CS249457B1 - Spdsob odstraňovania zlúčenin vápnika - Google Patents

Abstract

Z prevažne horečnatých, z horečnato-vápenatých oxidických alebo hydroxidlckých surovin sa odstraňuje oxid vápenatý alebo produkty jeho hydratácie selektívnym vyldžením pri teplote 0 až 100 °C roztokom obsahujdcim najmenej jednu organická zásadu /alkylamín, alkanolamín, najma monoetanolamín/ s amoniakom alebo hydroxidom amonným, v oelkovom množstve odpovedajdcim požadovanému stupňu vyldženia výpenatej zložfky z praženoa a/alebo oxidovéj, resp. hydroxidovej suroviny. Ostávajdci oxid horečnatý a/alebo produkty jeho hydratácie, připadne s nevyldženými komponentami sa od roztoku oddělí, napr. filtráciou, odstreďovanim, spravidla v spojení s premytím a vysušením. Sposob je obvykle spojený so sdčasnou výrobou čistého CaCOj a vhodný je na výrobu oxidu horečnatého alebo produktov jeho hydratácie, připadne obsahujdceho požadované množstvo oxidu vápenatého.

Description

Vynález sa týká spósobu odstraňovania zlúčenín vápnika z prevažne horečnatých alebo horečnato-vápenatých oxidických alebo hydroxidických surovin, predovšetkým z praženca magnezitu, dolomagnezitu, dolomitu, vápnitého dolomitu alebo dolomitického vápenca, ako aj z technického oxidu horečnatého.

Magnezit je dóležitá nerastná surovina na výrobu žiaruvzdorných materiálov a roznych zlúčenín horčíka a od nich odvodených produktov. V prírode sa obvykle vyskytuje znečistěný najma zlúčeninami železa, kremíka a vápnika, čím sa znižujú možnosti jeho technického využitia. Magnezit s vysokým obsahom zlúčenín vápnika sa obvykle nazýva dolomagnezit.

Dolomit je po vápenci najbežnejším horninotvorným uhličitanom a s ohladom na svoje chemické zloženie /30,4 % hmot. CaO, 21,7 % hmot. MgO, 47,9 % hmot. CO^/ má dóležité upotrebenie nielen v hutníotve železa a pri výrobě ocelí, ale je aj významnou chemickou suroviou na výrobu zlúčenín horčíka, vápnika a oxidu uhličitého.

Ak dolomit obsahuje do 50 8 vápenca, označuje sa ako vápnitý dolomit. Ak vápenec obsahuje do 50 % dolomitu, nazýva sa často dolomitický vápenec.

Spomedzi zlúčenín horčíka osobitný význam má oxid horečnatý ako základná zložka bázických žiaruvzdorných materiálov v oceliarstve, ako aj pri výrobě taveného oxidu horečnatého pre elektrotechnický priemysel, ďalej pri výrobě tzv. lahkých a aktívnych foriem magnézie, využitelných v strojárskom priemysle pri úpravě povrchov plechov pre transformátory, v celulózo-papierenskom priemysle pri tzv. magnéziumbisulfitovom spósobe výroby buničiny, v gumárenskom a plastikárskom priemysle ako přísada, resp. plnidlo do kaučukov a plastov, v priemysle spracovania ropy ako katalyzátor a nosič katalyzátorov, v stavebníctve pri príprave, tzv. Sorelovej maltoviny, vo farmaceutickom priemysle na přípravu neutralizačných prostriedkov, pást, púdrov a i.

Zo zlúčenín vápnika rozsiahle upotrebenie má napr. uhličitan vápenatý najmá ako plnidlo, přísada alebo pigment v plastikárskom, gumárenskom, farbiarenskom, papierenskom, farmaceutickom kozmetickom, potravinárskom, chemickom, maltovinárskom a keramickom priemysle.

Oxid horečnatý a uhličitan vápenatý možno z dolomitu, dolomagnezitu alebo dolomitického vápenca připravit jeho čiastočným termickým rozkladom do prvého stupňa pri teplote přibližné 800 °C v závislosti od reakčných podmienok. Obidve zlúčeniny však jestvujú vo vzniknutom produkte v podobě práškovej zmesi, z ktorej ich známými fyzikálnymi postupmi nemožno navzájom oddělit.

