CS245895B1 - Sposob arylalkylácie fenolu - Google Patents

Description

245835

Vynález sa týká spóspbu zvýšeni# selek-tivity arylalkylácie fenol# ^íipécipii #-fl#stýl-styrénu a/alebo α-metylstyrénom na Orku-mylfenol a hlavně p-kuipylfend, zabezpeču-júcim poilačeme simultánně] izoipetizáciénenasýtených dimérov a-metylstyirénu, kte-ré na rozdiel od nenasýtených už nemožubyť za arylalkylačných podmienok prekur-zoirom intermediárneho α-metylstyrénu a-rylalkylujúceho fenol.

Známa je možnost zfskavania o-kumylfe-nolu a p-kumylfenolu z tzv. fenolových smolfrakčnou destiláciou (USA pat. 2 769 844;V. Brit. pat. 1 235 415; rumunský pat. 57 169)destiláciou pcmocou filmové] odparky (čs,autorské osvedčenie 195 254), kryštalizá-ciou a najma extralktívnou kryštalizáciou zaspoluposobenia n-alkánov C6 až C12 (ho-landský patent 722 524; C. A. 68, 95 512 j).Tieto surovinové zdroje sú však značné ob-medzené. Preto čoraz váčší nadcbúda vý-znam arylalkylácia fenolu alebo alkylfenOhlu a-metylsiyrénom za katalytického účinkulewisovských i brbnstedoyských kyselin, ky-selin ako kyseliny trihydjrogépfosfQračpeja zeolitov [Kurašev. a iní: Nefteehmija 8,842 (1969) 7, 507 (1977) ]; USA pat. 2 247 402; polský pat. 100 643. Přitom a-metytstyrén vedla iných prod.uk-tov, ako fenolu, acetofenónu a kuménu savyrába termokatalytickým rozkladom fe-nolových smol na hlinitokremičitanoch, naj-ma zeolitoich (aut. osvedčenie ZSSR 583 996;USA pat. 2 217 175; 4 339 605 a 4 358 618;čs. autorské osvedčeniai 118 409 a 121 796;V. Brit. pat. 1 169 291).

Takáto výroba α-metylstyrénu je energe-ticky poměrně náročná a neumožňujet zís-kávat ďalšie technicky významné kompo-nenty fenolových smél. Na-vyše, arylalkylá-cia fenolu α-metylstyrénom známými po-stupmi neumožňuje vysokú selektivitu a vý-tažky kutnylfenolcv. Je to tým, že na účin-ných arylalkylačných katalyzátorech súčas-,ne prebieha aj dimerizácia a-metylstyrénuna nenasýtené diméry, ktoré sa účinkomkyslých katalyzátorov tiež selektívne izome-rizujú na nasýtené diméry, najmá 1,1,3-tri-metyl-3-fenylindán, kterého tvorba je prak-ticky nevratná.

Známy je tiež zaujímavý (čs. autorskéosvedčenie 250 861) spésob arylalkyláciefenolu na kumylfenoly ako dimetylfenylkar-binolom, tak aj dimermi a-metylstyrénu. V případe použiti# dimérov a-metylsty-rénu tuphídc^ým problémom je všakbuď nízká konverzia dimérov a-metylstyré-pu, alebo nízké vyťažky kumylfenoiov, spra-vidia pod 65 %. Podobné, aj pri arylalky-lácii fenolu dimetylfenylkarbinolom, naprlektomiu, že vlastným arylalkylačným činidlomje z něho intermediárne dehydratáciou vy-tvárajúci sa a-metylstyrén sa dosahuje vý-razné vyššia selektivita, ako pri použití vo-pred vyrobeného čistého a-metylstyrénu.Tieto problémy rieši však spésob podlá toh-to vynálezu.

