CS252360B1 - Sposob kontinuálnej přípravy vodonerozpustných solí 1,2-etán-bis- -ditiokarbamidovej kyseliny - Google Patents

Description

252360

Vynález sa týká sposobu kontinuálně] pří-pravy vodonerozpustných solí 1,2-etán-bis--ditiokarbamidovej kyseliny.

Viaceré organické zlúčeniny síry, obsahu-júce skupinu: N-C-S—

II s patra medzi dnes už tradičné vyrábané apoužívané agrochemikálie ako sú napříkladmnohé významné fungicidy (NABAM, AM-BAM, MANEB, ZINEB, MANKOZEB, FERBAM,TERBAM, MARBAM, ZIRAM, PROPINEB, ME-ZINEB, METIRAM, FÓRE, MANZATE, NEMI-SPOR, SANDOZEBE, DUMÁTE, ZIMAN, MAN-COZAN, TRIZINAM, VONDOZEB, ZINAMIX,TURBO, KARAMATE, DICAMATE, KASCADE),fumiganty (VAPAM), nematocídy (MYLON),moridlá na suché morenie semien (THIRAM, resp. THIURAM). Niektoré zo zlúčenín toho-to typu našli využitie tiež ako inhibitory nit-rifikácie, premyselné fungicidy, gumárenskéchemikálie, humánně a veterinárně terapeu-tiká, inhibitory mikrobiálnej korórie kovov,chemické-analytické reagenty a podobné.

Ich hlavnými predstavitelmi sú ditiokarb-amidany (ditiokarbamáty) odvodené od hy-potetickej kyseliny ditiokarbamidovej:

Has—C—SH

II s Náhradou vodíkov amínoskupiny alkylmia vodíkov ditiokarboxylove] skupiny kovomsa obvykle významné ovplyvňuje agroche-mická účinnost týchto látok.

Medzi najdoležitejšie fungicidy ditiokar-bamátového typu patří MANEB (1,2-etán-bis--ditiokarbamát manganatý) (I)

S S

II II (—Mn—S—C—NH—CHa—GHa—NH—C—S—)„ (I) ZINEB (1,2-etánbisditiokarbamát zinočnatý) (II)

S S

II II (—Zn—S—C—NH—CHa—CHa—NH—C—S—)n (II) MANKOZEB (koordinačná zlúčenina zinočnatého katiónu s 1,2-etánbisditiokarbamá-tom manganatým) (III)

S S

II II (—Mn—S—C—NH—CHa—CHa—NH—C—S—)n(Zn)m (ΠΙ)

Pri značnom zjednodušení možno uviesť,že ich příprava prebieha v dvních stupňoch.V prvotm reakciou 1,2-etándíamínu (etylén-diamínu), sírouhlíka a príslušnej alkálie(NH3, NaOH, KOH) vo vodnom prostředí vzniká příslušná vodorozpustná sol' kyseli-ny 1,2-etán-bis-ditiokarbamidovej, ktorá sav nasledujúcom stupni zráža manganatýma/alebo zinočinatým iónom, najčastejšie vod-ným roztokom síranu alebo chloridu.

S NHa—CH2—CHa—NHa + 2 CSa + 2 NH4OH—CH2—NH—C—S—NHd + HaOd CHa—NH—C—S—NHd

II s s ,4..

II S CHa—NH—C—S—NH4 S|| n | + nZnCla—(—Zn—S—C—NH—CHa—CHa—NH—C—S—)„ +

CHa—NH—C—S—NH4 4- 2 n NH4CI

II s 2S23G0

Dvojsodná sol' 1,2-etán-bis-ditiokarbami-dovej kyseliny (NABAM), prvá zc- syntetic-ky připravených bisditiokarbamátov, bolapo prvý krát připravená v laboratórach fir-my Rohm and Haas Co. v roku 1953 HES-TERom. Niekolko pokov neskór HESTER aHILL (USA pat. č. 2 317 765) a tiež DIMOND,HEUBERGER a HORSFALL (Phytopathelogy,1943, 33, 1 095) opísali fungicídne vlastnos-ti týchto zlúčeinin. Tieto dve zistena malirozhodujúci význam pře rozvoj 1,2-etán-b's--ditiokarbamátov ako najrozšírenejších fun-gicídov organickej povahy používaných vpoďnohospodárskej praxi. Históriu ich vý-vojů uvádzajú vo svojom přehlede MORE-HART a GROSSAN (Agricultural Exper ment

Station, University of Delaware, Bulleťu No.357, 1965).