Z chemických postupov prichádza do úvahy najmá selektivně vylúženie oxidu horečnatého roztokmi karboxylátov amonných, najmá vodným roztokom mravčanu amonného, v ktorých sa uhličitan vápenatý nerozpúšťa.

Z týchto roztokov potom možno získat hydroxid horečnatý podlá čs. AO 180 284, zásaditý uhličitan horečnatý podlá čs. AO 196 905 alebo trihydrát uhličitanu horečnatého podlá čs.

AO 194 644 a 208 296.

Podlá čs. AO 199 323 pri lúžení vodnými roztokmi síranu, dusičnanu alebo chloridu amonného vznikajú odpovedajúce horečnaté soli ktoré sa ďalej prevedú na zásaditý uhličitan alebo oxalát horečnatý.

Tieto zlúč.uiny sú medziproduktmi pri výrobě oxidu horečnatého. Iné sposoby lúženia oxidu horečnatého z vápnitého dolomitu uvádzajú rumunské patenty 59 712 a 59 779.

Termickým rozkladom dolomitu do druhého stupňa pri teplote nad 900 °C vzniká zmes oxídov obsahujúca teoreticky 41,7 % hmot. MgO a 58,3 % hmot. CaO. Tieto dve zložky takisto nemožno navzájom oddělit fyzikálnymi postupmi. Spósob zvýšenia obsahu oxidu horečnatého v takto pripra3 venom produkte rieši Čs. AO 190 976. Zakladá sa na tom, že sa z kalcinátu dolomitu připraví suspenzia, na ktorú sa pósobí kyselinou dusičnou alebo dusičnanom amonným, resp. mravčanom amonným alebo octanom amonným a zo suspenzie sa oddělí nerozpustný zvyšok.

Roztoky vápenatých solí, vznikajúce pri extrakcii; je možné spracovať súčasným posobením amoniaku a oxidu uhličitého za vzniku čistého uhličitanu vápenatého a odpovedajúcej amonnéj soli, čím sa dosiahne recyklovanie extrakčného činidla v reakčnom procese.

Takýmto postupom možno oxid vápenatý odstránit len čiastočne, takže vznikájúci produkt má zloženie v rozsahu 26,3 % CaO a 72,4 % MgO až 43,0 % CaO a 52,5 ’ťjO ”zhiadom na vyšíhaný stav.

Okrem výhod spomenutých v uvedenom autorskom osvědčení, nevýhodou takéhcto postupu je však len čiastočné oddelenie oxidu vápenatého od oxidu horečnatého, jednak cbťažná filtrovatelnosť, premývatelnosť a dehydratácia vzniknutého produktu, čo komplikuje výrobné operácie nevyhnuté pri jeho ďalšom spracovaní na žiaruvzdornú zmes.

Spósob znižovania obsahu vápnika v magnezite alebo v dolomagnezite rieši čs. AO 194 133. Zakladá sa na tom, že sa horečnatá surovina vypáli pri teplote 800 až 1 700 °C ha dosiáhnutie straty žíháním 0,3 až 5 % hmot, a na tento kalcinát upravený na velkost částic pod 3C mm sa pósobí vodným roztokom dusičnanu amonného o koncentrácii 3 až 50 % hmot. pri teplote.nad 15 °C, s výhodou pri teplote 70 až 160 °C a potom sa z reakčnej zmesi oddělí tuhá fáz.á. .

Nevýhodou tohto spósobu je len čiastočné oddelenie zlúčenín vápnika a ňevýhnutnošt za optimálnych podmienok pracovat pri zvýšených teplotách roztoku, ako aj skutočnosť, že vylúžený roztok zlúčenín vápnika sa nevyužívá v nasledujúcom výrobnpm cykle na lúženie ďalšieho podielu suroviny.

Je znám spósob výroby oxidu horečnatého a/alebo produktov jeho hydratácie z prevažne horečnatých alebo horečnato-vápenatých a z nich hlavně uhličitanových alebo dx.idických surovin ktorý sa zakladá na selektívnom vylúženi oxidu a/alebo hydroxidu vápenatého roztokom občanujúcim najmenej jednu organickú zásadu a najmenej jednu sol anorganické j· a/aleb'o organitkej kyseliny s organickou dusíkatou zásadou alebo zásadami. Nevýhodou tohto postupu je menšia technická dostupnost organických dusíkatých zásad v porovnaní s amoniakom.

