml / min pH mladiny pH of wort 5, 86 5, 86 5,86 5.86 5. 97 5. 97 5, 99 5, 99 viskozita viscosity 1,55 1.55 1,58 1.58 1,59 1.59 1,58 1.58 B-glukány mg/1 B-glucans mg / L 610 610 696 696 822 822 657 657 volný amino dusík mg/1 free amino nitrogen mg / l 158 158 150 150 130 130 154 154 Modifikácia | Modification 72 72 75 75 77 77 76 76 homogenita t homogeneity t «7 «7 66 66 62 62 68 68 α-amyláza U/g α-amylase U / g 179 179 156 156 144 144 174 174 B-glukanáza U/kg B-glucanase U / kg 442 442 412 412 361 361 425 425

Tabuľka 12Table 12

analýza analysis vzorka sample 9 9 10 10 11 11 12 12 vlhkosť 8 humidity 8 3,5 3.5 3, 6 3, 6 3, 4 3, 4 3,5 3.5 jemný extrakt 1 sušiny fine extract 1 dry matter BO, 5 BO, 5 80,5 80.5 81,2 81.2 80,5 80.5 hrubý extrakt * sušiny coarse extract * dry matter 78,4 78.4 77,9 77.9 77,4 77.4 73,3 73.3 rozdiel extraktov 8 extract difference 2,1 2.1 2. « 2. « 3,7 3.7 7,2 7.2 cukornatenie min. sugar min. <10 <10 <10 <10 <10 <10 <10 <10 čiroať mladiny wort wort číra clear čira Ciro číra clear čira Ciro filtrácia jemného fine filtration 320/40 320/40 315/47 315/47 320/44 320/44 315/42 315/42 podielu ml/min. fraction ml / min. filtrácia hrubého coarse filtration 290/120 290/120 270/76 270/76 260/51 260/51 265/120 265/120 podielu ml/min. fraction ml / min. pH mladiny pH of wort 6, 04 6, 04 6,05 6.05 5, »9 5, »9 5,97 5.97 viskozita viscosity 1. 54 1. 54 1,65 1.65 1,51 1.51 1,53 1.53 β-glukány mg/1 β-glucans mg / l 442 442 522 522 397 397 553 553 volný amino dusík mg/1 free amino nitrogen mg / l 149 149 145 145 149 149 128 128 modifikácia 8 modification 8 85 85 85 85 86 86 B2 B2 homogenita 8 homogeneity 8 63 63 66 66 76 76 57 57 a-amyláza U/g α-amylase U / g 16i 16i 172 172 | 161 | 161 123 123 β-giukanáza U/kg β-Glucanase U / kg 365 365 375 375 ; 365 ; 365 292 292

SK 281407 Β6SK 281407-6

analýza analysis vzorka sample 13 13 14 14 15 15 16 16 vlhkosť * humidity * 3, Ô 3, Ô 3, 5 3, 5 3,5 3.5 3, 6 3, 6 jemný extrakt t sušiny fine extract t dry matter 80, 3 80, 3 81 81 81,1 81.1 80, 4 80, 4 hrubý extrakt t sušiny coarse extract t dry matter 73,S 73, with 77, 6 77, 6 76,6 76.6 75,1 75.1 rozdiel extraktov š extract difference w 6, 8 6, 8 3, 4 3, 4 4,5 4.5 5,4 5.4 cukornatenie min. sugar min. <10 <10 <10 <10 <10 <10 <10 <10 íkrosť mladiny wort clarity Gira Gira číra clear číra clear Číra clear filtrácia jemného fine filtration 320/55 320/55 315/49 315/49 330/40 330/40 320/40 320/40 podielu ml/min. fraction ml / min. filtrácia hrubého coarse filtration 245/120 245/120 285/68 285/68 305/120 305/120 265/12 265/12 podielu ml/min, ml / min pH mladiny pH of wort 5, 94 5, 94 5,95 5.95 S, 98 S, 98 5, 99 5, 99 viskozita viscosity 1,5 1.5 1,49 1.49 1,49 1.49 1,52 1.52 β-glukány ng/1 β-glucans ng / l 612 612 381 381 463 463 576 576 volný asino dusík mg/1 free asino nitrogen mg / l 117 117 149 149 139 139 120 120 modifikácia % modification% 74 74 81 81 75 75 71 71 homogenita t homogeneity t S7 S7 68 68 51 51 47 47 α-amylát* U/g α-amylate * U / g 72 72 148 148 125 125 101 101 B-glukanšza U/kg B-Glucanase U / kg 282 282 371 371 342 342 308 308

