SK118493A3 - Fuel assembly including deflector vanes for deflecting a component of a fluid stream flowing past such fuel assembly - Google Patents

Description

Palivová zostava obsahujúca vychyľovacie lopatky na- vyohyľovanie zložky—prúdu—tekutiny—prechádzajúceho—okole—takej—palivovej gesta vyOblasť techniky

Vynález sa týka palivovej palivovej zostavy obsahujúcej zostavy, a to predovšetkým vychylovacie lopatky pre vychyľovanie zložky pa1ivovej zostavy, akéhokoľvek druhu, prúdu tekutiny prúdiaceho okolo takej pričom táto palivová zostava môže byť typicky používanej v jadrách jadrových reaktorov na výrobu energie.

Doterajší stav techniky

Pred charakteristikou doterajšieho stavu techniky je účelné najprv stručne opísať konštrukciu a činnosť typického jadrového reaktora na výrobu energie, obsahujúceho väčší počet jadrových palivových zostáv. Z tohto hľadiska jadrový reaktor je zariadenie na výrobu tepla riadeným štiepením jadrového palivového materiálu obsiahnutého vo väčšom počte vedľa seba ležiacich palivových tyčí. Palivové tyče sú spolu spojené do zväzku väčším počtom mreži, umiestnených so vzájomnými odstupmi, pričom každá mreža má otvorené bunky pre pretiahnutie zodpovedajúcej palivovej tyče a pre získanie vopred určenej vzdialenosti (rozstupu) medzi priľahlými palivovými tyčami. Okrem toho sú tiež inými otvorenými bunkami každej mreže prevlečené duté puzdrové trubice riadiacich tyčí. Do puzdrových trubíc sú kĺzavo zasúvané pohyblivé absorbčné alebo riadiace tyče schopné riadiť stepný proces. Prvá koncová časť a druhá koncová časť každej puzdrovej trubice sú pripojené k zodpovedajúcemu hornému priechodnému dielu a dolnému priechodnému dielu kvôli zaisteniu konštrukčnej tuhosti palivovej zostavy. Kombinácia palivových tyčí, vodiacich puzdrových trubíc, mreží a horného a dolného priechodného dielu sú označené ako palivová zostava. Viac týchto palivových zostáv je zoskupených tak, že vymedzujú jadro jadrového reaktora, ktoré je tesne uzavreté vo vnútri tlakovej reaktorovej nádoby.

Počas činnosti jadrového reaktora sa nechá prúd kvapalného moderátorového chladivá (napríklad demineralizovanej vody) prúdiť tlakovou nádobou a cez palivové tyče kvôli napomáhaniu štiepného procesu a na odnímanie tepla vyvíjaného štiepením jadrového palivového materiálu obsiahnutého v každej palivovej tyči.

- Rýchlosť prúdu chladivá, ktoré sa čerpá cez palivové tyče čerpadlami chladivá reaktora, môže byť približne 5,4 m/s, * v prípade typického jadrového energetického reaktora s tlakovou vodou, na účinné odnímanie tepla vyrábaného štiepnym procesom. To znamená, že teplo vyplývajúce zo štiepenia jadrového materiálu sa* prenáša z každej palivovej tyče, a teda z každej palivovej zostavy, do kvapalného moderátorového chladivá prúdiaceho okolo palivových tyčí. Teplo prenášané do kvapalného moderátorového chladivá sa nakoniec nesie chladivom z tlakovej nádoby do turbínového generátora na výrobu elektriny spôsobom dobre známym v odbore výroby elektrickej energie. Ako bude podrobne rozobraté nižšie, z bezpečnostných dôvodov je dôležité, aby chladivo účinne odoberalo teplo vyvíjané každou tyčou. Pre tento účel by zahriaty povrch každej palivovej tyče mal byť v kontakte s chladivom, ktoré má vopred určenú priemernú objemovú teplotu.

Je známe, že tepelný tok (t.j. rýchlosť prenosu tepla na jednotkovú plochu) v smere naprieč k ohrievanému povrchu _t palivovej tyče, sa bude odlišovať v závislosti na teplotnom rozdiele medzi zahrievaným povrchom palivovej tyče a objemovým chladivom. Aby bola zrejmá dôležitosť tohto vzťahu medzi tepelným tokom a rozdielom teploty, poskytuje bezprostredne nasledujúci rozbor opis spôsobu, ktorým sa tepelný tok mení ako funkcia teplotného rozdielu medzi zahriatym povrchom palivovej tyče a objemom chladivá. To znamená, že ak sa rozdiel medzi povrchovou teplotou palivovej tyče a objemového chladivá nechá narastať počas spúšťania reaktora, bude teplo prenášané zo zahrievaného povrchu do chladivá iba konvekciou, čím sa zvýši tepelný tok. Keď rozdiel medzi teplotou povrchu palivovej tyče a priemernou teplotou objemového chladivá vrastie, teplota zahriateho povrchu eventuálne presiahne teplotu nasýtenia (t.j. teplotu nasýtenej pary pri existujúcom tlaku v jadre reaktora) a na zahriatom povrchu sa vytvoria bubliny pary, ktoré vyvolajú jadrový var na zahriatom povrchu spôsobom, ktorý rýchle zvýši tepelný tok.

K maximálnemu tepelnému toku potom dôjde, keď sa bubliny stanú dostatočne husté tak, že sa miešajú a vytvoria film pary na zohrievanom povrchu. Film pary však pôsobí ako tepelný izolátor, pretože para bráni prenosu tepla. Tento bod maximálneho tepelného toku, kde sa na zahriatom povrchu vytvorí film pary, je v odbore obyčajne označovaný ako from Nucleate Boiling) z bezpečnostných dôvodov odchýlka od jadrového varu (Departure so skratkou DNB, a je potrebné ho vylúčiť. To znamená, že ak sa rozdiel medzi povrchovou teplotou a objemovou teplotou necháva ďalej narastať i o malé množstvo nad maximálny tepelný tok (DNB), tepelný.tok výrazne poklesne, i keď teplota zahriateho povrchu sa zvýši. Film pary na palivovej tyči sa v tomto bode stane nestabilný v tom zmysle, že film pary sa striedavo pretrháva a potom znovu vytvára, takže dochádza k čiastočnému varu filmu.

Ak sa nechá rozdiel medzi povrchovou teplotou a objemovou teplotou chladivá ešte ďalej vzrastať, tepelný tok bude opäť vzrastať a dôjde k stálemu varu filmu pary. Ak však dochádza k velkým tepelným tokom súčasne s varom filmu (t.j. buď čiastočným alebo povrchu palivovej palivovú tyč (čo a čomu je treba stabilným varom filmu), teplota zahriateho tyče sa môže stať vysokou natolko, že poškodí je označované v odbore ako vypálenie tyče) predísť z bezpečnostných dôvodov. Odborníkom s bežnými znalosťami v odbore je tak dobre známe, že ak reaktor pracuje tak, že dochádza k jadrovému varu v blízkosti DNB, spôsobí relatívne malý vzrast tepelného toku relatívne vel'kú zmenu vo vare filmu, ktorá môže mať za následok vypálenie. Je preto potrebné z dôvodu opatrnosti prevádzkovať jadrový reaktor tak, že najvyšší tepelný tok je menší, ako je maximálny tepelný tok spojený s DNB, aby sa dosiahlo čo najvyššie vyvíjanie tepla bez rizika poškodenia palivovej tyče.