Sposob zvýšenia. selektivity arylalkyláciefenolu dimérmi a-metylstyrénu a/aleho a--metylstyrénom na kumylfenoly potláčanímsimultánnej izomerizácie nenasýtených di-mérov a-metylstyrénu na nasýtené, ako l,l,3-trimetyl-3-fenylindán, za katalytické-ho účinku arylalkylačného a/alebo alkýlač-ného katalyzátore pri teplete 60 až 240 °Csa uskutečňuje tak, že diméry a-metylsjy-rénu a/alebo a-nfetylstyrén sa pojoikippti-nuálne alebo kontinuálně pridávajú do pře-bytku fenolu za přítomnosti katalyzátore a//alebo sa kontinuálně a/alebo polokonti-ppálňe yedie do kontaktu s katalyzátoremreakčná zmes s molovým pamerom definic-ky nenasýtené diméry α-metylstyrénu : fe-nol — 1 : 2 až 10, pričom neskonvertova^ný fenol a připadne neskonvertované di-méry a-mdylstyrénu sa odděl,ia, spravidiarecirkulujú, v případe dimérov a-metylsty-rénu hlavně po izolácii najmenej 30 °/o zpřítomného l,l,3-trimetyl-3-fenylindánu. Výhodou sipósobu podfa tohto vynálezusú vysoké výtažky kumylfenoiov a možnostvyužit na arylalkylácip frakeiu dimérov «--metylstyrénu z tzv. fenolových smůl i s ob-sahem dalších komponemtov, ako o-kumyj-fenolu, fenolu, α-metylstyrénu i acetofené-nu. V neposlednom radě možnost využit pareelrkuláeiu nenasýtené diméry a-metylsty-rénu a potlačit tvorbu prakticky nereaktív-neho l,l,3-trimetyl-3-fenylindánu. V případe použitia α-metylstyrénu akqarylalkylačného čipidla dosiahnut výtažkyrovnajúce sa alebo ešte prevyšujúee dosa-hované dimetylfenylkarbinolom. α-Metylstyrén za katalytického účinku sil-ných kyselin dimerizuje rovnovážnou reak-ciou hlavně na nenasýtené diméry a-matyl-styrénu, najma 2,4-difenyl-4-metyl-l-pentén(I.) a trans- a cis-2,4-difenyl-2-pentén (II.). (i) 243895 5

(ιι) (lil) pričom nenasýtené diméry I. a II. se za ka-talytického účinku kyslých katalyzátorova zvýšenej teploty jednak rozkladajú na «--metylstyrén, jednak sa skeletálne, takmernevratné izomeriziujú na l,l,3-trimetyl-3-fe-nylindán (III.).

Spósobom podl'a tohto vynálezu sa vytvá-rajú také podmieniky arylalkylácie fenoludimérmi α-metylstyrénu ako aj a-metylsty-rénom na kumylfenoly, aby v podstatě pre-biehal len rozklad nenasýtených dimérov aarylalkylácia a nestihla prebehnúť skele-tálna izomerizácia nenasýtených dimérovα-metylstyrénu na prakticky nereaktívny l,l,3-trimetyl-3-fenylindán.

Arylalkylačné a alkylačné katalyzátoryspravidla tieiž katalyzujú rozklad dimérovα-metylstyrénu, hlavně nenasýtených dimé-rov na α-metylstyrén, ale aj skeletálnu izo-merizáciu.

Katalyzátory arylalkylácie sú v podsta-tě totožné s katalyzátormi alkylácie. K naj-vhodnejším patří kyselina trihydrogénfosfo-rečná, oxid fosforečný, polyfosforečné ky-seliny buď ako také, ale najčastejšie na no-sičoch, teda ako beterogénne katalyzáto-ry. Potom oxid hlinitý, aktivované hlinito-kremičitany, najma syntetické, ale aj pří-rodně zeolity, tiež aktivované bentonity,najma tzv·. aktívna alebo- bieliaca hlinka,zvlášť bieliaca hlinka s polyfosforečnanmi,potom bieliaca hlinka s oxidom- fosforeč-ným. Menej vhodná je kyselina sírová akoaj nízkomolekulové organické sulfokyseli-ny. Vhodným katalyzátorem sú tiež kation-aktívne živice, najmá sulfonované polyméry,ako- sulfonovaná styrén-divinylbeozénová ko-polymérna živlca, sulf-onovaný polystyrén, sulfonovaný polypropylén, sulfonované kon-denzované fenylénketónové živice, sulfono-vané polyfenylénoxidové živice .a pod.

Uvedené katalyzátory sa na spůsob po-dlá tohto vynálezu aplikujú hlavně ako dis-pergované v prostředí arylalkylácie vo vzno-se alebo v lůžku. Menej vhodné, ale použi-telné sú aj homogenně katalyzátory.

