SK35797A3 - Use of ethylenediaminotetraacetic acid for producing compounds containing its - Google Patents

Description

Použitie kyseliny etyléndiaminotetraoctovej na výrobu zlúčeniny s jej obsahom

Oblasť vynálezu

Vynález sa týka spôsobu úpravy minerálizovaného biologického povrchu, najmä úpravy zubného koreňa, selektívnym odstránením častí exponovaného povrchu koreňa; uvedený spôsob úpravy sa použije ako príprava na zlepšenie upevnenia zuba v súvislosti s periodontálnym chirurgickým zákrokom.

Doterajší stav techniky

Zuby sú spojené s alveolárnou kosťou (zubným lôžkom) prostredníctvom ich koreňov. Na povrchu koreňov zubov sa nachádza tenká vrstva mineralizovaného tmelu. Vrstva tmelu kotví kolagénové vlákna, ktoré prenikajú do priliehajúcej alveolárnej kosti. Medzi koreňom a povrchom zubného lôžka je priestor, ktorý je vyplnený najmä kolagénovými vláknami a bunkami spojivového tkaniva (fibroblastmi). Mäkké tkanivo, známe ako periodontálna membrána alebo ligamentum je vysoko špecialzované spojivové tkanivo. Má schopnosť vytvárať kostnú hmotu ako aj tmel a vo vhodných podmienkach môže vytvárať nové upevnenie v koreňových oblastiach, v ktorých toto spojenie chýba v dôsledku periodontálneho ochorenia.

Periodontálne ochorenie je druhou príčinou rozpadu zubov a je najčastejším orálnym ochorením. Má progresívny charakter a jej ťažká forma postihuje v priemyselných krajinách približne 10 % obyvateľstva, pričom spôsobuje čiastočnú alebo úplnú stratu zubov. Jeden alebo viac zubov napadnutých uvedeným ochorením má však väčšina dospelých.

V najrozšírenejšej forme je uvedené ochorenie známe ako marginálna periodontisis. Je spôsobená sústredením baktériálnych ložísk na povrchu zuba pozdĺž okraja ďasien - zubného krčka. Bakteriálne ložiská vznikajú z pôvodnej ústnej mikroflóry hostiteľa a vyvolávajú zápalovú reakciu ďasien, ktorej výsledkom je rozpad tkanív, ktoré upevňujú zub (pe2 riodontálna membrána a alveolárna kosť) . Uvedený rozpad upevňujúcich tkanív má za následok prehlbovanie priestoru (periodontálny vačok) medzi koreňom zuba a pružným tkanivom (d’asňami) . Choroba postupuje apikálnou migráciou baktérií do uvedeného periodontálneho vačka, čím sa vačok dôsledkom zápalu mäkkého tkaniva viac a viac prehlbuje. Bez primeranej liečby sa zub uvoľňuje a ak sa už veľká časť upevňujúceho tkaniva zubu rozpadla, zub prípadne aj vypadne.

Všeobecným cieľom bežnej liečby marginálnej periodotitídy je odstránenie bakteriálnych ložísk a dentálnych kalkulov (mineralizované bakteriálne ložiska) z povrchov koreňov, aby sa vylúčila príčina zápalu ďasien. Bežný spôsob liečby možno rozdeliť na nechirurgickú liečbu a na chirurgické zákroky .

Liečba bežne začína škrabaním (odstránením zvyškov a vyhladením koreňa) zubných povrchov s cieľom odstrániť viditeľné ložiska baktérií a mineralizované ložiská aj skryté pod okrajmi ďasien. Tento zákrok znižuje opuchnutie ďasien, spôsobené zápalom a často zmenšuje hĺbku periodontálnych vačkov. Oškrabanie a vyhladenie koreňa pod okrajmi ďasien je však veľmi ťažké. V hlbších periodontálnych vačkoch sú neprístupné infikované miesta, ktoré sú zdrojmi opakovaných infekcií. To je častý prípad u zubov s rozvetveným poškodením, na ktorých sa infekcia rozšírila do priestorov medzi koreňmi. Potom sa na úplné vylúčenie mäkkých aj tvrdých bakteriálnych ložísk môže vykonať chirurgický zákrok, ktorý zlepší ich prístupnosť a viditeľnosť.