Ako bolo vysvetlené vyššie, môže sa vytvárať film bublín pary na zahriatom povrchu palivovej tyče a vyvolávať na ňom var. Film pary však bude pôsobiť ako tepelný izolátor, pretože para bráni prenosu tepla a môže viesť k bodu DNB, ktorý sám potom môže viesť k poškodeniu palivovej tyče. Je preto žiadúce udržovať film kvapalného v podstate jednofázového chladivá na povrchu palivovej tyče, aby sa podporoval prenos tepla z palivovej tyče do chladivá a zabránilo sa tým DNB. Problémom v odbore však je, že na podporu prenosu tepla na povrchu palivovej tyče sa musí na tomto povrchu udržovať film v podstate jednofázového kvapalného chladivá.

Podporovanie prenosu tepla z palivovej tyče do chladivá pri· vylúčení DNB zvyšuje maximálny prípustný tepelný tok, dosiahnuteľný z danej veľkosti jadra reaktora. To je žiadúce, pretože zvyšovanie maximálneho teplotného toku prípustného, dosiahnuteľného z danej veľkosti jadra reaktora, zvyšuje maximálnu prípustnú energiu dosiahnuteľnú z jadra reaktora. Z tohto hľadiska môže byť prenos tepla z palivovej tyče do chladivá podporovaný zvýšením rýchlosti prúdu objemového paliva cez palivové tyče. Zvýšenie rýchlosti prúdu chladivá však môže vyžadovať väčšie a nákladnejšie čerpadlá chladivá reaktora. Ďalším problémom v odbore je preto účinnejšie podporovanie prenosu tepla z palivovej tyče do chladivá, bez toho, aby boli potrebné väčšie a nákladnejšie čerpadlá chladivá reaktora.

Udržovanie filmu kvapalného v podstate jednofázového chladivá na povrchu palivovej tyče na podporovanie prenosu tepla z palivovej tyče do chladivá, pri vylúčení DNB spôsobom nevyžadujúcim väčšie čerpadlá na chladivo, si získalo väčšiu dôležitosť v poslednej dobe, pretože niektoré existujúce riešenia jadra reaktora vyžadujú usporiadanie vyššie uvedených palivových tyčí v hustejšom trojuholníkovom usporiadaní namiesto tradičnejšieho a menej hustého usporiadania vo štvorcovej sieti. V niektorých riešeniach jadra reaktora tak môžu mať palivové zostavy obsahujúce palivové tyče šesťuholníkový priečny prierez na vhodné dosahovanie zhusteného trojuholníkového usporiadania. Palivové tyče usporiadané v trojuholníkovej sieti získavajú vyššiu priemernú hustotu teplotného toku z jadra reaktora danej veľkosti v porovnaní s tradičnejším usporiadaním palivových tyčí v štvorcovom zoskupení. Získanie vyššej priemernej hustoty tepelného toku pri použití husto uložených palivových zostáv je žiadúce z ekonomických dôvodov, pretože také husto uložené palivové zostavy dosahujú vyšší výťažok na jednotkový objem jadra reaktora, čo samo potom zvyšuje návratnosť investície do zariadenia. Vyšší tepelný tok má však sklon k zvyšovaniu rizika DNB a je preto z bezpečnostných dôvodov nežiaduci, ako bolo vysvetlené vyššie. Stalo sa tak veľmi dôležité vyriešiť problém primeraného chladenia takých palivových zostáv s husto uloženými palivovými tyčami v nich obsiahnutými, aby sa predišlo DNB a súčasne so dosiahol vyšší tepelný tok na jednotku objemu jadra reaktora.

Palivové zostavy vhodné na použitie v jadrách jadrových reaktorov sú známe. Jedna taká palivová zostava je opísaná v patentovom spise USA č.3 787 285. Tento patentový spis opisuje palivovú zostavu majúcu vodiace lopatky, ktorých osi sú rovnobežné s palivovými tyčami a ktoré udeľujú vírivý pohyb chladivú prúdiacemu okolo lopatiek tak, že dovoľujú vyššiu hustotu energetického toku. Palivové tyče sú usporiadané v šesťuholníkovom usporiadaní, takže vonkajší obrys palivovej zostavy je šesťuholníkový. Väčší počet lopatiek je uložený okolo strednej osi s nachýlením voči nej, takže umožňuje, aby prúd tekutiny cez palivové prvky sledoval v podstate skrutkovicovú dráhu okolo strednej osi. I keď tento patentový spis opisuje palivovú zostavu majúcu vonkajší šesťhuhoľníkový obrys a väčší počet vodiacich lopatiek, ako i palivovú zostavu vhodnú na použitie v jadre jadrového reaktora, neopisuje palivovú zostavu obsahujúce vychyľo.vacie lopatky na vychyľovanie zložky prúdu tekutiny prúdiaceho okolo palivovej zostavy, a teda úplne nerieši vyššie uvedené problémy.

Podstata vynálezu

Uvedené problémy rieši vynález palivovej zostavy obsahujúcej lopatky na vychylovanie zložky prúdu tekutiny prúdiaceho okolo palivovej zostavy. Palivová zostava obsahuje mriežkový člen majúci šesťuholníkový priečny obrys, pričom mriežkový člen vymedzuje väčší počet priechodných tyčových buniek kosoštvorcového tvaru a väčší počet v podstate puzdrových buniek v podstate kosoštvorcového tvaru. Tyčovými bunkami prechádza jednotlivo väčší počet pozdĺžnych palivových tyčí uložených v rovnobežnom zoskupení so vzájomnými odstupmi a podobne prechádza väčší počet puzdrových trubíc uložených v rovnobežnom zoskupení so vzájomnými odstupmi jednotlivo zodpovedajúcimi puzdrovými bunkami. Ku každej tyčovej bunke je priradený väčší' počet vychyíovacich lopatiek, vcelku k nej pripojených na nábehovom okraji každej tyčovej bunky. Každá vychyíovacia lopatka vybieha nad jej priradený tyčový článok a krivočiaro prečnieva čiastočne cez jej priradenú tyčovú bunku na vychylovanie zložky prúdu tekutiny na vonkajší povrch palivovej tyče, ktorá prechádza tyčovou bunkou. Vychylovacia lopatka a kosoštvorcový tvar každej tyčovej bunky spolupôsobí na vytváranie víru vystredeného okolo pozdĺžnej osi palivovej tyče na udržiavanie kvapaliny v podstate v jednofázovom toku pozdĺž vonkajšieho povrchu palivovej tyče, takže sa zabráni DNB i v prítomnosti veľkých tepelných tokov cez vonkajší povrch palivovej tyče.