Na rozdiel od NABAMu, ktorý je dobréro-zpustný vo vodě, z ktnrej ho možno ikrystalizovat vo formě definované) zlúčeni-ny (t. t. 80—81°C), štruktúra MANEBu, ZI-NEBu a MANKOZEBu inie je dnes ešte úpl-né objasněná. Pódia najnovších štúdií t etomajú polymérny charakter, čím sa vysvět-luje aj ich velmi slabá rozpustnost vo vo-dě. VONK (Decoonposition otf bisditiocarbamatesand their metabolism by plants and micro-organisms. Dizertačná práca, Utrecht, apríl1975) předpokládá napr. u ZINEBu takúiopalymérno-kocrdinačnú štruktúru: •c

Za C - NH- -s- Τ' , .x'" x χ 7) X c x' A z 't Přípravou kovových solí 1,2-etán-bis-di-tiokarbamidovej kyseliny, najma MANEBu,ZINEBu a MANKOZEBu, sa zapodíeva viace-ro odborných publikácií a patentov. Možnoz nich uviesť například tieto: USA pat. čís. 2 504 404, 2 855 418, 2 974 156 3 379 610, 3 497 598, 3 856 836, 4 217 293, Francúzskepat. č. 1 158 574 a 1 234 005, Britský pat. č.1 107 568, NSR pat. č. 2 710 469 a Belgickýpat. č. 890 669. V nich opisované vsádzkovésposoby přípravy sa líšia podmenkami pří-pravy ako například: druhom použitej vodo-rozpustnej soli 1,2-etánbisdiťckarbamidovejkyseliny ako i druhom vodo rozpustné j solimanganu a/alebo zinku používanej na z-r:.-žanie, poradím pridávania reagujúďch zlo-žiek, ich koncentráciou, hodnotou pH re-akčnej zmesi, teplotou, druhom používanýchstabilizujúcich a iných přísad, sposobcm se-parácie reakčnej zmesi, sposobom sušeniaproduktu a podobné.

Ako uvádza NEWSOME (Ethyleneb sdi-thiccarbamates and Their Degradation Pro-ducts-Analytical Methods for Pesticides andPlaní Growth Regulators, Vol. XI, AsademicPress, lne. 1980) deriváty 1,2-etán-bis-ditio-karbamidovej kyseliny sú poměrně málostabilně.

Medzi produktami rozkladu boli identifi-kované: ety léntiomotč o vina (C3H8N2S), etylénmočovina (C3H6N2O), 2-imidazolín (C3H6N2), etyléntiuraminotnosulfid (C4H4N2S3),etylénbis-izotiokyanát (C4H4N2S) a miektoré ďalšie. (LUDWIG, R. A. — THORN,G. D. — UNWIN, C. H.: Can. J. Bot. 1955,33, s. 42—59; CZEGLEDI-JANKO, G.: J. Chro-raatoig. 1967, 31, s. 89—95). Ako- ukázal’ vosvojej publikácií BONTOYAN a LOOKER (J.Agric. Food Chem. 1973, 21, s. 338—341)MANEB sa javí byť menej stabilný než pro-dukty obsahujúce zinek. ENGST a SCHNAAK (Z. Lebenam.-U iters.Forsch. 1967, 134, s. 216—221) a tiež HYLIN(Bull. Environ. Contam. Texicol 1973, 13.227—233) zistili, že rozkladom MANEBu vovodnom prostředí vznikájú takmer všetky zuž uvedených zlúčenín.

