SK17994A3

SK17994A3 - Usage of a peptidoglycan monomer, its n-acyl derivatives and its metal complexes in the preparation of medicaments

Info

Publication number: SK17994A3
Application number: SK179-94A
Authority: SK
Inventors: Biserka Radosevic-Stasic; Bozidar Suskovic; Radmila Nauski; Danijel Rukavina
Original assignee: Pliva Handels Gmbh
Priority date: 1991-08-15
Filing date: 1992-08-13
Publication date: 1994-08-10
Also published as: CA2115270A1; EP0600974A1; BG98628A; WO1993003746A1; JPH08506796A; CZ30194A3; HU9400420D0; RU94027699A; HRP920488A2

Description

Použitie peptidoglykanového monoméru’ (PGľd), jeho N-acylderivátov s jeho komplexov s kovmi pri príprave liečiv ne korekciu imunosupresívnych e hepa,tosupresívnych stavov organizmu

Oblasť techniky

Tento vynález se týka použitia peptidoglykanového monoméru (PGM), jeho N-acvlderivátov a jeho komplexov s kovmi pri príprave liečiv na korekciu imunosupresívnych a hepatosupresívnych účinkov anestetík e operačného stresu pri chirurgickom zásahu alebo pri iných imunosupresívnych, imunodeficitných a hepatosuprcsívnych stavoch, takže sa dosiahne rýchle a bezpečné zotavenie pacienta.

%

Doterajší stav techriiky

Početné publikácie klinického a experimentálneho výskumu v posledných desiatich rokoch ukázali, že chirurgický stres a/alebo anestézie podávaná v chirurgii vedie k prechodnej imunosupresii, ktorá môže predstavovať riziko pre pacientov život včiaka zvýšenej vnímavosti na infekcie, šíreniu nádorových metastáz, spomaleniu hojenia rán a pod. K patogenézii generovanej imunosupresie prispievajú spoločne anestézie s ich toxickými účinkami, operačný stres a zmeny v neuro-endokrino-imúnnom vzťahu, ktoré sú dôsledkom prechodnej paralýzy centrálneho nervového systému pri anestézii (’Vatkins J. (1980): Br. J. Posp. L’ed. 23, 5835 až 590, Udovič-Širola Iví. a spol. (1989) v Immune Consequence of Trauma,, Shock and Sepsis, str. 411 až 417), zatiaľ čo niektoré účinky sú spôsobené zmenami metabolizmu na úrovni pečene, ku ktorým dochádza po podaní anestézie a operačným stresom, nepatotoxický účinok anestézie môže byť wsvetlený skutočnosťou, že väčšina halogénovaných narkotík je metebolizovaná v pečeni, ktorá môže poskvtoveť toxické medziprodukty, ako sú napríklad trifluóracetylhalogenidy alebo voľné radikály (Satoh H. a spol. (1985): J. Pharm. Exp. Thc-rap. 233, 857.). U predisponovaných osôb to môže viesť k rozvinutiu autoimúnnej hepatitídy (Vergani Γ. s spol. (1980): λ. Engl. J. ťed. 303, 66.). lialo by byť zdô rôznené, že tento imunosupresívnv e hepetotoxický účinok nie je obmedzený na pacientov, ktorí sú operovaní s endotracheélnou anestéziou, ale môže zahrnúť aj lekársky štáb pracujúci v operačnom sále. Zdá še, že chronické vystavenie pôsobeniu haloíd-nu má za následok 1,3 až 2,0 častejšie rozvinutie rakoviny osôb ženského pohlavia (Eeden Y. M. a spol. (1986) v Anesthesia, Miller B. Ľ. (red.), N.Y., str. 730.). Z pohľadu vážnych dôsledkov, ku ktorým môže dôjsť po pooperačnej imunosupresii a dlhotrvajúcom vystavení anestetickým činidlám, nie je prekvapujúci vysoký počet terapeutických pokusov na preventívne pôsobenie. Tak bolo popísané použitie:imunoglobulínu (Nitsche Ľ. a spol. (1988): lst internetionel Congress on the Immune Consequences of Trauma, Shock and Sepsis; OP 52), syntetických hormónov (Feist E. a spol. (1987): Int. J. Clin. Pharm. Bes. 7, 83 až 67; Waymack J.P. a spol. (1985): Árch. Surg. 120, 43; Faist E. (1989) v ímmune Consequences of Trauma, Shock and Sepsis, str. 509 až 517), transferových faktorov a interferónov (Josten Ch. a spol. (1988) lst International Congress on the Immune Consequences of Trauma, Shock and Sepsis, OP 43; Livingston B.H. a spol. (1989) v Immune Consequences of Traume, Shock end Sepsis, str. 551 až 555), blokátorov H-2 receptora (Nielsen H.J. a spol. 1968): lst In ernational Congress on the Immune Consequences of Traume, Shock and Sepsis, OP 49), monoklonálnych protilátok proti endotoxínom (Segawa T. a spol. (1989) v Immune Consequences of Trauma, Shock end Sepsis, str. 495 až 507), vazoaktívnvch činidiel (Schontherting M. a spol. (1988): lst International Congress on the Immune Consequences of Trcume, Shock and Sepsis, OP 57), entagonistov faktorov aktivujúcich trombocvty (Fletcher J.P. a spol. (1988): lst International Congress on the Immune Consequences of Trauma, Shock end Sepsis, OP 56) e rôznych imunomodulátorov (Schopf R.E. e spol. (1988): lst International Congress on the Immune Consequences of Traume, Shock end Sepsis; Tseng K.P. a spol. (1986): Int. J. Immunopharmecol. 8, 437; I-adden J.W. a spol. (T989) v lst Internetionel Congress on the Immune Consequences of the Treuma, Shock end Sepsis, str. 509 áž 517·).

