SK13295A3

SK13295A3 - Method of gasification of solid fuel with low heating value

Info

Publication number: SK13295A3
Application number: SK132-95A
Authority: SK
Inventors: George N Valkanas
Original assignee: Biokat Corp
Priority date: 1993-06-04
Filing date: 1994-06-03
Publication date: 1995-07-11
Also published as: CN1113086A; BG99390A; US5626638A; EP0654072A1; RU95106490A; CN1047790C; HU9500331D0; YU48694A; HUT71882A; BG62889B1; CA2141682A1; WO1994029410A1; DE69428250T2; PL307331A1; AU670200B2; GR1001615B; RU2128683C1; DE69428250D1; YU48699B; PL178845B1

Description

Splyňovanie n í 2kovýhrevných tuhých palív na výrobu elektrickej energie.

Vynález popisuje originálny spôsob splyňovan výhrevných tuhých palív, napr. lignitov a rašelín, a kyslíkovým alebo parokys1 íkovým splynovaním vo z ach.

Naviac popisuje originálny spôsob, pri ktorom rené plyny využívajú v modernom systéme na plyn zo nia uhlia na výrobu veľkých množstiev električke v prevádzke bez znečisťovania životného prostredia.

Pri existujúcej kríze v zabezpečovaní post množstva energie, a pretože ropné zdroje nie sú e z hľadiska dostupnosti a ceny, národné progran elektrickej energie radšej uprednostňujú vývoj zdrojov energie. V tomto uprednostňovanom vývoji sa ný zdroj pokladá uhlie ako prvé palivo, ktoré sa ma pri výrobe energie a jeho výskyt vo svete je väčší nomernejšie rozložené než ropa. Zásoby uhlia sa del sokovýhrevné a n í zkovýhrevné. Taktiež sa delia pot: síry, z ktorej sa spaľovaním tuhých palív stáva o:a tý, ktorý spôsobuje toxické znečistenie prostredia, na tento problém je použitie tuhých palív obmedzené vá s nízkym obsahom síry, aby bolo čo najmenej poši votné prostredie.

Čo sa týka uhlia a jeho využitia pri výrobe el energie, zistilo sa, že pri spaľovaní je výsledný cký výťažok malý, uvoľňujú sa pritom veľké množsi siričitého, lietavého popolčeka a oxidov dusíka a k silnej korózii zariadení.

A na dôvažok, spaľovaním tuhých palív sa vytvŕ ké množstvá oxidu uhličitého, ktoré sa dnes poklada den z hlavných faktorov znečistenia, keďže sú hla\ jom pre vznik skleníkového efektu na našej planéte,. tieto problémy, týkajúce sa životného prostredia sa ukazujú byť ešte závažnejšími pri používaní ní: ných tuhých palív, ako sú lignity a rašeliny.

Dnes už existujú riešenia, ktoré čelia týmto a vedú k zníženiu obsahu síry v týchto nízkovýhrevi a nízko>y rol ý zoli ivoch fá,a vytvo,p 1 y ňovai energie (čujúceho íoľahl ivé výroby i. o k á 1 n y c h za hlavpouž í vať a je rovia na vya obsahu ::1 s i r i č i Vzhľadom na páliidené žis k t r i c k e j energeti/á oxidu dochádza rajú veľjú za jeným zdroA všetky a výroby, kovýhrevarob1émom /ch pálivách a k neutralizácii splodín horenia.

Avšak tieto riešenia sú drahé a výhody, ktoré ponúkajú, ich vzhľadom na ich cenu nerobia atraktívnymi. Lepším prístupom sa zdá byť splyňovanie týchto n ízkovýhrevných palív, čo je dnes atraktívny spôsob napriek tomu, že to vedie k veľkým stratám energie. Pri úplnom splynení možno plyny premyť, aby sa oddelili od toxických plynov a lietavého popolčeka, ale s úplným splynením sa tepelná hodnota ďalej znižuje na 65 až 70 7. a na tento účel sú potrebné drahé priemyselné zariadenia.

