CS252019B1 - Sposob výroby syntetického mazadla a/alebo komponentu - Google Patents

Description

252019

Vynález sa týká sposobu výroby syntetic-kého mazadla, hlavně mazacieho oleja ale-bo komponentu, najma mazacích, ropných isyntetických olejov, tesniacich olejov i plas-tických maziv na báze ako tradičných, takaj nových zmesných východiskových petro-chemických surovin.

Okrem moderných druhov ropných olejovpre pokrytie stále rastúcich požiadaviek nie-len na množstve, ale aj na ich spolahlivúfunkciu za extrémnych podmienok, ako ajpre zvýšenie ich kvality pre použitie zaběžných podmienok čoraz vačšmi rastie vý-znam syntetických olejov. Patria k nímhlavně polyalkylénglykoly, resp. polyalkyl-étery, oligoméry a nízkomolekulárne poly-mery alkénov, alkylaromáty, polyfenyléte-ry, fluorované a chlorované uhlovodíky, po-lysiloxany, alkylestery, ako aj arylestery kře-mičitých kyselin, alkylestery, ako aj aryl-estery kyseliny trihydrogénfosforečne, al-kylestery monokarboxylových alifatickýchkyselin a alkylestery dikarboxylových alifa-tckých kyselin (Štěpina V., Veselý V.: Ma-ziva a speciální oleje, Veda, Bratislava 1980). Z alkylesterov monokarboxylových kyse-lin sú doležité hlavně estery monokarboxy-lových kyselin C5 až Cj0 a polyolov, hlav-ně neoalkylpolyolov a z nich predovšetkýmtrimetylolpropán, pentaerytritol a dipenta-erytritol. K významným monoesterom patriaestery připravené z kyseliny 2-etylhexáno-vej a heptanolu, ako aj 2-etylhexanolu a i-zooktadekanolu. Potom z kyseliny izodeká-novej a n-hexadekanolu, kyseliny heptáno-vej a izononanolu a izotridekanolu. K diol-esterovým olejom patří hlavně olej připrave-ný z dipropylénglykolu a kyseliny n-nona-novej a kyseliny pelargónovej, 1,6-hexandio-lu s kyselinami: 2-etylhexánovou, n-nonano-vou, izodekánovou a izotridekánovou. Z tetraolových esterov známe sú esterypentaerytritolu s kyselinami n-heptánovou,n-oktánovou, n-dekánovou, zodekánovou aizostearovou. Nedostatkom sú však obmed-zené zdroje surovin, čo bráni aj širším ap-likáciam esterových i polyesterových olejov.Podobná situácia je aj v případe alkyleste-rov dikarboxylových alifatických kyselin[Hiekman K. C., Sanford C. R.: Rev. Sci.Instr. 1, 140 (1930): Nikoronov E. M. a ini:Sb. nauč. trud Vses. naučno-issled. inst. pe-rerab. nefti 42, 66 (1982)] či diesterovýcholejov. Mazadlo na základe syntetických es-terových olejov s viacmocnými primárný-mi alkoholmi s 2 až 20 atómami uhlíka arozvětvenými monoalkoholmi s 3 až 18 ató-mami uhlíka sa podl'a čs. pat. 166 032 aZSSR pat. 561519 pripravujú za použitiazmesi kyselin, ktoré vznikajú ako vedfajšíprodukt pri oxidácii cykloalkánu s 8 až 12atómami uhlíka na cykloalkanol a cyklohe-xanón plynom obsahujúcim kyslík. Používa-né kyseliny, napr. z produktu oxidácie cyk-lohexánu sa získavajú tak, že sa reakčnýprodukt premyje vodným alkalickým rozto-kom, ktorý sa potom okysli vhodnou kyse- linou a karbonové kyseliny sa extrahujú roz-púšťadlom. Příprava mazadla sa potom u-skutočňuje esterifikáciou.