Viaceré z vedlejších nežiadúcich produk-tov može vznikat v reakčnej zmesi už pripríprave kovových solí 1,2-etán-bis-ditiokar-bamidovej kyseliny a to najma vtedy keďsú pře priebeh vedlajších reakcíí vytvoře-né priaznivé podmienky. THORN a LUDWIG(). Appl. Chem. 1962, 12, s. 90—92) napří-klad uvádzajú, že účintom vzdušného kys-líka na vodné roztoku NABAMu v přítom-nosti Nm2+-sclí (katalytický účinok) vzn káetyléntiurammonosulfid a etyléntiomočovi-na. Rovnaké látky idenťfiko-vali vo vod-ných suspenziach MANEBu i ENGST aSCHNAAK (Z. Lebenam.-Unters. Forsch.1970, 143, s. 99). Tito autoři naviac určili vuvedenom systéme přítomnost etyléntiuram-disulfidu. Přítomnost etylénmoěoviny v reakčných zmesiach pri príprave ZINEBu, MANEBu a MANKOZEBu potvrdil tiež BONTOYAN a spo- 252360 7 lupracovníci (J. Ass. Offic. Anal. Chem.,1972, 55, s. 923). S cielom inhlbovať tvorbu nežiadúcich ve-dlejších produktov v procese výroby ditio-karbamidanov a stabilizovat reakčné pro-dukty boto v uplynulom období patentova-ných celý rad zlúčenín. Sú to najma tieto:siričitan sodný alebo vápenatý (USA pat. č.2 665 285), hexametyléntetramín-urotr opín(NSR pat. č. 1 113 607; USA pat. č. 2 974 156;Francúzsky pat. č. 1 234 005), prídavok roz-nych kovových solí (Holandský pat. číslo288 639); l,3,5-tris(kyanometyl)hexahydro-triazín a/alebo dinitrózo-pentametyléntetra-mín (Britský pat. č. 1 119 029), o-, m-, alebop-fenyléndiamín (Francúzsky patent číslo1 374 622), paraformaldehyd (Francúzskypat. čís. 1 344 342; USA pat. čís. 4 217 293),foirmaldehyd (USA patent číslo 3 856 836 a4 217 293) a tiež niektoré ďalšie.

Podl'a niektorých zahraničných práč vsinahe prehlbiť polymérny charakter struk-tury kotvových solí 1,2-etán-bis-dittokarhami-dovej kyseliny, najma MANEBu, a tým zvý-šit stabilitu týchto zlúčenín, odporúča sapri ich přípravě používat koncentrovanéroztoky všetkých reakčných ztožiek.

Teraz sa zistilo, že prevažnú vačšinu ne-dostatkov už uvedených sposobov výroby jemožné odstrániť kontinuálnem přípravou,vodoinerazpustných solí 1,2-etán-bis-dit.to-karbamidovej kyseliny, najma manganatej,zimočnatej a meďnatej, reakciou vodoroz-pustnej soli 1,2-etán-bis-ditiokarbamidovejkyseliny s voidorozpustoou sol'ou mangánu,zinku alebo médi vo vodnom prostředí priteplote 10 až 70 °C sposobom podlá vyná-lezu.

Podstata vynálezu spočívá v tom, že vod-né roztoky reakčných ztožiek sa súbežnedávkujú do reakčného' prostredia, tvořené-ho reakčným produktdm a reakčnými zlož-kami, s pH 5,0 až 11,5, obsahem vody 52 až87 % hmot., pričom středná doba zotrvamiareakčnej zmesi v reakčnej zóně je 2 . 102až 3 . 104 s a intenzita miešania reakčnejzmesi je charakterizovaná Reynoldsovýmkritériom, pre ktoré platí