Avšak medzičasom s vývojom plynových turbín sú pri výrobe energie dostupné ekonomickejšie riešenia využívania plynov. Naším originálnym riešením je spôsob, využívajúci palivové plyny, vyrobené v zlepšených systémoch na plyn zo splynovania uhlia, ktorým sa zvýši množstvo vyrobenej elektrickej energie s použitím vzduchových turbín a kombinovaného cyklu. Avšak na prevádzku plynových turbín potrebujeme palivové plyny bez korozív a bez dechtov a kvapalných vedľajších produktov, ale tiež s najvyššou možnou tepelnou hodnotou.

Vzhľadom na tento vývoj sa v popisovanom vynáleze študovali technologické charakteristiky n ízkovýhrevných lignitov a rašelín a zistilo sa, že tieto tuhé palivá, či už vo forme, ako sa získali, alebo po odstránení popolčeka (popísané v inom vynáleze), vykazujú vysokú účinnosť pri prevádzke v takých zlepšených systémoch na výrobu elektrickej energie, pretože tieto palivá pyrolyzujú vo veľkom rozsahu (40 - 85 7.) , vysoko exotermicky bez tvorby dechtov a kvapalných vedľajších produktov. Pyrolýza týchto nízkovýhrevných palív je optimálna pri 400 - 600 °C, a pyrolytické spracovanie má vysoko exotermický charakter. Pyrolytický zvyšok sa získa s vysokou čistotou uhlíka s tepelnou hodnotou 4000 - 6000 kcal/kg bez popolčeka, alebo 2200 - 4000 kcal/kg s popolčekom. 0 popisovanom vynáleze sa študovalo splyňovanie tohto koksového zvyšku s kyslíkom a prednostne s kyslíkom a parou a zistilo sa, že vytvorené palivové plyny majú extrémne vysokú tepelnú hodnotu a získajú sa pri vysokých teplotách 900 - 1000 °C, a splyňovanie dosahuje úplné využitie uhlíka. Pri tomto spôsobe sa v uvedenom vynáleze zistilo, že dvojstupňové splyňovanie lignitov a rašelín dosahuje veľmi vysokú tepelnú účinnosť, a oxidačné splyrtovanie nevedie k tvorbe dechtov alebo kvapalných vedľajších produktov.

V uvedenom vynáleze sa zistilo, že pyrolytické spracovanie pokračuje exotermicky s tvorbou 350 - 600 kcal/kg a exotermický výstup energie závisí od stupňa pyrolýzy. K tomuto množstvu energie pristupuje tepelný obsah palivových plynov a tepelná výmena medzi spodným popolčekom a palivovými plynmi, vytvorenými pri oxidačnom splyrtovaní.

Väčšiu potrebu zahrievania možno prijať pre vstupné tuhé palivá, ako je znázornené na diagrame 1. Preto sa tiež študovali podmienky, ktorými je krytá tepelná bilancia spracovania pyrolýzou bez použitia tepelnej energie uhlíka. To vedie k vysokej energetickej hospodárnosti a k vysokému energetickému využitiu nízkovýhrevných tuhých palív.

Dva stupne splynovania, spracovanie pyrolýzou a vlastné splyrtovanie (s kyslíkom alebo s kyslíkom a parou) boli objavené v popísanom vynáleze, čo s výhodou vedie k produktom rôzneho chemického charakteru v tom, že pyrolýza je redukčné spracovanie, pri ktorom sa síra splyrtuje na sírovodík a oxidačné spracovanie je v zmysle chemickom oxidačné a splynená síra je vo forme oxidu siričitého. Potom sa hľadalo a vypracovalo riešenie na neutralizáciu týchto plynov síry vytvorením podmienok na zavedenie palivových plynov do Clausovho reaktora. Zmiešaním týchto palivových prúdov po tom, čo sa najprv využila ich termomechanická energia v turbínovom systéme, s teplotami 600 °C, pri tlaku 30 atmosfér, a ich dodávaním do Clausovho katalytického reaktora plyny síry uvoľnia síru:

