SK2752004A3

SK2752004A3 - Zariadenie na sledovanie, udržiavanie alebo upravovanie tlaku v pneumatike vozidla

Info

Publication number: SK2752004A3
Application number: SK275-2004A
Authority: SK
Inventors: Franti�Ek Hrabal
Original assignee: Franti�Ek Hrabal
Priority date: 2001-12-11
Filing date: 2002-12-05
Publication date: 2005-01-03
Also published as: US20050126273A1; WO2003049958A1; SK285543B6; US7117731B2; AU2002361924A1

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka sledovania, udržiavania a/alebo upravovania tlaku v pneumatike vozidla v závislosti na prevádzkových vlastnostiach pneumatiky a okamžitom alebo dlhodobom spôsobe jej používania.

Doterajší stav techniky

Pneumatiky sú dnes prevažne hustené plynom v priebehu nepoužívania vozidla, a to extrémnymi kompresormi a pumpami. Tieto spôsoby hustenia sú časovo náročné a vyžadujú periodickú kontrolu stavu hustenia, ktorú užívatelia nie vždy dodržujú. Taktiež tieto spôsoby nezaručujú optimálne nahustenie pneumatiky v prípade, že sa štýl jazdy priebežne líši od štýlu jazdy, pre ktorý bola pneumatika pôvodne nahustená. Tým trpí, ako samotná pneumatika väčším opotrebovaním, tak aj bezpečnosť prevádzky, kedy pneumatika nie je vždy schopná plniť v plnej miere svoju funkciu, napr. nižším prítlakom k vozovke. Nezanedbateľné je taktiež ekonomické hľadisko, kedy nesprávne nahustená pneumatika má väčší valivý odpor, a tým sa zväčšuje spotreba vozidla. Ďalším spôsobom hustenia je hustenie v priebehu používania pneumatiky kompresormi umiestnenými vo vozidle. Toto riešenie je pomerne komplikované, vyžaduje kompresor vo vozidle a i prenos stlačeného plynu z vozidla do rotujúceho kolesa je komplikovaný.

Z amerického patentu 4,432 405 je známe zariadenie na nahustenie pneumatík počas jazdy, ktoré pozostáva z tlakom dočasne deformovateľného vaku, resp. manžety pripojenej z vonkajšej strany k pneumatike automobilu. Vak je jednou hadičkou s ventilom prepojený s vnútorným priestorom pneumatiky a druhým ventilom je spojený s vonkajším prostredím s atmosférickým tlakom. Toto zariadenie je remeňom pripevnené k pneumatike, čo je nepraktické a môže ohroziť bezpečnosť prevádzky.

Z ruského patentu 2106978 je známe zariadenie pre automatické nafukovanie (nahustenie) pneumatík. Zariadenie, ktoré pracuje na princípe peristaltického čerpadla, je tvorené deformovateľnou komorou, vytvorenou v pneumatike, v plášti pneumatiky alebo v susedstve vnútornej steny pneumatiky na stene duše pneumatiky. Deformácia komory je spôsobená odvaľovaním pneumatiky po jazdnej dráhe. Jeden koniec komory je cez regulátor tlaku hadičku, ktorá sa pri určitom tlaku jej okolia zmrští a uzavrie, spojený s vonkajším prostredím a druhý koniec komory je cez jednosmerný ventil prepojený s vnútorným priestorom pneumatiky. Popísaný regulátor tlaku funguje v podstate ako obojsmerný ventil. V prípade, že je tlak v pneumatike, ktorou prechádza zmrštiteľná hadička prepájajúca deformovateľnú komoru s vonkajším prostredím menšia ako je kritická hodnota zmrštiteľnej hadičky, plyn voľne prúdi cez zmrštiteľnú hadičku oboma smermi. Keď tlak vo vnútornom priestore pneumatiky prekročí kritickú hodnotu zmrštiteľnej hadičky, táto sa zrúti a ďalej neumožňuje komore nasávať plyn z vonkajšieho prostredia. Na druhom konci dcformovateľnej komory je ventil spájajúci komoru s vnútorným prostredím pneumatiky a prepúšťajúci plyn len smerom z komory do pneumatiky, pokiaľ tlak v komore prekročí tlak vnútorného prostredia pneumatiky. Pri odvaľovaní kolesa sa pôvodne zdeformovaná časť komory vracia do pôvodnej polohy a nasáva vzduch z vonkajšieho okolia cez zmrštiteľnú hadičku len vtedy, pokiaľ ju určitý vopred definovaný tlak vo vnútornom priestore pneumatiky nezrúti a neuzavrie. Ďalší vzduch sa nenasáva a zariadenie pneumatiku nedohustí, pokiaľ v nej tlak neklesne pod vopred nadefinovanú hodnotu linku. Konštrukcia zmrštiteľnej hadičky a definovanie okamžiku jej zrútenia, a tým aj maximálneho hustiaceho tlaku komory je technologicky náročné.

V prípade, že tlak v priestore pneumatiky nedosiahol do konca pracovného cyklu tlak potrebný na dohustenie pneumatiky a zmrštiteľná hadička spájajúca deformovateľnú hadicu s vonkajším prostredím nie je uzatvorená, celý vnútrajšok deformovateľnej hadice je pred začiatkom nového cyklu spojený s vonkajšou atmosférou, a preto tlak v celej hadici klesne na atmosférický tlak. Komora začína každý svoj cyklus opäť len s atmosférickým tlakom vonkajšieho prostredia.

Ďalšia ruská patentová prihláška 94031574 Al popisuje elastickú komoru v tvare hadice umiestnenej na vnútornej stene ráfu kolesa súose s kolesom vo vnútri pneumatiky. Po hadici sa pohybuje prítlačná roľná, ktorá ako peristallické čerpadlo na jednej strane, vytláča postupne vzduch do vnútorného priestoru pneumaiiky cez spätný ventil a súčasne do prídavnej hadičky - apendixu. Druhý koniec hadice nasáva vzduch z vonkajšieho prostredia dovtedy, kým sa sací otvor neuzavrie zväčšeným apendixom.

Zariadenie je pomerne zložité.

