SK128999A3

SK128999A3 - Aminopyrimidine derivatives, preparation method thereof, pharmaceutical compositions containing them and their use

Info

Publication number: SK128999A3
Application number: SK1289-99A
Authority: SK
Inventors: Thomas Mcinally; Alan Tinker
Original assignee: Astra Pharma Prod
Priority date: 1997-04-09
Filing date: 1998-04-07
Publication date: 2000-05-16
Also published as: CZ355199A3; CN1259131A; ID23861A; SE9701304D0; HUP0001865A2; NO994900L; JP2001519805A; MX9909188A; TR199902495T2; CA2285388A1; NO994900D0; PL336141A1; EP0973772A1; IS5208A; US6303613B1; BR9807950A; KR20010006143A; WO1998045294A1; AU7091098A; EE9900448A

Description

Aminopyrimidínové deriváty, spôsoby ich prípravy, farmaceutické kompozície s ich obsahom a ich použitie

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka zlúčenín, ktoré sú aminopyrimidínovými derivátmi. Vynález sa týka aj súvisiacich aspektov zahŕňajúcich spôsob prípravy týchto zlúčenín, kompozície, ktoré ich obsahujú, a ich použitia ako farmaceutík. Uvádzajú sa aj chemické intermediáty užitočné pri výrobe týchto zlúčenín.

Doterajší stav techniky

Oxid dusičný sa produkuje v bunkách cicavcov z L-arginínu pôsobením špecifických syntáz oxidu dusičného (NOS - nitric oxide synthase). Tieto enzýmy spadajú do dvoch rôznych tried - konštitutívne NOS (cNOS) a indukovateľné NOS (iNOS). Doposiaľ boli identifikované dve konštitutívne NOS a jedna indukovateľná NOS. Z konštitutívnych NOS je endotelový enzým (ecNOS) zapojený do relaxácie hladkej svaloviny a regulácie krvného tlaku a prietoku krvi, zatiaľ čo neurónový enzým (ncNOS) slúži ako neurotransmiter a zdá sa, že je zapojený do regulácie rôznych biologických funkcií, napríklad cerebrálnej ischémie. Indukovateľné NOS boli implikované najmä v patogenéze zápalových chorôb. Regulácia týchto enzýmov by preto mala poskytnúť značný potenciál v liečbe širokého spektra chorobných stavov (J. E. Macdonald, Ann. Rep. Med. Chem., 1996,31,221 - 230).

Podstata vynálezu

Vynález uvádza aminopyrimidínové deriváty (I):

NH₂ kde:

R¹ predstavuje vodík, alkyl Ci až Ce, alkoxy Ci až Ce, halogén alebo trifluórmetyl;

R² predstavuje vodík alebo alkyl Ci až Ce;

A predstavuje päťčlenný heterocyklický aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 heteroatómy, ktoré môžu byť rovnaké alebo rôzne a sú vybrané spomedzi O, N a S; alebo šesťčlenný aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 atómy dusíka;

(i) R³ predstavuje fenyl, šesťčlenný heterocyklický aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 atómy dusíka alebo päťčlenný heterocyklický aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 heteroatómy, ktoré môžu byť rovnaké alebo rôzne a sú vybrané spomedzi O, N a S, ktorý fenyl alebo heterocyklický aromatický kruh môže byť voliteľne substituovaný nasledujúcimi skupinami: alkyl Ci až Ce, alkenyl C₂ až Cg, alkinyl C₂ až C_6l alkoxyl Ci až Ce, halogén, hydroxyl, alkyltio Ci až Ce, kyano, trífluórmetyl, nitro alebo skupina -NR⁵R⁶;

a R⁴, R⁵ a R⁶ nezávisle predstavujú vodík alebo alkyl Ci až Ce;

alebo (ii) R³ predstavuje alkyl Ci až Ce, alkenyl C2 až C8 alebo alkinyl C2 až Ce; a R⁴ predstavuje vodík alebo alkyl Ci až C8;

alebo (iii) R³ a R⁴ spolu predstavujú (CH2)a . Z . (CH2)bl kde Z predstavuje N(COOR⁷), kde R⁷ predstavuje alkyl Ci až C8 alebo haloalkyl Ci až Ce, alebo R⁷predstavuje skupinu (CH2)„YR⁹, kde n predstavuje celé číslo od 2 do 5, Y predstavuje O, S alebo väzbu a R⁹ predstavuje alkyl Ci až C6 voliteľne substituovaný halogénom alebo nitroskupinou, alebo R⁹ predstavuje fenyl voliteľne substituovaný alkylom Ci až C₆, halogén alebo nitro; a a a b nezávisle predstavujú celé číslo od 1 do 3 s tým, že a + b je 3 alebo 4;

alebo (iv) R³ a R⁴ spolu predstavujú (CH₂)_a . Z . (CH₂)_bl kde Z predstavuje N(COR⁸), kde R⁸ predstavuje fenyl, šesťčlenný heterocyklický aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 atómy dusíka alebo päťčlenný heterocyklický aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 heteroatómy, ktoré môžu byť rovnaké alebo rôzne a sú vybrané spomedzi O, N a S, ktorý fenyl alebo heterocyklický aromatický kruh môže byť voliteľne substituovaný nasledujúcimi skupinami: alkyl Ci až C₆, alkoxy Ci až Ce, halogén, nitro, kyano, trifluórmetyl, alkylsulfonyl Ci až Ce alebo aminosulfonyl;

a a a b nezávisle predstavujú celé číslo od 1 do 3 s tým, že a + b je 3 alebo 4;

alebo ich farmaceutický prijateľné soli, enantioméry, racemáty a tautoméry.

Vynález ďalej uvádza spôsob na prípravu takých zlúčenín alebo ich farmaceutický prijateľných solí, enantiomérov, racemátov alebo tautomérov.

Vynález uvádza aj zlúčeninu vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnú soľ, enantiomér, racemát alebo tautomér na použitie ako liečivo.

Ďalší aspekt vynálezu uvádza použitie zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru, racemátu alebo tautoméru na výrobu liečiva na liečbu alebo profylaxiu chorôb alebo stavov, v ktorých je prospešná inhibícia aktivity syntázy oxidu dusičného.

Konkrétnejší aspekt vynálezu uvádza použitie zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru, racemátu alebo tautoméru na výrobu liečiva na liečbu alebo profylaxiu zápalovej choroby.

Vynález tiež uvádza spôsob liečby alebo znižovania rizika chorôb alebo stavov, v ktorých je prospešné zníženie aktivity syntázy oxidu dusičného, ktorý obsahuje podanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru, racemátu alebo tautoméru osobe trpiacej alebo ohrozenej takou chorobou alebo stavom.

Konkrétnejšie sa tiež uvádza spôsob liečby alebo zníženia rizika zápalovej choroby u osoby trpiacej alebo ohrozenej takou chorobou, pričom tento spôsob obsahuje podanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru, racemátu alebo tautoméru takejto osobe.

Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu možno tiež použiť výhodne v kombinácii s druhou farmaceutický aktívnou látkou, najmä v kombinácii so selektívnym inhibítorom indukovateľnej izoformy cyklooxygenázy (COX-2). Takto sa v ďalšom aspekte vynálezu uvádza použitie zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru, racemátu alebo tautoméru v kombinácii s inhibítorom COX-2 na liečbu zápalu, zápalovej choroby a porúch súvisiacich so zápalmi. Uvádza sa tiež spôsob liečby alebo znižovania rizika zápalu, zápalovej choroby a porúch súvisiacich so zápalom u osoby trpiacej alebo ohrozenej takou chorobou alebo stavom, pričom tento spôsob obsahuje podanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru, racemátu alebo tautoméru v kombinácii s inhibítorom COX-2 takej osobe.

A výhodne predstavuje tieno kruh. Osobitne výhodné uskutočnenia sú také, kde zlúčenina vzorca (I) je tieno[2,3-d]pyrimidín alebo tieno[3,2-ď]pyrimidín.

V ďalšom výhodnom uskutočnení Y predstavuje pyrido kruh. Osobitne výhodné uskutočnenia sú tie, kde zlúčeninou vzorca (I) je pyrido[2,3-ď)pyrimidín, pyrido[3,2-ď|pyrimidín, pyrido[3,4-ďjpyrimidín alebo pyrido[4,3-ďjpyrimidín. Najvýhodnejšie sú pyrido[3,2-ď]pyrimidínové zlúčeniny vzorca (I).

R³ výhodne predstavuje fenyl, cyklopropyl, etyl, tiazolyl, etinyl alebo furanyl.

V ďalšom výhodnom uskutočnení, kde R³ a R⁴ sú podľa možnosti (iii) vo vzorci (I), Z predstavuje NfCOOCzHs) a a a b má každé hodnotu 2.