Pri periodontálnom chirurgickom zákroku sa periodontitídou nakazené korene odkryjú oddelením ďasien od koreňov a od zubného lôžka. Korene sa potom zbavia bakteriálnych ložísk a dentálneho kalkula oškrabaním a vyhladením koreňa. Tento zákrok tiež vyžaduje odstránenie granulovaného tkaniva a zubného tmelu, znečisteného bakteriálnymi toxínmi. Po očistení miesta sa časti ďasien znova vrátia do pôvodnej polohy a miesto sa zašije. Počas nasledujúceho obdobia hojenia sa musí dodržiavať orálna hygiena na mimoriadne vysokej úrovni, aby sa predišlo opakovanému ochoreniu.

Uvedený spôsob bežnej liečby je konzervatívny a v najlepšom prípade môže ochrániť ostávajúce tkanivá, ktoré upevňujú zuby. Podporné tkanivo, ktoré bolo zničené sa bežným spôsobom liečenia nemôže znova vytvoriť.

Prvotným cieľom liečby periodontálneho ochorenia je zahojenie čeľustnej kosti. Je to proces závislý najviac na odozvách tkaniva, ktoré nastávajú na rozhraní tvrdého a mäkkého tkaniva na povrchu koreňa.

Dlhodobé štúdia hojenia periodontálnych poranení s merginálnou komunikáciou po periodontálnej liečbe ukázali, že kolonizácia poraneného miesta bunkami je výsledkom súťaže medzi tkanivami alveolárnej kosti, orálneho epitelu a mukosálneho spoj ivového tkaniva ako aj periodontálneho spoj ivového tkaniva. Exponované spojivové tkanivo mäkkých tkanivových útržkov po periodontálnom chirurgickom zákroku sa spravidla časom prekrýva spojivovým dlhým epitelovým tkanivom, to znamená, že migruje apikálne, alebo do blízkosti pôvodnej úrovne pred chirurgickým zákrokom. Množiace sa epitelové bunky bežne dosahujú predchirurgickú úroveň periodontálneho vačku približne týždeň po zákroku a tak zabraňujú väzbe spojovacieho tkaniva na povrchu koreňa. Zistilo sa tiež, že pri hojení kŕčka po nechirurgickej liečbe, ako je vyhladenie koreňa, je uprednostňovaný apikálny rast epitelu uvedeného vačku. Hojenie kŕčkových periodontálnych rán normálne nevyžaduje tvorbu náhradného cementu alebo alveolárnej kosti. Niekedy možno pozorovať výnimku, najviac pri 0,1 až 0,2 mm výstupkoch z povrchu koreňa kŕčkových periodontálných rán, ktoré môžu byť kolonizované bunkami spoj ivového tkaniva pred tým, ako epitel apikálne dosiahne ranu. Kostná výplň sa zaznamenla klinicky za priaznivých anatomických podmienok, ako sú napríklad hĺbkové vertikálne deštrukcie. Oveľa častejšie však bežná periodontálna chirurgia hlbokých rozvetvených komplikácií nevedie k úspešnému periodontálnemu vyliečeniu.

Z uvedeného vyplýva, že sa po bežnej liečbe kŕčkovej periodontitídy sa tkanivo, ktoré upevňuje zuby (cement, periodontálna membrána a alveolárna kosť) normálne neobnovuje.

Miesto toho sa exponovaný povrch koreňa pokryje vrstvou epitelových buniek, ktorá nespĺňa funkčné upevnenie koreňa.

Výskumami v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa zistilo, že vo vhodných podmienkach sa môže povzbudiť obnovenie rastu periodontálnych ligament a buniek cementu na povrchu pred zákrokom napadnutého koreňa. Vložením polopriepustnej membrány (Usmernená tkaninová regenerácia - Guided Tissue Regeneration) pod útržky mäkkého tkaniva pri periodontálnom chirurgickom zákroku možno zabrániť migrácii epitelových buniek pozdĺž povrchu koreňa a tým sa uľahčí kolonizácia povrchu koreňa periodontálnymi fibroblastmi. Toto umožňuje selektívnu repopuláciu bunkami z periodontálneho ligamentu a alveolárnej kosti na povrchu koreňa.