Biologicky aktívne látke peptidogl.ykánový monomér (PGM) je dostupná biosyntézou (podľa 'juhoslovanského patentu 35040) a bola izolovaná ako chemicky definovaná zlúčenine (podľa Klaič B.;, Carbohydr. Res. (1982) 110, 320; juhoslovanský patent 40472; rakúsky patentový spis 362740). Keskčr boli pripravené jeho N-acylderivátv (juhoslovenská patentová prihláška P-626/89, európska patentová prihláške 390093) a jeho komplexy s kovmi (juhoslovenská patentová prihláške P-1982/86, európske patentová prihláška 268271). Izolované látky sú dobre rozpustné vo vode e vo fyziologických roztokoch, sú netoxické e epyrogénne. lúajú imunostimulačnú, antimetestatickú a protinádorovú účinnosť.

Podstata vynálezu

Predmetom tohto vynálezu je nové použitie peptidoglykánového monoméru (PGM) e jeho K-ecylderivátov so všeobecným vzorcom I

CH-, CH-.

I ³ I ³

CH^CHC0-NHCHC0-NHCHCH_oCH_oC0-NHCHC0-NHCHC0-NHCHC00X 3 2 2 ( (CH₉),

I ³

R-HNCHCONH₂ (I), v ktorom R znamc-ná atóm vodíka, Ac znamená skupinu alkvlkarboxvlovc-j kyseliny s prismvm reťazcom s 2 až 18 atómami uhlíka, alkvl- karboxylovej kyseliny s rozvetveným reťazcom s 5 až atómami uhlíka, nenasýtenej elkenylkarboxvlovej kyseliny s 12 až 18 atómami uhlíka alebo aromatickej karboxylovej kyseliny so 7 až 12 atómami uhlíka a X znamená atóm vodíka, atóm alkalického kovu alebo kovu alkalickej zeminy alebo kvartérnu amóniovú soľ organickej bázy, e ich komplexy s dvojmocnými. kovmi šo všeobecným vzorcom la alebo Id

