SK282857B6

SK282857B6 - Meracie zariadenie na stanovenie koncentrácie bóru

Info

Publication number: SK282857B6
Application number: SK497-99A
Authority: SK
Inventors: Horst Bauer; Klaus Nopitsch; Eduard Gehring
Original assignee: Framatome Anp Gmbh
Priority date: 1996-10-21
Filing date: 1997-10-21
Publication date: 2002-12-03
Also published as: BR9712426A; EP0932905A1; CN1148759C; US6345080B1; CZ288082B6; JP2001502801A; HUP9904264A2; ES2145587T3; DE59701422D1; UA39233C2; WO1998018136A1; SK49799A3; EP0932905B1; CN1227658A; HU224149B1; CZ136199A3; RU2175792C2; DE19643375A1; HUP9904264A3

Abstract

Meracie zariadenie (2) na stanovenie koncentrácie bóru v chladive (38) v chladiacom okruhu jadrovej elektrárne je zhotovené s vysielačom a prijímačom. Vysielač a prijímač sú zhotovené ako mobilné vo forme zdroja (16) neutrónov a čítacej trubice (18), pričom medzi nimi je zaradená aspoň jedna chladiteľná priestorová oblasť na umiestnenie súčasti (1) v chladiacom okruhu, vedúca chladivo. Priestorová oblasť má chladiaci kanál (20), ktorým preteká chladiace médium (22). V ňom sú usporiadané dištančné prostriedky (32) z tepelne ustáleného a nerozťažného materiálu, ktoré zaručujú, že dĺžka mernej dráhy medzi vysielačom a prijímačom je približne konštantná aj pri zmene vonkajších podmienok.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka meracieho zariadenia na stanovenie koncentrácie bóru v chladiacom okruhu chladivá jadrovej elektrárne, zhotoveného s vysielačom a s prijímačom.

Doterajší stav techniky

V chladiacom okruhu chladivá jadrovej elektrárne sa používa bór ako absorbér neutrónov. Prostredníctvom bóru sa kontroluje a kompenzuje odhorievanie tyčí tým, že v závislosti od koncentrácie bóru sa absorbujú vo väčšej alebo menšej miere neutróny, to znamená, že sú odoberané z jadrovej reakcie. Pomocou inak obvyklých mechanických ovládacích orgánov sa tak môže zamedziť nerovnomemostiam rozdelenia hustoty výkonu, pričom je možné zvýšenie výkonu. Preto sa musí sledovať koncentrácia bóru v chladivé, hlavne v chladivé primárneho okruhu alebo vo vedľajších okruhoch.

V meracom zariadení opísanom v spise US 4 645 635 sa rúrka so substanciou, ktorá má byť meraná zasunie medzi ramená držiaka detektora v tvare U. Pritom nemôže byť medzi dielom v tvare U a rúrkou vytvorený žiaden chladiaci kanál. Táto skutočnosť je zdôraznená ešte tým, že diel v tvare U je označený ako takzvaný „úložný diel na rúrku“, čo znamená, že vnútorný rozmer dielu v tvare U je prispôsobený vonkajšiemu priemeru rúrky. Len potom je totiž možné meracie zariadenie opísané v spise US 4 645 635 upevniť na rúrke. Tým, žc sa tu nemôže vytvoriť žiaden chladiaci kanál, vznikne nevýhoda, ktorá sa zakladá na tom, že toto meracie zariadenie nebude pri vysokých teplotách, hlavne pri teplotách do 380 °C, už pracovať dostatočne presne, pretože prívod tepla spôsobí deformáciu nosnej konštrukcie.

