SK98196A3

SK98196A3 - Increasing method for seed vigor by pre-harvest defoliation of maize plants and seedcorn gained by this method

Info

Publication number: SK98196A3
Application number: SK981-96A
Authority: SK
Inventors: Barry Martin; John Schoper; Laurie Carrigan
Original assignee: Pioneer Hi Bred Int
Priority date: 1994-01-31
Filing date: 1995-01-30
Publication date: 1997-04-09
Also published as: ATE173577T1; HU216571B; NZ279626A; CZ223496A3; AU1680795A; EP0741509A1; DE69506230T2; ES2126882T3; CN1144453A; US5518989A; BR9506669A; EP0741509B1; CA2182097A1; WO1995020312A1; CA2182097C; US6162974A; HUT75361A; HUP9602093D0; DE69506230D1; PL315714A1

Description

Spôsob zvýšenia životnosti osiva predzberovou defoliáciou kukuričných rastlín a osivo takto získané

Oblasť techniky

Vynález sa týka nového spôsobu zvýšenia kvality kukuričného osiva. Konkrétne je vynález zameraný na spôsob zlepšenia životnosti kukuričných semien defoliáciou kukuričných rastlín po opelení. Vynález je rovnako zameraný na kukuričné osivo charakterizované zvýšenou životnosťou, ktoré je možné získať opísaným spôsobom.

Dotera~iší stav techniky

Kvalita osiva má veľký význam v poľnohospodárstve na celom svete. Vo väčšine rozvinutých krajín podlieha kvalita osiva legislatívnej kontrole a certifikačným predpisom; Forbes et al., PLANTS IN AGRICULTURE, Cambridge University Press (1992). V systémoch samozásobovacieho poľnohospodárstva, najmä v rozvojovom svete, je zlá kvalita osiva hlavným limitujúcim faktorom produktivity; id.

Jedným z významných faktorov pri zisťovaní kvality kukuričného osiva je zrelosť semien v dobe zberu. Kukurica sa často zberá skôr, ako semená dosiahnu optimálnu zrelosť. Dôvody na predčasný zber zahrnujú nebezpečie mrazu, kapacitu výrobného zariadenia a dobu potrebnú na presun osiva z produkčného miesta na južnej pologuli na miesto sadenia na severnej pologuli. Okrem toho nedozrievajú rôzne odrody kukurice po svete rovnakým spôsobom, čo vedie k zberu osiva s obsahom semien zlej kvality.

Kvalita osiva sa typicky zisťuje štandardnými testami klíčivosti; Delouche et al., Proc. Assoc. Off. Seed Anál.

- 2 50:124 (1960); Woodstock, Seed World 57:6 (1965). Výsledky štandardného testu klíčivosti môžu síce dobre korelovať so schádzaním v poľných podmienkach, ak sú pôdne podmienky priu aznivé pre rýchle schádzanie, avšak pomocou testu nie je možné predvídať životnosť v poľných podmienkach, ak sú klíčiace semená vystavované záťaži pôdnych a environmentálnych podmienok, ako tomu často býva pri ranom sadení; Tekrony et al., Crop Sci. 27:573 (1977).

Na vyrovnanie tohoto nedostatku možnosti predvídať životnosť za podmienok environmentálnej záťaže pri štandardných testoch klíčivosti bol vyvinutý pojem životnosť osiva; Adegbuyi et al., J*. Agron. & Crop Sci. 251:171 (1988). Tento pojem odráža vlastnosti, ktoré určujú potenciál rýchleho, rovnomerného schádzania rastlín a vývoja normálnych semenáčkov v širokom rozmedzí poľných podmienok; 1983 SEED VIGOR TESTING HANDBOOK (Assoc. Official Seed Analysts). Má sa za to, že životnosť osiva ovplyvňuje nie len vzídenie a rýchlosť vzídenia, ale rovnako výšku rastliny, priemer stonky, sušinu výhonkov, dĺžku a šírku listov; Adegbuyi et al., «7. Agronomy & Crop Science 161:171 (1988).