Prehlad obrázkov ňa výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom popise na príkladoch vyhotovenia s odvolaním sa na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje:

obr. 1 čiastočný zvislý rez typickou tlakovou reaktorovou nádobou jadrového energetického reaktora, kde niektoré časti boli pre názornosť odstránené, pričom reaktorová tlaková nádoba má v sebe uložené palivové zostavy podľa vynálezu, kde každá z palivových zostáv obsahuje väčší počet palivových tyčí a puzdrových trubíc na vedenie riadiacich tyči, obr. 2 bočný pohľad na časť jednej z palivových zostáv, obr. 3 bočný pohľad na časť mriežkového člena na podporovanie palivových tyči a puzdrových tyčí, obr. 4 pôdorys mriežkového člena v reze vedenom rovinou 4-4 z obr. 2, obr. 5 perspektívny pohľad na prvý vnútorný pás a druhý vnútorný pás patriaci mriežkovému členu, pričom prvý a druhý vnútorný pás sú tvarované tak, aby boli vzájomne do seba zachytiteľné a mali k sebe vcelku pripojené vychyľovacie lopatky, obr. 6 perspektívny pohľad na časť mriežkového člena s jednou palivovou tyčou a s jednou puzdrovou trubicou ňou prechádzajúcou, pričom puzdrová trubica a palivová tyč sú vyznačené bodkočiarkovane, obr. 7 pôdorysný pohľad na vnútrajšok mriežkového člena v reze rovinou 7-7 z obr. 3, obr. 8 bočný pohľad na vychyľovacie lopatky ukazujúce smer prúdu tekutiny, ako je vychyľovaný vychyľovacou lopatkou, obr. 9 pohľad z boku na vychyľovaciu lopatku v reze 9-9 z obr. 8, a obr. 10 pôdorysnú podrobnosť jednej z tyčových buniek, ukazujúci smer vírivého toku tekutiny okolo palivovej tyče prechádzajúcej touto tyčovou bunkou.

Príklady uskutočnenia vynálezu

V typickom jadrovom reaktore sa teplo vyplývajúce zo štiepenia jadrového materiálu obsiahnutého v palivových tyčiach prenáša z palivových tyčí do moderátorového chladivá prúdiaceho okolo palivových tyčí. Z bezpečnostných dôvodov je dôležité, aby chladivo dostatočne odobralo teplo vyvinuté každou palivovou tyčou, aby sa zabránilo DNB. Podľa vynálezu sa také účinné odnímanie tepla z povrchu palivovej tyče dosahuje zakrivenými vychyľovacími lopatkami, patriacimi k palivovej zostave, ktorá obsahuje palivové tyče.

Pred opisovaním predmetu vynálezu je však účelné najprv opísať štruktúru a činnosť typického jadrového energetického reaktora.

Na obr. 1 je znázornený typický energetický jadrový reaktor 10 na výrobu tepla riadených štiepením jadrového palivového materiálu 150 (viď obr. 2). Ako je znázornené na obr. 1, reaktor 10 obsahuje tlakovú plášťovú nádobu 20, majúcu otvorený horný koniec a rad vstupných ústi 30 a rad výstupných vyústení 40, k nemu pripojených. Na obrázku je znázornené len jedno ústie a vyústenie. Na vrch tlakovej plášťovej nádoby 20 je tesne pripojená uzatváracia hlava 50, takže uzatváracia hlava 50 tesne dolieha a uzatvára otvorenú plášťovú nádobu 20. Uzatvorenie plášťovej nádoby 20 týmto spôsobom dovoľuje vhodné uvedenie chladivá vo vnútri plášťovej tlakovej nádoby 20 pod tlak, keď reaktor 10 pracuje.

Ako je rovnako zrejmé z obr. 1, je vo vnútri tlakovej plášťovej nádoby 20 uložené jadro 60 jadrového reaktora, obsahujúce jadrové palivo 150. Cez vrch uzatváracej hlavy 50 je uložený rad hnacích hriadeľov 70 riadiacich tyčí. Každý hnací hriadeľ 70 je pripojený k radu riadiacich tyčí 80 (viď obr. 2) na riadenie štiepneho procesu v jadre reaktora 60 spôsobom dobre známym v odbore výroby jadrovej energie. Ako je znázornené na obr. 1., vo vnútri plášťovej reaktorovej nádoby 20 je vodorovná horná jadrová doska 90 a vodorovná dolná jadrová doska 100, umiestnené s odstupom od hornej jadrovej dosky 90. Dolná jadrová doska 100 a horná jadrová doska 90 majú každá v sebe vytvorené množstvo otvorov 110 pre prietok chladivá v ich priečnom smere, ktoré odoberá teplo vytvárané štiepením jadrového paliva 150.

Počas činnosti jadra 10 reaktora sú riadiace tyče 80 aspoň sčasti vytiahnuté z jadra 60 reaktora činnosťou hnacieho hriadeľa 70 na udržovanie štiepnej reťazovej reakcie. Keď je jadrom 60 reaktora vyvinuté teplo, kvapalný prúd moderátorového chladivá (napríklad demineralizovanej vody) sa necháva vstupovať vstupnými ústiami 30 a cirkulovať v podstate nahor jadrom 60 reaktora smerom vyznačeným šípkami na obr. 1. Kvapalné moderátorové chladivo napomáha štiepnemu procesu tým, že moderuje elektróny v jadre 60 reaktora a tiež odoberá teplo vytvárané štiepnym procesom. Kvapalné moderátorové chladivo vystupuje z jadrového reaktora 10 výstupným vyústim 40, a potom je vedené potrubím k neznázornenému zariadeniu na výmenu tepla za účelom vývinu pary. Para sa potom vedie zo zariadenia na výmenu tepla do neznázorneného turbínového generátora na výrobu elektriny spôsobom dobre známym v odbore výroby elektrickej energie.

Na obr. 2 je jasnejšie znázornený predmet vynálezu, ktorým je palivová zostava obsahujúca vychylovacie lopatky pre' vychyľovanie zložky prúdu tekutiny prúdiacej okolo takej palivovej zostavy, ako je konkrétnejšie opísané nižšie. Palivová zostava 120 obsahuje skupinu v podstate valcovitých palivových tyčí 130, usporiadaných zvisle v rovnobežnom zoskupení so vzájomnými odstupmi. Každá palivová tyč 130 sama obsahuje pozdĺžne duté a v podstate valcové kovové puzdro alebo obklad 140 pre tesné obklopovanie skupiny v podstate valcovitých palivových peliet 150 schopných vyvíjať teplo jadrovým štiepením. Obklad 140 má vnútorný priemer 160 a vonkajší priemer 170 a môže byť z akéhokoľvek vhodného kovu majúceho relatívne malý mikroskopický prierez pre neutróny, ako ZIRCALOY-4. V tomto ohíade ZIRCALOY-4 pozostáva v hmotnostných podieloch z približne 1,5 % cínu, 0,12 % železa, 0,09 % chrómu, 0.05 niklu a 98,24 % zirkónu.