Leptanie počas chirurgického periodontálneho zákroku sa robí s trojakým cieľom: s cieľom odstránenia bakteriálnych toxínov, s cieľom odstránenia znečistenej vrstvy a odkrytia kolagénových vlákien na povrchu koreňa a s cieľom zvýšiť viditeľnosť pomocou hemostatického účinku. Dosiahnutie prvých dvoch z uvedených cieľov sa vyhodnocovalo in vitro využitím najmä kyseliny citrónovej a do určitej miery aj kyseliny trihydrogénfosforečnej; obidve kyseliny pôsobia pri pH približne 1 (Lowenguth R.A., Blieden T.M, Periodontal regeneration: root surface demineralization, Periodontology 2000, 1993; 1:54). Škrabanie a vyhladzovanie koreňa sa vykonáva so zámerom odstránenia bakteriálnych ložísk, kalkula a povrchových vrstiev povrchu koreňa (cementu a dentínu), štruktúr a tkanív, ktoré ukotvujú bakteriálne toxíny. Toxíny nie sú viazané iba v miestach bakteriálnych ložísk, ale možno ich zistiť aj zachytené na povrchoch periodontálne chorých koreňov. Ukázalo sa in vitro, že tieto látky potláčajú väzbu buniek, ktorá je nevyhnutným krokom na hojenie. Cieľom škrabania a vyhladzovania koreňa je dosiahnuť biologicky vhodný povrch na hojenie v oblasti kŕčka. V dôsledku používania rôznych nástrojov na úpravu povrchu koreňa môžu na koreni ešte ostať miesta s kontaminovaným cementom, ako aj so znečistenou vrstvou, pokrývajúcou ošetrené povrchy. Uvádza sa, že dodatočné ošetrenie povrchu koreňa spôsobom, ako je lep5 tanie môže odstrániť znečistenú vrstvu.

Bolo opísané použitie leptacích činidiel na odstránenie povlakov a poškodených tkanív, čo môže nastať pri škrabaní a vyhladzovaní. Leptanie však vplýva tiež na mineralizovaný povrch koreňa, hoci v závislosti od spôsobu použitia určitého činidla sú publikované navzájom si odporujúce výsledky. Leštenie povrchu koreňa bavlnenou tabletou namočenou v kyseline citrónovej sa zdá byť účinnejšie na intertubulárne fibrily a dentinové tubuly, v porovnaní s jednoduchým použitím kvapky uvedenej kyseliny, alebo s umiestením kyselinou nasiaknutej tablety na povrch koreňa bez šúchania; tiež sa však uvádza, že sa pri uvedených rôznych použitiach nezistili nijaké rozdiely. Z tohto hľadiska sa preukázalo, že predĺžená doba pôsobenia leptacieho činidla má za následok zväčšenie hĺbky prieniku činidla.

Niekoľko štúdií sa venovalo periodontálnemu hojeniu po leptaní povrchu koreňov kyselinou citrónovou a kyselinou trihydrogénfosforečnou, použitých počas periodontálneho chirurgického zákroku. Iba málo prác hodnotilo reakcie okolitého mäkkého tkaniva po použití kyseliny. Napriek veľmi nízkej hodnote pH (približne 1) sa v okolí miesta použitia kyseliny zisťuje neočakávateľne malá plocha mäkkého tkaniva, ktoré vykazuje poškodenie. Hoci sa výsledky zdajú byť veľmi premenlivé, opisuje sa viac priaznivých prípadov účinku leptania na periodontálne hojenie.

Použitie kyseliny citrónovej a kyseliny trihydrogénfosforečnej na leptanie (pH 1) povrchov koreňov je od začiatku opisované tak, že výsledkom je nové spojenie alebo obnovenie spojenia koreňa s kostným lôžkom. Zdá sa, že prístup s použitím leptania bol inšpirovaný schopnosťou vyvolávať rast kostí faktormi v demineralizovanom dentíne, skôr označovanými ako kostné morfogenetické proteíny. Neskoršie boli tieto názory spochybnené a väčšina štúdií in vivo ukázala, že hojenie spojovacieho tkaniva spolu s tvorbou malého podielu nového cementu nastáva skôr, ako vznik dlhých epitelových spojov. Zdôvodnené je tiež použitie kyseliny citrónovej alebo kyseliny trihydrogénfosforečnej do periodontálnej rany v priebehu chirurgického zákroku, nakoľko sa tak zvyšuje viditeľnosť prostredníctvom hemostatických vplyvov a uľahčuje sa tiež odstránenie granulačného tkaniva.

