SK279811B6 - Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel a spôs - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka transparentného (priehľadného) ohňovzdorného zasklievacieho panelu obsahujúceho aspoň jednu vrstvu napučiavateľného materiálu spojenú s aspoň jednou štrukturálnou vrstvou panelu. Vynález sa ďalej týka spôsobu výroby tohto transparentného ohňovzdorného zasklievacieho panelu.

Doterajší stav techniky

Z doterajšieho stavu techniky je známa metóda spájania vrstiev napučiavateľného materiálu s tabuľami zasklievacieho materiálu na vytvorenie ohňovzdorných panelov. Tak napríklad táto vrstva napučiavateľného materiálu môže byť zovretá medzi dvoma sklenenými tabuľami. Veľmi dôležité použitie takýchto panelov predstavujú priehľadné clony (tienidlá), ktoré dovoľujú osvetlenie tienenej oblasti a uzávery priehľadových otvorov pre miestnosti alebo iné uzávery, v ktorých sa môže vyskytnúť nebezpečenstvo ohňa.

Zvyčajne sa účinnosť takýchto panelov skúša tak, že sa zabudujú do steny pece, ktorej vnútorná teplota sa potom zvyšuje podľa vopred určeného režimu. Podrobnosti vykonávania týchto testov sú uvedené v medzinárodnej norme ISO 834-1975. Postup testovania ohňovzdomosti opísaný vtejto norme je tiež uvedený v norme ISO 9051-1990, ktorá pojednáva špecificky o odolnosti zasklenených zostáv proti pôsobeniu ohňa. Je vhodné uviesť niektoré časti tejto normy.

Sklo je nehorľavý materiál, a teda neprispieva k šíreniu ohňa.

Sklo vystavené pôsobeniu tepla môže prasknúť tepelným rázom alebo môže zmäknúť a potom nebude držané rámom Teda iba niektoré typy zasklenených zostáv sa môžu považovať za ohňovzdorné. Schopnosť zasklenených zostáv odolávať pôsobeniu ohňa závisí od typu zasklenených výrobkov, spôsobu zasklenenia, typu rámu, veľkosti panelu, spôsobu upevnenia a typu konštrukcie obklopujúcej zasklenenú oblasť.

Niektoré transparentné a priesvitné zasklenené zostavy môžu vyhovovať požiadavkám na stabilitu a celistvosť (RE) a v niektorých prípadoch na schopnosť izolácie (REI), kde R znamená odolnosť, E utesnenie a I izoláciu.

Nestačí len brať do úvahy iba možnosť priameho šírenia ohňa otvormi spôsobenými lomom skla, keď sa skúma ochrana proti pôsobeniu ohňa; tiež je potrebné vziať do úvahy teplo prestupujúce zasklenenú zostavu, ktorá môže pritom zostať neporušená, pričom takéto teplo môže spôsobiť vznietenie horľavých materiálov.

Zasklenené zostavy s odolnosťou proti pôsobeniu ohňa podľa triedy RE za podmienok pôsobenia ohňa definovaných vnorme ISO 834 zaisťujú v priebehu daného časového intervalu stabilitu a integritu tejto zostavy. Teplota nevystavenej strany sa neberie do úvahy.

Zasklenené zostavy s odolnosťou proti pôsobeniu ohňa podľa triedy REI za podmienok pôsobenia ohňa definovaných v norme ISO 834 zaisťujú v priebehu daného časového intervalu stabilitu, integritu a izolačné schopnosti tejto zostavy.

Existujú rôzne stupne ohňovzdomosti daného panelu a medzi týmito všeobecne uvažovanými parametrami sú stupne, ktoré zodpovedajú kvalite panelov, ktoré vytvoria účinné prekážky proti plameňom a dymu, (čo je trieda RE) pre časové periódy 15, 30, 45, 60, 90 a 120 minút. Iné kvalitatívne stupne zodpovedajú panelom, ktoré tvoria účinné prekážky proti prechodu plameňov a dymu a tiež majú určité izolačné vlastnosti (čo je trieda REI), opäť pre časové periódy 15, 30,45, 60, 90 a 120 minút.

Izolačné vlastnosti, ktoré musí panel mať, aby vyhovoval úrovni REI normy, sú stručne povedané také, že žiaden bod povrchu, ktorý je orientovaný mimo pec, nesmie podliehať zvýšeniu teploty väčšiemu ako 180 °C nad jeho počiatočnú teplotu či teplotu okolia a zvýšenie strednej teploty tohto povrchu nesmie presahovať 140 °C. Takéto panely patriace do triedy REI môžu tiež tvoriť prekážky proti prenosu infračerveného žiarenia z ložiska ohňa.

V týchto prípadoch je krajne dôležité, aby vrstva napučiavateľného materiálu takéhoto panelu mala dobré vlastnosti, čo sa týka ohňovzdomosti alebo proti pôsobeniu plameňa, a tiež aby si zachovala prijateľné optické vlastnosti ako začne bobtnať pri pôsobení plameňa.

Mnoho rokov sa na výrobu takýchto panelov používali hydratované soli kovov, napríklad kremičitany kovov, hlavne kremičitany alkalických kovov. V bežnom vyhotovení mali vrstvy zabudované v dokončených paneloch obsah vody od 29 % do 35 % hmotnostných. Pokiaľ sa bude v tomto opise uvádzať obsah vody, ide o hmotnostný podiel vody v pomere k obsahu napučiavateľného materiálu použitému na vytvorenie vrstvy alebo o hmotnostný podiel v pomere k napučiavateľnému materiálu zabudovanému ako vrstva v dokončenom paneli pred vypuknutím ohňa a následným pretvorením tejto vrstvy. V priebehu pôsobenia ohňa je hydratačná voda teplom vyvinutým ohňom vypudená a vrstva napučiavateľného materiálu sa premení na nepriehľadnú penu, ktorá pôsobí ako prekážka pre vyžarované teplo i teplo prenášané vedením a táto vrstva môže tiež slúžiť na spojenie štrukturálnych vrstiev panelu, ako sú sklenené vrstvy, ktoré môžu byť rozrušené tepelným rázom spôsobeným ohňom. Účinnosť tohto panelu ako prekážky proti prenikaniu plameňov a dymu, je teda týmto spôsobom predĺžená

Účinnosť doteraz známych typov panelov ako clôn proti pôsobeniu ohňa závisí od niekoľkých činiteľov. Účinnosť laminovaných zostáv pozostávajúcich z jednej vrstvy daného napučiavateľného materiálu, zovretej medzi dvoma sklenenými tabuľami danej hrúbky, rastie s hrúbkou napučiavateľného materiálu. Pre daný panel podľa doterajšieho stavu techniky s danou hmotnosťou na jednotku plochy, to znamená, pre rovnakú celkovú hrúbku skla a napučiavateľného materiálu, sa môže účinnosť takéhoto známeho panelu zvýšiť tým, že sa vytvorí ako päťvrstvový laminát, ktorý obsahuje dve vrstvy napučiavateľného materiálu, zovreté medzi troma sklenenými tabuľami Laminát z troch sklenených tabúľ s hrúbkou 4 mm zvierajúcich dve vrstvy napučiavateľného materiálu s hrúbkou 1 mm sa ukázal oveľa účinnejší ako laminát z dvoch sklenených tabúľ s hrúbkou 6 mm, zvierajúci jednu vrstvu napučiavateľného materiálu s hrúbkou 2 mm. Rovnaká účinnosť sa môže teda dosiahnuť použitím tenšieho panelu majúceho viac vrstiev. Z uvedeného je zrejmé, že je vhodné sa orientovať na výrobu vysoko účinných ohňovzdorných panelov, ktoré majú nízku hmotnosť na jednotku plochy, ale výroba panelov so štyrmi alebo viacerými vrstvami môže byť veľmi nákladná.

