CS218641B1 - Sposob přípravy stabilízačného činidla suspenzií - Google Patents

Abstract

Sposob přípravy stabilízačného činidla suspenzií na báze vodnej suspenzie bentonitu v sodnej formě reakciou bentonitu preddispergovaného vo vodě pri teplote 60 až 95 °C, sa podrobíreakciis Na2CO3 v *množstve 3 až 10 hmot. % vztahovaných na sušinu bentonitu za přítomnosti lignosulfónovej kyseliny a/alebojej derivátov vmnožstve 0,5 až 5,0 hmot. % sušiny.

Description

3

Vynález sa týká spósobu přípravy stabilizačnéhočinidla suspenzií na báze vodnej suspenzie bentoni-tu v sodnéj formě.

Suspenzie sú v podstatě dvojfázové sústavy,v ktorých koptinuálnou fázou je kvápalina a dis-kontinuálnou fázou tuhé látky vo formě mikro-a makroskopických, připadne hrubodisperznýchčastíc. Diskontinuitná fáza obvykle představujeheterodisperznú sústavu tuhých častíc. Suspenziepodliehajú sedimentácii (částice o velkosti 1 až1000 pm), ktorej rýchlosť okrem iných faktorov jev zmysle Stockesovho zákona platného pre částicepřibližné gufovitého tvaru, závislá od štvorca po-loměru častíc od rozdielu měrných hmotností dis-kontinuitnej a kontinuitnej fázy a nepriamo úměr-ná viskozite kontinuitnej fázy. V dósledku pósobe-nia silných elektrolytov móže nastat’ aglomerácia1 (vznik váčších sekundárných častíc) v dósledkučoho sa sedimentačná rýchlosť zvýši. Tomuto javumožno čiastočne zabránif pomocou vhodné zvole-ného druhu ochranného koloidu. V koncentrova-nějších suspenziách však ich stabilizácia len pomo-cou ochranného koloidu nie je dostatočne účinná.K ich stabilizácii sa používajú rožne stabilizačnělátky, ako sú například hydrofilné hlinito-železitét kremičitanové ílové minerály typu montmorillonit,attapulgit, sepiolit a dalšie. Sú to ílové minerály zoskupiny glaseritov, ktoré vznikli postupnou přemě-nou vulkanických hornin, čadičov, tufov, tufitova podobných, za špecifických geologických pod-mienok zvetrávania. Tieto minerály nachádzajúv súčásnosti praktické uplatnenie napr. pri přípravěsuspenzných hnojív, kde sa takto vytvárajú pod-mienky pre možnost’ výroby kvapalných hnojívs podstatné vyšším obsahom živných látok, čo je. zvlášť výrazné u kvapalných hnojív obsahujúcich draslík.

Aj ked niektoré z vyššie uvedených minerálovako napr. attapulgit, vykazujú poměrně dobréstabilizačně účinky i bez špeciálnej úpravy v prí-rodnom práškovom stave, váčšina výrobcov sus-penzií používá stabilizačně činidlá vyrobené dalšouíšpeciálnou úpravou týchto minerálov. Známy jenapr. postup TVA na přípravu tzv. „fluid clay“typu 9,2-0-0, podTa ktorého sa k príprave tohtostabilizačného činidla používá 19,3 % CO(NH2)2vo formě 75%-ného roztoku močoviny a 25 %attapulgitu. Na zlepšenie reologických vlastností sapřidává 0,55 % Na4P2O7 vo formě 20%-néhoroztoku. Uvedené zložky sa dispergujú vo voděmiešaním po dobu 10 minút pri 1800 otáčkách zaminutu („New Development in Fertilizer Techno-'logy“ — 12th Demonstration TVA Oct., 1978).Dalej sa používá na stabilizáciu N, NP a NPKsuspenzných hnojív, koncentrovaných kalov s ob-sahom síry, vápenatých suspenzií, tekutýchkrmných zmesí, semien niektorých typov poFno-hospodárskych plodin a pesticídnych prípravkovstabilizačně činidlo pod názvom Attaflow. Je to26-28% disperzia attapulgitu vo vod^ připravo-vaná miešaním počas niekofkých minút pri 1600ot.min"1. Získané tekuté stabilizačně činidlo shod- 218641 notou pH = 8,5 má viskozitu stanovená pomocouBrockfieldovho viskozimetra okolo 400 mPas.

Vzhfadom k tomu, že ložiská attapulgitu sanachádzajú len vniektorých krajinách a sú poměr-ně obmedzené, hfadajú sa možnosti přípravy stabi-lizačných činidiel i na báze dalších minerálov,predovšetkým bentonitov. Z hradiska najvšeobec-nejších vlasností rozoznávame bentonity, ktoré vovodě napučiavajú a bentonity, ktoré samotné vovodě nenapučiavajú resp. napučiavajú len veTmimálo a pomeme rýchlo sedimentujú. Do prvejskupiny patria tzv. sodné bentonity, ako je napr.Wyoming bentonit, ktorých je pomeme málo. Dodruhéj skupiny, ktorá je ovefa rozšírenejšia patriapredovšetkým vápenaté bentonity, ktoré sa v po-měrně značnom množstve vyskytujú i v ČSSR.Z týchto vápenatých bentonitov je napučiavajúcebentonity možné získať iónovýmennou reakcious Na2CO3 tzv. natrifikáciou, ktorá móže byť sucháalebo mokrá. Učinnejšia je natrifikácia mokrýmspósobom. Nevýhodou takto upravených, vo voděnapučaných bentonitov je skutočnosť, že po natrifi-kácii nadobúdajú konzistenciu gélovitých pásts ktorými sa obtiažne manipuluje. Pri klesnutíhodnoty viskozity a tým i charakteru gélovitostiznížením koncentrácie ílu vo vodě klesá tiežstabilizačný účinok činidla. Pri jednoduchej natrifi-kácii bentonitu vo vodě má značný vplyv navlastnosti stabilizačného činidla i tzv. doba natrifi-kácie o čom svedčia odlišné vlastnosti natrifikova-ných suspenzií bentonitu hned po zhomogenizova-ní s Na2CO3 resp. po 2,4 alebo 24 hodinách.