Patenty US 4922984 a 5,052,456 popisujú zariadenie k dofukovaniu a vyfukovaniu rotujúcej pneumatiky pozostávajúce z deformovateľnej hadičky upevnenej k pneumatike, pričom hadička aspoň čiastočne kopíruje obvod pneumatiky. Deformovateľná hadička je umiestnená vo vnútri pneumatiky, napr. na ráfe kolesa alebo vo vnútri priestoru na zvláštnom nosiči. V prvom prípade sa po deformovateľnej hadičke odvaľuje roľňa, v druhom prípade sa hadička stlačí medzi nosič a vnútornú stenu pneumatiky vplyvom pohybu kolesa po vozovke. Hadička je jedným koncom otvorená do atmosféry a druhým koncom je cez jednosmerný ventil spojená s vnútorným priestorom pneumatiky. Odpúšťanie tlaku je zabezpečené mechanickým činiteľom, ktorý, pokiaľ je aktivovaný, počas každej otáčky otvára na okamih už zmienený jednosmerný ventil a vypúšťa pneumatiku.

Takto usporiadaná komora, obsahujúca len jeden jednosmerný ventil, obdobne ako komora popísaná v patente RU 2106978, neumožňuje kumulovanie plynu v komore počas viacerých cyklov.

Podstata vynálezu

Uvedené nevýhody odstraňuje zariadenie k sledovaniu, udržiavaniu a/alebo upravovaniu tlaku v pneumatike vozidla, tvorené komorou s tvarovou pamäťou objemovo deformovateľnou po dobu pôsobenia vonkajších mechanických síl pri odvaľovaní pneumatiky po jazdnej ploche, prepojenou najmenej jedným jednosmerným vnútorným ventilom s vnútorným priestorom pneumatiky a najmenej jedným jednosmerným vonkajším ventilom s vonkajším prostredím, ktoré podľa vynálezu spočíva v tom, že najmenej jedna stena komory susedí s vnútornou stenou pneumatiky alebo je súčasťou steny pneumatiky.

Dĺžka tejto komory je s výhodou väčšia ako dĺžka optimálne styčnej plochy pneumatiky s jazdnou plochou.

Komora môže pozostávať z najmenej dvoch samostatných a vzájomne prepojených dielčích priestorov, usporiadaných symetricky na protiľahlých bokov pneumatiky.

Ďalšie zariadenie k sledovaniu, udržiavaniu a/alebo upravovaniu tlaku v pneumatike, ktoré pracuje na princípe peristaltického čerpadla, tvorené komorou s tvarovou pamäťou objemovo deformovateľnou po dobu pôsobenia vonkajších mechanických síl pri odvaľovaní pneumatiky po jazdnej ploche, ktorá má pozdĺžny tvar aspoň čiastočne opisujúci tvar plášťa pneumatiky, prepojenej s vnútorným priestorom pneumatiky a s vonkajším prostredím, ktorej najmenej jedna stena susedí so stenou pneumatiky alebo je súčasťou steny pneumatiky, pričom časť komory je deformovateľná až na nulovú plochu prierezu komory, ktoré podľa vynálezu spočíva v tom, že najmenej jedna komora s blokom s tvarovou pamäťou, je na jednom konci voľne otvorená a druhom konci alebo v jeho blízkosti je opatrená najmenej jedným ventilom, pričom časť komory s blokom je deformovateľná až na nulovú plochu prierezu komory.

Komora takéhoto zariadenia je opatrená najmenej jedným vnútorným ventilom spájajúcim komoru s vnútorným priestorom pneumatiky alebo najmenej jedným vonkajším ventilom spájajúcim komoru s vonkajším prostredím.

Minimálny vnútorný objem časti komory na konci opatrenom vnútorným ventilom alebo vonkajším ventilom je rovný 1 až 80 % z celkového maximálneho vnútorného objemu komory. Táto časť komory je umiestnená mimo miesta pôsobenia vonkajších síl deformujúcich komoru až na nulovú plochu prierezu komory.

Zariadenie s výhodou obsahuje najmenej jeden prvý snímač vybratý zo skupiny tvorenej snímačom tlaku v pneumatike, snímačom profilu pneumatiky, snímačom profilu komory, snímačom objemu komory, snímačom rozdielu tlaku v priestore komory voči tlaku vo vnútornom priestore pneumatiky alebo snímačom rozdielu tlaku v priestore komory voči tlaku vonkajšieho prostredia, a poprípade najmenej jeden druhý snímač vybratý zo skupiny tvorenej snímačom rýchlosti rotácie pneumatiky alebo snímačom zrýchlenia rotácie pneumatiky.

Vnútorný ventil a/alebo vonkajší ventil sú prepojené s ovládačom prepojeným s prvým snímačom a/alebo druhým snímačom .

Komora je v priebehu odvaľovania pneumatiky po jazdnej ploche periodicky stlačovaná a vytvára sa v nej tlak vyšší ako vo vnútornom priestore pneumatiky a následne nižší ako vo vonkajšom prostredí okolo pneumatiky. V súčinnosti s ventilmi prípadne ovládanými ovládačom na základe informácií získaných zo snímačov sa medzi všetkými zmienenými priestormi presúva vzduch a pneumatika sa tak dohustí.

U zariadenia pracujúceho na princípe peristaltického čerpadla sa časť komory pôsobením mechanických síl pri odvaľovaní pneumatiky vozidla po jazdnej ploche deformuje až na nulovú plochu prierezu komory. Objem uzatvorený v komore pred ňou sa zmenšuje. Časť komory, na ktorú mechanická sila Fe už nepôsobí alebo prestáva pôsobiť sa vplyvom blokov s tvarovou pamäťou vracia úplne alebo čiastočne do stavu pred začiatkom pôsobenia sily Fe. Priestor komory pred časťou komory s nulovou plochou prierezu komory je prepojený s vnútorným priestorom pneumatiky vnútorným ventilom, ktorý po dosiahnutí pretlaku voči vnútornému priestoru pneumatiky vypúšťa médium do vnútorného priestoru pneumatiky a dohusťuje ju.