Hodnota životnosti osiva je zvlášť významná, ak sa pestuje plodina na hraniciach svojej klimatickej tolerancie alebo ak sa seje do nepriaznivej pôdy. V severnom obilnom páse USA a v Európe sa kukurica obvykle seje skoro zjari do pôd, ktoré sú pro optimálne klíčenie príliš studené a vlhké alebo sa takými môžu stať. Existuje teda potreba možnosti zvýšiť kvalitu kukuričného osiva, meranú životnosťou osiva.

Uskutočňovali sa intenzívne štúdie účinkov defoliácie plodín na výťažok a kvalitu osiva; viď napríklad obilie: Hicks et al., Agronomy J. 59:387 (1977), Tollenaar et al., Can. J. Plánt Sci. 58:2Q1 (1978), Crookston et al._f Crop Sci. 18:485 (1978), Johnson, Agronomy J. 70:995 (1978), Hunter et al., Crop Sci. 31:1309 (1991; slnečnice: Prokof’ev et al.,

-3Prik. Biokhimiya Mikrobiol. S:402 (1972); sója: Mesa et al., Crop Sci. 241&47 (1984), Vieira et al., Crop Sci. 32:471 (1992); cirok: Onofre et al., Agrociencia 65:253 (1987); fazuľa mesačná: Coggin et al., J. Econ. Entomol. 73:609 (1980). Viď rovnako Saleh et al. v ročenke Indonesian Centrál Inštitúte for Agriculture 1974 (ryža, kukurica, cirok, podzemnica olejná a sója). Hlavnou myšlienkou, vyplývajúcou z tejto literatúry, je, že defoliácia, ktorá je v niektorých súvislostiach nevyhnuteľná a škodlivá, môže mať v skutočnosti priaznivý účinok, napríklad s ohľadom na zvýšený obsah oleja a výťažok slnečnicových semien, viď vyššie citovanie Prokof'ev et al.

Vyššie citácie Crookston et al. naviac uvádzajú, že defoliácia môže zvýšiť výťažok u kukuričných hybridov pre krátku sezónu. Crookston et al. zistili, že napriek tomu že odstránenie listov počas kvitnutia viedlo vždy k zníženiu maximálneho výťažku, defoliácia vo veľmi ranom štádiu rastu pred kvitnutím výťažok zvyšovala. Nebolo však možné predvídať, či defoliácia pred kvitnutím môže viesť k zvýšenej životnosti semien, pretože výťažok a životnosť nie sú u kukurice jasne v korelácii; Adegbuyi et al., J. Agronony and Crop Science 162:10 (1989).

Podstata vynálezu

Cieľom vynálezu je zlepšiť celkovú životnosť semien zo zberu defoliáciou plodiny počas kritického obdobia.

Ďalej je cieľom vynálezu dosiahnuť rovnomernejšie zrenie semien v populácii kukuričných rastlín na zvýšenie životnosti osiva zo zberu.

Týchto cieľov sa v súlade s jedným uskutočnením vynálezu dosahuje spôsobom ošetrenia stojatého porastu rastlín kukuri »W-?í iiiíi »>u

- 4 ce, pri ktorom sa (A) v podstate u všetkých rastlín zníži funkčná plocha listov v dobe medzi asi 600 a asi 850 GDD po opelení rastlín a potom sa (B) porast zberá tak, aby sa z porastu získalo osivo so zvýšenou úrovňou životnosti semien vzhľadom k úrovni životnosti semien v osive zobranom z porovnávacieho porastu kukuričných rastlín nepodrobených zníženiu funkčnej plochy listov.

V inom uskutočnení spočíva vynález v osive kukurice so zvýšenou životnosťou semien.

V literatúre je málo údajov ohľadne účinkov defoliácie na životnosť semien. V jednej z mála štúdií životnosti semien zistili vyššie citovaní Vieira et al., že defoliácia sóje vedie k produkcii nedovyvinutých semien so zníženou klíčivosťou a životnosťou.

