CS232053B1 - Základný vzor zvršku obuvi s naáívacou stielkou - Google Patents

Description

-//- 232 0S3

Vynález sa týká základného vzoru zvršku obuvi s našíva-cou stielkou, pozostávajúceho zo schémy rozložfcnia polpriamokvedených po stranách základnej priamky zo spoločného priesečnéhobodu a v nej umiestnených obrysov kopií vonkajšej a vnútomejstrany kopyta, kterých špičkové body sú posunuté o mieru celkovej i - dížkovej defoímácie a ku korigovaným obvodovým konturám súv šírke obvodovej záložky nanesené konečné obvodové linie zvršku»

Je známy základný vzor zvršku obuvi, v ktorom obrysy vonkaj-šej a vnútomej kopie kopyta sú uraiestnené bodmi priáilavkuV totožnéj polohe priamo na základnéj priamke a bodmi hrbolovpatných kriviek na polpriamkach vedených pod vopred určenýmiuhlami rozloženia z priesečníku základnej priamky a k nej vztý-čenej kolmice. Špičkové body týchto obrysov vonkajšej a vnútomejkopie kopyta sú posunuté o mieru celkovej dížkovej deformácie ma-teriálov zvršku a predné časti obvodových kontúr sú korigovanéposunutím bodov hrbolov zakrivenia špičky k základnej priamkeá naviazaním na zadné korekčně kontúry. K takto upraveným obry-sovým kontúram sú v šírke obvodovéj záložky nanesené konečnéobvodové linie zvršku. Vyššie opísaná konštrukcia základnéhovzoru zvršku obuvi je výhodná pre obuv, ktorej zvršky sa napínajú - 232 0S3 a tvarujú prehýnaním obvodovej záložky cez hranu kopytaa jej připevněním k napínačej stielke. Po napnutí zvršku máobvodová záložka nerovnoměrná šířku, čím sa vytvárajú nad-meme záhyby, avšak tieto neza"braňujú dokonalému vytvarova-niu plochého zvršku podl’a priestorovo tvarovaného kopyta.Nevýhoda tejto konštrukcie spočívá v tom, že pri jej použitípre obuv s našívacou stielkou dochádza k velkým rozdielommedzi dížkou obvodovej linie zvršku a obvodom našívacej stiel-ky. V praxi sa tento nedostatok rieši tak, že pri přišívanínašívacej stielky obsluhujúci pracovník šijacieho strojazámeme vytvára záhyby na obvode zvršku. Tieto záhyby pred-stavujú nadmemú spotřebu zvrškového materiálu a. pri nazúvanína lisovaciu nožku zabraňujú dokonalému vytvarovaniu zvršku.Pri nástreku spodku obuvi záhyby spčsobujú nerovnomemosťhrubky nastreknutého materiálu, čo sa prejavuje zníženímpevnosti spoja zvršku a spodku obuvi. íalšou nevýhodou tejtokonštrukcie je pomeme zložité určovanie uhlov rozloženiapolpriamok pre umiestnenie obrysov kopií vonkajšej a vnútomejstrany kopyta, Konštruovanie základných vzorov obuvi jeprácne a najma, u manej skúsených modelárov zapříčiňujenesprávné určenie uhlov rozloženia, čo sa napokon prejavujev nedokonalom prisposobení plošného zvršku priestorovo za-krivenej ploché kopyta a v mnohých prípadoch aj vysokouspotřebou zvrškových materiálov.