Medzi najvýhodnejšie zlúčeniny podľa vynálezu patria;

7-amino-4,5-dihydro-5-fenyltieno[3,2-djpyrimidín·,

5-cyklopropyl-4,5-dihydľo-7-aminotieno[3,2-ď|pyrimidín;

5-etyl-4,5-dihydro-7-aminotieno[3,2-ď]pyrimidín,'

5-(2-tiazolyl)-4,5-dihydro-7-aminotieno[3,2-ď]pyrimidín;

5-(2-furyl)-4,5-dihydro-7-aminotieno[3,2-d]pyrimidín;

7-amino-4,5-dihydro-5-etinyltieno[3,2-d]pyrimidín;

etyl 7^,-aminospiro[piperidín-4,5^,(4^>H)-tieno[3,2-d|pyrimidín]-1-karboxylát;

etyl 4’-amino-3'-chlórspiro[piperidín-4,6’(7'H]-tieno[2,3-c/]pyrimidín]-1-karboxylát;

4^,-amino-(4-kyanobenzoyl)-spiro[piperidín-4_l2’-(1^,H)-(pyrido[3,2-d]pyrimidín)];

4^,-amino-(2-tienoyl)-spiro[piperidín-4₁2'-(ľ-H)-(pyrido[3,2-d]pyrimidín)];

etyl 4’-aminospiro[piperidín-4,2^,-(1 *H)-(pyrido[3,2-d]pyrimidin)]-1 -karboxylát;

4^,-amino-(4-kyanobenzoyl)-spiro[piperidín-4,2’-(ľH)-(pyrido[3,4-d]pyrimidín)];

etyl 4^>-aminospiro[piperidfn-4,2^,-(1 *H)-(pyrido[3,4-d]pyrimidín)]-1 -karboxylát;

4^>-amino-(4-kyanobenzoyl)-spiro[piperidín-4,2^,-(1^,H)-(pyrido[4,3-d]pyrimidín)];

etyl 4^,-aminospiro[piperídín-4,2^,-(1 ’H)-(pyrido[2,3-d]pyrimidín)]-1 -karboxylát;

4-amino-2-(2-tienyl)-pyrido[3_l2-d]pyrimidín;

7^,-amino-1-(6-kyano-3-pyridínkarbonyl)spiro[piperidín-4,5’-(4^,H)-(tieno[3,2-d]pyrimidín)];

a ich farmaceutický prijateľné soli, enantioméry alebo tautoméry.

Ak nie je uvedené inak, pojem „Ci až C₆ alkyl“ tu uvedený označuje lineárnu alebo rozvetvenú alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka alebo cyklickú alkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka. Medzi príklady na také skupiny patrí metyl, etyl, npropyl, i-propyl, n-butyl, i-butyl, t-butyl, cyklopentyl a cyklohexyl.

Ak nie je uvedené inak, pojem _UC₂ až Ce alkenyl tu uvedený označuje lineárnu alebo rozvetvenú alkylovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka a obsahujúcu jednu dvojitú väzbu alebo cyklickú alkylovú skupinu s jednou dvojitou väzbou alebo cyklickú alkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka a obsahujúcu jednu dvojitú väzbu. Medzi príklady na také skupiny patrí etenyl, 1- a 2-propenyl, 2-metyl-2propenyl, 2-butenyl, cyklopentenyl a cyklohexenyl.

Ak nie je uvedené inak, pojem _nC₂ až Ce alkinyl tu uvedený označuje lineárnu alebo rozvetvenú alkylovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka a obsahujúcu jednu trojitú väzbu. Medzi príklady na také skupiny patrí etinyl, 1-a 2-propinyl a 2butinyl.

Ak nie je uvedené inak, pojem „Ci až Ce alkoxy tu uvedený označuje lineárnu alebo rozvetvenú alkoxylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka. Medzi príklady na také skupiny patrí metoxy, etoxy, n-propoxy, i-propoxy, n-butoxy, ibutoxy, s-butoxy a t-butoxy.

Iné skupiny, napríklad alkyltio, haloalkyl, alkylsulfonyl, sa majú interpretovať podobne.

Tu uvedený spôsob na prípravu zlúčenín podľa vynálezu alebo farmaceutický príjateľhej soli, enantioméru, racemátu alebo tautoméru, obsahuje nasledujúce kroky:

(a) reakcia zlúčeniny vzorca (II)

H

NH

NH₂ (II) kde A, R¹ a R² majú vyššie uvedený význam, so zlúčeninou vzorca (III) alebo jej acetálovým derivátom

R³COR⁴ (III) kde R³ a R⁴ majú vyššie uvedený význam; alebo (b) reakcia zlúčeniny vzorca (IV) alebo (IV)

R¹—f-A

(IV)

Ί

kde A, R¹, R², R³ a R⁴ majú vyššie uvedený význam a R⁸ predstavuje alkylovú skupinu; s amoniakom alebo jeho ekvivalentom; alebo (c) príprava zlúčeniny vzorca (I), v ktorej R³ a R⁴ majú význam podľa možnosti (i) vo všeobecnej definícii vzorca (I) uvedenej vyššie a jeden zo substituentov R⁵ a R⁶ alebo oba predstavujú alkyl Ci až Ce, alkyláciou príslušnej zlúčeniny, v ktorej jedna zo skupín R⁵ alebo R⁶ alebo obe predstavujú vodík; alebo (d) príprava zlúčeniny vzorca (I), v ktorej R² predstavuje alkyl Ci až Ce, alkyláciou príslušnej zlúčeniny, v ktorej R² predstavuje vodík; alebo (e) odstránenie chrániacej skupiny zo zlúčeniny vzorca (I), v ktorej je jeden alebo viacero atómov dusíka chránených; alebo (f) príprava zlúčeniny vzorca (I), v ktorej R³ a R⁴ majú význam podľa možnosti (iv) vo všeobecnej definícii vyššie uvedeného vzorca (I), reakciou zlúčeniny vzorca (V)

kde A, R¹, R², a a b majú vyššie uvedený význam, so zlúčeninou vzorca (VI)

X—L (VI) kde X predstavuje COOR⁷ alebo COR⁸, R⁷ a R⁸ majú vyššie uvedený význam a L je odchádzajúca skupina;

a v prípade potreby konverzia získanej zlúčeniny vzorca (I) alebo jej inej soli, na jej farmaceutický prijateľnú soľ, alebo naopak, a v prípade potreby konverzia získanej zlúčeniny vzorca (I) na jej optický izomér.

V spôsobe (a) možno reakciu zlúčenín vzorcov (II) a (III) uskutočniť miešaním reaktantov v inertnom rozpúšťadle pri teplote medzi teplotou miestnosti a teplotou varu rozpúšťadla až do 72 hodín alebo do skončenia reakcie. Zistili sme, že je často vhodné použiť zlúčeniny vzorca (III) v chránenej forme, napríklad ako acetál, konkrétne napríklad dietoxyacetál. Spôsob sa potom výhodne uskutočňuje v prítomnosti kyselinového katalyzátora. Požadované acetály možno vytvoriť reakciou nechránenej zlúčeniny vzorca (III) s alkoholom, napríklad etanolom, pomocou metód dobre známych v tejto oblasti.

V spôsobe (b) reakciu možno uskutočňovať prebublávaním plynného amoniaku cez roztok zlúčeniny vzorca (IV) alebo (IV*) v inertnom polárnom rozpúšťadle. Alternatívne možno reakciu uskutočniť pôsobením vodného amoniaku, amoniaku v acetonitrile alebo metanolickým amoniakom na roztok zlúčeniny vzorca (IV) alebo (IV*) v polárnom protickom rozpúšťadle alebo pôsobením jodidu amónneho a amoniaku na zlúčeninu vzorca (IV) alebo (IV*) v alkoholovom roztoku.

V spôsobe (c) a (d) možno alkylačnú reakciu uskutočniť postupmi známymi v tejto oblasti. Napríklad amín môže reagovať s alkylhalogenidom, najmä alkylbromidom alebo jodidom.

V spôsobe (e) medzi chrániace skupiny patrí alkyl, aralkyl, acyl, acylsulfonyi, arylsulfonyl a trialkyisilyl. Koncové alkíny možno chrániť aj pomocou trialkylsilylovej skupiny. Keď je chrániacou skupinou trialkyisilyl, túto skupinu možno odstrániť napríklad pomocou tetra-n-butylamónium fluoridu. Ďalšie chrániace skupiny a ďalšie podrobnosti o postupoch na ich odstránenie možno nájsť v štandardnom texte „Protecting Groups in Organic Synthesis“, 2. vydanie (1991), Greene a Wuts.

V spôsobe (f) možno reakciu uskutočniť skombinovaním reaktantov v inertnom rozpúšťadle pri vhodnej teplote v prítomnosti bázy, napríklad pyridínu.

Hoci je vhodných niekoľko štandardných odchádzajúcich skupín L, výhodné je, keď

L predstavuje halogén, najmä chlór alebo bróm.

Predložený vynález zahŕňa zlúčeniny vzorca (I) vo forme solí, najmä kyselinových adičných soli. Medzi vhodné soli patria tie, ktoré sú vytvorené s organickými aj anorganickými kyselinami. Také kyselinové adičné soli budú bežne farmaceutický prijateľné, hoci soli farmaceutický neprijateľných kyselín môžu byť užitočné pri príprave a čistení príslušnej zlúčeniny. Výhodné soli preto zahŕňajú soli vytvorené z kyseliny chlorovodíkovej, bromovodikovej, sírovej, fosforečnej, citrónovej, vínnej, mliečnej, pyrohroznovej, octovej, jantárovej, fumárovej, maleí novej, metánsulfónovej a benzénsulfónovej.