V prípade, že komora je opatrená vonkajším ventilom v mieste spojenia komory s vonkajším prostredím aje voľne otvorená do vnútorného priestoru pneumatiky sa namiesto pôsobenia sily Fe na steny komory presúva v smere od vonkajšieho ventilu spájajúceho komoru s vonkajším prostredím k voľnému prepojeniu druhej časti komory s vnútorným priestorom pneumatiky. Objem priestoru komory za časťou komory s nulovou plochou prierezu komory sa zväčšuje a cez vonkajší ventil sa doplňuje médium z vonkajšieho prostredia. Po zániku pôsobenia sily Fe na komoru a uzatvorení vonkajšieho ventilu dochádza k vyrovnaniu tlaku v komore a vo vnútornom priestore pneumatiky. Celkový tlak v pneumatike vzrastie.

Tlak v komore narastá geometricky. Prudko rastúci tlak môže komoru mechanicky poškodiť. Tomuto možno zabrániť vytvorením komory, ktorá je na konci opatrenom vnútorným ventilom alebo vonkajším ventilom pôsobením vonkajších síl nedeformovateľná až na nulovú plochu prierezu komory. Minimálny objem priestoru tejto časti komory tvorí minimálne 1 až 80 % z celkového maximálneho objemu komory.

Taktiež možno zabrániť nárastu tlaku v komore nad kritickú hodnotu alebo obmedziť maximálnu kompresiu, a to umiestnením častí komory mimo miesta pôsobenia vonkajších síl

Fe.

Výhodou zariadenia podľa vynálezu je, že využíva časť energie spotrebovanej podhustenou pneumatikou na prekonanie vyššieho valivého odporu podhustenej pneumatiky na čiastočnú alebo úplnú úpravu tohoto stavu a dohustenie pneumatiky.

Zariadenie je konštrukčné jednoduché a je s výhodou umiestnené v pneumatike, kde vykonáva prácu bez potreby prívodu energie a bez potreby vyššieho zastavaného priestoru. Na jeho funkciu alebo k jeho upevneniu nie je potrebná žiadna úprava ráfov kolies.

Zariadenie znižuje alebo úplne odbúrava potrebu manuálnej kontroly a úpravu tlaku pneumatiky alebo jej iniciovanie operátorom v prípade automatizovanej kontroly a hustenia.

Zariadenie upravuje tlak v pneumatike počas jazdy, čím sa znižuje alebo úplne eliminuje časová a pracovná náročnosť manuálneho alebo automatizovaného hustenia z externých púmp a kompresorov.

Jeden z variant zariadenia môže monitorovať štýl jazdy a prostredníctvom ovládačov môže regulovať optimálny tlak v pneumatike.

Zariadenie znižuje spotrebu paliva, zvyšuje bezpečnosť prevádzky a predlžuje životnosť pneumatiky.

Zariadenie na báze peristaltického čerpadla je opatrené len jedným ventilom, čo je konštrukčne jednoduché. Navyše ventil ako aj jeho umiestnenie môže byť s výhodou obdobné vonkajšiemu ventilu, ktorý je v súčasnosti súčasťou pneumatiky.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na obr. la je znázornená nezaťažená pneumatika v reze a profile, kde komora je prepojená s jednosmerným vnútorným ventilom s vnútorným priestorom pneumatiky a jednosmerným vonkajším ventilom s vonkajším prostredím je vytvorená vo vnútri pneumatiky u behúňa pneumatiky.

Na obr. lb je znázornená nezaťažená pneumatika v reze, kde komora je vytvorená vo vnútri pneumatiky na bočnej stene pneumatiky.

Na obr. 2a je znázornená zaťažená pneumatika v reze a profile, kde komora je vytvorená vo vnútri pneumatiky u behúňa pneumatiky. Objem komory je zmenšený deformáciou pneumatiky.

Na obr. 2b je znázornená zaťažená pneumatika v reze, kde komora je vytvorená vo vnútri pneumatiky na bočnej stene pneumatiky. Objem komory je zmenšený deformáciou pneumatiky.

Na obr. 3 je prerušovanou čiarou znázornený prienik plynu cez vnútorný ventil z komory do vnútorného priestoru pneumatiky.

Na obr. 4 je prerušovanou čiarou znázornený prienik plynu cez vonkajší ventil z vonkajšieho prostredia do komory.

Na obr. 5 je prerušovanou čiarou znázornený prienik plynu cez tretí ventil z vnútorného priestoru pneumatiky do vonkajšieho prostredia.

Na obr. 6 je znázornený rez pneumatikou, na ktorej sú pri ráfe kolesa umiestnené prvý a druhý snímač Obojstrannými šípkami je znázornený prenos informácií do počítača.

Na obr. 7a až 7d sú znázornené jednotlivé fázy funkcie komory spojenej vonkajším ventilom s vonkajším prostredím a voľne spojené s vnútorným prostredím pneumatiky.

Na obr. 8a až 8d sú znázornené jednotlivé fázy funkcie komory spojenej vnútorným ventilom s vnútorným priestorom pneumatiky a voľne spojenej s vonkajším prostredím.

Na obr. 9a až 9d je znázornený rez pneumatikou a komorou spojenou vonkajším ventilom s vonkajším prostredím a voľne spojenou s vnútorným priestorom pneumatiky v rôznych fázach otáčania pneumatiky.

Na obr. 10a až 10c sú znázornené jednotlivé fázy funkcie komory spojenej vnútorným ventilom s vnútorným priestorom pneumatík} a voľne spojenej s vonkajším prostredím, pričom časť komory označená Nk je silou Fe nedeformovateľná.

Na obr. 11a až lld sú znázornené fázy funkcie komory v rôznych pohľadoch spojenej vnútorným ventilom s vnútorným priestorom pneumatiky a obsahujúce kanálik K.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Na obr. la je znázornená pneumatika 2, ktorá je opatrená zariadením na sledovanie, udržiavanie a/alebo upravovanie tlaku v pneumatike 2 vozidla. Zariadenie je tvorené komorou 1, ktorej jedna stena je súčasťou steny behúňa pneumatiky 2, pričom komora 1 je prepojená jedným vnútorným ventilom 3 s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2 a jedným vonkajším ventilom 4 je prepojená s vonkajším prostredím 5.

Objem komory 1 v okamihu, kedy na ňu nepôsobí záťažová deformácia pneumatiky 2 spôsobená odvaľovaním pneumatiky 2, je maximálny. Komora 1 je cez vonkajší ventil 4 naplnená vzduchom z vonkajšieho prostredia 5.