Tieto nevýhody predtým uvedených postupov odstraňuje spósob podlá tohto vynálezu'založený hlavně na selektívnom lúženi oxidu vápenatého a produktov jeho hydratácie zo zmesi s oxiďom horečnatým, produktmi jeho hydratácie a případnými prímesami nerozpustných zlúčenín kremíká, železa, hliníka a dalších zlúčenín pochádzajúcich z východiskovéj horečnato-vápenatej suroviny.

Podlá tohto vynálezu sa spósob odstraňovania zlúčenín vápnika z prevážne horečnatých álébo horečnato-vápenatých oxidických a/alebo hydroxidických surovin, spravidla spojený s výrobou'; uhličitanu vápenatého,· uskutočňuje tak, že východisková surovina v případe uhličitanovéj formy sa termicky rozloží zo získaného praženca a/alebo oxidov sa oxid vápenatý a/alebo produkty jeho hydratácie selektívne vylúžia pri teplote 0 až 100 °Č roztokom obsahujúcim najmenej jednu organickú zásadu spolu s amoniakom a/alebo hydroxidem amonným a najmenej jednu sol anorganickéj a/alebo organickéj kyseliny, tvoriacej vo vodě rozpustná vápenatá sol, najmenej s jednou organickou dusíkatou zásadou a hydroxidom amonným, v celkovom množstve odpovedajúcom požadovanému stupňu vylúženia vápenatej zložky z praženca a/alebo oxidovéj.resp. hydroxidovej suroviny a ostávajúci oxidu horečnatý a/alebo produkty jeho hydratácie, připadne s nevylúženými komponentmi, sa od roztoku oddělí, napr. filtráciou, odstřeďovaním, spravidla v spojení s premytím a vysušením.

Výhodou spósobu podlá tohto vynálezu je technická jednoduchost nevyžadujúca si technicky příliš náročné zariadenie, nízký počet technologických stupňov pri odstraňovaní zlúčenín vápnika za tvorby poměrně čistého oxidu horečnatého a/alebo produktov jeho hydratácie a připadne za súčasnej výroby jemnozrnného uhličitanu vápenatého. Výhodou je aj čiastočná náhrada organických dusíkatých zásad technicky přístupnějším amoniakom pri príprave lúžiaceho roztoku.

Daišou výhodou je možnosť využit široký okruh horeónato-vápenatých východiskových surovin, pričom sa sposob dá využit aj na doéisťovanie inými spósobmi získaného, vyrobeného alebo komerčně dostupného oxidu horečnatého alebo produktov jeho hydratácie. Výhodou je tiež skutočnosť, že odstraňovanie zlúčením vápnika představuje spravidla uzavřený výrobny cyklus, keďže· regenerovaný lúžiaci roztok, obsahujúci predovšetkým soli použitých dusíkatých zásad, sá vracia spát na opátovné použitie pri selektívnom lúžení oxidu a/alebo hydroxidu vápenatého z ďalšieho podielu praženca horečnato-vápenatej suroviny.

Vyrobený uhličitan vápenatý má vysokú čistotu /nad 99 % hmot./ a pri použití solí organických kyselin v lúžiacom roztoku neobsahuje nijaké iné látky, ktoré by po jeho termickom rozklade ostali vo vzniknutom oxide vápenatom alebo v produkte jeho hydratácie.

Oxid horečnatý alebo produkt jeho hydratácie v závislosti od podmienok lúženia obsahuje vopred určené, resp. požadované, v případe potřeby len stopové množstvá oxidu vápenatého, ako aj prímesy zlúčenín železa, kremíka a ďafších prvkov, pochádzajuce z východiskového magnezitu, dolomitu alebo inej horečnatéj, resp. horečnato-vápenatej suroviny.

