240315
Vynález sa týká sposobu izolácie D vole·mitolu z prvosienky jarnej (Primulus :offi-cinalis). V prírodnom materiále D-volemitol (D--glycero-D-taloheptitol, 1) glycero-D-iuano-heptitol) bol zistený a izolovaný v mnohýchprípadoch. Bol zistený vo všetkých častiachrastliny v 90 druhách prvoslenok [B. Kre-mer: Z. Pflanzenphysiol. 86, 453 (1978)] aizolovaný z nadzemnej časti prvosienky jar-nej extrakciou vodou v množstve 1,7 % hmot.[R. Begbie, N.K. Richtmyer: Carbohydr. Res.2, 272 (1966)]. Zistený bol tiež v různýchdruhoch lišajníkov (Dermatocarpon lach-neum, D. miniatum, D. fluviatile, Endacar-pon adscendens) [B. Lindberg, A. Misiorny,C. A. Wachtmeister: Acta Chem. Scand. 7,591 (1955)] a izolovaný z D. miniatum vmnožstve 4 % hmot. [B. Lindberg: ActaChem. Scand. 9, 917 (1955)], z D. moulinsiiv množstve 0,01 % hmot. [P. S. Rao, K. G.Sarma, T. R. Seshari: Indián J. Chem. 5, 177(1967)]. D-volemitol sa nachádza v peče-novníku trojlaločnom (Plagiochila asple-nioides) [A. A. A. Suleiman, J. Bacon, A.Christie, D. H. Lewis: New. Phytol. 82, 439(1979); A. A. A. Suleiman, D. H. Lewis: NewPhytol. 84 45 (1980)], v rastlinách z rodurozchodníkov (Sedům) [N. K. Richtmyer:Carbohyd. Řes. .12, 139 (1970) ] a v avoka-dových semenách [N. K. Richtmyer: Carbo-hyd. Res. 12, 135 (1970)]. Z rias červených(Pophyra úmbilicalis) bol D-volemitol izo-lovaný v množstve 0,01 % hmot. [B. Lind-berg: Acta chem. Scand. 9, 1097 (1955)] a zrias hnědých (Pelvetia canaliculata) v množ-stve 0,7 % hmot. a súčasne mono-a di-O-D--glukozylderiváty D-volemitolu s naviaza-ním D-glukózy ι/3-glykozidickou vazbou naprimárné hydroxylové skupiny D-volemitolu[B. Lindberg, J. Paju: Acta Chem. Scand. 8,817 (1954)]. Pri kultivácii kvasinkami Toru-lopsis versatilis na laktóze vzniká D-volemi-tol v množstve 1,1 až 3,3 % hmot. [H. Oni-chi, Μ. B. Pery: Can. J. Microbiol. 18, 925(1972)], Z prírodného materiálu sa D-vole-mitol získává extrakciou jednotlivých častírastliny metanolom, připadne etanolom, vo-dou, alebo acetónom.
Podstata vynálezu spočívá v extrakcii nad-zemnej časti prvosienky jernej 3 až 7 %hmot. vodným roztokom kyseliny mračvejpri teplote 75 až 95 °C po dobu 15 až 25 ho-din a z extraktu sa odstráni bielkovinnáčasť vyzrážaním 50 % objem, etanolom,skvasitelné sacharidy prekvasením roztokus pekárskymi kvasnicami a zo zvyšku sakryštalizáciou s metanolvodným roztokomzíská krystalický D-volemitol. Výhodou navrhovaného sposobu izolácieD-volemitolu z prvosienky jarnej je, že tech-nické převedeme je jednoduché a jeho vý-ťažnosť je podstatné vyššia. Dalšou výhodouje, že techniku izolácie je možné uplatnitpre izoláciu D-volemitolu i z iných druhovrastlín, resp. častí rastlín. P r í kladl
Na vzduchu vysušená nadzemná časť prvo-sienky jarnej nazbieraná v době kvitnutia(400 g) sa maceruje v 7 % hmot. vodnomroztoku kyseliny mravčej (4 1) 10 hodímpri teplote 75 °C, potom sa droga odfiltrujea opat zahrieva 5 hodin v 7 .% hmot. kyseli-ně mravčej (2 1). Spojené filtráty sa prečis-tia aktívnym uhlím a roztok zahustí do su-cha. Destilačný zvyšok sa rozpustí vo vodě(1 1) a po přidaní 96 % objem, etanolu (11)sa roztok přefiltruje a zahustí. Destilačnýzvyšok sa rozpustí v pitnéj vodě (2 1) a popřidaní pekárskych kvasnic (10 g) sa roz-tok prekvasí do úplného odstránenia D-glu-kózy (2 dni). Roztok sa přefiltruje, miernezahustí (na objem ca 300 ml) a deionizujena kolonkách (o priemere 3,2 cm a dížke40 cm) v poradí ionomenič s funkčnými sul-f oskupinami (Ostion KS 0210) a iónomeničs kvartérnymi skupinami (Ostion AT 0209)v uhličitanovom cykle. Deionizovaný roztoksa zahustí, destilačný.zvyšok rozpustí vo vo-dě (70 ml) a pri teplote 60 °C sa k roztokupřidá metanol (210 ml] a potom sa roztoknechá krystalizovat pri teplote 20 až 25 °C(2 dni), čím sa získá prvý krystalický po-dřel D-volemitolu (8,2, t. j. 2,1 % hmot. po-čítané na suchú drogu). Matečný roztok sazahustí do sucha, destilačný zvyšok,rozpustívo vodě (20 ml) a po přidaní metanolu (80ml) sa kryštalizáciou získá druhý podiel D--volemitolu (4,6 g, t. j. 1,1 % hmot.). Z ma-tečného roztoku sa chromatografickou frak-cionáciou na iónomeniči (kolona o priemere 3,5 cm a dížke 120 cm, Dowex 50 W, X-8,zrnitost 0,07 až 0,15 mm) v báriovom cykleelúciou vodou (o prietoku 30 ml.h-1) saz frakcie obsahujúcej D-volemitol (elúčnyobjem 540 až 700 ml) kryštalizáciou získátřetí podiel (1,2 g, t. j. 0,3 % hmot.) D-vo-lemitolu. Celkový výfažok krystalického D--volemitolu je 3,5 % hmot. počítané na su-chú hmotu prvosienky jarnej.
Rekryštalizovaný D-volemitol zo zmesi me-tanol-voda má teplotu topenia 151 až 151,5 °C(Kofler) a /«/D20 + 1,5 + 0,2° (c 2, voda),/w/d20 + 54 + 1 0 (c 2, 4 % hmot. vodný roz-tok molybdénanu amonného o pH 5,9),/oí/d20 + 100 + 1 ° (c 2, kyslý roztok 4 °/ohmot. molybdénanu amonného o pH- 1,9).Literatúra udává pre D-volemitol teplotutopenia 153 °C, /a/D20 + 2,07 ° (c 3, voda)[V. Ettel: Collection Czechoslov. Chem. Com-mun. 4, 505 (1932)] a /a/D20 + 55° (c 0,4,5 % hmot. vodný roztok molybdénanu amón-neho), /a/D20 -j- 109 ° (c 0,4, 4 % hmot. kyslýroztok molybdénanu amonného) [N. K.Rychtmyer: J. Amer. Chem. Soc. 73, 2249(1951)]. Sledovanie čistoty D-volemitolu,resp. jeho obsah v zmesiach sacharidov sauskutočňuje chromatografiou na papieri(Whatman No 1) elučným systémom ace-ton : 1-butanol: voda v objemových pome-roch 7:2:1 (prietok 20 h), resp. elučným