Podstata vynálezu

Zatiaľ čo doterajší stav sa týkal úpravy koreňa zuba, najmä použitím kyseliny citrónovej a v určitom rozsahu aj kyseliny trihydrogénfosforečnej, tento vynález predkladá celkom nový koncept úpravy povrchov koreňov zubov použitím spôsobu skutočného leptania, ktorého výsledkom je značne zlepšená úprava povrchu, čo následne zlepšuje upevnenie zubného koreňa po zákroku. Pretože sa tento vynález týka leptania zubného koreňa je dôležité poznamenať, že leptaním sa rozumie selektívne odstraňovanie časti (častí) alebo zložky (zložiek) z tuhého povrchu účinkom leptacieho činidla, ako je kyslý roztok alebo iné činidlo. Leptanie nie je tak spojené s eróziou ošetrovaného povrchu a úplným odstraňovaním povrchovej vrstvy. Leptanie, vykonávané na povrchu koreňa v súvislosti s periodontálnym chirurgickým zákrokom má tak za cieľ selektívne odstrániť bakteriálne toxíny a hydroxyapatit a ponechať exponovanú vrstvu kolagénu.

Podľa uvedeného, tento vynález predkladá najmä spôsob na úpravu biologického mineralizovaného povrchu, najmä spôsob leptania na úpravu povrchu zubného koreňa so zachovaním exponovanej vrstvy kolagénu na zubnom koreni.

Vynález ďalej predkladá kompozíciu na použitie uvedeným spôsobom.

Vynález ešte ďalej predkladá spôsob úpravy zubného koreňa, v ktorom sa dosiahne značne lepšie upevnenie zubov s tkanivami v súvislosti s periodontálnym chirurgickým zákrokom .

Vynález ešte ďalej predkladá spôsob úpravy, ktorá nie je ani závislá od nízkeho pH, ani nespôsobuje nijaké toxikologické problémy.

Vynález ďalej ešte predkladá spôsob úpravy, v ktorom je odstránený nekrotizačný účinok na okolité periodontálne tkanivá, pretože sa úprava môže vykonať pri približne neutrálnom pH.

Pre uvedené a ďalšie zámery, ktoré budú objasnené v nasledujúcom podrobnom opise, tento vynález zahŕňa spôsob úpravy biologických mineralizovaných povrchov a spôsob ošetrenia leptaním podľa tohto vynálezu uvedeného povrchu kompozíciou, obsahujúcou účinné množstvo etyléndiamíntetraoctovej kyseliny (EDTA). Vynález je využiteľný najmä na úpravu koreňov zubov, bližšie na selektívne odstraňovanie častí exponovaného povrchu zubného koreňa, čím sa značne zlepší následné spájanie tkaniva so zubom.

Podľa výhodného uskutočnenia tohto vynálezu uvedená kompozícia obsahuje uvedenú kyselinu v prostredí vody v kombinácii s vodným základom.

Vynález tiež zahŕňa kompozíciu na použitie pri úprave povrchu zubných koreňov zloženú tak, aby selektívne odstraňovala časti exponovaného povrchu zubného koreňa. Uvedená kompozícia obsahuje ako aktívnu zložku účinné množstvo EDTA v kombinácii s vodným základom alebo nosičom.

Aby sa uľahčilo zavedenie aminopolykarboxylovej kyseliny do základu kompozície, je výhodné, aby sa do kompozície zahrnulo činidlo regulujúce pH. Toto činidlo sa použije v takom množstve, aby výsledné pH vodnej fázy kompozície bolo v rozmedzí približne 6 až 8. Výhodné je najmä rozmedzie pH od približne 6,5 do približne 7,5, to znamená v blízkosti neutrálneho pH 7.

Uvedené činidlo na reguláciu pH môže byť zásaditá zlúčenia alebo látka zlúčiteľná s cieľom použitia kompozície. Činidlo môže tvoriť tiež vhodný tlmič pH. Ako zásadité zlúčeniny možno uviesť amoniak a hydroxidy alkalických kovov a hydroxidy kovov alkalických zemín. Výhodné sú najmä hydroxid sodný, hydroxid draselný a hydroxid vápenatý.