Spomínané postupy sú zložité a využíva-jú len malú časť vedfajších produktov, od-padajúcich pri oxidácii cykloalkánov. Pódia tohto vynálezu sa spósob výrobysyntetického mazadla a/alebo komponentumazacích olejov, mazadiel, na báze zmesikyslíkatých organických zlúčenín, kataly-zovanou alebo nekatalyzovanou esterifiká-ciou, preesterifikáciou a/alebo polyesterifi-káciou vedlajšieho produktu z oxidácie cyk-lohexánu najmenej jedným alifatickým jed-nomocným alkoholom C6 až C24 a/alebo dvoj-mocným až štvormocným alkoholom pri tep-lotě 80 až 280 °C tak, že ako vedfajší or-ganický produkt z oxidácie cyklohexánu sapoužije zmes pozostávajúca zo 60 až 98 %hmot. esterov, hydroxyzlúčenín a karboxy-lových kyselin, pričom získaný viskózny pro-dukt sa fyzikálno-chemicky upravuje, akoúčinkom adsorbentov s ich následným od-stránením, selektívnou hydrogenáciou, aditi-váciou a/alebo sa dělí, spravidla pri zníže-nom tlaku, s výhodou filmovou alebo mole-kulovou destiláciou, na dve až štyri frak-cie. Výhodou sposobu výroby podlá tohto vy-nálezu je technické využitie dosiaf nízkotechnicko-ekonomicky zhodnocovaných ved-fajších produktov z oxidácie cyklohexánu naširoký sortiment syntetických mazadiel a-lebo syntetických komponentov iných, naj-ma mazacích olejov, mazadiel ap.

Zmes kyslíkatých organických zlúčenín u-možňuje dostatočnú flexibilitu sposobu vý-roby ako z hfadiska surovinového, tak ajpožiadaviek na technické parametre finál-nych výrobkov. Přitom sa navýše využívásynergický účinok jednotlivých zložiek nauvedené parametre a v neposlednom radě,spósob umožňuje prakticky súčasne na jed-nom výrobnom zariadení vyrábať aspoň dvatypy syntetických mazadiel, či komponentovmazacích olejov, mazadiel alebo tesniacicholejov.

Vedfajší kyslíkatý organický produkt zoxidácie cyklohexánu na cyklohexanón a//alebo cyklohexanol pozostáva hlavně z mo-nokarboxylových kyselin (kyseliny: mrav-čia, octová, propiónová, máslová, valerová,kaprónová, ε-hydroxykaprónová a ďalšie) aich esterov, najma cyklohexylových, laktó-nov, dikarboxylových kyselin (hlavně kyse-liny: adipová, glutárová, jantárová) a ichmonoesterov a diesterov, hlavně cyklohe-xylových, připadne s prímesami cyklohexa-nolu a cyklohexanónu. Skupinovou analý-zou, resp. analýzou funkčných skupin kys-líkatého organického produktu spravidla vy-chádza číslo kyslosti = 230 + 50 mg KOH//g; číslo zmydelnenia = 420 + 25 mg KOH//g; hydroxylové číslo = 160 + 60 mg KOH//g; brómové číslo = 20 + 10 g Br/100 g;voda = 0,1 až 10 % hmot. K nižším nežuvedeným hodnotám móže ísť hlavně hyd- 252019 roxylové číslo, k vyšším výniraočne číslokyslosti a číslo zmydelnenía.

Vedíajší kyslíkatý organický produkt sazbavuje vody a spravidla vysokoíekavéhoorganického podielu, s teplotou varu 100až 240 :C, najčastejsie monokarboxyíovýchkyselin C, až C/„ cyklohexanónu, cyklohe-xanolu. připadne i monokarboxyíových ky-selin C-„ nižšievrúcich laktónov. Vhodné jeaspoň sčostí zbavit vedíajší produkt solíkobaltu a dalších, či už působením ióno-meničov. < ktívnych hliniek, s následuýmodděláním filtráciou, odstředěním alebo as-poň sedimentáciou. V případe druhého variantu možno tiežvopred oddělit vodu. ako aj vyššietekavý po-diel a aspoň část solí alebo priamo konden-zovat produkt katalyzovanou alebo nekata-lyzvanou esterifikáciou, pressíerifikácioun/alebo polyesterifikňciou aspoň jedným ali-fatickým alkoholom C:i až C18, ako hexauo-lora, hoptanolmi. oktanolmi, zvlášť 2-ctyl-hexanolom, zmesou alkoholov CR až Ch znxonácie vyšších alkéuov C7 až C!;), dodeka-nnlnii, zmesou alkoholov C; až Cn z tzv.Sefol procesu, ako aj alkoholmi C|8 až C2i,pre ktoré chýbajú možnosti vyššieho tech-nickoekonomického zhodnotenia a polyeto-xylovauým alebo polypropoxylovaným alko-holom C:. až C,·,.