V meracom zariadení, opísanom v spise US 4 565 926 nie je veľmi jasné, ako by mal byť medzi vykurovacou rúrkou a pod ňou usporiadaným zdrojom neutrónov vytvorený prietokový kanál. V tomto riešení je vykurovacia rúrka vložená do pozdĺžnej drážky so vzájomným tvarovým prispôsobením, čo je hlavne zrejmé z obr. 2, znázornenom vo väčšom meradle. Tu použité súčasti určené na konštrukciu meracieho zariadenia nie sú vhodné ako dištančné prostriedky z teplotné ustáleného a nerozpínavého materiálu. Pri vysokých teplotách by sa napríklad veľmi menila vzdialenosť zdroja neutrónov, umiestneného v dolnej časti meracieho zariadenia, od vykurovacej rúrky, pretože vykurovacia rúrka je uložená v bloku z polyetylénu. To isté platí pre vzdialenosť detektora od vykurovacej rúrky, ktorá je nastavená prostredníctvom dosky vyrobenej z hliníka.

Pri meracom zariadení, opísanom v spise US 4 464 330 nie je znázornený prstencový priestor žiadnym chladiacim kanálom a výstupky na obr. 3 slúžia len ako centrovacie prostriedky. Navyše sú tieto výstupky taktiež zhotovené z polyetylénu, čo znamená že neslúžia ako dištančné prostriedky z teplotné ustáleného a nerozťažného materiálu. Navyše sa podľa tohto spisu nerealizuje vôbec žiadne meranie absorpcie neutrónov. Zariadenie tu opísané slúži len na ožarovanie tekutiny, ktorá sa potom na inom mieste spektrometricky vyhodnocuje. Meranie absorpcie, ktoré vyžaduje kombináciu vysielača a prijímača, a pri ktorom záleží na kvantitatívnom vyhodnocovaní rýchlosti počítania v prijímači, tu nie je uvedené. Na konštantnej vzdialenosti a pri vysokých teplotách - vysielača od akéhokoľvek iného miesta v riešení podľa spisu US 4 464 330 vôbec nezáleží. Musí byť len zaručené dostatočné ožiarenie tekutiny.

Z odborného článku „Kemenergie“, zošit 11, 1967, strany 337 až 339, je známe určovanie koncentrácie kyseliny boritej prostredníctvom spôsobu založeného na meraní absorpcie neutrónov. Pritom použité meracie zariadenie umožňuje určenie koncentrácie kyseliny boritej za normálnych prevádzkových podmienok, to znamená až do okolitej teploty 120 °C a tlaku v systéme 12 MPa. Obyčajne sa však v okruhoch chladivá, hlavne v primárnom okruhu jadrovej elektrárne, vyskytujú teploty až 380 °C pri tlaku v systéme asi 18 MPa. Pre tieto tvrdé podmienky oproti normálnym prevádzkovým podmienkam sa v tomto dokumente opísané meracie zariadenie používa v ochranných skriniach, a to v dostatočne veľkej vzdialenosti od okruhu chladivá. Pri meracom zariadení opísanom v tomto odbornom článku je upravený merací článok odbočujúci z chladiaceho okruhu, pričom v tomto meracom článku je vstavaný zdroj neutrónov a indikátory žiarenia.

Pri každom známom meracom zariadení je nevyhnutný zásah do okruhu chladivá. Obtokové vedenie odbočujúce z okruhu chladivá prechádza na stanovenie koncentrácie kyseliny boritej meracím zariadením. Použitie meracieho zariadenia tohto druhu, ktoré je zhotovené ako prietokové meracie zariadenie, je obmedzené, čo sa týka jeho mobility. Montáž je veľmi náročná a vedie k dlhším prestojom elektrárne.

Podstata vynálezu

Vynález je založený na úlohe zhotoviť meracie zariadenie na stanovenie koncentrácie bóru v chladivé okruhu chladivá jadrovej elektrárne, ktoré umožní meranie koncentrácie bóru bez zásahu do okruhu chladivá a zvlášť jednoduchým spôsobom.