Soli zlúčenín vzorca (I) možno vytvoriť reakciou jej voľnej bázy alebo soli, enantioméru alebo tautoméru, s jedným alebo viacerými ekvivalentmi vhodnej kyseliny. Reakciu možno uskutočniť v rozpúšťadle alebo médiu, v ktorom je soľ nerozpustná alebo v rozpúšťadle, v ktorom je daná soľ rozpustná, napríklad vo vode, dioxáne, etanole, tetrahydrofuráne alebo dietyléteri, alebo v zmesi rozpúšťadiel, ktorú možno odstrániť vo vákuu alebo vymrazením. Reakcia môže byť aj procesom podvojnej zámeny alebo ju možno uskutočniť na iónovýmennej živici.

Nové intermediáty vzorcov (II), (IV), (IV*) a (V) tvoria ďalší aspekt vynálezu.

Zlúčeniny vzorca (II) možno pripraviť redukciou zlúčeniny vzorca (VII)

kde A, R¹ a R² majú vyššie uvedený význam.

Tento redukčný proces možno uskutočniť pôsobením vodíka na zlúčeninu vzorca (Vil) v prítomnosti paládia na uhlíku alebo rodia na oxide hlinitom alebo Raneyho niklu pri zvýšenej teplote a tlaku, typicky 65 ’C a 30 atmosfér.

Zlúčeniny vzorca (VII) možno pripraviť reakciou zlúčeniny vzorca (VIII)

R² ^Rl-@C ^H (Vili) kde A, R¹ a R² majú vyššie uvedený význam, s hydroxylamín hydrochloridom.

V tejto reakcii možno dva reaktanty zahrievať spoločne v prítomnosti bázy, napríklad metoxidu sodného, v metanole.

Ako alternatívnu metódu prípravy zlúčenín vzorca (II) možno na zlúčeninu vzorca (VIII) pôsobiť primárnym alkoholom, napríklad etanolom, v prítomnosti kyseliny, a potom na ňu pôsobiť chloridom amónnym, čím sa získa zlúčenina vzorca (II). Alebo na zlúčeninu vzorca (VIII) možno pôsobiť zmesou trimetylalumínía a chloridu hlinitého v rozpúšťadle, ako je napríklad toluén.

Ako ďalšiu alternatívnu metódu prípravy zlúčenín vzorca (II) možno na zlúčeninu vzorca (IX)

kde A, R¹ a R² majú vyššie uvedený význam, pôsobiť amoniakom.

Reakcia prebehne za štandardných podmienok, hoci bežne býva potrebný krok aktivácie napríklad Meerweinovým činidlom.

Zlúčeniny vzorca (III), (VIII) a (IX) sú buď známe, alebo ich možno pripraviť známymi konvenčnými metódami.

Zlúčeniny vzorca (VIII) a (IX), v ktorých R² predstavuje alkyl Ci až Ce, možno pripraviť alkyláciou príslušnej zlúčeniny vzorca (VIII) alebo (IC), kde R² predstavuje vodík, podľa vyššie uvedeného spôsobu (d).

Zlúčeniny vzorca (IV) možno pripraviť reakciou zlúčeniny vzorca (X)

(X) kde A, R¹ a R² majú vyššie uvedený význam, so zlúčeninou vzorca (III) v prítomnosti alkyljodidu.

Podmienky pre túto reakciu budú podobné ako tie, ktoré sú opísané vyššie pre spôsob (a).

Zlúčeniny vzorca (X) možno pripraviť pôsobením Lawessonovho činidla na zlúčeninu vzorca (IX).

Zlúčeniny vzorca (II) možno pripraviť aj konverziou zlúčeniny vzorca (X) na príslušný alkyltioderívát pôsobením alkylhalogenidom (najmä alkyljodidom) a potom reakciou s amoniakom s nasledujúcim procesom podobným vyššie uvedenému procesu (b).

Intermediáty možno použiť v chránenej forme. Chrániace skupiny a podrobnosti o postupoch na ich odstránenie možno nájsť v štandardnom texte „Protecting Groups in Organic Synthesis¹*, 2. vydanie (1991), Greene a Wuts.

Zlúčeniny podľa vynálezu a ich intermediáty možno izolovať z ich reakčných zmesí a v prípade potreby ďalej vyčistiť pomocou štandardných technik.

Zlúčeniny vzorca (I) môžu existovať v enantiomérnych formách. Preto všetky enantioméry, diastereoméry, racemáty a ich zmesi sú zahrnuté do rozsahu vynálezu. Rôzne optické izoméry možno izolovať separáciou racemickej zmesi zlúčenín pomocou konvenčných techník, napríklad frakčnou kryštalizáciou alebo HPLC.

Intermediáty môžu existovať aj v enantiomérnych formách a možno ich použiť ako vyčistené enantioméry, diastereoméry, racemáty alebo ich zmesi.

Zlúčeniny vzorca (i) môžu existovať v alternatívnych tautomémych formách. Zlúčeniny vzorca (I) sa uvádzajú v ďalšej tautomémej forme alebo ako ich zmes.

Zlúčeniny vzorca (I) a ich farmaceutický prijateľné soli, enantioméry, racemáty a tautoméry sú užitočné, pretože majú farmakologickú aktivitu u zvierat. Zlúčeniny sú konkrétne aktívne ako inhibítory enzýmu syntéza oxidu dusičného. Konkrétnejšie, sú inhibítormi indukovateľnej izoformy enzýmu syntáza oxidu dusičného prítomného v makrofágoch a ako také môžu byť podľa predpokladu užitočné pri terapii, napríklad ako protizápalové prostriedky.

Zlúčeniny a ich farmaceutický prijateľné soli, enantioméry, racemáty a tautoméry sú indikované na použitie pri liečbe alebo profylaxii chorôb alebo stavov, ku ktorým prispieva syntéza alebo nadmerná syntéza oxidu dusičného. Tieto zlúčeniny sú konkrétne indikované na použitie pri liečbe zápalových stavov u cicavcov vrátane človeka.

Stavy, ktoré možno špecificky spomenúť, sú:

osteoartritída, reumatoidná artritída, reumatoidná spondylitida, dnová artritída a iné artritické stavy, zapálené kĺby;

ekzém, psoriáza, dermatitída alebo iné zápalové kožné stavy, napríklad spálenie slnkom;

zápalové stavy oka vrátane uveitídy a konjunktivitídy;

pľúcne poruchy spojené so zápalom, napríklad astma, bronchitída, choroba holubárov, „farmárske pľúca“, syndróm akútnej respiračnej poruchy;

bakterémia, endotoxémia (septický šok), aftózne vredy, gingivitída, pyréza, bolesť a pankreatitída;

stavy gastrointestinálneho traktu vrátane Crohnovej choroby, atrofickej gastritídy, gastrítis varíaloforme, vredovej kolitídy, celiakie, regionálnej ileitídy, peptickej uloerácie, syndrómu dráždivého čreva, poškodenia gastrointestinálneho traktu v dôsledku infekcií napríklad Helicobacter pylori alebo liečby nesteroidnými protizápalovými liečivami;

a iné stavy spojené so zápalom.

Tieto zlúčeniny budú tiež užitočné pri liečbe a zmierňovaní akútnej alebo pretrvávajúcej zápalovej alebo neuropatickej bolesti alebo bolesti centrálneho pôvodu.

Zlúčeniny vzorca (I) a ich farmaceutický prijateľné soli, enantioméry, racemáty a tautoméry môžu byť užitočné aj pri liečbe alebo profylaxii ďalších chorôb alebo stavov okrem tých, ktoré sú uvedené vyššie. Tieto zlúčeniny môžu byť napríklad užitočné pri liečbe aterosklerózy, cystickej fibrózy, hypotenzie spojenej so septickým a/alebo toxickým šokom, pri liečbe dysfunkcie imunitného systému, ako adjuvans pri krátkodobej imunosupresii pri terapii transplantácie orgánov, pri liečbe vaskulárnych komplikácií spojených s diabetes a v súbežnej terapii s cytokínmi, napríklad TNF alebo interleukínmi.

Zlúčeniny vzorca (I) môžu vykazovať aj inhibičnú aktivitu proti neurónovej izoforme syntázy oxidu dusičného. Môžu byť teda užitočné pri liečbe hypoxie, napríklad v prípadoch zástavy srdca a porážky, neurodegeneratívnych porúch vrátane degenerácie nervov a/alebo sklerózy nervov pri poruchách ako hypoxia, hypoglykémia, epilepsia a pri vonkajších zraneniach (napríklad zranenia chrbtice a hlavy), hyperbarícké kyslíkové kŕče a toxicita, demencia, napríklad presenilná demencia, Alzheimerova choroba a demencia súvisiaca s AIDS, Sydenhamova chorea, Parkinsonova choroba, Tourettov syndróm, Huntingtonova choroba, amyotrofická laterálna skleróza, Korzakovova choroba, imbecilita súvisiaca s poruchou cerebrálnych ciev, poruchy spánku, schizofrénia, depresia, autizmus, sezónna depresia, pásmová choroba, depresia alebo iné symptómy spojené s premenštruačným syndrómom (PMS), anxieta a septický šok. Možno tiež očakávať, že zlúčeniny vzorca (I) budú vykazovať aktivitu pri prevencii a zvrate tolerancie opiátov a diazepínov, liečbe drogovej závislosti, liečbe migrény a iných vaskulámych bolestí hlavy, neurogénneho zápalu, pri liečbe porúch gastrointestinálnej motility, rakovine a vyvolaní pôrodu.

Pri vyššie uvedených terapeutických indikáciách sa dávkovanie bude samozrejme meniť s použitou zlúčeninou, režimom podania a požadovanou liečbou. Vo všeobecnosti sa však uspokojivé výsledky získajú, keď sa zlúčeniny podajú v dávkovaní tuhej formy medzi 1 mg a 2000 mg denne.