Dvcjmoeným alkoholom podťa tohto vy-nálezu sa rozumio etylénglykol, dietylén-’ lykol, tri až polyetylénglykol, prcpylén·i';-kol, dipropylénglykol, polypropylénglykol,produkt kopolyadície etylénoxidu a propv-lénoxidu, 1,4-butándiol, 1,3-butándiol, 1,6--hexándiol, parciálně zmydelnený tuk ale-bo parciálně esterifikovaný glycerol, parciál-ně esterifikovaný glycerol a pentaerytritol.Z trojmocných alkoholov vhodný je hlavněglycerol a trimetylolpropán; zo štvormoc-ných predovšetkým pentaerytritol i penta-erytritol s obsahom dipentaerytritolu.

Na urýchlenie esterifikscie, , preesteri-fikácie a připadne až polyesterifikácie jevhodné používat katalyzátory, ktorými mo-žu bvť silné minerálně kyseliny (kyselinatrihydro-énfosforečná, kyselina sírová] ďa-lej organické sulfokyselinv (kvselina ben-zéusulfónová, kyselina naftalénsulfónová,kyselina p-toluénsulfónová, kyselina dode-cylfcenzénsulfónová). Z hfadiska vysokej se-lektivity a účinnosti hlavně při vyšších tep-lotách vhodné sú katalyzátory na báze zlú-čeuín lítia, titánu, cínu, antimonu, germa-nia. uránu, manganu a molybdénu.

Počas esterifikácie, preesterifikácie a po-lyesterlflkácie sa z reakčnej zmesi oddělu-je voda (zo surovin a reakčná), nižšie al-koholy i ďalšie nižšietekavé komponenty,pričom na 1'ahší odvod tekavých podielovmožno používat „vynášače“, t. j. zlúčeniny,vytvárajúce obvykle azeotropv ako s vo-dou, tak aj s dalšími vysokotekavými kom-ponentmi. Najbežnejším „vynášačom“ jezmes xylénov, užšie destilačné frakcie al-kénov a cyklánov ap.

Esterifikáciu, preesteriflkáciu a polyeste-rifikóciu je vhodné uskutočňovať v inerínejatmosféře, spravidla za přítomnosti dusíkaalebo oxidu uhličitého. Podobné, hlavně zhfadiska finálneho produktu, je vhodné ro-bit aj delenie produktov bez přístupu kyslí-ka. Destilácia produktov sa uskutečňujespravidla za zníženého tlaku, najvhodnej -šle na filmovej odparke/alebo molekulovoudestiláciou.

Sposob výroby podlá tohto vynálezu mož-no uskutečňovat predovšetkým diskontinu-álne alebo polopretržite, ale možno ho rea-lizovat aj kontinuálně.

Syntetické mazadla (syntetické kvapalnéi plastické maziva, tesnisce oleje a ďalšiespeciálně oleje) možno len výniraočne, po-dobné ako známe esterové, či polyesterovéoleje aplikovat bez dalších přísad a úprav.Vh"dné je do nich v závislosti od určeniaaplikácii přidávat známe zušfachťujúce pří-sady, ako antioxidanty, dezaktivátory ko-vov, detergenty a disperzanty, protikoróznepřísady, odpeňovače, omulgátory op. Okremtoho ich možno vhodné kombinovat ako sropnými, tak aj dalšími syntetickými mazi-va mi. Ďalšie podrobnosti, ako aj ďalšie výhodyspjsobu výrobv pódia tohto vynálezu sízřejmé z príkledov. Příklad 1.