Každá palivová peleta 150 je vytvorená z jadrového palivového materiálu, obsahujúce štiepne jadrá, ako je urán 235 (U-235), rovnomerne rozptýleného v základnej hmote plodných jadier, ako je urán 238 (U-238), pre vytváranie tepla procesom jadrového štiepenia. Palivová zostava 120 ďalej obsahuje prvú priechodovú alebo spojovaciu dosku 180, majúcu hornú časť 190 a dolnú časť 200, pričom prvá spojovacia doska 180 môže mať prierezový tvar pravidelného šesťuholníka. Prvá spojovacia doska 180 má rad priečnych priechodov 205, z ktorých je znázornený len jeden z dôvodov opísaných nižšie. K hornej časti 190 prvej spojovacej dosky 180 je pripojená poddajná prídržná pružina 220, prichytená pomocou prídržných úchytiek alebo skrutiek, pre tlačné pridržiavanie v polohe smerom dolu. Prídržná pružina 220 vystupuje smerom von z hornej časti 190 spojovacej dosky 180 pre dosadanie na hornú jadrovú dosku 90, takže prvá spojovacia doska 180 a tým i palivová zostava 120 sú predopnuté smerom dolu s pritláčaním na dolnú jadrovú dosku 100, keď je palivová zostava 120 v zvislom smere vložená medzi hornou jadrovou doskou 90. a dolnou jadrovou doskou 100.

Pružné predopnutie palivovej zostavy 120 zabraňuje zdvíhaniu palivovej zostavy 120 z dolnej jadrovej dosky 100, ku ktorému bý inak mohlo dochádzať vzhíadom k hydraulickej sile smerom nahor, vyvíjanej prúdom tekutého chladivá, keď tento prúd prúdi jadrom 60 reaktora v podstate nahor pozdĺž jednosmernej prúdovej osi.

Súosovo s umiestnená môže mať prvou druhá priechodová alebo spojovacia pravidelný šesťuholníkový doska 230 obsahuje skupinu vytvorených vcelku s ňou

120 vo vopred určenej polohe spojovacou doskou 180 a v odstupe od nej je doska 230, ktorá priečny profil. Druhá smerom von vystupujúcich a na spojovacia nožičiek 240, zostavy

100. Druhá spojovacia doska 230 má v sebe pre uloženie palivovej dolnej jadrovej doske vytvorený väčší počet priechodov 250, Z ktorých je znázornený len jeden pre dôvody opísané nižšie.

Ako je ďalej zrejmé z obr. 2, k hornej časti 190 prvej spojovacej dosky 180 je pripojený hnací hriadeľ 70, majúci riadiálne smerom von vybiehajúce ramená 260 z dôvodu, ktoré budú teraz opísané. Ku každému ramenu 260 je pripojená pozdĺžna absorbčná tyč neutrónov, prechádzajúca klzné priechodom 205, alebo riadiaca tyč 270 na riadenie štiepneho procesu v palivovej zostave 120. Skupina riadiacich tyčí 270, prebiehajúcich smerom von spodnou časťou 200 prvej spojovacej dosky 180, je usporiadaná v rovnobežnom zoskupení so vzájomnými odstupmi. Každá riadiaca tyč 270 je vytvorená z vhodného materiálu, ako je karbid boru B₄C, majúci relatívne velký mikroskopický prierez pre neutróny. Okrem toho je každá riadiaca tyč 270 dimenzovaná tak, že je klzné zasunutá do pozdĺžnej, v podstate valcovej a dutej puzdrovej trubice 280.

Puzdrová trubica 230 vybieha smerom von zo spodnej časti 200 prvej spojovacej dosky a má prvú koncovú časť 290 a druhú koncovú časť 300. Každá puzdrová trubica 280 má tiež vnútorný priemer 315 a vonkajší priemer 320. Prvá koncová časť. 290 každej puzdrovej trubice 280 je zasunutá do zodpovedajúceho priechodu 205 náležiaceho prvej spojovacej doske 180 a je k nej upevnená, napríklad natlačením alebo privarením. Okrem toho je druhá koncová časť. 300 každej puzdrovej trubice 280 zasunutá do jej zodpovedajúceho priechodu 250, náležiaceho druhej spojovacej· doske 230 a je k nej upevnená, ako napríklad neznázornenou skrutkou alebo zvarmi. Týmto spôsobom sú prvá spojovacia doska 180 a druhá spojovacia doska 230 vzájomne spojené puzdrovými •trubicami 280, aby sa zaistila tuhosť a konštrukčná celistvosť palivovej zostavy 120.

Ako je zrejmé z obr. 2, 3, 4, 5 a 6, je pozdĺž axiálnej dĺžky puzdrových trubíc 280 a palivových tyčí 130 rovnobežne s nimi uložený väčší počet súosovo usporiadaných mriežkových členov 310 na udržovanie puzdrových trubíc 280 a palivových tyčí 130 v ich vopred určenom vzájomne rovnobežnom usporiadanom zoskupení. Každý mriežkový člen 310 môže byť vytvorený zo zliatiny ZIRCALOY-4 a pod., z vyššie opísaných dôvodov pre úsporu neutrónov. Každý mriežkový člen 310 obsahuje vonkajší pás 320, majúci pravidelný šesťuholníkový obrys v priečnom smere, uložený hranami v prúde tekutiny. Vonkajší pás 320 má tak k sebe vcelku pripojených šesť pozdĺžnych postranných plošných úsekov 330, z ktorých každý je uložený vo vopred určenom tupom uhle vzhíadom k jenu priľahlému postrannému úseku 330 pre vymedzovanie pravidelného šesťuholníkovo tvarovaného obrysu vonkajšieho pásu 330.

prúdu tekutiny je pásu 320 pásov 340, určenú väčší pričom dĺžku.

časť 350

Pozdĺž hrán v smere a vo vnútri vonkajšieho rovnobežných vnútorných vnútorných pásov má vopred vnútorných pásov 340 má prvú koncovú k vnútornej stene, ako je vnútorná stena 374 320, a druhú koncovú časť 360 vcelku pripojenú k stene, ako je vnútorná stena 377 vonkajšieho umiestnený naprieč počet každý

Každý vcelku vonkajšieho pásu druhej vnútornej pásu 320, takže pozdĺžnych z prvých z prvých pripojenú každý prvý vnútorný pás 340 je rovnobežný s vopred zvoleným z postranných plošných úsekov 330 pre dôvody vysvetlené nižšie. Okrem toho je svojimi okrajmi v smere prúdu tekutiny a naprieč a vo vnútri vzhľadom k vonkajšiemu pásu 320 umiestnený väčší počet pozdĺžnych druhých vnútorných pásov 370, pričom každý druhý vnútorný pás 370 má podobne prvú koncovú časť 380 vcelku pripojenú k vnútornej stene 320 a druhú koncovú časť 390 νσ vnútri pripojenú k druhej vnútornej stene vonkajšieho pásu 320 z dôvodov, ktoré budú vysvetlené nižšie.