Iný problém spojený s použitím vrstiev z hydratovaných solí kovov ako vrstiev napučiavateľného materiálu spočíva v starnutí materiálu s časom. Toto starnutie sa prejavuje ako porušenie optických vlastností panelu, napríklad zníženie transparentom stí (priehľadnosti) hydratovaného napučiavateľného materiálu, čo znižuje priehľadnosť panelu. Takéto porušenie vlastností panelu predstavuje jasne chybu pri jeho používaní.

Tento problém súvisiaci s porušením optických vlastností starnutím ohňovzdorného panelu obsahujúceho vrstvu napučiavateľného materiálu je známy z doterajšieho stavu techniky už veľa rokov. Až doteraz boli vyvíjané rozličné snahy na vyriešenie tohto problému. Najvýznamnejšou príčinou porušenia optických vlastností bol vznik mikrobublín vo vrstve alebo na jej povrchu, pričom je známy postup upravovania tejto vrstvy sušením vhodného roztoku hydratovanej soli kovu in situ s použitím vody, ktorá bola odplynená, pričom pri príprave roztoku sa dbalo, aby roztok nebol príliš živo miešaný, aby nedošlo k opätovnému rozpusteniu vzduchu alebo iného plynu, ktorý by sa mohol znova objaviť pri starnutí usušenej vrstvy. Hoci sa týmto pracovným opatrením dosiahne zlepšenie vlastností pri starnutí panelu, nie je toto riešenie celkom uspokojivé v prípadoch, keď je panel používaný za podmienok, kde je vystavený miernemu teplu, napríklad pôsobeniu priameho slnečného svetla. Rovnako je z doterajšieho stavu techniky známe pridávanie niektorého stabilizačného činidla k hydratovanej soli kovu, ako je čiastočne disociovaná organická zlúčenina dusíka, napríklad kvartéma amónna zlúčenina ako napríklad hydroxid tetrametylamónny, čím sa dosahujú lepšie výsledky v porovnaní s predchádzajúcimi riešeniami.

Podstata vynálezu

Úlohou predloženého vynálezu je vytvoriť priehľadný ohňovzdorný zasklievací panel, ktorý by mal dobré vlastností v priebehu starnutia, čo by v podstate nezáviselo od použitia uvedených prísad, a ktorý by tiež mal dobré vlastnosti, čo sa týka ohňovzdomosti počas pôsobenia ohňa.

Podľa vynálezu bol tento cieľ vyriešený tak, že je tento transparentný (alebo priehľadný) ohňovzdorný zasklievací panel tvorený aspoň jednou vrstvou napučiavateľného materiálu spojenou s aspoň jednou štrukturálnou vrstvou tohto panelu, pričom jeho podstata spočíva v tom, že obsahuje štrukturálnu vrstvu, ktorá je spojená s vrstvou napučiavateľného materiálu, ktorá bola vytvarovaná zhutnením zŕn napučiavateľnej hydratovanej soli kovu a má celkový obsah vody od 20 do 26 % hmotnostných.

Vo výhodnom vyhotovení obsahuje tento panel dve štrukturálne vrstvy, ktoré sú spolu zlaminované prostredníctvom uvedenej vrstvy napučiavateľného materiálu.

Výhodne má táto vrstva napučiavateľného materiálu celkový obsah vody minimálne 22 % hmotnostných, ešte výhodnejšie minimálne 23 % hmotnostných a najvýhodnejšie maximálne 25 % hmotnostných.

Uvedené zrnité častice majú maximálnu veľkosť vo výhodnom vyhotovení menšiu ako 700 pm a ešte výhodnejšie je ich veľkosť v rozmedzí od 150 pm do 500 pm.

Uvedená vrstva napučiavateľného materiálu má hrúbku v rozmedzí od 0,1 mm do 5,0 mm

Vo výhodnom vyhotovení obsahuje napučiavateľný materiál hydratovaný kremičitan sodný.

Táto vrstva napučiavateľného materiálu obsahuje výhodne aspoň jedno činidlo na stabilizáciu kremičitanu, pri čom toto činidlo na stabilizáciu kremičitanu obsahuje prinajmenšom jednu dusíkovú organickú zlúčeninu, ako je aminozlúčenina, ktorá je aspoň čiastočne disociovaná, napríklad kvartému amónnu zlúčeninu, ako napríklad tetrametylamóniumhydroxid.

Do rozsahu predmetného vynálezu rovnako patrí postup prípravy tohto transparentného ohňovzdorného zasklievacieho panelu, ktorého podstata spočíva v tom, že v prvom stupni sa zrnité častice napučiavateľného hydratovaného kremičitanu alkalického kovu, ktoré majú obsah vody v rozmedzí od 22 % do 26 % hmotnostných, distribuujú vo forme vrstvy na povrchu štrukturálnej vrstvy na inkorporovanie do panelu, v druhom stupni sa vrstva zrnitých častíc vloží medzi pár formovacích dosiek a v treťom stupni sa táto vrstva podrobí pôsobeniu tepla a tlaku za súčasného odplynenia a stlačeniu na spojenie s povrchom štrukturálnej vrstvy panelu.

Uvedená štrukturálna vrstva, na ktorej povrch sa distribuujú zrná, je vo výhodnom vyhotovení sklenená doska určená na inkorporovanie do panelu a tvoriaca uvedenú formovaciu dosku.

Druhá uvedená formovacia doska je výhodne tvorená alebo pokrytá štrukturálnou vrstvou určenou na inkorporovanie do panelu, pričom táto vrstva sa spojí s vrstvou napučiavateľného materiálu.

Vo výhodnom vyhotovení tohto postupu podľa vynálezu sa aspoň časť doby odplyňovania a spájania vrstva napučiavateľného materiálu podrobí pôsobeniu teploty prinajmenšom 80 °C, pričom sa rovnako počas tohto odplyňovania a spájania vrstva napučiavateľného materiálu výhodne podrobí pôsobeniu tlaku nižšiemu ako 30 kPa.