Túto úlohu spĺňa meracie zariadenie na stanovenie koncentrácie bóru v chladivé chladiaceho okruhu jadrovej elektrárne, s vysielačom a prijímačom podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že vysielač a prijímač sú zhotovené ako mobilné, pričom medzi nimi jc zaradená aspoň jedna chladiteľná priestorová oblasť na umiestnenie na súčasti okruhu chladivá, vedúceho chladivo, pričom priestorová oblasť má chladiaci kanál, ktorým preteká chladiace médium a pričom sú usporiadané dištančné prostriedky z teplotné ustáleného a nerozťažného materiálu, ktorý zaručuje, že dĺžka mernej dráhy medzi vysielačom a prijímačom je približne konštantná aj pri zmene podmienok okolia.

Vynález pritom vychádza z úvahy, že namiesto obtokového vedenia sa na prietokové meracie zariadenie použije časť systému samotného okruhu chladivá. Meracie zariadenie je výhodne konštruované tak, aby mohlo byť upevnené priamo na chladiacom okruhu. Meracie zariadenie je pritom zvlášť odolné proti teplote a žiareniu, čo umožňuje jeho nasadenie aj v extrémnych podmienkach okolia. Súčasťou sa tu rozumie napríklad nádrž, kotol, úsek potrubia alebo podobne, prípadne aj veľkoplošný, chladiace médium vedúci alebo obsahujúci zásobník.

Na zaistenie jednoduchého, dobrého chladenia, t. j. pokiaľ možno konštantného a spoľahlivého chladenia vysielača a prijímača, môže ako chladiace médium slúžiť výhodne vzduch. Na to sa vzduch alebo chladný vzduch fúka cez chladiaci kanál, napríklad pomocou ventilátora. Okrem toho je možné teplotu chladiaceho vzduchu dopredu nastaviť. Dopredu nastavená teplota zaisťuje, aby teplota chladiaceho vzduchu neprekročila hornú alebo dolnú hranicu. Ďalej je ovplyvniteľná napríklad prostredníctvom výkonu ventilátora chladiaceho vzduchu. Tak je zaistené, že je meracie zariadenie vo všetkých častiach chránené proti prehriatiu.

Oblasť alebo obe priestorové oblasti vysielača a prijímača majú výhodne izolačnú vrstvu, ktorá je usporiadaná napríklad bezprostredne na súčasti okruhu chladivá a obklopuje chladiteľnú priestorovú oblasť. V izolačnej vrstve slúži ako izolátor napríklad vzduch. Vysielač a prijímač sú výhodne usporiadané vždy v jednej príslušnej komore. Tým je dané priestorové oddelenie, takže vysielač a prijímač sú vždy udržiavané ako chránené proti vysokej teplote.

Aby bolo možné stanoviť na základe spôsobu merania absorpcie neutrónov koncentráciu boru, slúži ako vysielač zdroj neutrónov a ako prijímač aspoň jedna čítacia rúrka. Z dôvodov žiarenia zdroja neutrónov, ako aj kvôli ovplyvneniu merania vonkajšími faktormi, ako napríklad vlhkosťou, je usporiadané odtienenie, pripadne spoločné alebo zvlášť pre zdroj neutrónov a čítaciu rúrku. Odtienenie výhodne zahŕňa prvú vrstvu absorbujúceho moderátora a druhú vrstvu z materiálu absorbujúceho neutróny, napríklad kadmiového plechu a tretiu vrstvu z austenitického materiálu, napríklad oceľového plechu.

Pomocou absorbujúceho materiálu, napríklad polyetylénového moderátora, sa neutrónový tok tvorený vysielačom zabrzdí a čiastočne odrazí. Tak sa zaistí, hlavne použitím absorbujúceho moderátora a kadmiového plechu, zanedbateľné ožiarenie prevádzkového personálu.

Vo výhodnom zhotovení sú vysielač a prijímač usporiadané v jednodielnom alebo viacdielnom, hlavne dvojdielnom puzdre. Ďalej môže byť usporiadaný napríklad vysielač v prvom diele puzdra a prijímač v druhom diele puzdra.