V okamihu, keď sa pneumatika 2 odvaľuje po vozovke a deformuje v mieste, kde je komora 1, v komore 1 sa vytvára tlak vyšší, ako vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2. Objem komory 1. sa zmenší. Tlak je daný pomerom bez záťažového objemu komory j_ alebo jej časti a objemom komory 1 alebo jej časti pri záťaži, násobený tlakom vonkajšieho prostredia 5, z ktorého je komora 1 plnená. Pokiaľ je tlak v komore j_ väčší ako vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2, otvorením vnútorného ventilu 3 sa tlak v priestore komory 1 vyrovná s tlakom vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2. Tlak vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2 sa úmerne zvýši. V priebehu zmenšovania záťažovej deformácie pneumatiky 2 v mieste susediacom s komorou 1 sa komora 1 vracia do pôvodného objemu, v komore 1 vznikne tlak nižší, ako bol pôvodný tlak v komore 1 bez záťaže, respektíve nižší ako tlak vonkajšieho prostredia 5. Otvorením vonkajšieho ventilu 4 sa tlak v komore 1 vyrovná s tlakom vonkajšieho prostredia

5.

Komora 1 môže byť konštruovaná v plášti pneumatiky 2 aj tak, že na rozdiel od obrázku 1 objem komory 1 je v okamihu, kedy na ňu nepôsobí záťažová deformácia pneumatiky 2 spôsobená odvaľovaním pneumatiky 2^ minimálny a len pod vplyvom mechanickej záťaže a deformácie pneumatiky 2 v oblasti susediacej so stenou komory 1, sa objem komory 1 zväčší. V komore 1 sa vytvorí tlak nižší, ako je tlak vonkajšieho prostredia 5. Otvorením vonkajšieho ventilu 4 sa tlak v komore J vyrovná s tlakom vonkajšieho prostredia 5. V priebehu zmenšovania záťažovej deformácie pneumatiky 2 v mieste susediacom s komorou sa komora 1 vracia do pôvodného objemu, v komore j_ vznikne tlak vyšší ako je tlak vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2 daný objemom komory 1 alebo jej časti pri záťaží a objemom komory 1 alebo jej časti po záťaži a tlakom vonkajšieho prostredia 5, z ktorého je komora 1_ plnená. Otvorením vnútorného ventilu 3 sa tlak vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2 úmerne zvýši a tlak v komore 1 sa s tlakom vnútorného priestoru 6 pneumatiky vyrovná.

Vzhľadom k tomu, že vonkajší ventil 4 je jednosmerný, nedochádza pri každom cykle k vyrovnaniu tlaku v komore 1_ s atmosférickým tlakom vonkajšieho prostredia 5. V komore 1 ostáva celé množstvo vzduchu, ktoré bolo do nej cez vonkajší ventil 4 nasaté, avšak nebolo potlačené počas cyklu cez vnútorný ventil 3 do vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2.

Príklad 2

Na obr. Ib je znázornená pneumatika 2, ktorá je opatrená zariadením na sledovanie, udržiavanie a/alebo upravovanie tlaku v pneumatike 2 vozidla. Zariadenie je tvorené komorou 1, ktorá je umiestnená v plášti bloku pneumatiky 2. Komora 1 je prepojená jedným vnútorným ventilom 3 s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2. jedným vonkajším ventilom 4 je prepojená s vonkajším prostredím 5 a jedným tretím ventilom 7 je prepojený vnútorný priestor 6 pneumatiky 2 s vonkajším prostredím 5. Záťažovo deformovaná pneumatika 2 je znázornená na obr. 3. Tlak v komore 1 je vyšší ako vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2, vnútorný ventil 3 je otvorený a plyn z komory 1 prúdi do vnútorného priestoru 6 pneumatiky

2. Smer prúdenia plynu je naznačený prerušovanou šípkou.

Pneumatika 2 počas ukončovania záťažovej deformácie, alebo po záťažovej deformácii, je znázornená na obr. 4. Vonkajší ventil 4 je otvorený a plyn z vonkajšieho prostredia 5 prúdi do komory K Smer prúdenia plynu je naznačený prerušovanou šípkou.

Pre prípad, ak je pneumatika 2 prehustená, možno \entilom 7 tlak vo vnútri pneumatiky 2 znížiť, tak ako je to znázornené na obr. 5. Tretí ventil 7 je otvorený a plyn z vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2 prúdi do vonkajšieho prostredia 5. Smer prúdenia je naznačený prerušovanou šípkou.

Príklad 3

Výhodným uskutočnením je, keď dĺžka komory 1 je väčšia ako dĺžka optimálnej styčnej plochy pneumatiky 2, napr. dĺžka komory 1 je rovná polovici obvodu pneumatiky 2.

Komora ý sa v priebehu záťažovej deformácie komory 1, rozdelí na časť záťažovej deformácie komory ktorou už prebehla záťažová deformácia komory 1_ a na druhú časť komory j_, v ktorej záťažová deformácia práve prebieha. Steny komory 1 sa v priebehu záťažovej deformácie oboch uvedených častí komory 1 neprerušované, nepriedušne dotýkajú a vytlačený plyn sa hromadí vo zvyšnej časti komory L Tlak plynu vo zvyšnej časti komory 1, v ktorej ešte pôsobením záťažovej deformácie komory 1_ nepriedušný dotyk nenastal, sa úmerne so zmenšovaním objemu zvyšnej časti komory 1 zvyšuje.