Vo výraznom protiklade k negatívnym zisteniam Vieiry et al. učinili pôvodcovia toho vynálezu prekvapivé zistenie, že defoliácia môže byť použitá ako prostriedok na dosiahnutie zvýšenej životnosti kukuričného osiva vhodným vybalancovaním zrýchleného zrenia semien a menšou veľkosťou semien. Zistili však, že defoliácia musí byť podľa vynálezu uskutočnená behom kritického obdobia zrenia kukurice.

Podľa vynálezu sa stojatý porast kukuričných rastlín ošetrí za účelom zníženia funkčnej plochy listov v podstate u všetkých rastlín. Stojatý porast označuje živý súbor kukuričných rastlín. Porast môže byť kvantifikovaný stanovením celkovej sušiny kukuričných rastlín na určitej ploche. Funkčná plocha listov rastliny označuje v tomto opise celkovú plochu listov, ktorá je schopná zachytávať slnečné žiarenie. Funkčná plocha listov sa zníži odstránením všetkých listov nad klasom včítane klasového listu.

T1TF. ·9Τ>Τ

- 5 V podstate všetky rastliny v tomto opise znamenajú aspoň 99 % kukuričných rastlín v poraste.

Osivo v tomto kontexte znamená súbor semien zobraných z porastu kukuričných rastlín.

Spôsob podlá vynálezu je možné použiť na získanie zberu osiva, charakterizovaného zvýšenou životnosťou semien, merané testom životnosti osiva. Životnosť osiva označuje súbor vlastností, ktoré určujú potenciál pre rýchle rovnomerné vzídenie rastlín a vývoj normálnych jedincov v širokom rozmedzí polných podmienok. Stupeň životnosti osiva u daného súboru osiva je možné stanoviť rôznymi metódami, viď vyššie SEED VIGOR TESTING HANDBOOK 1983. Napríklad je možné životnosť osiva stanoviť na základe pozorovania veľkosti rastu vegetácie po vzídení semien v štádiu semenáčkov, ako je opísané v príklade 2.

Alternatívne je možné hodnotiť životnosť osiva pomocou testu klíčivosti in vitro. Napríklad pomocou testu Pioneer Cold Test je možné odhadovať, ako sa bude osivo kukurice chovať v chladnom vlhkom prostredí, viď Martin et al., Crop Sci. 28:801-805 (1988), a príklad 1.

Alternatívnym testom klíčivosti in vitro je máčací test, ktorý je možné použiť na identifikáciu odrôd menej tolerantných na chlad, viď výše Martin et al. Stručne povedané sa pri máčacom teste osivo máča v deionizovanej vode a potom sa valcuje medzi dvoma kusmi ťažkého papiera pre klíčenie. Valcované osivo sa inkubuje 5 dní pri 27 ’C a potom sa spočítajú naklíčené semená.

Pôvodcovia zistili, že defoliáciou kukuričných rastlín je možné zvýšiť životnosť semien, ak sa defoliácia uskutoční počas konkrétneho obdobia po opelení. Defoliácia po kritickom období nevedie k zvýšeniu životnosti semien, zatialčo defo6 liácia pred kritickým obdobím vedie k neprijateľnému zníženiu veľkosti semien. Uvedené kritické obdobie sa stanoví meraním dní vegetačného stupňa, tzv. growing degree days (GDD). Systém GDD predstavuje štandard medzi systémami hodnotení zrelosti obilia, viď napríklad Eckert et al. v NATIONAL CORN HANDBOOK 1986, str. 1017. Význam GDD spočíva v tom, že daná odroda alebo hybrid potrebuje na dosiahnutie určitého štádia vývoja určitý počet GDD.

Tu používaná hodnota GDD sa počíta Bargerovou metódou, pri ktorej sa počítajú tepelné jednotky za 24h obdobie podľa vzorce (maximum 'F + minimum F)

GDD ---------------------------50 viď Barger, Weekly Weather Crop Bulletin 56:10 (5.5.1969).