Podľa uvedeného vynálezu sa zistilo, že takýto panel je menej náchylný na porušenie jeho optických vlastností v priebehu času ako známy panel podľa doterajšieho stavu techniky, v ktorom je obsah vody trochu vyšší. Skutočne sú vlastnosti starnutia panelu podľa predloženého vynálezu pri rovnakých ostatných parametroch lepšie ako vlastnosti panelu, ktorého napučiavateľný materiál má vyšší obsah vody v rozmedzí od 29 do 34 % hmotnostných a ktorý obsahuje stabilizačné činidlo, ako napríklad hydroxid tetrametylamónny. Táto skutočnosť predstavuje nečakaný znak predmetného vynálezu, pričom nie je celkom jasné, prečo sa tento priaznivý výsledok dosiahne použitím napučiavateľnej vrstvy majúcej nižší obsah vody.

Rovnako je podľa predmetného vynálezu prekvapujúce, že takýto panel môže mať zlepšené vlastnosti, čo sa týka ohňovzdomosti, pretože skôr by sa čakalo, že nižší obsah vody v napučiavateľnej vrstve bude znižovať účinnosť tohto panelu, lebo peniaca schopnosť počas ohňa bude znížená. V skutočnosti sa zistilo, že trojvrstvový laminát obsahujúci jednu vrstvu napučiavateľného materiálu zovretú medzi dvoma sklenenými tabuľami podľa predloženého vynálezu má lepšiu odolnosť proti ohňu ako trojvrstvový laminát podobných rozmerov, ktorého napučiavateľná vrstva má vyšší obsah vody. Vynález teda má ďalšiu výhodu umožňujúcu dosiahnutie rovnakého stupňa ohňovzdomosti pri použití tenšieho a ľahšieho panelu bez ďalších komplikácií a nákladov spojených so zväčšovaním počtu vrstiev laminátu.

Nižší obsah vody v napučiavateľnej vrstve, maximálne 26 % hmotnostných, spôsobí zvýšenie jej tvrdosti, takže je fyzikálne stabilnejšia a má menší sklon k tečeniu. Podľa vynálezu je výhodné vyrábať vrstvu s obsahom vody mi

SK 279811 Β6 nimálne 20 % hmotnostných na výrobu panelov majúcich dobrú priehľadnosť.

Podľa vynálezu je výhodné, ak má táto vrstva obsah vody nie menší ako 22 % hmotnostných. Prítomnosť takýchto podielov vody v napučiavateľnej vrstve veľmi dobre podporuje penivé vlastnosti počas pôsobenia ohňa a tiež umožňuje tvorbu tvrdej a kompaktnej vrstvy napučiavateľného materiálu, ktorá udržiava dobré optické vlastnosti v priebehu času. Optimálne má táto vrstva celkový obsah vody maximálne 23 % hmotnostných.

Z hľadiska dosiahnutia najlepších výsledkov je výhodné, aby táto vrstva mala celkový obsah vody najviac 25 % hmotnostných, pretože to podporuje udržanie dobrých optických vlastností nezávisle od starnutia panelu.

Táto vrstva zŕn môže byť ľahko zhutnená, a to tak, že sa podrobí pôsobeniu vhodných tepelných a tlakových podmienok za vzniku vrstvy, v ktorej jednotlivé zrná nie sú viditeľné voľným okom, takže má táto vrstva rovnomerný vzhľad a je transparentná (priehľadná). Ale prítomnosť takýchto zŕn môže byť zistená napríklad skúškou ultrazvukom alebo pozorovaním mikroskopom, pričom sa predpokladá, že hranice zŕn, i keď sú neviditeľné, vo vrstve zostávajú. Uvažuje sa, že táto štruktúra vrstvy môže mať istý vplyv na správanie napučiavateľného materiálu počas pôsobenia ohňa a tiež na vlastnosti vrstvy pred vystavením účinkom ohňa. Jedným z možných prispievajúcich činiteľov na zlepšenie ohňovzdomosti panelu podľa predloženého vynálezu je to, že hoci hranice zŕn zmiznú a nie sú zrejmé pri pozorovaní voľným okom, tieto hranice tu napriek tomu existujú a pôsobia ako sústava miest vhodných na tvorbu bublín pri reakcii napučiavateľného materiálu počas pôsobenia ohňa, čo má ako výsledok vznik jemnej penivej štruktúry, ktorá má dobrý a rovnomerný izolačný účinok po celej ploche panelu.

Uvedené zrná majú výhodne maximálny rozmer menší ako 700 pm, pričom sú výhodne väčšie ako 10 μητ, napríklad majú maximálny rozmer medzi 150 pm a 500 pm. Táto skutočnosť pomáha ľahkému tvarovaniu zŕn do formy kompaktnej vrstvy a môže to tiež mať priaznivý účinok na správanie napučiavateľného materiálu počas pôsobenia ohňa. Zistilo sa, že panely zhotovené s týmito výhodnými znakmi podľa vynálezu dávajú jemnú a rovnomernú penovú štruktúru, ak je tento panel podrobený intenzívnemu teplu, ktoré sa vyvíja pri pôsobení ohňa. Predpokladá sa, že je to hlavne spôsobené pomerne nízkym obsahom vody v napučiavateľnom materiáli v porovnaní s obsahom vody doteraz používaným pri výrobe ohňovzdorných panelov, ako i tým, že v spevnenej vrstve zostáva určitá zvyšková zrnitosť, ale priaznivým činiteľom môže byť rovnako jemnosť zvyškovej zrnitej štruktúry v tejto vrstve.

Ako bolo uvedené v predchádzajúcom, účinnosť ohňovzdorného panelu počas pôsobenia ohňa závisí aspoň čiastočne od hrúbky celej vrstvy alebo od hrúbky každej vrstvy napučiavateľného materiálu. Ako už bolo uvedené, podľa vynálezu je výhodné, ak vrstva napučiavateľného materiálu má hrúbku v rozmedzí od 0,1 do 5,0 mm. Vrstvy s hrúbkou 0,1 mm môžu poskytnúť primeranú krátkodobú ochranu proti ohňu, hoci prirodzene lepšia ochrana je spôsobená silnejšími vrstvami. Všeobecne platí, že zväčšenie hrúbky takejto vrstvy nad 5 mm nedáva primerané zvýšenie ochrany a tiež sa zistilo, že je ťažšie vytvoriť silnejšie kompaktné vrstvy majúce dobré optické vlastnosti.

Uvedený napučiavateľný materiál môže byť zvolený z veľkého množstva hydratovaných solí kovov, pričom je ale výhodné použitie solí alkalických kovov. Ako príklad vhodných solí alkalických kovov, ktoré môžu byť použité v hydratovanej forme, je možné uviesť hlinitan draselný, olovičitan draselný, cíničitan draselný, cíničitan sodný, síran hlinitosodný, síran hlinitodraselný, boritan sodný, boritan draselný, ortofosforečnany sodné a kremičitan draselný. Z ekonomických dôvodov (t. j. z dôvodov ceny) a z hľadiska účinnosti je však výhodné, keď uvedený napučiavateľný materiál je hydratovaný kremičitan sodný, ktorý môže byť prípadne miešaný s hydratovaným kremičitanom draselným.