Ako je podrobnejšie opísané nižšie, každý druhý vnútorný pás 370 pretína a vzájomne sa zachytáva s každým prvým vnútorným pásom 340 v priesečnej rovine 400 pre vytvorenie mriežkového člena 310 s konštrukciou typu krabice na vajcia. Prvý vnútorný pás 340 a druhý vnútorný pás 370 sú tak spojené v priesečnej rovine 400 a môžu byť v nej vzájomne upevnené napríklad zvary 402. V prednostnom vyhotovení vynálezu každý druhý vnútorný pás 370 pretína každý prvý vnútorný pás 340 v uhle φ približne 29° vzhľadom k prvému vnútornému pásu 340 pre vymedzovanie väčšieho počtu kosoštvorcových tyčových buniek 410 a väčšieho počtu v podstate kosoštvorcových puzdrových buniek 420 v mriežkovom člene 310. Prvý vnútorný pás 340 má väčší počet priechodných štrbín 404 kolmých naň a vybiehajúcich z výstupného okraja (z hľadiska smeru prúdu) prvého vnútorného pásu 340 k približne pozdĺžnej osi (t.j. strednej časti) prvého vnútorného pásu 340 z dôvodov, ktoré budú teraz opísané.

Druhý vnútorný pás 370 má väčší počet priechodných štrbín 406 kolmých na nábehový okraj (z hľadiska smeru prúdu) druhého vnútorného pásu 370 k približne pozdĺžnej osi, t.j. do jeho strednej časti, z dôvodov, ktoré budú teraz opísané. Úlohou štrbín 404/406 je vytvoriť prostriedok pre vzájomné zachytenie alebo vzájomné spojenie prvých vnútorných pásov 340 a druhých vnútorných pásov 370. To znamená, že každá štrbina 404 vybiehajúca z výstupného okraja každého prvého vnútorného pásu 340 je uložená tak, aby zodpovedala polohovo zodpovedajúcej štrbine 407 vybiehajúcej z výstupného okraja (z hľadiska smeru prúdu) každého vnútorného pásu 370 tak, že oba pásy vzájomne vymedzujú mriežkový člen 310 typu krabice na vajcia. Konštrukcia mriežkového člena 310 typu krabice na vajcia poskytuje jeho maximálnu konštrukčnú celistvosť pri minimalizovaní hmotnosti mriežkového člena 310.

Je potrebné z hladiska smeru poznamenať, že prúdu sa rozumie pod pojmom výstupný okraj, ktorý leží po okraj' prúde tekutiny v jadre reaktora 60 a pod pojmom nábehový okraj z hľadiska smeru prúdu sa rozumie okraj, ktorý leží proti prúdu tekutiny. Prvý vnútorný pás 340 a druhý vnútorný pás 370 sú tak vzájomne zachytené, keď nábehový okraj každého prvého vnútorného pásu 340 je usadený do štrbín 404 každého prvého vnútorného pásu 340 a keď je výstupný okraj každého prvého vnútorného pásu 340 usadený do štrbín 406 každého druhého vnútorného pásu 360. Keď sú prvý vnútorný pás 340 a druhý vnútorný pás 370 zachytené týmto spôsobom, každý prvý vnútorný pás 340 bude pretínať každý druhý vnútorný pás 370 v priesečnej rovine 400 a vo vopred určenom uhle Φ, ktorý môže byť približne 29’, ako je najlepšie viditeľné na obr. 5, pre vymedzovanie kosoštvorcových tyčových buniek 410 a v podstate kosoštvorcových puzdrových buniek 420. Toto je dôležité preto, že keď sú palivové tyče 130 pretiahnuté ich príslušnými tyčovými bunkami 410, získa sa trojuholníková sieť pre vytvorenie tesne zostavenej palivovej zostavy 120.

Ako je najlepšie zjavné na obr. 4, každá palivová tyč 130 prechádza zodpovedajúcimi tyčovými bunkami 410 a má pozdĺžnu stredovú os v podstate rovnobežnú s prúdovou osou prúdu tekutiny. Ďalej každá puzdrová trubica 280 prebieha zodpovedajúcimi puzdrovými bunkami 420 a má pozdĺžnu os v podstate rovnobežnú s osou prúdenia prúdu tekutiny. Ako bude zrejmé s odvolaním na obr. 4, každá riadiaca tyč 270 je tak obklopovaná jej pridruženými palivovými tyčami 130 na vhodné riadenie stiepného procesu v palivových tyčiach 130.

Ako je zjavné z obr. 6 a 7, je každá puzdrová trubica 280 pripojená natlačením alebo privarením k jej priradenej puzdrovej bunke 420 na pripevnenie každého mriežkového člena 310 vo vopred určenej polohe po osovej dĺžke palivovej zostavy 120. Ďalej je z vnútrajšku stien každej tyčovej bunky 420 vytvorený väčší počet pružných členov 430, vybiehajúcich alebo vystupujúcich z nej smerom dovnútra, na trecie nanesenie a pridržovanie každej palivovej tyče 130 v jej zodpovedajúcej tyčovej bunke 410, takže palivová tyč 130 sa nepohybuje axiálne, do strany alebo otáčavo* počas normálneho chodu a predpokladaných náhodných situácií, ku ktorým dochádza v jadre 60 reaktora. Každý pružinový člen 430 je uložený v ostrom uhle, ktorý môže zvierať približne 45° s pružným prvým prelisom 440 a pružným druhým prelisom 450, ktoré sú súosovo usporiadané a ktoré sú vytvorené z vnútorných stien každej tyčovej bunky 420. Prelisv 440/450 trecím spôsobom nesú každú palivovú tyč 130.

V prednostnom vyhotovení vynálezu je uložený prvý prelis 440 na protiprúdovej (nábehovej) strane, zatial čo druhý prelis 450 je uložený na poprúdovej (výstupnej) strane vzhladom k prúdu chladiacej tekutiny. Z uvedeného opisu tak bude zrejmé, že každá palivová tyč 130 je nesená a držaná v zodpovedajúcej tyčovej bunke 410 v šiestich záberových alebo dotykových bodoch, pretože dovnútra každej tyčovej bunky 410 vybiehajú štyri prelisy a dva pružinové členy pre trecí záber s každou palivovou tyčou 130.