Teraz sa zistilo, že tieto nevýhody v značnejmiere odstraňuje stabilizácia pomocou stabilizač-ného činidla suspenzií na báze vodnej suspenziebentonitu v sodnej formě, připraveného spósobompodTa vynálezu. Podstata vynálezu spočívá v tom,že bentonit preddispergovaný vo vodě sa priteplote 60—95 °C podrobí reakcii s Na2CO3y množstve 3^10 hmot. dielov vztahovaných nasušinu bentonitu za přítomnosti lignosulfónovejkyseliny a/alebo jej derivátov zvyšujúcich fluiditu,inhibujúcich nukleáciu, koaguláciu a rast kryštálov ’ v množstve 0,5-5,0 % sušiny.

Je výhodné, ak sa použijú deriváty lignosulfóno-vej kyseliny technickej čistoty, ktoré sú zbavenécukrov liehovým kvašením kvasinkami Torulautilis, čiastočne desulfonovanej a oxidovanej kyslí-kom alebo inými oxidovadlami, připadne získanépósobením Ca(OH)2 pri teplote 30 až Í5O°C.Experimentálně sa potvrdilo, že už Specifikovanéderiváty sú účinné vo formě lignosulfónovej kyseli-ny ako i vo formě jej vápenatej, sodnej, draselnejalebo amónnej soli. Výhodou uvedeného spósobu výroby stabilizač-ného činidla je to, že výsledný produkt sa získávávo formě čerpateTnej, Tahko manipulovateFnejgélotivej disperzie, ktorá i napriek nižšej zdanlivejviskozite vykazuje vysoký stabilizačný účinok. Priuvedenom spósobe výroby stabilizačného činidla jemožné použit’ kontinuálny spósob přípravy, čo jevýhodné pre jeho uplatnenie vo veFkokapacitných

Claims (1)

1. 4 výrobných postupoch. Stabilizačně činidlo vykazu-je vysokú stabilitu i v prostředí koagulujúcichanorganických solí. Ďalej uvedené příklady bližšie ilustrujú aleneobmedzujú predmet vynálezu. Příklad 1 Do miešacej nádoby s pilovým miešadlom sapředložilo 239,9 g vody o teplote 80 °C a zamiešania sa přidalo 6,4 g sulfitového výluhu s obsa-hom 47 % sušiny a 51,5 g bentonitu z lokalityJelšový potok s obsahom 87,4 % sušiny. Po zho-mogenizovaní sa k takto získanej zmesi přidalopomaly a za miešania 2,2 g kale. Na2CO3. Pozadávkovaní sa reakčná zmes nechala miešať dal-ších 60 minút. Po ukončení miešania sa připravenéstabilizačně činidlo použilo k stabilizácii suspenz-ného pesticídneho přípravku Zeazín S-40. PREDMET Spósob přípravy stabilizačného činidla suspenziína báze vodnej suspenzie bentonitu v sodnej forměvyznačujúci sa tým, že bentonit preddispergovanývo vodě sa pri teplote 60 až 95 °C podrobí reakcii Příklad 2 Do 5001 kotlá s kotvovým miešadlom a dupliká-torom sa zadávkovalo 324,8 kg H2O, 23,8 kgsulfitového výluhu s obsahom 45 % sušinya 77,2 kg bentonitu s obsahom 87,4 % sušiny.Počas homogenizácie sa zmes vyhrievala a podosiahnutí teploty 95 °C bola dávkovaná rýchlos-ťou 9,5 kg.min-1 do rýchlomiešača so zádrzoupomocou sifonového přepadu, do ktorého bolsúčasne dávkovaný 14% roztok Na2CO3 rýchlos-ťou 0,5 kg.min’1. Získaná reakčná zmes odtékalaprepadom do ďalšieho kotlá s kotvovým miešad-lom, kde reakciaprebiehala dalej počas 45 minúto-vého miešania. Připravené stabilizačně činidlocharakterizované viskozitou 350 mPas (na rozdieíod nečerpateíného gelu připraveného bez ligníno-vého aditívu) bolo použité na výrobu stabilnejzákladnej suspenzie 3 — 10—30 (N—P2O5—K2O). VYNÁLEZU s Na2CO3 v množstve 3 až 10 hmot. % vztahova-ných na sušinu bentonitu za přítomnosti lignosulfó-novej kyseliny a/alebo jej derivátov v množstve 0,5až 5,0 hmot. % sušiny. Vytiskly Moravské tiskařské závody,provoz 12, Leninova 21, Olomouc Cena: 2,40 Kčs