Vo výhodnom vyhotovení podľa vynálezu panel obsahuje prednostne dve štrukturálne vrstvy, ktoré sú zlaminované vrstvou napučiavateľného materiálu. Toto usporiadanie predstavuje veľmi stabilnú a jednoduchú štruktúru panelu. V najjednoduchšej forme môže takýto laminát pozostávať z dvoch tabúľ zasklievacieho materiálu, ktoré sú priamo spojené každá s jednou stranou vrstvy napučiavateľného materiálu. Alternatívne, ak sa požaduje vyšší stupeň ochrany proti pôsobeniu ohňa, môžu byť spojené dve vrstvy napučiavateľného materiálu na vytvorenie laminovaného panelu s troma štrukturálnymi vrstvami zasklievacieho materiálu. Je zrejmé, že ak sa požaduje väčšia ochrana proti pôsobeniu ohňa, môžu byť zlaminované dva alebo viacero takýchto panelov, napríklad použitím vloženého adhezívneho materiálu, ako je napríklad poly viny lbutyral, čo sa vykoná bežne známym spôsobom v tomto odbore zasklievacích laminátov.

V predchádzajúcom texte už bolo uvedené, že vlastnosti pri starnutí panelu podľa predloženého vynálezu sú pri rovnakých ostatných parametroch lepšie ako vlastnosti panelu, ktorého vrstva napučiavateľného materiálu má vyšší obsah vody v rozsahu od 29 % do 34 % hmotnostných a pritom obsahuje stabilizačné činidlo. Bolo by teda prirodzené sa domnievať, že nie sú žiadne dôvody na použitie takéhoto stabilizačného činidla v paneli, ktorého vrstva napučiavateľného materiálu má nízky obsah vody podľa predloženého vynálezu, lebo takýto panel už má veľmi dobré vlastnosti pri starnutí. Jednako však použitie takýchto stabilizačných činidiel môže znamenať ďalšie zlepšenie vlastností pri starnutí panelu podľa predloženého vynálezu a môže mať určitú a celkom nečakanú výhodu v tom, že použitie takéhoto činidla podporuje ohňovzdorné vlastnosti vrstvy počas pôsobenia ohňa, čo je obzvlášť prospešné pri paneli majúcom viacero vrstiev napučiavateľného materiálu a obsahujúcich takúto prísadu. Vzhľadom k uvedenému je teda výhodné, ak takáto vrstva napučiavateľného materiálu obsahuje aspoň jedno stabilizačné činidlo na báze kremičitanu.

Vo výhodnom vyhotovení podľa vynálezu toto stabilizačné činidlo na báze kremičitanu prednostne obsahuje aspoň jednu organickú zlúčeninu dusíka, napríklad zlúčeninu amínu, ktorá je aspoň čiastočne disociovaná, ako je napríklad kvartéma amónna zlúčenina ako hydroxid tetrametylamónny. Predpokladá sa, že pridanie tohto stabilizačného činidla, ako je hydroxid tetrametylamónny podľa výhodného vyhotovenia predloženého vynálezu nielen poskytuje ďalšiu výhodu, čo sa týka starnutia panelu, ale môže mať tiež prospešný vplyv na penu vytvorenú počas pôsobenia ohňa a tak prispievať k ohňovzdomosti panelu.

SK 279811Β6

Panel podľa predloženého vynálezu je možné vyrobiť veľmi jednoduchým spôsobom. Podľa vynálezu sa vyrobí priehľadný ohňovzdorný zasklievací panel obsahujúci aspoň jednu vrstvu napučiavateľného materiálu spojenú s aspoň jednou štrukturálnou vrstvou panelu, pričom pri vykonávaní tohto postupu sa zrná napučiavateľnej hydratovanej soli kovu majúce obsah vody od 22 % do 26 % hmotnostných distribuujú na štrukturálnej vrstve za vzniku kompozície, ktorá má byť zabudovaná do panelu a zatiaľ čo zrná sú zovreté medzi párom tvarovacích dosiek, vrstva sa podrobí tepelným a tlakovým podmienkam, pri ktorých sa dosiahne odplynenie a zhutnenie a pripojenie k uvedenému povrchu vrstvy panelu.

Tento postup je veľmi jednoduchý, čo sa týka jeho vyhotovenia, pričom môže byť vykonávaný s použitím bežného zariadenia známeho z odboru výroby laminátov.

Okrem dosiahnutia veľmi dobrých vlastností pri starnutí a ohňovzdomosti panelu umožňuje voľba napučiavateľných zŕn majúcich uvedený obsah vody i iné výhody. Použitie napučiavateľných zŕn majúcich obsah vody maximálne 26 % hmotnostných podporuje zachovanie optických vlastností panelu bez ohľadu na jeho starnutie, pričom tieto zrná sú tiež vhodné na manipuláciu pred a pri výrobe panelu. Napučiavateľné zmá majúce obsah vody minimálne 22 % hmotnostných sa ľahko zhutňujú do tvrdých a priehľadných vrstiev alebo aspoň do vrstiev, ktoré sa stanú priehľadnými, keď sa zaradia medzi dve priehľadné tabule. To nutne neznamená, že výsledná napučiavateľná vrstva bude nutne mať obsah vody 22 % hmotnostných alebo vyšší. Určitý podiel vody sa pravdepodobne odstráni počas odplyňovania, ale stredný obsah vody vo vrstve bude iba nepatrne nižší ako priemerný obsah vody v zrnách, z ktorých bola vrstva vytvorená. Podľa vynálezu sa zistilo, že rozdiel obsahov vody v zrnách a vo vrstve je najviac 2 %, takže tento rozdiel je zanedbateľný. Napríklad vrstva vyrobená zo zŕn so stredným obsahom vody 25 % bude mať stredný obsah vody medzi 23 % a 25 %. Ak sa na výrobu vrstvy použijú zmá s nižším obsahom vody, je žiaduce regulovať podmienky odplynenia tak, aby bolo odstránené iba malé množstvo vody, nie je vhodné, aby stredný obsah vody vo vrstve bol aspoň 20 % najvhodnejšie je, keď obsah vody je aspoň 22 %.

Počas odplynenia a zhutnenia sa napučiavateľná vrstva pripojí k vrstve panelu, s ktorou je v styku. Touto vrstvou môže byť film termoplastického adhézneho materiálu, ktorá sa potom následne pripojí k štrukturálnej vrstve panelu, ako sú napríklad sklenené tabule a z hľadiska hlavne vhodného riešenia na určité účely zahrnuje tento postup stupeň, v ktorom sa táto vrstva zŕn distribuuje na povrchu sklenenej dosky, ktorá sa potom zabuduje do panelu, pričom táto doska rovnako tvorí uvedenú formovaciu dosku.