ReM = n · d(D - d) . p > 1>g χθ3K η ’ kde

ReM je Reynoldsovo kritérium pre mieša-inie K je súčinitef závislý od rozdelenia rých-tostí v prste,ncovom priereze medzi stěnounádoby a miešadlom in je frekvencia otáčania miešadla (s-1) D je priemer nádoby (m)d je priemer miešadla (m)p je hustota reakčnej zmesi v reakčnom prostředí (kg . m-3) η je dynamický súčiniteT viskozity reakč-nej zmesi v reakčnom prostředí (kg . m-1 . . s-1)·

Pre příkon použitého miešadla (N) na jednotku objemu miešanej reakčnej zmesiJV) platí, že N/V > 102 kg . m-1 . s-3). Mie-šanie reakčnej zmesi v reakčnom prostředísa připadne uskutečňuje tak, aby sa v re-akčnom prostředí pbpri homogenizácii do-sahovala i dispergácia tuhých, zrážacou re-akciou vznikajúcich častíc. Do reakčnéhoprostredia sa připadne vnášajú tiež látkyvyznačujúce sa povrchovo aktívnbu úči:n-nosťou a/alebo ochranné koloidy a/alebolátky zvyšujúce chemickú stabilitu preduk-tu._ Ďalej uvádzané příklady ilustrujú, avšakv žiadinoím případe neobmedzujú predmetvynálezu. Příklad 1

Za účetom laboratórneho· štúdia kointinu-álneho sposobu přípravy manganatej solikyseliny 1,2-etán-bis-ditiokarbam'dovej vzmysle vynálezu, bola zastavená celoskle-nená aparatúra pozostávajúca z dvoch kas-kádovité uložených miešaných skleněnýchreaktorov, pričom celkový objem každéhoz nich bol 1500 cm3 (pracovný — funkčnýobjem určený výškou bočného přepadu re-akčnej zmesi bol 1200 cm3). Reaktory ma-lí priemer 120 mm, pričom priemer dvojlis-tového skloněného nrešadla, ktoré boto sú-osovo zainštatované do každého z reakto-rův, bol 55 mm. Miešadlá boli poháňané e-lektromiotormi, pričom nastavená frekven-cia otáčania miešadiel bola 900 otáčok . . min-1. Oba reaktory boli opatřené spatný-mi chladičmi, cez ktoré boto zabezpečenéich zavzdušnenie a tiež skleněnými ©rtuťo-vými teplomermi. Prvý — vyššie uložený zčlenov reaktorovej kaskády bol opatřenýskleněnými rúrkovými prívodmi reagujúcichztožiek, ktoré ústili pod hladinu reakčnejzmesi v tesnej blízkosti miešadla a elektro-dovým párom (skleněná a nasýtená kato-melová elektroda), slúžiacim na nepřetrži-tá registráciu pH reakčnej zmesi.

Vyššie umiestnený reaktor bol pomocoubočného přepadu reakčnej zmesi spojený sdruhým členom reaktorovej kaskády. Dodruhého miešaného reaktora ústil přívodvodného roztoku formaldehydu dávkované-ho do1 systému za účetom chemickej stabili-zácie produktu. Oba miešané reaktory pra-covali pri teplote miestnosti. Reakčný pro-dukt vo formě vodinej suspenzie volné odté-kal cez bočný přepad druhého člena reak-torovej kaskády.

Do prvého člena reaktorovej kaskády sapomocou dávkovačích peristaltických čer-padiel zo zá9obníčkoiv umiestnených na vá-hách dávkovalo priemerne 0,1728 g . s-1vodného roztoku amónnej soli 1,2-etán-bis--ditiokarbamidovej kyseliny [C4HeN2S4(NH4)z], obsahujúcej 39,62 hmot. pere. účinnej látky a ďalej priemerne 0,1151 gramu . s-1 vodného roztoku síranu manga- natého, který obsahoval 13,26 hmot. % M,n.