Podľa vynálezu je nutné defoliáciu uskutočňovať v období medzi asi 600 GDD po opelení a asi 850 GDD po opelení. Všeobecne je rozsah zvýšenia životnosti osiva nepriamo úmerný počtu GDD po opelení v dobe defoliácie. Najväčšie zvýšenie životnosti osiva je teda možné dosiahnuť defoliáciou v dobe 600 GDD po opelení, čo je najskorší okamžik v okne medzi 600 a 850 GDD. Cenou za zvýšenú životnosť osiva, vyvolanú touto skorou defoliáciou, je však potenciálne zmenšenie veľkosti semien. Veľkosť semien v zobranom osive kukurice je významným komerčným faktorom, lebo na trhu sa preferuje väčšia veľkosť semien. Presná zvolená doba defoliácie teda musí odrážať rovnováhu medzi požadovaným zvýšením životnosti osiva a požadovanou veľkosťou semien.

Pretože rýchlosť zrenia semien kukurice a rýchlosť zvyšovania veľkosti semien je určovaná genotypom, je nutné dobu defoliácie stanovovať zvlášť pre každý konkrétny kukuričný hybrid. Všeobecne majú hybridy, ktoré kvitnú skôr, tendenciu k rýchlemu zväčšovaniu a rýchlemu zreniu semien. Všeobecný návod pre voľbu, doby defoliácie je uvedený v tabuľke 1. Rastliny po defoliácii typicky poskytujú zber kukuričného osiva charakterizovaného zvýšenou životnosťou osiva a úbytkom veľkosti semien o asi 10 %, merané sušinou zŕn.

Tabuľka 1. Návod pre voľbu doby defoliácie

GDD do kvitnutí	doba defoliácie (GDD po opelení)
1100	600
1200	650
1300	700
1400	750
1500 a neskôr	800

Podľa vynálezu je možné defoliáciu uskutočňovať rôznymi metódami. Napríklad je možné defoliáciu uskutočňovať mechanickými prostriedkami. Jednou z takýchto metód defoliácie je ručná defoliácia, opísaná ďalej v príkladoch 1 a 2.

Alternatívne je možné defoliáciu uskutočňovať s použitím chemikálií, ako je herbicídna formulácia. Pre herbicídnu formuláciu podľa vynálezu je možné použiť akýkoľvek herbicíd. Výhodné herbicídy zahrnujú herbicídy, ktoré (1) sú charakterizované nízkou zbytkovou toxicitou, (2) nie sú prenášané do klasu a (3) sú účinné ako defoliánty v rôznych environmentálnych podmienkach.

vhodných pre herbicídne prípravky, 1,1'-dimetyl-4,4'-dipyridínium (ICN

Príklady herbicídov, zahrnujú Paraquat, tj. Biochemicals, Inc.), RoundupJ® , tj. mono(izopropylamín)ovou soľ N-(fosfonometyl)glycínu (Monsanto Chemical Company), Igni tj. monoamónium-2-amino-4-[(hydroxy)metyl-fosfinyl] butanoát (Hoechst-Roussel Agri-Vet Company) a Diquat, tj.

1,1'-etylén-2,2'-dipyridínium (Valent U.S.A. Corporation). Preferované sú herbicídy Paraquat, Ignite® a Diquat.

Pri uskutočňovaní vynálezu sa rastliny ošetrujú herbicídmi podľa pokynov výrobcu. Typické spôsoby aplikácie herbicídov sú opísané ďalej v príkladoch 2 a 3.

Herbicídna formulácia môže ďalej zahrnovať povrchovo aktívny prostriedok pre zlepšenie príjmu herbicídu kukuričnou rastlinou. Príklady povrchovo aktívnych prostriedkov zahrnujú vápenaté a amínové soli dodecylbenzensulfónovej kyseliny a diizoetylsulfosukcinát sodný. Príklady katiónových povrchovo aktívnych prostriedkov zahrnujú alifatický mono-, di- alebo polyamín ako acetát alebo oleát.

Preferované sú neionogénne povrchovo aktívne prostriedky. Príklady neionogénnych povrchovo aktívnych prostriedkov zahrnujú kondenzačné produkty esterov mastných kyselín, mastných alkoholov, amidov mastných kyselín alebo mastných amínov s etylén- a/alebo propylénoxidom, alkyl- alkenyl- alebo polyaryl-substituovaných fenolov s etylén- a/alebo propylénoxidom a mastné estery polyfunkčných alkoholeterov, ako sú sorbitanové estery mastných kyselín, kondenzačné produkty týchto esterov s etylénoxidom včítane polyoxyetylénsorbitanových esterov mastných kyselín, blokové kopolyméry etylénoxidu a propylénoxidu, etoxylované lanolínové alkoholy alebo etoxylované lanolínové kyseliny.