N-Ac-Gle-N-Ac-Mur

Ľ-Ala-Ľ-Ala-0

X

M e

2a Co

2b Ni c Zn

2d Cd (la)

N-Ac-Gle-N-Ac-Mur

Me

3a Cu

3b Hg

N-Ac-Gle-N-Ac-Mur

D-Ala-Ľ-Ala-0 (Ib) v prítomnosti liečiv na korekciu imunosupresívnych stavov humorálneho typu a bunkami sprostredkovaného typu, indukovaných podávaním anestetík a/alebo operačným stresom v chirurgii, iných imunosupresívnych a imunodeficitných stavocA indukovaných sc-psiou, popáleninami, telesným vyčerpaním, paraneoplastickým syndrómom a podobnými a na korekciu hepatosupresívnych stavov organizmu, zastavenie zmien v hepatických nukleových kyselinách, najmä v hepatických proteínoch, indukovaných anestéziou a/alebo operačným stresom a takisto aj inými stavmi súvisiacimi s imunosunresiou a/alebo hepatickými poruchami, otravami, hepatitídou atc?.

Až doposiaľ neznáme aktivite PGM, jeho N-acylderivét.ov e ich solí s dvojmocnými kovmi je ilustrované na modeli experimentálne indukovanej pooperačnej imunosupresie.

Ak zoberieme do úvahy, že väčšina chirurgických operácií sa uskutočňuje v celkovej endotrecheálnej anestézii udržiavanej podávaním halogénovaných anestetík, bol navrhnutý experimentálny model umožňujúci vyvolanie imunosupresie podobne ako u ľudí tak, že sa aplikuje halotánová anestézia s alebo bez operačného stresu, Z tohto dôvodu sa myši BALB/c staré 2,5 ež 3 mesiace umiestia do hermeticky uzatvorených 11 metabolických klietok obsahujúcich natronové vápno (zmes oxidu vápenatého a hydroxidu sodného), kam sa privádza vzduch (respirátorom pre malé zvieratá) s prídavkom 0,5 až 1 % halotánu (prietok 350 ml/min). Táto narkóza sa udržuje 1 hodinu. Zvieratá z kontrolnej skupiny boli podrobená rovnakej procedúre až na to, že sa do vzduchu nepridáva helotán. Podskupina myší bola vystavená len anestézii halotánom, podskupina bola áalej podrobená operačnému stresu vo forme laparotómie (preťatie brušnej steny). Táto operácia predchádzala vystaveniu zvierat halotánovej anestézii ε bola vykonaná pod krátkou éterovou narkózou. Aby soiz dosiahli rovnaké podmienky kvôli kontrole tejto skupiny, kontrolné skupiny pre laparotómiu + helotán boli bezprostredne pred halotánovou anestéziou podrobené krátkej éterovej narkóze. V kontrole humorálnej a bunkami sprostredkovanej imunity boli potom zvieratá imunizované: e) ovčími erytrocytmi (OE) a štvrtý deň po senzibilizácii bol analyzovaný počet plaques v slezine, b) alogénnymi nádorovými bunkami, rastom sarkómu I (z myši A/J) a časom ich odmietnutia a c) rodičovskými splenocytmi pre analýzu lokálnej reakcie donorových buniek (BALB/c) na (BALB/c x CBA)F^ hybrid ako príjemcu. Každá skupina zahrnovala 5 8ž S zvierat. Štatistická analýza bola vykonaná Študentovým t-testom.