V prípade, keď je potrebné, aby druhá tvarovacia doska nebola spojená s výslednou vrstvou napučiavateľného materiálu, môže byť táto doska vhodne spracovaná, napríklad silikónom, dáva sa však prednosť tomu, že táto druhá tvarovacia doska je tvorená vrstvou alebo prilieha k vrstve, ktorá bude zabudovaná do panelu a ku ktorej bude vrstva napučiavateľného materiálu pripojená. Vrstva napučiavateľného materiálu môže byť teda zovretá medzi dvoma vrstvami panelu, ktorý je zlaminovaný súčasne s odplynením a zhutnením. V prípade potreby môže byť panel v ďalšej fáze postupu dopravený do autoklávu na uskutočnenie následného vysoko teplotného spojenia.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uvedeným spôsobom môže byť zlaminovaný akýkoľvek požadovaný počet postupne vystriedaných vrstiev zasklievacieho materiálu a napučiavateľného materiálu, ale neľahkosť výroby laminátu s dobrými optickými vlastnosťami stúpa s počtom vrstiev napučiavateľného materiálu, hlavne v prípadoch, keď majú byť súčasne zhutnené tri alebo viacero takýchto vrstiev a keď táto vrstvová zostava má byť počas zhutňovania a/alebo spájania takýchto vrstiev podrobená zahrievaniu, ako bude uvedené ďalej.

Okrem toho je rovnako potrebné uviesť, že je možné dva alebo viacero takýchto panelov pozostávajúcich zo striedajúcich sa vrstiev zasklievacieho materiálu a napučiavateľného materiálu zlaminovať použitím filmu adhézneho termoplastického materiálu, ak sa požaduje dosiahnutie väčšej ohňovzdomosti. Takýto postup má praktické výhody v prípadoch, kde je vhodné zabudovať do sústavy väčší počet vrstiev napučiavateľného materiálu.

Ako praktický príklad je možné uviesť prípad, keď je potrebné vyrobiť ohňovzdorný panel majúci štyri vrstvy napučiavateľného materiálu, každú s hrúbkou približne

1,5 mm. Podľa vynálezu sa zistilo, že vrstvy zŕn napučiavateľného materiálu na vytvorenie takýchto spevnených vrstiev musia byť až sedemkrát hrubšie ako zhutnené vrstvy, takže takýto panel sa môže v hrúbke zmrštiť počas odplyňovania a spájania až asi o 36 mm. Výroba sa zjednoduší vytvorením dvoch panelov, z ktorých každý má dve vrstvy napučiavateľného materiálu, pričom tieto panely sa potom zlaminujú s použitím adhézneho termoplastického materiálu, ako je napríklad polyvinylbutyral. Prítomnosť takéhoto filmu adhézneho termoplastického materiálu môže mať tiež priaznivý vplyv na ohňovzdorné vlastnosti tohto panelu, lebo sa obmedzí šírenie lomov spôsobených tepelným rázom

Podľa najvýhodnejších vyhotovení riešenia podľa vynálezu majú uvedené zmá celkový obsah vody minimálne 23 % hmotnostných a ešte výhodnejšie minimálne 25 % hmotnostných. Prítomnosť takýchto podielov vody v napučiavateľných zrnách spôsobuje dobré peniace vlastnosti výslednej vrstvy počas pôsobenia ohňa a tiež umožňuje vytvorenie tvrdej a kompaktnej vrstvy napučiavateľného materiálu, ktorá má dobré optické vlastnosti a zachováva si tieto vlastnosti dlhé časové intervaly.

Vo výhodnom vyhotovení majú zmá takú veľkosť, že aspoň 90 % hmotnostných týchto zŕn má maximálny rozmer menší ako 700 pm, ešte výhodnejší je rozmer týchto zŕn v rozsahu od 150 pm do 500 pm So zrnami takýchto veľkostí sa ľahko manipuluje a dávajú výslednej zhutnenej vrstve štruktúru, ktorá sa pokladá za prínosnú z hľadiska dosiahnutia dobrých ohňovzdorných vlastností, ako bolo uvedené. Takéto veľkosti zŕn sú tiež obzvlášť výhodné na vytváranie vrstiev najviac žiadaných hrúbok, napríklad od 0,1 mm do 5,0 mm.

Vo výhodnom vyhotovení je aspoň časť času, po ktorý prebieha odplyňovanie a spájanie, vrstva napučiavateľného materiálu podrobená pôsobeniu teploty aspoň 80 °C. Ohrev napučiavateľného materiálu na takúto teplotu napomáha odplyneniu a zhutnemu a tiež spojeniu s vrstvou panelu. Je potrebné uviesť, že napučiavateľný materiál nesmie byť podrobený tak vysokým teplotám, ktoré s ohľadom na tlak vyvíjaný na napučiavateľný materiál by mohli spôsobiť predčasné spenenie napučiavateľného materiálu. Je potrebné uviesť, že je oveľa ľahšie zaistiť, aby jediná vrstva na

SK 279811 Β6 pučiavateľného materiálu alebo každá z dvoch vrstiev napučiavateľného materiálu panelu, bola podrobená optimálnemu postupu ohrevu, ako zaistiť, aby každá z troch alebo viacerých vrstiev bola optimálne ohrievaná, i keď iba z toho dôvodu, že stredná vrstva alebo vrstvy sú viac odtienené od zdroja tepla inými vrstvami panelu ako vonkajšie vrstvy.

Podľa vynálezu je výhodné, keď pri odplynení a spojení je vrstva napučiavateľného materiálu podrobená pôsobeniu tlaku nižšiemu ako 30 kPa. To umožní dokonalé odplynenie napučiavateľného materiálu.

V predchádzajúcich častiach opisu sa pojednáva o použití aditív (prísad) vo vrstve napučiavateľného materiálu na zlepšenie ich vlastností pri starnutí. Použitie takejto prísady môže mať iné neočakávané výhody v zlepšení ohňovzdornosti počas pôsobenia ohňa, ako bolo už uvedené. Je teda výhodné, keď napučiavateľný materiál obsahuje aspoň jedno stabilizačné činidlo na báze kremičitanu a výhodne stabilizačné činidlo obsahujúce aspoň jednu organickú zlúčeninu dusíka, napríklad aminozlúčeninu, ktorá je aspoň čiastočne disociovaná, napríklad kvartémou amónnou zlúčeninou, ako je napríklad hy droxid tetrametylamónny.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa vynálezu je znázornený na výkrese, kde na obr. 1 je schematicky znázornená zostava na odplyňovanie a zhutňovanie vrstvy napučiavateľného materiálu postupom podľa predloženého vynálezu.

Na obr. 1 je znázornený panel vytvorený z dvoch sklenených tabúľ 1, 2 a z vloženej vrstvy 3 zo zŕn napučiavateľného materiálu majúceho celkový obsah vody v rozmedzí od 22 % do 26 % hmotnostných. Frakcia týchto zŕn má takú veľkosť, že zrná prejdú sitom s veľkosťou otvorov 500 pm, ale sú zachytené na otvoroch s veľkosťou 150 pm. Tieto zrná sú jednoducho rozptýlené horizontálne upravené na prvej sklenenej tabuli vo vrstve sedemkrát hrubšej, ako je výsledná hrúbka zhutnenej vrstvy, ktorá má byť vyrobená. Panel je uzatvorený v puzdre 4. Puzdro 4 je pripojené sacím potrubím 5 k čerpadlu 6, ktoré môže udržiavať podtlak v puzdre 4 a tiež v medzere medzi sklenenými tabuľami 1 a 2. Pri spustení čerpadla 6 sú horná a spodná stena puzdra 4 priťahované k vonkajším povrchom zostavy uzatvorenej v puzdre 4 a sklenené tabule 1, 2 pôsobia ako formovacie (tvarovacie) dosky na zhutnenie vrstvy 3 napučiavateľného materiálu. Puzdro 4 je aspoň u svojej obvodovej oblasti 7 dostatočne pevné, aby odolávalo zovretiu proti okrajom zoskupenia vrstiev, 1,2,3, takže okolo ich okrajov je v puzdre 4 čerpadlom 6 udržiavaný podtlak v dutine 8.