Aby sa zabránilo prakticky neviratnej ske-letálnej izomerizácli nenasýtených dimérovα-metylstyrénu je třeba -dbať počeš aryl-alkylácie o stály přebytek fenolu. Pretovhodné je do předloženého fenolu s katally-zátorom dávkovat diméry α-metylstyrénu. Vpřípade polokontinuálnej alebo konti-nuál-nej arylalkylácie na katalyzátore v lůžku jetřeba v nástreku surovin taikisto dbať o- vy-soký mólový prebytok fenolu, tým viac, žez 1 mólu nenasýtených dimérov vznifcajú 2móly a-metylstyrénu.

Zo surového produktu sa neskonvertova-ný fenol odděluje hlavně destilácicu, rekti-fikáciou, zvlášť za zníženého tlaku; menejvhodná, ale použitelná je aj extrakcia naj-ma vodou. Spravidla sa oddelujú aj neskon-verfcvané diméry α-metylstyrénu. V přípa-de ich oddelenia, najma destiláciou aleborektifikáciou hlavně za zníženého tlaku,vhodné je z nich oddělit aspoň část 1,1,3--trimetyl-3-fenylindánu, lebo pri recirkuiíá-cii tento izomér v podstatě nedává v pozo-ruhodném minožstve intermediárny a-me-tylstyrén a tým sa prakticky nezúčastňujearylalkylačnej reakcie. Ďalšie podrobnosti, ako aj ďalšie před-nosti riešenia podlá tohto vynálezu sú zřej-mé z prífcladov. 245895 Příklad 1

Rektifikáciou tzv. fenolových smo;l přitisku 2,67, kPa na koilóne s účlnnosťou 20teoretických stupňov a při refluxnoím po-měre 4 : 1 sa získá frakcia dimérov α-metyl-styrénu pozostávajúca zo štyroch izomérov,časti o-kumylfenolu a poid 0,1 °/o p-kumyl-fenolu. Z izomérov v najváčšej koncentrá-cii je 2,4-difenyI-4-metyl-l-pentén, v oivefanižšej koincentrácii je toans-2,4-dífenyl-4--mietyl-2-pentén, v zanedbatelnej koncentrá-cii je cis-2,4-difenyl-4-motyl-2-pentén a ďal-šie bližšie neidentifikované uhlovodíky, alev pozoruhodnej koncentrácii je .nasýtený i-zomér diméru α-metylstyrénu 1,1,3-trimetyil--3-fenyl-iindán. Do tejto frakcie sa přidá čis-tý fenol na hmotnostný poměr fenol : di-méry a-metylstyrénu = 1:1. Takto získanázmes má zloženie (v % hmot.): fenol = 51,01,a-metylstyirén = 0,12, 2,4-difeny>l-4-metyl-l-p.entén s trans- a. ciis-2,4-difenyl-4-metyl-2--penténoími = 40,65, l,l,3-trimetyl-3-fenyllndán = 0,03,bližšie neidentifikované diméry a-metyl- styrénu = 0,12,o-kumylfenol = 8,21 ap-kumylfenol pod 0,02. Z tejto zmesi sa na osobitné diskointinuál-ne pokusy arylalkylácie fenolu pri roznychteplotách odoberajú vzorky o hmotnosti po200 g do> trojhrdilých baniek, opatřených mie-šadlom, teploímeroim a spátným chladičem,ponořeným do temperovaného olejovéhokúpela. Pri dosiahnutí požadované] teplo-ty sa do reakčne] zmesi v banke přidá 1 %hmot. počítané na celu zmes ako arylailky-lačný katalyzátor aktívna hlinka, připrave-ná aktiváciou bentanitu zloženia (v °/ohmot.) : SiO2 — 54,7; A12,O3 = 18,6,

MgO ~ 3,9,

CaO = 2,2,

Fe2,O3 — 2,6, K9O = 0,2,

TiO2 = 0,2,

Na2O = 0,05 %, straita. žíháním = 17,4 % (prášková, zvy-šok na site o velkosti 0k 0,2 mim = 3,7pere.; sypná hmotnost = 491 kg.m~3).