Aby bolo možné vysielač a prijímač zvlášť jednoducho a natrvalo upevniť na súčasti alebo potrubnom úseku systému okruhu chladivá, sú aspoň vysielač a prijímač upevniteľné pomocou aspoň jedného upevňovacieho prostriedku na súčasť, pripadne na potrubný úsek. Ďalej môžu napríklad byť oba diely puzdra priložené v tvarovom styku na potrubný úsek a vzájomne zoskrutkované pomocou upevňovacieho prostriedku. V prípade veľkoplošných súčastí môže byť upevnenie zhotovené napríklad prostredníctvom oporného zariadenia. V každom prípade však súčasť, na ktorej sa meria, nie je poškodená ani inak obmedzená. Nie sú potrebné ani stavebné opatrenia, ani zásah do súčasti.

Pretože spôsoby založené na meraní absorpcie neutrónov rozhodujúcim spôsobom závisia od konštanty geometrie merania, je usporiadaný taký počet dištančných prostriedkov, aby dĺžka mernej dráhy medzi vysielačom a prijímačom bola približne konštantná aj pri zmene vonkajších podmienok. To platí samozrejme pre priamu mernú dráhu alebo mernú dráhu aspoň s jedným miestom odrazu. Také dištančné prostriedky, napríklad oporné zariadenia, sú výhodne vytvorené ako teplotné stále a nerozťažné.

Výhodne sú vysielač a prijímač usporiadané na súčasti aspoň približne vzájomne protiľahlo. Tým je vytvorená priamočiara merná dráha. To je výhodné pre súčasti s pomerne malými stavebnými rozmermi. Alternatívne môžu byť vysielač a prijímač na súčasti usporiadané tak, že merací signál prijímaný prijímačom je v podstate odrazený merací signál. Toto zhotovenie sa používa hlavne pri veľkoobjemových súčastiach. Pritom sa môže signál vysielaný vysielačom raz alebo viackrát odrážať.

Aby bolo možné znázorniť koncentráciu boru ako funkciu času nezávisle od vplyvu tlaku, teploty a žiarenia, je aspoň prijímač spojený s vyhodnocovacou jednotkou. Za pomoci algoritmov plauzibility a bilancie založených na modeli je možné eliminovať rušivé vplyvy, takže je zaistené presné znázornenie nameraných hodnôt koncentrácie bóru v médiu.

Výhody dosiahnuté pomocou vynálezu sa zakladajú na tom, že dôsledkom jednoduchej konštrukcie meracieho zariadenia, hlavne na základe mobility vysielača a prijímača, na stanovenie koncentrácie boru nie je potrebný zásah do okruhu chladivá jadrovej elektrárne. Okrem toho je meracie zariadenie prostredníctvom chladiteľnej priestorovej oblasti dimenzované tak, že je vhodné na nasadenie za extrémnych podmienok v systéme alebo prevádzkových podmienok, napríklad až do teplôt 380 °C. Tak je meracie zariadenie zvlášť vhodné na mobilné nasadenie, ako aj na prevybavenie starých zariadení.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Príklady realizácie vynálezu budú bližšie objasnené pomocou výkresu, na ktorom predstavuje obr. 1 schematické znázornenie meracieho zariadenia na meranie koncentrácie boru v pozdĺžnom reze, a obr. 2 schematické znázornenie meracieho zariadenia podľa obr. 1 v reze.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Navzájom zodpovedajúce diely sú na oboch obrázkoch vybavené tými istými vzťahovými značkami.

Merací článok alebo meracie zariadenie 2, znázornené v príklade realizácie podľa obr. 1, usporiadané okolo súčasti 1 vedúce chladivo, alebo rúrky s médiom, je časťou bližšie neznázomeného zariadenia elektrárne. Pritom je táto rúrka s médiom časťou systému okruhu chladivá, napríklad systému primárneho okruhu.