H₂S + S0₂----> 3S + 20H₂

Táto možnosť výhodnej a jednoduchej neutralizácie plynov síry, spojená s výrobou cennej síry, je hlavným bodom vynálezu v originálnosti a význame, pretože spĺňa prvý cieľ tejto výskumnovývojovej činnosti, ktorým bolo podľa možnosti vyvinúť spôsob výroby elektrickej energie z nízkovýhrevných tuhých palív, ktorý nepovedie k problémom s toxickým znečistením od oxidu siričitého a lietavého popolčeka. Vzniknutá síra sa získava s vysokou čistotou a v malých množstvách ju ktorého sa vymyje vodou a zbemôže strhávať prúd plynov, z rá.

v

Ďalšou novinkou uvedeného vynálezu je, že palivové plyny sa získavajú do tlaku 30 atm., ktorý sa vyvinul počas spracovania pyrolýzou a tvorí pracovný tlak vo dvoch fázach splyňovania a v Clausovej jednotke. Palivové plyny sa získavajú pri teplote 600 až 900 °C a pri tlaku 30 atm. bez korozívnych látok a plynov síry.

Ďalším základným originálnym výsledkom tohto vynálezu je experimentálne dokázaný fakt, že n ízkovýhrevné tuhé palivá (lignity a rašeliny) sa pyrolyzujú exotermicky, pretože organické materiály, podobné drevu, obsahujú kyslík. Je známe, že drevo a drevná biomasa pyrolyzuje exotermicky pri teplotách vyšších než 400 °C a to sa v minulosti výhodne využívalo pri destilačnom spracovaní dreva a v súčasnosti pri pyrolytickom spracovaní odpadovej biomasy. Nízkovýhrevné tuhé palivá (lignity a rašeliny) majú nasledovnú drevnú konzistenciu.

TABUĽKA 1

Konzistencia lignitov a rašelín

Zložky	Lignity	Rašeliny
pH	5,8 - 6,9	4,6 - 5,4
Popolček	15-35	6 - 20,5
Voskové látky atď.	5,2 — 6,8	8,1 - 8,3
Humínové kyseliny	20 - 33,8	18 - 34,1
Humíny	30 - 40	37 - 42,1
Holocelulóza	31 - 35	26,1 - 32,9
d-celulóža	8-15	10,5 - 12,0
Na základe týchto	údajov, ktoré	určujú povahu tendencie
pyrolýzy, a výsledkov	splyňovania s	kyslíkom alebo s kyslí-

kom a parou, sa vytvoril systém s výhodnou tepelnou bilanciou pri výmenách tepla a konečnými výsledkami. Tepelné pracovné parametre určujú:

a) že ohrievanie tuhých palív na pyrolytické spracovanie je ovplyvnené odpadovou tepelnou energiou, t.j. tepelnou energiou zvyškových plynov, usadeného popolčeka atď.

b) že splynovanie pyrolýzou je exotermické, s uvoľňovaním 250 - 600 kcal/kg tepelnej energie a vytvorením pracovného tlaku až do 30 atm. a je zlepšené bez ovplyvňovania vlhkosťou alebo prítomnosťou popolčeka á je to reakcia s redukčným chemickým charakterom.

c) že Clausova reakcia neutralizácie plynov síry je spontánna pri teplote palivových plynov 600 °C a pri tlaku 30 atm. a za predpokladu, že mólový pomer H2S/SO2 je 2:1, reakcia je kvantitatívna.

d) že zariadenie na využitie tohto spôsobu by malo pracovať pri tlaku 30 atm a teplote palivových plynov až do 900°C.

Sušenie tuhých palív, napr. lignitov alebo rašelín, takých, ako sú, alebo po odstránení popolčeka, sa vykonáva na práškovej forme, najprv mechanickým odvodnením a potom zahriatím na 180 - 300 °C s výmenou tepelnej energie popolčeka, získanej pri 1000 °C, a tepelnej energie zvyškových plynov tak, že nakoniec sa získajú ako zvyškové plyny pri 180 - 300 ’C.