Výsledky ukazujú, že halotánová anestézia sama o sebe vykazovala imunosupresívny vplyv na humorálnu a bunkami sprostredkovanú imunitu (Obr. 1) a že opereôiý stres spôsobený la-, parotómiou zosiloval túto imunosupresiu. U myší, ktoré sú senzibilizované ovčími erytrocytmi, samá halotánová anestézia blokovala tvorbu plaques (PFC) v slezine z 48,,5 % (p< 0,001) a laparotómia čelších 27 % (obr. 1A); Inhibícia bunkami sprostredkovanej imunity bola dokázaná predĺžením času s Biogénnym nádorom z 11. na 14 deň (samá anestézia) a zo 14 na 16. deň (anestézia + operčaný stres; p<0,05) (obr. 1B). Inhibícia bunkami sprostredkovanej imunitv helotánovou anestéziou samou bola potvrdená na modeli lokálnej odpovede donorových buniek ne bunky príjemcu (GVHR - reakcia štep versus hostiteľ), kedy anestézia donora vyvolal významné zmenšenie odpovede veľkosti podkolennej lymfatickej uzliny 7. deň po injekčnom podaní rodičovských lymfocytov (z normálnej hodnoty 8,3 - 1,5 mg na hodnotu 4,0 - 1,0; p< 0,05).

Halotánom indukované zmenšenie humorálnej imunitnej odpovede bolo sprevádzané h.ypopláziou (nedokonalým vyvinutím) kostnej drene a sleziny, znížením podielu CĽ4 a CĽ8⁺ buniek a zvýšením počtu buniek nepatriacich k tomuto fenotypu (obr. 2).

Súčasné stanovenia obsahu hepatických proteínov a nukleových kyselín v OE-senzibilizovaných a halotánom enestetizovených myšiach ukázali istú hepatosupresívnu aktivitu anestézie a jej významný vplvv na zníženie množstva a koncentráciu hepatických proteínov, DNA e RNA (obr. 3). Na experimentálnom modeli nasledovalo napodobenie väčšiny príznakov, ku ktorým môže dôjsť po operácii u anestetizovaného pacienta a ktoré spôsobujú:

1. imunosupresiu -

a) humorálneho typu a

b) bunkami sprostredkovaného typu

2. hepatosupresívny účinok.

V tomto stave imuno a hepatosupresie sme dalej testovali účinky PGr.í a jeho analógov e porovnávali ich vplyvy na nedotknuté myši. Získané výsledky ukazujú, že PGíí a jeho analógv sú vysoko účinné pri náprave takejto pooperačnej imunosupresie, zatiaľ čo ich vplyvy sú oveľa slabšie u neporušených organizmov.

Liečivý prípravok: PGM e jeho N-acylderivátv a komplexy s dvojI

-7-i mocnými kovmi alebo ich zmesi sa môžu podávať intravenózne, int.raperitoneálne, intramuskulárne ε subkutánr.e v.prostriedku s ďalšími netoxickými, fyziologicky pri jeteľnými látkami známymi odborníkom, veľkosť jednotkovej dávky a jej forma závisí od telesnej hmotnosti a od individuálneho stavu organizmu. PGM a jeho N-acylderiváty a komplexy s dvojmocnými kovmi sa môžu podávať v dávke 5 sž 50 mg telesnej hmotnosti.

Tento vynález je ďalej ilustrovaný nasledujúcimi príkladmi .

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Korekcia imunosupresie humorálneho typu u anestetizovaných a operovaných zvierat účinkom PGM (la)

Keďže sme zistili, že k hlavnému potlačeniu humorálnej imunity dochádza u helotánom anestetizovaných myší a laparotomizovaných myší (obr. 1), testovali sme prevenciu imunosupresie aplikáciou PGM. Z tohto dôvodu bola myšiam podaná jedna intraperitoneálna injekcia PGM rozpusteného v 0,05 ml fyziologického roztoku bezprostredne po leparotómii a OE-senzibilizái cii a bezprostredne pred anestéziou halotánom. Výsledky uvedené v tabuľke 1 ukazujú, že PGM (10 mg/kg) u anestetizovaných myší zvýšili tvorbu plaques na 94,3 % (PFC/10^), zatiaľ čo u myší, ktorým bola podaná helotánová anestézia a ktoré boli podrobené aj operačnému stresu, bol vznik PFC stimulovaný dokonca až na 206,4 % vzhľadom na kontrolu, ktorej bol injekčné podaný len fyziologický roztok.