Teraz získané výsledky ukazujú, že ošetrenia podľa vynálezu znižujú najmä množstvo plesne rodu Fusarium a celkový počet baktérií v rôznych stupňoch výroby sladu. Ďalej je zrejmé, že okrem kultivačných médií majú najmä koncentrované a fŕakcionované filtráty kultúr priaznivý účinok napríklad vzhľadom na plesne rodu Fusarium.The results obtained now show that the treatments according to the invention reduce, in particular, the amount of Fusarium mold and the total number of bacteria at various stages of malt production. Furthermore, it is clear that, in addition to the culture media, concentrated and fractionated culture filtrates, in particular, have a beneficial effect with respect to fungi of the genus Fusarium.

Z analýz sladu je možné odvodiť záver, že prídavok kultivačného média kmeňov E-76 a E-390 mal za následok zlepšenie filtrovateľnosti mladiny, získanej zo sladu; obsah β-glukánu je taktiež v jednotlivých sladoch nižší ako v kontrolnom slade.From the malt analyzes, it can be concluded that the addition of the culture medium of strains E-76 and E-390 resulted in improved filterability of the wort derived from malt; β-glucan content is also lower in individual malts than in control malt.

Príklad 6Example 6

Účinok prípravkov produkovaných baktériami mliečneho kvasenia, pridávaných pri výrobe sladu, na filtráciu záparyEffect of lactic acid filtration products produced by lactic acid bacteria on malt production

Na obr. 6 je znázornený diagram ukazujúci vplyv ošetrenia podľa vynálezu s prípravkami odvodenými od kmeňov baktérií mliečneho kvasenia (120 ml kultivačného média na kg jačmeňa) na filtráciu zápary, získanej s použitím takto ošetreného sladu.In FIG. 6 is a diagram showing the effect of a treatment according to the invention with preparations derived from lactic acid bacteria strains (120 ml culture medium per kg barley) on mash filtration obtained using the malt treated in this way.

V tomto experimente boli použité kmene uvedené v príklade I: E-390, E416, E-98, E-317, E-390, E-76 a E-315. Test bol uskutočnený s použitím filtračnej metódy Tepral (BIOS 19, 1988, Grandclerc, J. a i., „Simplification de la méthode de filtration du brassin tepral deseription de la méthode“, str. 88 - 92).The strains listed in Example I were used in this experiment: E-390, E416, E-98, E-317, E-390, E-76 and E-315. The test was carried out using the Tepral filtration method (BIOS 19, 1988, Grandclerc, J. et al., "Simplification of the Methase for Brassin Filtration, Deseription of the Methode", pp. 88-92).

Z výsledkov je zrejmé, že ošetrenie podľa vynálezu zlepšuje filtráciu zápary.It can be seen from the results that the treatment according to the invention improves the filtration of the mash.

V nasledujúcich príkladoch je študovaný účinok baktérií mliečneho kvasenia na koncentráciu mykotoxínov, deoxynivalenolu a zearalenónu, produkovaných plesňami rodu Fusarium v procese výroby jačmenného sladu.In the following examples, the effect of lactic acid bacteria on the concentration of mycotoxins, deoxynivalenol and zearalenone produced by Fusarium fungi in the process of barley malt production is studied.

Príklad 7Example 7

Účinok baktérií mliečneho kvasenia na koncentráciu deoxynivalenolu (DON) pri výrobe sladu z jačmeňa kontaminovaného plesňou F. culmorum D 148Effect of lactic acid bacteria on deoxynivalenol (DON) concentration in the production of malt from barley contaminated with F. culmorum D 148

1. Použité kmene1. Used strains

V teste boli použité kmene baktérií mliečneho kvasenia Lactobacillus plantarum (E-76) a Pediococcus pentosaceus (E-390).Lactobacillus plantarum (E-76) and Pediococcus pentosaceus (E-390) strains were used in the assay.