Pyrolytické spracovanie sa začína s tuhým palivom, napr. lignitom, pri teplote 180 - 300 ’C, kým na to, aby sa pyrolyzovalo, je potrebná teplota 450 až 600 ’C. Na získanie týchto teplôt sa používajú nasledovné tepelné zdroje : a) z výmeny medzi plynmi z oxidačného splynovania, ktoré sa získajú pri teplote 1000 °C a môžu poskytnúť 200 °C pyrolyzovanej mase (ochladenej na 600 °C) a b) z tepelnej energie, vznikajúcej z exotermickej pyrolytickej reakcie, ktorá zvýši teploty o 200 až 300 °C.

S týmito tepelnými zdrojmi dosahuje pyrolytické spracovanie teploty 600 °C a vyššie. Krytie energie pyrolytického spracovania sa v prípade potreby riadi príslušným zahrievaním vstupujúceho lignitu, avšak toto značne závisí od relatívneho rozsahu pyrolýzy a od spracovania oxidačným splynovaním.

Splynovanie pyrolytického uhlíkatého zvyšku kyslíkom, alebo s výhodou kyslíkom a parou, ak je pridaný pri 600 ’C,

- 6 s vysokou uhlíkovou čistotou a v pórovitom stave, prebieha veľmi prudko s kvantitatívnou premenou obsiahnutého uhlíka a rýchlym nárastom teploty na 900 - 1000 °C. Straty tepelnej energie pri oxidačnom spracovaní sú relatívne malé, nižšie než 12 X, a to sa vzťahuje na SO 7. celku. Faktická strata tepelnej energie je pod 6 X, čo je pre c lý proces splyňovania málo a energeticky je to veľmi výhodn ?.

Dva prúdy plynov, jeden z pyrolýzy a druhý z j splyrtova.....

nia kyslíkom alebo kyslíkom a parou, sa zmiešavaiú tak, ako sa získali alebo po výmene energie v turbíne. Pot im sa zavedú ku Clausovej jednotke, ktorá pracuje pod tlak »m. 0 Clausovej jednotke sa plyny síry neutralizujú a zíe a sa prúd paliva bez korozívnych plynov.

V tabuľke 2 sú uvedené analýzy plynov, /ytvorených v oboch reaktoroch, jednom pre pyrolýzu a druhom ;>re oxidačné splynovanie, pre viaceré grécke lignity a rašeliny ako maximálne a minimálne zloženia.

TABUĽKA 2

Zloženie plynných palív z pyrolýzy a z oxidačného splyňovania metán

Z pyrolýzy

20-35 7.

oxid uhoľnatý 30-50 7.

oxid uhličitý v od í k s í rovod í k oxid siričitý

2-6 7.

16-22 7. 1-3 7.

Z oxidačného sp yňovania

35-40

16-22

40-60

1-2

Spôsob pyrolytickej reakcie pri viacerých tuhých nízkovýhrevných palivách dal výsledky, uvedené v tabuľke

Pyrolytická reakcia ( bez	T A B U L K n í zkovýhrevi popola a v si	A 3
ných lignitov , uchej forme)	a ra	>elín v Z
teplota rašelina	Ptolemais	Megalopolis	Aliv	?r i
	(severné (Peloponessus,
	Grécko)	Grécko)
400 ’C 15,2	17,3	35,4	16	8
450 °C 22,4	23, 5	44,3		4
500 °C 34,24	35,28	52,4	3 /	O
550 °C 34,48	39,43	67,42	44	64
600 ’C 44,00	44,24	75, 42	51	00
650 °C 44,63	46,6	79,38	56	00
Obsah
popola 11,55	10,8	20,6	11	5
k.cal/kg
tuh.paliva 4400	5100	4400	54	'0
kcal/kg
koksového 4465	5200	4020	57	•0
zvyšku
V diagrame postupu, ktorý	znázorňuje tok	vy u ž	tia ply-
nov, vytvorených na výrobu elektriny, sa ľahko r	)Z pozná j ú
originality a energetické výhody	, ktoré sa získajú	>odľa po—
písaného vynálezu.
Výrobná sekvencia pozostáva	z dvoch tlakových	eak torov
v rade, jedného na	pyrolýzu a druhého na splyňovan	e s kys-
líkom. Reaktor na	pyrolýzu je	navrhnutý na	prev	idzku pri
teplote 700 ’C a	tlaku 50 atm	. a je typu	fluid	zovaného
lôžka s automatizovanými systémami na dodávanie uh	. í k a a na
odoberanie získaných produktov:	uhlíkového zvyšku	i palivo-
vých plynov.
Splyňovací reaktor je navrhnutý na prevád	z k u p	i teplo-
tách až do 1200 ’C	a pri tlakoch	až do 50 atm	a je	ty pu tu-