- 8 Tabuľka 1

Humorálne aktivite anestetizovaných e laparotomizovených myší liečených PGM

skupina	náprava halotánom s helotánom . . . indukovanej imuno-
PFC/10	supresie vplyvom PGM PFC/slezina PFC/10 PFC/slezina
laparotómia+ SRBC+PGm 10 mg/kg	300,6-42,7**	62968,3-16551,1* 206 % 124,80 %
laparotómia+ SRBC+fyziol. roztok	98-22,5	2800,2-7997,5
SRBC+PGM 10 mg/kg	260,6-20,9	50007,8-4043,9 94,30 % 64,70 %
OE+fyziol.r.	134,2-31,4	30363,5-10194,7
Štatisticky	významné vzhľe	dom na kontrolu (p< 0,01; *p< 0,001)

Tabuľke 2 ukazuje, že najlepšie korekcie ha.lotánovc-j imunosupresie sa dosiahnu nízkou dávkou PGM. Súčasne vykonaný výskum vplyvu PGM u neenastetizovených myší ukázal, že účinok sa prejavil len u imunosupresívnych myší. Zvýšenie vzniku plaques u anestetizovaných myší liečených PGm bol sprevádzaný zvýšením počtu buniek kostnej drene a periférnou leukocvtózou.

- 9 Tabuľka 2 (prvá časť)

Humorálne imunita u anestetizovaných a neenestetizbvaných myší po liečení PGM

skupina	bez PPC/10	halotánu PFC/slez ina
OE+PGM 100 mg/kg
OE+fyziol. roztok	225-6,9	.60339-5112,6
OE+PGM 50 mg/kg	385,6-36,1	111608,4-11079,3*
OE+fyziol. roztok	498,7-47,1	178262,3-25557,8
OE+PGM 10 mg/kg	465,6-25,7	87670,5-5552,2^m
OE+fyziol. roztok	598,1^36,9	159847,7-10628,2

- 10 Tabuľka 2 (druhá časť, dokončenie) skupina s halotánom náprava halotánom

PFC/10 PFC/slezina indukovanej imunosupresie vplyvom PGM

PFC/10 PFC/slezina

OE+PGM 39,6-6,0* 100 mg/kg	8129,4-845,8*	-67	%	-72,80	%
OE+fyziol. 120-14	29888-6031,5
roztok
OE+PGM 159,3-39,5** 50 mg/kg	36085,2-10629,6*	^ť -9	%	-32,40	%
OE+fyziol. 175-12	53356,9-1864,6
roztok
OE+PGM 651,2-85,4* 10 mg/kg	106092-4812,9*	66.	,20 í	í 32,10	%
OE+fyziol. 391,8-7,1	80301,8-6369,5

roztok štatisticky významné vzhľadom na kontrolu (”*p< 0,01;*p< 0,001)

Príklad 2

Korekcia imunosupresie humorálneho typu pôsobením PGM-komplexov s dvojmocnými kovmi

Komplex PGM-Zn, rozpustený vo fyziologickom roztoku, sa injekčné podáva v rovnakej dávke ako v predchádzajúcom príklade (10 mg/kg) anestetizovaným a neanestetizovaným myšiam liečeným OE. Tento pokus sa trikrát zopakuje. Všetky výskumy s

PGM-Zn ukázali na zlepšenú imunokorekmú aktivitu v porovnaní s PGM a zvýšenú tvorbu plaques u anest.et izovaných myší o 73,5 », ρη

101,4 % vzhľadom ne kontrolu, ktorej bol podaný len fyziologický roztok.

Tieto vplyvy sú sprevádzané zmnožením buniek sleziny s kostnej drene.