Takýmto usporiadaním komory 1 možno zamedziť náhodnému alebo nevhodnému prehusteniu vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2> pokiaľ jej záťažová deformácia bola vyvolaná napríklad kameňom. Zvolením vhodnej dĺžky komory 1, a vhodného profilu komory 1 zabezpečíme, že komora 1 zvýši tlak nad tlak vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2 len vtedy, pokiaľ záťažová deformácia zodpovedá pouhustenej pneumatike 2, a tým prebieha vo vopred určenej dĺžke obvodu pneumatiky 2 a zároveň je včelej tejto dĺžke minimálne dostatočná k vytvoreniu nepriedušného dotyku protiľahlých stien komory K

Príklad 4

Pneumatika 2 obsahuje komoru 1, vnútorný ventil 3. vonkajší ventil 4, vnútorný priestor 6 pneumatiky 2 a tretí ventil 7. Ďalej je opatrená prvým snímačom 8 tlaku (obr. 6) a je obklopená vonkajším prostredím 5. Pneumatika 2 je prehustená. Ovládač na základe informácie z prvého snímača 8 tlaku ovláda tretí ventil 7 spájajúci vnútorný priestor 6 pneumatiky 2 s vonkajším prostredím 5. Ovládač vyhodnotí stav tlaku vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2, ako stav prekračujúci prvému snímači; 8 tlaku preddefinovaný hraničný limit a otvorí tretí ventil 7 spájajúci vnútorný priestor 6 pneumatiky 2 s vonkajším prostredím 5. Tlak vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2 sa znižuje do okamihu, keď prvý snímač 8 tlaku dosiahne preddefinovaný hraničný limit. Ovládač uzavrie tretí ventil 7 spájajúci vnútorný priestor 6 pneumatiky 2 s vonkajším prostredím 5 Prvým snímačom 8 tlaku je tlakomer, u ktorého sú vopred nastavené hraničné hodnoty tlaku vo vnútornom priestore 6 pneumatiky

2. Pri ich prekročení ovládač otvorí alebo zatvorí vnútorný ventil 3, vonkajší ventil 4 a/alebo tretí ventil Ί_·

Prvý snímač 8 profilu pneumatiky 2 sleduje a vyhodnocuje vzdialenosť pevného bodu zvoleného na behúni z vnútornej strany pneumatiky 2 od jej pevného bodu na vnútornej strane pneumatiky 2 bližšie k rotačnej osi pneumatiky 2. Pokiaľ v priebehu záťažovej deformácie pneumatiky 2 je snímaná vzdialenosť medzi hraničnými hodnotami vopred nastavenými prvému snímaču 8 profilu, ovládač blokuje možnosť otvorenia tretieho ventilu 7, vnútorného ventilu 3 a vonkajšieho ventilu 4.

Pokiaľ v priebehu záťažovej deformácie pneumatiky 2 je vzdialenosť bodov menšia ako najnižšia hraničná vzdialenosť vopred nastavená prvému snímaču 8 profilu, ovládač odblokuje vonkajší ventil 4 spájajúci komoru 1 s vonkajším prostredím 5 a zároveň odblokuje vnútorný ventil 3 spájajúci komoru 1_ s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2. Tým je umožnená funkcia komory 1 vyššie popísanej, ktorá zabezpečuje cez komoru 1 prihustenie vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2.

Zväčšujúci sa tlak zväčšuje v priebehu záťažovej deformácie pneumatiky 2 vzdialenosť bodov do okamihu, kedy vzdialenosť bodov dosiahne hraničnú hodnotu vopred nastavenú prvému snímaču 8 profilu. Ovládač potom opäť zablokuje možnosť otvorenia vnútorného ventilu 3 a/alebo vonkajšieho ventilu 4.

Prvý snímač 8 profilu komory 1_ sleduje napríklad vzdialenosť dvoch zvolených pevných bodov na dvoch rôznych vnútorných stenách komory 1. a ich porovnáva s hraničnými hodnotami vopred nastavenými prvému snímaču 8 profilu komory L

Prvý snímač 8 objemu komory 1 sleduje napríklad vzdialenosť dvoch zvolených pevných bodov na dvoch rôznych vnútorných stenách komory 1_, ktorých vzdialenosť je úmerná objemu komory 1 a ovládač ich porovnáva s hraničnými hodnotami vopred nastavenými prvému snímaču 8 objemu komory 1_.

Prvý snímač 8 rozdielu tlaku priestoru komory 1 voči vnútornému priestoru 6 pneumatiky 2 a rozdielu tlaku priestoru komory 1 voči vonkajšiemu prostrediu 5_, môže byť tvorený pružnou membránou umiestnenou v stene oddeľujúcej priestor komory 1 od vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2 alebo priestor komory 1 od vonkajšieho prostredia 5, ktorých veľkosť vyklenutia je úmerná rozdielu tlaku medzi susediacimi priestormi. Ovládač porovnáva veľkosť vyklenutia s hraničnými hodnotami vopred nastavenými prvému snímaču 8 rozdielu tlaku.

Príklad 5

Pneumatika 2 obsahuje komoru 1_, vnútorný ventil 3^ vonkajší ventil 4, vnútorný priestor 6 pneumatiky 2 a tretí ventil 7. Ďalej je opatrená prvými snímačmi 8 a druhými snímačmi 9 rýchlosťou rotácie pneumatiky 2 a/alebo zatáčania pneumatiky 2, ktoré sú znázornené na obr.

6. Profil pneumatiky 2 sa v priebehu jazdy mení v závislosti na hmotnosti vozidla, rýchlosti a smere jazdy. Pokiaľ chceme postrehnúť tieto vplyvy a vylúčiť napr. prehustenie pneumatiky 2 v priebehu zatáčania, kedy prvý snímač 8 profilu môže indikovať podhustenie a ovládač sa snaží pneumatiku 2 dohustiť, i keď podhustená nie je, údaje získané z druhého snímača 9 zatáčania dohusťovaniu zabráni.

Ďalším spôsobom použitia druhého snímača 9 môže byť zvýšenie hodnoty hustenia, pokiaľ druhý snímač 9 rýchlosti, znamená zvýšenú rýchlosť alebo zvýšenú priemernú rýchlosť vozidla a posunie hraničnú hodnotu hustenia prvého snímača 8 tlaku pneumatiky 2 na vyššiu, pre daný štýl jazdy, odporúčanú hodnotu tlaku. Rovnakým spôsobom, pri spomalení rýchlosti vozidla môže ovládač v spolupráci s druhým snímačom 9 rýchlosti, znížiť hodnotu tlaku vopred nastavenú v prvom snímači 8.