Z uvedeného je zřejmé, že na odstraňovanie zlúčenín vápnika za tvorby oxidu horečnatého a/álebo produktov jeho hydratácie podlá tohto vynálezu, /pričom produktom hydratácie je látka alebo sústava látok vznikajúca interakciou molekúl vody s tuhým oxidom .horečnatým/, obzvlášť vhodnou horečnatou, resp. horečnato-vápenatou surovinou je poměrně čistý dolomit, doíomagnezit, ale aj magnezit a ďalšie horečnaté a horečnato-vápenaté suroviny, najma v podobě uhličitanov a oxidov.

Uhličitanové horečnato-vápenaté suroviny sa termicky roziožía pri teplote nad 900 °C za tvorby oxiddv. Výhodné sú podmienky zabezpečujúce úplný rozklad uhličitanu vápenatého na oxid vápenatý. Přitom za oxidové suroviny podlá tohoto vynálezu sa považujú okrem oxidu horečnatého, zmesi oxidov horečnatého a vápenatého aj produkty ich čiastočnej alebo upínej hydratácie. Sposob podlá tohoto vynálezu sa však dá využiť aj na rafináciu oxidu horečnatého a/alebo hydroxidu horečnatého od oxidu a/alebo hydroxidu vápenatého, lebo produktom je ovela čistější oxid alebo hydroxid horečnatý, než použitý vo formě vstupnej suroviny do procesu.

Ako organické zásady prichádzajú do úvahy predovšetkým technicky dostupné dusíkaté zásady, ako sú alkylamíny a ich deriváty, napr. dietylamín, dibutylamin, etyléndiamín, piperidin, alkanolamíny a ich deriváty, napr. monoetanolamín ^-aminoetanol/HOCB^Cí^NB^, dietanolamín /HOdi^CH^/^H, l-amino-2-propanol CH^CH/OH/Cí^NHj i lj 3-diamino-2-propanol H^d^CH/OH/CH^l·^, 2-etoxyetylamín CH₃CH₂OCH₉CH₂NH₂ a i.

Okrem týchto jednotlivých organických dusíkatých zásad možno aplikovat aj ich zmesi, príp. sústavy obsahujúce anióny viacerých anorganických alebo organických kyselin, ale vhod·? nejšie, najmá z hladiska stability výroby, je použitie okrem amoniaku a/alebo hydroxidu amonného iba jednej organickej dusíkatej zásady.

K najvhodnejším patria organické dusíkaté zásady, obsahujúce v molekule aspoň jednu hydroxylovu skupinu viazanú na atom uhlíka a ich soli, napr. chlorid monoetanolamínu, chlorid dietanolamínu, mravčan monoetanolamínu, octan monoetanolamínu, propionan monoetanolamínu a pod. Z amonných solí je výhodný najmá mravčan a octan amónny.

Ak cielom spósobu odst.ránenia zlúčanín vápnika podlá tohto vyálezu je příprava oxidu horečnatého alebo produktov jeho hydratácie s definovaným alebo vopred zadaným obsahom vápenatéj zložky, například oxidu vápenatého, vtedy sa na lúženie použije menšie, než stechiometrické množstvo lúžiaceho roztoku, odpovedajúce požadovanému stupňu vylúženia vápenatéj zložky z praženca.

V prlpadoch, že sa použije prakticky úplné vylúženie vápenatéj zložky z praženca a/alebo oxidových surovin, třeba použit prinajmenej stechiometrické, výhodné nadstechiometrické množstvo lúžiaceho roztoku, přepočítané na obsah vylúžitelnej vápenatej zložky vo vsádzke lúženej suroviny.

Oxid uhličitý na vyzrážanie uhličitanu vápenatého podlá tohto vynálezu možno použit ako čistý oxid uhličitý, tak aj v zmesi so vzduchom, dusíkom, oxidom uholnatým, metánom a inými plynmi, ktoré nereagujú so zložkami lúžiaceho roztoku.

V takých prípadoch pri použití plynov obsahujúcich oxid uhličitý možno tento spósob navýše použit ako aj metodu na skoncentrovanie vedlajšieho plynu, napr. oxidu uholnatého.