Tabuľka 3

Humorálna imunita u anestetizovaných myší liečených PGM s jeho derivátmi

skupina	Počet zvierat	s halotánom PFC/10⁶	korekcia (%)
PGM-lOmg/kg	6	860-66,1	29,50
PGM-Zn	5	1152-41,1	73,50
L-PGM-Na	6	932,5-78,1	40,40
fvziol rozt.	5	664-51,9	kontrola
PGM-lOmg/kg	5	295-42,3	21,90
PGM-Zn	5	419-41,0	73,10
L-PGM-Na	5	508-3,9	109,90
fyziol. rozt.	5	242-11,1	kontrola
PGM-lOmg/kg	5	1782-200	68,40
PGM-Zn	6	2131-164	101,40
L-PGM-Na	6	2338^184	120,90
fyziol. rozt.	6	1058,3-135	kontrola

príklad 3

Korekcia imunosupresie humorálneho tvpu N-acvlderivátmi PGM

Vo fyziologickom roztoku sa rozpustí sodná soľ N-lyuroyl-PGM (PGM-L-Na). Tento roztok sa injekčné podá enestetizovaným a senzibilizovaným myšiam. Lajde tak k dvojnásobne lepšej stimulácii vzniku plaques v slezine (zmnoženie 109,9 ε 120,9 ú) vzhľadom na kontrolu, ktorej bol podaný len fyziologický roztok.

-f.·.··.-· -

Tento vplyv nebol prítomný u neanestetizovaných myší.

Príklad 4

Korekcia imunosupresie sprostredkovanej PGM-komplexmi s dvojmocnými kovmi a K-ecylderivátmi PGM

PGM a jeho analógy boli testované na celkový GVHP. Pri tomto testovaní boli podávané bezprostredne po injekcii rodičovských splenocytov do mäkkej časti zadnej nohy F1 hybridov alebo bezprostredne pred helotánovou anestéziou. Bolo zistené, že PGM-Zn zosiluje odpoveá veľkosti podkolennej lymfatickej uzliny,7. deň po injekcii, zatiaľ čo PGM-L-Na významne zvyšuje počet veľkých lymfatických buniek v miestnej lymfatickej uzline 10. deň po podaní injekcie (vyhodnotené prietokovým počítačom buniek).

Tabuľka 4

GVHP + halotán rozdiely hmotností lymfatickej žľazy

	5 deň	7. deň	10 deň
PGM	2,2-1,4	5,2-0,8	3-1,3
L-PGM-Na	2,5-1	4,3-1,7	2,5-0,7
PGM-Zn		6,2-1,4
			-b
fyziol. r	oz. 1,5-0,2	4-1	1,8-1,4
	rozdiely v	bunkách v lýmf.	žľaze (v miliónoch)
	5 deň	7. deň	10 deň
PGM	5,66	3	6,2
L-PGM-Na	7,66	1,84	3,57
PGM-Zn		2,9
fyziol ro	z.	2,38	3,6
	počet	veľkých buniek (	v tisícoch)
	5. deň	7. deň	10. deň
PGM	6,034	8,032	7,82
L-PGM-NA	6,038	6,462	17,494
PGM-Zn		4,677
fyziol ro	z t. o k	5,337	5,391

Príklad 5

Korekcia hepatósupresívnych účinkov počas hslotánovej anestézie pôsobením PGM

Kecíže sme zistili, že halotánová anestézia u OE-senzibilizovených myší spôsobila zníženie počtu hepetických proteínov a nukleových kyselín (obr. 2), snažili sme sa zistiť, či aplikácia PGM ovplyvňuje tie zmeny, ktoré sprevádzajú imunosupresii^oumorálneho typu. Výsledky uvedené v tabuľke 5 ukazujú, že malá dávka PGM indukuje významné zvýšenie všetkých skúmaných parametrov (DNA, RNA a proteíny) v pečeni. Súčasné testovanie vplyvu PGM na nedotknuté myši ukázalo, že stimulačné účinky PGM boli prítomné u anestetizovaných zvierat, tj. u myší s potlačenou činnosťou pečene.