Výhoda použitia puzdra 4, ktoré obklopuje zostavu vrstiev 1, 2, 3, spočíva v tom, že veľkosť puzdra 4 vzhľadom na rozmery zostavy vrstiev 1, 2, 3 nie je rozhodujúca. Puzdro 4 môže byť použité na zostavy vrstiev 1, 2, 3 rozdielnych veľkostí. Použitie takéhoto puzdra 4 tiež uľahčuje vyvíjanie rovnakého tlaku po celom povrchu hlavných plôch zostavy vrstiev 1, 2, 3 počas ich spracovania, takže reakčné sily vznikajúce z rozdielov tlaku medzi okolím, v ktorom je puzdro 4 umiestnené a priestorom v puzdre 4 nebudú také, aby spôsobili ohyb tabúľ 1, 2 tejto zostavy. Takýto ohyb by mohol viesť k vyvíjaniu bublín v okrajoch vrstvy 3 napučiavateľného materiálu a mohol by tiež spôsobiť vznik nerovného konečného výrobku.

Podľa jedného z možných variantov opísaného zariadenia je táto zostava opatrená pripadne použitými opornými prostriedkami na zachytenie reakčných síl vzniknutých z rozdielov tlaku medzi vnútrom a vonkajškom puzdra 4. Na obr. 1 sú takéto oporné prostriedky znázornené ako pár rámov 9 rovnakého tvaru, ale väčších rozmerov ako zostava vrstiev 1, 2, 3, ktoré sú držané v určitom odstupe pomocou stĺpikov 10 na udržiavanie puzdra 4 tak, aby nedošlo ku kontaktu s okrajmi zostavy 1, 2, 3 vrstiev po zmrštení vrstvy 3 napučiavateľného materiálu na jej konečnú hrúbku, ktorá je znázornená na výkrese.

Na hornej i spodnej plochy puzdra 4 môžu byť usporiadané neznázomené ohrievacie prostriedky na ohrev vrstvy 3 napučiavateľného materiálu zovretého medzi sklenenými tabuľami 1,2 kvôli uľahčeniu zhutnenia a spojenia zostavy vrstiev 1,2, 3.

Zostava vrstiev 1, 2, 3 znázornená na obr. 1 môže byť potom podrobená formovaniu s použitím odsávacích zariadení, čo je možné vykonať jednoduchým spôsobom, pri ktorom je vonkajší priestor puzdra 4 vždy vystavený tlaku ovzdušia. Podľa jedného z možných riešení sa uvedie do pracovnej činnosti čerpadlo 6, pričom cieľom je zníženie tlaku v tomto puzdre, to znamená tlaku pôsobiaceho na okrajoch zostavy vrstiev 1, 2, 3 v okrajovej dutine 8, na hodnotu pod 30 kPa. Presná optimálna hodnota bude závisieť od obsahu vody v použitých napučiavateľných zrnách. Žiadaná hodnota sa môže dosiahnuť po niekoľkých minútach, pričom sa udržiava po ďalších 100 minút. Zostava vrstiev 1, 2, 3 má na začiatku teplotu miestnosti, to znamená asi 20 °C a potom sa vnútro puzdra 4 zahrieva, takže po 45 minútach dosiahne teplota hodnotu 90 °C.

Po požadovanom odplynení sa tlak vnútri puzdra privedie opäť na tlak ovzdušia počas asi 15 minút. Na konci tohto času sa možno presvedčiť, že vrstva 3 napučiavateľného materiálu je zhutnená tak, že rozhrania medzi zmámi nie sú viditeľné voľným okom a zostava vrstiev 1, 2, 3 je spojená do priehľadného laminátového panelu. V prípade potreby môže byť samozrejme tento panel prípadne prenesený do autoklávu na ďalšie vysokotlakové spracovávanie s cieľom dosiahnuť ďalšieho zlepšenia spojenia.

Podľa vynálezu sa zistilo, že strata vody v napučiavateľnom materiáli vplyvom odsávania počas zhutňovania vrstvy je menšia ako 2 % hmotnostné vrstvy.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa vynálezu a postup jeho výroby budú v ďalšom bližšie opísané pomocou konkrétnych príkladov vyhotovenia, ktoré sú ale iba ilustračné a nijako neobmedzujú rozsah tohto vynálezu.

Príklad 1

Postupom uvedeným v opisnej časti bol vyrobený rad panelov pri použití sklenených tabúľ s hrúbkou 3 mm s vloženou vrstvou napučiavateľného materiálu s hrúbkou

1,5 mm a s celkovým obsahom vody od 23,5 % do 24,5 % hmotnostných. Vrstva napučiavateľného materiálu každého takéhoto panelu bola vytvorená zo zŕn majúcich celkový obsah vody 24,5 % hmotnostných a preosiatych tak, že ich rozmer bol od 150 pm do 500 μπι Hmotnostný pomer oxidu kremičitého k oxidu sodnému v kremičitane sodnom bol

SK 279811 Β6 v rozmedzí od 3,3 : 1 do 3,4 : 1. Zrná napučiavateľného materiálu neobsahovali žiaden hydroxid tetrametylamónny, ako prísadu podporujúcu ohňovzdorné vlastnosti.

Rovnako bol vyrobený rad porovnávacích skúšobných panelov podobných rozmerov klasickým spôsobom, pri ktorom na vytvorenie takéhoto panelu bol roztok hydratovaného kremičitanu sodného usušený in situ na sklenenej tabuli s hrúbkou 3 mm na vytvorenie vrstvy so strednou hrúbkou 1,8 mm, pričom rozsah jednotlivých hrúbok sa pohyboval v rozmedzí od 1,5 mm do 2,1 mm a celkový obsah vody bol od 29 % do 34 % hmotnostných. Roztok obsahoval 0,25 % hmotnostných hydroxidu tetrametylamónneho ako prísady proti starnutiu. Hmotnostný pomer oxidu kremičitého k oxidu sodnému v kremičitane sodnom bol opäť medzi 3,3 : 1 a 3,4 : 1. K tejto vrstve bola pripojená druhá sklenená tabuľa s hrúbkou 3 mm na vytvorenie laminovaného panelu.

Panely boli zarámované do v podstate rovnakých rámov na vytvorenie zasklievacích zostáv na testovanie podľa medzinárodnej normy ISO 834-1975.