Zlúčeniny vzorca (I) a ich farmaceutický prijateľné deriváty možno použiť samotné alebo vo forme vhodných farmaceutických kompozícií, v ktorých zlúčenina alebo derivát je v zmesi s farmaceutický prijateľným adjuvans, riedidlom alebo nosičom. Podanie môže byť medzi inými enterálne (vrátane orálneho, sublinguálneho alebo rektálneho), intranasálne, intravenózne, topické alebo iné parenterálne. Konvenčné postupy na výber a prípravu vhodných farmaceutických formulácií sú opísané napríklad v „Pharmaceuticals - the Science of Dosage Form Designs“, M. E. Aulton, Churchill Livingstone, 1988. Farmaceutická kompozícia výhodne obsahuje menej ako 80 % a ešte výhodnejšie menej ako 50 % zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru, racemátu alebo tautoméru.

Uvádza sa aj postup prípravy takej farmaceutickej kompozície, ktorá obsahuje zmiešanie zložiek.

Zlúčeniny vzorca (i) a ich farmaceutický prijateľné deriváty možno tiež výhodne použiť v kombinácii s inhibitorom COX-2. Osobitne výhodné inhibítory COX-2 sú Celecoxib a MK-966. Inhibítor NOS a inhibítor COX-2 môžu byť formulované buď spolu v rámci tej istej farmaceutickej kompozície na podanie v jedinej liekovej forme, alebo môže byť každý komponent formulovaný individuálne tak, že možno podávať osobitné dávky buď súbežne alebo postupne.

Vynález je ilustrovaný, ale v žiadnom prípade nie obmedzený, nasledujúcimi príkladmi:

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príprava 1

2-Amidino-2-aminopyridín hydrochlorid (a) 3-Azido-2-kyanopyridín

Roztok 3-bróm-2-kyanopyridínu (Chem. Pharm. Bull., 1985, 33, 565) (2,6 g, 14,2 mmol) a azidu sodného (1,0 g, 15,3 mmol) v DMF (30 ml) sa zahrieval na 90 °C 16 hodín. Výsledná zmes sa ochladila, pridala sa voda a zmes sa extrahovala etylacetátom. Spojené extrakty sa premyli nasýteným roztokom chloridu sodného a vysušili nad síranom horečnatým. Odparením rozpúšťadla sa získal produkt ako olej, ktorý sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou na silikagéle elúciou zmesou etylacetátu a petroléteru (1 : 3 až 1 :1). MS (El) m/z 145; ¹H NMR (de-DMSO) 8,50 (1H, d), 8,09 (1H, d), 7,77 (1 H, dd).

(b) 3-Amino-2-kyanopyridin

Roztok 3-azido-2-kyanopyridinu (1,44 g, 9,9 mmol) v etanole (100 ml) sa hydrogenoval nad paládiom na uhlíku (10 %, 50 mg) pri teplote miestnosti a tlaku

3,5 libier na štvorcový palec 18 hodín. Katalyzátor sa prefiltroval cez Celit a filtrát sa nakoncentroval, čím sa získal produkt (1,16 g). ¹H NMR (de-DMSO) 7,87 (1H, d), 7,33 (1H, dd) 7,22 (1 H, d), 6,28 (2H, s).

(c) 3-Amino-2-(amino(hydroxyimino)metyl)pyridin

Suspenzia 3-amino-2-kyanopyridínu (1,18 g, 9,9 mmol), metoxidu sodného (0,64 g, 12 mmol) a hydroxylamín hydrochloridu (0,83 g, 12 mmol) v etanole (10 ml) sa zahrievala na reflux 1 hodinu. Zmes sa prefiltrovala a filtrát sa nakoncentroval na olej, ktorý sa vyčistil flash stĺpcovou chromatografiou na silikagéle elúciou zmesou dichlórmetán/metanol (50 : 1 až 10 : 1), čím sa získal produkt ako žltá tuhá látka (0,82 g), MS (+CI) m/z 153 [M + H]⁺; ¹H NMR (de16

DMSO) 9,80 (1 H, br. s), 7,80 (1H, dd), 7,10 (1H, d), 7,08 (1H, d) 6,62 (2H, s) 5,90 (1H, s).

(d) 2-Amidino-3-aminopyridín hydrochlorid

Suspenzia 3-amíno-2-(amino(hydroxyimino)metyl)pyridínu (0,82 g,' '5,4 mmol) a mokrého Raneyovho niklu (približne 0,1 g) v etanole sa miešala pod 3 atmosférami vodíka pri 60 “C 16 hodín. Katalyzátor sa odstránil filtráciou a rozpúšťadlo sa odparilo, čím sa získal produkt ako olej, ktorý sa rozpustil v malom množstve etanolu. S miešaním sa pridal chlorovodík v éteri (1N, 11 ml) a zrazenina sa oddelila filtráciou, čím sa získala tuhá látka. MS (+CI) m/z 137 [M + H]*, ¹H NMR (de-DMSO) 9,15 (4H, br. s), 7,93 (1 H, dd), 7,34 (1 H. d), 7,26 (1 H, d).

Príprava 2

4-Amidino-3-aminopyridín hydrochlorid (a) S.S-DichlóM-formylpyridín n-Butyllítium (1,6 M v hexánoch, 9,3 ml, 14,9 mmol) sa pridalo po kvapkách pri 0 ’C do roztoku diizopropylamínu (1,95 ml, 14,9 mmol) v THF (30 ml). Po 15 minútach pri 0 °C sa roztok ochladil na -78 °C a pridal sa 3,5-dichlórpyridín (2,0 g,

13,5 mmol). Po 1 hodine sa pridal mravčan metylový (0,92 ml) a zmes sa v priebehu 2 hodín ohriala na teplotu miestnosti, zriedila sa 1N kyselinou chlorovodíkovou a extrahovala sa dvakrát etylacetátom. Extrakty sa premyli soľankou, vysušili nad síranom sodným a odparili, čím sa získal žltý olej, ktorý stuhol, 11.110-111 ’C.

(b) Príprava 2

Suspenzia 3,5-dichlór-4-formylpyridinu (1,0 g, 5,68 mmol) a kyseliny hydroxylamin-O-sulfónovej (0,96 g, 8,5 mmol) vo vode (20 ml) sa zahrievala na 70 ’C počas 16 hodín, potom sa ochladila a extrahovala dvakrát etylacetátom. Extrakty sa premyli soľankou a vysušili nad síranom sodným. Odparením rozpúšťadla sa získal produkt vo forme oleja, ktorý sa vyčistil flash stĺpcovou chromatografiou na silikagéle elúciou zmesou dichlórmetánu a metanolu (10 : 1). MS (+EI) m/ž 172/174/176; ¹H NMR (CDCI₃) 8,69 (2H, s).

(c) 5-Azido-3-chlór-4-kyanopyridín t ¹

Táto zlúčenina sa pripravila z 3,5-chlór-4-kyanopyridínu podľa spôsobu z prípravy 1(a), čím sa získala tuhá látka. MS (+EI) m/z 151 (M* - N₂); ¹H NMR (CDCI₃) 8,89 (1H, s), 8,69 (1H, s).

(d) 5-Amino-3-chlór-4-kyanopyridín

Chlorid cínatý (1,42 g, 7,5 mmol) sa pridal do roztoku 5-azido-3-chlór-4kyanopyridínu (0,9 g, 5 mmol) v etanole (20 ml) a vode (0,3 ml). Nastal vývoj bubliniek. Zmes sa miešala 1 hodinu a potom sa extrahovala dvakrát etylacetátom. Extrakty sa premyli dvakrát nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a vysušili sa nad síranom sodným. Odparením rozpúšťadla sa získal produkt vo forme oleja, ktorý sa vyčistil flash stĺpcovou chromatografiou na silikagéle elúciou zmesou dichlórmetán/metanol (10:1). MS (+CI) m/z 152 [M - Hf; ¹H NMR (de-DMSO) 8,15 (1H, s), 7,87 (1H, s), 6,88 (2H, s).

(e) 4-Amidino-3-aminoypridín hydrochlorid

Táto zlúčenina bola pripravená z 5-amino-3-chlór-4-kyanopyridínu podľa spôsobu z prípravy 1, kroky (c) a (d), čím sa získala tuhá látka. MS (+CI) m/z 171 [M + Hf; ¹H NMR (d_e-DMSO) 9,54 (2H, s), 9,34 (2H, s), 8,27 (1H, s), 8,00 (2H, s), 7,55 (2H, d).

Príprava 3

3-Amidino-4-aminopyridín hydrochlorid (a) 4-Amino-3-kyanopyridín

Táto zlúčenina bola pripravená zo 4-amino-3-formylpyridínu podľa spôsobu z prípravy 2(b), pričom produkt sa získal ako biela tuhá látka. MS (+EI) m/z 119 (M)⁺; ¹H NMR (d_e-DMSO) 8,38 (1 H, s), 8,12 (1H, d), 7,02 (2H, s), 6,66 (1H, d).