Tabuľka 5 (prvá časť)

Hepetotropný účinok PGM u ánestetizovaných a neanestetizovaných myší skupina DNA RNA mg/lOOb.hm. mg/g mg/lOOb.hm. mg/ g halotán+ 10,09*-2

PGM (100 mg/kg) halotán+ 6,17-0,6

PGM (50 mg/kg) halotán+ 8,74*-2,72

PGM (10 mg/kg) halotán+ 6,88-1,01 fyziologický roztok'

1,59 -0,45	15,36-4,7	2,5-0,93
1,2-0,09	10,11-3,04	1,95-0,45
1,64^-0,46	16,73^-4,99	3,15*-0,82
1,24-0,22	9,34-1,78	1,67-0,38

- 14 Tabuľka 5 (druhá časť, dokončenie)

skupina	ĽNA	RNA mg/lOOb.hm.	mg/g
mg/lOOb.hm.	mg/g
O+PGM
(50 mg/kg)	8,17-2,47	1,74-0,67	12,83-2,12	2,57-0,59
0+ PGM
(10 mg/kg)	7,14-1,55	1,48-0,35	12,25-1,69	2,54-0,38
0+fyziol. roztok**	7,91-0,97	1,60^0,45	11,74-2,08	2,21*0,46
	pr	oteíny
	mg/lOOb.hm.	mg/g
halotán+	492,5-69,2	78,4-12,9

PGM (100 mg/kg) halotán+ 379,3-57,3 78,4-12

PGM (50. mg/kg) halotán+ 605,5*^134,7 113,9*-22,3

PGM (10 mg/kg) halotán+ fyziologický roztok*

O+PGM (50 mg/kg)

O+PGM (10 mg/kg)

0+fyziol. roztok

463,5-80,2

491.8- 92,1

414,6**-20,6

529.9- 69,7

83,7-15,4

95.9- 10,4

85.9- 3,9

110,7-26,8

Štatisticky významné medzi skupinami nesúcimi .rovnaký index p<0,0?

- 15 Príklad 6

Hepatotropné účinky PGM, PGM-komplexov s dvojmocnými kovmi a N-acylderivatov PGM u anestetizovaných a operovaných myší

Účinky PGM a jeho analógov boli testované u anestetizovaných a operovaných myší. Bolo zistené, že PGM spôsobil zvýšenie obsahu DNA, RNA a proteínov v pečeni uvedených zvierat. Účinky N-acylderivátov na proteíny v pečeni boli rovnako intenzívne, zatiaľ čo PGM-Zn stimuloval asociáciu hepatických proteínov, dokonca intenzívnejšie než sám PGM.

Tabuľka 6 (prvá časť)

Hepatotropný účinok PGM a jeho analógov u myší, ktoré boli podrobené anestézii a chirurgickému zákroku

skupina mg/lOOb.hm.	ĽNA mg/g
chirurgia+ 16,7^x-2,23 halotán-- PGM^{XÄX (1}°	2,98**-0,29
chirurgia-*- 11,39-4,16 halotán+ PGM-Zn (10 mg/kg)	2,03-0,81
chirurgia-- 13,37-1,89 halotán-- L-PGM-Na (10 mg/kg)	2,39-0,44
chirurgia* 12,64-2,63 halotán* u v fyziologicky roztok	2,24-0,59
chirurgia-- 15,44-2,57 fyz iologický roztok	2,65-0,36