Druhý snímač 9 rýchlosti rotácie pneumatiky 2 tvorí závažie zaťažujúce vonkajší ventil 4 silou pôsobiacou na vonkajší ventil 4 kolmo k osi rotácie pneumatiky 2 priamo vyvolanou odstredivou silou hmoty závažia priamo úmernou rýchlosti rotácie pneumatiky 2. Potom pri vyšších rýchlostiach na hmotu pôsobí väčšia odstredivá sila, ktorá otváranie vonkajšieho ventilu 4, podľa smeru orientácie sily v smere alebo proti smeru otvárania vonkajšieho ventilu 4, uľahčí alebo sťaží. Pri znížení rýchlosti a pri menšej odstredivej sile je tomu naopak.

Prvé snímače 8 a druhé snímače 9 môže odovzdávať informácie o stave pneumatiky 2 do počítača, ktorý môže byť súčasťou ovládača umiestneného vo vozidle. Počítač informáciu vyhodnotí a vizuálne alebo akusticky ju môže odovzdať obsluhe vozidla.

Príklad 6

Objem komory 1 je v okamihu kedy nie je deformovaná naplnený vzduchom z okolia. Pri deformácii odpovedajúcej správne nahustenej pneumatike 2, sa komora 1 výrazne nedeformuje a tlak v komore 1 výrazne nevzrastie. Naopak, v prípade, že je pneumatika podhustená, objem komory 1 sa zmenší a tlak v komore 1 stúpne na hodnotu vyššiu, ako je tlak vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2. Vzduch z komory 1 je vytlačený do vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2 cez vnútorný ventil 3. V okamihu kedy už komora 1 nie je záťažovo deformovaná, vráti sa do pôvodného stavu, vznikne v nej nižší tlak, ako je tlak vonkajšieho prostredia 5 a komora 1 nasaje cez vonkajší ventil 4 vzduch.

Príklad 7

V stenách pneumatiky 2 sú vytvorené dve časti komory 1_ navzájom symetrické k ploche kolmej na os rotácie pneumatiky 2. Obe časti komory 1 sú vzájomne prepojené. Najmenej jeden vnútorný ventil 3 spája komoru 1 s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2. V priebehu záťažovej deformácie pneumatiky 2 sa časti komory j. záťažovo deformujú a tlak sa v nich zvyšuje na tlak vyšší, ako je tlak vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2 a otvorením vnútorného ventilu 3 spájajúceho komoru 1 s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2, je komora 1 s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2 prepojená a tlak vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2 sa zvýši. Umiestnenie prepojených častí komory 1 do opačných stien pneumatiky 2 zníži možnosť nevhodného prihustenia vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2 v prípadoch, kedy na stranách pneumatiky 2 dochádza k náhodným alebo na dohustenie pneumatiky 2 nevhodným asymetrickým záťažiam. I keď budú častí komory 1 rozdielne záťažovo deformované, tlak v oboch ostane rovnaký. Vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2 bude cez vnútorný ventil 3 zvýšená hodnota tlaku vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2 len vtedy, pokiaľ hodnota tlaku komory 1 prekročí tlak vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2.

Príklad 8

Na obr. 7a je znázornená pumpa tvorená komorou 1, ktorej stena obsahuje blok 10 s tvarovou pamäťou, vonkajší ventil 4, ktorý komoru 1 spája s vonkajším prostredím 5. Komora 1 je voľne prepojená s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2. Voľný pohyb média medzi komorou 1 a vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2* je znázornený obojsmernou prerušovanou šípkou. Po je tlak vonkajšieho prostredia 5, Pk je tlak v komore 1, a Pvp je tlak vo vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2. Médium prúdi voľne medzi komorou 1 a vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2. Vonkajší ventil 4 je uzatvorený. Pk=Po=Pvp.

Na obr. 7b na stenu komory 1 obsahujúcej blok 10 s tvárovou pamäťou začala pôsobiť sila Fe, ktorá je väčšia ako hraničná sila Fh. Steny komory χ sa deformujú a v mieste ich dotyku je plocha prierezu komory 1 nulová. Komora 1 je nulovou plochou prierezu komory 1 rozdelená na dva oddelené priestory. V priestore komory X, medzi vonkajším ventilom 4 a nulovou plochou prierezu komory X je tlak Ps. V priestore komory X medzi nulovou plochou prierezu komory X a miestom voľného prepojenia s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2 je tlak Pv.

Miesto pôsobenia sily Fe sa posúva smerom od vonkajšieho ventilu 4 k miestu voľného prepojenia s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2, pričom sila Fe je nepretržite väčšia ako hraničná sila Fh až sa dostane do polohy znázornenej na obr. 7c. Súbežne sa komorou posúva i miesto deformácie steny komory X, miesto deformácie bloku 10 s tvarovou pamäťou a nulová plocha prierezu komory X. Blok 10 s tvarovou pamäťou sa v mieste, kde naňho na obr. 7b pôsobila sila Fe, vracia do stavu pred deformáciou. Objem priestoru uzatvoreného v priestore komory X medzi vonkajším ventilom 4 a nulovou plochou prierezu komory X sa zväčšuje a cez otvorený vonkajší ventil 4 do nej prúdi médium z vonkajšieho prostredia 5. Tok média cez vonkajší ventil 4 je znázornený jednosmernou prerušovanou šípkou. Tlak Po=Ps. Objem priestoru komory X medzi nulovou plochou prierezu komory X a miestom voľného prepojenia s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2 sa zmenšuje a tlak média v ňom rastie. Tlak Pv=Pvp>Po=Ps.

Na obr. 7d je sila Fe nižšia ako hraničná sila Fh a nulová plocha prierezu komory X zaniká. Médium voľne prúdi medzi všetkými priestormi komory X a vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2, Vonkajší ventil 4 je uzatvorený. Pk^:=P\p>Po. Po úplnom zániku sily Fe sa komora 1 vracia do stavu znázornenom na obr. la. Tlak Pk=Pvp>Po. Tlak v spojenom priestore komory 1_ a vnútornom priestore 6 pneumatiky 2 vzrástol úmerne s nárastom množstva v týchto priestoroch uzatvoreného média.

Príklad 9

Na obr. 8a je znázornená pumpa tvorená komorou 1, ktorej stena obsahuje blok 10 s tvarovou pamäťou, vnútorný ventil 3, ktorý spája komoru 1 s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2. Komora 1 je voľne prepojená s vonkajším prostredím 5. Voľný pohyb média medzi komorou 1 a vonkajším prostredím 5 je znázornený prerušovanou obojsmernou šípkou. Po je tlak vonkajšieho prostredia 5, Pk je tlak v komore 1 a Pvp je tlak vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2. Vnútorný ventil 3 je uzatvorený Pk=Po=Pvp.

