CS258712B1 - Izolované elektrovodivé jádro - Google Patents

Abstract

Riešenie sa týká odboru elektrotechniky. Podstatou riešenia je izolácia elektrovodivého jadra přechodem jadra cez taveninu bezrczpúšťadlovej termoreaktívnej živice. Vysokoviskózna tavenina má funkciu podlepovacieho laku, na ktorý sa opradie vrstva sklenej priadze. Riešenie je možné využiť na izolovanie jadra s kruhovým prierezom ako aj na izolovanie vodičov s plochým profilom.

Description

238712

Predmetom vynálezu je izolované elektro-vodivé jádro s opradením zo sklenej priad-ze na vrstvě podlepovacieho laku. Účelemvynálezu je získanie elektrovodivého jadras dobrými elektroizolačnými vlastnosťami zavýhodných ekonomických a ekologickýchpodmienok.

Zvyšovanie výkonov a zmenšovanie roz-merov elektrických strojov si vyžaduje e-lektrické izolačně materiály vyšších teplot-ných tried s dobrými mechanickými a e-lektrickými vlastnosťami. U vodičov tietovlastnosti dobré spíňa preimpregnovanáskleněná priadza. Izolácia zo sklenenejpriadze je přilepená k holému alebo izolo-vanému jádru podlepovacím lakom a povr-chové prelakovaná.

Zo sklom opradených vodičov sú najzná-mejšie typy, u ktorých je holé jádro izolo-vané podlepenou a povrchové prelakovanousklenou priadzou. Na podlepenie sklenejpriadze sa používajú rozpúšťadlové elektro-izolačné laky s nízkou viskozitou, obvykle vrozmedzí 100—300 mPa . s pri 20 °C. Jádropo zmáčaní týmto lakom sa jedno- alebo·viacnásobne opradie sklenou priadzou a dvapřipadne viackrát prelakuje povrchovým e-lektroizolačným lakom. Tento spSsob izolo-vania sa robí v jednej alebo viac technolo-gických operáciách. U moderných jednoúčelových zariadení saelektrovodivé jadrá izoluj ú tak, že jedna ka-librovaná vrstva podlepovacieho laku sa vy-tvrdí v peci, potom sa opať zmáča v tomistom podlepovacom laku opradie sklenoupriadzou a prelakuje povrchovým lakom. U vodičov takto vyrobených sa pri opria-daní v důsledku nízkej viskozity podlepova-cieho laku sklená priadza přetlačí až najádro, resp. prebytočný lak sa vsiakne dopriadze a vyplní jej medzery, alebo presiak-ne až na povrch opradenia. Povrchový laktakto už neplní svoju funkciu a len veťmimálo prispieva k impregnácii sklenej priad-ze. Zo skúšok vodičov oboch typov vyplývá,že vodiče prvého typu majú nižšie hodnotyprierazného napatia ako vodiče druhého ty-pu aj pri přibližné rovnakom prírastku izo-lácie. Zvýšenie hodnot prierazného napatiavodičov druhého typu spůsobuje jedna vrst-va vytvrdeného podlepovacieho laku. Nie-ktoré zariadenia však neumožňujú tento spo-sob výroby sklom opradených vodičov.

Nevýhody doterajšieho sposobu izolova-nia vodičov odstraňuje riešenie podlá vyná-lezu, ktoré spočívá v použití taveniny ter-moreaktívnej živice ako podlepovacieho la-ku. Živica obsahuje malé množstvo rozpúš-ťadla, najviac do 20 % a pri teplote okoliaje tuhá nelepivá.

Tavenina živice, ktorej viskozita pri pra-mPa. s sa nanesie na kruhové alebo profi-lové jádro vodiča ohriateho na teplotu blíz-covnej teplote 100 až 180 °C je 1 000 až 8 000ku pracovnej teplote taveniny a cez kalibersa upraví na predpísanú hrůbku nánosu. Vdalšom stupni sa ešte roztavená vrstva ži- vice pokryje opradením sklenou priadzouv jednej alebo viac vrstvách. Keďže viskozi-ta roztavenej živice je vysoká, pri opriade-ní nedochádza k pretlačeniu priadze až pajádro vodiča, vzniká medzi opradením ajadrom vrstva podlepovacej živice, ktorá pl-ní funkciu izolačnej vrstvy.