Teplota sa. udržuje s presnosťou + 2 °C.Reakčná doba je 2 h. Dosiahnuté výsled-ky arylalkylácie fenolu v závislosti od tep-loty in šitu vytvářeným a-metylstyréniomrozkladem olefinicky nenasýtených dimé- rov α-metylstyrénu (arylalkylačný katalyzá-tor súčaisne katalyzuje aj rozklad olefinic-ky nenasýtených dimérov α-metylstyrénu naa-metylstyrén, tiež izomerizáciu o-kumylfe-nolu na p-kumylfenoll) sú zahrnuté v tabul-ke 1. Z výsledku v tab. 1 vyplývá, že v rozsahuteiplot 110 až 150 °C sa dosahuje konverziafenolu od 17,7 najviac do 36,2 % a dimérova-metylstyrénu 80,6 až 97,6 %, ale selekti-vita arylalkylácie dimérov a-metylstyrénuna p-kumy.lfenol 48,0 až 55,3 % a výťažokp-kumylfenolu z dimérov α-metylstyrénu lencd 38,6 po 54 %. Zvyšok selektivity dimé-rov a-metylstyrénu do 100 % tvoří selekti-vita olefinicky nenasýtených dimérov na na-sýtený l,l,3-triroetyl-3-fenylindán, ktorý prireeirkulácii prakticky nearylalkyluje fenolna kumylfenoly. V niektorých prípaidochzdanlivo selektivita fenolu na p-kumylfenolvyššia než 100 % súvlsí s izomerizáclou(pirešmykom) o-kumylfenolu z východisko-vé] suroviny na p-kumylfenol.

Podobné výsledky, len s vačšou reakčmourýchlosťou sa dosahujú a) pri aplikácii akokatalyzátor» bieliacej hlinky s kyselinou po-lyfosforečnou. Příklad 2

Na rozdiel od příkladu 1 s,a frakcia pře-vážné dimérov α-metylstyrénu kontinuálnědávkuje do fenolu s katalyzátorom (aktív-na hlinka, specifikovaná v příklade 1) vy-temperovaného na požadovaná reakčná tep-lotu za stálého miešania. Do vyhriatej zme-si fenolu a aktívnej hlinky (2 % hmot. nacelá reakčná zmes počítaná po přidaní všet-kých dimérov α-metylstyrénu) sa počas 1až 3 h kontinuálně dávkuje frakcia dimérov α-metylstyrénu z tzv, fenolových smol o zlo-žení (v % hmiot.): 2,4-difenyl-4-metyl-l-penténu = 56,1, ,trans-2,4-difenyl-4-metyl-2-penténu = = 11,4, l,l,3-trimetyl-3-fenylindán — .1,8,o-kumylfenol = 16,5 ap-kumylfenol = 8,6.

Dosiahnuté výsledky sá v tabulke 2. V porovnaní s výsledkami v příklade 1(tab. 1) vidíme výrazné nižšiu, sotva polo-vičnú tvorbu nasýtených dimérov a-metyil-setyrénu l,l,3-trimetyl-3-fen.ylindánu a ab-solátne vyššiu selektivitu p-kumylfenolu znenasýtených dimérov α-metylstyrénu o 30až 45 %, ktorá dosahuje 77 až 87,7 % a týmaj úměrně vyššie výtažky p-kumylfenoilu,počítané na nenasýtené diméry a-metylsty-rénu. 245335

XI C$ μ s o „ Q - gj>N H s .7? 421 '§ gi>-* Λ,'μ § i

• >» I Λ ®» r ί Ί § í-l

'CD K©

ř-*M

Zi Φ tí S'2 CD_ OT O H COco” "φ· Φ Cd” co”co Φ m tn φ Λί_y 'iS .£3 <wΦ cú

P 5 §0

>=£ 3+3 7? rM

os B ň.—1 w CD05 <ňW t>« 1AS ® —> O g. -tí'5 $ 33 ~C 3 o'S* ® 8 '>? 2

>

O Šh . . CDQ tí w s «w

P, P 2 i>^

K 4-J 2 φ_fj i—1>>sP -Μθ' Φ

CO 2 «s 5'φo a M 33 o Λ

CD ' '034-» tí d 3

05 >t5 aω £(3 *M ω· .s § ‘H fl3

O tí Φ

<4-H rss -s£ a § Ό O Φ 2 a9-1 O_ CD CO^r^Cd00” Φ m” 'Φ oo’Φ m in uo Φ cd tx_ co00” trf cd” oft> O o o> rd r-i 3 3