Na tieto účely možno využit aj oxid uhličitý získaný termickým rozkladom vápenca, dolomitu, magnezitu ap., najma po oddělení tuhých častíc,

Lúžením vznikajúcí vodný roztok vápenatej soli príslušnej kyseliny /kyseliny chlorovodíkové j, dusičnéj, mravčej, octovéj, propiónovej ap./ sa od nerozpustného oxidu hořečnatého a/alebo produktov jeho hydratácie, ako aj od nerozpustných zlúčenín kremíka, železa a iných prvkov, přítomných vo východiskovej surovině, oddělí obvyklými metodami, napr. filtráciou alebo odstreďovaním.

Z filtrátu sa pósobením oxidu uhličitého pri teplote 0 až 100 °C, najvhodnéjŠie pri teplote 20 až 70 °C, pri pH 7 až 12, najvhodnéjšie pri pH 7,5 až 9, pri tlaku plynnej atmosféry 0,09 až 2 MPa, najvhodnejš.ie pri 0,1 až 0,3 MPa zráža lahko filtrovatelný a sed|metovatelný uhličitan vápenatý, ktorý možno oddělit obvyklými metodami, napr. filtráciou, dekantáciou, odstreďovaním ap.

Z použitého lúžiaceho roztoku před jeho opátovným použitím, resp. recirkuláciou je vhodné odstranit oxid uhličitý, a to či už zahrievaním, prefúkaním indiferentným plynom alebo aj vzduchom, odsáváním ap.

Vhodným postupom na odstránenie oxidu uhličitého z lúžiaceho roztoku je aj jeho viazanie přidáváním oxidu alebo hydroxidu vápenatého. Vhodné je najma pridávanie menejhodnotného oxidu áiebo hydroxidu vápenatého, odpadajúceho pri róznych výrobných procesoch.

Reakcie prebiehajúce pri výrobě oxidu horečnatého a/alebo produktov jeho hydratácie, napr. zo zmesi oxidov, možno znázornit takto:

x MgO, y CaO f 2y Ha. B--x MgO 4· y CaA₂ f 2y B f ^^H2° kde HA*⁴ jednosýtna kyselina alebo zmesi kyselin,

B « dusíkatá zásada alebo zmes dusíkatých zásad,

HA.B «· sol kyseliny alebo kyselin s dusíkatou zásadou alebo zásadami.

Oddělením /odfiltrováním/ nerozpuštěného MgO a příměsí zo suroviny dostaneme filtrát, obsahujúei vodný roztok CaA^ a 2B. Z tohto možno oxidom uhličitým vyzrážat čistý CaCO^ y CaA₂ f 2y Bf y CO₂ 4- y H₂O^~—.> y CaCO₃ + 2y HA.B, ktorý sa oddělí, napr. filtráciou, pričom sa prevažne regeneruje východiskový roztok soli HA.B. Aby vyzrážanie vápenatej zložky bolo kvantitativné, je výhodné mat zásadu B v miernom nadbytku nad stechiometrické množstvo odpovedajúce zloženiu HA.B.

Spósob podlá tohto vynálezu možno uskutečňovat polokontinuítne, kontinuítne 1 přetržíte.

Ďalšie podrobnosti sposobu, ako ajk ďalšie výhody sú zřejmé z príkladov.

249957

Přiklad 1

100 hmot. dielov dolomitu o zloženi 54,06 % hmot. CaCOj, 45,34 % hmot, MgCO₃, 0,15 % hmot. SiOg, 0,02 % hmot. Al^O^, 0,03 % hmot. ^F®2°3 ^{sa termlclt}Y rozloží pri teplote 1 000 °C a potom sa po rozomleti přidává za stálého miešania po častiach do 700 hmot. dielov 20 °C teplého vodného roztoku obsahujdceho 75 hmot. dielov propionanu amonného CgH^COgNH^, 95 hmot. dielov propionanu monoetanolamónneho C₂H₅CO_aNH₃C₂H₅OH a 20 hmot. dielov monoetanolamínu H₂NC₂H₄OH.

Po 1 hodinovom miešaní sa roztok zahriaty reakčným teplom na teplotu přibližné 35 °C přefiltruje a nerozpuštěný zvyšok obsahujdci prevažne oxid horečnatý a produkty jeho hydratácie premyje destilovanou vodou a vysuší. Výťažok je 20 hmot. dielov produktu o zložení 97,75 % hmot. MgO, 0,70 % hmot. CaO, 0,79 % hmot. SiO₂, 0,25 % hmot. A1₂O₃, 0,25 % hmot.