Vrstva skleného opriadenia sa ďalej ob-vyklým sposobom prelakuje dvoma aleboviac nánosmi nízkoviskózneho rozpúšťad-lového povrchového laku. Prvá vrstva po-vrchového laku preimpregnuje sklenu priad-zu, dalšie vrstvy už plnia svoju povodnúfunkciu povrchového laku. Po každom pře-chode vodiča povrchových laktom sa ten-to vytvrdí v peci, pričom vrstva podlepova-cej živice sa vytvrdí buď po opradení skle-nou priadzou alebo' v jednom pracovnom pro-cese súčasne s prvou vrstvou povrchovéholaku. V případe, že elektrovodivé jádro izolo-vané z taveniny živice podl'a vynálezu sapřed opradením sklenou priadzou ochladína teplotu okolia, takéto predlakované jádrosa navinie na medzioperačné cievky váčšie-ho priemeru. Cievky s týmto polotovarommožno skladovať až do neskoršieho opria-denia sklenou priadzou a prelakovania po-vrchovým lakom.

Nasledujúce příklady a výsledky praktic-kých ověřovacích skúšok izolovania mědě-ných pásov ako aj vodičov s kruhovým prie-rezom dokladajú výhody riešenia podlá vy-nálezu. Příklad 1 Jádro sa izoluje klasickým postupom roz-púšťadlovým lakom s obsahom 40 % suši-ny o viskozite 120 mPa . s pri 20 °C, oprade-né sklenou priadzou v jednej alebo viacvrstvách a prelakované dva a viackrát po-vrchovým rozpúšťadlovým lakom v jednejalebo viac technologických operáciách. P r í k 1 a d 2 Jádro sa izoluje kalibrovanou vrstvou pod-lepovacieho laku ako v příklade 1, vytvrdísa v peci a opať zmáča tým istým lakom apotom sa opradie sklenou priadzou a prela-kuje povrchovým lakom. Příklad 3

Na. měděný pás 1,5 x 4 mm, predhriaty nateplotu 118 °C sa pri rýchlosti 3 m/min. apri teplote 130 °C naniesla vrstva vysoko-koncentrovanej esterimidovej živice v kre-zole teplotnej triedy F s obsahom 85 percenthmotnostných neprchavých látok, s viskozi-tou 4 200 mPa . s pri 130 °C a s bodom mák-nutia 86 °C. Pás s vrstvou živice sa nechalzatuhnúť pri teplote okolia a potom v jed-nej vrstvě sa opriadal sklenou priadzou. Po-tom sa vodič vytvrdil v peci dlhej 6 000 mm 258712

S β při teplote T, = 380 °C; T2 — 450 °C; T3 == 580 °C rýchlosíou 5 m/min. Po vytvrde-ní sa vodič trojnásobné prelakoval polyes-teramidovým lakom teploínej triedy F s ob-sahom 34 percent hmotnostných neprcha-vých látok a výtokovým časom 120 s. Příklad 4

Na měděný pás rozmerov 1,4 >: 4,5 mmpredohriateho na 128 °C sa pri rýchlosti 3m/min. naniesla vrstva vysokokoncentrova-nej esterimidovej živice v krezole (teplotnějtriedy H), ktorej viskozita pri pracovnej tep-lote 130 °C bola 2 500 mPa. s. Obsah ne-prchavých látok bol 82 percent hmotnost-ných; bod maknutia 62 °C. Vodič sa v jed-nej operácii s nanášaním taveniny podlepo-vacej živice jednonásobné opridal sklenoupriadzou a následné prelakoval povrcho-vým polyesterovým lakom teplotnej triedy H pri teplotách ako v příklade 3 pri odťa-hovej rýchlosti 6 m/min. Podlepovacia živi-ca sa vytvrdzovala súčasne s prvým náno-sem povrchového laku, pričom celkove savodič prelakoval tromi vrstvami povrchové-ho laku. Příklad 5