Ako ukazujú obr. 5, 6, 7, 8 a 9, k nábehovému (protiprúdovému) okraju každého prvého vnútorného pásu 340 a každého druhého vnútorného pásu 370, a v spojení s každou tyčovou bunkou 410, je vychylovací prostriedok, akým je väčší počet vychylovacích lopatiek 460 umiestnených so vzájomnými odstupmi, na vychylovanie zložky prúdu tekutiny okolo každej palivovej tyče 130, ktorá prebieha jej zodpovedajúcou tyčovou bunkou 410. Každá vychylovacia lopatka 460 skrutkovite vybieha nahor a čiastočne presahuje krivočiaro cez jej priradenú tyčovú bunku 410, takže vychýlená zložka prúdu tekutiny 130 víri okolo pozdĺžnej stredovej osi palivovej tyče 130. V prednostnom vyhotovení vynálezu je väčší počet vychylovacich lopatiek 460 dvojice vychylovacích lopatiek 460 spojených s každou tyčovou bunkou 410.

Každá vychyíovacia lopatka 460 má skrutkovite zakrivený spodný povrch 470 na vytváranie vyššie uvedené víru. Vychyíovacia lopatka 460 môže byť zakrivená smerom dovnútra z protiprúdového okraja vnútorného pásu 340/370 tak, že zviera v podstate ostrý uhol so smerom prúdu tekutiny. Obe vychyíovacie lopatky 460 sú voči sebe navzájom orientované do opačných smerov, takže dva. špirálovité víry vytvárané dvojicou vychylovacích lopatiek 460 prirazených ku každej tyčovej bunke 410 neprúdia protiprúdovo voči sebe. Tým, že sa vylúči také protiprúdové pôsobenie, sa zabraňuje rušeniu špirálovitých vírov a poskytuje sa požadovaná kombinácia špirálovitého vírivého toku, ktorá vzostupuje špirálovité nahor pozdĺž vonkajšieho povrchu palivovej tyče 130. Keď sú prvé vnútorné pásy 340 a druhé vnútorné pásy 370 náležíte navzájom do seba zachytené, ako bolo opísané vyššie, bude tak mať každá tyčová bunka 410 k sebe pridružené dve vychy- lovacie lopatky 460. Vytvorenie dvoch vychylovacích lopatiek 460 zaisťuje, že zložka prúdu tekutiny vychylovaná okolo pozdĺžnej osi každej palivovej tyče 130 bude mať väčšie vírivé pôsobenie v porovnaní s prípadom, keď bola len jedna vychylovacia lopatka 460.

Každá z dvoch vychylovacích lopatiek 460 bude vybiehať čiastočne cez jej priradenú tyčovú bunku 410 na vychylovanie zložky prúdu tekutiny, prechádzajúcu nahor tyčovou bunkou 410. Z tohto hladiska spodný povrch 470 každej vychylovacej lopatky 460 krivočiaro vybieha z protiprúdového (nábehového) okraja prvého vnútorného pásu 340 alebo druhého vnútorného pásu 370 do vopred určenej vzdialenosti nad tyčovú bunku 410 a dovnútra vybieha cez každú tyčovú bunku 410 tak, aby znova usmerňovala prúd tekutiny v zmysle šipiek na obr. 8. Okrem toho sú obe vychyíovacie lopatky priradené každému tyčovému článku 410 umiestnené tak, že jedna alebo dve vychyľovacie lopatky 460 sú umiestnené dostatočne blízko každému krajnému rohu tyčovej bunky 410. To znamená, že obe vychyľovacie lopatky 460 sú zoskupené v podstate symetricky na najdlhšej diagonále tyčovej bunky 410.

Okrem toho môžu byť. každý prvý a vybavené väčším počtom návarových pripojených k výstupnému okraju každého druhý vnútorný pás 370 výstupkov 473, celkom druhého vnútorného pásu

370 a vybiehajúcich z neho smerom von rovnobežne so smerom prúdu na poskytnutie zvarového materiálu pre zvarenie prvého a druhého vnútorného pásu 340/370 po tom, čo sú prvý a druhý vnútorný pás náležíte voči sebe mechanicky obsahovať tiež väčší počet a smerom dovnútra ohrnutých a smerom von vybiehajúcich z zachytené. Ďalej môže vonkajší pás vo vzájomnom odstupe umiestnených výstupkov 475 celkom pripojených jeho výstupného okraja pre ľahké kĺzanie prvej palivovej zostavy 120 okolo druhej palivovej zostavy 120 počas pochodov výmeny paliva, takže prvá palivová zostava 120 neuviazne alebo sa nezachytí na druhej palivovej zostave 120.

Vonkajší pás 330 môže ďalej zahŕňať väčší počet vo vzájomnom odstupe umiestnených a smerom dovnútra zakrivených vychyľovaných tvarových výstupkov 477 pre vychyľovanie zložky prúdu tekutiny na palivové tyče 130, ktoré sú umiestnené pozdĺž vnútorného obvodu vonkajšieho pásu 330. V tomto ohľade má každý vychylovací tvarový výstupok 477 všeobecne ihlanovitý vonkajší obrys a je vcelku pripojený na svojej základni k nábehovému okraju vonkajšieho pásu 330 a vybieha nad a čiastočne cez jemu priradenú tyčovú bunku 410.

Počas činnosti reaktora 10 vstupuje prúd kvapalného moderátorového chladivá do vstupného ústia 30 a prúdi v smere v podstate jednej z vodorovných šípok znázornených na obr. 1. Prúd tekutiny sa potom otočí nahor cez prietokové otvory 110 tak, aby prúdil okolo každej palivovej zostavy 120 uloženej v jadre reaktora, pričom prúd jadrom 60 reaktora je v podstate v smere zvislých šípok znázornený na obr. 1. Po prietoku jadrom £0 reaktora kvapalinový prúd vystupuje z reaktora 10 vyústením 40 vo všeobecnom smere druhej vodorovnej šípky znázornenej na obr. 1.

Keď prúd tekutiny prúdi jadrom 60 reaktora, bude prechádzať každou z tyčových buniek 410 kosoštvorcového tvaru vymedzenou mriežkovým členom 310. Keď kvapalný prúd prúdi každým mriežkovým členom 310 a jeho prirazenými tyčovými bunkami 410, rýchlosť prúdu tekutiny bude klesať a dôjde k úbytku tlaku v dôsledku prekážky spôsobenej mriežkovým členom ležiacim v prúde tekutiny. Tento úbytok tlaku môže viesť k jadrovému varu na vonkajšom povrchu palivovej tyče 130 v oblasti tyčovej bunky 410. Keby neboli prítomné vychylovacie lopatky 460 a ak je teplo vyvíjané“ palivovou tyčou dostatočne vysoké, môže dôjsť k čiastočnému alebo stabilnému varu filmu (t.j. DNB) na povrchu tyče 130, ktorý bude mať za následok vypálenie, bezpečnosti. Sú tak použité vychýlenie prúdu tekutiny ktoré je nežiaduce z dôvodu vychylovacie lopatky 460 pre šraubovite dovnútra smerom k vonkajšiemu povrchu palivovej tyče 130, aby sa zabránilo čiastočnému alebo stabilnému varu filmu. I v prípade šesťuholníkových mreží s trojuholníkovým usporiadaním, avšak bez vychyl’ovacích lopatiek, vychylovacie lopatky 460 zlepší DNB tepelné správanie. Takto zlepšené DNB správanie bude mať za následok približne 25 %-tný nárast tepelnej účinnosti palivovej tyče v porovnaní s existujúcimi riešeniami, majúcimi šesťuholníkové mreže s trojuholníkovou sieťou, ale nemajúci vychylovacie lopatky alebo vychylovacie rebrá.