Ako už bolo skôr uvedené, kompozícia je v podstate vodné prostredie a môže byť tvorená vodným roztokom. Aby bola kompozícia ľahko použiteľná je výhodné, ak je vo forme viskózneho vodného roztoku; zvýšená viskozita sa dosahuje činidlom zvyšujúcim viskozitu. Uvedené činidlo môže byť poly8 sacharid a môže byť vybrané zo skupiny látok, zahŕňajúcej celulózy a ich deriváty, škroby a ich deriváty, rastlinné gumy, kapsulárne mikrobiologické polysacharidy a algálne polysacharidy .

Medzi výhodné polysacharidy patria celulózy a ich deriváty, napríklad etylcélulózy, hydroxyetylcelulózy, karboxymetylcelulózy a ich soli, a škroby a deriváty škrobov, ako je hydroxyetylškrob. Zvlášť výhodné činidlo na zvýšenie viskozity je sodná soľ karboxymetylcelulózy.

Medzi mikrobiálnymi polysacharidmi možno spomenúť xantánovú gumu, kurdlán, pulolán, dextrán a medzi algálnymi polysacharidmi možno spomenúť agar, karagénany, alginová kyselina.

Koncentrácia polysacharidu, použitá v kompozícii podľa tohto vynálezu sa môže meniť v širokom rozmedzí, ale praktická horná hranica koncentrácie je približne 25 % (hmotnostné). Môžu sa však použiť značne nižšie koncentrácie. Prakticky sú vhodné koncentrácie poriadku do 10 % (hmotnostných) polysacharidu, ako je napríklad 1 až 5 % (hmotnostných).

Voliteľne k použitiu polysacharidu ako viskozitu zvyšujúceho činidla, môžu sa použiť činidla, vybrané zo skupiny látok, zahŕňajúcej proteíny a glykoproteíny, ako je želatína, denaturované štrukturálne proteíny a proteoglykány.

Je výhodné, aby kompozícia obsahovala ako hlavnú zložku vodu a obsah v nej obsiahnutej leptacej zložky (EDTA) môže byť taký, že sa dosahuje koncentrácia blízko nasýteného alebo nasýteného roztoku, ako je napríklad 27 % (hmotnostných) vzťahované vzhľadom na obsah vody v kompozícii. Pri približne neutrálnom pH je hranica nasýtenia kyselinou (EDTA) medzi 22 až 27 % (hmotnostných), vzťahované vzhľadom na obsah vody v kompozícii, ako je napríklad 25 %.

Výraz blízko nasýteného roztoku v tomto opise znamená koncentráciu, ktorá nie je nižšia ako približne 80 % a najmä nie menšia ako približne 90 % koncentrácie pri nasýtení roztoku.

Na uľahčenie použitia uvedenej kompozície podľa tohto vynálezu na upravovaný povrch koreňa zuba je výhodná kompozícia, ktorá má pomerne vysokú viskozitu; potom kompozícia na tento účel môže mať formu gélu alebo polotekutého materiálu. Tento stav alebo formu možno dosiahnuť použitím vhodného polysacharidu v pomerne malom množstve, ako je napríklad množstvo do približne 5 % (hmotnostných) vzhľadom na obsah vody v kompozícii. Výhodné rozmedzie je od približne 2 % do približne 5 % (hmotnostných).

EDTA je látka, ktorá viaže vo forme chelátov dvojmocné katióny, ako je Ca^⁺, Mg^⁺, Fe^⁺ a Pb^⁺. Vo velkej miere sa využíva do infúznych roztokov na detoxifikáciu a ako antikoagulačné činidlo in vivo. EDTA má in vitro množstvo spôsobov využitia ako je odstránenie buniek z tuhých substrátov, odvápnenie vzoriek tkanív pred prípravou rezov a farbením a ako tenzid v oblasti biochemických analýz.

Pri použití doterajších leptacích činidiel, s ktorými sa pracuje pri pH 1 sa rozpúšťajú nielen minerálne zložky exponovaných dentínových povrchov, ale tiež kolagénový matrix. Kolagén sa rozpúšťa pri kyslom pH kyselinami ako je kyselina citrónová už pri ich nízkych koncentráciách. EDTA môže dokázateľne tiež čiastočne rozpúšťať kolagénové molekuly alebo ich superštruktúry. Tento vplyv je však zanedbateľný v priebehu krátkej expozície, vyžadovanej na leptanie povrchu koreňa. Potom na rozdiel od leptania s doterajšími leptacími činidlami, leptanie s EDTA selektívne odstraňuje hydroxyapatit, ale nie kolagénový matrix dentínu.