Do sklenenej banky o obsahu 4 dm3, opa-trenej teplomerom a vodným zostupnýmchladičom, sa naváži 1 450 g ved’’ajších pro-duktov — destilačných zvyškov z oxidáciecyklohexánu s takouto analýzou: číslo kys-losti — 269,2 mg KOH.g_J; číslo zmydel-nenia =·· 416,2 mg KOH.g-*; hydroxylovéčíslo = 188,1 mg KOH.g-1; hustota pri 20stupňoch Celsia = 1137 kg. m-3. Potom970 g 2-etylhexanolu a 5,0 g katalyzátorekyseliny sírovej. Za prefukovania reakčnejzmesi dusíkom v množstve 65 dm3 , h-1 saobsah banky vyhřeje elektrickým varičom.Esterifikácia začne prebiehaf hlavně pri tep-lotě obsahu banky 150 °C. Voda zo zvyškovspolu s reakčnou vodou kondenzuje vo vod-nom chladiči. Esterifikácia trvá 8 h a skon-čí sa pri teplote reakčného roztoku 205 CC.Počas esterifikácie sa uvoíní 530 g vody.Zo surového reakčného produktu sa oddesti-luje za zníženého tlaku (1,3 kPaj 180 g ne-zreagovaného 2-etylhexanolu, ktorý sa da-lej znova použije na esterifikáciu.

Esterifikačný produkt o hmotnosti 1 620grsmov sa potom destiluje na laboratórnejmolekulárnej cdparke pri vakuu 3 Pa. Naj-prv vydestiluje predná frakcia o hmotnosti240 g pri teplote do 130 °C, druhá frakcia,ktorá je vlastným produktem — esterovýmolejom — sa získá vo výtažku pri teplote do190 CC 800 g. Destilačný zvyšok má hmot-nost 570 g. Získaná 2. frakcia — esterový olej slabo- žltej farby — má výborné Teologické vlast- nosti za nízkých teplot. 019 8 252 7

Fyzikálně vlastnosti 2. frakcie: kinematická viskozita při 50 °C = kinematická viskozita při 100 °C -= viskozitný index = dynamická viskozita pri —20,6 °C — pri —29,6 °C = bod vzplanutia = bod tuhnutia = karbonizačný zvyšok =

Tento syntetický esterový olej je dobrémiešatelný s ropným olejom i motorovýmibenzínmi. Je tiež vhodným komponentompolosyntetického oleja pre dvojtaktné mo-tory a oleje typu „multygrade“.

Destilačný zvyšok s bodom tuhnutia —34stupňov Celsia sa s vodou nemieša, dobré juodlučuje, je ťažší ako voda. Je vhodný tiežako tesniaci olej pre plynojemy. Příklad 2

Esterifikácia sa uskutočňuje za podob-ných podmienok ako v příklade 1, ale v po-loprevádzkovom zariadeni. Do kotlá z ne-hrdzavejúcej ocele o objeme 300 dm3, opa-třeného kotvovým miešadlom, parným ohrie-vacím plášťom, prívodom dusíka a vodnýmchladičom sa naváži 80 kg vedfajšieho pro-duktu z výroby cyklohexanónu analytickejcharakteristiky ako v příklade 1, ďalej 54kilogramov 2-ethylhexanolu a 0,3 kg tetra-butyltitanátu. Reakcia trvá 9,5 h pri maxi-málnej teplote v esterifikátore 198 °C a vy-destiluje sa pri nej 30 kg vody. Reakčnýprodukt sa potom podrobí destilácii za vá-kua, aby sa oddělil nezreagovaný 2-etylhe-xanol. Po oddestilovaní 2-etylhexanolu sazískaná zmes esterov rozdestiluje na polo-prevádzkovej molekulárnej odparke a ka-pacitou 5 dm3 destilátu za hodinu. Výťažok frakcií je takýto: 1. frakcia 13,5kilogramov za podmienok uvedených v pří-klade 1; 2. frakcia 45,0 kg; destilačný zvy-šok 31,5 kg. Získaná 2. frakcia — estero-vý olej — má bod vzplanutia 158 °C; tep-lotu tuhnutia pod — 55 °C a ostatně fyzikál-ně vlastnosti podobné ako v příklade 1. Příklad 3