(b) 3-Amidino-4-aminopyridín

I '

Do chloridu amónneho (430 mg, 8,1 mmol) v toluéne sa pridalo trimetylalumínium (2 M v hexáne, 4 ml, 8,1 mmol) pri 5 ’C a zmes sa miešala pri teplote miestnosti 2 hodiny. Pridal sa 4-amino-3-kyanopyridín (320 mg, 2,7 mmol) a reakčná zmes sa zahrievala na 80 °C cez noc. Zmes sa ochladila, vyliala na oxid hlinitý v chloroforme, neutralizovala etanolom a prefiltrovala. Filtrát sa nakoncentroval a rozmiešal s éterom, čím sa získala tuhá látka. MS (+EI) m/z 119 (M-NH₃)⁺.

Príklad 1

7-Amino-4,5-dihydro-5-fenyltieno[3,2-dlpyrimidín hydrochlorid (a) 3-Aminotiofén-2-tiokarbamid

Na roztok 3-aminotiofén-2-karbamidu (4,5 g, 31 mmol) v tetrahydrofuráne sa pôsobilo Lawessonovým činidlom (7,7 g, 190 mmol) a roztok sa miešal pri teplote miestnosti 18 hodín. Rozpúšťadlo sa odstránilo a zvyšok sa vyčistil chromatografiou na silikagéle pomocou dichlórmetánu ako eluentu. Produkt sa získal ako žltý prášok (2,8 g, 56 %), 1.1.98 - 99 °C.

(b) 4,5-Dihydro-7-(metyltio)-5-fenyltienol[3,2-d]pyrimidín hydrojodid

Roztok 3-aminotiofén-2-tiokarbamidu (1,0 g, 6,3 mmol), metyljodidu (0,39 ml, 6,3 mmol) a benzaldehydu (0,67 g, 6,3 mmol) v acetonitrile sa miešal pri teplote miestnosti 18 hodín. Produkt sa oddelil filtráciou, premyl acetonitrilom, potom éterom a vysušil (1,58 g, 64 %), 1.1.193 -194 °C.

(c) 4,5-Dihydro-7-amino-5-fenyltieno[3,2-d]-pyrimidín hydrochlorid

Roztok 4,5-dihydro-7-(metyltio)-5-fenyltieno[3,2-d]pyrimidín hydrojodidu (0,5 g, 1,29 mmol) v acetonitrile sa nasýtil suchým plynným amoniakom a potom sa zahrieval na reflux 20 hodín. Rozpúšťadlo sa odstránilo a zvyšok sa rozotrel so zmesou éteru a etanolu, čim sa získala hydrojodidová soľ (92 mg) ako hygroskopický prášok, t. t. 179 - 181 ’C. Tento materiál sa previedol na hydrochloridovú soľ (t. t. 229 - 231 °C) neutralizáciou s následným pôsobením nadbytku chlorovodíka v éteri.

Príklad 2

Pomocou postupu analogického postupu z príkladu 1 boli pripravené nasledujúce zlúčeniny:

(a) 5-cyklopropyl-4,5-dihydro-7-aminotieno[3,2-d]pyrimidín hydrochlorid, 1.1.195 196 °C;

(b) 5-etyl-4,5-dihydro-7-aminotieno[3,2-dlpyrimidín hydrojodid, 11177 °C;

(c) 5-(2-tiazolyl)-4.5-dihydro-7-aminotieno[3,2-d]pyrimidín hydrojodid trihydrát, 1.1. 194-195 ’C;

(d) 5-(2-furyl)-4,5-dihydro-7-aminotieno[3,2-d]pyrímidín hydrojodid trihydrát, 1.1.

239 - 240 ’C.

Príklad 3

7-Amino-4,5-dihydro-5-etinyltieno[3,2-d]pyrimidín hydrochlorid (a) Podľa postupu z príkladu 1 sa pripravila nasledujúca zlúčenina:

7-Amino-4,5-dihydro-5-(2-(trimetylsilyl)etinyl)tieno[3_l2-djpyrimidfn hydrojodid, MS m/z 250 [M + H]⁺.

(b) 7-Amino-4,5-dihydro-5-etinyltieno[3,2-c/]pyrimidín hydrochlorid

Na roztok produktu z kroku (a) (0,47 g, 1,9 mmol) v tetrahydrofuráne sa pôsobilo tetrabutylamónium fluoridom (1 M v THF, 2,27 ml, 2,27 mmol). Roztok sa miešal pri teplote miestnosti 18 hodín a rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku. Zvyšok sa vyčistil chromatografiou na oxide hlinitom (Brockman Gráde 1, neutrálny) pomocou zmesí dichlórmetánu a metanolu a frakcia surového produktu sa vyčistila preparatívnou HPLC na reverznej fáze. Frakcie produktu sa nakoncentrovali a pôsobilo sa na ne nadbytkom chlorovodíka v éteri, aby sa vyzrážala hydrochloridová soľ. Po rozotreni s éterom sa získala hydrochloridová soľ titulnej zlúčeniny ako krémový prášok (14,2 mg), 1.1.194 -196 °C.

Príklad 4

Etyl 7^,-aminospiro[piperidín-4,5^,-(4^,H)-(tieno-[3,2-d]pyrimidín)]-1-karboxylát hydrojodid (a) Etyl 7^,-(metyltio)spiro[piperidín-4,5^,-(4*H)-(tieno-[3_l2-d]pyrimidín]-1 -karboxylát hydrojodid

Roztok 3-aminotiofén-2-tiokarbamidu (0,5 g, 3,16 mmol), metyljodidu (0,2 ml, 3,16 mmol) a N-karbetoxy-4-piperidónu (0,47 ml, 3,16 mmol) v acetonitrile sa miešal pri teplote miestnosti 18 hodín. Produkt sa oddelil filtráciou, premyl aoetonitrilom a vysušil, čim sa získala jasnožltá tuhá látka (0,88 g), MS (FAB) m/z 326 [M + H]⁺.

(b) Etyl 7^,-amionspiro[piperidín-4l5^,-(4^,H)-(tieno-[3l2-d]pyrimidín)]-1 -karboxylát hydrojodid

Zmes produktu z príkladu 4(a) (0,88 g, 1,94 mmol) a jodidu amónneho (0,28 g, 1,94 mmol) v minimálnom objeme acetonitrilu sa nasýtila suchým plynným amoniakom a potom sa zahrievala na reflux 6 hodín. Rozpúšťadlo sa odparilo a zvyšok sa vyčistil chromatografiou na neutrálnom oxide hlinitom elúciou zmesami dichlórmetánu a metanolu, čím sa po rozotreni s éterom získal produkt vo forme citrónovo žltého prášku (0,15 g), 1.1. 239 °C (mäkne pri 143 ’C).

Príklad 5

Etyl 4'-amino-3’-chlórspiro[piperidín-4,6’(7’H)-tieno[2_l3-djpyrimidín]-1-karboxylát hydrochlorid (a) 3-Amidino-2-amino-4-chlórtiofén hydrochlorid

Trimetylalumínium (2,0 M v toluéne, 8,33 mmol, 4,2 ml) sa pridalo po kvapkách do miešaného roztoku chloridu amónneho (446 mg, 8,33 mmol) v toluéne (10 ml) pri 5 °C. Po 2 hodinách pri teplote miestnosti sa po častiach pridal

2-amino-4-chlór-3-kyanotiofén (440 mg, 2,78 mmol) v priebehu 10 minút a roztok sa zahrieval na 80 ’C 2 hodiny, ochladil sa, vylial na silikagél (2g) a na zmes sa pôsobilo metanolom (10 ml) s miešaním. Po 5 minútach sa zmes prefiltrovala, tuhá látka sa premyla metanolom a filtrát sa odparil, čím sa získal surový produkt vo forme hnedej tuhej látky (640 mg), MS (+CI) m/z 176 [M + H]*, 300 MHz ¹H NMR (de-DMSO) 9,07 (1H, br. s), 8,95 (1H, br. s) 6,92 (1H, br. s), 6,57 (1H, s) (aj signály nadbytku chloridu amónneho).

(b) Etyl 4^,-amino-3^,-chlórspiro[piperidín-4,6^,(7^,H)-tieno[2,3-d]pyrimidín]-1 karboxylát hydrochlorid

3-Amidino-2-amino-4-chlórtiofén hydrochlorid (130 mg) sa zahrieval s Nkarboetoxy-4-piperidónom (0,6 mmol, 0,1 ml) pri teplote 90 ’C v priebehu 2 hodín, ochladil sa a odparil. Zvyšok sa vyčistil flash stĺpcovou chromatografiou na neutrálnom oxide hlinitom elúciou zmesami dichlórmetánu a metanolu a na produkt sa pôsobilo 1 N chlorovodíkom v dietyléteri, čím sa získala béžová tuhá látka, MS (+CI) m/z 329 [M + Hf, ¹H NMR (d₆-DMSO) 6,34 (1 H, s, 4,10 (2H, q, J 7,2 Hz), 3,79 - 3,64 (4H, m) 2,09 -1,99 (4H, m), 1,24 (3H, t, J 7,2 Hz).

Príklad 6

4^,-Amino-(4-kyanobenzoyl)-spiro[piperidÍn-4,2^,-[1’H]-(pyrido[3,2-d]pyrimidín)] hydrochlorid

Roztok 3-amidino-3-aminopyridín hydrochloridu (0,22 g, 1,05 mmol), 1-(4kyanobenzoyl)-4-piperidón etylén ketálu (1,08 g, 3,98 mmol) v 1 M chlorovodíku v éteri (3 ml) a etanole (15 ml) sa miešal pri 70 ’C 18 hodín. Zmes sa ochladila, nakoncentrovala a vyčistila flash stĺpcovou chromatografiou na neutrálnom oxide hlinitom elúciou zmesou dichlórmetánu a metanolu (10 :1 až 5 : 1), čím sa získal produkt vo forme žltej tuhej látky, 1.1.173 -175 ’C.