hého lôžka s automatizovanými systémami na dodáva iie a zavádzanie kyslíka a na uvoľňovanie popola a výtvore iých plynov

Inou možnosťou aplikácie uvedeného vynálezu je kombinácia pyrolytického spracovania so spaľovaním koksové 10 zvyšku v existujúcom kotli na výrobu tlakovej pary.

Podľa tohto riešenia sa tuhé palivá, napr. lioiity alebo rašeliny, zavedú do reaktora na pyrolýzu s vlh osťou až do 60 X, alebo v suchej alebo polosuchej forme, a /y tvorené palivové plyny sa privádzajú do turbíny na využitie ich termomechanicke j energie, potom sa premyjú a prítomný sírovodík sa neutralizuje známymi postupmi, ako v kombinácii 50 Stretfordovým spôsobom. Palivové plyny sa potom spália ta výrobu veľkých množstiev elektrickej energie v moderne a systéme s kombinovaným okruhom. Uhoľný zvyšok sa v tomto prípade spáli v existujúcom kotli na výrobu tlakovej pary na poháňanie existujúcej alebo novo inštalovanej parnej turbíny. S týmto riešením je výstup elektrickej energie asi trikrát väčší, než sa získava dnes, a odsírenie pokryje 70

7. celkového obsahu síry v tuhom palive.

V podstate popísaného vynálezu sa vynašlo a v traxi dokázalo, že pyrolytické spracovanie nie je ovplyvnená vlhkosťou prítomného popola, a že toto spracovanie tvorí model premeny energie, pretože použitú energiu prevezmú vyrobené zvyšok, a vytvorená pars fakticky plynov a ich energetic ý obsah.

F’opri použití tuhého paliva, optimalizovaného bic,čistiacim uvoľňovaním, exotermická reakcia je podstatným f íspevkom k množstvu energie a ako zdroj energie.

Palivové plyny z reaktorov sa zmiešajú a prive jú k tur— bíne, aby uvoľnili časť termomechanickej energie e<o elektrickú energiu a potom sa zavedú do Clausovej reál· inej jednotky. V Clausovej jednotke by plyny mali mať optinálne teplotu 400 - 450 °C a pracovný tlak. Termomechanicl· i energiu možno tiež použiť na výrobu pary tepelnou výmenou.

Na konci obsahujú palivové plyny tepelnú enei jiu až do 95 7. tepelnej energie pôvodného tuhého paliva pri t Ločistiacom použití a v exotermickej reakcii pridanie enertie.

Palivové plyny sa zavedú do moderného :ariadenia s kombinovanými okruhmi pre výstup elektrickej energie. Tento môže podľa tohto vynálezu prekročiť 65 7. v 1 ombinácii s turbínou na využitie termomechanickej energie.