Na obr. 8b na stenu komory 1 obsahujúcej blok 10 s tvarovou pamäťou začala pôsobiť sila Fe, ktorá je väčšia ako hraničná sila Fh. Steny komory 1 sa deformujú a λ’ mieste ich dotyku je plocha prierezu komory 1 nulová. Komora 1 je nulovou plochou prierezu komory 1 rozdelená na dva oddelené priestory. V priestore komory i medzi miestom voľného prepojenia s vonkajším prostredím 5 nulovou plochou prierezu komory 1 je tlak Ps=Po. V priestore komory 1 medzi miestom nulovej plochy prierezu komory ]_ a vnútorným ventilom 3 je tlak Pv. Vnútorný ventil 3 je otvorený a Pv = Pvp.

Miesto pôsobenia sily Fe sa posúva smerom od miesta voľného prepojenia s vonkajším prostredím 5 k vnútornému ventilu 3, pričom sila Fe je neustále väčšia ako hraničná sila Fh, až sa dostane do polohy znázornenej na obr. 8.c). Súbežne sa komorou 1 posúva i miesto deformácie steny komory 1, miesto deformácie bloku 10 s tvarovou pamäťou a nulová plocha prierezu komory 1_. Blok 10 s tvarovou pamäťou sa v mieste, kde na neho na obr. 8.b) pôsobila sila Fe, vracia do stavu pred deformáciou. Objem priestoru uzatvoreného v priestore komory 1 medzi miestom voľného prepojenia s vonkajším prostredím 5 a nulovou plochou prierezu komory 1, sa zväčšuje a médium doňho voľne prúdi z vonkajšieho prostredia 5. Tok média je znázornený prerušovanou šípkou. Tlak Po=Ps. Objem priestoru komory 1 medzi nulovou plochou prierezu komory 1 a vnútorným ventilom 3 sa zmenšuje a tlak média v ňom rastie. Cez otvorený vnútorný ventil 3 médium prúdi do vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2. Tok média je zobrazený jednosmernou prerušovanou šípkou. Tlak Pv = Pvp > Po = Ps.

Na obr. 8.d) je sila Fe nižšia ako hraničná sila Fh a nulová plocha prierezu komory 1 zaniká. Médium volne prúdi medzi všetkými priestormi komory 1 a vonkajším prostredím 5. Vnútorný ventil 3 je uzatvorený. Pk=Po < Pvp. Množstvo média uzatvoreného vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2 narástlo o množstvo média vytlačeného z komory 1 cez vnútorný ventil 3 od okamihu vzniku nulovej plochy prierezu komory 1 zobrazenej na obr. 8. b) po okamih jeho zániku zobrazený na obr. 8. d). Po úplnom zániku sily Fe sa komora 1 vracia do stavu zobrazeného na obr. 8. a). Tlak Pvp > Pk = Po. Tlak vo vnútornom priestore 6 pneumatiky 2 narástol úmerne s nárastom v ňom uzatvoreného množstva média.

Príklad 10

Na obrázku 9.a) je zobrazený rez pneumatikou 2, v nej obsiahnutého vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2, komory 1, vonkajšieho ventilu 4 a vonkajšieho prostredia 5 tvoreného okolitým prostredím pneumatík}' 2. Komora 1 je voľne prepojená s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2. Zaoblenou šípkou je naznačený smer rotácie pneumatiky 2 a s ňou aj komory 1. Vonkajší ventil 4 je uzatvorený. Na komoru 1 na obrázku 9. b) začína vplyvom deformácie pneumatiky 2 pôsobiť sila Fe väčšia, ako hraničná sila Fh, komora 1 sa deformuje a časť jej vnútorného priestoru má nulovú plochu prierezu komory 1. Plyn z komory 1 je vytlačovaný do vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2. Smer vytláčania je naznačený prerušovanou šípkou. Na obrázku 9. c) je komora 1 rozdelená nulovou plochou prierezu komory 1 na dve časti, pričom v časti komory 1, ktorá prešla nulovou plochou prierezu komory 1 a všetok v nej pred deformáciou obsiahnutý plyn bol vytlačený do zbytku komory 1 a do vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2, je tlak nižší, ako je tlak vonkajšieho prostredia 5 a cez otvorený vonkajší ventil 4 sa táto časť komory 1. plní plynom z vonkajšieho prostredia 5. V priebehu deformácie komory 1 a ňou prechádzajúcej nulovej plochy prierezu komory 1, sa všetok plyn obsiahnutý na začiatku deformácie v komore 1 vytlačí do vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2 a vyprázdnená komora 1 sa cez vonkajší ventil 4 doplní plynom z vonkajšieho prostredia 5. Vonkajší ventil 4 sa uzavrie. Následne sa všetky priestory komory 1 prepoja s vnútorným priestorom 6 pneumatiky Z tak ako je to znázornené na obrázku 9.d). Tlak v prepojenej celej komore 1 s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2 je vyšší, ako pred začiatkom cyklu znázornenom na obr. 9.a).

Príklad 11

Na obrázku 10. a) a 10. b) je znázornená časť komory L ktorej stena obsahuje blok 10 s tvarovou pamäťou, nedeformovateľnú časť steny Nk, vnútorný ventil 3, ktorý komoru 1 spája s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2. Na komoru 1 pôsobí sila Fe, ktorá sa posúva v smere bodkovanej šípky. Nulová plocha prierezu komory 1 stláča médium a cez vnútorný ventil 3 ho vytláča do vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2. Nulová plocha prierezu komory 1 postupuje komorou 1_. Na obrázku 10. c) je zobrazená sila Fe pôsobiaca na stenu komory 1 v nedeformovateľnej časti Nk. Sila Fe už nevytvára nulovú plochu prierezu komory 1 a všetky časti komory 1 sú navzájom prepojené.