Príklad 7

4^,-Amino-(2-tienoyl)-spiro[piperidín-4,2^,-[ľH]-(pyrido[3,2-d]pyrimidín)] hydrochlorid

Táto zlúčenina bola pripravená z 2-amidino-3-aminopyridín hydrochloridu podľa spôsobu z príkladu 6, čím sa získala žltá tuhá látka s 1.1.144 -145 ’C.

Príklad 8

Etyl 4^,-aminospiro[piperidín-4,2^,-(1’H)-(pyrido[3,2-d]pyrimidín)]-1-karboxylát hydrochlorid

Táto zlúčenina bola pripravená z 2-amidino-3-amonopyridín hydrochloridu podfa spôsobu z príkladu 6, čim sa získala žltá tuhá látka s 1.1.135 -136 ’C.

Príklad 9

4^,-Amino-(4-kyanobenzoyl)-spiro[piperidin-4,2^,-(1^,H)-(pyrido[3,4-d]pyrimidín)] hydrochlorid

Táto zlúčenina bola pripravená zo 4-amidino-3-aminopyridín hydrochloridu podľa spôsobu z príkladu 6, čim sa získala žltá tuhá látka. MS (+CI) m/z 347 [M + H]*; ¹H NMR (d₆-DMSO) 10,76 (1H, s), 9,66 (1 H, s), 8,96 (1H, s), 8,42 (1H, s), 8,15 (1 H, s), 8,06 (1 Η, d), 7,96 (2Η, d), 7,81 (1 H, d), 7,60 (2H, d), 3,75 - 3,95 (2H, m),

3,35 - 3,6 (2H, m), 1,8 - 2,2 (4H, m).

Príklad 10

Etyl 4^,-aminospiro[piperidín-4,2’-(1 ’H)-(pyrido[3,4-d]pyrimidín)]-1 -karboxylát hydrochlorid

Táto zlúčenina bola pripravená zo 4-amidino-3-aminopyridin hydrochloridu podľa spôsobu z príkladu 6, čím sa získala žltá tuhá látka. MS (+CI) m/z 290 [M + H]*; ¹H NMR (d₆-DMSO) 8,24 (1 H, s), 7,95 (1 H, d), 7,60 (1H, s), 7,50 (1H, s), 4,04 (2H, q), 3,4 - 3,6 (4H, m), 1,6-1,9 (4H, m), 1,19 (3H, t).

Príkladu

4^,-amino-(4-kyanobenzoyl)-spiro[piperidin-4_l2^,-(1^,H)-(pyrido[4,3-d]pyrimidín)] hydrochlorid

Suspenzia 3-amidino-4-aminopyridínu (0,56 g), 1-(4-kyanobenzoyl)-4piperidón etylén ketálu (1,08 g, 3,98 mmol) a uhličitanu draselného (0,5 g) v etanole (20 ml) sa miešala pri 70 °C 48 hodín. Zmes sa ochladila, nakoncentrovala a vyčistila flash stĺpcovou chromatografiou na neutrálnom oxide hlinitom elúciou zmesou dichlórmetánu a metanolu (20 : 1 až 1 : 1), čim sa získal produkt vo forme bielej tuhej látky. MS (+CI) m/z 347 [M + H]*; ¹H NMR (de-DMSO) 8,99 (1H, s), 8,34 (1H, d), 7,97 (2H, d), 7,60 (2H, d), 7,01 (1H, d), 3,3 - 4,0 (4H, m), 1,8-2,2 (4H, m).

Príklad 12

Etyl 4’-aminospiro[piperidín-4_l2^,-(1^,H)-(pyrido[2,3-d]pyrimidín)]-1-karboxylát hydrochlorid

I

I (a) Etyl S’^’-dihydro^’-oxospiroIpiperidírM^’-II ’HHpyridop.S-dlpyrimidín)]-! karboxylát

3-Amido-2-aminopyridín (0,5 g, 3,6 mmol), N-karbetoxy-4-piperidón (0,7 g, 4,02 mmol) a 3A molekulové sitá (4g) v 1 M chlorovodíku v éteri (3 ml) a etanole (10 ml) sa zahrievali na reflux 1 hodinu. Zmes sa adsorbovala na silikagél a vyčistila sa flash stĺpcovou chromatografiou na silikagéle elúciou zmesou dichlórmetánu a metanolu (20 : 1 až 5 : 1), čím sa získal produkt vo forme bielej tuhej látky (0,8 g). MS (+CI) m/z 291 [M + Hf; ¹H NMR (de-DMSO) 8,56 (1H, s), 8,36 (1H, s), 8,21 (1H, d), 8,02 (1H, d), 6,80 (1 H, dd), 4,04 (2H, q), 3,4 - 3,62 (4H, m), 1,65 - 1,92 (4H, m), 1,18 (3H, t).

(b) Etyl 3*,4’-dihydro-4^,-tiooxospiro[piperidin-4_l2^,-[1 Ή]-(ργηόο[2,3-ά]ργηηΊΪόίη)]1-karboxylát

Roztok etyl S’^’-dihydro^’-oxospirolpiperidín^'-II ’H]-(pyrido[2,3d]pyrimidín)]-1-karboxylátu (0,74 g, 2,55 mmol) a Lawessonovo činidlo (0,62 g, 1,5 mmol) v dioxáne (15 ml) sa zahrieval na reflux 2 hodiny. Zmes sa adsorbovala na silikagél a vyčistila sa flash stĺpcovou chromatografiou na silikagéle elúciou zmesou dichlórmetánu a metanolu (50 :1), čím sa získal produkt vo forme bielej tuhej látky (0,7 g). MS (+CI) m/z 307 [M + Hf; ¹H NMR (d₆-DMSO) 10,37 (1H, dd), 8,34 (1H, dd) 8,24 (1H, dd), 8,10 (H, s), 6,76 (1 H, dd), 4,04 (2H, q), 3,6 - 3,78 (2H, m), 3,3 3,5 (2H, m), 1,75 - 1,90 (4H, m), 1,21 (3H, t).

(c) Etyl 4’-aminospiro[piperidín-4,2'-[1 ^,H]-pyrido-[3,4-dJ-pyrimidín)]-1-karboxylát hydrochlorid

Do roztoku etyl S'^’-dihydro-A’-tiooxospiroIpiperidín-^’-IľHj-Ípyridop.Sd]pyrimidín)]-1-karboxylátu (0,5 g, 1,63 mmol) v acetonitrile (20 ml) pri teplote miestnosti sa pridal jódmetán (0,1 ml, 1,63 mmol). Roztok sa miešal 20 hodín, odparil sa a vyčistil flash stĺpcovou chromatografiou na silikagéle elúciou zmesou dichlórmetánu a metanolu (10 : 1), čím sa získal tioimidát. Tioimidát sa rozpustil v acetonitrile nasýtenom amoniakom (20 ml) a zahrieval sa na 150 ’C v bombe počas 48 hodín. Roztok sa odparil a zvyšok sa vyčistil flash stĺpcovou chromatografiou na neutrálnom oxide hlinitom elúciou zmesou dichlórmetánu a metanolu (10:1), čím sa po okyslení 1 M chlorovodíkom v éteri získal produkt. MS (+CI) m/z 290 [M + H]⁺; ¹H NMR (d_e-DMSO) 10,34 (1H, s), 9,40 (1H, s), 8,61 (1H, s), 8,41 (1 H, s), 8,40 (1H, dd), 8,26 (1H, dd) 6,89 (1H, dd), 4,05 (2H, q), 3,4 3,7 (4H, m), 1,85 - 2,01 (4H, m), 1,20 (3H, t).

Príklad 13

4-Amino-2-(2-tienyl)-pyrido[3,2-d]pyrimidin hydrochlorid

Roztok 2-amidinq-3-aminopyridín hydrochloridu (0,10 g, 0,47 mmol) a 2tiófénaldehydu (60 mg, 0,54 mmol) v etanole (1 ml) sa miešal pri 50 °C 18 hodín. Zmes sa ochladila, nakoncentrovala a zvyšok sa vyčistil flash stĺpcovou chromatografiou na neutrálnom oxide hlinitom elúciou zmesou dichlórmetánu a metanolu (20 : 1 až 10 : 1), čím sa získal produkt vo forme hnedočervenej tuhej látky s 1.1.186-187 °C.

Príklad 14

7’-Amino-1-(6-kyano-3-pyridínkarbonyl)spiro[piperidín-4,5^,-(4’H)-(tieno[3.2-d]pyrimidín)] hydrojodid

Tento bol pripravený podľa spôsobu z príkladu 4 z 1-(6-kyano-3pyridínkarbonyl)-4-piperidón etylén ketálu (WO 97/14686). T. t. 260 - 261 °C (rozkl.).

Skrfning

Farmakologická aktivita zlúčenín podľa vynálezu bola testovaná nasledujúcimi skúškami.