Baktérie boli kultivované anaeróbne v živnom roztoku MRS počas 3 až 4 dní pri 30 °C. Medzi testami boli bakteriálne kmene udržované vo svojom živnom roztoku za anaeróbnych podmienok pri 4 °C.The bacteria were cultured anaerobically in MRS nutrient solution for 3-4 days at 30 ° C. Between tests, bacterial strains were maintained in their nutrient solution under anaerobic conditions at 4 ° C.

2. Jačmeň2. Barley

Bola použitá odroda jačmeňa „Kymppi“ z úrody roku 1994, ku ktorej boli pridané 2 ml roztoku kultúry Fusarium na 100 g jačmeňa. Na získanie spór bol kmeň Fusarium kultivovaný asi 7 dní v pretrepávanom roztoku CMC. Hustota spór v roztoku kultúry F. culmorum VTT D-80148 (D 148) bola asi 106 spór/ml roztoku. Kontaminovaný jačmeň bol inkubovaný 3 dni pri 25 °C. Jačmeň bol každý deň premiešavaný a potom bol sušený cez noc pri 30 °C do svojej pôvodnej vlhkosti.The 'Kymppi' barley variety from the 1994 crop was used, to which 2 ml of Fusarium culture solution per 100 g of barley was added. To obtain spores, the Fusarium strain was cultured for about 7 days in shaken CMC. The density of the spores in the culture solution of F. culmorum VTT D-80148 (D 148) was about 106 spores / ml of solution. The contaminated barley was incubated for 3 days at 25 ° C. The barley was stirred every day and then dried overnight at 30 ° C to its original humidity.

3. Výroba sladu3. Production of malt

Šarže po 1000 g jačmeňa boli máčané podľa tohto programu: premývanie (1 h), 1. máčanie (7 h), 1. prevzdušňovacia prestávka (16 h), 2. máčanie (8 h), 2. prevzdušňovacia prestávka (15 h) a namáčanie. Teplota máčania bola 12 °C a cieľová vlhkosť jačmeňa na konci máčania bola 46 %. Na zaistenie dýchania a metabolizmu jačmeňa boli medzi stupne máčania zaradené prevzdušňovacie prestávky a vzorky jačmeňa boli počas prestávok prenesené do prevzdušňovaného priestoru. Nádoby na máčanie boli taktiež vybavené prevzdušňovaním. Po druhej prevzdušňovacej prestávke boli vzorky jačmeňa zvážené, aby sa zistil obsah vlhkosti. Ak bola vlhkosť pod 46 %, boli vzorky jačmeňa na krátky čas namočené do vody. Pomer jačmeňa k vode počas stupňov máčania bol 1 : 1,5. Potom boli vzorky jačmeňa prenesené do boxu na klíčenie.Batches of 1000 g barley were soaked according to the following program: wash (1 h), 1 steep (7 h), 1 aeration break (16 h), 2 steeping (8 h), 2 aeration break (15 h) and soaking. The soaking temperature was 12 ° C and the target barley moisture at the end of the soaking was 46%. To ensure breathing and barley metabolism, aeration breaks were included in the steeping stages and barley samples were transferred to the aerated space during the breaks. The soaking vessels were also equipped with aeration. After the second aeration break, the barley samples were weighed to determine the moisture content. If the moisture was below 46%, barley samples were soaked in water for a short time. The ratio of barley to water during the steeping stages was 1: 1.5. The barley samples were then transferred to the germination box.