Ako zástupca neionogénnych povrchovo aktívnych látok je možné uviesť sek.butyl(((fenoxy(polypropylén)oxy)polyetylén)oxy)etanol PG 26-á^ (The Dow Chemical Company), neionogénny kopolymér silikónu a glykolu Silwet L-77®> (Union Carbide Corporation) a alkylarylpolyoxyetylénglykol Triton (Ortho) X-7 /S (Chevron Chemical Company). Zvlášť preferovaným povrchovo aktívnym prostriedkom je X- Voľba vhodného povrchovo aktívneho prostriedku je úplne v kompetencii odborníka.

Množstvo povrchovo aktívneho prostriedku, prítomného v koncentrovanom herbicídnom prípravku, je obvykle v rozmedzí od asi 0 do asi 5 %, prednostne asi 0 až asi 0,5 % hmôt, konečnej herbicidnej formulácie.

Príklady uskutočnení vynálezu

Vynález je bližšie osvetlený na ďalej uvedených príkladoch uskutočnenia, ktoré však neobmedzujú jeho rozsah.

Príklad 1

Účinok manuálnej defoliácie v dobe 600 GDD po opelení na životnosť osiva

V týchto štúdiách bolo pestovaných 15 odrôd na oddelených poliach v Willmare, Minnesota. Jednalo sa o odrody R19, W03, W63, K76, W80, G50, J40, P02, M63, K74, W86, M10, G47 a W06.

V experimentálnych skupinách bola uskutočnená defoliácia v dobe 600 GDD po opelení ručným otrhaním všetkých listov z rastlín. U kontrolných skupín defoliácia uskutočnená nebola.

Vplyv defoliácie na zrelosť semien bol hodnotený buď metódou mliečnej čiary alebo pozorovaním vzniku čiernej vrstvy semien. Metóda zisťovania zrelosti semien na základe mliečnej čiary je založená na postupnom tuhnutí mliečneho endospermu, ktoré začína na vrchole semena a končí na jeho báze. Napríklad v štádiu 75% mliečnej čiary je mliečna čiara prítomná na približne jednej štvrtine dráhy od vrchola, zatiaíčo v štádiu 50% mliečnej čiary je mliečna čiara prítomná v strede semena. Vymiznutie mliečnej čiary semena súhlasí s zastavením prírastku sušiny semena a fyziologickou zrelosťou. Metóda hodnotenia zrelosti semena pomocou čiernej vrstvy je založená na vývine čiernej vrstvy v placentárne-chalazárnej oblasti semena. Vznik čiernej vrstvy indikuje dokončenie zrenia semena.

Na zhodnotenie účinkov defoliácie na životnosť osiva boli semená zberané v intervaloch po 100 GDD od 600 GDD po opelení do 1000 GDD po opelení. Kvalita osiva bola testovaná pomocou testu Pioneer Cold Test, viď Martin et al., Crop Sci. 23·. 801-805 (1988). Pioneer Cold Test bol v zásade uskutočňovaný rovnomerným rozložením tenkej vrstvy piesčitohlinitej pôdy na vlhký papier pre klíčenie a chladením celku po dobu 24 h na 10 ‘C. Pôda a papier boli udržované vlhké pomocou textilných knotov, vedúcich od papiera do zásobníka vody. Na pôdu boli vložené štyri skupiny testovaných semien a semená boli inkubované po dobu 7 dní pri 10 C. Potom boli semená premiestené na 3 dni do prostredia s teplotou 27 C a relatívnou vlhkosťou 85 %. Životnosť semien bola stanovená vypočítaním percenta vyklíčených semien.