Uvedené nevýhody odstraňuje základný vzor podl’a vynálezu,ktorého podstata spočívá v tom, že obrysy kopií vonkajšej 232 053 a vnútornej strany kopyta sú umiestnené špičkovým bodoma bodom priehlavku na pomocnéj priamke a na konečných obvodo-vých líniach zvršku sú od patných kontúr nanesené dížkyvonkajšej a vnútornej strany našívacej stielky, ktorými sústanovené polohy určovacích bodov, od ktorých je na konečnýchobvodových líniách v korekčněj vzdialenosti smerom k prie-sečníku s pomocnou priamkou vyznačený priesečný bod základnejpriamky vedenej cez bod priehlavku a polpriamok vedenýchcez bod hrbola phtnej křivky a pootočením špičkových častíobrysov konečných Obvodových linii pomoanu priamkou dototožnéj pdLohy so základnou priamkou okolo bodu priehlavkusú vytvořené špičkové přídavkové linie, dalším podstatnýmznakom je to, že korekčná vzdialenost je daná rozdielomvzdialenosti určovacieho bodu od priesečníka konenčnej. obvo-dové j linie s pomocnou priamkou a empiricky určenej konstanty.

Vyšší účinok vynálezu spočívá v tom, že nanesením dížkyobvodu našívacej stielky a korekčným stanovením priesečnéhobodu sa pomeme jednoducho určí poloha základnéj priamkya hodnoty uhlov rozloženia polpriamok. Vytvořením špičkovýchpřídavkových linii sa zachová potřebná plošná výměra zvrškuobuvi, pričom jeho obvodová línia je prisposobená dížke obvo-du našívacej stielky.. Tým, že sa pri konštrukcii berie do úvahydížka obvodu našívacej stielky, je zabezpečené optimálně pri-špósobenie dížky konečnéj obvodovéj linie zvršku dížke obvodunašívacej stielky. Pri přišívaní našívacej stielky sa zabraňujevytváraniu nadměrných záhybov, čím sa zlepšuje tvarovaniezvrškov na lisovacej nožke, pričom sa vytvoří rovnoměrně -v 232 053 přehnutý spoj zvršku a našívacej stielky. Takto vytvořený rovnoměrný spoj umožňuje rovnoměrný nástrek spodku obuvi. Příklad konštrukcie základného vzoru zvršku obuvi podlávynálezu je schématicky zobrazený na výkresoch, kde značíobr. 1 konštrukciu konečnej obvodovej linie zvršku na obrysevonkajšej kopie kopyta, obr. 2 a obr. 3 detail určenia prie-sečného bodu vo zvaČšenom meradle, obr. 4 podorys našívacej % ' . z stielky a obr. 5 konečné vyhotovenie základného vzoru zvrškuobuvi.

Obrys 1. kopie vonkajšej strany kopyta (na obr. 1 jevyznačený čiarkovan .e) pozostáva z priehlavkove j křivky d1,spodnej křivky s1, patnej křivky p1 a spojovacej linie r1.

Na obryse 1. kopie vonkajšej strany kopyta je cíalej vyznačenýšpičkový bod AI, bod P1 priehlavku a bod B1 hrbola pátne jkřivky p1. Z o špičkového bodu A1 je vedená pomocná priamkaz11 cez bod P1 priehlavku. Na pomocnej priamke z11 je vovzdialenosti m od špičkového bodu A1 vyznačený korekčný špič-kový bod A10. Hodnota vzdialenosti m zodpovedá hodnotě pozdížnejdefoímácie materiálov celého zvršku obuvi. Obrysováním kopievonkajšej strany kopyta v posunutéj polohe špičkovým bodom AIdo polohy korekčného špičkového bodu A10 je vytvořená korekčnápriehlavková křivka kd1, ktorá je plynule naviazaná na priehlavkovúkřivku d1 a korekčná spodná křivka ks1. ktorá je plynule na-viazaná na spodnú křivku s1 (korekčná priehlavková křivka kd1a korekčná spodná křivka ks1 je na obr. 1 vyznačená bodkovane). -í- 232 053

Po stranách pomocnej priamky z11 je korekčnou priehlavkovoukřivkou kd1 vymedzená presahová plocha 91 a otvorená plochaf1. Tieto plochy e1, f 1 sú známým sposobom přenesené v smerenapínania zvršku ku korekčnej spodnej krivke ks1, čím je vytvo*'rená korekčná línia kk1 (na obr. 1 je znázorněná bodko-čiarkovane), ktorá je opáť plynule naviazaná na spodnú křivkus1. K tejto spodnej krivke s1 a k nej naviazanej korekčnejlinii kk1 je v šírke n obvodovéj záložky nanesená konečnáobvodová línia v1 zvršku, ku ktorej je známým sposobom navia-zaná patná kontura h1, ktorej tvar je daný hrúbkou zvrškovýchmateriálov pátnej časti obuvi (konečná obvodová línia v1a patná kontúra h1 je na obr. 1 znázorněná plnou čiarou).