Fe₂O₃ /vzhladom na vyžíhaný stav/.

Z filtrátu sa pri teplote 30 až 40 °C privádzaným oxidom uhličitým po dosiahnutí pH 7,5 vyzráža uhličitan vápenatý, ktorý sa odfiltruje, premyje vodou a vysuší. Filtrát po oddělení uhličitanu vápenatého obsahuje regenerovaný ldžiaci roztok, ktorý možno použit na ldženie oxidu horečnatého z ďalšieho podielu praženca dolomitu.

Příklad 2

100 hmot. dielov praženoa dolomitického vápenoa o zložení 78,15 % hmot. CaO, 20,25 % hmot.

A1,O,

MgO, 0,30 % hmot. SiO₂, 0,25 % hmot

2^3’ i/θ^{5 %} hmot. Fe₂O₃, připraveného termickým rozkladom dolomitického vápenca pri 1 000 °C, sa po rozdrvení přidává po častiach za stálého miešania do 1 400 hmot. dielov 25 C teplého vodného roztoku obsahujúceho 96 hmot. dielov

4' ‘4 2 4 dielov mravčanu horečnatého Mg/HCC>₂/₂ a 20 hmot. dielov monoetanolamínu H₂NC₂H₄OH.

Po hodinovom miešaní sa roztok zahriaty reakčným teplom na teplotu přibližné 45 °C přefiltruje á nerozpustný zvyšok obsahujúci prevažne oxid horečnatý a oxid vápenatý a produkty ich hydratácie odfiltruje na kalolise. Filtračný koláč sa suspenduje v 500 hmot. dieioch vody a privádzaním plynného oxidu uhličitého sa nevylúžený hydratovaný oxid vápenatý prevedie na uhličitan vápenatý.

Zrazenina obsahujúca prevažne čiastočne hydratovaný oxid horečnatý, uhličitan vápenatý a nerozpustné čiastočne hydratované oxidy kremíka, hliníka a železa sa odfiltruje, premyje demineralizovanou.vodou á vysuší. Suchý produkt, vyžíhaný pri teplote 1 000 °C, má zloženie /1 hmot./: 85,10 % MgO, 7,50 % CaO, 1.30 % SiO₂, 1,15 % ^A12°3 ^{a 4}'⁸⁰ * FeO3' Z filtrátu sa pri teplote 60 °C privádzaným oxidom uhličitým vyzráža uhličitan vápenatý,

- ktorý sa odfiltruje, premyje vodou a vysuší. Filtrát po oddělení uhličitanu vápenatého možno . použit na ldženie ďalšieho podielu oxidu vápenatého z praženca dolomitického vápna.

Příklad 3

100 hmot. dielov magnezitu o zložení 45,10 Ϊ hmot. MgO, 1,85 % hmot. CaO, 0,20 ϊ hmot. AlgOj, 0,50 % hmot. Fe₂O₃, 0,35 % hmot. SiO₂, strata žíháním 52,15 % hmot., sa termicky rozloží pri 1 000 °C. Preženec magnezitu rozomletý a preosiaty oez šito s otvormi 0,06 mm sa za stálého miešania přidává po častiach do 500 hmot. dielov roztoku obsahujúceho 30' hmot. dielov octanu etyléndiamínu /CH^CO^/g /ΟΗ,,ΝΗ^/, 25 hmot. dielov octanu amonného CHjCOgNH^ a 20 hmot. dielov diet alaminu NH/C₂H₄OH/₂·

Po hodinovom miešaní sa nerozpustný zvyšok oddělí od roztoku filtráciou a potom sa premyje demineralizovanou vodou. Zloženie suchého produktu po přepočítaní na vyžíhaný stav je

96,85 % hmot. MgO, 0,35 % hmot. CaO, 0,55 % hmot. A1₂O₃, 1,25 % hmot. Fe₂O₃, 0,70 ΐ hmot. SÍO₂·

Z filtrátu sa lúžiaci roztok regéperuje vyzrážaním uhličitanu vápenatého privádzaním oxidu uhli

Přiklad 4

Pri teplote 1 050 i 50 °C sa termicky rozloží 100 hmot. dielov dolomitu o zložení 30,81 % hmot. CaO, 21,33 % hmot. MgO, 0,32 % hmot. SiO₂, 0,21 % hmot. Α1₂ ^Ο3» 0,22 % hmot.