Esterifikácia sa uskutočňuje kontinuálnympostupom v sklenej laboratórnej kolóne ovofnorn objeme 0,5 dm3, ktorá je spodnoučastou napojená na dvojlitrovú banku svrchnou časťou na vodný chladič. Do stred-nej časti kolonového esterifikátora opatře-ného vyhrievacím plášťom s recirkulácioutermonosiča, naplněného keramickými Ras-higovými krúžkami sa čerpadlom čerpá 40g.h-1 vedTajších produktov, izolovanýchhlavně ako destilačné zvyšky z výroby cyk-lohexanónu a cyklohexanolu s vlastnosťamiako v příklade 1. Súčasne sa do spodnejčasti dávkuje 2-etylhexanol v množstvo 18 9,940 mm2. s“t; 3,192 mm2. s-'; 90; 350 mPa. s; 1 270 mPa . s; 160 °C; pod —55 °C; 0,39 % hmot. g.h“L. Před začatím čerpania oboch kom-ponentov sa vyhřeje plášť esterifikátora na195 °C cirkuláciou ohrievaného teplonosi-ča Dubotherm a začne sa do spodnej častikolony privádzať dusík, ktorý z hornej čas-ti kolony vstupuje do chladiča. V kolóno-vom reaktore prebieha esterifikácia, pri-čom reakčný produkt — v podstatě zmes2-etylhexylesterov, mono-, a dikarboxylo-vých kyselin — stéká do banky a vodné pá-ry spolu s dusíkom odchádzajú kontinuálněvrchom kolony do chladiča, kde voda skon-denzuje a dusík odchádza do odplynu.

Produkt kontinuálnej esterifikácie sa po-drobí destilácii na molekulárnej odparke,pričom sa získajú frakcie v takomto pomě-re: 1. frakcia 13,5 % hmot. z destilovanéhoproduktu; 2. frakcia — vlastný esterový o-lej — 52 % hmot.; zvyšok 31,5 % hmot.Podmienky molekulárnej destilácie sú uve-dené v příklade 1. Příklad 4

Postupuje sa podobné ako v příklade 3,len miesto dávkovaných 18 g.h-1 2-etylhe-xanolu sa zmes vedfajších produktov z vý-roby cyklohexanolu a cyklohexanónu oxidá-ciou cyklohexánu esterifikuje zmesou izo-mérov alifatických primárných alkoholovCJ3 až C|4 vyrobených oxosyntézou z alké-nov Cn až C13, pochádzajúcich z dehydroge-nácie n-alkénov Ctl až C|3. Alifatické alko-holy CJ2 až CJ4 sa do kontinuálnej esterifiká-cie dávkujú v množstve 27 g.h-1. Získaná 1. frakcia tvoří 9,8 % hmot.; 2. frakcia —— vlastný esterový olej — 55 % hmot. adestilačný zvyšok 35 % hmot., ktorý je za-sa vhodným komponentom do plastickýchmaziv. Podmienky molekulárnej destilácie: I. frakcia do 135 cC/4 Pa II. frakcia do 194 °C/4 Pa. Příklad 5

Postupuje sa podobné ako v přiklade 3,len. vedťajšie produkty z oxidácie cyklohe-xánu na cyklobexanol/cyklohexanón miesto2-etylhexanolom sa esterifikujú, resp. dies-terifikujú propylénglykolom nastrekovanymv množstve 11 g.h-1. Zo surového produk-tu sa vodou vyperie neskonvertovany propy-lénglykol a vodorozpustné podiely a po vy- 252019 10 sušení sa surový produkt destiluje za zrá-zeného tlaku na filmovej odparek a ďalejmolekulárnou destiláciou pri tlaku 3 Pa. Zvypraného surového produktu sa vydestilu-je 61 % hmot. do teploty 197 °C esterovýcholejov a desfilačný zvyšok je vhodným kom-ponentom do plastických maziv. Příklad 6

Do sklenenej, štvorhrdlej banky o obsa-hu 4 dm:!, opatrenej kontaktným teplome-rom, esterifikačným nástavcom s chladičomsa naváži 1 450 g vedfajších produktov ——destilačných zvyškov z výroby cyklohexc-nónu a/alebo cyklohexanolu so špecifiká-ciou: číslo kyslosti = 269,2 mg KOH/g, čís-lo zmydelnenia 416,2 mg KOH/g, hydroxy-lové číslo — 156,2 mg KOH/g, hustota pri20 CC = 1137 kg/m"'.

