CS215441B1 - Sposob přípravy polyamidii-6, antistaticky modifikovaného - Google Patents

Description

3

Predmetom tohoto vynálezu je spósob přípravy iantistaticky modifikovaného polyamidu-6 a poly-amidových vláken. Příprava antistaticky modifikovaných polyami-dov sa prevádza za účelom zníženia elektrostatic-kého náboja a tým zlepšenia fyziologických vlast-ností a móže sa zaistiť prídavkom určitých lát ok tzv.modifikátorov do hmoty polyméru. Medzi týmitolátkami dóležité miesto zaujímajú polyétera-midy.

Pomocou nich sa dá zaistiť příprava modifikova-ných polyamidov a polyamidových tvarovanýchvýrobkov s dobrými antistatickými vlastnosťamia ich odolnosťou voči vypieraniu. Doterajšia pří-prava modifikovaných polyamidov a tvarovanýchpolyamidových výrobkov, pri použití modifikáto-rov tohoto druhu spočívala v tom, že mechanickázmes modifikátora a polyméru spravidla v granulo-vanej formě sa za miešania přetavila, pričomvznikol granulát modifikovaného polyamidu vhod-ný pre přípravu vláken.

Pri druhom možnom postupe sa takéto antista-tické polyamidy připravuj ú zmiešaním tavenínobidvoch zložiek t.j. roztaveného polyamidu a mo-'difikátora.

Nevýhodou doterajších spósobov přípravy poly-amidov modifikovaných polyéteramidmi je ťažko-pádnosť technologických postupov a nároky naformu a spósob úpravy modifikátora.

Pri prvom postupe je potřebný ťažko dostupnýgranulovaný, alebo alternativně práškový modifi- ,kátor. S ohladom na teplotu máknutia polyétera-midov a ich čiastočne lepivý charakter je přípravapráškového modifikátora v technickom meradleprakticky nemožná.

Rovnako aj příprava granulovaného modifikáto-ra z rovnakých dóvodov je velmi obtiažny a těch- inicky nedoriešený problém.

Pri druhom postupe je vážným problémomzmiešavanie a odmeriavanie zložiek pre přípravumodifikovaného polyméru pri teplote nad ichteplotou tavenia a v inertnej atmosféře. Tentopostup si okrem toho vyžaduje osobitné doplňujú-ce zariadenia k výrobným linkám a prakticky jeuskutečnitelný len pri spojení výroby modifikátoraa přípravy modifikovaného polyméru do jednejvýrobnej linky.

Podstatné jednoduchší postup přípravy modifi-kovaného polyamidu je proces, pri ktorom samodifikátory pridávajú do monoméru. Modifiká-tory pre takýto postup musia však mať zodpoveda-júce fyzikálně a chemické vlastnosti. Predovšet- kým ak pridávanie modifikátora k monoméru mábyť výhodou oproti jeho pridávaniu k polyméru,potom použitý modifikátor sa musí taviť pri relativ-né nízkej teplote spravidla pod, alebo málo nadteplotou tavenia monoméru.

Dalej v priebehu polymerizácie nesmú strácať modifikačnú účinnost’, nesmú sa odmiešavať od roztaveného monoméru a vznikajúceho polyméru.

Okrem toho samozřejmé musia spíňať všetky 215441 základné požiadavky kladené na vyhovujúce modi-fikátory s antistatickou účinnosťou.

Ukázalo sa, že vhodným technicky proveditel-ným spósobom přípravy antistatického polyami-du-6 je primiešanie 1—6 % hm. polyéteramiduvyznačené tým, že k modifikácii sa použije nízkota-vitefný polyéteramid s teplotou tavenia pod120 °C, tvořeným polykondenzátom s prevládajú-cim vysokým podielom 85—97 % hm. a,ω-diamínopolyetylénglykolu s priememou mol.hmotnosťou 800—4000 a dikarboxylovej kyselinyso 4—12 atómami uhlíka alebo jej esteru a tým, žetakýto modifikátor sa primieša k monoméru— kaprolaktámu — před převedením hydrolytickéjpolymerizácie, alebo v počiatočných štádiách poly-merizácie.

Tento postup má oproti starším postupom dalšievýhody. Kladie menšie nároky na kvalitu modifiká-tora. Použitie modifikátora s vysokým podielom a,ω-diamínopolyglykolu t. j. s vysokým podielomjeho účinnej zložky umožňuje znížiť celkove množ-stvo jeho přídavku. To znižuje riziko nežiadúcehoovplyvnenia spracovatefských vlastností poly-méru.

Na druhej straně navrhnutý postup v porovnanís postupmi, ktoré si nárokujú aplikáciu zmesinezreagovaných východiskových zložiek polyéte- .ramidového modifikátora, alebo jeho jednotlivých ‘zložiek, nevedie k takému priebehu kondenzač-ných reakcií, ktoré by boli spojené so stratoupohyblivosti a teda aj antistatickej účinnosti.