Klíčenie vzoriek jačmeňa sa uskutočňovalo v prevzdušňovanom boxe počas 6 dni pri 14 °C. Pre úpravu vlhkosti na cieľovú úroveň 46 % boli vzorky jačmeňa denne zvlhčované a prevetrávané. Takto získaný zelený slad bol sušený s použitím 21 h programu ako v bode 3 v príklade 3. Nakoniec boli zo sladu mechanicky odstránené korienky.Barley samples were germinated in an aerated box for 6 days at 14 ° C. To adjust the moisture to a target level of 46%, barley samples were moistened and ventilated daily. The green malt thus obtained was dried using the 21 h program as in step 3 in Example 3. Finally, the roots were mechanically removed from the malt.

Výroba sladu bez prídavku baktérií mliečneho kvasenia bola použitá ako referenčný test.Malt production without the addition of lactic acid bacteria was used as a reference test.

4. Prípravok z baktérií mliečneho kvasenia4. Preparation from lactic acid bacteria

V tabuľke 13 sú uvedené hodnoty pH, počty buniek a mikrobicídna účinnosť (disková metóda, príklad 1 bod 5) kultúr baktérií mliečneho kvasenia, pridávaných do procesu výroby sladu.Table 13 shows the pH values, cell counts and microbicidal efficacy (disc method, Example 1 point 5) of lactic acid bacteria cultures added to the malt production process.

Tabuľka 13Table 13

kmeň baktérií mliečneho kvasenia lactic acid bacteria strain pH roztoku kultúry pH of the culture solution počet buniek (PMY/ml) cell number (PMY / ml) zóna inhibície (mm) inhibition zone (mm) E-76 E-76 3,72 3.72 5.1E+08 5.1E + 08 17 17 E-J90 E-J90 3,77 3.77 1.7E+09 1.7E + 09 1$ $ 1

5. Pridávanie prípravkov baktérií mliečneho kvasenia5. Addition of lactic acid bacteria preparations

Prípravok baktérií mliečneho kvasenia bol pridávaný na začiatku prvého a druhého stupňa máčania. Pomer kultúry baktérií mliečneho kvasenia k vode bol počas procesu výroby sladu udržovaný na 8 %.The lactic acid bacteria preparation was added at the beginning of the first and second steeping stages. The ratio of lactic acid bacteria to water was maintained at 8% during the malt production process.

6. Uskutočňovanie analýzy6. Conducting analysis

V každej vzorke jačmeňa bola pomocou plynovej chromatografie stanovená koncentrácia deoxynivalenolu.The concentration of deoxynivalenol was determined by gas chromatography in each barley sample.

Na identifikáciu a kvantifikáciu deoxynivalenolu bol použitý hmotnostný spektrometer.A mass spectrometer was used to identify and quantify deoxynivalenol.

SK 281407 Β6SK 281407-6

7. Výsledky7. Results

Zo získaných výsledkov je zrejmé, že účinkom kmeňa L. plantarum E-76 mal slad o 50 % nižší obsah deoxynivalenolu ako referenčný slad a účinkom kmeňa P. pentosaceus E-390 mal slad o 25 % nižší obsah deoxynivalenolu ako referenčný slad.From the results obtained, it is evident that by the action of L. plantarum E-76 the malt had 50% lower deoxynivalenol content than the reference malt and by the action of P. pentosaceus E-390 the malt had 25% lower deoxynivalenol content as the reference malt.

Príklad 8Example 8

Účinok baktérií mliečneho kvasenia na tvorbu deoxynivalenolu (DON) pri výrobe sladu z jačmeňa prirodzene kontaminovaného deoxynivalenolom a plesňami rodu FusariumEffect of lactic acid bacteria on the formation of deoxynivalenol (DON) in the production of malt from barley naturally contaminated with deoxynivalenol and fungi of the genus Fusarium

A. Fínske odrody jačmeňaA. Finnish barley varieties

1. Použité kmene1. Used strains

V teste boli použité kmene baktérií mliečneho kvasenia Lactobacillus plantarum (E-76) a Lactobacillus acidophi/us VTT E-87276 (E-276).Lactobacillus plantarum (E-76) and Lactobacillus acidophi / us strains VTT E-87276 (E-276) were used in the assay.

Kmeň Lactobacillus plantarum bol kultivovaný ako v príklade 7; teplota kultivácie pre Lactobacillus acidophilus bola 37 °C.The Lactobacillus plantarum strain was cultured as in Example 7; the culture temperature for Lactobacillus acidophilus was 37 ° C.