Potom sa přidá 970 g 2-etylhexanolu, 10gramov tetrabutyltitanátu. Esterifikácia sauskutečňuje pri teplote 110 CC až 205 CC, pri-čom hlavná reakcia pri teplote 180 až 205stupňov Celsia trvá 8 h. Získá sa 1 885 gproduktu a 535 g vody, obsahuiúcej malémnožstvo rozpustných nízkomolekulárnychzlúčenín. 1 885 g produktu sa vloží do 5 1 rotačnéhoautoklávu, přidá 60 g hydrogenačného ka-talyzátora, Ni, NiO na Al2O:l autokláv sa u-zavrie a doplní vodíkom na tlak 150 atp.Hydrogenačná rafinácia sa uskutočňuje priteplote 150 °C po dobu 3 hod. Zo získanéhoproduktu sa odfiltruje katalyzátor a produktsa přepustí cez stípec zmesí čerstvo aktivo-vaného katexu a anexu.

Hydrogenačnou rafináciou sa zníži bro-mové číslo produktu z povodných 15,1 Br·.//100 g na 2,5 g Br2/100 g. Z produktu po hydrogenačnej rafiuáciia čistění ionexom sa oddestiluje za zráze-ného tlaku (1,3 kPa) 170 g nezreagovaného2-etylhexanolu. Zvyšok v množstve 1 580 gsa potom destiluje na laboratorně] moleku-lárnej odparke pri tlaku 4 Pa. Získá sa prvá frakcia pri teploto do 132 "C vmnožstvo 200 g, druhá frakcia pri teploto do 194 rC vmnožstve 790 g tretia frakcia (zvyšok) v množstve 590gramov.

Druhé frakcia má následovně vlastnosti:číslo kyslosti 1,7 mg KOH/g, číslo zmydel-nenia 308,1, hydroxylové číslo 3,0 mg KOPÍ//g, kinematická viskozita pri 50 °C 9,939mmís“1, brómové číslo 1,8 g Br2/100 g,obsah kovov < 0,01 % hmot. nPai = 1,45,d^20 = 978 kg/m3, kin. viskozita pri 20 °C30,9.10-« m2.s-1.

Použila sa v zmesl s ropným olejom prevysokotepelne zatažené dvojtaktné motory(20 % hmot. + 80 % hmot. ropného olejajs týmito vlastnosťami: viskozita 11 mm2/8viskozitný index 110teplota vzplanutia 200 CCobsah popola 0,2 % hmot.

Destilačný zvyšok je velmi viskózny pro-dukt, vhodný ako mazadlo pre otvorené pře-vody alebo ako tesniaci olej pre plynojemy.Vhodný je prídavok 0,1 % hmot. merkapto-benzimidazolu ako paslvátor kovov. Příklad 7

Do štvorhrdlej banky o objeme 2 dm3,opatrenej miešadlom, regulátorom teplotya prívodom inertného plynu sa naváži 1 200gramov destilačných zvyškov z oxidáciecyklohexánu (číslo kyslosti — 269 mg KOH//g; číslo zmydelnenia = 416,2 mg KOH/g;OH číslo = 162 mg KOH/g; brómové číslo =— 20,9 g Br/100 g; voda = 6,4 % hmot.),250 g 2-etylhexanolu a 1,5 % hmot. tetra-butyltitanátu. Esterifikáciou a polyesterifi-káciou pri teplote okolo 200 CC počas 8 hvznikne tmavosfarbený ester, resp. polyes-ter o čísle kyslosti 4 mg KOH/g; čísle zmy-delnenia 431 mg KOH/g a hydroxylovomčísle 7 mg KOH/g. Tento produkt sa dobrémieša s převodovým olejom PP—7 v hmot-nostnom pomere 1 : 1. 900 g tohto produktu sa destiluje na la-boratórnej molekulárnej odparek pri tlaku3 Pa a získajú sa 3 frakcie.