- 16 Tabuľke 6 (druhé česť)

skupine mg/lOOb.hm.	RNA mg/ g
chirurgie* 23,82^M,*Í0,8 halotán PGM*** (10 mg/kg)	4,26’*-0,23
chirurgie* 16,45-6,24 helotán* PGM-Zn (10 mg/kg)	2,93-1,22
chirurgia* 22,57-4,31 helotán* L-PGM-Na (10 mg/kg)	4,03-0,81
chirurgia* 18,14±2,84 helotán fyziologicky roztok*	3,2OÍO,66
chirurgia* 22,51-0,92 fyziologický roztok*	3,88-0,02

- 17 - Tabuľka 6 (tretia česť, dokončenie)
skupina	proteínv mg/lOOb.hm.	mg/g
ch irurgia* halotán* PGM*** (10 mg/kg)	540,2*-61,8	96,1’’**ί_1Ο,5
chirurgia* halotán* PGM-Zn (10 mg/kg)	667,6*^,m“^±36,9	11₆“«^5,1
chirurgia* halotán* L-PGM-Na (10 mg/kg)	616’*-64,3	109,5’*-4,3
chirurgia* halotán* fyziologický roztok**	456,7-58	80,2-10,,2
chirurgia* fyziologický roztok*	434,2^6,2	75-4,2

štatisticky významné medzi skupinami nesúcimi rovnaký index p < 0,05.

/V w - 16 -

Claims

PATENTOVÉ .NÁROKY

1. Použitie peptidoglykánového monoméru (PGM) e jeho N-

-acylderivátov so všeobecným vzorcom I ch₃chco-nhchco-nhchch₂ch₂co-nhchco-nhchco-nhchcoox (ch₉)₇

I ^{2 3} p-hnchconh₂ (I), v ktorom R znamená atóm vodíka, Ac znamená skupinu alkylkarboxylovej kyseliny s priamym reťazcom s 2 až 18 atómami uhlíka, elkylkarboxylovej kyseliny s rozvetveným reťazcom s 5 až 18 atómami uhlíka, nenasýtenej alkenylkarboxylovej kyseliny s 12 až 18 atómami uhlíka alebo aromatickej karboxylovej kyseliny so 7 ež 12 atómami uhlíka a X znamená atóm vodíka, atóm alkalického kovu alebo kovu alkalickej zeminy alebo kvartérnu amóniovú soľ organickej bázy, a jeho komplexov s dvojmocnými kovmi so všeobecným vzorcom la alebo Ib (la)

M e
2a Co

2b Ni 2 c Zn 2d Cd

- 19 N- Ac - G1 e - N- Ac -Mu r

Me
3a Cu

3b Hg (Ib), vyznačujúce sa tým, že sa v kombinácii s inými konvenčnými netoxickými, fyziologicky prijateľnými látkami používa pri príprave liečiv na korekciu imunosupresívnych a hepatosupresívnych stavov organizmu.

2. Použitie podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že imunosupresívne stavy z_ehrnujú humorálny typ a bunkami sprostredkovaný typ,^indukované podaním rôznych anestetík a/alebo operačným stresom v chirurgii, a Óelšie imunosupresívne a imunodeficitné stavy vyvolané sepsiou, popáleninami, telesným vyčerpaním, paraneoplastickým syndrómom a pod.

3. Použitie podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m, že hepetosupresívny stav organizmu zahrnuje zmeny v hepatických nukleových kyselinách,, najmä v hepatických proteínoch, indukované anestéziou a/alebo operačným stresom, a tiež áalšie stavy, ktoré súvisia s imunosupresiou a/alebo hepatickými poruchami, otravami, hepatitídou atá.
4. Použitie podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že sa pripravujú liečivá pre intravenózne, intraperitoneálne, .intramuskulárne a subkutánne podávanie.

3. Použitie podľa nároku 1, vyznačujúce sa

20 tým, že hmotnosť dávky a formulácia závisia od telesnej hmotnosti e od individuálneho stavu organizmu.
6. Použitie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že sa PGM, jeho N-acvlderiváty e komplexy s dvojmocnými kovmi podávajú v dávke 5 až 50 mg/kg telesnej hmotnosti.