Vo výhodnom uskutočnení je tento vynález založený na vodnej kompozícii na použitie pri úprave zubných koreňov selektívnym odstraňovaním exponovaného povrchu zubného koreňa, čím sa zlepšuje následné upevňovanie zuba do tkaniva po periodontálnom chirurgickom zákroku; uvedená kompozícia zahŕňa (vzťahované vzhladom na obsah vody v uvedenej kompozícii):

EDTA v množstve približne 22 až 27 % (hmotnostných); hydroxid sodný ako prostriedok na nastavenie pH v množstve, ktorým sa nastaví pH do oblasti približne 6,5 až približne 7,5; a činidlo na zvýšenie viskozity kompozície, tvorené kar10 boxymetylcelulózou (CMC) alebo jej soľou v množstve od približne 1 % (hmotnostné) až po približne 5 % (hmotnostných).

Zvlášť výhodná kompozícia na uvedené použitie je taká, v ktorej množstvo EDTA je približne 25 % (hmotnostných, pH kompozície je'približne neutrálne, to znamená približne pH 7, a činidlo na zvýšenie viskozity kompozície je karboxymetylcelulóza v množstve približne 3 až 5 % (hmotnostných).

Vynález sa v ďalšom texte ďalej objasňuje pomocou špecifických príkladov, ktoré však nemožno chápať ako iné obmedzenie rozsahu vynálezu, ako je určené priloženými patentovými nárokmi. V nasledujúcich príkladoch sa percentá vyjadrujú ako hmotnostné percentá, pokiaľ sa neuvádza inak.

Toto objasnenie vynálezu sa uvádza s využitím pripojených obrázkov.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1A znázorňuje sledovanie povrchu dentínu po expozícii kyselinou citrónovou alebo kyselinou trihydrogénfosforečnou pomocou riadkovacieho elektrónového mikroskopu.

Obr. 1B je obdobné sledovanie dentínového povrchu riadkovacím elektrónovým mikroskopom; povrch bol leptaný podľa tohto vynálezu.

Obr. 2 je záznam vyfarbenia na prítomnosť exponovaného kolagénu na povrchu dentínu, porovnávajúci použitie rôznych leptacích činidiel.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Pozorovanie riadkovacím elektrónovým mikroskopom (REM)

Extrahovaný zub s exponovaným dentínom sa vložil do vodných roztokov kyseliny citrónovej (nasýtený roztok, pH

1) , kyseliny trihydrogénfosforečnej (37%-ná, pH 1), alebo do roztoku EDTA (24 %, pH 7 nastavené s NaOH) na rôznu dobu až do 10 minút. Vzorky sa potom pripravili na pozorovanie REM.

Všetky použité leptacie roztoky odstránili povlak a poškodené tkanivá už po krátkom čase pôsobenia (za menej ako 1 minútu). Bežné kyselinové leptanie (kyselinou citrónovou alebo fosforečnou) poskytlo v podstate hladký povrch dentínu, iba s ojedinelými amorfnými usadeninami v miestach medzi dentinálnymi tubulmi. Neboli viditeľné nijaké vlákna. Dentinálne tubuly boli zreteľne viditeľné a boli zväčšené. Leptanie s EDTA poskytlo celkom odlišnú textúru s dentínom medzi dentinálnymi tubulmi, zreteľne zobrazujúcu vláknité tkanivo s jednotlivými, jasne viditeľnými vláknami, rozmermi porovnateľnými s kolagénovými vláknami.

Krátke čiary vyznačujú vlákna, ktoré boli exponované v priebehu procesu leptania otvorené dentinálne tubuly.

a zaoblené tvary poukazujú na Obr. 1A znázorňuje sledovanie povrchu po 4 minútach pôsobenia kyseliny trihydrogénfosforečnej (pH 1, 37%-ná). Podobné výsledky bolo vidieť po použití kyseliny citrónovej (pH 1, nasýtený roztok). Obr. 1B znázorňuje povrch po 4-minútovom leptaní s použitím EDTA (pH 7, 24%-ná). Je zaujímavé, že po použití kyseliny fosforečnej nie sú prítomné nijaké vlákna na rozdiel od výsledkov po použití EDTA. Použitie EDTA exponovalo vlákna v povrchu, čo sa nestalo ani v jednom prípade použitia uvedených kyselín pri nízkom pH.