Prvá frakcia pri teplote do 125 °C — 130gramov

Druhá frakcia pri teploto do 185 rC —— 480 g

Tretia frakcia (zvyšok) 280 g

Druhá frakcia má číslo kyslosti 3,1 mgKOH/g, číslo zmydelnenia 425 mg KOH/g ahydroxylové číslo 7,6 mg KOH/g. Příklad 8 Z vedfajších produktov z vyroby cyklo-hexanóuu a cyklohexanolu oxidácinu cyk-lohexanu, pozostávajúcej blavno z kyselinyvalérovej, izovalérovej, kapró iovoj a ε-hyd-roxykeprónovej, kyselíu gluíárovej, jantá-rovej a adipovej ako aj icb cyklohexylesie-rov, diestérov a dalších bližšie neidentifiko-vaných organických zlúčenín (číslo kyslos-ti 206,2 mg KOH/g, číslo zmydelnenia —404,5 mg KOH/g, brómové číslo 25 gBr-,/100 g, % hmot. hydroxylových skupin —= 0,0 % hmot. % hmot. vedy — 9,5 %, po-pol — 0,45 °/o hmot.) sa postupom popísa-ným v příklade 1 připraví Π frakcis este- rového oleja s týmito vlastnosťami: kinetická viskozita pri 50 "C --== 11,84 mm 1. . s~* a pri 100 OC = 3,60 mm-.s'1; teplota vzplanutia = 184 CC; teplota tuhnutia =--- = pod —50 °C; hustota pri 20 -C — 966

Claims (4)

1. 25 2 11 kgm~3; číslo zmydelnenia — 304 mg KOH//g; brómové číslo — 12,5 g Br/100 g; obsahOH skupin = 1,9 % hmot. Tento esterový olej je vhodný ako zá-klad pre tlrničový olej s velmi vysokým vis-kozitným indexom a speciálně hydraulickéoleje charakterizované najma velmi malý-mi viskozitami pri nízkých teplotách. V ďalšom variante sa urobí zmes pozostá-vajúca z 20 % hmot. II frakcie esterovéhooleja a 80 % hmot. ropného rafinátu aleboropného oleja s viskozitou 6 až 20 mm2. s_Lpri 100 °C s vlastnosťami: viskozita pri 100stupňoch Celsia = 4—16 mm2.s_1; visko-zitný index = 80—120; teplota vzplanutia =~ 180—250 °C; teplota tuhnutia = —10 až—30 °C; karbonizačný zvyšok ==; 0,01 až0,5 % hmot. Tento esterový olej slúži ako základ, zktorého možno přidáním přísad připravitoleje pre dvojtaktné benzínové motory ale-bo pre štvortaktné benzínové a naftové mo-tory. P r í k 1 a d 9 Vedlajšie produkty, destilačné zvyšky zvýroby cyklohexanónu a/alebo cyklohexa-nolu, specifikované v příklade 1 sa konti-nuitnou hydrogenáciou .na skeletovom ka-talyzátore Ni, NiO na A12O:! hydrogenujú priteplote 150 °C a tlaku 150 atp., pričom saodstránia nenasýtené zlúčeniny a brómovéčíslo produktu pokleslo z 22 g Br2/100 g na2,7 g Br/100 g. Prepustením tmavého pro-duktu cez štipec zmesného iontomeniča (Ka-tex + anexj pri teplote 90 °C sa odstrániapřítomné kovy z 0,08 % hmot. na hodnotumax. 0,008 % hmot. a farba produktu sazníži na 7 ° Hazenovej stupnice. Z takto upravených vedlajších produktov 19 12 sa azeotropickou destiláciou odstráni vodavo formě azeotropu s xylénom (4 % hmot,na produkt). Potom sa do štvorhrdlej baňky o obsahu4 dm3 vloží 1 500 g čištěného vedlajšiehoproduktu o čísle kyslosti 246,0 mg KOH/g,čísle zmydelnenia 400,2 mg KOH/g, hydro-xylové* číslo 180 mg KOH/g, obsah vody 0,1pere. hmot., brómové číslo 2,7 g Br2/100 g,přidá 7,5 g kyseliny p-toluénsulfónovej a150 g pentaerytritolu. Esterifikácia a prees-tirifikácia sa uskutočňuje postupom popí-saným v příklade 1, pri teplote 190 °C podobu 26 h. Získaný produkt v množstve 1417 g (čís-lo kyslosti 4,6 mg KOH/g, číslo zmydelnenia393 mg KOH/g, hydroxylové číslo 26,2 mgKOH/g, d42(1 = 1,123 g/cm3, viskozita 6,19Pa, (pri 50 °C) sa destiluje na laboratórnejmiolekulárnej odparke pri tlaku 3 Pa na dvefrakcie: Prvá frakcia pri teplote do 200 °C — 850gramov Druhá frakcia (zvyšok) — 650 g Prvá frakcia má následovně vlastnosti:číslo kyslosti 2,0 mg KOH/g, číslo zmydelne-nia 382 mg KOH/g, hydroxylové číslo 35 mgKOH/g, brómové číslo 2,5 g Br2/100 g a vis-kozita pri 50 °C 3,4 Pas. Táto frakcia sa dobré mieša s převodovýmolejom PP—7 v hmotnostnom pomere 1 : 1a s prídavkom 0,1 % hmot. 2,6-di-terc.-bu-tyl-4-metylfenolu, ako antioxidačnej přísa-dy je vhodným komponentom tohto oleja.Druhá frakcia (zvyšok) je kvapalina o vis-kozite 450 mm2.s_1 pri 100 °C a je vhodnáako mazadlo pre otvorené převody s výho-dou pri použití 0,2 % hmot. sulfonátu vá-penatého ako inhibítora korózie. P REDMET