Výsledky týchto experimentov demonštrujú, že defoliáciou v dobe 600 GDD sa zvýši rýchlosť zrenia semien. Nedefoliované kontrolné odrody dosiahli štádium 75% mliečnej čiary v dobe 760 GDD po opelení, zatialčo defoliované odrody dosiahli štádium 75% mliečnej čiary v dobe 700 GDD po opelení. Kontrolné odrody dosiahli štádium 50% mliečnej čiary v dobe 840 GDD po opelení, zatialčo defoliované odrody dosiahli to isté štádium v dobe 770 GDD po opelení. Podobne dosiahli nedefoliované kontrolné odrody štádium čiernej vrstvy v dobe 960 GDD po opelení, zatialčo defoliované odrody dosiahli štádium čiernej vrstvy v dobe 890 GDD po opelení. Defoliáciou sa teda zvýšila rýchlosť zrenia semien o asi 70 GDD, čo je za podmienok tejto štúdie ekvivalent 6 až 8 dni.

Výsledky Cold Testu ďalej ukázali zvýšenú životnosť semien zobraných z defoliovaných rastlín v porovnaní so semenami zobranými z nedefoliovaných kontrolných rastlín, viď tabulka

2. Defoliácia v dobe 600 GDD po opelení teda viedla k zvýšenej životnosti semien a zvýšenej rýchlosti zrenia semien.

Tabulka 2. Životnosť osiva v dobe 700 až 1000 GDD po opelení, merená Pioneer Cold Testom odroda: ošetrenie výsledky Cold Testu (% klíčivosti)

700 GDD 800 GDD 900 GDD 1000 GDD

R19:	kontrola	59	65	92	87
	defoliácie	63	82	94	95
W63:	kontrola	60	77	79	73
	defoliácie	51	76	91	90
K76:	kontrola	20	41	86	82
	defoliácie	25	74	93	88
W80:	kontrola	38	87	92	83
	defoliácie	59	93	95	95

Príklad 2

Účinok manuálnej a chemickej defoliácie v dobe 750 alebo 850 GDD po opelení na životnosť osiva

V týchto štúdiách bolo ako samičie rastliny použitých 20 odrôd na dvoch izolovaných poliach v Kekaha, Hawaii. Jedno pole obsahovalo samčiu odrodu W52 a tieto samičie odrody: M49, G29, W30, R03, MJ8, V78, BW6, N46, W78 a AB6. Druhé pole obsahovalo samčiu odrodu P03 a tieto samičie odrody: W52, K29, W61, T10, P85, R41, J01, K35, AB5 a HR1. Obe polia boli vysadené 19. novembra a všetky odrody do 17. januára kvitli. GDD od opelenia boli počítané počínajúc 20. januárom.

Kontrolné skupiny neboli defollované. V experimentálnych skupinách boli rastliny defoliované v dobe asi 750 a asi 850 GDD po opelení. Defoliácia bola uskutočňovaná ručným otrhaním listov alebo chemickým ošetrením. Manuálna defoliácia bola uskutočňovaná odlomením zvädnutého listu od stredného rebra do klasového kolienka. Chemické defoliačné ošetrenie zahrnovalo: 24 unci Paraquat (ICN Biochemicals, lnc.)/akr alebo 15 unci Rounduj@ (Monsanto Chemical Co.) plus 1 pintu X(Chevron Chemical Company)/akr. Chemikálie boli aplikované pomocou vysokorýchlostneho postrekovača John Deere 6000 Hi cycle s dvoma výstupmi postreku s dĺžkou 28 palcov, s jednou dýzou na riadku, s plochými ventilátormi 11004 30 psi rýchlosťou postreku 3,5 mil/h. Bolo použitých 20 galonov vody na každých 0,264 akru.

Na testovanie vplyvu defoliácie na životnosť semien boli semená zberané buď pri zrelosti semien alebo pred ich zrelosťou. Skupiny semien boli zberané pri zrelosti, určenej na základe pozorovania vzniku čiernej vrstvy. V týchto štúdiách sa štádium čiernej vrstvy objavovalo v dobe 1120 až 1200 GDD po opelení. V tomto štádiu zrelosti bolo pevných 20 až 28 % endospermu, merané vlhkomerom GAC II (Dickey-John).