Meracie zariadenie 2 obsahuje prvú korýtkovitú časť 4 puzdra a druhú korýtkovitú časť 6 puzdra. Pritom sa skladajú príslušné vnútorné steny 8 a vonkajšie steny 9 prvej časti 4 puzdra a druhej časti 6 puzdra výhodne z austenitického materiálu, napríklad austenitickej ocele. Na príslušných vnútorných stranách vonkajšej steny 9 je upevnený kadmiový kryt 11 z materiálu absorbujúceho neutróny vo forme kadmiového plechu na zachytávanie tepelných neutrónov.

V prvej časti 4 puzdra je komora 14 zdroja, v ktorej je umiestnený zdroj 16 neutrónov, ktorý slúži ako vysielač. V druhej časti 6 puzdra je usporiadaná čítacia rúrkovitä komora 17 na umiestnenie dvoch vzájomne paralelných čítacích rúrok 18, ktoré slúžia ako prijímač. K vonkajšej stene 9 privrátená stena 19 čítacej rúrkovitej komory 17 má taktiež kadmiový kryt 11. Sú možné tiež realizácie s viacerými vysielačmi a/alebo prijímačmi, pomocou ktorých sa môžu zistiť zmeny koncentrácie alebo rozdiely signálu.

Na ochranu zdroja 16 neutrónov a čítacej rúrky 18 pred vysokou teplotou súčasti 1, alebo rúrky s médiom, je medzi komorou 14 zdroja a vnútornou stenou 8, pripadne medzi čítacou rúrkovou komorou 17 a vnútornou stenou 8 usporiadaný chladiaci kanál 20. DÍžka chladiaceho kanála 20 vo vertikálnom smere pritom zodpovedá aspoň dĺžke meracieho zariadenia 2. Vždy podľa formy realizácie rúrky s médiom môže byť chladiaci kanál 20 zhotovený napríklad ako prstencový alebo vo forme pásov.

Chladiacim kanálom 20 preteká chladiace médium 22 v smere šípky 23. Chladiace médium 22, napríklad vzduch, je poháňané chladiacim kanálom 20 pomocou ventilátora 24. Ventilátor 24 je usporiadaný napríklad na spodnom konci prvej časti puzdra. Na opačnom konci prvej časti 4 puzdra je usporiadaný teplotný senzor 26 na stanovenie teploty chladiaceho média 22. Stanovená nameraná hodnota tepelného senzora 26 sa privádza k neznázomenému systému regulácie teploty. Bližšie neznázomený systém regulácie teploty zaisťuje, že chladiace médium 22 neprekročí smerom hore ani smerom dolu stanovenú hodnotu. Preto sa ovplyvňuje výkon ventilátora 24 a z neho vychádzajúci prúd chladiaceho vzduchu.

Prvá časť 4 puzdra a druhá časť 6 puzdra ďalej obsahujú medzi vnútornou stenou 8 a chladiacim kanálom 20 prípadne prídavnú izolačnú vrstvu 28, pričom ako izolátor slúži vzduch. Analogicky k chladiacemu kanálu 20 môže byť izolačná vrstva 28 zhotovená napríklad ako prstencovitá alebo vo forme pásov.

Medzipriestor, nachádzajúci sa medzi vnútornou stenou 8 a vonkajšou stenou 9 prvej časti 4 puzdra, je vyplnený absorbujúcim moderátorom 30. Pritom je ako absorbujúci moderátor 30 použitý polyetylén. Analogicky je v druhej časti 6 puzdra medzipriestor taktiež vyplnený absorbujúcim moderátorom 30. Absorbujúci moderátor 30, kadmiový kryt 11a vonkajšia stena 9, skladajúca sa a austenitického materiálu, tvorí vrstvené odtienenie 31 na žiarenie, vyvíjané prostredníctvom zdroja 16 neutrónov.

V izolačnej vrstve 28 a v chladiacom kanáli 20 sú vsadené dištančné prostriedky 32. Pomocou týchto dištančných prostriedkov 32, napríklad oporných zariadení, sa zabraňuje teplotou podmieneným zmenám geometrie merania, hlavne dĺžky mernej dráhy. Ako teplotné odolné a nerozťažné materiály sa používajú keramika alebo sľudové sklo.