Kosoštvorcový priečny obrys každej tyčovej bunky 410 spolupôsobia so zakriveným dolným povrchom 470 každej vychylovacej lopatky 460 po vytvorení víru, takže sa odstráni DNB. Z tohto hľadiska má kosoštvorcový tvar každej tyčovej bunky 410 zmenšenú priečnu prietokovú plochu pre prietok tekutiny v porovnaní so štvorcovým tvarom tyčovej bunky tradičnejších riešení jadier. Vzhľadom k zmenšenej priečnej prietokovej ploche tyčovej bunky

410, ktorá je zaistená kosoštvorcovým tvarom tyčovej bunky 410, bude väčšia časť tekutinového prúdu prúdiaceho nahor tyčovou bunkou 410 nútená sa dotýkať spodnej plochy 470 každej vychyľovacej lopatky 460, bude vychyľovaná väčšia časť prúdu tekutiny, než je to pri tradičnom štvorcovom usporiadaní. To potom spôsobí väčší vír pre udržovanie kvapaliny vo v podstate jednofázovom tekutom prúde na vonkajšom povrchu palivových tyčí 130, aby sa predišlo DNB.

Kosoštvorcové tyčové bunky 410 náležiace do mriežkového člena 310 v kombinácii s vychylovacími lopatkami ďalej v podstate odstraňujú potrebu väčších a nákladnejších čerpadiel na chladivo reaktora, aby sa zvýšila rýchlosť prúdu tekutiny na udržovanie tekutiny vo v podstate jednofázovom tekutom prúde po vonkajšom povrchu palivových tyčí 130. Je to tak preto, že víry vytvárané· každou tyčovou bunkou 410 a pridruženými vychylovacími lopatkami 460 samy nutne zrýchľujú prúd tekutiny okolo vonkajšieho povrchu každej palivovej tyče.

Kosoštvorcový tvar tyčových buniek 410 okrem toho dovoľuje, aby trojuholníkové usporiadanie zoskupenia palivových tyčí malo zmenšený rozstup medzi stredmi priľahlých palivových tyčí 130 v porovnaní s obvyklejším štvorcovým usporiadaním zoskupenia palivových tyčí. To dovoľuje, aby palivové tyče 130 boli hustejšie usporiadané, čím sa získa viac energie z jadra reaktora danej veľkosti. To je žiadúce, pretože hustejšie naplnené jadro energetického reaktora dosahuje väčší výťažok energie na jednotku objemu, čo vedie k zvýšeniu návratnosti investície do zariadenia.

Ďalej bude zrejmé z predchádzajúceho popisu, že vychyľovacie lopatky 460 spôsobia, že chladnejší objem paliva sa vhodne miesi s teplejšou tekutinou v blízkosti povrchu (t.j. vonkajšieho priemeru 170) každej palivovej tyče 130, takže teplotný rozdiel medzi objemom chladivá a tekutinou v blízkosti povrchu palivových tyčí sa minimalizuje. Tým sa dosahuje kvapalina so v podstate jednofázovým prúdom po povrchu palivovej tyče s vylúčením DNB.