Ochranou proti takejto účasti navrhovanéhomodifikátora na priebehu polymerizácie sú amidic-ké vazby, ktoré sa v daných podmienkach móžudalej meniť len preamidáciou, ktorá prebiehapodstatné pomalšie ako porovnávané reakcie vzá-jomne nezreagovaných zložiek modifikátora.

Hlavnou výhodou navrhnutého spósobu modifi-kácie prídavkom vhodných polyéteramidov dopolyamidotvorného monoméru je možnost’ praco-vat’ pri poměrně nízkých teplotách, čo umožňuje jtechnicky jednoduchú aplikáciu navrhnutého po-stupu bez osobitných náročných výrobných zaria-dení. Nízká teplota okrem toho znižuje možnostizhoršovania vlastností modifikátora tepelným roz-kladom a priebehom oxidačných reakcií, a tými možnosti zhoršenia spracovatefských, mechanic-kých a koloristických vlastností modifikovanéhopolyamidu a vláken.

Postup přípravy modifikovaného polyamidua modifikovaných tvarovaných polyamidových vý- írobkov podlá tohoto vynálezu demonštrujú bez 'obmedzenia rozsahu jeho platnosti nasledujúcepříklady. Příklad 1

Ku epsilon-kaprolaktámu sa před polykonden-záciou přidala 3 % modifikátora polyéteramidové-ho typu s vysokým obsahom 91 % — diamínopolyetylénglykolu, připravenéhokondenzáciou z diamínopolyglykolu s relativnou

Claims (1)

1. 4 priememou mol. hmotnosťou 1610sl,12 ekviva-lentným množstvom kyseliny adipovej a přísluš-ným množstvom zodpovedajúcim percentuálnemuzloženiu epsilon-kaprolaktámu. K zmesi sa přidalo 3 % vody a 0,22 % kyselinybenzoovej. Zmes sa polymerizovala v autokláve priteplote 253 °C, počas 6 hodin. Tavenina modifikovaného polyméru po skonče-ní polymerizácie sa vytláčala v podobě strun, ktorésa po ochladení kontinuálnym prechodom cezvodné vane posekali na granulovaný polymér.Tento sa extrakciou vodou zbavil monoméru a vy-sušil sa. Připravený granulovaný modifikovanýpolyamid sa zvláknil cez 12-otvorovú trubicu priodťahovej rýchlosti 1300 m/min. Vlákna sa vydížili na poměr 1 : 2,7. Vlákna malimechanická pevnost’ 4,3 cN/dtex a ťažnosť36 %. Vlákna malí podstatné mižší sklon k vytváraniustatického náboja, ako vlákna nemodifikované.Hodnota elstat. napátia na povrchu vypratýchúpletov z modifikovaných vláken nepřekračovala25 % hodnoty náboja na úpletoch nemodifikova-ných vláken. Pri mnohonásobné opakovanýchpraniach sa antistatický účinok čiastočne znižuje,hodnota náboja však nepřekročí polovičnú hodno-tu náboja nemodifikovaných vláken. Příklad 2 215441 Postup ako v příklade 1 s tým rozdielom, žemodifikátor sa přidal v množstve 4,5 %. Antista-tické vlastnosti vláken sa zvýšili, ovšem technolo-gická istota jeho přípravy a jeho spracovatelnosť sazhoršila. Příklad 3 Postup ako v příklade 1 s tým, že modifikátor sapřidal v množstve 2 %. Hodnota napátia elstat.náboja bola vyššia ako v příklade 1. Nepřekračova-la však 30 % hodnoty náboja nemodifikovanýchvláken. Znižovanie antistatickej účinnosti pri opakova-nom praní bolo však rýchlejšie ako u vlákenv příklade 1. Příklad 4 Postup ako v příklade 1. K príprave modifikova-ného polyamidu sa však použil modifikátor s obsa-hom 86 % diamínopolyglykolu. Přípravu zmesimodifikátora s monomérom — kaprolaktámomčiastočne sťažila vyššia teplota tavenia modifikáto-ra. Vlastnosti vláken boli podobné ako v pří-klade 1. PREDMET VYNALEZU Spósob přípravy polyamidu-6, antistaticky mo-difikovaného prímesou 1—6 % hmotn. polyéter-amidu vyznačujúci sa tým, že k modifikácii sapoužije nízkotavitelný polyéteramid s teplotoutavenia pod 120 °C tvořený polykondenzátomzmesi s prevládajúcim vysokým podielom85-97 % hmotn. a, ω-diamínopolyetylénglykolus priemernou mol. hmotnosťou 800—4000 a dikar- boxylovej kyseliny so 4—12 atómami uhlíka alebojej esteru v množstve 1 — 1,2 ekvivalentu na použitýdiamínoderivát polyglykolu, pričom uvedený mo-difikátor sa primiešava k monoméru — ε-kaprolak-támu — před uskutočnením hydrolytickej polyme-rizácie, alebo v počiatočných fázach polymeri-zácie.