2 5 2 3 R O 10

Počas zrážania pohybovala sa teplota re-akčnej zmesi v prvom reaktore od 27 do 29stupňov Celsia a pH kolísalo v závislosti cdzmien dávkovaných množstiev reagujúcichroztokov cd 7,2 do 8,8. K reakčnej zmesi,ktorá maka charakter dobře tečúcej vcdnejsuspenzie žltej farby, sa v druhem m:eša-nom reaktrre přidával 37 % vodný roztokformaldehydu v množstve cdpovedajúcom0,133 hmot. dielov HCOH na 100 hmot. die-lov reakčnej zmesi.

Priemerná doba zotrvania reakčnej zme-si v kaskádě miešaných reaktorov bola10,17 . 103 sekúnd. Reynoldsovo, kritériumpre miešanie pre prdmienky pokusu v o-boch členech kaskády dosahovalo hodnotyblízké:

ReM _ n . d(D — d) . p __ Ί< η 15 . 0,055 (0,12 — 0,055) . 1 220 = ---------5----= 1 557 0,042

Popísaným spósobom získaná suspenziamanganatej soli 1,2-etán-bis-ditiokarbami-dovej kyseliny to vodnom roztoku síranuamonného, sa dekantáciou a následnou de-hydratáciou spracovala na bezvodý MANEB,který sa ďalej používal na přípravu zinoč-natého komplexu manganatej soli 1,2-etán--bis-ditiokarbamidovej soli (MANCOZEB). Příklad 2

Kontinuálny sposob přípravy zinočnatejsoli 1,2-etán-bis-ditiokarbamidovej kyselinypodlá vynálezu bol ověřovaný na modelo-vej aparatuře s použitím zahlteného prie-točného reaktora s křídlovým miešadlom advoma dispergačnými miešadlami pilovéhotypu umiestnenými na spoločnej súoscvo u-loženej hriadeli. Vnútorný priemer rýchlo-miešača bol 125 mm pričom jeho objem poodvod reakčnej zmesi riešený přepadem bol7 560 cm3. Ku dnu rýchlomiešača v tssnejblízkosti micšadla ústil·' rúrky slúžiace napřívod reagujúcich zložiek — vodného roz-toku 1,2-etán-bis-ditiokarbainátu sodného avodného roztoku 1,2-etá.n-bis-ditiokarbamá-tu sodného a vodného roztoku ZnSOi. Prie-mer miešadiel bol 85 mm, pričom tieto saotáčali frekvenciou 900 otáčok/min. Do rých-lomiešača v blízkosti přepadového otvorureakčnej zmesi bolí zainštalcvané elektro-dy na potenciemetrické snímanie pH reakč-nej zmesi a ťež skleněný teploměr.

Pomocou dávkovačích peristalíických(hadicových) čerpadiel od fy. Bachofen saz polyetylénových zásobníkov umiestnenýchna váhách, pomocou zabudovaných rúrko-vých prívodov do1 rýchlomiešača dávkovalopriemerne 1,8701 g . s_1 vodného cca 34,9percentnéhO roztoku 1,2-etán-bis-ditiokarba-mátu sodného (CáHeSíNzNaz), ktorý sa při-pravil rozpuštěním 49,66 % krystalickéhoC4H6S4N2Naz . 6 HzO v 49,79 % destilovanej vody a stabilizáciou takto připraveného, roz-toku prídavkom 0,55 % vodného, cca 37 °/oroztoku formaldehydu. Druhým prívoďomsa priemerine dávkovalo 1 8713 g . s_1 vod-ného cca 22% roztoku ZnSOi, ktorý bol při-pravený rozpuštěním 39,16 hmot. dielovkrystalického ZnSCU . 7 HzO v 60,84 hmot.dieloch destilovanej vcldy. Při teplote roztoku sOdnej soli 1,2-etán--bis-ditiokarbamidovej kyseliny 29 °C a tep-lote vodného roztoku ZnSO4 20 °C ustálilasa teplota reakčnej zmesi na hodnotě 31 °C.Hodnota pH reakčnej zmesi kolísala v roz-medzí 5,0 až 7,5. Reakčná zmes volme od-tékala cez přepadový otvor rýchlomiešačavo formě jemnej suspenzie krémovhibielejfarby.