Obr. 2 predstavuje zariadenie 2 v reze. Podľa neho sú prvá časť 4 puzdra a druhá časť 6 puzdra vzájomne spojené množstvom zvonka nasadených upevňovacích prvkov 34. Celé meracie zariadenie pritom objíma alebo zviera súčasť

I, alebo rúrku s médiom. Upevňovacie prvky 34 sú zhotovené napríklad ako svorky, skrutky alebo uzavieracie zariadenie. V tomto pohľade je jasné, že sú usporiadané taktiež dve čítacie rúrky 18. Mohli by byť usporiadané taktiež viaceré ako dve čítacie rúrky 18. Zdroj 16 neutrónov a obe čítacie rúrky 18 sú usporiadané v komore 14 zdroja, prípadne v komore 17 čítacej rúrky.

Na chladenie zdroja 16 neutrónov a oboch čítacích rúr 18 prebieha sústredne okolo súčasti 1, alebo strednej rúrky s médiom, izolačná vrstva 28 a chladiaci kanál 20. Okrem toho sú v rovnomerných odstupoch v izolačnej vrstve 28 a v chladiacom kanáli 20 umiestnené dištančné prostriedky

32. Vonkajšie steny 9, ako aj stena 19 komory 17 čítacej rúrkv majú, analogicky k obr. 1, vždy jeden kadmiový kryt

II. '

Prostredníctvom zdroja 16 neutrónov sa vysiela tok 36 neutrónov cez chladivo tečúce v rúrke s médiom. Tok 36 neutrónov preniká chladivom 38 obohateným bórom. V závislosti od koncentrácie bóru v chladivé sa tok 36 neutrónov zoslabí. Zmenený tok 36 neutrónov sa stanoví prostredníctvom detektora neutrónov, t. j. čítacej rúrky 18.

Namerané hodnoty vytvorené čítacími rúrkami 18 sa privádzajú do vyhodnocovacej jednotky 40. Vyhodnocovacia jednotka 40 určí z počtu impulzov čítača a teploty chladiaceho prostriedku 38 (merací senzor nie je znázornený) koncentráciu bóru alebo kyseliny boritej. Pretože zdroj 16 neutrónov je usporiadaný diagonálne proti obom čítacím rúrkam 18, prechádza tok 36 neutrónov cez celú šírku priemeru d rúrky s médiom. Pritom je v rúrke s médiom vytvorená v podstate priama merná dráha medzi zdrojom 16 neutrónov a čítacími rúrkami 18.

Opísané meracie zariadenie 2 má, na základe svojej vysokoúčinnej aktívnej tepelnej izolácie prostredníctvom ovplyvniteľného prúdu chladiaceho vzduchu chladiaceho kanála 6, dobré správanie s prihliadnutím na tepelné vplyvy pri stanovení koncentrácie bóru. Meracie zariadenie 2 je tak zvlášť vhodné na priame nasadenie v primárnom okruhu reaktora, kde môžu nastávať teploty až 380 °C. Meracie zariadenie 2 je mechanicky konštruované tak, že samotné silné kolísanie teploty nespôsobuje žiadne zmeny geometrie a teda žiadne ovplyvnenie procesu merania.

Eventuálne pretrvávajúca závislosť procesu merania absorpcie neutrónov od termodynamického stavu chladiaceho prostriedku 18 a od hydraulických pomerov v primárnom chladiacom okruhu je možné eliminovať, postupom počítačového vyhodnotenia vo vyhodnocovacej jednotke 40. Pritom sa na zvýšenie presnosti a na rýchlu informáciu, využívajú popri meracom signáli meracieho zariadenia 2 taktiež ďalšie, na meranie koncentrácie bóru relevantné procesné informácie. Tie sa spracúvajú vo vyhodnocovacej jednotke 40 s použitím algoritmov plauzibility a bilancií, založených na modeli. Konštrukciou meracieho zariadenia 2, odtienenou proti žiareniu, je vylúčené ožiarenie prevádzkového personálu, ktoré by bolo pozoruhodné.