2. Jačmeň2. Barley

Boli použité nízkokvalitné odrody jačmeňa Kustaa, Loviisa a Jo 1599 z úrody roku 1993.The low-quality barley varieties Kustaa, Loviisa and Jo 1599 from the 1993 crop were used.

3. Výroba sladu3. Production of malt

Proces výroby sladu bol uskutočňovaný ako v príklade 7 okrem veľkosti šarží jačmeňa (100 g) a pomeru jačmeňa k vode počas stupňov máčania (1 : 4,0). Proces výroby sladu bez prídavku baktérií mliečneho kvasenia bol použitý ako referenčný test.The malt production process was carried out as in Example 7 except for the barley lot size (100 g) and the barley to water ratio during the steeping steps (1: 4.0). The malt production process without the addition of lactic acid bacteria was used as a reference test.

V tabuľke 14 sú uvedené hodnoty pH, počty buniek a mikrobicídna účinnosť (disková metóda, príklad 1, bod 5.1) kultúr baktérií mliečneho kvasenia, pridávaných do procesu výroby sladu.Table 14 shows the pH values, cell counts and microbicidal efficacy (disc method, Example 1, section 5.1) of lactic acid bacteria cultures added to the malt production process.

Tabuľka 14Table 14

Odrôd* jačmeň* Varieties * barley * kmefl baktérii mliečneho kvasení* lactic acid bacteria * pH kultivačného roztoku pH of the culture solution počet buniek (PMY/ml) cell number (PMY / ml) zón* inhibicie (mm) zones * inhibition (mm) Koitat Koita E-76 E-76 3,68 3.68 2.6E+O9 2.6E + O9 23 23 E-276 E-276 3.96 3.96 1.6E+O8 1.6E + O8 21 21 Lovii»* Lovii »* E-76 E-76 3,61 3.61 2.6E+09 2.6E + 09 23 23 E-276 E-276 3.96 3.96 I.6E+08 I.6E + 08 2i 2i Jo 1599 Jo 1599 E-76 E-76 3,68 3.68 2.6E+09 2.6E + 09 23 23 E-276 E-276 3.96 3.96 1.6E+08 1.6E + 08 21 21

B. Cudzie odrody jačmeňaB. Foreign barley varieties

1. Použité kmene1. Used strains

Rovnako ako v odseku A. 1.As in paragraph A. 1.

2. Jačmeň2. Barley

Boli použité nízkokvalitné odrody cudzieho jačmeňa 1 až 3.Low quality barley varieties 1 to 3 were used.

Máčanie bolo uskutočňované ako v príklade 7 okrem veľkosti šarží jačmeňa (20 g) a pomeru jačmeňa k vode (1:17,0).Dipping was performed as in Example 7 except for the barley lot size (20 g) and the barley to water ratio (1: 17.0).

Klíčenie jačmeňa bolo uskutočňované počas 6 dní v plastových vreciach, umiestnených v plastovom boxe na kovovom ráme, do cieľovej vlhkosti 46 %. Vrecia boli denne otáčané. Kvôli uchovaniu vlhkosti bolo na dno boxu naliate trochu vody. Zelený slad bol sušený 17 h v inkubátore pri 50 °C, potom bola teplota zvýšená na 85 °C a jačmeň bol sušený ďalšie 4 h. Korienky boli odstránené mechanicky.Barley germination was performed for 6 days in plastic bags placed in a plastic box on a metal frame to a target humidity of 46%. The bags were rotated daily. A little water was poured on the bottom of the box to maintain moisture. The green malt was dried for 17 h in an incubator at 50 ° C, then the temperature was raised to 85 ° C and the barley was dried for another 4 h. The roots were removed mechanically.

V tabuľke 15 sú uvedené hodnoty pH, počty buniek a mikrobicídna účinnosť (disková metóda, príklad 1 bod 5.1) kultúr baktérií mliečneho kvasenia, pridávaných do procesu výroby sladu.Table 15 shows the pH values, cell numbers and microbicidal efficacy (disc method, Example 1 point 5.1) of lactic acid bacteria cultures added to the malt production process.