^τ;τΐ"ϊ?ί'φ®φ~ 0$ cd p

ς© τ—t CO CO rHo" Co" t>T C©" LCT00 00 CD CD CD

CM~ CO 00t>T cd cm" cm" cfrd CO CO CO CM CO ID in CO CM oO 00 CO 00 00 rd o" 'Φ t>." i< t>T oo rd rd 1—I rd rd

CM Ord^CDo" CO CD O rdni rHCO O rd" m O CD CO CM rdco acoatnC)o" Cn? cd o" rd" cm"tji

CM LOO CM^O CO

CM cm"

CO CM O rd °~ °iσ>" co"co co co rd CO 00 COCM O CM~ rd^ CO ©00" t>? o" r>" co" co"

CM Ord CO o" o" OOOOo o co COo" o" o" o"

r-i t> CO TP

co cd iryin ΙΩ CO rd" rd" CM" ”φ" ΙΟxn co co co co ’Φ Ml M* M1 co co co co co

, ,—-CM CM CM CM CM £1+1+1+1+1+1 ^>00000o rd CM CO ’Μ1 10 1 Íh rd rd 1—I rd ni 245895 10 Příklad 3

Do prietočného rúrkového reaktora díž-ky 80 cm s vnútorným priemerom 3 cm o-pa,třeného teplomernou jímkou a uložené-ho do temperovaného plášťa sa dá v množ-síve 100 cm3 fosforečňamový katalyzátor (ky-selina polyfosforečná na oxide kremiči-tom; H3PO4 = 36 % hmot.; R2O3 = 3,2 %;Na.2O = 0,05 % hmot.; SiO2 = zvyšok) val-čekového tvaru (priemeru 3 mm a výšky 8mllimetrow), sypnej hmotnosti 0,83 kg.. dm’3.

Na tento katalyzátor sa po predohriatí napožadovaná reakčná teplotu v prúde dusí-ka 16,8 m3. mkat-3. h-1 dávkuje reakčnázmes, připravená zmiešaním frakcie dimé-rov α-metylstyrénu s fenolom na mátový po-měr fenol/diméry α-metylstyrénu = 1,54. Výsledky analýzy suroviny ako aj suro-vých reakěných proiduktov arylalkylácie fe-nolu v závislosti od teploty sú v tabufke 3. Příklad 4 fikovainom v příklade 3 sa kontinuálně na-strekuje pri teplote 150 + 2 °C, ďalej 160 ++ 2 °C a 170 + 2 °C zmes fenolu a frakciedimérov α-metylstyrénu v mólovom poměrefenol/diméry α-metylstyrénu = 3,4 a prie-toku dusíka 16,8 m3. mkať'3 h_1.

Zloženie zmesi fenolu s frakciosu dimérovaku suroviny na výrobu p-kumylfenolu jetakéto (v % hmot.): fenol = 51,4,o-kumylfenol — 8,8,p-kumylfenol = 0,02, 2.4- difenyl-4-metyl-l-pentén = 32,1, 2.4- difenyl-4-metyl-2-pentén — 5,0,bližšie neidentifikované diméry a-metyl- styrénu = 0,7 a l,l,3-trimetyl-3-fenylindán = 0,5.

Dosiahnuté výsledky přípravy p-kumylfe-nolu v závislosti od zaťaženia katalyzáto-ra zmesoiu fenolu s dimérmi a-metylstyré-nu a od teploty sú uvedené v tabufke 4.

Na fosfoirečnanovoim katalyzátore špeci- 245895 2 >,

C 03 'Ctí+-i rr-Ji i M

CO 00 £r· { »<W tH O? ** μ>» tn co cn oo cm ’Φ cn cn <oxf tn tn tn í> co ιη r-Γ co a ti 2 S? «ζ*ί *φ _ ŠJ 2>, ů S3 3'2 3 ¢2 *0) CO O, co O0_ O r-^ o_ to

; ίχ•M<P ,_, C2Φ cd-- *>

š .3, i p«VpS fi CM ti1 2Φ , i a § ti řl «7 ti ' tn rft CM CM CO CM~ CM 00^ <33 o" O o" O* o” o" ©” ©” o” o”

CM ‘w £? U. 4>> Ί* £ ti 'Τ' νφti r?2% $ £ a $ti a x)t CO CO © <30 © c> co co^ or-f O O o” ©” O” t-T o ©" r-f '-4 £D !>·,_•agoS § ňN°* S 2 ΰ &amp;*4 cn ® g.§ «E-* 2 ti es > ti rt·, > ti ti ti ti._ ti 3tí 'ti ,S £ ti ti'2 o £ ,Sti 3tí «-< 13 '£· !!> i ' ti o2 S tiΌ O ti