Príklad 2

Sledovanie pomocou farbenia kolagénu

Extrahovaný zub s exponovaným dentínom sa vložil do vodných roztokov kyseliny citrónovej (nasýtený roztok, pH 1), kyseliny trihydrogénfosforečnej (37%-nej, pH 1) , alebo do EDTA (24%-ná, pH 7) po rôznu dobu až do 10 minút. Vzorky sa potom farbili s kolagénovým farbivom a densitometricky sa stanovovala intenzita vyfarbenia.

Farbenie na kolagén je významne viac intenzívne na všetkých povrchoch leptaných s EDTA v porovnaní s povrchmi leptanými doterajšími leptacími činidlami (kyselinou citrónovou alebo fosforečnou). Bežné doterajšie leptanie spôsobilo takmer úplnú stratu kolagénu na povrchu dentínu.

V grafe na obr. 2 sú znázornené denzitometrické záznamy intenzity vyfarbenia po 4 minútach pôsobenia kyseliny trihydrogenfosforečnej (pH 1, 37%-ná), kyseliny citrónovej (pH 1, nasýtený roztok) a EDTA (pH 7, 24%-ná). Záznamy sa vykonali v porovnaní s mechanicky exponovaným neleptaným dentínovým povrchom pred jeho leptaním (základná čiara) a v porovnaní s priľahlou periodontálnou membránou (100 %). Je dôležité upozorniť na intenzívne vyfarbenie pre kolagén po leptaní s použitím EDTA, na rozdiel od zanedbateľné slabého vyfarbenia po použití uvedených dvoch ďalších kyslých lepiacich činidiel.

Výsledky uvedených dvoch štúdií poukazujú na skutočnosť, že po leptaní s EDTA ostáva kolagénový matrix neporušený, zatiaľ čo leptanie doteraz bežnými leptacími činidlami, ako je citrónová alebo fosforečná kyselina, rozpúšťa aj minerálny aj kolagénový matrix.

Claims (26)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Použitie kyseliny etyléndiaminotetraoctovej (EDTA) na prípravu kompozície obsahujúcej EDTA v koncentrácii nie menšej ako je 80 % hmotnosti koncentrácie pri nasýtení roztoku s EDTA, na úpravu mineralizovaného biologického povrchu selektívnym odstránením častí exponovaného povrchu.
2. 2. Použitie podľa nároku 1, zahrnujúce EDTA v koncentrácii nie menšej ako 90 % hmotnosti koncentrácie nasýteného roztoku EDTA.
3. 3. Použitie podľa nároku 1 alebo 2, zahrnujúce EDTA v kombinácii s vodným základom.
4. 4. Použitie podľa nároku 3, v ktorom koncentrácia EDTA je v rozmedzí od približne 22 % do približne 27 % (hmotnostne) .
5. 5. Použitie podľa nároku 4, v ktorom koncentrácia EDTA je približne 25 % (hmotnostných) .
6. 6. Použitie podľa nároku 4, v ktorom koncentrácia EDTA je približne 24 % (hmotnostných) .
7. 7. Použitie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov na úpravu zubného koreňa selektívnym odstránením častí exponovaného povrchu dentínu zubného koreňa a tak na zlepšenie následného upevnenia zuba v súvislosti s periodontálnym chirurgickým zákrokom.
8. 8. Kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje EDTA v koncentrácii nie menšej ako 80 % hmotnosti koncentrácie nasýteného roztoku EDTA.
9. 9. Kompozícia podľa nároku 8, vyznačuj úca sa t ý m, že obsahuje EDTA v koncentrácii nie menšej ako