Príklad 12

Na obrázku 11. a) je znázornená časť komory 1, ktorej stena obsahuje blok 10 s tvarovou pamäťou, vnútorný ventil 3, ktorý komoru X spája s vnútorným priestorom 6 pneumatiky 2. Ďalej je zobrazený kanálik K vytvorený v spodnej stene komory 1. Na obrázku 11. b) je rez touto komorou 1 a kanálikom K v nedeformovanom mieste komory Jj. Na komoru 1 pôsobí sila Fe, ktorá sa posúva v smere bodkovanej šípky. Nulová plocha prierezu komory 1 stláča médium a cez vnútorný ventil 3 ho vytláča do vnútorného priestoru 6 pneumatiky 2. Nulová plocha prierezu komory 1 postupuje komorou 1 až do polohy znázornenej na obrázkoch 11. c) a 11. d). V tejto polohe nulová plocha prierezu komory 1 prešla cez hranu kanálika K a tento spojil navzájom všetky časti komory 1 bez ohľadu na veľkosť sily Fe. Nulová plocha prierezu komory 1 zanikla. Médium prúdiace kanálikom K medzi všetkými časťami komory je znázornené tenkou zaoblenou šípkou.

Priemyselná využiteľnosť

Zariadenie podľa vynálezu je využiteľné v automobilovom priemysle.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zariadenie na sledovanie, udržiavanie a/alebo upravovanie tlaku v pneumatike vozidla tvorené komorou (1) s tvarovou pamäťou objemovo deformovateľnou po dobu pôsobenia vonkajších mechanických síl pri odvaľovaní pneumatiky (2) po jazdnej ploche, prepojenou najmenej jedným jednosmerným vnútorným ventilom (3) s vnútorným priestorom (6) pneumatiky (2) a najmenej jedným jednosmerným vonkajším ventilom (4) s vonkajším prostredím (5), vyznačujúce sa tým, že najmenej jedná stena komory (1) susedí s vnútornou stenou pneumatiky (2).
2. Zariadenie na sledovanie, udržiavanie a/alebo upravovanie tlaku v pneumatike vozidla tvorené komorou (1) s tvarovou pamäťou objemovo deformovateľnou po dobu pôsobenia vonkajších mechanických síl pri odvaľovaní pneumatiky po jazdnej ploche, prepojenej najmenej jedným vnútorným ventilom (3) s vnútorným priestorom (6) pneumatiky (2) a najmenej jedným jednosmerným vonkajším ventilom (4) s vonkajším prostredím (5), vyznačujúce sa tým, že najmenej jedna stena komory (1) je súčasťou steny pneumatiky (2).
3. Zariadenie podľa nárokov 1 alebo 2, v y z n a č u j ú c e sa t ý m, že dĺžka komory (1) je väčšia ako dĺžka optimálnej styčnej plochy pneumatiky (2) s jazdnou plochou.
4. Zariadenie podľa nárokov 1 až 3, v y z n a č u j ú c e sa t ý m, že komora (1) pozostáva z najmenej dvoch samostatných a vzájomne prepojených dielčích priestorov, usporiadaných symetricky na protiľahlých bokoch pneumatiky (2).
5. Zariadenie k sledovaniu, udržiavaniu a/alebo upravovaniu tlaku v pneumatike vozidla tvorené komorou s tvarovou pamäťou objemovo deformovateľnou po dobu pôsobenia vonkajších mechanických síl pri odvaľovaní pneumatiky po jazdnej ploche, ktorá má pozdĺžny tvar aspoň čiastočne opisujúci tvar plášťa pneumatiky, prepojenej s vnútorným priestorom pneumatiky a s vonkajším prostredím, ktorej najmenej jedna stena susedí so stenou pneumatiky alebo je súčasťou steny pneumatiky, pričom časť komory je deformovateľná až na nulovú plochu prierezu komory, vyznačujúce sa t ý m, že najmenej jedna komora (1) s blokom (10) s tvarovou pamäťou je na jednom konci voľne otvorená a druhom konci alebo v jeho blízkosti je opatrená najmenej jedným ventilom, pričom časť komory (1) s blokom (10) je deformovateľná až na nulovú plochu prierezu komory (1).
6. Zariadenie podľa nároku 5, vyznačujúce sa tý m„ že komora (1) je opatrená najmenej jedným vnútorným ventilom (3) spájajúcim komoru (1) s vnútorným priestorom (6) pneumatiky (2).
7. Zariadenie podľa nároku 5, vyznačujúce sa tým, že komora (1) je opatrená najmenej jedným vonkajším ventilom (4) spájajúcim komoru (1) s vonkajším prostredím (5).
8. Zariadenie podľa nárokov 6 alebo 7, vyznačujúce sa tý m„ že minimálny vnútorný objem časti komory (1) na konci opatrenom vnútorným ventilom (3) alebo vonkajším ventilom (4) je rovný 1 až 80 % z celkového maximálneho vnútorného objemu komory (1).
9. Zariadenie podľa nárokov 5 až 8, vyznačujúce sa tý m,že časť komory (1) na konci opatrenom vnútorným ventilom (3) alebo vonkajším ventilom (4) je umiestnená mimo miesta pôsobenia vonkajších síl deformujúcich komoru (1) až na nulovú plochu prierezu komory (1).
10. Zariadenie podľa nárokov 1 až 9, vyznačujúce sa tým, že obsahuje najmenej jeden prvý snímač (8) vybratý zo skupiny tvorenej snímačom tlaku v pneumatike (2), snímačom profilu pneumatiky (2), snímačom profilu komory (1), snímačom objemu komory (1), snímačom rozdielu tlaku v priestore komory (1) voči tlaku vo xnútomom priestore (6) pneumatiky (2) alebo snímačom rozdielu tlaku v priestore komory (1) voči tlaku vonkajšieho prostredia (5),
11. Zariadenie podľa nárokov 1 až 10, v y z n a č u j ú c e sa t ý m„ že obsahuje najmenej jeden druhý snímač (9) vybratý zo skupiny tvorenej snímačom rýchlosti rotácie pneumatiky (2) alebo snímačom zrýchlenia rotácie pneumatiky (2).
12. Zariadenie podľa nárokov 1 až 11,vyznačujúce sa tým, že vnútorný ventil (3) a/alebo vonkajší ventil (4) sú prepojené s ovládačom prepojeným s prvým snímačom (8) a/alebo s druhým snímačom (9).