   1. Sposob výroby syntetického mazadla a//alebo komponentu mazacích olejov, maza-diel, na báze zmesi kyslíkatých organickýchzlúčenín, katalyzovanou alebo nekatalyzo-vanou esterifikáciou, preesterifikáciou a//alebo polyesterifikáciou vedlajšieho pro-duktu z oxidácie cyklohexánu najmenej jed-ným alifatickým jednomocným alkoholomCfi až C24 a/alebo dvojmocným až štvormoc-ným alkoholom pri teplote 80 až 280 °C, vy-značujúci sa tým, že ako vedfajší organickýprodukt z oxidácie cyklohexánu sa použijezmes pozostávajuca zo 60 až 98 % hmot.esterov, hydroxyzlúčenín a karboxylovýchkyselin, pričom získaný viskózny produkt safyzikálno-chemicky upravuje, ako účinkomadsorbentov s ich následným odstránením,selektívnou hydrogenáciou, aditiváciou a//alebo se dělí, spravidla pri zníženom tla-ku, s výhodou filmovou alebo molekulovoudestiláciou, na dve až štyri frakcie. VYNÁLEZU
2. 2. Spjsob výroby podlá bodu 1, vyznaču-júci sa tým, že oddělené dve až štyri frak-cie sa v závislosti od finálnej aplikácieupravujú aditiváciou, s výhodou antioxidan-tom, detergentmi, dispergentmi, stabilizá-tormi, antikorozívnymi přísadami, odpeňo-vačmi a modifikátormi viskozity.
3. 3. Sposob výroby podlá bodu 1 a připad-ne 2, vyznačujúci sa tým, že vedlajší kyslí-katý organický produkt sa před konden-záciou zbaví vody a/alebo organického po-dielu s teplotou varu do 240 °C.
4. 4. Spósob výroby podlá bodu 1 a připad-ne 2 až 3, vyznačujúci sa tým, že vedlajšíkyslíkatý organický produkt, a/alebo vyro-bený ester a/alebo polyester sa zbavuje as-poň podstatnej časti zlúčenín kovov, akopůsobením iónomeničov, aktívnych hliniek,s ich následným oddělením, filtráciou, od-středěním alebo sedimentáciou.