Dve zasklievacie zostavy, každá z jedného radu panelov, boli potom zabudované vedľa seba do steny pece a pec bola zahrievaná podľa požadovaného vopred určeného režimu s cieľom testovať stabilitu a celistvosť obidvoch zostáv ako prekážok proti prenikaniu plameňov a dymu podľa triedy RE. Zistilo sa, že zostava pre porovnávací test vyhovovala norme ISO 834 na úrovni RE na čas 30 minút, nie však na čas 45 minút. Zostava obsahujúca panel podľa predloženého vynálezu vyhovovala norme ISO 834 na úrovni RE v čase viac ako 60 minút.

Obidva typy panelov boli tiež podrobené skúškam na starnutie. Pri prvej skúške boli panely udržiavané počas 15 dní na teplote 80 °C. Na konci tohto času neboli v paneli podľa predloženého vynálezu viditeľné žiadne mikrobubliny, zatiaľ čo v porovnávacom skúšobnom paneli bolo viditeľné množstvo bublín, takže sa vytvorilo zahmlenie bez ohľadu na prítomnosť stabilizačného činidla vo vrstve napučiavateľného materiálu. V paneli podľa predloženého vynálezu sa zahmlenie objavilo až po 30 dňoch. Pri druhej skúške boli panely vystavené ultrafialovému žiareniu počas 500 hodín. Panel podľa predloženého vynálezu po tomto čase neobsahoval žiadne mikrobubliny, pričom porovnávací skúšobný panel obsahoval viac ako dvojnásobné množstvo bublín ako po prvej skúške na starnutie.

Príklad 2

Podľa tohto príkladu boli vyrobené dve ďalšie súpravy panelov podľa vynálezu s použitím rovnakých východiskových materiálov ako v príklade 1. V týchto súpravách panely pozostávali z troch sklenených tabúľ s hrúbkou 3 mm a z dvoch vrstiev napučiavateľného materiálu s hrúbkou

1,5 mm. V jednej zo súprav panelov podľa vynálezu vrstvy napučiavateľného materiálu obsahovali podiel hydroxidu tetrametylamónneho, v druhom rade žiadna takáto prísada nebola. Hydroxid tetrametylamónny bol vpravený pridaním do kremičitanového roztoku, z ktorého boli vytvorené zrná v podiele 0,125 % hmotnostného. Súprava porovnávacích skúšobných panelov tej istej štruktúry bola vyrobená s použitím roztoku hydratovaného kremičitanu sodného s prísadou hydroxidu tetrametylamónneho, ako to bolo uvedené v prípade porovnávacích skúšobných panelov v príklade 1. Vrstvy napučiavateľného materiálu takýchto porovnávacích skúšobných panelov mali strednú hrúbku 1,8 mm.

Tieto panely boli opäť zarámované do zhodných rámov na vytvorenie zasklievacích zostáv určených na vykonanie testu podľa medzinárodnej normy ISO 834-1975.

Takéto zasklievacie zostavy boli potom vedľa seba zabudované do steny pece a pec bola zahriata podľa požadovaného vopred určeného režimu pre test na stabilitu, celistvosť a izolačné schopnosti obidvoch súprav podľa triedy REI. Zistilo sa, že rôzne zostavy majú schopnosť udržať celistvosť ako prekážku proti prenikaniu plameňov a dymu i splniť požiadavky na izolačné charakteristiky v triede REI v čase medzi 30 a 35 minút

Iné výrobky každej súpravy zasklievacích zostáv boli vystavené skúškam starnutia uvedeným v príklade 1. Zistilo sa, že pri vykonávaní všetkých testov mali všetky panely podľa vynálezu lepšie výsledky ako porovnávacie skúšobné panely a tiež, že panely podľa vynálezu, v ktorých napučiavateľný materiál obsahoval hydroxid tetrametylamónny, poskytovali lepšie výsledky ako panely bez neho.

Príklad 3

Podľa tohto príkladu boli vyrobené dve ďalšie súpravy panelov podľa vynálezu spôsobom opísaným v príklade 2 s tým rozdielom, že jedna z vonkajších sklenených tabúľ panelu mala hrúbku 2 mm namiesto 3 mm. Panely každej sady boli zlaminované so sklenenou tabuľou s hrúbkou 2 mm vnútri použitím vložených filmov z polyvinylbutyralu s hrúbkou 0,76 mm. V jednej súprave týchto panelov laminovaných polyvinylbutyralom každý obsahoval štyri vrstvy s hrúbkou 1,5 mm z hydratovaného kremičitanu sodného s hydroxidom tetrametylamónnym, zatiaľ čo v druhej súprave táto látka nebola použitá.

Tieto panely boli opäť zarámované do v podstate zhodných rámov, čím sa získali zasklievacie zostavy na vykonanie testu podľa medzinárodnej normy ISO 834-1975.

Zostavy boli potom zabudované vedľa seba do steny pece a pec bola ohriata podľa žiadaného vopred určeného režimu na otestovanie vlastností oboch súprav panelov, opäť podľa triedy REI. Zistilo sa, že tie zostavy, ktorých panely neobsahovali hydroxid tetrametylamónny, boli schopné udržať celistvosť ako prekážku proti prenikaniu plameňov a dymu a vyhovovali požiadavkám na izolačné vlastnosti triedy REI v čase od 55 do 70 minút. Zostavy podľa vynálezu, ktorých panely obsahovali hydroxid tetrametylamónny, zostali účinné ako prekážky proti prenikaniu plameňov a dymu a vyhovovali požiadavkám na izolačné schopnosti podľa triedy REI v čase 70 až 80 minút.

Príklad 4

Podľa tohto príkladu bola vyrobená ďalšia súprava zasklievacích zostáv laminovaním a zarámovaním troch panelov podľa vynálezu vyrobených postupom podľa príkladu 2 s použitím vložených vrstiev polyvinylbutyralu s hrúbkou 0,76 mm. Zostavy boli potom zabudované vedľa seba do steny pece a pec bola ohriata podľa žiadaného vopred určeného režimu na vykonanie testu na vlastnosti týchto zostáv, opäť podľa triedy REI. Zistilo sa, že zostavy podľa vynálezu zostaň účinné ako prekážky proti prenikaniu plameňov a dymu a vyhovovali požiadavkám na izolačné schopnosti triedy REI čas dlhší ako 90 minút, pričom v prípade, keď bol použitý hydroxid tetrametylamónny ako prísada na zlepšenie ohňovzdomosti, vyhovovali požiadavkám triedy REI počas 110 minút.

SK 279811Β6

Príklad 5

Podľa tohto príkladu boli vyrobené dva ohňovzdorné panely podľa vynálezu, z ktorých každý obsahoval tri sklenené tabule s hrúbkou 3 mm a dve vrstvy napučiavateľného materiálu s hrúbkou 0,6 mm V jednom paneli obsahoval napučiavateľný materiál hydroxid tetrametylamónny ako prísadu podporujúcu ohňovzdomosť podľa príkladu 2, v druhom paneli nebola takáto prísada použitá.

