1 2 264153
Vynález sa týká sposobu navárania média je] zliatin na rotačně súčiastky, napříkladčistej legovanej médi, bronzov a mosadzielektrickým oblúkom v ochrannej atmosfé-ře inertných plynov metodou TIG na von-kajšiu povrchová plochu rotačných ocelo-vých súčiastok, najma hriadelov, čapov,piestov, piestnic, vložiek, upchávok, plunž-rov a kataraktov o vonkajšom priemere0 45 až 250 mm i viac a dížke 50 mm i vi,ac,Iktoré z technologických dSvodoiv sú s vý-hodou opatřené vnútorným otvorom najme-nej v dížke funkčnej návarovej plochy vpomere vonkajšieho priemeru k vnútorné-mu 1,2 až 3,2 a viac a hrúbke steny podnávarom 10 až 40 mm ,a viac.
Naváranie médi a jej zliatin na rotačněsúčiastky sa v súčasnosti robí poloautoma-tickým alebo automatickým sposobom zarotácie súčiastky elektrickým oblúkom me-todou TIG, MIG impulzne, vibračně aleboplazmou, pričom přídavný materiál je plnýalebo rúrkový drot, páska alebo prášok,ktorý sa plynule podává v potrebnom množ-stve do miesta navárania. Súčiastky z ocelíobvyklých alkostí a mikrolegovaných so za-ručenou zvaritefnosťou sa v súčasnosti na-várajú za studená bez predohrevu a súčiast-ky zo zušlachtitelných legovaných ocelí saobvykle navárajú s predohrevom a dohre-vom. Zvarový spoj vzniká difúzny alebo tav-ný. Závažným problémem pri realizácii na-várania je vzájomné posobenie roztavenéhokovu, médi a jej zliatin a povrchom ocelo-vých súčiastok. V oceli pod návarom vzni-kají! trhliny, praskliny a difúzne zatečeninysraerujúce od hranice stavenia najma pohraniciach zrn do híbky základného mate-riálu od niekoTko desatín milimetra až do-10 mm a viac. Pri naváraní na súčiastky zozušlachtitelných ocelí vyskytuje sa zvýšenápočetnost trhlin, prasklin a zatečenín, najmakeď základný materiál je v zušlachtenomstave a před naváraním sa uskutoční pred-písaný predohrev na potrebnú teplotu. Pro-blém podnávarovej praslkavosti sa všeobec-né podTa literatúry a podlá technologickeja výrobnej praxe rieši nanášaním podnáva-rovej niklovej medzivrstvy o hrúbke 5 až40 (um, chemickým, elektrolytickým aleboplameňopráškovým sposobom. Uvedenátechnológia zvyšuje výrobně náklady ccao 50 až 200 % v porovnaní s nákladmi nasamotné naváranie. Nanášanie niklovej med-zivrstvy je prácna a energeticky náročnáoperácia. Nikel je drahý a deficitný mate-riál. Pri elektrolytickom nanášaní sa do-siahne hrubozrnná a porézna nekvalitnávrstva. Pri chemickom a plameňopráško-vom nanášaní sa vyskytuje vysoké percen-to nežiadúcich nečistot, ktoré spůsobujúzměnu chemického zloženia návarovej vrst-vy a tým aj změny mechanických a klznýchvlastností v neprospěch kvality. Malá vrst-va niklu je neúčinná a 1'ahko sa odtaví ú-činkom elektrického oblúka.
Uvedené nedostatky odstraňuje sposobnavárania médi a jej zliatin na rotačně sú-čiastky metodou TIG měrným tepelným prí-konom 0,015 ± 0,04 kj. mm"1 pre priemer100 mm a na každé zvýšenie alebo zníženiepriemeru o 50 mm zvačšeným, alebo zmen-šeným tepelným príkonom o 0,035 ± 0,04kj. mm"1. Jeho podstata spočívá v tom, žeregulováním měrného tepelného příkonu vuvedenom tolerančnom rozsahu udržuje sasúčiastka na funkčnom povrchu počas ce-lého procesu navárania na teplote do 550 °Celsia, meranej na funkčnom povrchu vovzdialenosti 40 až 100 mm od osi horáka. Výhodou sposobu navárania médi a jejzliatin na rotačně súčiastky podlá vynálezuje, že u súčiastok z konštrukčných a najmalegovaných ocelí odpadá nanášanie drahejniklovej medzivrstvy, pomocný predohrev adohrev, technologické zariadenie na naná-šanie medzivrstvy a na predohrevy a dohre-vy a manipulácia s horúcimi predhriatymikusmi. Vzniká úspora prácnosti a energie,skrátenie výrobného cyklu za súčasnéhododržania kvality zvarového spoja bez ne-žiadúcich trhlin, prasklin a zatečenín. Pria-mym působením zdroja navárania nastave-ného na optimálně parametre a súčiastky,nastavenej na vhodné otáčky, v závislostina hrúbke steny, priemere, dížke a hmot-nosti súčiastky sa dosahuje optimálny měr-ný tepelný příkon, ktorý zabezpečuje vytvá-ranie difúzneho spoja návaru so základnýmmateriálom za priaznivých podmienok, beziniciácie podnávarových trhlin, prasklin adifúznych zatečenín. Podmlenkou vytvore-nia týchto priaznivých stavov je použitie de-finovaného měrného tepelného příkonu ajeho regulácie v predpísanej toleranci! zaúčelem dosiahnutia potřebného predohrevu,s neprestúpením teploty 550 °C, meranej nafunkčnom povrchu vo vzdialenosti 40 až100 mm od osi horáka.
Ako příklad navárania médi a jej zliatinna ocelová rotačnú súčiastku podlá vyná-lezu možno uviesť piestnicu, vyrobenú z níz-kolegovanej zušlachtitelnej oceli s vonkaj-ším priemerom 0 125 mm, vnútorným otvo-rom 0 50 mm, celkovej dížky 820 mm ad’žky návarovej funkčnej plochy 220 mmpri mechanizovanom naváraní metodou TIGpřídavným materiálom 0 2,5 mm. Para-až 350 mm/.min, rýchlosťou podávania drů-tu 600 až 800 mm/min a spotřeba argonu12 až 14 1/min sa regulujú tak, aby dávaliměrný tepelný příkon v hodnotě 0,17 kj.. mm-1 ± 0,04 kj. mm”1. Počas procesu sasleduje teplota predohrevu na funkčnompovrchu, ktorá vo vzdialenosti 40 mm odosi horáka až po koniec funkčnej plochyna obidve strany nesmie prestúpiť 550 °C.Uvedený měrný tepelný příkon zabezpečujepredpísaný technologický proces naváraniabez tvorenia podnávarových defektov. Kon-trola teploty na funkčnom povrchu sa ro-