Nasledujúcim spracovaním surového· re-akčného produktu dekantáciou a odvodením(sposoibom podlá čs. AO 243 558) sa prie-merne získávalo 0,07 g . s^1 bezvedej zinoč-natej soli 1.2-etán-bis-ditiokarbamidovej ky-seliny. Příklad 3

Kontinuálny sposob přípravy meďnatejsoli 1,2-etán bis-ditiokarbamidovej kyselinyv zmysle vynálezu bol ověřovaný na miode-lovej aparatuře s použitím zahlteného prie-točnéh© reaktora s křídlovým miešadlom advoma dispergačnými miešadlami pilovéhotypu umiestnenými na spoločnej súosovo u-loženej hriadeli. Používané zariadenie jebližšie špee fikované v příklade 2.

Pomocou dávkovačích peristalíických(hadicových) čerpadiel od íy. Bachofen saz polyetylénových zásobníkov umiestnenýchna váhách do1 rýchlomiešača dávkovalo prie-merne 1,1292 g . s"1 vodného cca 34,9%roztoku 1,2-etán-bis-ditiokarbamátu sodné-ho (iCdHsSrNzNaz) stabilizovaného prídav-kom formaldehydu. Roztok sa prpravil roz-puštěním 49,66 hmot. % kryšíalického he-xahydrátu 1,2-etán-bis-ditiokarbamátu sod-ného v 49,75 hmot. % destilovanej vody a0,55 hmot. % cca 37% f irmsldehydu.

Druhým samostatným prívedom sa dorýchlomiešača dávkovalo, premerne 1,6486gramu . s’1 vodného cca 14,9% roztokuCuSO;, připraveného· rozpuštěním 23,31 hm.pere. CuSO-j . 5 H2O v 76,03 hmot. % desti-lovanej vody, pričom do· takto připravenéhovodného roztoku sa za miešania přidalo eš-te aj 0,66 hmot. % kryštalického urotroipí-nu. Hodnota pH reakčnej zmesi v priebehuzrážacej reakcie ke,lísalo· v rozmedzí 7,2 až8,8. Reakčná zmes vofne odtékala s prie-točného reaktora cez přepadový otvor voformě jemnej suspenzie krémovo-bledohne-dej farby v množstve 2,7778 g . s_I.

Surový reakčný produkt sa ďalej spraco- val dekantáciou a odvodněním, sposobom podlá čs. AO 243 558, pričom na každých 100 hmotno,siných dielov surového vlhkého koláča po dekaintácii sa přidalo 0,5 hmot.

Claims (2)