Claims (8)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Palivová zostava^schopná ayelufloĽaeie fo pctí&.'i, vychyíovať zložku prúdu tekutiny prúdiacej okolo palivovej zostavy, obsahujúca mriežkový člen majúci šesťuholníkový priečny obrys, pričom tento mriežkový člen vymedzuje väčší počet priechodných tyčových buniek kosoštvorcové ho tvaru a väčší počet puzdrových buniek v podstate kosoštvorcového tvaru; väčší počet pozdĺžnych palivových tyčí uložených v rovnobežnom zoskupení so vzájomnými odstupmi, pričom každá z týchto palivových tyčí prechádza zodpovedajúcimi tyčovými bunkami; väčší počet pozdĺžnych objemových trubíc uložených v rovnobežnom zoskupení so vzájomnými odstupmi, pričom každá z puzdrových trubíc prechádza zodpovedajúcou z puzdrových buniek; a vychyíovaciu lopatku priradenú ku každej z tyčových buniek a celkom pripojenú k uvedenému mriežkovému členu a krivočiaro vybiehajúcu čiastočne cez jej priradenú tyčovú bunku šikmo k prúdu tekutiny na vychyíovanie zložky prúdu tekutiny okolo každej z uvedených palivových tyčí.
2. 2. Palivová zostava podía nároku 1, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje druhú vychylovaciu lopatku priradenú ku každej z tyčových buniek a vcelku pripojenú k uvedenému mriežkovému členu a krivočiaro vyčnievajúcu čiastočne cez jej priradenú tyčovú bunku šikmo k prúdu tekutiny na vychylovanie zložky prúdu tekutiny okolo každej z uvedených palivových tyčí.
3. 3. Palivová zostava schopná vychyl’ovať zložku prúdu tekutiny prúdiacej okolo palivovej zostavy, pričom prúd tekutiny má os toku a palivová zostava obsahuje jednak mriežkový člen, zahŕňajúci vonkajší pás majúci šesťuholníkovo tvarovaný priečny obrys, uložený hranovo v prúde tekutiny, väčší počet prvých vnútorných pásov, uložených hranovo v prúde tekutiny, pričom každý z týchto prvých vnútorných pásov je pripojený k uvedenému vonkajšiemu pásu vo vnútri uvedeného vonkajšieho pásu; väčší počet druhých vnútorných pásov, uložených hranovo v prúde tekutiny, pričom každý z uvedených druhých vnútorných pásov je pripojený k uvedenému vonkajšiemu pásu na vnútornej strane uvedeného vonkajšieho pásu, pričom každý z uvedených druhých vnútorných pásov sa pretína s každým z uvedených prvých vnútorných pásov v uhle vzhľadom ku každému z uvedených prvých vnútorných pásov pre vymedzovanie väčšieho počtu tyčových buniek kosoštvorcového tvaru a väčšieho počtu puzdrových buniek v podstate kosoštvorcového tvaru, cez uvedený mriežkový člen; ďalej jednak väčší počet pozdĺžnych palivových tyči uložených v rovnobežnom zoskupení so vzájomnými odstupmi v prúde tekutiny a prechádzajúcich zodpovedajúcimi tyčovými bunkami, pričom každá z uvedených palivových tyčí má pozdĺžnu os rovnobežnú s osou toku prúdu tekutiny; jednak väčší počet pozdĺžnych puzdrových trubíc uložených v rovnobežnom zoskupení so vzájomnými odstupmi v prúde· tekutiny a prechádzajúci zodpovedajúcimi z puzdrových buniek, pričom každá z puzdrových trubíc má pozdĺžnu os rovnobežnú s osou toku prúdu tekutiny; a jednak väčší počet vychyľovacích lopatiek priradených každej z tyčových buniek, pričom každá z vychyľovacích lopatiek je vcelku pripojená k uvedenému mriežkovému členu a krivočiaro čiastočne vyčnieva cez jej priradenú tyčovú bunku šikmo k osi toku prúdu tekutiny na vychyľovanie zložky prúdu tekutiny okolo pozdĺžnej osi uvedenej palivovej tyče, prechádzajúcej priradenou tyčovou bunkou.
4. 4. Palivová zostava podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že každá z väčšieho počtu vychyľovacích lopatiek skrutkovite krivočiaro vyčnieva čiastočne cez jej priradenú tyčovú bunku pre vytváranie víru, takže zložka prúdu tekutiny vychyľovaného okolo palivovej tyče víri okolo pozdĺžnej osi uvedenej palivovej tyče.
5. 5. Palivová zostava podľa nároku 4, vyznačujúca sa tým, že uvedený väčší počet vychyľovacích lopatiek je dvojica opačne orientovaných vychyľovacích lopatiek, posunutých jedna od druhej na vyvolanie dvoch vírov, takže zložka prúdu tekutiny vychylovaná okolo pozdĺžnej osi uvedenej palivovej tyče dosahuje väčšie vírivé pôsobenie.
6. 6. Palivová zostava schopná vychylovania zložky prúdu tekutiny, prúdiaceho okolo palivovej zostavy, v jadre jadrového reaktora, ktorým preteká prúd tekutiny, pričom táto palivová zostava obsahuje jednak prvú spojovaciu dosku; jednak druhú spojovaciu dosku, umiestnenú v odstupe od prvej spojovacej dosky a usporiadanú súosovo s prvou spojovacou doskou; jednak väčší počet mriežkových členov, umiestnených vo vzájomnom odstupe a usporiadaných súosovo, uložených medzi uvedenou prvou spojovacou doskou a uvedenou druhou spojovacou doskou, pričom každý z uvedených mriežkových členov obsahuje vonkajší pás majúci pravidelný šesťuholníkový priečny obrys uložený hranovo v prúde tekutiny, pričom uvedený vonkajší pás má najmenej jeden pozdĺžny postranný plochý úsek; ďalej väčší počet pozdĺžnych rovnobežných prvých vnútorných pásov uložených hranovo v prúde tekutiny,· pričom každý z uvedených prvých vnútorných pásov je pripojený k uvedenému vonkajšiemu pásu a prebieha priečne vo vnútri vzhľadom k uvedenému vonkajšiemu pásu rovnobežne s postranným plochým úsekom; a väčší počet pozdĺžnych rovnobežných druhých vnútorných pásov, uložených hranovo v prúde tekutiny, pričom každý z uvedených druhých vnútorných pásov je pripojený k uvedenému vonkajšiemu pásu a prebieha priečne vo vnútri vzhľadom k druhých vnútorných pásov pretína vnútorných pásov vnútorných pásov kosoštvorcového každý z uvedených uvedených uvedených uvedenému vonkajšiemu pásu, pričom každý z v uhle vzhľadom ku každému z na vymedzovanie väčšieho počtu tyčových tvaru a väčšieho počtu puzdrových prvých prvých buniek buniek v podstate kosoštvorcového tvaru cez uvedený mriežkový člen; ďalej jednak pozdĺžne, všeobecne valcovité palivové tyče uložené v rovnobežnom zoskupení so vzájomnými odstupmi v uvedenom prúde tekutiny a schopné vyvíjať teplo, pričom každá z uvedených palivových tyčí je uložená medzi uvedenou prvou spojovacou doskou a uvedenou druhou spojovacou doskou a má pozdĺžnu os rovnobežnú s osou toku prúdu tekutiny, a pričom každá z týchto palivových tyči prechádza zodpovedajúcimi tyčovými bunkami; jednak väčší počet pozdĺžnych, v podstate valcovitých puzdrových trubíc uložených v rovnobežnom zoskupení so vzájomnými odstupmi v prúde tekutiny, pričom každá z uvedených puzdrových trubíc je uložená medzi uvedenou prvou spojovacou doskou a druhou spojovacou doskou a má prvú koncovú časť pripojenú k uvedenej prvej spojovacej doske a druhú koncovú časť pripojenú k uvedenej druhej spojovacej doske, na vzájomné spojovanie uvedenej prvej spojovacej dosky a uvedenej druhej spojovacej dosky, pričom každá z uvedených puzdrových trubíc má pozdĺžnu os rovnobežnú s osou toku tekutiny a každá z uvedených puzdrových trubíc prechádza zodpovedajúcimi puzdrovými bunkami; a jednak väčší počet vychylovacích lopatiek priradených ku každej z tyčových buniek, pričom každá z uvedených vychylovacích lopatiek je pripojená k uvedenému mriežkovému a krivočiaro čiastočne vyčnieva cez jej priradenú tyčovú šikmo k osi tekutiny okolo prechádzajúcej kosoštvorcový vyčnievajúcej kvapalného, v palivovej uvedeného vychyluje palivovej toku prúdu tekutiny na vychyíovanie zložky palivovej bunkou, zakrivenie pozdĺžnej osi jej priradenou tvar každej tyčovej vychylovacej lopatky podstate jednofázového na prenášanie tepla z keď tyči prúdu tekutiny, zložku tyče.

   členu . bunku prúdu tyče, pričom· každej získanie uvedenej tyčovou bunky a spolupôsobia na toku tekutiny po uvedenej uvedenej palivovej tyče do uvedená vychyíovacia lopatka prúdu tekutiny okolo pozdĺžnej osi uvedenej
7. 7. Palivová zostava podía nároku 6, vyznačujúca sa tým, že každá vychylovacia lopatka skrutkovite krivočiaro vyčnieva cez jej priradenú tyčovú bunku na vírenie zložky prúdu tekutiny okolo pozdĺžnej osi uvedenej palivovej tyče, na prenášanie tepla z uvedenej palivovej tyče do uvedeného prúdu tekutiny.
8. 8. Palivová zostava podía nároku 7, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje dve opačne orientované vychylovacie lopatky, posunuté jedna od druhej na vytváranie vírov, takže zložka prúdu tekutiny vychyíovaného okolo pozdĺžnej osi palivovej tyče získava väčšie vírivé pôsobenie na prenášanie viac tepla z uvedenej palivovej tyče do uvedeného prúdu tekutiny.