   90 % hmotnosti koncentrácie nasýteného roztoku EDTA.
10. 10. Kompozícia podlá nárokov 8 alebo 9, vyznačujúca sa tým, že obsahuje EDTA v kombinácii s vodným základom.
11. 11. Kompozícia podlá nároku 10, vyznačuj úca sa tým, kde koncentrácia EDTA je v rozmedzí od približne 22 % do približne 27 % (hmotnostných).
12. 12. Kompozícia podlá nároku 10, vyznačujúca sa tým, kde koncentrácia EDTA je približne 25 % (hmotnostných) .
13. 13. Kompozícia podlá nároku 11, vyznačuj úca sa tým, kde koncentrácia EDTA je približne 24 % (hmotnostných) .
14. 14. Kompozícia podlá ktoréhokoľvek z nárokov 8 až 13, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje činidlo na reguláciu pH v množstve, ktoré zabezpečuje, že pH kompozície bude v rozmedzí od približne 6 do približne 8.
15. 15. Kompozícia podľa nároku 14, vyznačuj úca sa t ý m, že pH je v rozmedzí od približne 6,5 do približne 7,5.
16. 16. Kompozícia podľa nároku 14 alebo 15, vyznačujúca sa tým, že činidlo na reguláciu pH sa vyberie zo skupiny, zahŕňajúcej zásadité zlúčeniny a tlmivé látky.
17. 17. Kompozícia podľa nároku 16, vyznačujúca sa tým, že činidlo je zásaditá zlúčenina, vybraná zo skupiny látok amoniak, hydroxidy alkalických kovov a hydroxidy kovov alkalických zemín.
18. 18. Kompozícia podľa ktoréhokoľvek z nárokov 8 až 17, vyznačujúca sa tým, že je vo forme viskózneho vodného roztoku.
19. 19. Kompozícia podľa nároku 18, vyznačuj úca sa tým, že obsahuje činidlo, ktoré zvyšuje viskozitu kompozície, vybrané zo skupiny zahŕňajúcej polysacharidy, proteíny a glykoproteíny.
20. 20. Kompozícia podľa nároku 19, vyznačuj úca sa t ý m, že sa činidlo vyberie zo skupiny zahŕňajúcej celulózy a ich deriváty, škroby a ich deriváty, rastlinné gumy, kapsulárne mikrobiálne polysacharidy a algálne polysacharidy .
21. 21. Kompozícia podľa nároku 20, vyznačuj úca sa t ý m, že činidlo tvorí karboxymetylcelulóza alebo jej soľ.
22. 22. Vodná kompozícia na použitie na úpravu zubného koreňa selektívnym odstránením exponovaného povrchu zubného koreňa a tak na zlepšenie následného upevnenia zuba tkanivom v súvislosti s periodontálnym chirurgickým zákrokom, vyznačujúca sa tým, že má zloženie (vzťahované vzhľadom na obsah vody v kompozícii):

    - EDTA v množstve približne 22 až 27 % (hmotnostných),

    - hydroxid sodný ako činidlo, ktoré reguluje pH, v takom množstve, aby výsledné pH kompozície bolo v rozmedzí približne 6,5 až 7,5, a

    - činidlo zvyšujúce viskozitu, tvorené karboxymetylcelulózou (CMC), alebo jej soľou v množsve od približne 1 % do približne 5 % (hmotnostné).
23. 23. Kompozícia podľa nároku 22, vyznačuj úca sa t ý m, že

    - množstvo EDTA je približne 25 % (hmotnostných),

    - pH kompozície je približne neutrálne, pH 7, a

    - činidlom zvyšujúcim viskozitu je karboxymetylcelulóza v množstve približne 3 až 5 % (hmotnostných).
24. 24. Spôsob úpravy mineralizovaného biologického povrchu selektívnym odstránením častí exponovaného povrchu, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa pôsobenie kompozície, obsahujúcej účinné množstvo etyléndiamíntetraoctovej kyseliny (EDTA) na uvedený povrch.
25. 25. Spôsob podlá nároku 24, vyznačujúci sa tým, že uvedený povrch je povrch spojený so zubným koreňom a uvedeným spôsobom sa dosiahne zlepšené následné upevnenie zuba v súvislosti s periodontálnym chirurgickým zákrokom.
26. 26. Spôsob podľa nároku 24 alebo nároku 25, vyznačujúci sa tým, že účinné množstvo je rovné koncentrácii blízkej nasýteniu alebo koncentrácii nasýteného roztoku uvedenej kyseliny vo vodnom roztoku.