1. 252360 11 12 dielov urotropínu a 2,5 hmo,t. dielov sušinylignosulfonátu vápenatého vo formě tzv. za-huštěných sulfitových výpalkov. Příklad 4 Na přípravu stabilizovanej manganatej so-li kyseliny 1,2-etán-bis-ditiokarbamidovejvo formě jej vddnej suspenzie sa použil kon-tinuálně pracujúci miešaný reaktor. Reak-tor pozůstával zo stojaté] vákuovej nádobypre poměr výšky (4) a k je] priemeru (D)platilo: H/D — 1,1, opatrenej turbínovýmmiešadlom s rovnými kolmými lopatkami adeliacim kolúčom, pre ktoré platilo: D/d ---= 3,1. Miešadlo bolo v reaktore umiestnené cen-tricky, pričom reaktor bol opatřený naráž-kami. Reaktor mal klenuté dno a vo výškeodpadajúcej zádrži 420 dm3 reakčnej zme-si bol opatřený prepadom. Do reaktora vovýške turbínového miešadla ústili přívodyreagujúcich zložiek — 35% vodného rozto-ku dvojsodnej soli kyseliny 1,2-etán-bis-di-tiokarbamidovej, připravený homogenizáciou48,72 hmot. dielov vody, 49,66 hmot. dielovkryštalicke j dvojsodnej' soli ( CdleN^SiNaž .. 6H2O), 1,07 hmot. dielov NaOH s 0,55 hm. dielmi 37% metanolu a vodného roztokuMnSCk, obsahujúceho 14,0% Mn (38,5%MnSO4) a 1,0 % sušiny lignosulfonátu vápe-natého. Do, reaktora sa priemerne minúto-ve dávkovalo pomiocou piestových dávkova-čích čerpadiel značky PAX: 4,675 kg vod-ného roztoku dvojsodnej soli (C4H6N2S4Na2 .. 6 H2O) a 2,5 kg vodného roztoku MnSCU. Počas zrážacej reakcie sa udržiiavala tep-lota reakčnej zmesi v rozmedzí 28—33 apH reakčnej zmesi kolísalo v rozmedzí 9,6až 10,8. Za uvedených podmienok sa minu-tové připravovalo priemerne 7175 g jem-nej suspenzie jasnožltej farby, ktorá konti-nuálně odtékala z reaktora cez přepad. Zaúčelom stabilizácie suspenzie sa na každýmol manganatej soli obsiahnutej v suspen-zi! přidává za prepadom ešte 5 . 10-2 móluurotropínu [priemerne cca 45 g (CH2)6N4 .. min"1]. Za uvedených podmienok středná doba zo-trvania reakčnej zmesi v reakčnej zóně od-pověděla 4,355 . 103 sekund (72,58 minút),pričom pre intenzitu miešania charakteri-zovanú Reynofdsovým kritériom platilo: ReM__n . d(D — d) . p __ 4,75 . 0,26 (0,80 — 0,26) . 1 240 - 5,7 . 10"2 ~ ’4 Surová suspeinzia sa za mokra premlelapomooou koloidného mlýna typu Fryma zapoužitia karborundových mlecích kotúčova poi dekantácii a filtrácii sa mokrý koláč ReM = 1,45 . 104 K vysušil spósobom v zmysle čs. AO 243 558na jemine dispergovanú manganatú sol’ ky-seliny 1,2-etán-bis-ditiokarbamidovej (MA-NEBu). PREDMET

   1. Sposob kontinuálně] přípravy vodone-rozpustnýeh solí 1,2-etán-bis-ditiokarbami-dovej kyseliny reakciou vodo,rozpustné] so-li 1,2-bis-ditiokarbamidovej kyseliny s vo-doroizpustnou sofou manganu, zinku slebomédi vo vodnOm prostředí pri teploto 10 až70 °C vyznačujúci sa tým, že vodné roztokyreakčných zložiek sa súbežne dávkujú doreakčného prostredia, tvořeného reakčnýmproduktom a reakčnými zložkami, s pH 5,0až 11,5, obsáhlo,m vody 52 až 87 % hmot.,pričom středná doba zotrvania reakčnejzmesi v reakčnej zóně je 2 . 102 až 3 . 104s a intenzita miešania reakonej zmesi jecharakterizovaná Reynoldsiovým kritériem,pre ktoré platí ReM__n . d(D — d) , p > 1,5 . 103 YNÁLEZU kde ReM je Reymofdsovo kritérium pre mieša-nie K je súčinitel' závislý od rozdelenia rých-lostí v prstencovém priereze medzi stěnounádoby a miešadlom n je frekvencia otáčania miešadla (s_1 ] D je pr.emer nádoby (m)d je priemer miešadla (m)p je hustota reakčnej zmesi v reakčnom prostředí (kg . m"3) η je dynamický súčinitel' viskozity reakč-nej zmesi v reakčnom prostředí.
2. 2. Spósoib podlá bodu 1 vyznačujúci satým, že do, reakčného prostredia sa přidájedna alebo· viac látek zo skupiny zahrňu-júcej látky zvyšujúce chemickú stabilitu, o-chranné koloidy a povrchovoaktívne látky.