produkty, plyny a koksový podstatne zvyšuje objem

Výťažok elektrickej energie je v súčasnosti 1,1 kg 3000 kcal lignitu na kWh, alebo s lignitmi alebo rašelinami s tepelným obsahom 800 - 1200 kcal/kg je výťažok 1,8 - 4,1 kg/kWh elektrickej energie. S popísaným vynálezom je výťažok elektriny impozantné veľký, 0,41 - 0,62 kg ligritu alebo rašeliny/kWh, keďže lignity alebo rašeliny s mal\m kalorickým obsahom sa používajú podľa ich energetickél o obsahu v suchej forme a naviac príspevkom rozsiahlej e:;<: termickej reakcie, ktorá pridáva 20 - 30 7. nárastu energie. I odľa vyššie uvedených záverov je ukázané, že popísaný vynález použitím n ízkokalorických tuhých palív s pyrolytick· u tendenciou 30 7. až 80 7. zvyšuje vysoké výnosy výroby elel triny, čo je porovnateľné s tuhými palivami s vysokou výhrevnosťou a s ropou, pričom prevádzka s výhodou prebieha úplne bez znečisťovania okolia.

Popísaný vynález preto zavádza spôsob výroby elektriny s malými nákladmi z n ízkovýhrevných tuhých palív ktoré sú značne rozšírené po celom svete, v prevádzke, ktc rá, hoci produkuje veľké množstvá elektriny, tiež predstavuje prevádzku bez znečistenia lietavými popolčekmi a SO2 možno ju usporiadať aj na odstraňovanie oxidov dusíka, tei a na prevádzku úplne bez znečisťovania. Tiež vedie k v. diteľnému zníženiu uvoľňovania CO2 , 75 7. na jednotku produkc. e.

1/1 *52-95 plyny

obením k modernému systému na plyn zo splynovania uh výrobu elektrickej energie

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob využitia tuhých palív s nízkou výhr pri ktorom sa pyrolyzuje 40 - 80 7. uhoľnej časti t lív a následne sa zvyšná časť splyňuje s kyslík s kyslíkom a parou, alebo sa spaľuje bez akejkoľv dechtových alebo kvapalných vedľajších produktov, celkovou tepelnou bilanciou, s vnútornou kontrolou nia a s výrobou palivových plynov v kvalite a kv použitie v moderných systémoch Co-Gas na výrobu el energie.
2. Spôsob využitia tuhých palív s nízkou výh podľa nároku 1, pri ktorom má pyrolytické spracovan čný charakter a splynená síra je vo forme s:í Splyňovanie zvyšku má oxidačný charakter a tieto plynu sa zmiešajú za takých podmienok, aby účinne v Clausovej reakcii, ktorou sa plyny síry neutra kvantitatívnej tvorby molekulovej síry.

2 H₂ S + S0₂---->
3S + 2H- 0 pri ktorom sa pyrolytické spracov,? 600 °C a prebieha intenzívne exote 600 kcal/kg lignitu alebo rašeliny pyrolýzy a vytvárajú sa podmienky evnosťou, chto pasm alebo ?k tvorby > vysokou :nečiste• ntite na k t r i. c. k e j evnosťou

i..e redukovod í k a. ::Ινελ prúdy pôsobi1 i

J. i z u j ú z a lie vy kozmicky za v závisna čin3. Spôsob, náva pri 450 produkcie 250 losti od stupňa nosť pod tlakom.
4. Spôsob, pri ktorom sa splyňovanie s kyslíkom alebo s kyslíkom a parou pri pyrolýze koksového zvyšku vykonáva na materiále pri teplote 600 °C, v suchej forme a pr i vysokej čistote a povrchovej aktivite, takže oxidačné spracovanie prebieha rýchlo s malou spotrebou tepelnej energie s vývinom vysokých teplôt až do 1100 °C, alebo sa koksový zvyšok spaľuje na účinnú výrobu tlakovej pary.
5. Spôsob pyrolýzy a splyňovania vo dvoch ktorom sa n ízkovýhrevné palivá, ktoré môžu v rozsahu 40 7. a viac, ktoré obsahujú až do 60 tepelne zlepšia, pretože pyrolytické spracovanie účinný odvodňovací postup.

fá

7.