Ha konečnej obvodovej linii v1, ktorá na poiaocnej priamkez11 vyznačuje priesečník D, je smerom od patnej kontury h1nanesená ďfžka 31 (obr. 4) vonkajšej strany obvodu našíva-cej stielky 2., čím je stanovená poloha určovacieho bodu D1(obr.2). Hodnota vzdialenosti d. určovacieho bodu Dl od prie-sečník u D konečnej obvodovej linie v1 s pomocnou priamkouz11 je rozhodujúca pre určenie polohy základnej priamky z1a tým aj uhlarozloženia polpriamky a1. Je známe, že preprišívanie našívacích stielok nie je na závadu, ak je dížkakonečnej obvodovej linie zvršku do určitej miery váčšia akoobvod našívacej stielky. Empiricky bolo napr. zistené, žetextilně zvršky možu mať celkovú dížku konečnej obvodovejlinie váčšiu až o 20 mm. Z toho vyplývá, že na polovicudížky konečnej obvodovej linie (pre vonkajšiu alebo vnútomústranu zvršku) připadá 10 mm, čo je hodnota empiricky určenej 232 053 - (fi ·· konstanty k pre popísaný příklad prevedenia vynálezu. Potom,ak je hodnota vzdialenosti d_ váČšia ako hodnota empirickyurčenej konstanty k (čiže ak převyšuje 10 mm), je na konečnejobvodovej linii v1 v korekčnej vzdialenosti x od určovacie-ho bodu D1 smerom k priesečníku D vyznačený priesečný bodDx1. Přitom korekčná vzdialenosť x je daná rozdielom vzdia-lenosti d. určovacieho bodu D1 od priesečníka D konečnejobvodovej linie v1 s pomocnou priarakou z11 a empirickyurčenej konstanty k. Priesečným bodom Dxl je vedená cez bodP1 priehlavku základná priamka z1 a cez bod B1 hrbolapátnej křivky pí polpriamka a1. Medzi polpriamkou a1a základnou priamkou z1 je zovretý uholgZl rozloženia.Základná priamka 41 má v konečnom převedení základného vzoruzvršku obuvi funkciu známej modelářskéj prierezne. Plochapriehlavkovej výseče, ktorá je vymedzená priesecníkom Dkonečnej obvodovej linie v1 s pomocnou priamkou z11, prie-sečným bodom Dxl a bodom priehlavku P1 sa však nachádzaza základnou priamkou z1. Preto je táto plocha přesunutápootočením špičkovej časti obrysu konečnej obvodovej liniev1 pomocnou priamkou z11 do totožnej plohy so základnoupriamkou z1 okolo bodu P1 priehlavku. Týmto pootočením jepriesečník D konečnej obvodovej linie v1 s pomocnou priamkouŽ11 přesunutý do polohy přídavného bodu Dpi na základnejpriamke z1 a špičková časť obrysu konečnej obvodovej liniev1 je přesunutá do polohy špičkovej prídavkovej linie pv1. -r - 232 053

Ak je hodnota vzdialenosti d_ rovná alebo menšia akohodnota empiricky zvolenej konstanty k (číže pre popísanýpříklad prevedenia vynálezu ak vzdialenost d. nepřevyšujehodnotu 10 mm), je priesečný bod Dx1 (obr. 3) totožný surčovacím bodom D1.