Tabuľka 15Table 15

odrod* jafimeÄa * jafimeÄa variety kmeň baktérií mlieCneho kvasenia lactic acid bacteria strain pH kultivačného roztoku pH of the culture solution počet buniek (PMY/ml) cell number (PMY / ml) zóna inhibicie (mm) zone of inhibition (mm) cudzí S. 1 foreign S. 1 E-76 E-76 3.82 3.82 9.5E+08 9.5E + 08 13 13 E-276 E-276 4.00 4:00 3.5E+08 3.5E + 08 20 20 cudzí t. 2 cudzí t. 2 E-76 E-76 3.82 3.82 9.5E+O8 9.5E + O8 23 23 E-276 E-276 4,00 4.00 3.5E+0I 3.5E + 0I 20 20 cudzí Č. 3 foreign Č. 3 E-76 E-76 3,70 3.70 7.5E+O9 7.5E + O9 23 23 E-276 E-276 4.01 1.4 4.4E+08 4.4E + 08 20 20

5. Pridávanie prípravkov z baktérií mliečneho kvasenia5. Addition of lactic acid bacteria preparations

6. Uskutočňované analýzy6. Analyzes performed

V každej vzorke jačmeňa bola stanovená koncentrácia deoxynivalenolu pomocou testu ELISA (Ridascreen).The concentration of deoxynivalenol was determined in each barley sample by ELISA (Ridascreen).

7. Výsledky7. Results

Tabuľka 16 a obr. 8 a 9 uvádzajú koncentrácie deoxynivalenolu pri výrobe sladu zo šarží fínskeho a cudzieho jačmeňa a taktiež vplyv baktérií mliečneho kvasenia na tvorbu deoxynivalenolu (DON) pri výrobe sladu z jačmeňa prirodzene kontaminovaného deoxynivalenolom a plesňou Fusarium.Table 16 and FIG. 8 and 9 show concentrations of deoxynivalenol in malt production from batches of Finnish and foreign barley, as well as the effect of lactic acid bacteria on deoxynivalenol (DON) production in malt production from barley naturally contaminated with deoxynivalenol and Fusarium mold.

Obr. 10 znázorňuje priemerné hodnoty koncentrácií deoxynivalenolu troch domácich a troch cudzích vzoriek jačmeňa, t. j. účinok kultúr baktérií mliečneho kvasenia, pridávaných k vode na prvé a druhé máčanie, na koncentráciu deoxynivalenolu pri výrobe sladu z fínskeho a cudzieho jačmeňa, stanovenú testom ELISA (Ridascreen). Výsledky sú udané ako priemerné hodnoty.Fig. 10 shows the mean values of deoxynivalenol concentrations of three domestic and three foreign barley samples, i. j. the effect of lactic acid cultures added to water on the first and second steeping on deoxynivalenol concentration in the production of malt from Finnish and foreign barley as determined by ELISA (Ridascreen). Results are given as mean values.

Tabuľka 16Table 16

Vzorka sample DON (pg/kg) DON (pg / kg) Jačmeň barley Kustaa -93 Kustaa -93 34 34 Loviisa -93 Loviisa -93 115 115 Jo 1599 -93 Yeah 1599 -93 72 72 Kymppi -94 Kymppi -94 56 56 cudzí t. 1 cudzí t. 1 296 296 cudzí č. 2 alien no. 2 212 212 cudzí £. 3 foreign £. 3 673 673 Slad malt Kustaa -93 referenčný Kustaa -93 reference 29 29 Kustaa -93 + E-76 Kustaa -93 + E-76 55 55 Kustaa -93 + E-276 Kustaa -93 + E-276 23 23 Loviisa “93 referenčný Loviisa '93 Reference 66 66 Lovíísa -93 + E-76 Lovisis -93 + E-76 53 53 Loviisa -93 + E-276 Loviisa -93 + E-276 109 109 Kymppi -94 Kymppi -94 cudzí 6. 1 referenčný foreign 6. 1 reference 262 262 cudzí č. 1 + E-76 alien no. 1 + E-76 73 73 cudzí č. 1 + E-276 alien no. 1 + E-276 56 56 cudzí í. 2 referenčný alien. 2 reference 92 92 cudzí č. 2 + E-76 alien no. 2 + E-76 «7 «7 cudzí č. 2 + E-276 alien no. 2 + E-276 59 59 cudzí č. 3 referenčný alien no. 3 reference 263 263 cudzí č. 3 + E-76 alien no. 3 + E-76 40 40 cudzí č. 3 + E-276 alien no. 3 + E-276 38 38