V skupine rane zberanej kukurice boli klasy zberané v štádiu 50% mliečnej čiary. V týchto štúdiách sa štádium 50% mliečnej čiary objavovalo v dobe 906 až 1050 GDD po opelení. V tomto štádiu zrelosti bolo pevných 35 až 40 % endospermu, merané vlhkomerom GAC II (Dickey-John).

Kvalita osiva bola testovaná poíným testom vzídenia. V týchto štúdiách bolo osivo zasiate 5. apríla v škôlke v Johnstone, Iowa v troch skupinách po 50 zrnách. Pred vzídením boli priemerné denné maximá teplôt 15,5 ’C a priemerné denné minimá teplôt 5 'C. Prvé vzídenie bolo zaznamenané 30. apríla, čo bolo 190 GDD po zasiatí.

V štádiu V3, keď mali semenáčiky tri plne rozvinuté listy, bol zaznamenaný počet rastlín v poraste a životnosť semenáčika. Počet rastlín v ranom poraste bol počítaný ako počet preživších rastlín. Životnosť semenáčkov bola stanovená porno cou vizuálneho hodnotenia vegetácie po vzídení v štádiu semenáčika, keď rastlina typicky obsahuje asi 5 listov, stupnicou od jednej do deväť. Vyššia hodnota znamená lepšiu životnosť. Hodnotenie životnosti semenáčika je založené na posúdení rovnomernosti vzídenia, výšky rastliny a hmoty zeleného listového tkaniva.

Sušina semien bola vypočítaná po vysušení semien v sušiarni pri 104 *C po dobu 72 h. Bola zaznamenaná hmotnosť z dvoch skupín po 20 zrnách.

Výsledky týchto štúdií demonštrujú, že počty v ranom poraste sú skorým zberom silne redukované. Ako je zrejmé z tabuliek 3 a 4, bol celkový počet v ranom poraste pri zbere na základe čiernej vrstvy 75 % oproti 60 % pri skorom zbere v štádiu 50% mliečnej čiary. Okrem toho sa skorým zberom znížila životnosť semenáčikov z hodnoty 4,9 (zber podía čiernej vrstvy) na hodnotu 4,5 (zber pri polovičnej mliečnej čiare). Nepriaznivý účinok skorého zberu na počty v ranom poraste však bol prekonaný ručnou alebo chemickou defoliáciou v dobe 850 GDD, ako je zrejmé z tabuíky 4. Sušina semien zberaných z defoliovaných rastlín bola len o 4 % menšia ako sušina semien zberaných z nedefoliovaných rastlín, čo ukazuje, že účinok defoliácie na veíkosť semien bol minimálny.

Tabuľka 3. Analýza semien vrstvy¹	zberaných v dobe objavenia čiernej
spôsob	doba	počet	životnosť	sušina (g)
defoliácie	defoliácie	v ranom	semenáčikov
	(GDD)	poraste (%)
kontrola	———	75	4,9	5,4
ručne	750	73	4,9	4,4
	850	78	5,1	4,9
Paraquat	750	71	4,6	4,7
RoundujJ^	850	78	5,0	5,0
750	74	4,8	4,8
	850	77	5,1	5,2

¹Doba defoliácie bola meraná od dátumu opelenia (plný kvet).

Počty v ranom poraste, životnosť semenáčikov a boli merané, ako je vyššie opísané.	sušina semien 50% mliečnej
Tabuľka 4. Analýza čiary¹	semien zberaných	v štádiu
spôsob doba počet životnosť sušina (g)	defoliácie defoliácie
v ranom semenáčikov
	(GDD)	poraste (%)
kontrola	___	60	4,5	5,1
ručne	750	71	4,6	4,4
	850	71	4,8	4,9
Paraquat	750	63	4,5	4,6
	850	67	4,6	4,9
RoundujJ^	750	68	4,6	4,7
	850	67	4,8	4,9

l-Doba defoliácie bola meraná od dátumu opelenia (plný kvet). Počty v ranom poraste, životnosť semenáčikov a sušina semien boli merané, ako je vyššie opísané.