Tieto zarámované zostavy obsahujúce tieto dva panely boli potom skúšané na stabilitu, celistvosť a izolačné schopnosti podľa triedy REI pri vystavení pôsobeniu ohňa. Panel bez prísady bol rozrušený po 34 minútach. Panel s prísadou vydížal účinky skúšky 35 až 36 minút.

Príklad 6

Podľa tohto príkladu boli vyrobené dva ohňovzdorné panely, z ktorých každý obsahoval tri sklenené tabule s hrúbkami 3 mm, 8 mm a 3 mm a dve vrstvy napučiavateľného materiálu. V jednom paneh bola každá vrstva napučiavateľného materiálu vytvorená podľa vynálezu spôsobom podľa príkladu 1, pričom táto vrstva mala hrúbku

2,5 mm V druhom paneli mala vrstva napučiavateľného materiálu hrúbku 1,8 mm, pričom táto vrstva bola vytvorená klasickou technikou opísanou v súvislosti s porovnávacím skúšobným panelom z príkladu 1.

Zarámované zostavy obsahujúce tieto dva panely boli potom skúšané na stabilitu, celistvosť a izolačné schopnosti podľa triedy REI pri vystavení pôsobeniu ohňa. Porovnávací skúšobný panel bol rozrušený po 40 minútach. Panel podľa vynálezu odolával účinkom tohto testu počas 50 minút.

Claims (22)

1. Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel obsahujúci prinajmenšom jednu vrstvu napučiavateľného materiálu spojenú s aspoň jednou štrukturálnou vrstvou tohto panelu, vyznačujúci sa tým, že tento panel obsahuje štrukturálnu vrstvu (1, 2) spojenú s vrstvou (3) napučiavateľného materiálu, vzniknutú stlačením zrnitých častíc napučiavateľného hydiatovaného kremičitanu alkalického kovu, ktorého celkový obsah vody sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 26 % hmotnostných.

2. Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že obsahuje dve štrukturálne vrstvy (1, 2), ktoré sú spolu /laminované prostredníctvom uvedenej vrstvy napučiavateľného materiálu.

3. Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že vrstva (3) napučiavateľného materiálu má celkový' obsah vody minimálne 22 % hmotnostných.

4. Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že vrstva (3) napučiavateľného materiálu má celkový obsah vody minimálne 23 % hmotnostných.

5. Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 4, vyzná í u j ú c i sa tým, že vrstva (3) napučiavateľného materiálu má celkový obsah vody maximálne 25 % hmotnostných.

6. Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 5, vy· značujúci sa tým, že zrnité častice majú maximálnu veľkosť menšiu ako 700 pm a výhodne je ich veľkosť v rozmedzí od 150 pm do 500 pm

7. Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 6, v y značujúci sa tým, že vrstva (3) napučiavateľného materiálu má hrúbku v rozmedzí od 0,1 mm do 5,0 mm

8. Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 7, v y značujúci sa tým, že napučiavateľný materiál obsahuje hydratovaný kremičitan sodný.

9. Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov 1 až 8, vyzná č u j ú c i sa tým, že vrstva (3) napučiavateľného materiálu obsahuje aspoň jedno činidlo na stabilizáciu kremičitanu.

10. Transparentný ohňovzdorný zasklievací panel podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že činidlo na stabilizáciu kremičitanu obsahuje prinajmenšom jednu dusíkovú organickú zlúčeninu, ako je aminozlúčenina, ktorá je aspoň čiastočne disociovaná, napríklad kvartérna amónna zlúčenina, ako napríklad tetrametylamóniumhydroxid.

11. Spôsob prípravy transparentného ohňovzdorného zasklievacieho panelu podľa nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že v prvom stupni sa zrnité častice napučiavateľného hydratovaného kremičitanu alkalického kovu, ktoré majú obsah vody v rozmedzí od 22 % do 26 % hmotnostných, distribuujú vo forme vrstvy na povrchu štrukturálnej vrstvy na inkorporovanie do panelu, v druhom stupni sa vrstva zrnitých častíc vloží medzi pár formovacích dosiek a v treťom stupni sa táto vrstva podrobí pôsobeniu tepla a tlaku za súčasného odplynenia a stlačenia na spojenie s povrchom štrukturálnej vrstvy panelu.

12. Spôsob podľa nároku 11, vyznačujúci sa t ý m , že uvedená štrukturálna vrstva, na ktorej povrch sa distribuujú zrná, je sklenená doska určená na inkorporovanie do panelu a tvoriaca uvedenú formovaciu dosku.

13. Spôsob podľa nároku 12, vyznačujúci sa t ý m , že druhá uvedená formovacia doska je tvorená alebo pokrytá štrukturálnou vrstvou určenou na inkorporovanie do panelu, pričom táto vrstva sa spojí s vrstvou napučiavateľného materiálu.

14. Spôsob podľa niektorého z nárokov 11 až 13, vyznačujúci sa tým, že zrnité častice majú obsah vlhkosti minimálne 23 % hmotnostných.

15. Spôsob podľa niektorého z nárokov 11 až 14, vyznačujúci sa tým, že zrnité častice majú obsah vlhkosti maximálne 25 % hmotnostných.

16. Spôsob podľa niektorého z nárokov 11 až 15, vyznačujúci sa tým, že veľkosť zrnitých častíc je taká, že prinajmenšom 90 % hmotnostných týchto častíc má maximálnu veľkosť menšiu ako 700 pm a výhodne je ich veľkosť v rozmedzí od 150 pm do 500 pm.

17. Spôsob podľa niektorého z nárokov 11 až 16, vyznačujúci sa tým, že uvedená vrstva napučiavateľného materiálu je formovaná na hrúbku v rozmedzí od 0,1 mm do 5,0 mm.

18. Spôsob podľa niektorého z nárokov 11 až 17, vyznačujúci sa tým, že uvedená vrstva

SK 279811Β6 napučiavateľného materiálu obsahuje hydratovaný kremičitan sodný.

19. Spôsob podľa niektorého z nárokov 11 až 18, vyznačujúci sa tým, že aspoň po časť času odplyňovania a spájania sa vrstva napučiavateľného materiálu podrobí pôsobeniu teploty prinajmenšom 80 “C.

20. Spôsob podľa niektorého z nárokov 11 až 19, vyznačujúci sa tým, že počas odplyňovania a spájania sa vrstva napučiavateľného materiálu podrobí pôsobeniu tlaku nižšiemu ako 30 kPa.

21. Spôsob podľa niektorého z nárokov 11 až 20, vyznačujúci sa t ý m, že napučiavateľný materiál obsahuje prinajmenšom jedno činidlo na stabilizáciu kremičitanu.

22. Spôsob podľa nároku 21, vyznačujúci sa t ý m , že činidlo na stabilizáciu kremičitanu obsahuje prinajmenšom jednu dusíkovú organickú zlúčeninu, ako je aminozlúčenina, ktorá je aspoň čiastočne disociovaná, napríklad kvartéma amónna zlúčenina ako napríklad tetrametylamóniumhydroxid.