E-76 = Lactobacillus plantarum E-276 = Lactobacillus acidophilusE-76 = Lactobacillus plantarum. E-276 = Lactobacillus acidophilus

Zo získaných výsledkov je zrejmé, že ak sa pridá roztok kultúry L. plantarum (E-76), najmä pri výrobe sladu zo vzoriek cudzieho jačmeňa, je koncentrácia deoxynivalenolu v referenčnom slade vyššia ako v prítomnosti baktérií mliečneho kvasenia. Účinkom kmeňa L. plantarum E-76 bola koncentrácia deoxynivalenolu (priemer z troch vzoriek) o 68 % nižšia ako pri referencii, a účinkom kmeňa Lactobacillus acidophilus (E-276) bola koncentrácia deoxynivalenolu o 75 % nižšia ako pri referencii. Šarže fínskeho jačmeňa mali nízku koncentráciu deoxynivalenolu, ktorá mohla byť ďalej znížená počas výroby sladu.From the results obtained, it is evident that when a solution of L. plantarum (E-76) culture is added, especially in the production of malt from foreign barley samples, the deoxynivalenol concentration in the reference malt is higher than in the presence of lactic acid bacteria. The effect of L. plantarum E-76 strain was deoxynivalenol (mean of three samples) 68% lower than that of the reference, and that of Lactobacillus acidophilus (E-276) the deoxynivalenol concentration was 75% lower than that of the reference. The batches of Finnish barley had a low concentration of deoxynivalenol which could be further reduced during malt production.

Príklad 9Example 9

Účinok baktérií mliečneho kvasenia na obsah zearalenónu (ZEN) v slade pri výrobe sladu z jačmeňa kontaminovaného kmeňmi Fusarium culmorum D-148 a F. graminearum D-470Effect of lactic acid bacteria on zearalenone (ZEN) content in malt in the production of malt from barley contaminated with Fusarium culmorum D-148 and F. graminearum D-470 strains

A.l. Bol použitý kmeň baktérií mliečneho kvasenia Lactobacillus plantarum (E76).A.I. The lactic acid bacteria strain Lactobacillus plantarum (E76) was used.

Použité kmene, jačmeň (čas kontaminácie 7 dni), proces výroby sladu, príprava baktérií mliečneho kvasenia a pridávanie prípravku baktérii mliečneho kvasenia boli rovnaké ako v bodoch 1 až 5 príkladu 7.The strains used, the barley (contamination time 7 days), the malt production process, the preparation of lactic acid bacteria and the addition of the lactic acid bacterial preparation were the same as in Example 1 to 5 of Example 7.

6. Uskutočňované analýzy6. Analyzes performed

Obsah zearalenónu bol stanovený z každej vzorky jačmeňa kvapalinovou chromatografiou.The zearalenone content was determined from each barley sample by liquid chromatography.

7. Výsledky7. Results

Obr. 11 znázorňuje účinok prídavkov baktérii mliečneho kvasenia na obsah zearalenónu pri výrobe sladu z jačmeňa kontaminovaného kmeňom F. culmorum D-148.Fig. 11 shows the effect of lactic acid bacteria additions on zearalenone content in the production of malt from barley contaminated with F. culmorum D-148.

Z výsledkov je zrejmé, že účinkom prídavku kmeňaFrom the results it is obvious that the effect of the addition of the strain

1. plantarum E-76 sa zníži obsah zearalenónu v slade o 46 % oproti referenčnému sladu.1. plantarum E-76 reduces the zearalenone content in malt by 46% compared to the reference malt.