ach. pri o lyžovať 1 hkosti, jsobí ako
6. Spôsob podľa nárokov 1, 2, 3, 4a 5, pri ktorom je tepelná energia pyrolytickej reakcie, ktorá prebieha pri teplotách 450 - 600 °C, pokrytá exotermickou reakciou, ktorá dáva 200 -- 300 °C, výmenou medzi plynmi splyňovania, ktorá môže spôsobiť vzrast teploty o 200 °C, a tepelnou energiou vstupných tuhých palív o 180 - 320 °C, a tiež zahievaním, ak je to potrebné.
7. Spôsob, pri ktorom sa tuhé palivá, ktoré vstupujú do pyrolytického spracovania, sušia v práškovej forma výmenou tepelnej energie so zvyškovými plynmi a so spodným popolom, ktorou vstupujúci lignit dosahuje teploty 180 až 320 °C a odvodní sa o 60 až 90 Z.
8. Spôsob podľa nárokov 3, 4, 5 a 6, pri ktorom sa vytvoria podmienky vysokej energetickej hospodárnosti, pretože pyrolýza je pokrytá odpadovou formou tepelnej energie a splyňovanie s kyslíkom alebo s kyslíkom a parou spotrebuje len 6 7. uhlia takým spôsobom, že celkový tepelný /ýstup je veľmi vysoký až do 95 Z obsahu vstupujúceho tuhél· : paliva, ktorý s príspevkom exotermickej reakcie dáva energetický zisk viac než 100 7. základného tepelného obsahu.
9. Spôsob podľa predchádzajúcich nárokov, pri ktorom z tuhých n ízkovýhrevných palív, ktoré sa pyrolyzujú na viac než 40 Z, po splyňovaní vo dvoch fázach, fáze pyrol'-zy a fáze splyňovania koksového zvyšku s kyslíkom alebo s kyslíkom a parou, vznikajú palivové plyny, ktoré sa v Clauso/ej reakcii ľahko a s výhodou vyčistia od obsahu plynov sír/ a ktoré vznikajú pri teplotách 600 až 800 °C a tlakoch 20 až 30 atm, t.j. s vysokým obsahom termomechanickej energie, a tieto sa potom privedú do turbíny na výrobu množstva elektriny z tejto energie.

— ľ? —

Jt «Im.
10. Spôsob podľa predchádzajúcich nárokov, a najmä podľa nároku 9, pri ktorom sa palivové plyny po ich použití a po prebehnutí Clausovej reakcie a po premytí vodou privedú do zariadenia s kombinovaným okruhom na výrobu ener jie, ktorá presahuje 50 '/. tepelného obsahu týchto plynov.
11. Spôsob, pri ktorom využitie n ízkovýhrevn . ch palív v procese pyrolýzy a splyňovania vo dvoch fázach, ktoré vedie k vnútornej kontrole znečistenia a k najmenej zdvojnásobeniu výroby elektrickej energie v porovnaní s dnešnou výrobou spaľovaním, vedie k najmenej 75 X na jednotku nrodukcie v znižovaní emisie oxidu uhličitého, čo je významný výsledok s ohľadom na problematiku znečisťovania skleníkov.
12. Spôsob podľa nárokov 1 až 10, pri ktorom ,a nízkovýhrevné tuhé palivá splyňujú pyrolýzou a splyňovanĹm s kyslíkom alebo s kyslíkom a parou vo dvoch fázach, z ískajú sa prúdy plynov pri teplotách 600 — 800 °C a tlakoch 20 až 30 atm a neutralizujú sa od obsahu plynov síry v Clausovej reakčnej jednotke. Palivové plyny sa privedú do turbíny na využitie ich termomechanickej energie-a potom sa použijú ako palivá v zariadení s kombinovaným okruhom, v ktorom vyrobená elektrina je 55 až 75 X tepelnej hodnoty vstupného tuhého paliva, s prevádzkou termosiektrickej jednotky bez poškodzovania znečistením, bez tvorby plynov síry alebo lietavých popolčekov (ä po prispôsobení aj oxidov dusíka) a so znížením emisie oxidu uhličitého o 75 X na jednotku produkcie.