V prípade veľkoplošných súčastí 1 je použiteľné meracie zariadenie 2 rovnakého druhu, pričom zdroj 16 neutrónov a čítacia rúrka 18 sú usporiadané v jednodielnom puzdre. Pri zariadení tohto druhu je výhodné použiť odrazený merací signál. Pritom sa signál vyžarovaný zdrojom 16 neutrónov odráža vnútri súčasti 1 a potom je zachytávaný čítacou rúrkou 18.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Meracie zariadenie (2) na stanovenie koncentrácie bóru v chladiacom zariadení (38) chladiaceho okruhu chladivá jadrovej elektrárne, s vysielačom a prijímačom, vyznačujúce sa tým, že vysielač a prijímač sú vytvorené ako mobilné, pričom medzi nimi je zaradená aspoň jedna chladiteľná priestorová oblasť na umiestnenie na súčasti (1) okruhu chladivá, vedúca chladivo, pričom chladiteľná priestorová oblasť má chladiaci kanál (20), ktorým preteká chladiace médium (22), v ktorom sú usporiadané dištančné prostriedky (32) z teplotné odolného a nerozťažného materiálu zaručujúce, že dĺžka mernej dráhy medzi vysielačom a prijímačom je približne konštantná aj pri zmene vonkajších podmienok.
2. Meracie zariadenie (2) podľa nároku 1, v y z n a čujúce sa tým, že ako chladiace médium (22) slúži vzduch.
3. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov 1 alebo 2, vyznačujúce sa tým, že teplota chladiaceho média (22) je dopredu nastaviteľná.
4. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov 1 až 3, vyznačujúce sa tým, že chladiteľnú priestorovú oblasť obklopuje prídavná izolačná vrstva (28).
5. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov 1 až 4, vyznačujúce sa tým, že vysielač a prijímač sú usporiadané vždy v jednej príslušnej komore (14, 17).
6. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov 1 až 5, vyznačujúce sa tým, že vysielač je vytvorený ako zdroj (16) neutrónov.
7. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov 1 až 6, vyznačujúce sa tým, že prijímač obsahuje aspoň jednu čítaciu rúrku (18).
8. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov 1 až 7, vyznačujúce sa tým, že vysielač a prijímač sú obklopené vždy jedným odtienením (31).
9. Meracie zariadenie (2) podľa nároku 8, v y z n a čujúce sa tým, že odtienenie (31) obsahuje prvú vrstvu z absorbujúceho moderátora (30).
10. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov 8 alebo 9, vyznačujúce sa tým, že odtienenie (31) obsahuje druhú vrstvu (12) z materiálu absorbujúceho neutróny.
11. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov 8 až 10, vyznačujúce sa tým, že odtienenie (31) obsahuje tretiu vrstvu (10) z austcnitického materiálu.
12. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov lažll, vyznačujúce sa tým, že vysielač a prijímač sú usporiadané v jednodielnom a viacdielnom, hlavne v dvojdielnom puzdre (4, 6).
13. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov laz 12, vyznačujúce sa tým, že má aspoň jeden upevňovací prostriedok (34) na upevnenie aspoň vysielača a prijímača na súčasti (1).
14. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov lažl 3, vyznačujúce sa tým, že je vybavené vyhodnocovacou jednotkou (40), s ktorou je spojený aspoň prijímač.
15. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov laž 14, vyznačujúce sa tým, že vysielač a prijímač sú usporiadané na súčasti (1) aspoň približne vzájomne protiľahlo.
16. Meracie zariadenie (2) podľa niektorého z nárokov 1 až 15, vyznačujúce sa tým, že vysielač a prijímač sú na súčasti (1) usporiadané tak, že merací signál prijímaný prijímačom je v podstate odrazeným meracím signálom.