B.l. Použité kmeneB. L. Used strains

V teste boli použité kmene baktérií mliečneho kvasenia Lactobacillus plantarum (E-76), Lactobacillus acidophilus (E-276) a Pediococcus pentosaceus (E-390).Lactobacillus plantarum (E-76), Lactobacillus acidophilus (E-276) and Pediococcus pentosaceus (E-390) strains were used in the assay.

Kultivácia bola uskutočňovaná ako v príklade 7.The cultivation was carried out as in Example 7.

2. Jačmeň2. Barley

Bol použitý jačmeň Kymppi z úrody roku 1994, ktorý bol kontaminovaný kultivačným roztokom F. graminearum VTT D-95470 (D-470) spôsobom opísaným v odseku 2 príkladu 7.Kymppi barley from the 1994 crop was contaminated with F. graminearum VTT D-95470 (D-470) culture solution as described in paragraph 2 of Example 7.

Proces výroby sladu, príprava baktérii mliečneho kvasenia a pridávanie prípravkov baktérií mliečneho kvasenia boli rovnaké ako v odsekoch 3 až 5 príkladu 7.The malt production process, the preparation of lactic acid bacteria and the addition of the lactic acid bacteria preparations were the same as those in paragraphs 3 to 5 of Example 7.

Kultúra baktérií mliečneho kvasenia L. acidophilus E-276, pridávaná do procesu výroby sladu, mala hodnotu pH 4,05, počet buniek 5,8E+08 PMY/ml a zónu inhibície 14 m (disková metóda, príklad 1 bod 5.1).The lactic acid bacteria culture of L. acidophilus E-276, added to the malt production process, had a pH of 4.05, a cell count of 5.8E + 08 PMY / ml and an inhibition zone of 14 m (disc method, Example 1, point 5.1).

6. Uskutočňované analýzy6. Analyzes performed

Obsah zearalenónu bol stanovený z každej vzorky jačmeňa pomocou testu ELISA (Ridascreen).The zearalenone content was determined from each barley sample by ELISA (Ridascreen).

7. Výsledky7. Results

Obr. 12 znázorňuje účinok prídavkov baktérií mliečneho kvasenia na obsah zearalenónu pri výrobe sladu z jačmeňa kontaminovaného F. graminearum VTT D-95470 (D-148).Fig. 12 shows the effect of lactic acid bacteria additions on zearalenone content in the production of malt from barley contaminated with F. graminearum VTT D-95470 (D-148).

Z výsledkov je zrejmé, že účinkom baktérií mliečneho kvasenia sa obsah zearalenónu v slade znížil o 37 až 55 % oproti referenčnému sladu.The results show that the effect of lactic acid bacteria reduced the zearalenone content in malt by 37 to 55% compared to the reference malt.

Claims

PATENT CLAIMS

1. A method of treating seed for germination, characterized in that a preparation of lactic acid bacteria or a preparation produced by bacteria is added to the barley variations in the malt production process or to the seeds to be converted into nutritional shoots. lactic acid fermentation having an inhibitory effect on microbial growth.

Method according to claim 1, characterized in that the lactic acid bacteria belong to the genus Lactococcus, Leuconostoc, Pediococcus or Lactobacillus.

Method according to claim 1 or 2, characterized in that the lactic acid bacterial preparation or the product produced by lactic acid bacteria is derived from the species Lactococcus lactis, Leuconostoc mesenteroides, Pediococcus damnosus, Pediococcus parvulus, Pediococcus penlosaceus. Lactobacillus curvatus or Lactobacillus plantarum or mixtures thereof, preferably from the species Lactobacillus plantarum or Pediococcus penlosaceus or mixtures thereof.

Method according to any one of claims 1 to 3, characterized in that a lactic acid bacterial preparation or a product produced by lactic acid bacteria having an inhibitory effect on the growth of Fusarium fungi is added to the barley variations.

5. The method of claim 4, wherein the lactic acid bacteria preparation or the lactic acid bacteria preparation is added in a steeping or germination step.