Pre zvýraznenie výhed vodičov izolova-ných sposobom podl'a vynálezu sa vyrobilivodiče podlá sposobu uvedeného v příklade1, ale s dvojnásobným opradením sklenoupriadzou. Příklad 6

Vodič vyrobený podlá příkladu 2, s dvoj-násobným opradením sklenou priadzou.

Vlastnosti vodičov podlá príkladov 1 až 6sú uvedené v tabulke.

Tabulka

Vlastnost Příklad Namerané hodnoty 1 2 3 4 5 6 Prírastok hrúbka 0,11 0,16 0,15 0,19 0,30 0,33 izolácie, mm šířka 0,11 0,12 0,11 0,12 0,23 0,22 Rozměr Cu mm 1x5 1x5 1,5x4 1,4x4,5 1x5 1x5 jadra, Prierazné X 450 720 830 860 680 910 napatie v rov- V min. 420 680 800 800 580 890 nom stave, Prierazné na- 180 °C x 380 650 590 680 300 720 pátie po mecha- 3š min. 300 630 580 640 280 660 nickom a tepel- 200 °C x 280 620 570 650 320 760 nom namáhaní 3š min. 240 600 500 580 300 740 180 °C x 350 690 590 640 520 720 5š min. 300 650 550 560 500 690 200 °C x 320 640 570 640 420 680 5š min. 260 600 560 560 380 600

Vysvětlivky: x— středná hodnota min. — minimálna hodnota š — menovitá šířka vodiča (spolu s číslom značí ohyb vodiča na vysoko okolo třňa opriemere násobu šířky vodiča)

Vodiče podlá příkladu 5 a 6 majú výraz-né vyššie prírastky izolácie ako predchád-zajúce vodiče, avšak hodnoty prieraznéhonapatia vodičov tomu nezodpovedajú.

Elektrovodivé jádro izolované sposobompodlá vynálezu má zlepšené elektrické amechanické vlastnosti, pričom dalšími výho-dami je úspora rozpúšladiel a riedidiel a tým ceny laku, za použitia ekologicky vý-hodnej.technologie, nakolko nedochádza kodstrekovaniu podlepovacieho laku pri o-pradení, v důsledku vysokej viskozity tých-to lakov aj pri vysokej pracovnej teplote.Přilnavost izolácie je přitom rovnaká ako uvodičov izolovaných klasickým postupom.

Claims (2)

1. 258712 PŘED MET

   1. Izolované elektrovodivé jádro s opřede-ním sklenou priadzou na vrstvě podlepova-cieho laku vyznačujúci sa tým, že na jadreje vrstva z taveniny bezrozpúšťadlovej ter-moreaktívnej živice s obsahom sušiny nad80 percent hmotnostných, ktorá je pri nor-málnej teplote tuhá, nelepivá, a pri pracov-nej teplote 100 až 180 °C má viskozitu 1 000až 8 000 mPa . s.
2. 2. Spůsob výroby izolovaného elektrovo-divého jadra podl'a bodu 1, vyznačujúci sa VYNALEZU tým, že predohriate jádro sa vedie cez ta-veninu bezrozpúšťadlovej termoreaktlvnejživice s obsahom sušiny nad 80 percent hmot-nostných s viskozitou 1 000 až 8 000 mPa . spri pracovnej teplote 100 až 180 °C, následne-sa opradie sklenou priadzou v jednej aleboviac vrstvách, pričorn každá vrstva sa pre-lakuje nízkoviskóznym rozpúšťadlovým po-vrchovým lakom a po nanesení každéj dal-šej vrstvy tento lak sa vytvrdí. Severografia, n. p. závod 7, Most Cena 2,40 KCs