S ti ti tíC 'ti í-t>. ti

SS © r-j_ CM, τ-ί ΙΛ <Ω 'Φtm tm tn © σ o” in ř-_ co © oo otxť” tm” xf* cm” tmtn tm tn © ©

tm tm tm t-χ oo co ©_ c·^ cm_Cs.” t\Ni^t>^NS3CO

tjt CO CC S CC tx H t> CO

cn © ©” co” ©* s. s- © tm ©OICMCMCMCMCMCMCMM cmCmcmCmímcmcmcmcmcm +Ι+Ι+ΗΗΉ+Ι+Η-Ι+Ι+Ι SSnRS°°°°m r-tr-írHrMfÍT-tr-tr-trd IÍ3

CMCMCMCMCMr-lT-řcOCMCM

cmtmcMWt-^cointmxftco4 xK xt< «* x* x* in © co t>^cm* co cm” cm co cm” co co cm t-T ctí 44 ř-t 3 Λ ti

H í g 7* I .3 3 ' τ3 ti Φ +-f+-> to a^ * ti 2 ,8|s <T< M Sj > o P-4 \φ § § ©i čru cn ti iřω <5&amp;g ti 05 ti ti "3 g 0)

«•-M >

> cn 00 00 txco' co ccf cm tn£X CO CO CO t> co xr © cmcm” ©” cd tm” cocc e coffl s o xn©” o t<© O 03 tm ca~ cm_ <H cot-T t> ts ts” adt> t> Ss 13s © fi Ί»·* δ 3 05

O > +-< >8 o g «£! •o ffi r—* 5 _ CO e_. S; 2 «ti

St uα ·Β a ti 'ti § 34 ti

U njtxftxftxjtxttxítxř^xjtxít ti

I K5 «d ti ti

’ M *03 2

t*s O CPIX 05 O 03 00 cn CO* 05 >, ti it g 8«

O ti ti xf< 03 CO CM^ CM CO CM 03

OtiO®© O O © 1 CO Xř< CO CM© © o to OQOQOOQOOCOα©σσοδ3οο3©r-tr-1 m Η Η H rt m © ύά

O

Cu

<N ta

PJ

-Q «j CM^tf5_in O^CM^ r-Γ CO CO CO T-f 45,0 96,6 74,9 98,9 85,8 82,9 45,8 96,4 76,4 97,4 87,7 84,5 43,7 98,2 78,7 98,9 87,4 85,8 61.4 97,3 74,8 100 83,4 81,2 74.5 95,8 66,5 100 77,0 73,8 a'0 Ο)

r“H >> Ο ~ -Η

Cd Ο r,t-+-» d Φ'> ω β> «Μ Τ8 Ή ιφ 'ω “'3 Η H 20 ž 0 >>>, od ό « Srj > 3φ y Λ

CO ο Ί> g '£ —00 .§ I £? cd 03 Ό 8 tn •fH ζ5

N tj > 3 6 o 5 «w Φ θ'- cd

CO 3

p—I 3

DJ cd

rH CO 1> CM CDCM~ ^jT CO t>" CO CDCM CM CO CO ’Φ CO CO CO H CO OClf co" ID CD CD00 O> O) t> CD ID CM_

Tff CO rH >TCM CO ID CO ID

CO "'tf O^CM^O^o" cd co" cm" cd"rH CM CO CM

Ms in m cm i>o" θ' r-Γ co“ CO t< 'Φ φ tí ' a•rt £? O cd -his td >, £

Tl f-i ►>,

18 .3 .3 ω <a> ΌO

CO 03 TM~ OJ CO CO CO Τ-Γ r-Γ 1-Ϊ Ή r-f

3 td GCD

Od 3 OΌ .o Λfl !X_, a52cd 3’ Od 33

3 Λ.Í5 ř*~» p—I 8 a g “3 a o řd

tíφ>NO ,N 'cd cd >0 CĎ 03

r*“5 _J Eí •W 'CDCD f-i a 8 « ca

<O <3 C3 TM IS rWco" oo" ·ψ co" ιη σιCO CO CM i-l τ-i (C rH r w ooco" o" r-f t-T cn" tm"cm co -tu m tm m O MISCCHOco“ co" co" !>" t>" 8s" cm cm Tfi i> co ino" o" o" o" o" o" °í °i Μ.. Ntm" cm" co" [>" tm“ co"CMÍM Μ Η H rt