Skríning 1

Aktivitu zlúčenín vzorca (I) alebo ich farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru alebo tautoméru, možno skrínovať na inhibičnú aktivitu syntézy oxidu dusičného postupom založeným na metóde Fôrstermanna a kol., Eur. J. Pharm., 1992, 225, 161 - 165. Syntáza oxidu dusičného konvertuje ³H-L-arginín na ³H-Lcitrulín, ktorý možno oddeliť katiónovýmennou chromatografiou a kvantifikovať scintilačným počítaním.

Enzým sa po indukcii pripraví z kultivovanej myšej makrofágovej bunkovej línie J774A-1 (získanej z laboratórií Imperiál Cancer Research Fund). Bunky J774A-1 sa kultivujú v Dulbeccos Modified Eagles Médium (DMEM) doplnenom 10% fetálneho hovädzieho séra, 4 mM L-glutamínu a antibiotikami (100 jednotiek/ml penicilínu G, 100 mg/ml streptomycínu a 0,25 mg/ml amfotericínu B). Bunky sa bežne pestujú v 225 cm³ bankách obsahujúcich 35 ml média udržiavaného na 37 °C a vo zvlhčovanej atmosfére obsahujúcej 5 % CO₂.

Syntázu oxidu dusičného produkujú bunky ako odozvu na interferón-g (IFNg) a lipopolysacharid (LPS). Médium z kultivačných baniek sa odstránilo a nahradilo 25 ml (na 1 banku) čerstvého média obsahujúceho 1 mg/ml LPS a 10 jednotiek/ml IFNg. Po období 17-20 hodín v kultúre sa uskutočnil zber buniek zotretím bunkovej vrstvy z povrchu banky do kultivačného média. Bunky sa oddelia centrifugovaním (1000 g na 10 minút) a lyzát sa pripraví tak, že sa k bunkovej brikete pridá roztok obsahujúci 50 mM Tris-HCI (pH 7,5 pri 20 ^eC), 10% objemových glycerolu, 0,1 % objemového Triton-X-100, 0,1 mM ditiotreitolu a koktail proteázových inhibítorov obsahujúci leupeptín (2 mg/ml), sójový trypsínový inhibítor (10 mg/ml) a fenylmetylsulfonylfluorid (50 mg/ml).

Pri skúške sa pridá 25 μΙ substrátového koktailu (50 mM Tris-HCI (pH 7,5 pri 20 °C), 400 μΜ NADPH, 20 μΜ flavín adenín dinukleotidu, 20 μΜ flavín mononukleotidu, 4 μΜ tetrahydrobiopterinu, 12 μΜ L-arginínu a 0,025 mCi L-[³H] arginínu) do jamiek 96 jamkovej filtračnej platničky (veľkosť pórov 0,45 pm) obsahujúcej 25 μΙ roztoku testovanej zlúčeniny v 50 mM Tris-HCI. Reakcia sa začne pridaním 50 μΙ bunkového lyzátu (pripraveného ako je uvedené vyššie) a po hodine inkubácie pri teplote miestnosti sa ukončí pridaním 50 μΙ vodného roztoku 3 mM nitroarginínu a 21 mM EDTA.

Označený L-citrulín sa oddelí od označeného L-arginínu pomocou Dowex AG-50W. 150 μΙ 25 % vodnej suspenzie Dowex 50W (Na* forma) sa pridá do zmesi, ktorá sa potom prefiltruje na 96 jamkové platničky. 75 μΙ filtrátu sa odoberie a pridá do jamiek 96 jamkových platničiek obsahujúcich tuhý scintilant. Po vyschnutí vzoriek sa L-citrulín kvantifikuje scintilačným počítaním.

V typickom experimente je bazálna aktivita 300 dpm na 75 μΙ vzorku, ktorá sa zvýši na 1900 dpm v reagenčných kontrolách. Aktivita zlúčeniny sa vyjadrí ako IC50 (koncentrácia liečiva, ktorá dáva 50% inhibíciu enzýmu v skúške) a aminoguanidín, ktorý dáva IC50 (50 % inhibičnú koncentráciu) 10 μΜ, sa testuje ako štandard, aby sa overil postup. Zlúčeniny sa testujú v intervale koncentrácii a zo získaných inhibícií sa vypočítajú hodnoty IC_So. Zlúčeniny, ktoré inhibujú enzým o aspoň 25 % pri 100 μΜ, sa klasifikujú ako aktívne a podrobia sa aspoň jednému opakovanému testu.

Vo vyššie uvedenom skríningu sa testovali zlúčeniny z príkladov 1 až 14 a zistili sa hodnoty IC50 menej ako 25 μΜ, čo naznačuje, že budú pravdepodobne vykazovať užitočnú terapeutickú aktivitu.

Skríning 2

Zlúčeniny vykazujú aj aktivitu proti ľudskej forme indukovanej syntázy oxidu dusičného, čo možno preukázať nasledovnou skúškou.

Enzým sa pripraví po indukcii z kultivovanej bunkovej línie ľudského adrenokarcinómu hrubého čreva DLD1 (získané od European Collection of Animal Celí Culture - bunková línia číslo 90102540). Bunky DLD1 sa kultivujú v médiu

RPMI 1640 doplnenom 10% fetálnym hovädzím sérom, 4 mM L-glutamínu a antibiotikami (100 jednotiek/ml penicilínu G, 100 pg/ml streptomycínu a 0,25 pg/ml amfoterícínu B). Bunky sa bežne kultivujú v 225 cm³ bankách obsahujúcich 35 ml média udržiavaného na 37 °C a vo zvlhčenej atmosfére obsahujúcej 5 % CO₂.

Syntázu oxidu dusičného produkujú bunky ako odozvu na interferón^y (IFNγ) a interleukín-ΐβ (IL-1 β). Médium sa z baniek odstránilo a nahradilo 25 ml (na 1 banku) čerstvého média obsahujúceho 250 jednotiek/ml IL-1 β a 1000 jednotiek/ml IFN-γ. Po 17 až 20 hodinách kultivácie sa bunky zozbierajú zotretím monovrstvy buniek z povrchu banky do kultivačného média. Bunky sa oddelia centrifugovaním (1000 g na 10 minút) a lyzát sa pripraví tak, že sa k bunkovej brikete pridá roztok obsahujúci 50 mM Tris-HCI (pH 7,5 pri 20 °C), 10 % objemových glycerolu, 0,1 % objemového Triton-X100, 0,1 mM ditiotreitolu a koktail proteázových inhibítorov obsahujúci leupeptín (2 pg/ml), sójový trypsínový inhibítor (10 pg/ml), aprotonín (5 pg/ml) a fenylmetylsulfonylfluorid (50 pg/ml).

Pri skúške sa pridá 25 μΙ substrátového koktailu (50 mM Tris-HCI (pH 7,5 pri 20 °C), 400 μΜ NADPH, 20 μΜ flavín adenín dinukleotidu, 20 μΜ flavín mononukleotidu a 4 μΜ tetrahydrobiopterínu) do jamiek 96 jamkovej platničky. Testované zlúčeniny sa preinkubujú enzýmom pridaním spolu so 40 μΙ bunkového lyzátu (pripraveného ako je uvedené vyššie) a hodinovou inkubáciou pri teplote 37 °C, po čom sa pridá 10μΙ 30 μΜ L-arginínu a 0,025 pCi L-[³H]-arginínu v 50 mM Tris-HCI, aby sa začala enzymatická reakcia. Inkubácia pokračuje dalšiu hodinu pri 37 °C. Reakcia sa ukončí pridaním 50 μΙ vodného roztoku 3 mM nitroarginínu a 21 mM EDTA.

Označený L-citrulín sa oddelí od označeného L-arginínu pomocou Dowex AG-50W. 120 μΙ 25 % vodnej suspenzie Dowex 50W sa umiestni do 96 jamkových filtračných platničiek (veľkosť pórov 0,45 pm). Potom sa pridá 120 μΙ zastavenej testovanej zmesi. 75 μΙ filtrátu sa odoberie a pridá do jamiek 96 jamkových platničiek obsahujúcich tuhý scintilant. Po vyschnutí vzoriek sa L-citrulín kvantifikuje scintilačným počítaním.

V typickom experimente je bazálna aktivita 300 dpm na 75 μΙ vzorku reagenčných kontrol, ktorá sa zvýši na 3000 dpm v prítomnosti enzýmu. Aktivita zlúčeniny sa vyjadrí ako IC50 (koncentrácia liečiva, ktorá dáva 50% inhibíciu enzýmu v skúške) a L-NMMA, ktorý dáva IC50 okolo 0,4 μΜ, sa testuje ako štandard, aby sa overil postup. Zlúčeniny sa testujú v intervale koncentrácií a zo získaných inhibícii sa vypočítajú hodnoty IC50.