Rovnakým sposobom je uskutočnená aj neznázomenákonštrukcia na obryse kopie vnútornej strany kopyta. Vtejto konštrukcii je základná priamka z2 vedená cez bodP2 priehlavku, konečná obvodová línia v2 je na základnejpriamke z2 ukončená priesečným bodom Dx2 a přídavková línia je na základnej priamke z2 ukončená přídavným bodomDp2 (přídavkové linie pv1, pv2 sú na obr. 1,2,3 a 5 vyzna-čené křivkami, v ktorých sa střiedajú dve bodky s čiarkou).Obrys 2 kopie vnútornej strany kopyta má spojovaciu líniur2 a pátnú křivku p2 s jej bodom B2 hrbol’a. Na pátnú křiv- ku p2 je naviazaná patná kontúra h2. Priesečným bodom Dx2a bodom B2 hrbola pátnej křivky p2 je vedená polpriamka a2.Medzi polpriamkou a2 a základnou priamkou z2 je zovretýuhol qČ2 rozloženia. V konečnom vyhotovení základného vzoru zvršku obuvisú dve tieto konštrukcie pre vonkajšiu a vnútornú stranukopyta umiestnené v polohe, v ktorej sú totožné ich základnépriamky z1, z2 (obr.5), body P1, P2 priehlavku, priesečnébody Dx1, Dx2 a přídavné body Dpi, Dp2. V takto vytvorenomzákladnom vzore zvršku obuvi sú napokon vyznačené konečnélinie zvoleného střihu zvršku obuvi určeného pre prišitie 232 053 našívacej střelky 2· v zobrazenou! příklade prevedénia vy-nálezu je to střih pánského zvršku obuvi s pružinkou a vzákladnom vzore sú vyznačené zadné linie g1, g2, ktoré súnapojené na líniu £3 ohraničenia špičky a obvodová línia£ priehlavku.

Vynálezu je možné využit' pri konštrukcii základnýchvzorov zvrškov obuvi s našívacou střelkou.

Claims (2)

1. -7 - PREDMET VYNÁLEZU 232 053

   1. Základný vzor zvršku obuvi s našívacou stielkou, pozostá-vajúci zo schémy rozloženia polpriamok vedených po stra-nách základnej priamky z o spoločného priesečného bodua v nej umiestnených obrysov kopií vonkajšej a vnútomejstrany kopyta, ktorých špičkové body sú posunuté omieru celkovej dížkovej deformácie a predné Časti obvodo-vých kontúr sú korigované přenesením presahových a otvo-rených ploch a k takto upraveným obrysovým kontúram súvo vzRialenosti šířky obvodovej záložky nanesené konečnéobvodové linie zvršku, vyznačujúci sa tým, že obrysy(1,2) kopií vonkajšej a vnútomej strany kopyta sú umiestnené špičkovým bodom (A1) a bodom (P1, P2) priehlavku napomocnéj priamke (z11) a na konečných obvodových líniách(v1, v2) zvršku sú od patných kontúr (h1, h2) nanesenédížky (31, 32) vonkajšej a vnútomej strany našívacejstielky (3)j ktorými sú stanovené polohy určovacích bodov(Dl), od ktorých je na konečných obvodových línia'ch (v1,v2) v korekčněj vzdialenosti (x) smerom k priesečníku(D) s pomocnou priamkou (z11) vyznačený priesečný bod(Dx1, Dx2) základnej priamky (z1, z2) vedenej cez bod(P1, P2) priehlavku a polpriamok (a1, a2) vedených cez « bod (B1, B2) hrbola patnej křivky (p1, p2) a pootočeními špičkových častí obrysov konečných obvodových linii (v1, v2) pomocnou priamkou (zlí) do totožnej polohy sozákladnou priamkou (z1, z2) okolo bodu (P1, P2) priehlavkusú vytvořené špičkové přídavkové linie (pv1, pv2). 232 053
2. 2. Základný vzor zvršku obuvi podl’a bodu 1, vyznaČujúci satým, že korekčná vzdialenost (x) je daná rozdielomvzdialenosti (d) určovacieho bodu(D1) od priesečníka (D)konečnej obvodovej linie (v1, v2) s pomocnou priamkou(z11) a empiricky určenej konstanty (k). 2 výkresy