CM CM CM CM CM 3 5+I+I+I+I+I'

ω cJ

3 O O O O O> co CM ID COH rH rH rH 170 + 2 20,8 0,5 6,9 49,7 10,5 1,8 12,6 16,5 38,7 94,7 245895 11

1S Příklad 5

Podobným postupom ako v příklade 1 sapři teplote 130 + 2 °C v diskontinuitných po-kusoch skúma vplyv recirkulovanej fraik-cie dimérov α-metylstyrénu s vysokým ob-sahám nasýteného diméru a-metylstyrénu-kumylfenolu za katalytického účinku 2 %hmot. bieliacej hlinky (počítané na celú ná-sadu), takistio špecifikovanej v příklade 1.Dosiahnuté výsledky sú zhrnuté v tabuTke5.

Hmotnostný poměr fenol : frakcia dimé-irov a-metylstyrénu — 1 : 1; reakčná doba2 h. Z výsledkov arylaikylácie fenolu s dimér-mi α-metylstyrénu na bieliacej hlinke za přítomnosti róznych koncentrácií 1,1,3-tri-metyl-3-fenylindánu od 0,2 do 41 % hmot.,počítané na arylalkylačnú zmes bez kataly-zátora je zřejmé, že uvedená látka pri niž-ších koncentráciách nemá podstatný vplyvna priebeh arylaikylácie, pri koncentrácií14,2 % hmot. už stúpol jeho obsah v pro-dukte a znížil sa výťažok p-kumylfenolu.

Konverzia izomérov, hlavně 2,4-difenyl-4--metyl-l-penténu, ale aj 2,4-difenyl-4-me-tyl-2-penténov (hla/vne trans-izoméru) súvo všetkých případech vysoké. Pri použitífrakcie s obsahám izoméru l,l,3-trimetyl-3--fenylindánu 96 % rel. na přítomné diméryα-metylstyrénu, arylalkylácia prakticky ne-prebieha ani pri použití 5 % hmot. kata-lyzétora a teplote 150 °C. 245895 cd α 40 cd Η Λ t> £2g 3 ll.g fe.

Λί NO 3)N

čd O '^ tí '!>^ ΦJ> «Μ θ' co" mT οο" rC cq cn rHcot>.cQiri^cot>.t>. cd

N í-i *—

CD > θ' tí *—O&amp; 44 2 Ό

O É-i

Ou, > 4, 3O >, ·='CD Φ esk

•r-f | 4-J

'Ό 8 M o tí

CD 4-1 >"cd£· £ 73I Φ c2 .§ 'Φ tí r—-> g &amp;ΦŠ'g § ® a I ? tí <m t3 ri Φ X3

CD tí, 'Φ

Xj Π CM ,xJ 4 Λ čCM £

O ja ga 3

> s vS c

CA ,_, G Φ , •r—< r—4 tí (—i

Φ CO o C ΰ ° 3 ω

N

Qh 7š ω

CD

Th ' 'Φ “Η 4—· Λ £>> ω

CO O t>- co co~ 00^ CM~cxf 1-Γ r-f σΓ irf co" t^" co"in^ínincoco^N

CM CO o 00 r-^ co CM cm" co" o" σ>" cm"co"cm" o^•^^οοοοοο^'Φ

As A A A A Av? o" co t>T ltT o" irf co"

CM~ 0^ co "Φ CD CM~ CD hohhohho Η ω Φ N ID b-γ co coco" rH co" co" CD o" r-f r-f 00 CD_ O Lf^ COco" o" r-Γ co" co" o" o" o"

^rH r-Γ o" O" CM ί>Γ r-Γ θ"^in^wco^intn A A00 09 o co" cd o? cd" t^" σί σ>" [>γ ÍO οο cm cd, π co COο" οο" Ο r-Γ ’φ" μΓ co" ÓC0CMC0C0C0C0CMC0 ( 'cd Ν

cd4—J cd φ tí φ

>ĚM cd “4-> cd tsq 'cd tí >φ 3

O tí >

O t4 š

CA cd ř=i

O

m o o o inrH o r-^CM ΓΟΗΗΟo" o" o" o" o" o" o" o" CMCMCMCMCMC0C0C0

+I+I+I+I+I+I+I+I oooooooo oomuDUDincocobs THrHrldHHrlrl 245835 í-H > >> O 3 : oS fcí