Fe₂O₂, pričom strata žíháním je 47,1 % hmot. Takto získaný praženec sa za Stálého miešania přidává do 300 hmot. častí vody a táto suspenzia sa po častiach za stálého miešania, přidá do 300 hmot, dielov 40 °C teplého vodného roztoku obsahujúceho 94 hmot, dielov octanu amonného, 34 hmot, chloridu triizobutylamónneho a 50 hmot, dielov monoetanolamínu.

Po 100 min. miešaní sa nerozpustný zvyšok obsahujúci prevážne oxid horečnatý a produkty jeho hydratácie oddělí filtráciou a z filtrátu chladeného na teplotu 28 až 30 °C sa privádzaným oxidom uhličitým po dosiahnutí pH 7,9 vyzráža uhličitan vápenatý, ktorý sa odfiltruje, premyje vodou a vysuší.

Výtažok 51,51 hmot. dielov uhličitanu vápenatého o obsahu 99,5 % hmot. CaCO^, odpovedá 94 % vzhladom na obsah oxidu vápenatého vo vstupnéj surovině. Nerozpuštěný zvyšok pe 'premytí a vysušení pri 465 °C má zloženie /% hmot./: 97,3 % MgO, 0,93 % CaO, 0,73 % SiO₂, 0,81 %

A1₂O₃ a 0,52 % Fe₂O₃-

Claims (4)

1. Sposob odstraňovania zlúčenín vápnika z prevažne horečnatých a/alebo horečnato-vápentých oxidických a/alebo hydroxidickýcb surovin, spravidla spojený s výrobou uhličitanu vápenatého, vyznačujúci sa tým, že východisková surovina v případe uhličitanovej formy sa termicky rozloží, zo získaného praženca a/alebo oxiďov sa oxid vápenatý a/alebo produkty jeho hydratácie selektívne vylúži pri teplote 0 až 100 °C roztokom obsahujúcim najmenej jednu organická zásadu spolu s amoniakom a/alebo hydroxidom amonným a najmenej jednu sol anorganickéj a/alebo organickej kyseliny, tvoriacej vo vodě rozpustná vápenatá sol, najmenej s jednou organickou dusíkatou zásadou a hydroxidom amonným, v celkovom množstve odpovedajúcom požadovanému stupňu vylúženia vápenatéj zložky z praženca a/alebo oxidovéj a/alebo hydroxidovéj suroviny a ostávajúci oxid horečnatý a/alebo produkty jeho hydratácie, připadne s hevylúženými komponentmi, sa od roztoku oddělí, například filtráciou, odstreďovaním, spravidla v spojení s premytím a vysušením.

2. Sposob podlá bodu 1, vyznačujúci sa tým, že oxid vápenatý a/alebo produkty jeho hydratácie sa selektívne vylúži roztokom obsahujúcim alkylamín a/alebo alkanolamín s amoniakom a/ alebo hydroxidom amonným, s výhodou monoetanolamín s hydroxidom amonným, a sol anorganickej a/alebo organickej kyseliny s alkylamínom a/alebo alkanolamínom a amonnou solou, s výhodou solou kyseliny chlorovodíkovéj, kyseliny dusičnej, kyseliny mravčej, kyseliny octovej alebo kyseliny pripíónovej s monoetanolamínom a hydroxidom amonným.

3. Sposob podlá bodu 1 a 2, vyznačujúci sa tým,že po oddělení oxidu horečnatého a/alebo produktov jeho hydratácie, sa z roztoku pri teplote 0 až 100 °C,· s výhodou pri teplote 20 až 70 °C, pri pH 7 až 12, s výhodou pH 7,5 až 9, pósobenim oxidu uhličitého a/alebo uhličitanu amonného vyzráža uhličitan vápenatý,.ktorý sa oddělí.

4. Sposob podlá bodu 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že lúžiaci roztok, s výhodou po odstránení oxidu uhličitého a nahrazení strát, sa opatovne použije alebo recirkuluje.