V tomto skríningu zlúčeniny z príkladov 1 až 14 dávajú hodnoty IC50 menej ako 25 μΜ, čo naznačuje, že budú pravdepodobne vykazovať užitočnú terapeutickú aktivitu.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Aminopyrimidínové deriváty vzorca (I)

NH₂ kde

R¹ predstavuje vodík, alkyl Ci až Ce, alkoxy Ci až C₆, halogén alebo trifluórmetyl;

R² predstavuje vodík alebo alkyl Ci až Ce;

A predstavuje päťďenný heterocyklický aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 heteroatómy, ktoré môžu byť rovnaké alebo rôzne a sú vybrané spomedzi O, N a S; alebo šesťčlenný aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 atómy dusíka;

(i) R³ predstavuje fenyl, šesťčlenný heterocyklický aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 atómy dusíka alebo päťčlenný heterocyklický aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 heteroatómy, ktoré môžu byť rovnaké alebo rôzne a sú »

vybrané spomedzi O, N a S, ktorý fenyl alebo heterocyklický aromatický kruh «. môže byť voliteľne substituovaný nasledujúcimi skupinami: alkyl Ci až Ce, alkenyl C₂ až Ce, alkinyl C₂ až Ce, alkoxyl Ci až Ce, halogén, hydroxyl, alkyltio

Ci až Ce, kyano, trifluórmetyl, nitro alebo skupina -NR^SR⁶; a R⁴, R⁵ a R⁶ nezávisle predstavujú vodík alebo alkyl Ci až Ce;

alebo (ii) R³ predstavuje alkyl Ci až Ce, alkenyl C₂ až Ce alebo alkinyl C₂ až Ce; a R⁴ predstavuje vodík alebo alkyl Ci až Ce;

alebo (iii) R³ a R^{4 * *} spolu predstavujú (CH2)a . Z . (CH2)b. kde Z predstavuje N(COOR⁷), kde R⁷ predstavuje alkyl Ci až Ce alebo haloalkyl Ci až Ce, alebo R⁷ predstavuje skupinu (CH2)_nYR⁹, kde n predstavuje celé číslo od 2 do 5, Y predstavuje O, S alebo väzbu a R⁹ predstavuje alkyl C-ι až Ce voliteľne substituovaný halogénom alebo nitroskupinou, alebo R⁹ predstavuje fenyl voliteľne substituovaný alkylom C-ι až Ce, halogén alebo nitro; a a a b nezávisle predstavujú celé číslo od 1 do 3 s tým, že a + b je 3 alebo 4;

alebo (iv) R³ a R⁴ spolu predstavujú (CH2)a . Z . (CH2)b, kde Z predstavuje N(COR⁸), kde R⁸ predstavuje fenyl, šesťčlenný heterocyklický aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 atómy dusíka alebo päťčlenný heterocyklický aromatický kruh obsahujúci 1 až 3 heteroatómy, ktoré môžu byť rovnaké alebo rôzne a sú vybrané spomedzi O, N a S, ktorý fenyl alebo heterocyklický aromatický kruh môže byť voliteľne substituovaný nasledujúcimi skupinami: alkyl Ci až C6l alkoxy Ci až Ce, halogén, nitro, kyano, trifluórmetyl, alkylsulfonyl Ci až Ce alebo aminosulfonyl;

a a a b nezávisle predstavujú celé číslo od 1 do 3 s tým, že a + b je 3 alebo 4;

alebo jej farmaceutický prijateľná soľ, enantiomér, racemát alebo tautomér.
2. Derivát vzorca (I) podľa nároku 1, kde A predstavuje tieno alebo pyrido kruh.
3. Derivát vzorca (I) podľa nároku 2, kde zlúčeninou je derivát tieno[2,3djpyrimidínu alebo tieno[3,2-d]pyrimidínu.
4. Derivát vzorca (I) podľa nároku 2, kde zlúčeninou je derivát pyrido[2,3djpyrimidínu, pyrido[3,2-d]pyrimidínu, pyrido[3,4-d|pyrimidínu alebo pyrido[4,3cdpyrimidínu.
5. Derivát vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, kde R³ predstavuje fenyl, cyklopropyl, etyl, tiazolyl, etinyl alebo furanyl.
6. Derivát vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, kde R³ a R⁴ sú podľa možnosti (iii) v nároku 1, Z predstavuje N(COOC2Hs) a a a b má každé hodnotu 2.
7. Derivát vzorca (I), ktorou je:

7-amino-4,5-dihydro-5-fenyltieno[3,2-djpyrimidín;

5-cyklopropyl-4,5-dihydro-7-aminotieno[3,2-d]pyrimidín;

5-etyl-4,5-dihydro-7-aminotieno[3,2-djpyrimidín;

5-(2-tiazolyl)-4_I5-dihydro-7-aminotieno[3,2-djpyrimidín;

5-(2-furyl)-4,5-dihydro-7-aminotieno[3,2-d]pyrimidin;

7-amino-4₁5-dihydro-5-etinyltieno[3,2-djpyrimidín;

etyl 7^,-aminospiro[piperidín-4_I5’(4^,H)-tieno[3,2-d]pyrimidín]-1-karboxylát;

etyl 4*-amino-3^>-chlórspiro[piperidín-4_l6*(7^,W]-tieno[2,3-d]pyrimidín]-1-karboxylát;

4'-amino-(4-kyanobenzoyl)-spiro[piperidín-4₁2^,-(ľH)-(pyrido[312-d]pyrimidín)]; 4^,-amino-(2-tienoyl)-spiro[piperidín-4I2^,-(ľ-H)-(pyrido[3I2-d]pyrimidín)]; etyl 4^,-aminospiro[piperidín-4,2^,-(1 ’H)-(pyrido[3,2-d]pyrimidín)]-1 -karboxylát; 4^,-amino-(4-kyanobenzoyl)-spiro[piperidín-412^,-(ľH)-(pyrido[3,4-d]pyrimidín)]; etyl 4^>-aminospiro[piperidín-4,2^l-(1 *H)-(pyrido[3,4-d]pyrimidín)]-1 -karboxylát; 4^,-amino-(4-kyanobenzoyl)-spiro[piperidín-4,2^,-(1^,H)-(pyrido[4l3-d]pyrimidín)]; etyl 4^,-aminospiro[piperidín-4,2^>-(1 *H)-(pyrido[2l3-d]pyrimidín)]-1 -karboxylát; 4-amino-2-(2-tienyl)-pyrido[3,2-d]pyrimidín;

7^,-amino-1-(6-kyano-3-pyridínkarbonyl)spiro[piperidín-4,5^,-(4’H)-(tieno[3_I2-d]pyrimidín)];

alebo jej farmaoeuticky prijateľná soľ, enantiomér alebo tautomér.
8. Derivát vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 alebo jej farmaceutický prijateľná soľ, enantiomér alebo tautomér na použitie ako liečivo.
9. Spôsob na prípravu zlúčeniny vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru alebo tautoméru vyznačujúci sa tým, že obsahuje nasledujúce kroky:

(a) reakcia zlúčeniny vzorca (II) kde A, R¹ a R² majú vyššie uvedený význam, so zlúčeninou vzorca (III) alebo jej acetálovým derivátom

R³COR⁴ (III) kde R³ a R⁴ majú vyššie uvedený význam; alebo (b) reakcia zlúčeniny vzorca (IV) alebo (IV) kde A, R¹, R², R³ a R⁴ majú vyššie uvedený význam a R⁸ predstavuje alkylóvú skupinu; s amoniakom alebo jeho ekvivalentom; alebo ·« ' «· (c) príprava zlúčeniny vzorca (I), v ktorej R³ a R⁴ majú význam podľa možnosti (i) vo všeobecnej definícii vzorca (I) uvedenej vyššie a jeden zo substituentov R⁵ a R⁶ alebo oba predstavujú alkyl Ci až Ce, alkyláciou príslušnej zlúčeniny, v ktorej jedna zo skupín R⁵ alebo R^e alebo obe predstavujú vodík; alebo (d) príprava zlúčeniny vzorca (I), v ktorej R² predstavuje alkyl Ci až Ce, alkyláciou príslušnej zlúčeniny, v ktorej R² predstavuje vodík; alebo (e) odstránenie chrániacej skupiny zo zlúčeniny vzorca (I), v ktorej je jeden alebo viacero atómov dusíka chránených; alebo (f) príprava zlúčeniny vzorca (I), v ktorej R³ a R⁴ majú význam podľa možnosti (iv) vo všeobecnej definícii vyššie uvedeného vzorca (I), reakciou zlúčeniny vzorca (V)

NH₂ kde A, R¹, R², a a b majú vyššie uvedený význam, so zlúčeninou vzorca (VI)

X—L (VI) kde X predstavuje COOR⁷ alebo COR⁸, R⁷ a R⁸ majú vyššie uvedený význam a L je odchádzajúca skupina;

a v prípade potreby konverzia získanej zlúčeniny vzorca (I) alebo jej inej soli, na jej farmaceutický prijateľnú soľ, alebo naopak, a v prípade potreby konverzia získanej zlúčeniny vzorca (I) na jej optický izomér.
10. Farmaceutická kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 alebo jej farmaceutický prijateľnú soľ, enantiomér alebo tautomér v zmesi s farmaceutický prijateľným adjuvans, riedidlom alebo nosičom.
11. Použitie zlúčeniny vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru alebo tautoméru na výrobu liečiva na liečbu alebo profylaxiu ľudských chorôb alebo stavov, pri ktorých je prospešná inhibícia aktivity syntázy oxidu dusičného.
12. Použitie podľa nároku 11, pričom sa inhibuje prevažne indukovateľná syntéza oxidu dusičného.
13. Použitie zlúčeniny vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru alebo tautoméru na výrobu liečiva na liečbu alebo profylaxiu zápalových chorôb.
14. Použitie podľa nároku 13, kde chorobou je astma alebo reumatoidná artritída.
15. Použitie zlúčeniny vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru alebo tautoméru na výrobu liečiva na liečbu alebo profylaxiu bolesti.
16. Použitie zlúčeniny vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, enantioméru alebo tautoméru v kombinácii s inhibítorom COX-2 na výrobu liečiva na liečbu alebo profylaxiu zápalových chorôb.