Z týchto výsledkov vyplýva, že predzberová defoliácia ku§ kurice v dobe 850 GDD, buď ručná alebo pôsobením herbicídov, významne zlepšovala vzídenie kukurice, zber pred štádiom čiernej vrstvy, a súčasne spôsobovala len minimálny pokles velkosti semien.

Príklad 3

Účinok defoliácie pôsobením Ignite** alebo Diquat v dobe 732 alebo 755 GDD na životnosť semien

V tejto štúdii boli testované odrody vysadené na pole v Johnstone, Iowa. Odroda K76 bola vysadená 4. mája a odroda T47 30. apríla. Chemická defoliácia bola uskutočnená s použitím buď 0,38 libier účinnej zložky Diquat (Valent U.S.A. Corporation)/akr alebo 0,42 libier účinnej zložky Igni (Hoechst-Roussel Agri-Vet Company)/akr. Chemikálie boli aplikované pomocou vysokého postrekovača s dvoma výstupmi postreku v pruhoch s dĺžkou 50 stôp, pričom jeden pruh pokrýva dva riadky. Bolo použitých 35 galónov vody na akr.

Pole K76 bolo ošetrené postrekom 11.septembra v dobe 732 GDD po opelení a zber bol uskutočnený o 7 dní neskôr v dobe 856 GDD po opelení. Pole T47 bolo ošetrené postrekom 3. septembra v dobe 755 GDD po opelení a zber bol uskutočnený o 13 dní neskôr v dobe 992 GDD po opelení.

V týchto štúdiách mala chemická defoliácia najväčší dopad na kvalitu semien K76. Ošetrenie Ignit^ zlepšovalo klíčivosť v Cold Test o 21 % a ošetrenie Diquat o 19 %. Hodnoty klíčivosti v Cold Test pre semená T47 sa ošetrením IgnitJ® zlepšily o 8 % a ošetrením Diquat o 4 %. Kvalita semien sa teda zlepšila predzberovou defoliáciou s použitím ako IgnitJE), tak

Diquat.

Uvedený opis sa síce vzťahuje na zvlášť výhodné uskutočnenie, nie je možné ho však chápať ako obmedzujúci. Priemernému odborníkovi budú zrejmé rôzne modifikácie opísaných uskutočnení, ktoré rovnako spadajú do rozsahu vynálezu, ako je definovaný patentovými nárokmi.

« Všetky publikácie a patentové prihlášky, citované v opise, ukazujú úroveň znalostí odborníkov v oblasti, ktorej sa « vynález týka. Všetky publikácie alebo patentové prihlášky sú tu zahrnuté formou odkazu v takom rozsahu, ako by každá z nich bola jednotlivo označená ako zahrnutá vo svojom celku formou odkazu.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob ošetrenia stojatého porastu rastlín kukurice na získanie osiva so zvýšenou životnosťou semien, vyznačujúci sa tým, že sa t (A) v podstate u všetkých rastlín zníži funkčná plocha • listov v dobe medzi asi 600 a asi 850 GDD po opelení rastlín « a potom sa

(B) porast zberá za účelom získania osiva. 2. Spôsob podlá nároku 1, v y z n a č u j ú c i sa tým, že funkčná plocha listov sa znižuje mechanickými prostriedkami. 3. Spôsob podlá nároku 1, v y z n a č u j ú c i sa

tým, že funkčná plocha listov sa znižuje chemickými prostriedkami .
4. Spôsob podlá nároku 3, vyznačujúci sa tým, že chemické prostriedky zahrnujú herbicídnu formuláciu.
5. Spôsob podlá nároku 4, vyznačujíci se tím, že herbicídna formulácia zahrnuje herbicíd, vybraný zo skupiny zahrnujúcej Paraquat, Ignit^S), Diquat a Rounduc&
6. Spôsob podlá nároku 5, vyznačujúci sa tým, že herbicídna formulácia zahrnuje Ignitel®.
7. Spôsob podlá nároku 4, vyznačujúci sa tým, že herbicídna formulácia ďalej zahrnuje povrchovo aktívny prostriedok.
8. Osivo kukurice získané spôsobom podlá nároku 1.