Λ N >S3|to o av- e >< 03 <3J> <w

4<S íti

N > 3

g O

3 G W CD<t-<

O 1 . “í. a | CM CO 1 s CM LQ iq «0 5Jd CO xr

mT in -Φ

í LC- ( í f °°- σΓ od 00 tri [ co CM í 1 cf tjn 1 W ’Τ cm CM

7—1 1 1 1 °- <33 CO o 1 CM 1 o 1 o CM CM CM CM CM

Β«?Λ G , 3? £"C0 co r? a ό rd’ © 3 g

cm_ ιχγ co in co_ oq c© rd <φ co <n cmo” l>.” rd” CO* t> co” «Φ 00* co” rd” co” CM* rd” x}Trd rd rdrdrdrdCMCOCOOtdCO £5 _.Ό

0) © 'y S Š I> ©m a3"?' tj cm”fp 'Φ α >> řS ^-1 g'So a

CM tí '© ri > >> ©>.* atí 3 ώ3 <2 a c!'Φ ^443o 4 4. >> 3a^fi C© CO CO rd_ in oo rH rd CM_ rd ΙΟ 0O_ OrdOOOCMOrdrdrdCMrdrdOrd CM £□<£><□ CO O ID CM C3 C© in 1O rdco” o” co” o* c© o” cm” o” co” o” o” o” o” o” 00 O_rd_ CM~CO~ 33 Η O t-._ts Cs UO Oos” rd” oo” rd” co” rd” Ml” rd” 10 0*0 0 o” o”CM CM rd rd

idBrlCďOCCOOCOOOO ďcf o” o” o” o” o” o“ o” o’ o* o* o” o” 03 CO o CM rd 00 O rd_ CM. CM_ rd CO 03 rdrd” in” CM” t>” CO* CO* CM* rd” CO* M<* M1* l·-” CM* CO*

CO CO CO CO CM M< ř-. CM CO COlO IO rd ·Φ «0 CM 00oo” řs.” co* t>.” o·' co mT m* co* co” co’ co co cm

•rd O © g

>N <S o

F“H

N 3_ Η O rd_ >Φ CO iH CM* CM_ 03 rd~ MJ_ 00 CO3* t>.” rd” CO* CO* 00* t^” rd” rf* rd” rd” CM* O* Μ<”ocouocoiíocowMdiíoMdintnmin

Claims (2)

1. 245895 13 14 PREDMET

   1. Sposob arylalkylácie fenolu dimérmiα-metylstyrénu a/alebo α-metylstyrénom nakumylfenoly potláčaním simultánnej izome-rizácie nenasýtených dimérav a-metylsty-rénu na nasýtené, ako l,l,3-trim,etyl-3-fenyl-indán, za katalytického· účinku arylalkylač-ného a/alebo alkylačného katalyzátore přiteploto 60 až 240 °C, vyznačený tým, že di-méry α-metylstyrénu a/alebo a-metylstyrénsa polokontinuálne alebio kontinuálně pr.i-dávajú do· přebytku fenolu za přítomnostikatalyzátore a/alebo sa kontinuálně a/ale-bo polokontinuálne vedle do kontaktu s ka-talyzátorom reakčná zmes s molovým po- vynAlezu merorn olefinicky nenasýtené diméry a-me-tylstyrénu : fenol = 1:2 až 10, pričom ne-skonvertovaný fenol a připadne .neskonveir-tované diméry α-metylstyrénu sa oddelia,spravidla recyklujú, v případe dimérov a--metylstyrénu hlavně po izolácii najmenej30 °/o z přítomného l,l,3-trimetyl-3-fenyl-indánu.
2. 2. Sposob podlá bodu 1, vyznačený tým,že diméry α-metylstyrénu a/alebo a-metyl-styrén obsahujú celkom 1 až 40 % hmot.dalších komponentov, ako· o-kumylfenol, p--kumylfenol, fenol, acetofenón. Saverografla, n. p., závod 7, Most Cena 2.40 KČ»